Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 20, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100434
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100434.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu 1. rade: A. B. C., trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D.
E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a žalobkyne v 2. rade: B. C., trvale bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E.,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: JUDr. Juraj Bilický, advokát, so sídlom Farská 8, 949
01 Nitra, IČO: 42 210 305, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom č. Štefánikova trieda 69, 949
01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NR-OOP6-2024/008715-002 zo dňa

10.01.2024, o preskúmanie stanoviska žalovaného č. OU-NR-OVBP1-2018/034639 zo dňa 17.09.2018
a o preskúmanie stanoviska žalovaného č. OU-NR-OVBP1-2020/043983-002 zo dňa 07.12.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti preskúmania zákonnosti opatrenia Okresného úradu Nitra, odboru opravných
prostriedkov, pozemkového referátu č. OU-NR-OOP6-2024/008715-002 zo dňa 10.01.2024 o d m i e
t a .

II. Súd žalobu v časti preskúmania zákonnosti stanoviska Okresného úradu Nitra, odboru výstavby
a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP1-2018/034639 zo dňa 17.09.2018 o d m i e t a .

III. Súd žalobu v časti preskúmania zákonnosti stanoviska Okresného úradu Nitra, odboru výstavby
a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP1-2020/043983-002 zo dňa 07.12.2020 o d m i e t a .

IV. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobcovia sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 08.03.2024 (ďalej len „žaloba“), domáhajú
preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NR-OOP6-2024/008715-002 zo dňa 10.01.2024

(ďalej len „napadnuté opatrenie“), jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobcovia súčasne
navrhli, aby správny súd zrušil aj stanovisko žalovaného č. OU-NR-OVBP1-2018/034639 zo dňa
17.09.2018 (ďalej len „stanovisko 1“) a stanovisko žalovaného č. OU-NR-OVBP1-2020/043983-002 zo
dňa 07.12.2020 (ďalej len „stanovisko 2“ a spolu so stanoviskom 1 ďalej len „stanoviská“).

2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že napadnuté opatrenie napádajú z dôvodu, že boli ako účastníci

administratívneho konania týmto opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknutí a ukrátení na svojich
právach a právom chránených záujmoch. Žalobcovia mali za to, že napadnuté opatrenie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

3. Žalobcovia konštatovali, že stanoviská boli vydané podľa § 25 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Stavebný zákon“), a preto môžu podľa § 25 ods. 6 Stavebného zákona trpieť neplatnosťou.
Žalobcovia zastali názor, že dané ustanovenia jednoznačne určili pôsobnosť Okresného úradu Nitra,odboru opravných prostriedkov, zaoberať sa nielen formálne, ale aj vo svojej podstate podnetom na
vyslovenie neplatnosti stanovísk, a to v súlade s jeho riadiacimi a kontrolnými právomocami. Konaním
žalovaného tak došlo k porušeniu základných pravidiel konania. Žalovaný porušil svoju povinnosť

svedomite a zodpovedne sa zaoberať danou vecou, ktorá bola predmetom konania v jeho pôsobnosti,
vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu
vybaveniu veci.

4. Žalobcovia konštatovali, že napadnutým opatrením boli priamo dotknutí a ukrátení na svojich právach,

predovšetkým im bolo upreté ich právo na riadne a včasné prešetrenie podnetu, právo, aby sa ich
podnetom príslušný orgán dôsledne zaoberal a vysporiadal sa s argumentmi v podnete obsiahnutými,
teda žalobcom bolo upreté právo sa vôbec dozvedieť, či žalovaný považuje stanoviská za platné alebo
za neplatné. Žalobcovia tak navrhli zrušiť napadnuté opatrenie, ako aj stanoviská, a to nielen, ale aj
s odkazom na namietanú neplatnosť podľa § 25 ods. 3 Stavebného zákona.

5. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 17.05.2024, v rámci ktorého zotrval na dôvodoch
vydania napadnutého opatrenia. Žalobcovia následne zaslali repliku zo dňa 01.07.2024, v ktorej
(i) poukázali na prípustnosť súdneho prieskumu napadnutého opatrenia, (ii) poukázali na okolnosti
odôvodňujúce zrušenie stanovísk a (iii) na skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu stanovísk. Žalovaný
v rámci svojej dupliky zo dňa 12.07.2024 zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii.

II.

6. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

III.

12. Správny súd v prvom rade uvádza, že je povinný ex offo zisťovať splnenie procesných podmienok,
medzi ktoré patrí spôsobilý predmet súdneho prieskumu. V správnom súdnictve je právo na prístup
k správnemu súdu determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého

vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických
osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

13. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia podali dňa 01.12.2023
podnet na vyslovenie neplatnosti stanoviska 1 a stanoviska 2 zo dňa 01.12.2023 (ďalej len „podnet“), a to
všetko podľa § 25 ods. 6 Stavebného poriadku. Žalobcovia tvrdili, že z dôvodov, opísaných v podnete,
sú stanoviská neplatné podľa § 25 ods. 6 Stavebného poriadku.14. Na podklade podaného podnetu vydal žalovaný napadnuté opatrenie, v ktorom uviedol, že (i) mu bol
doručený podnet, (ii) tento postúpil Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý

bol žalovanému vrátený, pretože vyslovenie neplatnosti stanoviska nie je v predmete jeho pôsobnosti
a (iii) s odkazom na príslušné právne predpisy môže byť platnosť územnoplánovacej dokumentácie
zrušená na základe zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a SSP. Na základe uvedeného žalovaný
odporučil žalobcom, aby sa obrátili na príslušnú prokuratúru.

15. Žalobcovia tak napadli žalobou opatrenie orgánu verejnej správy – napadnuté opatrenie. K danému
správny súd uvádza, že opatrením orgánu verejnej správy je na podklade § 3 ods. 1 písm. c) SSP akt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podstatným
teda je, aby bolo preukázané, že sa jedná o (i) akt verejnej správy, vydaný v administratívnom konaní
a zároveň (ii) týmto aktom sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzickej a právnickej osoby priamo dotknuté. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je, aby išlo o opatrenie
zakladajúce, meniace alebo zrušujúce práva, či povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Zavedenie
tohto pojmu podľa dôvodovej správy k SSP je reakciou na to, že v právnom poriadku existuje viacero
administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej

správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho
správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov budú predovšetkým opatrenia,
ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie
správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne) (k tomu pozri
napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Stk/1/2023 zo dňa

01.12.2023).

16. Rovnako musí ísť o opatrenie, ktorým bola fyzická, respektíve právnická osoba ukrátená na svojich
subjektívnych právach, t. j. že jej takýmto rozhodnutím / opatrením bola spôsobená ujma, škoda,
prípadne iný negatívny následok. Aktívna žalobná legitimácia v prípade ochrany subjektívnych práv

teda svedčí fyzickej / právnickej osobe tvrdiacej ukrátenie na jej subjektívnych právach s tým, že
aktívnu vecnú legitimáciu a jej trvanie skúma správny súd počas celého konania bez ohľadu na to, či
jej nedostatok druhý účastník konania namieta alebo nie. Na to, aby fyzická / právnická osoba bola
vôbec oprávnená podať všeobecnú správnu žalobu, musia byť vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii
splnené všeobecne dve kumulatívne podmienky, a to jednak fyzická / právnická osoba má postavenie

účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
a jednak už spomínané ukrátenie na subjektívnych právach v príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia,
respektíve opatrenia, pričom pod pojmom subjektívne právo treba rozumieť vlastné právo, prípadne
právom chránený záujem. To ďalej znamená, že všeobecnou správnou žalobou sa nemožno domáhať
ochrany práv inej osoby / iných osôb. Vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii je zásadné, ako sa účinky

rozhodnutia / opatrenia orgánu verejnej správy prejavili v právnej sfére žalobcu. V tomto smere správny
súd poukazuje tiež na záver plynúci z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
228/2011 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého cit.: „ (...) Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej
žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne

možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu
podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“

17. Žalobcovia podali podnet s odkazom na § 25 ods. 6 Stavebného poriadku, ktorý uvádzal, že „návrh
územného plánu, ktorého obsah nie je v súlade so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie

vyššieho stupňa alebo s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ktorého postup
obstarania a prerokovania nie je v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nemožnoschváliť.Pokiaľbyprišlokschváleniunapriektakémutorozporu,schváleniejevcelomrozsahu
neplatné.“ Predmetné ustanovenie a ani samotný Stavebný zákon však nepozná pojem „podnet na
vyslovenieneplatnosti“aaniobdobnéslovnéspojeniealeboprávnukonštrukciu.Popreskúmanípodnetu

správny súd dospel k záveru, že sa jedná o podnet, ktorý možno najbližšie formálne, ako aj z hľadiska
účelu a následku prirovnať k podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré sa
môže začať aj na podnet fyzickej alebo právnickej osoby.18. K danému správny súd poukazuje na to, že žalobcovia podnetom žiadali o vyslovenie neplatnosti
stanovísk, následkom čoho bolo vydanie napadnutého opatrenia (k správnemu súdnemu prieskumu
stanovísk pozri nižšie v tomto rozhodnutí). Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

a žaloby konštatuje, že napadnuté opatrenie nie je opatrením, ktoré možno preskúmavať v správnom
súdnictve, pretože nemalo za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ňou nemohli byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Žalobcovia v žalobe síce poukazovali na to, že vydaním napadnutého rozhodnutia boli ukrátení na
svojich právach a právom chránených záujmoch, avšak toto ukrátenie nebolo individualizované –

nejednalo sa o subjektívne práva žalobcov, teda napadnutým opatrením nebola žalobcom spôsobená
ujma, škoda, prípadne iný negatívny následok. Žalobcovia v žalobe poukázali len na všeobecné zásady
konania, ako (i) včasnosť prešetrenia podnetu, (ii) potrebu dôsledného vysporiadania sa s podnetom
alebo (iii) porušenie práva na dobrú verejnú správu. Žalobcovia tak v podanej žalobe neuviedli, čím
konkrétne predmetné napadnuté opatrenie spôsobilo vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako
mohli byť ich subjektívne práva priamo dotknuté.

19. Správny súd uvádza, že po vydaní napadnutého opatrenia zostali práva a povinnosti žalobcov
rovnaké a zároveň nedošlo k spôsobeniu ujmy, škody, prípadne iného negatívneho následku – dané
žalobcovia ani netvrdili. V obsahu napadnutého opatrenia správny súd nevzhliadol žiadne skutočnosti
alebo okolnosti, ktorými boli alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej

osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Žalovaný v napadnutom opatrení len zosumarizoval stav
konania a súčasne odporučil žalobcom, ako ďalej konať. Analogicky správny súd k danému poukazuje
na ustálenú judikatúru, spojenú s podnetom na mimoodvolacie konanie - podanie spojené s prieskumom
rozhodnutia v mimoodvolacom konaní nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto
konania, ale je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie

tohto konania. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutiach sp.
zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21.10.2011 alebo sp. zn. 3Sžf/75/2014 zo dňa 01.07.2015. Tiež je potrebné
poukázať na judikát publikovaný pod č. R 51/1995: „Vyrozumenie podávateľa podnetu o tom, že správny
orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimoodvolacieho konania podľa § 65 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), je len oznámením, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom

v správnom súdnictve.“

20. Administratívnym konaním je podľa SSP postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho
pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. Samotné preskúmanie podnetu/sťažnosti adresované žalovanému, ktorým sa začína

konanie, nie je administratívnym konaním v rámci ktorého žalovaný vydáva individuálne správne akty.
Podávateľ podnetu/sťažnosti nie je účastníkom konania, nerozhoduje sa o jeho subjektívnych právach
a právom chránených záujmoch, ani povinnostiach. SSP upravuje situáciu, keď všeobecná správna
žaloba nemusí smerovať k ochrane subjektívnych práv žalobcu. Konkrétne v ustanovení § 177 ods.
2 SSP zákonodarca priznáva možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

aj iným subjektom, ako sú účastníci administratívneho konania, avšak okruh týchto osôb zároveň
striktne ohraničuje na osobu prokurátora a na subjekty, ktoré sú na realizáciu uvedeného procesného
úkonu výslovne oprávnené osobitným zákonom. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde.
Možnosť podať podnet/sťažnosť žalovanému totiž nezakladá nárok žalobcov na to, že ich podnet bude
vyhodnotený ako dôvodný a stane sa podkladom pre začatie konania o určenie neplatnosti stanovísk.

I prípadné nadväzujúce postupy žalovaného vyvolané prijatím podnetu a začatím konania o určenie
neplatnosti stanovísk sú vo svojej podstate mimo subjektívnej sféry žalobcov, a preto nie sú spôsobilé
nijakým spôsobom zasiahnuť do ich subjektívnych práv a povinností. V prípade, ak správny súd zistí,
že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, alebo ako účastník administratívneho konania
nebol ukrátený rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom

chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a podanú žalobu odmietne.

21. Správny súd súčasne uvádza, že SSP poukazuje na ochranu subjektívnych práv jednak v § 2
SSP, ako aj následne pri vymedzení všeobecnej správnej žaloby, predmetu prieskumu a účelu ochrany

v zmysle § 177 SSP a pri vymedzení žalobnej legitimácie § 178 SSP. Všeobecnou správnou žalobou
sa môže fyzická osoba alebo právnická osoba ako žalobca domáhať ochrany len svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Iných ako
subjektívnych práv v konaní (napr. ochrana verejného záujmu) sa môže domáhať len prokurátoralebo iný subjekt na to výslovne oprávnený zákonom. Určujúcim kritériom rozhodnutia resp. opatrenia
orgánu verejnej správy je priamy dopad na práva, právom chránené záujmy a povinnosti ich adresáta.
Pritom ide o práva, právom chránené záujmy a povinnosti určitého subjektu administratívneho konania,

a preto zákonodarca používa pojem subjektívne práva. Práve prepojenie dopadu rozhodnutia orgánu
verejnej správy na subjektívne práva so súdnym prieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený
s podaním všeobecnej správnej žaloby.

22. S odkazom na vyššie uvedené je preto potrebné konštatovať, že vzhľadom na to, že žalobcovia

neboli napadnutým opatrením ukrátení na svojich právach ani právom chránených záujmoch, nemajú
žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP. Sú tak zjavne neoprávnenou
osobou na podanie takejto žaloby, a preto bolo potrebné, aby správny súd takúto žalobu podľa § 98 ods.
1 písm. e) SSP odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

23. Následne sa správny súd zaoberal prípustnosťou súdneho prieskumu stanovísk, a dospel k záveru,

že je potrebné žalobu odmietnuť aj v tejto časti. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd
uvádza, že obe stanoviská boli vydané s prihliadnutím na § 25 ods. 1 Stavebného zákona. Žalovaný tak
vydal súhlasné stanovisko k predloženému návrhu Územného plánu obce D. E. – Zmeny a doplnky č.
1 (stanovisko 1) a súhlasné stanovisko k predloženému návrhu územného plánu obce D. E. – Zmeny
a doplnky č. 2 (stanovisko 2).

24. K charakteru stanovísk podľa Stavebného zákona správny súd odkazuje na už ustálenú
judikatúru kasačného súdu – tu správny súd odkazuje na rozhodnutie publikované v Zbierke
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2019 ako R 70/2019, v ktorom bolo
konštatované, že „záväzné stanovisko dotknutého orgánu nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko

ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu,
a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo veci samej, vydané v územnom, príp. stavebnom
konaní, bude následne možné podrobiť súdnemu prieskumu správnym súdom.“

25. I keď sa v súdenej veci jedná o samostatný proces územného plánovania,

odlišný od územného alebo stavebného konania, analogicky možno argumentovať tým,
že súhlasné stanovisko žalovaného nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže
ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv,
toto právne záväzným spôsobom nezakladá, nemení ani neruší práva alebo povinnosti právnických
či fyzických osôb a ani sa ich priamo nedotýka (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/17/2023 zo dňa 25.07.2024).

26. Napriek tomu, že obsah napadnutých súhlasných stanovísk bol síce pre správny orgán záväzný,
správny súd má za to, že nimi nebolo trvalým spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žiadneho
subjektu, neboli ním dotknuté práva, právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb, vlastníkov

pozemkov a stavieb v danom území, účastníkov konania, samotnej obce, samosprávneho kraja ani
dotknutých orgánov, ale predmetné súhlasné stanovisko bolo vydané ako ,,podklad“ pre následné
rozhodnutie obce D. E. vo vzťahu k územnému plánu danej obce.

27. Správny súd tak na podklade uvedeného dospel k záveru, že stanovisko 1 a stanovisko 2 sú podľa

§ 7 písm. b) SSP vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, a preto žalobu v tejto časti v zmysle §
98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol.

28. O trovách konania správny súd rozhodol s odkazom na § 170 písm. a) SSP, ktorý stanovuje, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

29. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiacaod doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).