Rozsudok – Zmenky ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoZm/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226384
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1513226384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: Tatra-Leasing, s.r.o.,
so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Rieglová & Kadáková s.r.o., so sídlom Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové
Mesto, IČO: 51 330 091, proti žalovanému 1: ABUSS, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 951 01 Bratislava,
IČO: 44 950 543 (ex offo výmaz z obchodného registra dňom 11.11.2023), žalovanému 2: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., XXX XX C., žalovanému 3: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A.
XXXX/XX, XXX XX B. - C., žalovanému 4: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXX/X, XXX XX

H., právne zastúpenému: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova
15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 3.516,90 eura s
príslušenstvom zo zmenky a o odvolaní žalovaného 4 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.
k. 2CbZm/26/2017-509 zo dňa 03.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave návrhy žalovaného 4 na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 2CbZm/26/2017-509 zo dňa

03.10.2022 v napadnutej časti vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

III. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 4 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k.
2CbZm/26/2017-509 zo dňa 03.10.2022 v napadnutej časti vo výroku II. o d m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 4 nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. ponechal
v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm/634/2013-12 zo dňa
14.01.2014, v znení opravného uznesenia č.k. 1Zm/634/2013-79 zo dňa 29.07.2014, voči žalovanému
4, výrokom II. návrhy žalovaného 4 na prerušenie konania zamietol, výrokom III. priznal žalobcovi
voči žalovanému 4 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na
ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, 162 ods. 1 písm. b), písm. c), § 470 ods. 1, § 471 ods.
2 CSP, § 175 ods. 1, ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), čl. I §

10, čl. I § 30 ods. 1, čl. I § 31 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, čl. I § 32 ods. 1, čl. I. § 47 ods. 1, ods. 2, čl. I
§ 75, čl. I § 77 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“).2.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviedol,žezmenkovýmplatobnýmrozkazom
č. k. 1Zm/634/2013-12 zo dňa 14.01.2014 vyhovel návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného
rozkazu a žalovaným 1, 2, 3 a 4 uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú

sumu 3.516,90 eur spolu so zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a náhradou trov konania.
Zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k žalovaným 1 až 3 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 4 včas námietky, v ktorých namietal,
že žalobca predložil súdu prvej inštancie len domnelú zmenku. Žalobca však zlomyseľne, resp. v
hrubej nedbanlivosti neuviedol, že zmenka bola žalobcom dodatočne doplnená na riadnu zmenku,

pričom pred doplnením bola iba bianko listinou, ktorá v deň svojho vyhotovenia, ktorý bol súčasne
i dňom, kedy žalovaný 1 ako bianko výstavca (v spojení so zmluvou o použití bianko zmenky) podpísal
túto bianko listinu a súčasne i dňom, kedy žalovaný 2 a 3 ako bianko avalisti podpísali túto bianko
listinu, pričom po ich podpísaní odovzdali túto bianko listinu, do ktorej mal byť doplnený za podmienok
uvedených v čl. I bod 5 Zmluvy o použití bianko zmenky údaj týkajúci sa (i) zmenkovej sumy a (ii)
dátumu splatnosti, neobsahovala ani podpis žalovaného 4 ako avalistu a ani označenie žalovaného

4 ako avalistu. Na základe bodu 1.5. Zmluvy o použití bianko zmenky bol žalobca v hmotnoprávnej
pozícii veriteľa oprávnený vo vzťahu k žalovanému 1 v hmotnoprávnej pozícii dlžníka a súčasne vo
vzťahu k žalovaným 2 a 3 v hmotnoprávnej pozícii avalistov oprávnený doplniť výlučne za podmienok
upravených v Zmluve o použití bianko zmenky a výlučne vo vzťahu k týmto žalovaným do bianko zmenky
zmenkovú sumu a dátum splatnosti. Zmluva o použití bianko zmenky v nadväznosti na záväzkovo-

právne vzťahy, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným 1 až 3 dňa 05.10.2009 (a to Zmluva o
zriadení záložného práva, Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru) – reglementovala výlučne vo vzťahu
medzi žalobcom na strane jednej a žalovaným 1 až 3 na strane druhej podmienky a predpoklady pre
vyplnenie pôvodnej bianko listiny na zmenku ako cenný papier. Samotná zmenka v pravom hornom rohu
obsahuje číselné označenie „81090651/1“, ktoré zodpovedá jednak rovnakému číselnému označeniu

Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ako aj vo vzťahu k označeniu „Zmluvy o poskytnutí spotrebného
úveru“ (týmto rovnakým číselným označením) v samotnej Zmluve o zriadení záložného práva. Žalobca
ako poskytovateľ úveru na základe úverových zmlúv si tento úver vo vzťahu k žalovaným 1 až 3
zabezpečoval okrem iného aj pôvodnou bianko listinou v spojení so zmluvou o použití bianko zmeniek, v
dôsledku čoho mal žalobca iba a výlučne vo vzťahu k žalovaným 1, 2 a 3 dohodnutý režim zmenkového

vyplňovacieho práva, a preto bol oprávnený vyplniť pôvodnú bianko listinu výlučne len voči nim. Zmluva
o použití bianko zmenky neupravila zmenkové vyplňovacie právo žalobcu vo vzťahu k žalovanému 4,
a preto žalobca nebol oprávnený vo vzťahu k žalovanému 4 doplniť do pôvodnej bianko listiny údaj
zmenkovej sumy a údaj dátumu splatnosti. Podľa názoru žalovaného 4, túto skutočnosť potvrdzuje
súčasne aj ustanovenie čl. III bod 6.1 v spojení s čl. II Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru, ako

aj čl. I bod 1.1 v spojení s čl. I bod 1.2. písm. i/ a čl. II bod 2.1. Zmluvy o zriadení záložného práva.
Žalobca nemal so žalovaným 4 uzatvorenú ani žiadnu dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve
a súčasne ani žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva, či akúkoľvek inú dohodu o zabezpečení
svojich pohľadávok. Žalovaný 4 ďalej uviedol, že do znenia pôvodnej bianko listiny bol až dodatočne
dňa 07.12.2009 dopísaný, a to samotným žalobcom (konkrétne p. I. ako zamestnankyňou žalobcu v

jej kancelárii), pričom žalovaný 4 na základe výslovného uistenia a ubezpečenia žalobcu, že podpis
žalovaného 4 na pôvodnej bianko listine je výlučne „evidenčný“, dal na samý kraj pôvodnej bianko
listiny svoj podpis, a to tak, aby bolo zrejmé, že podpis nekryje žalobcom rukou dopísané označenie:
„per aval, avalista: D. E. F., bydlisko: G. XXX/X XXX XX H., rod. č.: XXXXXX/XXXX, dátum podpisu:
7.12.2009“. Žalovaný 4 tvrdil, že medzi ním a žalobcom nebola nikdy uzatvorená, a to písomne, ústne

a ani konkludentne žiadna dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve oprávňujúca žalobcu vo vzťahu
k žalovanému 4 doplniť upravenú bianko listinu na vlastnú zmenku. V čase podpisu upravenej bianko
listiny žalovaný 4 vôbec nevedel o existencii zmluvy o použití bianko zmeniek. Žalovaný 4 upozornil na tú
skutočnosť, že podľa blankozmenky, ktorú predložil vo fotokópii k námietkam, doplnená doložka avalistu
nie je krytá súvislým „vodorovným“ hrubým orámovaním textu doložky žalovaného 4 ako avalistu, ako je

tomu už pri doplnenej doložke avalistu v samotnej zmenke predloženej žalobcom, pričom je zrejmé, že
táto vodorovná hrubá čiara (orámovanie textu) bola dodatočne upravovaná (predlžovaná) tak, aby kryla
ajdoplnenúdoložkuavalistuspoluspodpisomžalovaného4.Zatýmtoúčelompretonavrholgrafologické
skúmanie. Ďalej mal za to, že jeho podpis na listine nezakladá jeho zmenkový záväzok ako avalistu, ale
výlučne mimozmenkový záväzok, a to s poukazom na neexistenciu dohody o zmenkovom vyplňovacom

práve a s ňou spojenou námietkou nesprávneho vyplnenia blankozmenky voči žalovanému 4. Vzhľadom
na uvedené žiadal, aby súd zmenkový platobný rozkaz voči nemu zrušil.3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 1Zm/634/2013-79 zo dňa 29.07.2014 opravil chybu v písaní v
záhlaví zmenkového platobného rozkazu v časti predmetu konania.

4. V sumárnom vyjadrení žalovaný 4 poukázal na existenciu spotrebiteľsko-právneho vzťahu medzi
žalobcom ako podnikateľom a žalovaným 4 ako spotrebiteľom. Uviedol, že žalobca nanútil žalovanému
4 bez jeho súhlasu „Nové služby“, ako aj „Nové služby II“, pričom bez existencie dohody o zmenkovom
vyplňovacom práve žalobca ako podnikateľ nanútil tieto služby žalovanému 4 ako spotrebiteľovi, ktorých
poskytnutie výslovne namietal voči žalobcovi a trval na ich neposkytnutí. Ich zaplatenie si žalobca ako

podnikateľ voči žalovanému 4 zabezpečil cez protiprávne doplnenie blankozmenky na zmenku, kde
žalobca doplnil zmenkovú sumu, ktorá zahŕňa aj odplatu za „Nové služby a Nové služby II“, no bez
existencie akejkoľvek dohody o zmenkovom vyplňovacom práve so žalovaným 4 ako spotrebiteľom.
V ďalšom vyjadrení žalovaný 4 navrhol, aby súd prvej inštancie do predmetného zmenkového konania
pripojil spis vedený NAKA, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-627/
NKA-FP-BA-2015, v ktorom sa nachádzajú svedecké výpovede zamestnancov žalobcu, ktorí v tomto

konaní vypovedali, že ani nevedia ako, či a akým spôsobom mal byť údajne podpísaný Dodatok č.
1 k dohode o zmenkovom vyplňovacom práve, dokonca niektorí zamestnanci potvrdili, že žiaden z
nich nebol prítomný pri podpise inkriminovaného Dodatku č. 1 k dohode o zmenkovom vyplňovacom
práve. V ďalších vyjadreniach žalovaný 4 prezentoval názor o dvojjedinosti jeho postavenia ako osoby,
ktorá sa na zmenku podpísala ako avalista – fyzická osoba a zároveň rovnakého dňa podpísala aj

Dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky ako osoba konajúca ako štatutárny zástupca v mene
a za zmenkového dlžníka spoločnosť ABUSS, s.r.o. V tomto prípade ide o tzv. kauzálny aval, ktorý
vznikol tak, že na základe Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. 81090651/1, podpísaného
dňa 07.12.2009, kde je opísaná kauzálna príčina vystavenia zmenky, uzavretého medzi vystaviteľom
(avalátom) ABUSS, s.r.o. a majiteľom zmenky Tatra-Leasing, s.r.o., sa zmluvnou stranou dohody

(Dodatku č. 1) stal aj samotný avalista č. 3, ktorým je D. E. F. ako fyzická osoba. Ďalej žalovaný 4
tvrdil, že medzi žalovaným 4 a žalobcom nikdy nebola platne uzatvorená a nikdy neexistovala platne
žiadna dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve vyplniť, či doplniť chýbajúcu zmenkovú sumu na
blankozmenke a ani vyplniť, či doplniť chýbajúci údaj splatnosti na blankozmenke, a to z toho dôvodu,
že Dodatok č. 1 nikdy neobsahoval ako prílohu samotnú Zmluvu o použití bianko zmeniek. Žalovaný

4 rozporoval znalecký posudok č. 8/2018 z 10.04.2018, ktorý je obsahom súdneho spisu vedeného
pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 1CbZm/396/2014 a uviedol, že predloží súkromný znalecký
posudok iného znalca z rovnakého odboru a odvetvia. Opätovne navrhol pripojenie spisu vedeného
NAKA, Národná jednotka finančnej polície, expozitúra Bratislava, ČVS: PPZ-627/NKA-FP-BA-2015 a
nariadenie znaleckého dokazovania o následnosti zápisov na zmenke. Navrhol, aby súd prvej inštancie

prerušil konanie, a aby podal návrh (podanie) na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-
právneho posúdenia otázky žalovaným 4 namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy
§ 175 OSP o tzv. 3 dňovej zákonnej koncentračnej lehote na podanie zmenkových námietok voči
zmenkovému platobnému rozkazu. Zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie prerušil konanie a podal
návrh na Súdny dvor EÚ s položením prejudiciálnej otázky, či žalovaného 4 za okolností, aké sú vo veci

samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle citovaných smerníc.

5. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného 4 uviedol, že predložením originálu prvopisu zmenky
splnil podmienky stanovené § 175 ods. 1 OSP na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zmluva o
použití bianko zmeniek nie je listinou, ktorá by bola potrebná na uplatnenie práva zo zmenky. Zmenka

predstavuje abstraktný a nesporný záväzok a jej majiteľ musí pri vymáhaní plnenia z nej dokazovať
len skutočnosť, že je majiteľom platnej zmenky. Žalovaným 4 zmieňovaná hrubá nedbanlivosť v zmysle
čl. 1 § 10 ZZŠ nie je vo vzťahu k žalobcovi relevantnou námietkou, pretože žalobca je prvým a
pôvodným majiteľom vlastnej zmenky. K námietke neexistencie dohody o vyplňovacom práve žalobcu
k žalovanému 4 uviedol, že pri vystavení blankozmenky dňa 05.10.2009 uzavrel so žalovaným 1

ako dlžníkom a žalovanými 2 a 3 ako avalistami Zmluvu o použití bianko zmeniek č. 81090651/1,
predmetom ktorej bolo udelenie zmenkového vyplňovacieho práva a dohoda zmluvných strán o obsahu
vyplňovacieho práva žalobcu k blankozmenke, ktorú neúplnú a avalovanú žalovanými 2 a 3 ako
avalistami, predložil žalovaný 1 žalobcovi za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu zo Zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru. Dňa 07.12.2009 uzatvoril žalobca so žalovanými 1 až 4 Dodatok

č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. 81090651/1, predmetom ktorého bola dohoda o zmene
zmluvy o použití bianko zmenky v dôsledku pristúpenia avalistu č. 3 k záväzku vyplývajúceho z
blankozmenky. Avalistom č. 3 bol žalovaný 4, ktorý Dodatok č. 1 vlastnoručne podpísal. V čl. I Dodatku
č. 1 sa uvádza, že žalovaný 1 až 3 uzavreli dňa 05.10.2009 Zmluvu o použití bianko zmenky č.81090651/1, predmetom ktorej je dohoda o udelení zmenkového vyplňovacieho oprávnenia a dohoda
o jeho obsahu žalovanými 1 až 3 žalobcovi. Čl. I bod 1.1 Zmluvy o použití bianko zmenky sa menil
tak, že zmenkové vyplňovacie právo udeľujú žalobcovi žalovaní 1 až 4, ktorí sa súčasne so žalobcom

dohodli o obsahu tohto vyplňovacieho práva k bianko zmenkám, ktoré neúplné a avalované žalovanými
1 až 4 boli preložené žalobcovi. V zmysle Dodatku č. 1 sa v článku I bod 1.4 Zmluvy o použití bianko
zmenky č. 81090651/1 dopĺňala časť prívesok s uvedením avalistu-žalovaného 4, so špecifikáciou
bydliska, rodného čísla, dátumu podpisu a doložky avalistu. Zo Zmluvy o použití bianko zmenky a
Dodatku č. 1 jasne vyplývali práva a povinnosti účastníkov týchto úkonov. Nebolo teda pravdivé tvrdenie

žalovaného 4 o tom, že o existencii Zmluvy o použití bianko zmenky č. 81090651/1 vôbec nevedel.
Ďalej uviedol, že tým, že žalovaný 4 avaloval blankozmenku, stotožnil sa s obsahom vyplňovacej
dohody obsiahnutej v zmluve o použití bianko zmenky, pretože jej avalovaním bol uzrozumený s tým,
že táto bude vyplnená za podmienok a spôsobom dohodnutým v Zmluve o použití bianko zmenky.
Uvedený záver je možné vyvodiť nielen z konkludentného prejavu vôle žalovaného 4 uskutočnením
avalovania blankozmenky, ale aj z jeho výslovného prejavu obsiahnutého v bode 1 Dodatku č. 1, ktorý

nie je možné vo vzájomnej súvislosti s obsahom samotnej Zmluvy o použití bianko zmenky, na ktorú
Dodatok č. 1 odkazoval, a skutočnosti, že žalovaný 4 uzatváral Dodatok k tejto zmluve súčasne s avalom
blankozmenky, vyložiť inak, ako výslovné udelenie vyplňovacieho oprávnenia žalobcovi s obsahom, ako
bolo dohodnuté v Zmluve o použití bianko zmenky. Žalobca poukázal na to, že žalovaný 4 avaloval
blankozmenku dňa 07.12.2009, teda po tom, čo sa stal spoločníkom a konateľom žalovaného 1.

Žalovaný4nadobudolobchodnýpodielzmenkovéhodlžníkaneskôrakožalovaný2a3avtejtosúvislosti
avaloval blankozmenku až neskôr. Podpisy žalovaného 4 na blankozmenku, ako aj na Dodatku č. 1 boli
zrealizovanédňa07.12.2009potom,čoboliskôrnablankozmenkuvyznačenéúdajeomene,priezvisku,
rodnom čísle žalovaného 4 ako avalistu, ako aj dátum podpisu, doložka „per aval“ a orámovanie
vodorovnými čiarami a pripravený Dodatok č. 1. V prípade blankozmenky je irelevantné, v akom poradí

bola jednotlivými účastníkmi podpísaná. Žalovaný 4 žiadnym spôsobom nenamietal správnosť výšky
doplnenej zmenkovej sumy alebo správnosť údaju o splatnosti zmenky doplnené žalobcom. Údaje o
žalovanom 4, ako aj dátum podpisu, doložka per aval a orámovanie boli na blankozmenke vyznačené
pred jej avalovaním žalovaným 4 a so súhlasom a vedomím žalovaných 1 a 3 vyjadreným v Dodatku č.
1. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného 4 o evidenčnom charaktere jeho podpisu na blankozmenke,

o ktorom ho mal poučovať žalobca, za účelové. Podpis žalovaného 4 na blankozmenke, z ktorého je
zrejmájehopriestorovásúvislosťsosobnýmiúdajmižalovaného4akoajručiteľskoudoložkou„peraval“,
nie je možné v spojení s obsahom Dodatku č. 1 uzavretým medzi všetkými účastníkmi zmenkového
vzťahu posúdiť inak, ako určité a výslovné prevzatie zmenkového ručenia žalovaným 4. K neexistencii
kauzy medzi žalobcom a žalovaným 4 a k neexistencii dlhu uviedol, že táto argumentácia nebola

súčasťou námietok. Poukázal na to, že priamy kauzálny záväzok z úverovej zmluvy má len žalovaný 1,
pričom predmetom tohto konania nie je úverová, ale zmenková pohľadávka.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, že zmenkový platobný rozkaz bol v
predmetnom spore vydaný v skrátenom konaní na základe § 175 OSP. Výnimku z okamžitej aplikability

CSP podľa 470 ods. 1 CSP predstavuje konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, ktoré sa podľa §
471 ods. 2 CSP dokončí podľa doterajších predpisov, teda podľa § 175 OSP. Za konanie o zmenkovom
platobnom rozkaze je možné považovať len také, v ktorom bol zmenkový platobný rozkaz vydaný a do
01.07.2016 nebol zrušený, resp. nenadobudol právoplatnosť. Ide teda o konanie, ktorého výsledkom
bude rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho celkom, či

čiastočne zruší. Vo všetkých ostatných otázkach, ktoré nie sú výslovne v § 175 OSP riešené, sa aplikuje
CSP. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že z grafického prevedenia prvopisu zmenky predloženej
žalobcom vyplýva, že identifikačné údaje žalovaného 4, doložka „per aval“, dátum podpisu a podpis
žalovaného 4 sú kryté orámovaním, ktoré nadväzuje na pôvodné (predtlačené) orámovanie zmenky,
pričom je zrejmé, že toto orámovanie bolo na zmenku doplnené dodatočne, nebolo predtlačené. Súd

prvej inštancie skonštatoval, že zmenka bola riadne vystavená a podpísaná žalovanými, má všetky
náležitosti predpísané v čl. I § 75 ZZŠ, a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné
tvrdiť, že sa žalobca jej zaplatenia domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky
náležitosti predpísané v ustanovení čl. I § 75 ZZŠ, žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal.
Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd prvej inštancie už len

posudzoval, či je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané
skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky,
a preto dôkazné bremeno ťaží už len žalovaného a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k
tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Zároveň je potrebné uviesť, žekonanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu predstavuje osobitné (skrátené) konanie,
v ktorom súd posudzuje dôvodnosť obrany žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu. V
dôsledku uplatnenia prísnej koncentračnej zásady (3 dní) musí byť v námietkach uvedené všetko, čo

žalovaný zo zmenky namieta. Nie je prípustné uplatňovať obranu, ktorá nemá oporu v obsahu námietok.
Po oboznámení sa s týmito námietkami, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto námietky nemožno
považovať za dôvodné, teda také, ktoré by odôvodňovali zrušenie vydaného zmenkového platobného
rozkazu, čo i len sčasti. K námietkam žalovaného 4 o neexistencii osobitnej dohody o vyplňovacom
práve k blankozmenke, súd prvej inštancie uviedol, že táto dohoda je neformálny kontrakt, pretože

ZZŠ, ani iný právny predpis nepredpisuje jej formu. Právnou skutočnosťou, zakladajúcou oprávnenie
vyplniť neúplnú listinu na zmenku je dohoda, ktorá môže byť dojednaná výslovne, a to v písomnej
alebo ústnej forme, ale prípustná je aj konkludentná dohoda (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2Obdo/37/2018 zo dňa 30.05.2019, odsek 59 a tiež Jablonka, B., Zákon zmenkový
a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017, s. 62, alebo Kovařík, Z., Zákon směnečný a
šekový. Komentář, 6., dopl. vydání. Praha: C.H. Beck, 2014, s. 61). Pokiaľ je blankozmenka vyplnená

(a to bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vyplnená v súlade s dohodou), stáva sa s účinkami
ex tunc platnou zmenkou za predpokladu, že obsahuje všetky náležitosti zmenky cudzej (čl. I § 1
a 2 ZZŠ) alebo vlastnej (čl. I § 75 a § 76 ZZŠ). Osoby podpísané na takejto zmenke sa formálne
stávajú zmenkovými dlžníkmi a povinnosti zaplatiť nárok uplatnený voči nim zo zmenky sa môžu ubrániť
námietkou podľa čl. I § 10 ZZŠ. Nedostatok dohody o vyplňovacom práve musí preukázať ten, kto je na

zmenke podpísaný (m. m. rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo/556/2000 zo dňa 20.02.2001).
Súd prvej inštancie s odkazom na judikatúru súdov vysvetlil otázku rozloženia dôkazného bremena
v zmenkovom konaní, v zmysle ktorej, ak dlžník zo zmenky (žalovaný) popiera existenciu záväzku zo
zmenky vyplývajúceho, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie upozornil na logický
rozpor v námietkach žalovaného 4, keď na jednej strane tvrdil, že medzí ním a žalobcom neexistovala

žiadna dohoda o vyplňovacom práve a na strane druhej uviedol, že na blankozmenku sa podpísal.
Podľa súdu prvej inštancie je v rozpore s elementárnou logikou, aby sa ktokoľvek vedome podpísal na
listinu, z ktorej je zrejmá jej povaha (že sa má stať zmenkou) a je možné z nej zreteľne vyvodiť, že
táto listina nie je úplná (chýba na nej výška zmenkovej sumy a dátum splatnosti) bez toho, aby táto
osobanemalavedomosťoďalšomosudetejtolistiny,tedanemalaaspoňneformálneuzatvorenúdohodu

o vyplnení chýbajúcich údajov na blankozmenke. Osoba, ktorá sa na blankozmenku podpísala, teda
musí preukázať, že aj napriek jej podpisu na blankozmenke žiadna (teda ani konkludentná) dohoda
medzi stranami nevznikla. Dôkazné bremeno žalovaného tak v tomto prípade spočíva v objasnení
skutočností,zaakýchsapodpisžalovanéhonablankozmenkudostal,resp.žeajnapriekjehopodpisuna
blankozmenke dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke nemohla vzniknúť, a to ani konkludentne

(pozri obdobne Kovařík, Z., Směnka jako zajištění, Praha: C.H. Beck, 2002, s. 59, rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo/314/2001 zo dňa 30.10.2002 a rozsudok Vrchného súdu v Prahe
sp. zn. 5Cmo/556/2000 zo dňa 20.02.2001). Súd prvej inštancie k námietke žalovaného 4 o evidenčnom
charaktere podpisu na blankozmenke poukázal na čl. I Dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek
č. 81090651/1, ktorý v dôsledku pristúpenia žalovaného 4 ako avalistu 3 menil a dopĺňal čl. I bod 1.1,

čl. I bod 1.4 Zmluvy o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, ako aj na samotný čl. II Zmluvy o použití
bianko zmeniek č. 81090651/1. Žalovaný 4 podpísaním Dodatku č. 1 pristúpil k zmluve o použití bianko
zmeniek č. 81090651/1, a teda aj k dojednaniu o spôsobe a podmienkach vyplnenia blankozmenky. Z
predmetného dodatku jasne vyplýva, že sa vzťahuje na konkrétnu zmluvu - Zmluvu o použití bianko
zmeniek č. 81090651/1, ktorú mení a dopĺňa. Do textu dodatku nemusí byť prevzaté znenie každého

článku zmluvy, ku ktorému sa dodatok vzťahuje, rovnako tak zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva
povinnosť pripojiť alebo spojiť dodatok so zmluvou. Účelom Dodatku č. 1 bolo pristúpenie avalistu č. 3
k udeleniu vyplňovacieho oprávneniu, čo vyplýva z prehlásenia avalistu č. 3 na Dodatku č. 1 a tiež aj zo
záverečných ustanovení čl. II Dodatku, že ostatné ustanovenia zmluvy zostávajú v platnosti a účinnosti
v nezmenenej podobe. Žalovaný 4 síce v priebehu konania namietal pravosť svojho podpisu na Dodatku

č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, avšak vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuniesol
dôkazné bremeno. Žalovaný 4 v konaní ani neprodukoval také dôkazy, ktoré by potvrdili, že jeho podpis
na blankozmenke mal mať výlučne evidenčný charakter. Súd prvej inštancie vo vzťahu k uvedenému
odôvodnil zamietnutie návrhu na pripojenie trestného spisu ČVS: PPZ-627/NKA-FP-BA-2015, ako aj
pripojenie znaleckého posudku z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3CbZm/57/2017.

Zároveň súd prvej inštancie vysvetlil, že nevykonal znalecké dokazovanie pravosti podpisu uvedeného
pod jeho menom na Dodatku č. 1 k zmluve o použití bianko zmenky č. 81090651/1, keďže nezložil
preddavky na trovy dokazovania na jeho vykonanie. Súd prvej inštancie poukázal aj na zmenu v
rétorike žalovaného 4 v priebehu konania, ktorý na jednej strane v námietkach akékoľvek dojednanie ovyplňovacom práve so žalobcom kategoricky popieral a na strane druhej vo vyjadrení k meritu veci III
zo dňa 24.07.2018 už existenciu dohody o vyplňovacom práve výslovne tvrdil a domáhal sa možnosti
vznášať kauzálne námietky, pričom tieto tvrdenia následne na pojednávaní dňa 07.07.2021 v celom

rozsahu opätovne poprel. Správanie žalovaného 4 v priebehu konania teda jasne indikuje účelovosť
námietky o neexistencii dohody o vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom. Ďalej súd prvej inštancie
zdôraznil, že zmenkové právo nepozná podpis zmenky (blankozmenky) na evidenčné účely a poukázal
na § 31 ods. 3 ZZŠ, upravujúci skrátenú, resp. redukovanú formu ručiteľského prehlásenia na zmenke, v
zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu, zakladá

zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky. Žalovaný 4 sa v predmetnom
prípade na zmenku podpísal pod doložku „per aval“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na
označenie zmenečného ručenia, a preto nemožno mať najmenších pochybností o tom, že žalovaný 4
(ako dlhoročný podnikateľ) musel, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojim podpisom na listine,
označenej ako zmenka, zaručuje ako zmenečný ručiteľ. Pokiaľ by aj žalovaný 4 nemal vedomosť o
tom, čo doložka „per aval“ a jeho podpis pod túto doložku na zmenke, prípadne čo čistý (holý) podpis

na lícnej strane zmenky znamená, neznalosť zmenkových právnych predpisov nemôže žalovaného
zbaviť zodpovednosti za svoje konanie (ignorantia iuris non excusat). Súd prvej inštancie považoval za
bezpredmetné, či orámovanie na zmenke bolo predlžované v čase podpisu žalovaného 4 na zmenku
alebo až následne. V tejto spojitosti súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný 4 v námietkach uviedol,
že svoj podpis na blankozmenku pripojil po tom, čo tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s

osobnými údajmi o žalovanom 4. Z grafického prevedenia zmenky vyplýva, že text stojaci mimo pôvodný
(predtlačený) rámček nie je dohodou o použití zmenky, ale jednoznačne ide o doložku avalistu, ktorej
význam spočíva vo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia. Sám žalovaný 4 v námietkach uvádzal, že
zmenka v pravom hornom rohu obsahuje číselné označenie 81090651/1, čím akceptoval, že údaj, ktorý
stojí mimo orámovania zvyšného textu zmenkovej listiny, je jeho súčasťou; vo vzťahu k doložke avalistu

však už tvrdil, že nie je súčasťou vlastného textu zmenky. K otázke skúmania hrubej nedbanlivosti,
resp. zlomyseľnosti v zmysle čl. I § 10 ZŠS súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca je prvý majiteľ
zmenky, preto je námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky prípustná bez toho, aby žalovaný
musel preukázať zlomyseľné, či hrubo nedbanlivostné konanie majiteľa pri nadobúdaní zmenky a stačí,
aby preukázal, že dojednané podmienky vyplnenia neboli splnené. Súd prvej inštancie preto v tomto

smere námietky žalovaného 4 pripustil, pričom nebolo na mieste skúmať z tohto hľadiska zlomyseľnosť,
resp. hrubú nedbanlivosť žalobcu pri nadobúdaní zmenky, keď tento zmenku prevodom nenadobudol,
ale ide o prvého majiteľa zmenky. Súd prvej inštancie však považoval argumentáciu žalovaného 4 v
tomto smere za irelevantnú, keďže prípadné predlžovanie hrubých čiar na zmenke nebolo pre posúdenie
prípustnosti námietky nesprávneho vyplnenia blankozmenky relevantné. Pre vysvetlenie uviedol, že

nemožno prijať záver o tom, že každý text, ktorý sa nachádza mimo orámovania pôvodného textu
zmenky, nie je súčasťou zmenky len z toho dôvodu, že orámovanie nekryje neskôr dopísaný text. Treba
vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, teda z celkového prevedenia zmenky. Hoci pri zmenkovo-
právnychvzťahochplatíformálnaprísnosť,trebauviesť,žezmenkovýzákonneupravujepodobuzmenky
striktne, teda ani to, v akom poradí sa majú na zmenkovej listine nachádzať jednotlivé údaje. Vychádzať

treba len z toho, či jednotlivé náležitosti zmenky na seba súvislo, logicky nadväzujú, je vyžadovaná
grafická súvzťažnosť textu zmenky. Súd prvej inštancie uzavrel, že doložka per aval ani podpis avalistu
nemusia byť kryté orámovaním. Doložka je krytá podpisom žalovaného 4, pričom je daná priestorová
súvislosť medzi touto doložkou a podpisom žalovaného 4. Uvedené vyplýva z grafického rozloženia
údajov, keď v tesnej blízkosti o osobných údajoch žalovaného 4 a doložke „per aval“ je na pravej strane

dole od týchto údajov umiestnený podpis žalovaného 4. Už samotný podpis na lícnej strane zmenky
spôsobuje účinky zmenkového ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ. Sám žalovaný 4 uviedol, že podpis
na blankozmenku (resp. na listinu, na ktorej bola blankozmenka spísaná) pripojil po tom, čo tam už
bola uvedená doložka „per aval“ a jeho osobné údaje, bol si teda vedomý toho, že sa nepodpisuje
na holý okraj orámovania zmenky. Avšak už aj zo samotného podpisu žalovaného 4 pri hornej časti

pôvodného orámovania textu zmenky v bezprostrednej blízkosti doložky avalistov 1 a 2 vyplýva súvis
tohto podpisu so zmenkou. Pokiaľ žalovaný 4 tvrdil, že sa podpísal na ľavý okraj listiny, za čiaru, kde
už nebolo nič uvedené a nebolo tam žiadne orámovanie a až dodatočne bol k jeho podpisu dorobený
rámček a dopísané jeho osobné údaje, súd prvej inštancie poukázal na rozpor v jeho tvrdeniach, keď
v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že podpis na listinu pripojil po tom, čo

tam žalobca rukou dopísal doložku avalistu s údajmi o žalovanom 4, k čomu ako dôkaz aj sám predložil
kópiu listiny s uvedenými údajmi (len bez orámovania doložky čiarami), avšak následne tvrdil, že nielen
čiary, ale aj jeho osobné údaje tam boli dopísané až dodatočne k jeho podpisu. Žalovaný 4 v námietkach
poukazoval len na to, že orámovanie textu bolo upravované a predlžované, neuvádzal však, že bolidoplnené žalobcom bez jeho vedomia aj doložka avalistu a jeho osobné údaje. Žalovaný 4 si teda musel
mal byť vedomý toho, v akom znení podpisuje obsah listiny, teda že sa podpisuje k doložke avalistu.
Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že podpis žalovaného 4 ako aj jeho osobné

údaje a doložka „per aval“ je súčasťou zmenky, nejde o údaje stojace mimo nej, a to bez ohľadu na
skutočnosť, či sú tieto údaje kryté orámovaním alebo nie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie
nepovažoval za účelné vykonať ani znalecké dokazovanie ohľadom časovej následnosti zápisov na
zmenke, ani ohľadom dodatočne upravovaného orámovania zmenky. Ak by sa aj v konaní preukázalo,
že doplnenie orámovania bolo uskutočnené po tom, čo sa žalovaný 4 na blankozmenku podpísal, na

platnosť jeho ručiteľského záväzku zo zmenky by to nemalo žiaden vplyv. Dodatočné doplnenie čiar
(orámovanie)nazmenkemožnopovažovaťzadoplnenieprávnebezvýznamnéhoúdajunazmenke.Súd
prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalovaného 4 nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s
jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Podľa údajov v obchodnom registri žalovaný 4, v čase podpisu
blankozmenky(k07.12.2009),vykonávalfunkciukonateľažalovaného1azároveňbolvtejtospoločnosti
spoločníkom. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo 14.03.2013 vo veci Česká spořitelna, a.s. proti

Gerald Feichter, C-419/11, fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti,
akojenapr.ajkonateľstvo,nemožnopovažovaťzaspotrebiteľa,akprevezmeručeniezavlastnúzmenku
vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil
zazaplateniezmenky.Vzhľadomktomu,žedoosobitnéhorežimuochranyspotrebiteľapatrialenzmluvy
uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne žalovaný

4 prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom a mal v tejto spoločnosti
aj obchodný podiel, nemožno mu preto v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa. Na ostatné
námietky žalovaného 4, ktoré vzniesol po lehote uvedenej v § 175 ods. 1 OSP, súd prvej inštancie s
poukazom na § 175 ods. 4 OSP neprihliadal.

7. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhom žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1
písm. b) CSP, o súlade ustanovenia § 471 ods. 2 CSP v spojení s § 175 OSP vo vzťahu k trojdňovej
lehote na podanie námietok a koncentrácii námietkového konania s Ústavou Slovenskej republiky,
keďže v danom prípade nedospel k záveru, že by boli naplnené podmienky na začatie konania
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v zmysle čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky. K tomu

poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/191/2014. Súd prvej
inštancie nevyhovel ani návrhom žalovaného 4 na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c)
CSP, aby prerušil konanie a podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ,
v popísanej otázke žalovaným 4 . Súd prvej inštancie k otázke povinnosti vnútroštátneho súdneho
orgánu predložiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej

únie poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ Da Costa, C-28-30/62 a vo veci CILFIT, C–283/81. Na
základe uvedeného uzavrel, že v rámci právneho posúdenia predmetnej veci vychádzal predovšetkým
z ustanovení ZZŠ a z procesného hľadiska z ustanovení CSP a čiastočne aj OSP. Keďže súd prvej
inštancie nevyhodnotil právne postavenie žalovaného 4, vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku, ako
spotrebiteľa, a zároveň neaplikoval žiadne z ustanovení, na ktoré by bolo možné (aspoň podporne)

aplikovať právo Európskej únie, z určujúceho hľadiska ide o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych
právnych predpisov. V prejednávanom spore tak nevyvstala otázka týkajúca sa únijného práva.
Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval, že podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania bráni
prekážka acte éclaire v podobe rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Česká spořitelna, a.s. proti
Gerald Feichter, C-419/11, zo dňa 14.03.2013, kde bola otázka spotrebiteľského charakteru konateľa/

spoločníka obchodnej spoločnosti ako avalistu na zmenke vyriešená. Aj keď Súdny dvor EÚ vykladal
ustanovenia nariadenia Brusel I (44/2001) a nie ustanovenia smerníc, na ktoré poukazoval žalovaný
4, rozhodujúcim pre Súdny dvor EÚ bolo zistenie, že „zmenkový ručiteľ vo veci samej prevzal ručenie
za záväzky spoločnosti, ktorej je konateľom a v ktorej má väčšinový obchodný podiel“, a preto nemá
postavenie spotrebiteľa. Okrem toho, súd prvej inštancie dodal, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora

EÚ (napr. rozsudok vo veci Pasquale Foglia proti Mariella Novello, C-244/80) musí mať prejudiciálna
otázka položená vnútroštátnym súdom pre spor kľúčový význam. Teda položená otázka musí mať
reálny a priamy dopad na konkrétny spor a nemôže mať len povahu akademickej otázky bez sporového
základu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaným 4 navrhovaná otázka tieto atribúty nenapĺňala a
táto má výlučne akademický charakter.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči
žalovanému 4 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 4 prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f),

písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu (vo výroku I., II.,
III.) a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Odvolateľ s poukazom na bod 14 odôvodnenia rozsudku namietal, že súd prvej inštancie nevykonal
žiadnedokazovanielistinnýmidôkazmi,nakoľkoichnečítalaanineoznámilichobsah.Paušálnetvrdenie

súduotom,želistinynebolispochybnené,jevrozporesozvyškomodôvodnenianapadnutéhorozsudku.
Žalovaný 4 počas celého konania počnúc podaním námietok voči zmenkovému platobnému rozkazu
rozporovalvšetkyrelevantnélistiny,odktorýchžalobcaodvodzovalsvojnárok,atotaksamotnúzmenku,
ako aj dohodu o vyplňovacom práve a jej dodatok. Pre použitie výnimky podľa § 204 CSP neboli splnené
zákonné podmienky, nakoľko listiny boli žalovaným 4 rozporované a spochybňované a za tým účelom
bolo aj čiastočne vykonané dokazovanie prečítaním a oboznámením obsahu listín, ktoré žalovaný 4

na svoju obranu navrhol, a to ešte v zmenkových námietkach žalovaného 4. Súd prvej inštancie zvolil
nesprávny a zákonne neprípustný spôsob odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP vo vzťahu
k (ne)vykonaniu dokazovania a jeho vyhodnotenia. Žalovaný 4 a ani jeho právny zástupca nedali súdu
prvej inštancie súhlas s postupom, ktorý zvolil, navyše súd prvej inštancie ani len nezisťoval stanovisko
strán sporu k tomuto procesnému postupu.

11. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že je bezpredmetné zisťovať, či dodatočné
orámovanienazmenkebolovykonanépredpodpisomalebopopodpisežalovaného.Natentonesprávny
záver súdu prvej inštancie nadväzuje aj jeho ďalší nesprávny záver o tom, že podpis žalovaného
je súčasťou zmenky. Až dodatočne bol k podpisu žalovaného 4 dorobený rámček a dopísané jeho

osobné údaje. Žalovaný 4 trval na tom, že po jeho podpise na spornú listinu, ktorá ešte nebola v
čase podpisu žalovaného 4 zmenkou, došlo k jej následnej úprave a pozmeneniu dopísaním jeho
osobných údajov a doplnením orámovania. Žalovaný sa nikdy nepodpisoval na zmenku, ale iba na
„zdrap papiera“, ktorý v čase podpisu nikdy nemal náležitosti zmenky (teda nešlo o zmenku ako
skriptúrny ordre cenný papier) a súčasne nikdy nebola ani uzatvorená žiadna dohoda o vyplňovacom

práve, a to ani ústne, ani písomne a ani konkludentne. K dotvoreniu zmenky poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/961/2015 zo dňa 29.06.2017. Žalovaný 4 nikdy nemal úmysel ako
fyzická osoba založiť akýkoľvek zmenkový záväzok voči žalobcovi. Svoj podpis pridelil na nevyplnenú
blankozmenku na pokyn zamestnankyne žalobcu (p. I.) v dobrej viere, že sa tam podpisuje len
ako nový konateľ spoločnosti (žalovaného 1) a bude to mať iba a len evidenčné účely, a preto dal

svoj podpis na okraj, kde nebol v tom čase žiadny rámček. Tvrdenie žalovaného 4, že zmenku
podpísal len na okraj mimo orámovania a akéhokoľvek textu, nebolo v doterajšom konaní žiadnym
spôsobom spochybnené zo strany žalobcu, čo ušlo zjavne pozornosti súdu prvej inštancie. Ak bol text
blankozmenky upravovaný, je na zmenkovom veriteľovi, aby dokázal, že zmenkový dlžník, či avalista
podpísal zmenku, či blankozmenku po tejto zmene, alebo či aspoň tento zmenkový dlžník, či avalista,

či blankoavalista prejavil súhlas s takouto zmenou. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie SR
11/2002 (SR- Soudní rozhledy, vyd. Nakladatelství C.H. Beck Praha): Text uvedený na stejné listině
jako směnka, ale mimo kontinuální rámeček, nelze považovat za součást směnky. Lze pouze dovodit,
že se jedná o ujednání mezi stranami o tom, kdy je možné směnku použít. Žalovaný 4 preto trval na
svojom návrhu, aby súd prvej inštancie nariadil grafologické skúmanie takto dodatočne upravovaného

orámovania (predĺženia čiary) pri doplnenej doložke avalistu. Žalovaný 4 nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie v bode 51 odôvodnenia rozsudku, že doorámčekovanie je právne bezvýznamné, keďže
oddeľuje čo je zmenkou a čo nie je zmenkou, a preto je podľa jeho názoru neprijateľné, že súd prvej
inštancie nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom. Dôkazné bremeno preukázania pravosti zmenky, jej
namietaného nepozmenenia, ako aj momentu podpisu žalovaným 4 a samotný obsah zmenky v čase

podpisu žalovaným 4 zaťažovalo žalobcu, nakoľko žalovaný 4 pravosť zmenky účinne namietal. Súd
prvej inštancie pochybil, keď nepripojil trestný spis ČVS: PPZ-627/NKA-FP-BA-2015 (ďalej len „trestný
spis“), ktorý obsahoval svedecké výpovede zamestnancov žalobcu, ktorí mali vypovedať, že nevedia,
ako, či a akým spôsobom mal byť údajne podpísaný Dodatok č. 1, dokonca niektorí zamestnanci
potvrdili, že žiaden z nich nebol ani prítomný pri podpise tohto dodatku. Súčasne žalovaný 4 mal záujem

z tohto trestného spisu preukázať, že samotný zamestnanci žalobcu potvrdili, že väčšinu dodatkov ani
nemajú. Prostredníctvom týchto výpovedí by sa „rozkreslil“ aj spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom ako
podnikateľomažalovaným4akospotrebiteľom.Žalovaný4sanestotožnilsnázormisúduprvejinštancie
uvedenými v bode 34. a 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď súd prvej inštancie neprihliadalna námietku neexistencie dohody o vyplňovacom práve extenzívne, keďže s prihliadnutím na obsah
a účel tejto námietky, v sebe táto námietka zahŕňala aj námietku výšky vyplnenej zmenkovej sumy.
Súčasne žalovaný 4 namietal v zmenkových námietkach, že žalobca bez dohody so žalovaným 4 doplnil

do blankozmenky tak zmenkovú sumu a aj údaj splatnosti, na čo súd prvej inštancie v napádanom
rozsudku zas nijakým spôsobom nereagoval. Súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, prečo en bloc
zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania. Žalovaný 4 namietal, že nevykonaním dokazovania
navrhovaného žalobcom - znaleckým dokazovaním „doorámečkovania“, či nepripojenie trestného spisu
a ďalšie, je hrubým porušením práva na spravodlivý súdny proces a na súdnu a inú právnu ochranu a

na rovnosť zbraní. Odvolateľ namietal aj záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný 4 pripojil svoj
podpis na zmenku až potom, čo už tam bola uvedená doložka „per aval“, pričom bol súdom prijatý
v rozpore so skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Z tvrdení žalovaného
je nepochybne zrejmé, že sa na blankozmenku podpísal ešte predtým, než tam boli uvedené jeho
údaje vrátane doložky „per aval“ a rovnako predtým, než tam bolo doplnené orámovanie blankozmenky.
Odkaz súdu na číselné označenie zmenky v bode 51. odôvodnenia rozsudku je podľa odvolateľa

nepochopením obsahu listín obsiahnutých v súdnom spise, nakoľko čísla na konci nikdy nepísal a
netvoril žalovaný 4, ale žalobca bez akejkoľvek vôle žalovaného 4. Z obsahu námietok nemožno v
žiadnom prípade vyvodiť, že žalovaný 4 akceptuje, že údaj, ktorý stojí mimo orámovania zvyšného
textu zmenkovej listiny, je jeho súčasťou. V prejednávanej veci orámovanie zmenky separovalo text
celej zmenky. Z grafického prevedenia zmenky, keď sa žalovaný 4 podpísal mimo text a orámovaný

priestor zmenky a v čase podpisu sa žalovaný 4 podpísal „na obyčajný kus papiera, a to bez existencie
akejkoľvek dohody o zmenkovom vyplňovacom práve medzi žalobcom a žalovaným 4“ je nutné uzavrieť,
že podpis žalovaného 4 nemôže byť považovaný za súčasť zmenky, ale podpis žalovaného 4 má iba
a len evidenčný charakter, tak ako o tom bol ubezpečený žalobcom (resp. jeho zamestnankyňou).
Žalovaný 4 v čase podpisu upravenej bianko listiny vôbec nevedel o „existencii“ Zmluvy o použití bianko

zmeniek. Odvolateľ upozornil, že Dodatok č. 1 tak v texte, ani v prílohe vôbec neobsahuje samotnú
Zmluvu o použití bianko zmenky č. 81090651/1 zo dňa 05.10.2009 a neupravuje ani podmienky pre
doplnenie chýbajúcej zmenkovej sumy a dátumu splatnosti do blankozmenky. Preto možno konštatovať,
že Dodatok č. 1 vôbec neobsahuje dohodu o zmenkovom vyplňovacom práve, je nejasný, neurčitý,
vágny a nezrozumiteľný. Následne sa odvolateľ zaoberal nesprávnymi závermi súdu prvej inštancie

v konaní 1CbZm/396/2014 (bod 110-112 odvolania). V ďalšej časti odvolania sa žalovaný 4 zaoberal
posúdením otázky, či žalovanému 4 svedčí postavenie spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi s poukazom
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/186/2016. Žalovaný 4 dal do pozornosti
súdu prvej inštancie, že žalobca je podnikateľom a žalovaný 4 je spotrebiteľom (fyzickou osobou -
nepodnikateľom), a preto tvrdenie žalobcu (ako podnikateľa), že žalovaný 4 (ako spotrebiteľ) „údajne“

vedel o podmienkach doplnenia blankozmenky na zmenku z Dodatku č. 1, pričom Zmluva o použití
bianko zmenky nebola súčasťou Dodatku č. 1, je s poukazom na § 52 a nasl. OZ neprípustné. S
poukazom na § 39 OZ v spojení s § 37 OZ v nadväznosti na § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 písm. a)
a ods. 5 OZ – je absolútne neplatné aj akékoľvek dojednanie medzi žalobcom (ako podnikateľom) a
žalovaným 4 (ako spotrebiteľom) o zmenkovom vyplňovacom práve „údajne vyplývajúcom z Dodatku

č. 1“ (podľa žalobcu), nakoľko z Dodatku č. 1 nie je jasne, určito, ani zrozumiteľne uvedené žiadne
vyplňovacie právo žalobcu voči žalovanému 4, a to ani vo vzťahu k chýbajúcej zmenkovej sume, ktorá
by mala byť žalobcom doplnená voči žalovanému 4 do blankozmenky, ako ani vo vzťahu k chýbajúcemu
dátumu splatnosti. Súd prvej inštancie nebral do úvahy existenciu Notárskej zápisnice N 318/2012, Nz
4063/2012, NCRls 4183/2012 zo dňa 03.02.2012 a jej prílohu - Dohoda o splátkach zo dňa 03.02.2012,

pričom súd sám uvedenú zmluvu a dohodu vyhodnotil na pojednávaní dňa 07.07.2021 za stranami
nespochybnenú. Z uvedenej notárskej zápisnice, ako aj z dohody o splátkach jasne vyplýva, že došlo k
nahradeniupôvodnéhozáväzkužalovaného1týmtonovýmzáväzkomžalovaných1až4podľanotárskej
zápisnice a podľa dohody o splátkach. Dohoda o splátkach a Notárska zápisnica obsahuje aj záväzok
vyplývajúci z tzv. Nových služieb I a Nových služieb II (viď vyjadrenie žalovaného 4 zo dňa 06.09.2016),

ktoré neboli obsahom pôvodnej zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným 1 a rovnako ani Zmluvy
o použití bianko zmeniek, ani Dodatok č. 1 žiadnym spôsobom neupravovala použitie vystavených
blanko zmeniek na úhradu týchto záväzkov. Žalobca nebol nikdy oprávnený použiť blankozmenku ani
na úhradu záväzkov vyplývajúcich z Nových služieb I a Nových služieb II. Odvolateľ sa ďalej zaoberal
tým, že z listov žalovaného 4 (ktoré súd odmietol vykonať ako listinný dôkaz) vyplýva, že žalobca vyplnil

zmenkovú sumu práve podľa Dohody o splátkach, ktorá bola prílohou uvádzanej notárskej zápisnice.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania vôbec nie je možné ustáliť, „z čoho“ pozostáva žalobcom voči
žalovanému 4 vyplnená zmenková suma do blankozmenky. Následne sa odvolateľ zaoberal výškou
vyplnenej zmenkovej sumy, ktorú namietal.12. V ďalšej časti odvolania, odvolateľ namietal, že mu nemožno vyčítať neunesenie dôkazného
bremena, nakoľko to bol žalobca, ktorý bol povinný preukázať, že dohoda o vyplňovacom práve existuje,

čo si žalobca vôbec nesplnil, keďže žiaden dodatok nepredložil. Žalovaného 4 súd nemohol zaťažiť
dokazovaním negatívnej skutočnosti (neexistencia dohody o vyplňovacom zmenkovom práve), keďže
je to v rozpore s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. Nositeľom dôkazného bremena je potom vždy ten
subjekt, ktorý tvrdí pozitívne skutočnosti – v tomto prípade žalobca a nie žalovaný 4, ktorý existenciu
dohody o vyplňovacom práve popieral, preto ohľadne tejto skutočnosti nemohol žalovaný 4 niesť

dôkazné bremeno. Odvolateľ poukázal na nevykonané dokazovanie znaleckým posudkom k pravosti
podpisu na Dodatku č. 1, keď súd prvej inštancie uložil preddavky na trovy dôkazu, ktoré žalovaný 4
neuhradil. Žalovaný 4 preto žiadal, aby bol v odvolacom konaní vykonaný ako dôkaz zvukový záznam
z pojednávania konaného dňa 03.10.2022, keďže z tohto pojednávania bol vyhotovený len úradný
záznam,ktorývšakneuvádzaprednesyžalovaného4,ktorésatýkalivykonaniaznaleckéhodokazovania
v zmysle uznesenia č. k. 2CbZm/26/2017-500 zo dňa 23.03.2022. Právny zástupca žalovanému 4 dňa

13.04.2022 (teda v deň doručenia) odoslal uznesenie č. k. 2CbZm/26/2017-500 spolu s príkazom na
úhradu preddavku na znalecké dokazovanie. Žalovaný 4 však túto e-mailovú správu nikdy nedostal
a v jeho e-mailovej schránke sa táto správa nenachádza, čo kontroloval počas pojednávania dňa
03.10.2022. Po prerušení pojednávania žalovaný 4 cestou svojho právneho zástupcu oznámil súdu
prvej inštancie, že došlo k vade pri e-mailovom doručovaní predmetného príkazu na úhradu preddavku

na znaleckého dokazovanie, a preto nebol tento preddavok uhradený. Žalovaný 4 požiadal súd,
aby znalecké dokazovanie vykonal, pričom žalovaný 4 výslovne uviedol, že preddavok na znalecké
dokazovanie ihneď zaplatí prostredníctvom internet bankingu na pojednávaní, čo súd prvej inštancie
neakceptoval. Odvolateľ v tejto súvislosti poukázal na samotnú dĺžku tohto konania, keď žalovaný 4 bol
po celý čas súdneho sporu aktívny a riadne sa bránil, pričom sa domáhal vykonávania dokazovania,

vrátane znaleckého dokazovania, ktoré mu v konečnom dôsledku bolo upreté len preto, že súd prvej
inštancie nebol ochotný poskytnúť možnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania priamo
na pojednávaní a odročiť pojednávanie za účelom už len vykonania tohto znaleckého dokazovania. Súd
prvej inštancie uprednostnil prísne formálnu aplikáciu § 253 ods. 3 CSP na úkor žalovaného, čo nijako
neodôvodnil v napádanom rozsudku. Lehota na zloženie preddavku na trovy dôkazu je sudcovskou

lehotou podľa § 118 CSP, ktorú môže súd primerane predĺžiť, pričom súdu prvej inštancie nič nebránilo,
aby namiesto formálnej aplikácie § 253 ods. 3 CSP, zvolil radšej postup, ktorým by žalovanému
4 poskytol materiálnu ochranu jeho práv a umožnil mu dodatočne priamo ihneď na pojednávaní
zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Nezohľadnenie týchto skutočností má za následok
nesprávny záver súdu prvej inštancie v bode 44. odôvodnenia rozhodnutia o neunesení dôkazného

bremena žalovaného 4, ktorému bolo upreté vykonať znalecké dokazovanie. Týmto postupom súdu
prvej inštancie bolo porušené právo na spravodlivý proces, keďže žalovanému 4 malo byť umožnené na
pojednávaní dňa 03.10.2022 zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania a súd prvej inštancie
mal následne toto znalecké dokazovanie vykonať. Odvolateľ namietal, že pre vydanie platobného
zmenkového rozkazu v tejto veci neboli nikdy splnené zákonné podmienky v zmysle § 175 ods. 1 OSP,

nakoľko žalobca nepredložil prvopis zmenky, o pravosti ktorého nebolo pochýb. Odvolateľ v podanom
odvolaní nenamietal, že by mu nebolo umožnené sa so zmenkou oboznámiť, uvedené bolo vykonané
na pojednávaní dňa 03.10.2022, ale namietal, že sa jedná o zmenku, ktorej pravosť je spochybnená
(orámovanie zmenky bolo dorobené dodatočne). Za danej situácie súd prvej inštancie nemohol návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyhovieť, ale mal nariadiť pojednávanie. Tým, že súd prvej

inštancie vyhovel návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu na základe pochybného prvopisu
zmenky, porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, keďže nebolo nariadené pojednávanie, ale
konanie sa viedlo tzv. skrátenou formou, čo ukrátilo žalobcu na jeho procesných práva a oprávneniach,
najmä skrz trojdňovú lehotu podľa 175 ods. 1 CSP.

13. S ohľadom na bod 58. odôvodnenia rozsudku je podľa názoru odvolateľa potrebné zaoberať sa
súladom ustanovenia § 175 OSP vo vzťahu k trojdňovej lehote na podanie námietok a koncentračnej
zásade s Ústavou SR, vo vzťahu ku ktorému súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania podľa §
162 ods. 1 písm. b) CSP zamietol. Ústavný súd Českej republiky nálezom PL. ÚS/16/2012 rozhodol, že
ustanovenie § 175 ods. 1 OSR sa v slovách „do troch dní“ a „v tejto lehote“ ruší. Ak sú právnou normou

podmienky realizácie procesných oprávnení niektorých účastníkov neodôvodnene skrátené, porušuje
sa tým základné právo účastníka konania, a to právo na spravodlivý proces. So zásadou práva na
spravodlivý proces veľmi úzko súvisí zásada rovnosti účastníkov konania. Lehota troch dní na podanie
námietok je v rozpore s oboma spomínanými zásadami, nakoľko žalovaný nemá možnosť adekvátne sabrániť proti uplatňovanému nároku. Trojdňová lehota na podanie námietok v spojení s koncentračnou
zásadoubolapodľanázoružalovaného4neprimeranekrátka.Žalovaný4savkonanípodrobnevyjadrilk
nemožnosti aplikovať právne závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Česká spořitelna,

a.s. proti Gerald Feichter, C-419/11, C-419/11, na prejednávanú vec, nakoľko tu niet dohody medzi o
zmenkovom vyplňovacom práve žalobcom a žalovaným 4. V tejto súvislosti žalovaný 4 počas konania
navrhoval, aby súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, vzhľadom na to, že žalovanému 4
svedčí postavenie spotrebiteľa a žalobca jednostranne a svojvoľne bez súhlasu žalovaného a existencie
dohody o vyplňovacom zmenkovom práve sa podaným návrhom domáha od žalovaného 4 aj plnenia

titulom poskytnutia služieb, ktoré neboli dohodnuté v pôvodnej zmluvy o úvere, na ktorú sa vzťahovala
blankozmenka. Napriek tomu súd prvej inštancie v bode 61. odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel
s poukazom práve na toto rozhodnutie k záveru, že žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi spotrebiteľom
a o návrhu na začatie prejudiciálneho konania vôbec nerozhodol. Žalovaný podal počas súdneho
pojednávania návrhy na položenie prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie, pričom súd prvej
inštancie arbitrárne a právne svojvoľne nerozhodol o položení prejudiciálnej otázky, čo neuviedol vo

výroku rozsudku, čím konal nezákonne a nevyčerpal celý predmet konania a ani to jasným, určitým a
právne presvedčivým spôsobom neodôvodnil v odôvodnení napádaného rozsudku.

14. Na záver odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania prerušil odvolacie
konanie a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky ohľadom ústavno-právneho posúdenia

otázky žalovaným 4 namietaného protiústavného znenia vtedajšej právnej úpravy § 175 OSP o tzv. 3
dňovej zákonnej koncentračnej lehoty na podanie zmenkových námietok voči zmenkovému platobnému
rozkazu, tak ako to žalovaný 4 navrhoval súdu prvej inštancie. Eventuálne, žalovaný 4 navrhol v prípade,
ak odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, aby toto prikázal urobiť súdu prvej inštancie. Zároveň
odvolateľ navrhol, aby odvolací súd v rámci odvolacieho konania prerušil odvolacie konanie, a aby

odvolací súd podal návrh (podanie) na Súdny dvor EÚ s položením prejudiciálnej otázky, či žalovaného
4 za okolností, aké sú vo veci samej, možno alebo nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle
(i) Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 – 34), ako aj v zmysle
(ii) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo dňa 06.06.2002 o dohodách o finančných

zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 168, 27.06.2002), ako aj v zmysle (iii) Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ zo dňa 25.10.2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa
mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a
ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES
(Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011). Eventuálne, žalovaný 4 navrhol, aby ak odvolací súd vyhovie návrhu

žalovaného uvedenému v tohto odvolaní a zruší napadnutý rozsudok, tak aby toto prikázal urobiť súdu
prvej inštancie.

15. Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu tak, že nesúhlasil s tvrdením žalovaného 4, že súd prvej
inštancie vôbec nevykonal žiadne dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú základom rozsudku. Ako

vyplýva z odôvodnenia rozsudku, ako aj z úradného záznamu o pojednávaní zo dňa 03.10.2022 a
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 07.07.2021, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie čítaním
nasledovných listín: prvopis zmenky, kópia zmenky vyhotovená z jej originálu, Zmluva o použití bianko
zmeniekč.81090651/1,Dodatokč.1kzmluveopoužitíbiankozmeniekč.81090651/1,kópiaznaleckého
posudku č. 8/2018. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré výslovne

vymenoval v zápisnici o pojednávaní zo dňa 07.07.2021. Tieto dôkazy súd s poukazom na ustanovenie
§ 204 CSP nemal povinnosť vykonať ich čítaním alebo oznámením obsahu, keďže ich strany sporu
mali k dispozícii a tieto listiny alebo ich obsah neboli stranami sporu spochybnené. Žalobca sa stotožnil
s argumentáciou súdu prvej inštancie v bode 50. až 55. odôvodnenia rozsudku, prečo nepovažoval
za účelné vykonať znalecké dokazovanie ohľadom dodatočne upravovaného orámovania zmenky

a následnosti zápisov na zmenke. Poukázal na vyjadrenie samotného žalovaného 4 v námietkach,
z ktorého jasne vyplýva, že na blankozmenku pripojil svoj podpis potom, čo tam už bola uvedená
doložka per aval a jeho osobné údaje. Žalovanému 4 bolo teda zrejmé, že blankozmenku podpísal ako
zmenkový ručiteľ a jeho podpis nemal len evidenčný charakter, ako to účelovo a nepravdivo tvrdí. Už
len holý podpis na líci zmenky v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 ZZŠ zakladá zmenečné ručenie. ZZŠ

nepozná evidenčný charakter podpisu na zmenke. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 4 o neexistencii
dohody o vyplňovacom práve medzi ním a žalobcom, poukázal na Dodatok č. 1 k zmluve o použití
bianko zmeniek, z ktorého vyplýva, že žalovaný 4 pristúpil k Zmluve o použití bianko zmeniek. Uvedený
dôkaz tiež preukazuje, že žalovaný 4 sa podpísal na zmenku ako zmenkový ručiteľ. Žalovaný 4 až vpriebehu konania, teda až po uplynutí zákonnej 3-dňovej lehoty na podanie námietok, namietal pravosť
svojho podpisu na Dodatku č. 1. Z tohto dôvodu nie je možné na túto námietku prihliadať a toto tvrdenie
žalovaný 4 ani nijako nepreukázal. Keďže sa nejedná o námietku pravosti podpisu na zmenke, dôkazné

bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného 4. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalovaného 4
na vykonanie znaleckého dokazovania, avšak žalovaný 4 neuhradil v stanovenej lehote preddavok na
trovy znaleckého dokazovania, preto súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 253 ods. 3 CSP
znalecké dokazovanie nevykonal. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného 4 zo dňa 24.07.2018,
v ktorom výslovne uviedol, že zmenku podpísal ako avalista a podpísal aj Dodatok č.1. Aj z tohto

vyjadrenia možno vyvodiť, že žalovaný 4 účelovo poprel existenciu dohody o vyplňovacom práve. K
námietke o nepripojení trestného spisu, poukázal na bod 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v
ktorom súd prvej inštancie odôvodnil, prečo tento návrh dôkazu nevykonal. S tvrdením o postavení
spotrebiteľa nemožno súhlasiť, keďže žalovaný 4 avaloval blankozmenku v postavení konateľa a
spoločníka žalovaného 1, zabezpečujúcu pohľadávku žalobcu zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného
úveru č. 81090651 uzavretej so žalovaným 1 ako podnikateľom. Otázka právneho postavenia avalistu

– konateľa a spoločníka už vyriešil v Súdny dvor EÚ v rozsudku C-419/11 zo dňa 14.03.2013, na ktorý
poukazuje aj súd prvej inštancie. K prerušeniu konania podľa 162 ods. 1 písm. b) CSP môže dôjsť len
vtedy, ak súd dôjde k záveru o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR. Súd prvej inštancie v bode
61. odôvodnenia napadnutého rozsudku odôvodnil, prečo nevyhovel návrhu žalovaného 4 na prerušenie
konania aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Žalobca sa stotožnil

s touto argumentáciou a odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o ostatné námietky
žalovaného 4 uvedené v odvolaní. Navrhol preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. Odvolateľ v odvolacej replike zotrval na námietkach uvedených v odvolaní a vo vzťahu
k argumentácii žalobcu sa vyjadril k nesprávne vykonaným listinným dôkazom, nevykonaným dôkazom

a k nevykonanému dôkazu navrhovaného žalovaným 4 včas - znaleckému posudku na predlžovanie
rámiku. Následne sa odvolateľ vyjadril k návrhu na prerušenie konania z dôvodu podľa § 162 ods. 1
písm. b) a c) CSP pre nesúlad koncentračnej zásady s Ústavou SR a vo veci spotrebiteľa a kauzálnej
námietky žalovaného 4 a k postaveniu žalovaného 4 ako spotrebiteľa.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého
po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého

rozsudku.

18. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci

a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Podľa ods. 2 dôkazným prostriedkom
je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

20. Podľa § 191 ods. 1 a ods. 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

21. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej

obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

22. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

23. Podľa § 253 ods. 1 CSP, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Podľa ods. 3, ak strana v lehote určenej súdom
preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

28. Podľa § 175 ods. 1 OSP, ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých
niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil
požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí

uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta.
Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu.
Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu
vyhovieť, nariadi súd pojednávanie.

29. Podľa § 175 ods. 4 OSP, ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie
pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom
rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez
pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

30. Podľa čl. I § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

31. Podľa čl. I § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.

32. Podľa čl. I § 31 ZZŠ, ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok. (ods. 1) Ručenie
sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. (ods.

2) O holom podpise ručiteľa na líci zmenky platí, že zakladá zmenečné ručenie, ak nejde o podpis
zmenečníka alebo vystaviteľa. (ods. 3) Vo vyhlásení treba udať, za koho sa prejíma. Ak to nie je udané,
platí, že sa prejíma za vystaviteľa. (ods. 4.)

33. Podľa čl. I § 32 ods. 1 ZZŠ, zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

34. Podľa čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ, všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili,
sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou.

35. Podľa čl. I § 47 ods. 2 ZZŠ, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z

nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.

36. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitúpeňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

37. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané
pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu
pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68),
zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu
(§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u

tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o
nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o
následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto
oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o
zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané,
za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky. (ods. 3).

38. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného 4, odvolací súd
konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého
rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP podrobne

a dostatočne presvedčivo odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým vo výroku rozsudku, ktorým ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti, teda
opodstatnenosti žalobcovho nároku, keďže v čase podania návrhu na vydanie zmenkového platného
rozkazu zmenka obsahovala všetky zákonné náležitosti, pričom podpisy zmenkovo povinných osôb sú

ich vlastnoručnými podpismi a zároveň žalobca je zákonným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
sa správne vysporiadal s procesnou obranou žalovaného 4, keď skonštatoval existenciu dohody
o vyplňovacom práve k blankozmenke a vysvetlil nedôvodnosť argumentu žalovaného 4 o výlučne
evidenčnom charaktere jeho podpisu na blankozmenke. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal
aj námietkou žalovaného 4 o následnom doorámčekovaní podpisu žalovaného 4 na zmenke, keď

považoval predmetnú otázku za bezpredmetnú, pričom poukázal na grafickú a vizuálnu súvzťažnosť
textu zmenky, ale aj samotné tvrdenie žalovaného 4, že podpis na blankozmenku pripojil až po tom, čo
tam bola uvedená doložka „per aval“ a jeho osobné údaje. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel,
že text stojaci mimo pôvodný rámček nie je dohodou o použití zmenky, ale ide o doložku avalistu-
žalovaného 4, ktorej význam spočíva vo vyvolaní účinkov zmenkového ručenia.

39. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného
procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere
stotožnil. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dopĺňa
nasledovné dôvody v kontexte odvolacích dôvodov.

40. Odvolateľ v konaní namietal nevykonanie dokazovania čítaním listín, resp. neoznámenie ich obsahu,

keď súd prvej inštancie paušálne odôvodnil ich nevykonanie § 204 CSP. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že listiny pripojené k žalobe v zmysle § 132 ods. 1, ods. 3 CSP sa vykonávajú ich čítaním, resp.
oboznámením ich podstatného obsahu, pokiaľ nie sú naplnené predpoklady uvedené za bodkočiarkou
§ 204 CSP, ktorý explicitne upravuje, že súd je povinný vykonať dôkaz listinou len vtedy, ak táto
bola čo do pravosti alebo jej obsahu spochybnená protistranou. V prípade, keď listinné dôkazné

prostriedky, ktoré súd spolu so žalobou doručil žalovanému na vyjadrenie (§ 167 ods. 1 CSP), neboli
žalovaným spochybnené čo do pravosti, ani čo do obsahu, nie je potrebné vykonanie dokazovania
listinou spôsobmi normovanými v § 204 CSP, časť vety pred bodkočiarkou. Nepravdivým je tvrdenie
žalovaného 4 o paušálnom nevykonaní dokazovania na základe § 204 CSP, keďže tak ako vyplýva zo
zvukových záznamov súd prvej inštancie vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu zmenky,

a to jej originálu na pojednávaní dňa 03.10.2022, kópiou zmenky vyhotovenej z originálu na pojednávaní
dňa 07.07.2021. Rovnako tak súd prvej inštancie vykonával dokazovanie čítaním podstatného obsahu
spochybnených listín, ako Zmluva o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, Dodatok č.1 k zmluve o
použití bianko zmeniek č. 81090651/1, kópie znaleckého posudku č. 8/2018 na pojednávaní konanomdňa 07.07.2021. Vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom založeným v spise je potrebné uviesť, keďže
neboli spochybnené, čo do obsahu a čo do pravosti, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
oboznámiť ich podstatný obsah, a preto súd prvej inštancie dôvodne postupoval v zmysle druhej časti

vety za bodkočiarkou § 204 CSP. Na tento postup nebol potrebný súhlas strán konania, avšak aj v tejto
súvislosti, odvolací súd dáva do pozornosti, že napriek poučeniu strán konania súdom prvej inštancie
podľa § 204 CSP, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nevzniesla žiadna zo strán konania
námietku aplikácie druhej časti ustanovenia § 204 CSP za bodkočiarkou. Odvolateľ nepožadoval
nad rámec oboznámenia s podstatným obsahom listinných dôkazov uvedených vyššie, vykonávanie

dokazovaniačítanímďalšíchlistín,čioboznámenímichpodstatnéhoobsahu.Zuvedenéhodôvodupreto
súd prvej inštancie správne uviedol, ktoré dôkazné prostriedky sú súčasťou spisu s poukazom na to,
ktoré tvrdenia mal nimi preukázané, aj ako vyhodnotil vykonané dokazovanie.

41. Odvolateľ namietal aj rozloženie dôkazného bremena, keď namietal, že súd prvej inštancie
zaťažil žalovaného 4 dokazovaním negatívnej skutočnosti, a to neexistencie dohody o vyplňovacom

zmenkovom práve a v tejto súvislosti namietal aj nevykonanie znaleckého dokazovania v zmysle
uznesenia č. k. 2CbZm/26/2017-500 zo dňa 23.03.2022. Žalovaný 4 namietal aj to, že dôkazné bremeno
ohľadom pravosti podpisu na zmenke spočívalo na žalobcovi, pričom žalovaný 4 pravosť zmenky poprel.

42. Predovšetkým je potrebné v tejto súvislosti ozrejmiť, že dôkazné bremeno ohľadne pravosti zmenky,

teda pravosti podpisu žalovaného na zmenke je na žalobcovi, ktorý zmenku predložil a ktorý zo
skutočnosti v nej uvedených vyvodzuje uplatnený nárok (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Cdo/1164/2010 zo dňa 27.04.2011, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/3478/2007 zo
dňa 21.12.2009). Naproti tomu, dôkazné bremeno v prípade namietania pravosti podpisu na dohode
o vyplňovacom zmenkovom práve musí uniesť žalovaný 4, ktorý predmetnú skutočnosť namietal,

keďže žalobca ako majiteľ zmenky nemusí dokazovať nič iné, len to, že je majiteľom platnej zmenky
(pozri aj rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo/556/2000 zo dňa 20.02.2001). Aj z judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku zo zmenky, nesie
v tomto smere dôkazné bremeno (bližšie pozri na bod 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ale aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/21/2012 z 31.07.2012, ako aj rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 5ObdoZ/1/2024 zo dňa 29.10.2024). V rámci teórie dôkazného bremena bol žalovaný
4 v priebehu konania na súde prvej inštancie na predmetnú skutočnosť upozornený, pričom samotný
právny zástupca žalovaného 4 s ohľadom na vyslovený predbežný právny názor navrhol vykonať
znalecké dokazovanie k pravosti podpisu na Dodatku č. 1, ktorý spochybňoval. K porušeniu práva
na spravodlivý proces formálnym uplatňovaním § 253 ods. 3 CSP súdom prvej inštancie, keď na

pojednávaní konanom dňa 03.10.2022 neumožnil žalovanému 4 uhradiť preddavky na trovy dôkazu
v zmysle uznesenia č. k. 2CbZm/26/2017-500 zo dňa 23.03.2022, odvolací súd uvádza, že predmetná
námietka žalovaného 4 nie je dôvodná. Strana konania, ktorá vykonanie dôkazu navrhla, musí rátať s
tým, že súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok na vykonanie tohto dôkazu. V prípade znaleckého
dokazovania je preddavková povinnosť obligatórna, pokiaľ nebolo strane priznané oslobodenie od

súdneho poplatku (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/389/2021). V zmysle § 253 ods. 3 CSP,
ak strana nezloží v lehote určenej súdom preddavok, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. V rámci sporového
konania sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne
plnenie si povinností vyplývajúcich z CSP. Jedným z prejavov tohto princípu je pravidlo, podľa ktorého
musí byť uznesením uložená preddavková povinnosť splnená včas pred vykonaním dôkazu, na ktorý

sa vzťahuje. V prípade, ak strana nesplní povinnosť uloženú súdom v stanovenej lehote, musí znášať aj
následky spojené s nesplnením si svojich povinností. Odvolací súd ani po vypočutí zvukového záznamu,
nedospel k záveru o porušení práv žalovaného 4, keď súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 253
ods.3CSP,vdôsledkučohoneumožnilžalovanému4úhradupreddavkunapojednávaní.Keďženapriek
doručenému uzneseniu o uložení preddavkov na trovy dôkazu so stanovenou lehotou a príslušným

poučením, žalovaný 4 neuhradil preddavok v lehote uloženej súdom prvej inštancie bez ohľadu na
dôvody uvádzané žalovaným 4, a to ani do konania nariadeného pojednávania, stratil žalovaný 4
vlastným podcenením a zanedbaním procesné právo - možnosť vykonania dokazovania, ku ktorému
úhrada tohto preddavku smerovala. Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila
už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich
práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
Nezanedbateľným je aj skutočnosť, že v prípade postupu, ktorým by súd prvej inštancie umožnil úhradu
toto preddavku žalovaným 4 až priamo na pojednávaní po uplynutí uloženej lehoty uznesením, došlo byk odročeniu pojednávania a predĺženiu priebehu konania v dôsledku procesnej neopatrnosti žalovaného
4 a tým aj k ujme na strane žalobcu. Ak strana preddavok v určenej lehote nezloží, takýto dôkaz súd
prvej inštancie nevykoná a zároveň tým neporuší ani základné právo strany sporu na súdnu ochranu v

zmysle § 46 odsek 1 Ústavy SR.

43. K námietke odvolateľa k neuneseniu dôkazného bremena žalobcu o pravosti podpisu žalovaného
4 na zmenke, je treba uviesť, že túto námietku odvolateľ spájal s námietkou podpisu žalovaného 4
mimo orámčekovania zmenky a evidenčným charakterom tohto podpisu. Súd prvej inštancie v otázke

samotného podpisu žalovaného 4 na zmenke vychádzal predovšetkým z tvrdení samotného žalobcu
v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, keď tvrdil, že svoj podpis na bianko listine dal
na okraj, a to tak, aby bolo zrejmé, že podpis nekryje žalobcom rukou dopísané označenie: per aval,
avalista s údajmi o mene, bydlisku, rodnom čísle a dátumu podpisu žalovaného 4. Z tohto tvrdenia je
možné vyvodiť pravosť podpisu na zmenke, ako aj to, že žalovaný 4 pripojil svoj podpis na zmenku
potom, čo obsahovala doložku per aval. Následnú zmenu tvrdení, že žalovaný 4 sa podpísal na ľavý

okraj listiny na miesto, kde nebola uvedená doložka per aval, je možné hodnotiť ako účelovú. Avšak
tak, ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, aj v prípade dodatočného dopísania doložky
per aval len k samotnému podpisu žalovaného 4 na líci zmenky, táto spôsobuje účinky zmenkového
ručenia v zmysle § 31 ods. 3 ZZŠ. Okrem toho, súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uzavrel,
že žalovaný 4 neuvádzal, že boli údaje na líci zmenky, ako aj doložka avalistu, doplnené žalobcom

bez jeho vedomia, z čoho vyplýva, že s tým, že žalovaný 4 bude zaviazaný zo zmenečného ručenia
bol uzrozumený, o čom svedčí aj uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o použití bianko zmeniek.
V predmetnom dodatku sa strany konania dohodli na pristúpení avalistu č. 3 (žalovaného 4) k záväzku
vyplývajúceho z blankozmenky a doplnení Zmluvy o použití bianko zmeniek č. 81090651/1, z ktorého
dohoda o vyplňovacom práve vyplýva. Predmetná dohoda o vyplňovacom práve bola uzatvorená

písomne, čo mal súd prvej inštancie preukázané práve predloženým podpísaným Dodatkom č. 1,
ktorý nebol relevantne spochybnený, keďže v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno žalovaného 4,
ktorý neuniesol bremeno svojho tvrdenia o neexistencii predmetnej dohody (nevykonané znalecké
dokazovanie s ohľadom na neuhradenie preddavku na trovy dôkazu). Súd prvej inštancie sa k existencii
dohody o vyplňovacom práve vyjadril v bodoch 39. a 41. až 43. odôvodnenia rozsudku, pričom odvolací

súd považuje tieto závery za správne, a preto na nich odkazuje. Na danom mieste považuje odvolací
súd za potrebné dať do pozornosti odvolateľa zmätočnosť jeho vlastných tvrdení v rámci priebehu
súdneho konania, keď na jednej strane tvrdil neexistenciu dohody o vyplňovacom práve, na druhej
strane odkazoval na argumentáciu vzťahujúcu sa ku kauzálnemu avalu, ktorého podstata spočíva
v opise kauzálnej príčiny vystavenia zmenky obsiahnutej v dohode o vyplňovacom práve, ako aj

následnom tvrdení žalovaného spočívajúceho v jeho dvojjedinom postavení, keď pri podpise zmenky
konal ako konateľ obchodnej spoločnosti v postavení dlžníka. Rovnako tak, žalovaný 4 vo vyjadrení
zo dňa 24.07.2018 výslovne tvrdil existenciu dohody o vyplňovacom práve (ktorú následne poprel).
Z týchto tvrdení je zrejmá angažovanosť žalovaného 4 na predmetnej dohode o vyplňovacom práve
k blankozmenke, v dôsledku čoho žalovanému 4 tak v pozícii konateľa dlžníka, ako aj v pozícii avalistu

č. 3 museli byť nepochybne známe všetky aspekty tvoriace obsah dohody o vyplňovacom práve
k blankozmenke. Žalovaný 4 na pojednávaní konanom dňa 07.07.2021 síce svoje tvrdenia poprel, avšak
takúto zásadnú zmenu tvrdení, je možné vnímať len ako tendenčnú, aj z dôvodu podpory argumentačnej
línie pre postavenie žalovaného 4 ako spotrebiteľa, ktorý nemal mať o existencii dohody o vyplňovacom
práve žiadnu vedomosť. S ohľadom na existenciu dohody o vyplňovacom práve, nie je dôvodná ani

námietka žalovaného 4 o vyplnení zmenkovej sumy a údaja splatnosti zmenkovej sumy bez dohody so
žalovaným 4, ako aj námietka, že súd prvej inštancie na predmetnú námietku nereagoval, keďže súd
prvej inštancie zreteľne vysvetlil existenciu predmetnej dohody, ako aj väzbu Dodatku č. 1 na Zmluvu
o použití bianko zmeniek č. 81090651, ktorá len upravuje a dopĺňa predmetnú dohodu o vyplňovacom
práve, spolu s oboznámením ich obsahu.

44. Nie je pravdou tvrdenie odvolateľa, že nebolo zo strany žalobcu spochybnené, že žalovaný 4
zmenku podpísal len na okraj mimo orámovania a akéhokoľvek textu zo strany žalobcu. Žalobca
sa výslovne vyjadril tak, že podpis žalovaného 4 na blankozmenku, ako aj na Dodatku č. 1 boli
zrealizovanédňa07.12.2009potom,čoboliskôrnablankozmenkuvyznačenéúdajeomene,priezvisku,

rodnom čísle žalovaného 4 ako avalistu č. 3, ako aj dátum podpisu, doložka „per aval“ a orámovanie
vodorovnými čiarami a pripravený Dodatok č. 1. Na základe uvedeného je zrejmé, že išlo o spornú
skutočnosť, ktorú súd prvej inštancie aj náležite vyhodnotil a vysporiadal sa s procesnou obranou
žalovaného 4, keď uviedol, že ZZŠ evidenčný charakter podpisu na zmenke nepozná s poukazom ajna § 31 ods. 3 ZZŠ. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal aj s orámovaním textu zmenky, ale
aj grafickou, obsahovou a vizuálnou podobou zmenky, a preto je nedôvodná námietka odvolateľa, že
tieto skutočnosti ušli pozornosti súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k podpisu žalovaného 4 na zmenke

súd prvej inštancie skonštatoval priestorovú súvislosť a grafické rozloženie údajov, ako aj súvzťažnosť
textu na zmenke, ktoré viedli k správnemu záveru o vyvolaní zmenkového ručenia žalovaného 4
ako zmenkového ručiteľa podľa čl. I § 30 a nasl. ZZŠ so záväzkom plniť zo zmenky jej majiteľovi
ako ten, za koho sa zmenkový ručiteľ zaručil. Podpis odvolateľa, tak ako skonštatoval aj súd prvej
inštancie, je totiž spolu s osobnými údajmi žalovaného 4 a doložkou avalistu č. 3 nachádzajúcich sa

na jednej listine, súvisiaci s textom zmenky a kryjúci celý jeho text. Predmetná doložka nadväzuje na
predchádzajúce ručiteľské vyhlásenia „per aval“ dvoch iných avalistov a nachádza sa na jednej listine
bezprostredne vedľa zmenkového vyhlásenia. V nadväznosti na uvedené, súd prvej inštancie správne
posúdil námietku o podpise žalovaného 4 na zmenke výlučne pre evidenčné účely ako nedôvodnú
(žalovaný 4 neprodukoval dôkazy, ktoré by uvedenú skutočnosť preukázali) a nemajúcu oporu v ZZŠ,
ako aj to, že akékoľvek doorámčekovanie doložky per aval, resp. podpisu avalistu č. 3, je právne

bezvýznamné.

45. Odvolací súd v tomto smere nemôže nechať bez povšimnutia rozhodovaciu činnosť Najvyššieho
súdu SR- rozsudok zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5ObdoZ/1/2021, v ktorom ide o prípad vychádzajúci
z obdobného skutkového a právneho stavu, ako je to v predmetnej veci. Najvyšší súd SR sa v bodoch

70. až 75. odôvodnenia zaoberal argumentáciou dovolateľa, podľa ktorej jeho podpis nie je súčasťou
zmenky, nakoľko sa nachádza mimo vonkajšieho orámovania zmenky, z dôvodu ktorého nemal vzniknúť
záväzok avalistu, pričom uzavrel, že dovolanie v tejto časti nebolo dôvodné. Najvyšší súd v tomto smere
skonštatoval, že „bez ohľadu na skutočnosť, či sú tieto údaje situované v orámovaní alebo nie, ide v
tomto prípade o platnú doložku zmenkového ručenia, nakoľko z právneho hľadiska o jej určitosti nie sú

pochybnosti. Samotné orámovanie, či už pôvodné alebo dodatočné, uvedený stav nijako nemodifikuje
ani právne nediskvalifikuje. Podstatné je pod doložkou „per aval“ jednoznačné označenie k osobným
údajom žalovaného 4 (meno, bydlisko, rodné číslo), že ide o avalistu, pod ktorými údajmi je uvedený
dátum a zreteľný podpis žalovaného 4. Podľa dovolacieho súdu nemožno danú situáciu vyhodnotiť
striktne formalisticky a v súlade s požiadavkou dovolateľa konštatovať, že doložka zmenkového ručenia

nesúvisí so zmenkou z dôvodu, že sa nachádza v (dodatočnom) orámovaní. Namietané orámovanie
doložky zmenkového ručenia žiadnym spôsobom nezasahuje do súvislého zmenkového vyhlásenia a
nemení jeho zmysel, pričom aj zvyšné dve doložky o zmenkovom ručení sa nachádzajú v samostatnom
orámovaní vedľa zmenkového vyhlásenia a je nepochybné, že s predmetnou zmenkou súvisia (žalovaní
2 a 3 ako časovo skorší avalisti námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu nepodali). Súdy oboch

nižších inštancií pri posúdení veci zvažovali okolnosť tvrdenú žalovaným 4, že doplnenie orámovania
malo byť vykonané dodatočne po tom, čo sa žalovaný 4 na blankozmenku podpísal. Dovolací súd
dodal, že ak by aj táto okolnosť bola v konaní preukázaná, na vznik platného záväzku zmenkového
ručiteľa žalovaného 4 by to nemalo žiaden vplyv. Vo vzťahu k tu posudzovanej doložke avalistu
podľa dovolacieho súdu takéto orámovanie (doplnenie čiar) na zmenkovej listine predstavuje právne

bezvýznamný údaj na zmenke“.

46. Vo vzťahu k námietke odvolateľa k bodu 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku týkajúci sa
odkazu na číselné označenie zmenky, je potrebné vysvetliť, že na tejto skutočnosti súd prvej inštancie
nezaložil podstatné závery pre vznik účinkov zmenečného ručenia (týmto bol argument o právnej

bezvýznamnosti doorámčekovania, no najmä grafická, obsahová a vizuálna súvzťažnosť zmenkového
vyhlásenia s podpisom žalovaného 4). Súd prvej inštancie v tejto súvislosti len poukázal na ďalšiu
zmätočnosť vo vyjadreniach žalovaného 4, keď v zmenkových námietkach sám odkazoval na číselné
označenie mimo orámčekovania zmenky a na strane druhej k zmenečnej doložke už tvrdil, že nie je
súčasťou zmenkovej listiny.

47. Na základe uvedeného, nie je dôvodná ani námietka žalovaného 4, že malo dôjsť k akémusi
dotvoreniu zmenky s poukazom na českú judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
29Cdo/961/2015 zo dňa 29.06.2017, odkaz na rozhodnutie Soudní rozhledy SR 11/2002). Z predmetnej
judikatúrytotižvyplýva,žeotakomtodotvoreníjemožnéuvažovaťibavprípadeneoprávnenýchzásahov

do textu zmenky, ktorými sa menia zmenkové vyhlásenia, čo nie je daný prípad (ak sa mení zmysel
zmenkového vyhlásenia). Zásah do textu zmenky nie je možné stotožňovať s orámovaním vykonaného
platného zmenkového ručenia, keďže tak ako bolo uvedené vyššie, takéto doorámčekovanie nemá
žiaden vplyv na tieto zmenkové vyhlásenia a na zmenkové ručenie. Podstatným je, že doložkazmenkového ručenia je súčasťou rovnakej listiny, ako samotné zmenkové vyhlásenie a nepochybne
s ním súvisí, pričom zároveň nejde ani o tzv. holý aval, aby vôbec mohli vzniknúť pochybnosti o podpise
žalovaného 4 na líci zmenky.

48. Súd prvej inštancie sa v bode 57. odôvodnenia rozsudku vysporiadal s námietkou žalovaného
týkajúcou sa jeho postavenia ako spotrebiteľa, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, keď
skonštatoval, že žalovaného 4 nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým
ručiteľským záväzkom. Najvyšší súd SR sa v citovanom rozhodnutí sp. zn. 5ObdoZ/1/2024 zaoberal

rovnakou námietkou, pričom dospel k záveru, že „zmenkové ručenie z hľadiska záväzku zmenkového
ručiteľa voči majiteľovi zmenky (veriteľovi) tvorí samostatný zmenkovo záväzkový vzťah, to však
neznamená, že pri zabezpečovacej zmenke, akou je aj predmetná zmenka v konaní predložená
žalobcom, by bolo možné úplne nezávisle od zmenkou zabezpečovaného dlhu, posudzovať právny
status avalistu, ktorým je fyzická osoba. Platí, že u fyzickej osoby, ktorá prevezme zmenkové ručenie,
túto nie je možné len z tohto dôvodu a bez ďalšieho považovať za spotrebiteľa. Vždy je potrebné skúmať

a posúdiť okolnosti, za ktorých z jej strany k avalovaniu zmenky došlo“. V danom prípade žalovaný
4 k podpísaniu zmenky časovo i vecne pristúpil v súvislosti s podpísaním Dodatku č. 1 k zmluve o
použití bianko zmeniek, pričom sám poskytol tvrdenie, že konal ako štatutárny zástupca v mene a za
zmenkového dlžníka spoločnosť ABUSS, s.r.o.. Keďže žalovaný 4 prevzal zmenkové ručenie za záväzky
spoločnosti, v ktorej bol konateľom a v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, nie je dôvodné priznať

žalovanému 4 status spotrebiteľa.

49. Odvolateľ sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v bodoch 34. a 35.
odôvodnenia rozsudku, keď skonštatoval, že v dôsledku uplatnenia prísnej koncentračnej zásady 3 dní
v zmysle § 175 ods. 1 OSP musí byť v námietkach uvedené všetko, čo žalovaný zo zmenky namieta.

Z uvedeného dôvodu podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadal na námietku neexistencie dohody
o vyplňovacom práve extenzívne, keďže táto v sebe zahŕňala aj námietku výšky vyplnenej zmenkovej
sumy. S predmetným výkladom žalovaného 4 sa nie je možné stotožniť, keďže uplatňovanie ďalších
námietok mimo 3 dňovej koncentračnej lehoty, ako výšky vyplnenej zmenkovej sumy, ale aj námietky
nahradenia pôvodného záväzku žalovaného 1 novým záväzkom žalovaných 1 až 4 podľa notárskej

zápisnice o splátkach, s poukazom na § 175 ods. 4 OSP nie je uplatňovaním reštriktívneho výkladu, ale
aplikácie v súlade s obsahom a zmyslom príslušného ustanovenia, ktorý vyjadruje zmenkovú prísnosť
v úprave skráteného konania o zmenkovom platobnom rozkaze, vrátane nadväzujúceho konania
súdu prvej inštancie o podaných námietkach podľa § 175 OSP (bližšie pozri bod 58. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). S ohľadom na pravosť prvopisu zmenky, tak ako bola konštatovaná vyššie

a o ktorej nemal súd prvej inštancie pochybnosti, boli splnené zákonné podmienky podľa § 175 ods.
1 OSP.

50. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal aj nevykonanie ďalších navrhnutých dôkazov, ako
nepripojenie trestného spisu, ako aj znalecké dokazovanie ohľadom dodatočne upravovaného

orámovania, ktoré súd prvej inštancie zamietol, čím mal podľa odvolateľa porušiť právo na spravodlivé
súdne konanie. Tieto dôkazy boli podľa odvolateľa potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
a to preukázanie neexistencie dohody o vyplňovacom práve a postavenie spotrebiteľa, ako aj zistenia
momentu doorámčekovania zmenečného vyhlásenia.

51. „Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo

vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť“ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021).

52. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvejinštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Samotné

neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva
strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či do práva na spravodlivé súdne konanie,
by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne
nedôvodný, alebo by takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca
z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním

navrhnutého dôkazu postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní.
V danom prípade však súd prvej inštancie nevykonanie ďalšieho dokazovania riadne a logicky vo vzťahu
ku každému zamietnutému návrhu na vykonanie dokazovania odôvodnil, s ktorého závermi sa odvolací
súd stotožňuje (teda aj vo vzťahu k bodu 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré odvolateľ
osobitne nenamietal, ale rozporoval vo všeobecnosti zamietnutie dôkazov v rozpore so spravodlivým
súdnym konaním).

53. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s dôvodmi nevykonania navrhovaného dokazovania v zmysle
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019, keď vo vzťahu k nepripojeniu
trestného spisu, ktorý mal obsahovať výpovede zamestnancov žalobcu k Dodatku č. 1, zhrnul, že
vykonanie tohto dokazovania nie je relevantné, keďže ním nie je možné preukázať, že dohoda o

vyplňovacom zmenkovom práve nebola uzatvorená (relevantným by v tomto prípade bolo s ohľadom na
predloženú podpísanú dohodu strán konania len znalecké dokazovanie vo vzťahu k podpisu žalovaného
4 na Dodatku č. 1, ktoré bolo zamietnuté pre neuhradenie preddavkov na trovy dôkazu). Žalovaný 4
svoj návrh na pripojenie trestného spisu v priebehu konania na súde prvej inštancie neodôvodňoval
účelom preukázania postavenia spotrebiteľa, čo samé o sebe znamená, že táto odvolacia námietka

- nevykonané dokazovanie pripojením trestného spisu odôvodňovaním okolností, ktoré žalovaný 4
neuplatnil ako dôvod tohto návrhu, nie je nedôvodná. Nad rámec uvedeného, však vzhľadom na
nedôvodnosť tvrdení žalovaného 4 o jeho postavení ako spotrebiteľa, by bez ohľadu na vyššie uvedené,
bolo vykonanie takéto dôkazu nehospodárnym. Nevyhovenie návrhu žalovaného 4 na vykonanie
znaleckého dokazovania - grafologického posúdenia bolo odôvodnené jeho nadbytočnosťou, keď súd

prvej inštancie považoval tento návrh za nehospodárny, keďže skúmanie časového sledu jednotlivých
úprav zmenky nebolo právne významným v danej veci s ohľadom na záver, že doložka zmenkového
ručenia je súčasťou rovnakej listiny ako samotné zmenkové vyhlásenie a nepochybne s ním súvisí.

54. V súvislosti s porušením práva na spravodlivý proces nevykonaním dokazovania podľa požiadaviek

žalovaného 4, odvolací súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS/236/2014 zo dňa
01.04.2014, v ktorom sa uvádza: „Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda
za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní
pred všeobecným súdom (napr. I.ÚS/8/96, III.ÚS/197/02, III.ÚS/284/08). Právo na spravodlivý proces je

naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po
použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.“

55. Žalovaný 4 v danom prípade opodstatnenosť uplatnených námietok v konaní pred súdom
prvej inštancie nepreukázal, pričom súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne
a vecne správne vysporiadal so všetkými otázkami podstatnými pre posúdenie skutkovej a právnej
opodstatnenosti námietok žalovaného 4. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že aj keď
odvolateľ podal odvolanie aj voči výroku III. o náhrade trov konania, vo vzťahu k uvedenému neuvádzal
žiadne konkrétne dôvody, a preto je možné uzavrieť, že odvolateľ podal odvolanie voči výroku III. ako
súvisiacemu výroku.

56. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak podľa písm. b) pred rozhodnutím vo veci
dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania,
podľa písm. c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej úniepodľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Podľa ods. 3 o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

57. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Odvolací súd po posúdení návrhov žalovaného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162 ods.

1 písm. b), písm. c) CSP v spojení s § 378 ods. 1 CPS dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, a preto
ich zamietol vo výroku I. tohto rozsudku. S ohľadom na námietku žalovaného 4 vo vzťahu k zamietnutiu
jeho návrhov na prerušenie konania súdom prvej inštancie súhrnne vo výroku II. napadnutého rozsudku,
odvolací súd upozorňuje, že zo žiadneho ustanovenia CSP nie je možné vyvodiť povinnosť súdu
rozhodovať o návrhu strán konania na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) a písm. c)
osobitnými výrokmi. Vzhľadom na uvedené, preto aj odvolací súd zamietol oba návrhy žalovaného 4 na

prerušenie konania jedným výrokom (výrok I. rozsudku).

59. K návrhu žalovaného 4 na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP,
odvolací súd konštatuje, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu na požiadanie strany konania
vyvolať konanie pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 ústavy vo vzťahu k tvrdenej neústavnosti

ustanovenia § 175 ods. 1 OSP v spojení s § 471 ods. 2 CSP o trojdňovej lehote na podanie námietok
proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu a koncentrácii námietkového konania (bližšie pozri
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/191/2014). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod
vyvolať konania o súlade s Ústavou SR v danej veci, keďže prípadné rozhodnutie Ústavného súdu
nebude mať priamu väzbu a relevantný význam pre predmetné súdne konanie, ktoré má byť z tohto

dôvodu prerušené. V tomto smere odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.
5ObdoZ/1/2024 zo dňa 29.10.2024, ktorý riešil totožnú námietku a dospel k záveru, že „aj v prípade,
ak by (hypoteticky) ústavný súd v takom konaní rozhodol o nesúlade tejto právnej úpravy s ústavou,
nemalo by to žiadne (retroaktívne) účinky na relevantnosť námietok dovolateľa podaných len v lehote
podľa úpravy platnej a účinnej v dobe ich podania. Jednoducho povedané, ani dovolateľom požadovaná

neúčinnosť a následné zrušenie napádanej právnej úpravy v zmysle čl. 125 ods. 3 ústavy, by vo
výsledku nemohlo dovolateľovi spätne priniesť rozšírenie jeho procesných práv s možnosťou prihliadať
súdom aj na námietky, ktoré dovolateľ v konaní prípadne vznášal po uplynutí predmetnej trojdňovej
lehoty stanovenej § 175 ods. 1 OSP“. Predmetný názor Najvyššieho súdu SR potvrdzuje aj judikatúra
Ústavného súdu SR, ktorá k spôsobilosti derogačného nálezu ústavného súdu, uvádza, že musí viesť

„k záveru v merite konania pred všeobecným súdom opačnému v porovnaní s rozhodnutím vo veci
samej, ktoré by bolo výsledkom aplikácie právnej normy navrhnutej na derogáciu. Všeobecný súd je
teda aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý má potenciál ovplyvniť meritórne
rozhodnutie všeobecného súdu. Pri nesplnení uvedenej podmienky sa návrh všeobecného súdu
dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie o ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu

návrhového oprávnenia všeobecného súdu, ktorou je účinná pomoc ústavného súdu všeobecnému
súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavno-právnej povahy spadajúceho do výlučnej právomoci
ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy (bližšie pozri nález Ústavného súdu SR sp.zn.
PL. ÚS 1/2018). Právne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods.
1 ústavy sú orientované (v zásade) pro futuro (ex nunc). Vyplýva to zo systematickej súvislosti čl.

125 ods. 3 a 6 ústavy a nadväzujúceho § 91 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Koncepcia tvorená
vzájomným pôsobením uvedených právnych noriem neodôvodňuje prijať univerzálne použiteľný záver
o retroaktívnom pôsobení nálezu, ktorým ústavný súd vysloví nesúlad preskúmavaného právneho
predpisu. Prípadné spätné účinky takého nálezu musia mať (vzhľadom na ich konflikt s požiadavkou
právnej istoty) explicitnú zákonnú oporu (§ 93 ods. 2 zákona o ústavnom súde, bližšie pozri nález

Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS/24/2020 zo dňa 21.10.2020). V spojitosti s predmetným návrhom
žalovaného 4 odvolací súd konštatuje, že prípadné účinky rozhodnutia ústavného súdu, ktorým by
posúdil ústavnú nesúladnosť § 175 OSP, by boli len ex nunc a predmetný nárok žalobcu zo zmenky
by nijako neovplyvnili. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti, že žalovaný 4 námietky voči
zmenkovému platobnému rozkazu podal včas, a preto nie je možné ani skonštatovať, že bol ukrátený

na svojich procesných právach, keď mal možnosť využiť všetky relevantné námietky a tieto aj využil.

60. Okrem toho k poukazu odvolateľa na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PL.ÚS/16/12 zo dňa
16.10.2012 o neústavnosti lehoty na uplatnenie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorýpre odvolací súd nie je záväzný, je potrebné uviesť, že predmetný nález bol predovšetkým založený
na argumente o ochrane spotrebiteľa, ktorý v danom prípade nie je dôvodný, pričom už v čase jeho
prijatia k nemu existovali odlišné stanoviská. V týchto odlišných stanoviskách bolo práve zdôraznené, že

v prípade spotrebiteľských vzťahov je potrebné skôr de lege ferenda zvažovať neprípustnosť zmeniek
ako takých, pričom vývoj zmenkového platobného rozkazu vo vzťahu k spotrebiteľovi v Slovenskej
republike je v tomto smere odlišný.

61. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/251/2022 zo dňa 28.07.2022 je

súd oslobodený od povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie len v troch
situáciách – po prvé, ak položená otázka nie je relevantná, po druhé, ak predmetné ustanovenie práva
Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), a napokon po tretie, ak správny
výklad práva Únie sa javí byť taký jasný, že neponecháva miesto pre žiadne primerané pochybnosti
(acte clair). V danom prípade boli naplnené hneď dve z troch vyššie popísaných situácií, a to jednak
irelevantnosť položenej otázky vo vzťahu k meritu sporu, ako aj vyriešenie predmetnej otázky Súdnym

dvorom, aj keď Súdny dvor EÚ posudzoval ustanovenie nariadenia Bruselu I, a nie ustanovenia smerníc,
na ktoré odkazoval žalovaný 4.

62. Pre vysvetlenie, odvolací súd k návrhu žalovaného 4 na prerušenie odvolacieho konania podľa § 162
ods. 1 písm. c) CSP, uvádza, že na predmetnú vec je potrebné aplikovať ustanovenia ZZŠ a ustanovenia

CSP a v časti OSP, pričom právne postavenie žalovaného 4 nie je spotrebiteľské, a preto nie je dôvod
aplikovať v predmetnej veci právo EÚ. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že položená otázka žalovaným
4 by pre daný spor, nielen že nemala kľúčový význam, ale táto by bola len akademickej povahy, bez
základu v samotnom spore (bližšie pozri aj súdom prvej inštancie citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci Da Costa, C-28-30/62 zo dňa 27.03.1963, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci CILFIT,

C-283/81 zo dňa 06.10.1982, ako aj rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Pasquale Foglia proti Mariella
Novello, C-244/80 zo dňa 16.12.1981). Keďže položená prejudiciálna otázka žalovaným 4 nemá kontext
so samotným skutkovým a právnym posúdením danej veci a pre vyriešenie sporu nie je relevantná, nie
je dôvodný ani postup navrhovaný žalovaným 4 na prerušenie konania z uvedeného dôvodu. Navyše,
tak ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, podaniu návrhu na začatie konania o predbežnej otázke,

a to aj v priebehu odvolacieho konania, bráni prekážka acte éclaire predstavovaná už vyššie citovaným
rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Česká spořitelna a.s. v. Gerald Feichter, C-419/11 zo dňa
14.03.2013, v ktorom bola vyriešená otázka spotrebiteľského charakteru statusu konateľa/spoločníka
obchodnej spoločnosti ako avalistu na zmenke.

63. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

64. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o písm. a) zastavení
konania, písm. b) odmietnutí podania vo veci samej, písm. c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,

písm. d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, písm. e)
zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, písm.
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
písm. g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, písm. h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, písm. i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, písm. j) odklade vykonateľnosti

rozhodnutia, písm. k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, písm. l)
zabezpečení dôkazného prostriedku, písm. m) nároku na náhradu trov konania, písm. n) prerušení
konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, písm. o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o
návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

65. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

66. Zákon v § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je
odvolanie prípustné. V tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie vo výroku II. rozsudku

zamietol návrhy žalovaného 4 na prerušenie konania, a to podľa § 162 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP
(uvedené jednoznačne vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, a to aj v prípade, ak
súd prvej inštancie rozhodol jedným výrokom o zamietnutí všetkých návrhoch o prerušení konania).
Preto odvolací súd aplikoval § 355 ods. 2 CSP, podľa ktorého proti uzneseniu súdu prvej inštancie jeprípustné odvolanie len vtedy, ak to zákon pripúšťa. Okruh rozhodnutí súdu, proti ktorým Civilný sporový
poriadok v § 357 odvolanie pripúšťa, je vymenovaný taxatívne, čo znamená, že proti uzneseniu, ktoré
nie je uvedené v tomto ustanovení, odvolanie prípustné nie je. Keďže v danom prípade prípustnosť

odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b), písm.
c) neupravuje CSP, znamená to v konečnom dôsledku, že odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd teda
posudzujúc prípustnosť odvolania podaného žalovaným 4 proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie
urobil záver, že odvolateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa,
a preto odvolanie žalovaného 4 proti výroku II. napadnutého rozsudku odmietol bez toho, aby skúmal

vecnú stránku v danej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

67. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovanému 4 vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

68. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).