Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622204365
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622204365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, D. E.
F., G. XXX/X, zast. advokátskou kanceláriou POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., Košice, Timonova 4B,
IČO: 53 669 177 proti žalovanému A. G. H. - FLATTIS, H. E. I., J. K. XXX/X, IČO: 35 476 371 zast.
JUDr. Dušanom Szabóm, advokátom, Kráľovský Chlmec, Hlavná 799/63, o zaplatenie 175,04 eura s
príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 14C/50/2022 z 2. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 14C/50/2022 z 24.
septembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVes(vďalšomaj„súdprvejinštancie“alebo„súd“)napadnutýmrozsudkom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 32,82 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 32,82 eura od 14.7.2022 do zaplatenia (výrok I.), v prerušujúcej časti žalobu zamietol
(výrok II.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 62,5 % (výrok
III.).

2. Súd tak rozhodol o nároku žalobcu, ktorý si uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia 175,04
eura a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 175,04 eura od 14.7.2022 do zaplatenia
odôvodniac žalobu tým, že je bezpodielovým vlastníkom L. D. XX na X. M. vo vchode D. X L. N.
súp. č. XXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a na príslušenstve vo výške podielu 378/10000 postavenom na pozemku s parc. č. 81/11 v okrese
F., v obci D. E. F., evidovanom na LV č. XXX pre katastrálne územie D. E. F. a zároveň je členom

Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov TISA III. G. XXX/X, D. E. F., IČO: 45 005 524
(ďalejajlen„Spoločenstvo“),ktorésožalovanýmuzatvorilomandátnuzmluvuč. 1/2011zodňa1.7.2011.
Žalobca mal za to, že mandátna zmluva uzavretá so žalovaným je pre jej vysokú, resp. značnú obsahovú
podobnosť so zmluvou o výkone správy úkonom, ktorým mala byť zastretá skutočnosť, že žalovaný už
vykonáva pre Spoločenstvo správu bytového domu s ohľadom na skôr uzavretú Zmluvu o spoločenstve
vlastníkov bytov a táto mandátna zmluva je preto absolútne neplatná. Voči tejto mandátnej zmluve
bola žalobcom, ktorý v tom čase konal ako štatutárny orgán Spoločenstva, daná písomná výpoveď

zo 17.2.2021, preto ak by aj mala byť mandátna zmluva platná, mala by zaniknúť uplynutím 6
mesačnej výpovednej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný na základe mandátnej zmluvy,
ktorá podľa žalobcu bola absolútne neplatná, vyplácal odplatu za činnosť mandatára, na základe
zálohových predpisov z bankového účtu vlastníkov bytového domu, uplatnil si voči nemu pohľadávkuvo výške 175,04 eura predstavujúcu 16 mesačných platieb (od 1.9.2020 do 31.12.2021) po 10,96 eura
titulom bezdôvodného obohatenia a to až do 22.2.2021 (do doručenia výpovede žalovanému) a po
doručení výpovede titulom úmyselného protiprávneho konania. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil

odo dňa nasledujúceho po uplynutí 7 dňovej lehoty na dobrovoľné splnenie pohľadávky, ktorú žalobca
poskytol žalovanému v liste s označením „Neplatnosť mandátnej zmluvy a žiadosť o vrátenie peňažných
prostriedkov“ z 1.7.2022, ktorá bola žalovanému doručená 6.7.2022.
Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil dôvodiac, že so žalobcom nikdy nebol v žiadnom zmluvnom
vzťahu, nakoľko mandátna zmluva bola uzavretá medzi Spoločenstvom a ním - žalovaným ako

súkromným podnikateľom, preto sa žalobca nemôže dovolávať vyslovenia jej neplatnosti. On - žalovaný
na základe mandátnej zmluvy zabezpečoval pre Spoločenstvo iba časť činností a nie celú správu
bytového domu, pričom uzavretie takejto zmluvy žiaden zákon nezakazuje. Výpoveď z mandátnej
zmluvy namietol až na pojednávaní, s tým, že výpoveď nebola vyhotovená oprávnenou osobou a že mu
nebola riadne doručená a nemal o nej vedomosť, preto nemá právne účinky.
Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 34, § 35 ods. 1, § 39, § 41a ods. 2, § 420 ods. 1, § 442 ods.

1, § 451, § 456, § 53, § 517, § 563 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
§ 566 ods. 1, § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 6 ods. 2, 3, 4, § 7b ods. 4, § 8 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Za sporné otázky medzi stranami považoval
platnosť, resp. neplatnosť mandátnej zmluvy, platnosť a účinnosť výpovede z mandátnej zmluvy ako
aj možnosť žalobcu domáhať sa uplatnených nárokov napriek skutočnosti, že medzi stranami nedošlo

k uzavretiu vzájomného právneho úkonu.
K aktívnej vecnej legitimáciu žalobcu s prihliadnutím na skutočnosť, že každý vlastník bytu je súčasne aj
(spolu)majiteľom účtu, na ktorom je Spoločenstvo povinné zhromažďovať finančné prostriedky vybrané
od vlastníkov bytu v bytovom dome a na skutočnosť, že žalovaný s týmito prostriedkami disponoval
a uhrádzal si z nich dohodnutú odmenu plynúcu z mandátnej zmluvy, súd ustálil, že v prípade vyslovenia

záveru o absolútnej neplatnosti mandátnej zmluvy resp. záveru o jej zániku výpoveďou, žalobca je
aktívne vecne legitimovaný v spore a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný.
Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania a na základe citovaných zákonných ustanovení, konkrétne
§ 6 zákona o bytoch a nebytových priestoroch, dospel k záveru, že mandátna zmluva je platným
právnym úkonom, z dôvodu, že nezistil rozpor so zákonom a nejedná sa ani o zastretý právny

úkon resp. o obchádzanie zákona. Podľa názoru súdu je možné, aby popri Zmluve o spoločenstve
vlastníkov bytov existovala v pozícii podriadenej zmluvy, mandátna zmluva, ktorej rozsah predstavuje
len časť prenesených práv či povinností a je vo vzťahu k Spoločenstvu podriadenou a závislou na vôli
a rozhodnutí tzv. nadriadeného orgánu. Súd mal za preukázané, že žalovaný na základe mandátnej
zmluvy vykonával len určité tzv. prípravné činnosti v rámci kontraktačného mechanizmu, avšak prejav

vôle ako aj záver o súhlase s obsahom písomných vyhotovení listín vykonával v mene Spoločenstva
predseda. S prihliadnutím na platnosť mandátnej zmluvy súd vyhodnotil uplatnený nárok na náhradu
platieb za obdobie 1.9.2020 - 30.9.2021 za nedôvodný.
Pokiaľ ide o výpoveď mandátnej zmluvy, súd ustálil, že žalobca bol v čase vyhotovenia výpovede
predsedom Spoločenstva a teda oprávnenou osobou na realizáciu tohto právneho úkonu a mal za

preukázané aj jej účinné doručenie žalovanému 22.2.2021 a teda výpoveď je platným právnym úkonom,
ktorý spôsobil právny účinok zániku mandátnej zmluvy uplynutím 6 mesačnej výpovednej doby, ktorá
začala plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená (v
súlade s čl. VIII. ods. 2 mandátnej zmluvy) a z tohto dôvodu v období od septembra 2021 žalovaný
poberal odmenu bez právneho dôvodu. Súd žalobe vyhovel v rozsahu troch mesačných predpisov

platieb po 10,94 eura, teda spolu 32,82 eura (napriek skutočnosti, že žalovaný vykonával v tomto období
pre Spoločenstvo činnosť, za ktorú by mu patrila obvyklá odmena, avšak neuplatnil v tomto konaní
protinávrh).
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj v rozsahu uplatnených úrokov z omeškania z priznanej sumy
32,82 eura počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti, teda od

14.7.2020.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1,2 CSP, podľa zásady úspechu v konaní, podľa ktorej
žalobca bol v konaní neúspešný v rozsahu 81,25 % (144,22 eura zo 175,04 eura) a úspešný v rozsahu
18,75 %, čo vo výsledku pomeru úspechu a neúspechu predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 62,5
%, v ktorom má žalovaný nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu, tak žalobca ako aj žalovaný.4. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom jeho rozsahu, pričom v rozsahu výroku II. podal
odvolanie z opatrnosti upozorňujúc na nesprávny výrok a na zrejmú chybu v písaní, keďže v tomto
konaní nebola žiadna časť sporu prerušená a súd zrejme mienil žalobu zamietnuť v prevyšujúcej

časti a nie v prerušujúcej. V odvolaní ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, s tým že
žalobca nebol a nie je výlučným vlastníkom L. D. XX E. X. poschodí L. N. D. XXX, tento byt patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva aj manželky žalobcu a teda aktívne legitimovanou mala byť aj
manželka žalobcu. K výpovedi z mandátnej zmluvy uviedol, že výpoveď fyzicky neprevzal, pričom
ani po informovaní sa u nového predsedu Spoločenstva, nikto z vlastníkov o výpovedi nevedel.

Zdôvodupochýbohľadomdoručeniavýpovedenavrholvykonaniedôkazovpreukazujúcichnedoručenie
výpovede, avšak súd považoval predloženie podacieho lístku za postačujúci dôkaz o doručení a ďalšie
dokazovanie vzhľadom na oneskorené navrhovanie a nepopretie tvrdenia nepripustil, čo žalovaný
označil za povýšenie sudcovskej koncentrácie nad spravodlivý súdny proces, čo predstavuje odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ a g/ CSP, pričom tento postup mal za následok nesprávne právne
posúdenie a preto uplatnil aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. K odvolaniu pripojil

aj listinu s názvom „Odovzdanie písomných dokladov spoločenstva vlastníkov bytov a NP – TISA III“
zo6.4.2021aPotvrdenieSpoločenstvavlastníkovbytovanebytovýchpriestorovTISAIIIdatovanédňom
27.2.2023, z obsahu ktorého má vyplývať, že okrem písomností uvedených v odovzdaní písomných
dokladov spoločenstva zo dňa 6.4.2021 zo strany bývalého predsedu A. B. C. neboli Spoločenstvu
odovzdané žiadne iné písomnosti a ani výpoveď mandátnej zmluvy zo dňa 1.7.2011. Skutočnosť, že

súd priznal žalobcovi časť uplatneného nároku napriek tomu, že nebolo pochybností o tom, že žalovaný
naďalej vykonával činnosti plynúce z mandátnej zmluvy považoval za rozporné s dobrými mravmi.
Z napadnutej časti rozsudku nemal za zrejmé, či súd priznal nárok titulom bezdôvodného obohatenia
alebo náhrady škody, preto rozsudok v tejto časti tvrdil, že je nepreskúmateľný. Vzhľadom na namietané
skutočnosti mal žalovaný za to, že mal mať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhol,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

5. Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaného uviedol, že napriek bezpodielovému spoluvlastníctvu
predmetného bytu na žalobcom uplatnený nárok sa vzťahuje ustanovenie § 513 OZ a z tohto dôvodu

sú obaja z manželov oprávnení z tejto pohľadávky spoločne a nerozdielne a žalobca je aktívne
vecne legitimovaný aj bez toho, aby manželka žalobcu vystupovala v konaní ako sporová strana.
K namietanému rozporu s dobrými mravmi uviedol, že toto tvrdenie predstavuje len subjektívny postoj
žalovaného bez kvalifikovaného právneho odôvodnenia. K tvrdeniu žalovaného ohľadom nejasnosti
titulu akým súd priznal žalobcovi plnenie uviedol, že právna úvaha súdu ohľadom právneho titulu je

uvedená v bode 36. napadnutého rozsudku, z ktorého je nepochybné že súd priznal nárok titulom
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal aj nedoručenie písomnej výpovede
z mandátnej zmluvy, poukázal na to, že je to v rozpore s jeho výpoveďou na pojednávaní konanom
dňa 2.3.2023, z ktorej vyplýva, že o výpovedi vedel už v roku 2021; nešlo teda o novú skutočnosť, ktorá
by odôvodňovala odročenie pojednávania. Prostriedok procesného útoku poukazujúci na ukončenie

mandátnej zmluvy obsahovala už žaloba, pričom prostriedok procesnej obrany spochybňujúci doručenie
výpovede, žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach nevzniesol. V súvislosti s priloženými listinami
dal do pozornosti, že v potvrdení je výslovne uvedené, že nedošlo ani k odovzdaniu výpovede mandátnej
zmluvyz1.7.2011,pričomtakétoexplicitnévyjadreniesajavíbyťzvláštnenakoľkoindikuje,žepotvrdenie
bolo vyžiadané výslovne k skutkovej otázke a navyše ak bolo vyhotovené pred pojednávaním, žalobca

sa pýta prečo ho žalovaný nepredložil okamžite do súdneho konania. Tento rozpor si vysvetľuje dvoma
možnými spôsobmi, a to buď žalovaný tak z vlastnej viny neurobil, čo podporuje záver o novote
v odvolacom konaní alebo dátum na potvrdení nekorešponduje s jeho skutočným vystavením. Žalobca
k tvrdeniu žalovaného o nepripustení ďalších dôkazov na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa na
pojednávaní vyjadril, že netrvá na svojich návrhoch na dokazovanie, a navrhol odvolaciemu súdu, aby

využil zvukovú nahrávku z pojednávania na účely verifikácie tvrdení žalovaného. Na záver uviedol,
že návrh právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní ohľadom vykonania ďalších dôkazov je
oneskorené predstavenie prostriedku procesnej obrany.

6. Žalobca napadol rozsudok odvolaním v rozsahu výrokov II. a III. uplatňujúc odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o platnosti mandátnej
zmluvy, pričom poukázal na podobnosti zmluvy o výkone správy a mandátnej zmluvy. Súd ustálil, že
na základe mandátnej zmluvy sa vykonávala časť práv a povinností k spoločenskej zmluve, pričom
podľa žalobcu je irelevantné v akom rozsahu zmluvné strany fakticky vykonávali tieto práva a povinnosti.Fakticita následného konania nezužuje rozsah oprávnení priznaných/založených zmluvou pre určitú
zmluvnú stranu, ktorý stojí nezávisle od právneho rámca a na základe neho je potrebné ustáliť obsah
príslušnej zmluvy.

7. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu uviedol, že vypracoval v tabuľkovej forme prehľad
činností, ktoré vykonáva Spoločenstvo podľa zákona a čo je uvedené v mandátnej zmluve a to, čo
v skutočnosti žalovaný nevykonával. Iba formálnym porovnaním činností nemožno zistiť skutočný obsah
mandátnej zmluvy a následne dospieť k jej neplatnosti. Tvrdenie žalobcu, že mandátna zmluva zakladá

v zásade totožné, prípadne rozhodujúce oprávnenia zodpovedajúce oprávneniam správcu bytového
domu je vzájomne si protirečiace. Nemôže byť niečo totožné a zároveň rozhodujúce. Z § 6 ods. 4 zákona
č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že nesmú byť uzavreté viaceré zmluvy o výkone správy, zákon nerieši zásadné
resp. rozhodujúce oprávnenia, ale iba uzatvorenie ďalšej zmluvy o výkone správy. Prípravu podkladov
k uzatváraniu zmlúv nemožno považovať za výkon správy, nakoľko by sa tým spochybnila samotná
mandátna zmluva. Žalobca nepreukázal, že by žalovanýl na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy

vykonával správu bytového domu.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli dané.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolaní žalobcu a žalovaného,

ktoré boli podané včas (§ 362 CSP), oprávnenými osobami (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1
a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že podané odvolania nie sú
dôvodné.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. decembra 2024 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti
Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej
tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 6.12.2024.

11. Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/,
g/ a h/ CSP, t.j. mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, (§365 ods. 1 písm. e/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§
365 ods. 1písm. g/) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca uplatnil
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec
nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy riadne vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia
procesných práv a ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechajúc
pritom žiaden priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe v časti vyhovel a v časti žalobný návrh

ako nedôvodný zamietol. Správne sa vyporiadal s otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie strán
v konaní, dôvodne sa zaoberal platnosťou mandátnej zmluvy a platnosťou výpovede z tejto zmluvy,
pričomvykonanédokazovanievposudzovanejvecisprávnevyhodnotilaprijalsprávnezáverytak pokiaľ
sa tieto týkali platnosti mandátnej zmluvy ako aj platnosti výpovede z nej, a aj správne rozhodol, akžalobe vyhovel v časti zaplatenia 32,82 eura spolu s úrokom z omeškania predstavujúcej odmenu pre
žalovaného za 3 mesiace, ktorú si odviedol bez právneho dôvodu a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

15. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP odvolací súd
preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie
uviedol.

16. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodov napadnutého rozsudku nie sú spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolania. Odvolací
súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcu a žalovaného a na zdôraznenie správnosti dôvodov
napadnutého rozsudku dopĺňa:

17. K namietanému chybnému výroku II. odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vydal dňa

24. septembra 2024 opravné uznesenie č.k. 14C/50/2022 - 193, ktorým túto zrejmú chybu v písaní
spočívajúcu v nesprávne použitom slove „prerušujúcej“ časti namiesto „prevyšujúcej“ časti odstránil
a túto opravu považuje odvolací súd za dostatočnú.

18. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu dôvodiac, že byt žalobcu je

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky, odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom,
ktorý vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na ustanovenie § 513 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého v prípade plurality veriteľov (žalobca a jeho manželka) je oprávnený ktorýkoľvek
z veriteľov žiadať od dlžníka celé plnenie a zároveň sa v danom prípade nejedná o nútené procesné
spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, ktoré by malo vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

19. Neobstojí ani námietka žalovaného namietajúceho, že súd priznal žalobcovi plnenie napriek tomu, že
žalovaný aj naďalej t.j. po uplynutí výpovednej doby vykonával činnosť pre Spoločenstvo. Súd v bode 36.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v období od septembra 2021 do konca
roka poberal svoju odmenu už bez platného právneho titulu a napriek skutočnosti, že aj v tomto období

žalovaný činnosti pre Spoločenstvo vykonával, a teda by žalovanému prináležala odplata v obvyklej
výške, tento si svoj nárok v tomto súdnom konaní, či už v podobe vzájomného protinávrhu alebo v
prípade,žebytátosumaneprevyšovalažalovanúistinu,takvpodobekompenzačnejnámietkyneuplatnil
a preto súd na vykonanie týchto činností a existenciu nároku na odplatu neprihliadol a v tejto časti žaloby
žalobcovi vyhovel.

20. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že nie je zrejmé, či súd priznal nárok titulom
bezdôvodného obohatenia alebo titulom náhrady škody a z tohto dôvodu by mal byť napadnutý rozsudok
v tejto časti nepreskúmateľný. Odvolací súd opätovne poukazuje na bod 36. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný poberal odmenu bez platného právneho titulu a teda

plnenie súd priznal titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

21. K námietke žalovaného, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy (o nedoručení výpovede)
a ďalšie dokazovanie vzhľadom na oneskorené navrhovanie a nepopretie tvrdenia nepripustil, čo
žalovaný považoval za povýšenie sudcovskej koncentrácie nad spravodlivý súdny proces, uvádza

odvolací súd, že ani táto námietka neobstojí. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovanému bola
preukázateľne doručená predžalobná výzva od právneho zástupcu žalobcu 6.7.2022, v ktorej uviedol,
že voči žalovanému bola účinne vykonaná výpoveď zo zmluvy zo 17.2.2021 a teda mandátna zmluva
mala zaniknúť uplynutím šesťmesačnej výpovednej doby. Následne bola žalovanému preukázateľne
doručená 13.9.2022 žaloba spolu s prílohami, v ktorej žalobca opäť uviedol argumenty týkajúce

sa výpovede z mandátnej zmluvy a ako prílohu predložil samotnú výpoveď, ktorej doručenie preukazoval
podacím hárkom. Žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe, ani v následnej replike nerozporoval doručenie
výpovede zo strany žalobcu. Na začiatku pojednávania konaného 2.3.2023 žalovaný uviedol, že
výpoveď mu (žalovanému) nebola doručená a navrhol odročiť pojednávanie za účelom zabezpečenia
dôkazov ohľadom platnosti výpovede. Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného 2.3.2023

uloženého v elektronickom súdnom spise odvolací súd zistil, že v závere pojednávania na otázku súdu,
či žalovaný trvá na predložení dôkazov ohľadom účinkov doručenia výpovede resp. či trvá na tomto
návrhu, právny zástupca žalovaného uviedol, že tento berie späť (Nahrávka z 2.3.2023 uložená v ESS
02:05:05). Žalovaný k odvolaniu pripojil listinné dôkazy a to listinu s názvom „Potvrdenie“ z 27.2.2023a listinu s názvom „Odovzdanie písomných dokladov spoločenstva vlastníkov bytov a NP – TISA III“ zo
6.4.2021, ktoré majú preukazovať, že k výpovedi mandátnej zmluvy nedošlo. Listiny, ktoré žalovaný
pripojil k odvolaniu sú datované v období pred pojednávaním, pričom zároveň žalovaný neuviedol

dôvody, pre ktoré tieto bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom
na vyššie uvedené, odvolací súd v zmysle § 366 CSP nemôže na tieto neprípustné novoty prihliadať.

22. K odvolacej námietke žalobcu napádajúcej záver súdu o platnosti mandátnej zmluvy odvolací
súd uvádza, že spôsob zabezpečenia správy domu zákon ponecháva úplne na vlastníkov bytov a

nebytových priestorov, pričom sa môžu rozhodnúť, či si založia v dome spoločenstvo, alebo výkonom
správy poveria správcu ako odborne spôsobilú osobu z oblasti bytového hospodárstva. Výber z týchto
možností by mal byť motivovaný najmä tým, či sú vlastníci, resp. predseda spoločenstva v súčinnosti s
radou schopní vlastnými silami zabezpečiť spomenuté úlohy (t.z. či sú na výkon správy náležite odborne
a prakticky vybavení). V praxi je bežné, že konkrétne úkony správy domu spoločenstvá zabezpečujú
prostredníctvom externého dodávateľa najčastejšie formou mandátnej alebo príkaznej zmluvy.

23. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 3,4 zákona 182/1993 Z.z. na správu domu nesmú byť dohodnuté
súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným
správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. Ak boli v dome uzavreté zmluvy v rozpore s odsekom
3, je platná len zmluva o výkone správy alebo zmluva o spoločenstve uzavretá ako prvá; ostatné zmluvy

dohodnuté na správu domu, ako aj iné zmluvy uzavreté v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.

24. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v rámci jedného bytového domu je možné dohodnúť len jednu
formu správy. Ak by vlastníci tento zákonný zákaz porušili a popri zmluve o výkone správy by si založili
spoločenstvo alebo naopak (vice versa), prípadne inú zmluvu na výkon celej správy domu, tento ďalší

právnyúkonbybolprerozporsozákonomabsolútneneplatnývzmysle§6ods.4182/1993Z.z.vspojení
s § 39 Občianskeho zákonníka.

25. Logickým a gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že zákonodarca zotrval na neplatnosti
akýchkoľvek ďalších zmlúv o výkone správy s inými správcami, prípadne zmlúv o spoločenstve, ktoré

by boli uzavreté popri platnej a neukončenej zmluve o výkone správy, zároveň však budú neplatnosťou
postihnuté aj „iné“ zmluvy, čím zákonodarca rozumel aj mandátne, príkazné či iné zmluvy, ktorých
obsahomjevykonávaťcelúsprávudomupopriplatnejzmluveovýkonesprávyčizmluveospoločenstve.
Typickým prípadom sú situácie, kedy spoločenstvo uzavrie na správu celého domu zmluvu s tzv.
mandatárom, ktorým často ani nie je správca zapísaný v zozname správcov vedenom MDV SR, pričom

takýto zmluvný vzťah je podriadený Obchodnému zákonníku. V praxi je však problémom odlíšiť, čo
je správou celého domu a čo nie, pretože zmluvné strany sa správajú, resp. konajú sofistikovane a
mandátne zmluvy nie sú uzatvárané na „výkon správy celého domu“, ale niektoré činnosti sú z predmetu
tejto zmluvy vylúčené.

26. Pre posúdenie platnosti alebo neplatnosti takejto mandátnej či inej zmluvy na výkon správy domu nie
je dôležité čo zmluvné strany uviedli v texte zmluvy, ale aký majú skutočný motív a úmysel pri uzatváraní
zmluvy, aké boli okolnosti jej uzatvorenia a skutočný obsah zmluvy. Ak by sa preukázalo, že v skutočnosti
mandatár vykonával fakticky celú správu, resp. by nahrádzal činnosť predsedu spoločenstva, napriek
tomu, že tomu mu boli (mandátnou zmluvou) zverené niektoré činnosti zo správy (napr. zabezpečenie

upratovania, či odpočtov stavu meračov v bytoch a nebytových priestorov), dalo by sa uvažovať aj
o kvalifikácii takejto zmluvy ako neplatnej, v zmysle komentovaného ustanovenia. Rozhodujúce sú však
individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023,s. 303).

27. Odvolací súd posúdiac okolnosti prípadu dospel k záveru o platnosti mandátnej zmluvy, nakoľko
z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno urobiť záver o tom, že žalovaný na základe
mandátnej zmluvy vykonával komplexnú správu bytového domu a stotožňuje sa so záverom súdu prvej
inštancie, že žalovaný ako mandatár fakticky nevykonával celú správu a boli mu mandátnou zmluvou
zverené len niektoré činnosti zo správy, čo je v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.29. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania. V odvolacom konaní neboli žalobca ani žalovaný úspešní, preto im odvolací súd nepriznal

nárok náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.