Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 9, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12T/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012767
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124012767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnava,samosudkyňouJUDr.NatáliouSlivenskou,vtrestnejvecivedenejprotiobžalovanej
A. B., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 09. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

A. B. C. D. E. F. C. G. H. I. nar. XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Nitra – Chrenová,

u z n á v a s a z a v i n n ú ,ž e

napriek tomu, že si dňa 13. 12. 2023 osobne v K. L. M. N. O. X prevzala voči podpisu výzvu na nástup

do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo
dňa 28. 09. 2020 pod sp. zn. 3T/77/2020, právoplatným dňa 05. 11. 2020, ktorým bola uznaná vinnou
zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo
jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde vo výzve na nástup do
výkonu trestu zo dňa 14. 11. 2023 jej bol určený termín nástupu do výkonu trestu do Ústavu na výkon

trestu odňatia slobody Leopoldov v lehote 8 dní od prevzatia výzvy s osobitným poučením o trestných
následkoch nenastúpenia do výkonu trestu,
a súčasne si dňa 13. 12. 2023 osobne v K. L. M. N. O. X prevzala voči podpisu výzvu na nástup do
výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
12. 10. 2022 pod sp. zn. 15T/19/2021, právoplatným dňa 07. 06. 2023, ktorým bola uznaná vinnou zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo jej
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, kde vo výzve na nástup do výkonu trestu
zo dňa 14. 11. 2023 jej bol určený termín nástupu do výkonu trestu do Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Leopoldov v lehote 8 dní od prevzatia výzvy s osobitným poučením o trestných následkoch
nenastúpenia do výkonu trestu,
tieto výzvy ignorovala a v riadne stanovenej lehote, t. j. do 21. 12. 2023 do výkonu trestu odňatia slobody
nenastúpila, hoci tomu nebránili žiadne podstatné okolnosti, v dôsledku čoho musela byť dňa 25. 01.

2024 do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov dodaná
policajným orgánom,

t e d a

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpila výkon trestu odňatia slobody
v lehote stanovenej súdom,č í m s p á c h a l a

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného

od 06. 08. 2024.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024 s použitím § 37 písm. m) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 17. 09. 2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na
obvinenú A. B. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, ktorý mal byť obvinenou spáchaný na tom skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Okresný súd Trnava rozhodol dňa 18. 09. 2024 trestným rozkazom, sp. zn. 12T/18/2024, ktorým uznal
obvinenú A. B. za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona na skutkovom základe bližšie tam špecifikovanom, za čo jej bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto trestnému rozkazu podala obvinená odpor, preto súd na prejednanie veci nariadil hlavné
pojednávanie.

Obžalovaná A. B. po prednese obžaloby a poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobila po porade

so svojím obhajcom vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní (č. l. 143 – 144) uviedla, že sa cíti nevinná, lebo skôr, ako jej prišlo predvolanie
do výkonu trestu, mala dva dni v nemocnici svojho maloletého syna. Má 5 maloletých detí, boli vzaté do
pestúnskej starostlivosti. Je slobodná mamička, rodina nemala o deti záujem a o deti sa starala sama.
Predvolania do výkonu trestu neprečítala, nemala na to čas. Nie je pravda, že by ich prevzala na M. X.

Policajti jej vždy zavolali, že majú pre ňu doručenku do vlastných rúk. Vždy sa dostavila tak, ako mala,
zámerne sa nevyhýbala. Nestíhala písať papiere. Vie, že pochybila, mala písať ohľadom odkladu výkonu
trestu, ľutuje to, ale prvoradé boli deti. Výzvy na nástup trestu si prevzala na vlakovej stanici v Trnave.
V minulosti už bola vo výkone trestu odňatia slobody, nemala vtedy deti. Aj v minulosti jej boli doručované
výzvy na nástup trestu. Syn bol hospitalizovaný v nemocnici od 11. 12. 2023 do 28. 12. 2023, chodila

ho navštevovať 3 – 4-krát za týždeň, telefonicky sa dopytovala každý deň. Denná starostlivosť o deti
spočívala v prebaľovaní, kúpaní, kŕmení, dávaní pozor na deti. Keď prepustili syna z nemocnice, musela
ho učiť znovu chodiť, lebo mal zlomenú kosť, bola sama na deti a nestíhala, ale snažila sa, aby im nič
nechýbalo, chodila s nimi aj po lekároch.

Rovnako súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zabezpečených v rámci
prípravného konania.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/77/2020 zo dňa 28. 09. 2020 (č. l. 10 – 11)
je zrejmé, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.

a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 12 mesiacov, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 05. 11. 2020 v spojení s uznesením Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 3T/77/2020 zo dňa 20. 10. 2020 (č. l. 20), obžalovanej bol podľa doručenky (č. l.
13) doručený dňa 23. 10. 2020.Výzvou na nastúpenie výkonu trestu (č. l. 14) bola obžalovaná vyzvaná na nástup výkonu trestu
uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/77/2020 zo dňa 28. 09. 2020,
v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/77/2020 zo dňa 20. 10. 2020, vo výmere

12 mesiacov, a to najneskôr v lehote 8 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov, pričom obžalovaná bola poučená, že v prípade, že v stanovenej lehote
nenastúpi výkon trestu odňatia slobody, hrozí jej trestný postih pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia (§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Obžalovanej bola predmetná výzva doručená
prostredníctvom pošty dňa 13. 12. 2023.

Zpríkazunadodaniedovýkonutrestuzodňa12.01.2024(č.l.5)jezrejmé,žeOkresnýsúdTrnavavydal
príkaz, aby obžalovaná bola dodaná na výkon trestu do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov za účelom výkonu
trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Trnava, sp. zn. 3T/77/2020 zo dňa 28. 09. 2020.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/19/2021 zo dňa 12. 10. 2022 (č. l. 15 – 16)
je zrejmé, že obžalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
d), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
roky, pre výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za
súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/45/2021 zo

dňa 10. 08. 2021, právoplatného dňa 22. 04. 2022, ako aj výroku o treste trestného rozkazu Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 15T/18/2021 zo dňa 19. 01. 2022, právoplatného dňa 10. 02. 2022, ako aj všetkých
ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 07. 06. 2023, obžalovanej bol
podľa doručenky (č. l. 18) doručený dňa 29. 05. 2023.

Výzvou na nastúpenie výkonu trestu (č. l. 17) bola obžalovaná vyzvaná na nástup výkonu trestu
uloženého jej trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 15T/19/2021 zo dňa 12. 10. 2022, vo
výmere 2 roky, a to najneskôr v lehote 8 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy do Ústavu na výkon
trestu odňatia slobody Leopoldov, pričom obžalovaná bola poučená, že v prípade, že v stanovenej lehote

nenastúpi výkon trestu odňatia slobody, hrozí jej trestný postih pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia (§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Obžalovanej bola predmetná výzva podľa
doručenky (č. l. 18) doručená prostredníctvom pošty dňa 13. 12. 2023.

Z príkazu na dodanie do výkonu trestu zo dňa 12. 01. 2024 (č. l. 4) je zrejmé, že Okresný súd Trnava

vydal príkaz, aby obžalovaná bola dodaná na výkon trestu do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov za účelom
výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava, sp. zn. 15T/19/2021 zo dňa 12. 10. 2022.

Z odpovede Okresného súdu Trnava zo dňa 23. 02. 2024 (č. l. 8) vyplýva, že na žiadosť bolo Obvodnému

oddeleniu PZ Trnava k ČVS: ORP-TT-OPP3-2024/005030 oznámené, že vo veci vedenej pod sp. zn.
15T/19/2021 bol A. B. odložený výkon trestu na základe záznamu polície a lustrácie Registra obyvateľov
SR, pričom menovaná o to nežiadala. Po uplynutí odkladu výkonu trestu a zaslaní novej výzvy na nástup
výkonu trestu menovaná nepožiadala o odklad výkonu trestu. Vo veci vedenej pod sp. zn. 3T/77/2020
nebola podaná žiadosť o odklad výkonu trestu.

Zo správy Národného ústavu detských chorôb Bratislava (č. l. 44 – 46) je zrejmé, že syn obžalovanej – P.
B. bol v zdravotníckom zariadení hospitalizovaný od 11. 12. 2023 do 28. 12. 2023 s diagnózou zlomenina
stehnovej kosti vľavo, pričom matka navštevovala dieťa jedenkrát týždenne. Išlo o malé dieťa, ktoré
vyžadovalo starostlivosť 3. osoby – kŕmenie, hygiena, malo naloženú termoplastovú dlahu na dolnej

končatine.

Z odpisu registra trestov (č. l. 115 – 117) vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 17-krát súdne
trestaná, a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť, kedy jej opakovane v 13-tich prípadoch bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a v 2-och prípadoch bolo rozhodnuté o jej neosvedčení

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, z ktorého dôvodu došlo k nariadeniu výkonu trestu.
Naposledy bola obžalovaná odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/38/2023
zo dňa 10. 10. 2023, kedy jej pre trestný čin podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. g), ods. 2 písm. b)Trestného zákona bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, pre výkon
ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Z lustrácie z generálnej prokuratúry (č. l. 118 – 132) vyplýva, že voči obžalovanej sú vedené ďalšie
trestné konania, a to opakovane pre majetkovú trestnú činnosť, čo potvrdzuje aj lustrácia v databáze
súdov (č. l. 133 – 139).

Z lustrácie z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č. l. 140 – 142) vyplýva, že

obžalovaná má celkom 10 záznamov, z toho v 8-mich prípadoch sa dopustila priestupku proti majetku
(dňa 25. 10. 2019, 2-krát dňa 05. 06. 2020, dňa 26. 05. 2021, dňa 22. 06. 2021, dňa 23. 07. 2021, dňa 11.
11. 2021, dňa 20. 03. 2021), ďalej spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
(dňa 28. 04. 2023) a proti verejnému poriadku (dňa 26. 05. 2021).

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel
bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní
nasvedčujú záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku
a po právnej stránke tento kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024.

K výroku o vine

Po skutkovej stránke vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku tak,

akojeuvedenévskutkovejvetevýrokuovinetohtorozsudku,pretoževšetkydôkazytvorialogickúreťaz,
ktorá bezpečne vedie k záveru o vine obžalovanej zo spáchania žalovaného trestného činu a vyvracia
jej obranu.

Súd vykonané dôkazy pritom vyhodnotil ako vierohodné, prípustné a získané zákonným spôsobom,

napokon žiadna z procesných strán procesnú použiteľnosť dôkazov nenamietala.

Postupujúc v súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku, kedy súd pri svojom rozhodovaní
prihliada len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy
na hlavnom pojednávaní vykonané, bolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaná

napriek právoplatným odsúdeniam na nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré jej boli uložené
vo veciach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 3T/77/2020 a pod sp. zn. 15T/19/2021,
a preukázateľnému prevzatiu výziev na nástup do výkonu uložených trestov odňatia slobody, tieto výzvy
ignorovala a v stanovenej lehote na výkon trestu odňatia slobody nenastúpila, a to bez toho, že by mala
na to vážny dôvod.

Skutočnosť, že obžalovaná bola dodaná do výkonu trestu odňatia slobody policajným orgánom na
základe príkazov na dodanie do výkonu trestu dňa 25. 01. 2024, nebola sporná. Rovnako mal súd za
preukázané, že výzvy na nástup výkonu trestu boli obžalovanej doručené dňa 13. 12. 2023.

Pokiaľ obžalovaná uvádzala, že výzvy na nástup do výkonu trestu jej boli doručené prostredníctvom
polície na vlakovej stanici v Trnave, vykonaným procesom dokazovania bolo takéto tvrdenie obžalovanej
vyvrátené. Súd pritom poukazuje na poštové doručenky (č. l. 14, 18), z ktorých jednoznačne vyplýva, že
výzvy na nástup výkonu trestu jej boli doručované na adresu M. X, K., a tieto si prevzala prostredníctvom
pošty, o čom svedčí aj odtlačok úradnej pečiatky pošty Trnava. Súd pripomína, že doručenka, svedčiaca

o doručení listiny adresátovi, je verejnou listinou a údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ
nie je dokázaný opak.

Možno uviesť, že obžalovaná ani nepopierala, že by na výkon trestu odňatia slobody nenastúpila. Práve
naopak,obžalovanáprejavilaľútosťnadsvojímsprávaním,avšaknesplnenievýzvysúduanenastúpenie

do výkonu trestu odňatia slobody odôvodňovala starostlivosťou o svoje maloleté deti.

K uvedenej obrane obžalovanej súd uvádza, že o tej skutočnosti, že má maloleté deti, vedela už v čase
páchania trestnej činnosti, a tiež si musela byť vedomá aj následkov svojho protiprávneho konania,keďže podľa odpisu registra trestov bola 17-krát súdne trestaná a opakovane jej boli ukladané aj
nepodmienečné tresty odňatia slobody.

Ak obžalovaná nenastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody odôvodňovala aj hospitalizáciou syna
a jeho návštevami 3 – 4-krát týždenne v období od 11. 12. 2023 do 28. 12. 2023, súd takéto vyjadrenie
obžalovanej považuje za účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, keď zo správy Národného
ústavu detských chorôb Bratislava jednoznačne vyplynulo, že obžalovaná navštevovala dieťa 1-krát
týždenne. O objektivite správy zdravotníckeho zariadenia súd nemal žiadne pochybnosti.

Je pravdou, ako tvrdil obhajca, že jedno z maloletých detí obžalovanej bolo v inkriminovanej dobe
po chirurgickom zákroku, ktorý si vyžadoval dennú starostlivosť, avšak túto dennú starostlivosť podľa
vyjadrenia Národného ústavu detských chorôb Bratislava matka nevykonávala.

Obžalovaná bola riadne poučená o následkoch nenastúpenia do výkonu trestu v súdom stanovenej

lehote, napriek tomu toto upozornenie ignorovala, do výkonu trestu odňatia slobody riadne a včas
nenastúpila, ani nepodala žiadosť o odklad výkonu trestu, čím by sa minimálne pokúsila riešiť okolnosti,
ktoré jej podľa vyjadrenia bránili v nástupe na výkon trestu odňatia slobody. Sama starostlivosť
obžalovanejomaloletédetibezďalšiehoakovážnydôvodnenastúpenianavýkontrestuodňatiaslobody
nemôže obstáť.

Aj z výpovede obžalovanej mal súd preukázané, že obžalovaná vedela, že jej povinnosťou je do výkonu
trestu nastúpiť v určenej lehote. Výzvu na nástup do výkonu trestu obžalovaná prevzala dňa 13. 12.
2023, čo potvrdila svojím podpisom na pripojenej doručenke, pričom z výzvy vedela, že má nastúpiť
do výkonu trestu v lehote 8 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Uvedené svedčí o tom, že

obžalovaná nerešpektovala rozhodnutie súdu a do výkonu trestu dobrovoľne nenastúpila bez vážnych
dôvodov,pričomjejdodaniedovýkonutrestuzabezpečilipríslušnícipolicajnéhozborunazákladesúdom
vydaného príkazu na jej dodanie do výkonu trestu.

Ak aj obžalovaná uvádzala, že výzvu na nástup výkonu trestu nečítala, lebo nemala na to čas, je

potrebné poukázať aj na skutočnosť, že obžalovaná s ohľadom na svoj register trestov, z ktorého
vyplývajú opakované odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody, má dostatočné skúsenosti
s jeho výkonom, a nie sú pre ňu žiadnymi novými skutočnosťami údaje o tom, kedy je povinná uložený
trest nastúpiť a ako je potrebné v takýchto prípadoch postupovať.

Možno teda uzavrieť, že obžalovaná marila výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu
nenastúpilavýkontrestuodňatiaslobodyvlehotestanovenejsúdom,čímsvojímkonanímnaplnilavšetky
znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona.

Zavinenie obžalovanej je potrebné hodnotiť ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona,
pretože v jej konaní je zahrnutá tak vedomostná, ako aj vôľová zložka konania vo vzťahu k porušeniu
záujmu chráneného Trestným zákonom. Obžalovaná vedela, že má trest nastúpiť, a tiež vedela, že
v prípade nenastúpenia bude nasledovať sankcia, a napriek tomu tak neurobila.

Znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je tiež naplnený, pretože závažnosť činu nie je
nepatrná, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaná bez vážneho dôvodu nenastúpila na výkon
trestuodňatiaslobodyvsúdomurčenejlehoteajnapriektomu,ženepodmienečnétrestyodňatiaslobody
jej boli ukladané opakovane a rovnako už bola za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia
odsúdená(viď5.záznamodpisuregistratrestov),tedaopakovanesadopustilarovnakejtrestnejčinnosti.

Aplikácia tzv. materiálneho korektívu preto neprichádzala do úvahy.

Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd vyslovil spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, že tento spáchala ako trestne zodpovedný páchateľ obžalovaná,
že skutok vykazuje znaky žalovaného trestného činu a že konaním obžalovanej došlo k mareniu výkonu

rozhodnutia súdu.

Čo sa týka námietky obhajcu, že na oba tresty, k výkonu ktorých bola obžalovaná vyzvaná, sa vzťahuje
novela Trestného zákona, a bolo už rozhodnuté, že obžalovaná tieto tresty nevykoná, súd sa v tomtosmere stotožňuje s vyjadrením prokurátora, že v čase spáchania prejednávaného trestného činu boli
skutky, za ktoré boli obžalovanej uložené tresty, ktoré mala riadne vykonať, trestné a trestnosť trestného
činu v súdenej veci novelou Trestného zákona nezanikla, z ktorého dôvodu možno námietku obhajcu

vyhodnotiť ako bez relevancie. Súd si argumentáciu prokurátora k námietke obhajcu plne osvojuje.

S poukazom na námietky a vyjadrenia procesných strán súd uvádza, že nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby
súd reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument,
ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok
vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španieslko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č.
303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008-1, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo veci Q. R. proti Španielskemu
kráľovstvu).

K nevykonaniu dôkazov

Obhajoba navrhovala doplniť dokazovanie vyžiadaním správy z príslušného úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny k poznatkom o rodine obžalovanej, starostlivosti o deti s dôrazom na obdobie od

13. 12. 2023 do 25. 01. 2024, a k ich opatreniam, ktoré museli prijať v súvislosti s obmedzením
osobnej slobody obžalovanej pri jej dodaní do výkonu trestu odňatia slobody, ako aj vyžiadaním správy
z príslušnej matriky o počte a dátumoch narodenia detí obžalovanej, ktoré majú preukazovať vážny
dôvod nenastúpenia výkonu trestu odňatia slobody, ktorým je starostlivosť o päť maloletých detí.

Súd navrhované dôkazy odmietol vykonať podľa § 277 ods. 2 Trestného poriadku ako nedôvodné.
V konaní totiž nebolo sporné, že obžalovaná je matkou maloletých detí, a že starostlivosť o ne
zabezpečuje sama. Je pri tom irelevantné, aké opatrenia museli byť prijaté v súvislosti s obmedzením
osobnej slobody obžalovanej pri jej dodaní do výkonu trestu odňatia slobody. Obžalovaná mala totiž
dostatok času na zariadenie si svojich záležitostí (vrátane zabezpečenia starostlivosti o maloleté deti aj

prostredníctvom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) tak, aby do výkonu trestu odňatia
slobody nastúpila v súdom stanovenej lehote, prípadne mala možnosť riešiť vzniknutú situáciu podaním
žiadosti o odklad výkonu trestu.

Podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať dokazovanie oboznámením listín

predložených obžalovanou a obhajcom na hlavnom pojednávaní, a to prečítaním správy Centra pre
deti a rodiny „Pre nový domov“ Trnava zo dňa 18. 07. 2024, oznámenia o hospitalizácii zo dňa 06. 09.
2024, úradného záznamu zo dňa 27. 01. 2024 a k nim pripojenej fotodokumentácie syna obžalovanej.
Obžalovanej bola totiž s rovnopisom obžaloby a trestného rozkazu doručená výzva, aby bez meškania
písomne oznámila súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov, pričom bola vo výzve

zároveň upozornená na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase
doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obžalovanej ako aj jej obhajcovi bola predmetná výzva doručená
dňa 20. 09. 2024 (viď pripojené doručenky na č. l. 58), obžalovaná ani obhajca doručenie výzvy
nepopierali, ani sa nevedeli vyjadriť, prečo tieto návrhy nepredložili skôr.

Na druhej strane je potrebné k uvedeným návrhom na doplnenie dokazovania doplniť, že tieto sú pre
posúdenie veci irelevantné, keďže sa týkajú obdobia po spáchaní skutku a majú sa týkať zdravotného
stavu maloletých detí v období po 21. 12. 2023. Čo sa týka fotografie syna so zlomenou nohou,
vykonávanietohtodôkazubyboloajnadbytočnéanehospodárne,keďžeexistenciuzlomeninystehnovej
kosti u syna obžalovanej mal súd preukázanú jednak výpoveďou obžalovanej, a tiež aj správou

Národného ústavu detských chorôb Bratislava.

Záverom je potrebné uviesť, že súd, vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie
je viazaný návrhmi strán a ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov
má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné,

keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná
sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný
vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne
od predstáv a želaní obžalovanej nie je porušením práva na obhajobu.K výroku o treste

Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Rovnako súd kládol dôraz na to, aby trest postihol iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného
zákona.

Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného

činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa
o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal

alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho
postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie
peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené

záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom
trestného činu.

Trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona je úmyselným
trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody až na dva roky.

U obžalovanej súd vzhliadol prítomnosť jednej priťažujúcej okolnosti, a to podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, teda že obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená, bez zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný
zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladaťrôznedruhytrestov,keďžepodľa§34ods.2aods.6Trestnéhozákonapáchateľovimožnouložiť

len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy trestov možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje
osem rokov a v prípade trestných činov podľa § 213, § 233 až 234, § 237, § 254, § 261 až 263, §
266, § 276 až 277a, § 278a, § 326, § 328 až 336 alebo § 336c a 336d, ktorých spáchaním dochádza

k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie šesť rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia
slobody, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 34 ods. 6 Trestného zákona).

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že ukladaný trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka

trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutné
podstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu

k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,
teda k prijatiu skutočného predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takomto prípade logicky musí
v zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky trestu pred výchovnou zložkou trestu.Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok

na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiadúce,
varujeichpredpáchanímtrestnejčinnostiaposilňujepocitprávnejistotyaprávnehoštátu.Trestnýzákon

vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané, musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické.

Z hľadiska hodnotenia osoby obžalovanej, vychádzajúc najmä z odpisu registra trestov a z lustrácie
z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, možno konštatovať, že ide o osobu s výrazne
zníženým rešpektom k dodržiavaniu právnych predpisov a so sklonmi k protispoločenskému správaniu.

Pri zachovaní zásady proporcionality trestu a s prihliadnutím na spôsob života obžalovanej je súd
názoru, že trestom napĺňajúcim jeho účel po všetkých stránkach je nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) mesiacov, teda v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Keďže
doposiaľ uložené tresty a sankcie sa evidentne minuli prevýchovnému účinku, uloženie trestu odňatia
slobody s podmienečným odkladom sa javí súdu ako neúčelné.

Pre výkon trestu súd obžalovanú zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
keďže obžalovaná bola už v predchádzajúcich 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.

Na hlavnom pojednávaní neboli zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu oproti
tomu, ktorý bol uložený v trestnom rozkaze.

Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny, a ani
nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného, a preto, aby išlo o trest, musí

odsúdený túto ujmu reálne i pociťovať. Na druhej strane, nedôvodne prísny trest (bez zreteľa na zásadu
individuálnej prevencie) nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť
dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchanej trestnej činnosti sebakritický a kajúci postoj.

Trest uložený obžalovanej plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu individuálnej

a generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za
porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení. Súd vzhľadom na tieto dôvody považuje takto
uložený trest obžalovanej za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému trestnému činu.

V tomto kontexte súd považuje za dôležité poznamenať, že ustanovenie § 34 ods. 2 Trestného zákona

určuje zákonný mantinel výmery trestu podľa zákonných znakov konkrétneho trestného činu, avšak
o konkrétnej výmere trestu v rámci jeho primeranosti, ktorá bude zodpovedať všetkým zvláštnostiam
konkrétneho prípadu, rozhoduje súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré

podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí by zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh.
Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými
v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.