Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 9, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/109/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201016
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7015201016.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a
členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: Poľovnícky
spolok BUCHVALD, so sídlom Švedlár 86, IČO: 35 572 850, zastúpeného JUDr. Miroslavou Slovinskou,
advokátkou, so sídlom Predná Huta 18, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov

konania: 1. Obec Švedlár, so sídlom Švedlár 87, zastúpená PUCHALA, SLÁVIK & partners s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, 2. Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 3. Lesy Slovenskej republiky, so sídlom
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, 4. Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Sv. Margity Antiochijskej, so
sídlom Švedlár 202, 5. Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi A.V., so sídlom Švedlár 13, 6. BLAUMONT, s.r.o.,
so sídlom Brunské 471, Markušovce, IČO: 36 575 836, 7. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X,
D., 8. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Poráč 10, 9. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XX. F. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX I. J. D., K. XX, L., 11b. F. M.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, K. N. A., 11c. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, K. N.
A., 12. J. D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, K. N. A., 13a. C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
I. XXXX/XX, P., 13b. C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, C., 14. J. F. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/X, R., 15a. S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. I. XXX, 15b. P. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XX, XX. U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, F., 17a. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX,

XXX. G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX. J. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, G., 18b.
F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XX. F. A. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. N. XX, C., 20. J. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, G., 21a. E. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, K., 21b. J. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. I. XXX/XX, D. F.,
21c. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, Q., 21d. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX,
K., 22. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, K., 23. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, 24. J.
W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. X. XXXX/X, F., 25. F. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. G. XXXX/

X, G., 26. J. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, G., 27. M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 40, 28. J.
S. D. X., nar. XX.XX.XXXX,bytom I. XXXX/X, G., 29. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, prechodne
bytom: X. XX, G., 30. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XX. Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke
združenie Švedlár, so sídlom Švedlár 505, IČO: 31 267 629, ďalší účastníci konania 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9,
10, 11a, 11b, 11c, 12, 13a, 13b, 14, 15a, 16, 18a, 18b, 18c, 19, 20, 21a, 21b, 21c, 21d, 22, 23, 24, 25,
26, 27, 28, 29, 30, 31 zastúpení spoločným zástupcom Obec Švedlár, so sídlom Švedlár 87, v konaní o

preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP4-2015/024006/SZC zo dňa 03.07.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, Odbor
opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP4-2015/024006/SZC zo dňa 03.07.2015 a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov
konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP4-2015/024006/SZC zo dňa 03.07.2015 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“) žalovaný v konaní o odvolaní účastníka konania Obec Švedlár zo dňa 09.04.2015 zrušil

rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový
správny orgán“) č. OU-SN-PLO-2015/003019-5 zo dňa 27.03.2015, ktorým bola podľa § 4 ods. 6
zákona o poľovníctve poverená poľovnícka organizácia Poľovnícky spolok BUCHVALD k.ú. Švedlár,
IČO: 35 572 850, so sídlom Švedlár 86 (ďalej len „PS BUCHVALD“) vykonávaním ochrany poľovníctva
a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve

(ďalej len „zákon o poľovníctve“) v uznanom Poľovnom revíri Švedlár (ďalej len „PR Švedlár“)
s platnosťou do dňa evidencie Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Švedlár, počínajúc dňom doručenia
rozhodnutia. Zároveň správny orgán podľa § 55 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. vylúčil odkladný účinok
odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu.

2. Po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaný dospel k záveru, že bolo
vydané v rozpore so zákonom o poľovníctve.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán
vydanie rozhodnutia odôvodnil tým, že Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov,

referát pôdohospodárstva rozhodnutím č. OU-KE-OOP4-2015/003977/SZC zo dňa 20.01.2015 zrušil
rozhodnutie Obvodného lesného úradu Gelnica č. 2013/00173 zo dňa 04.09.2013 vo veci poverenia PS
BUCHVALD vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa ustanovenia
§ 4 ods. 6 zákona o poľovníctve v PR Švedlár. Dňa 02.03.2015 bol správnemu orgánu doručený
právoplatný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/l10/2009-434 zo dňa 17.03.2014,

ktorým súd zamietol žalobu v právnej veci žalobcu Poľovníckeho združenia Švedlár (ďalej len „PZ
Švedlár“) proti žalovanej Obci Švedlár o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme výkonu práva
poľovníctva. Uvedený rozsudok okresného súdu Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 19.11.2014
č.k. 11Co/669/2014-471 potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2015.

4. Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Obec Švedlár
žiadosťou zo dňa 13.05.2009 požiadala o schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v
PR Švedlár. Následne boli podané žaloby na Okresný súd Spišská Nová Ves (1. Obec Švedlár proti
PZ Švedlár o vypratanie a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva v PR Švedlár, 2. PZ Švedlár
proti Obci Švedlár o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva). Obvodný

lesný úrad Gelnica tieto súdne konania posúdil ako predbežnú otázku a konanie o schválenie zmluvy
o postúpení výkonu práva poľovníctva v PR Švedlár prerušil. Následne prvostupňový správny orgán
po pominutí prekážok dňa 03.03.2015 oznámil listom, že pokračuje v konaní o schválenie zmluvy o
postúpení výkonu práva poľovníctva v PR Švedlár a v uvedený deň verejnou vyhláškou č. OU-SN-
PLO-2015/003019 upovedomil účastníkov konania o začatí konania vo veci poverenia poľovníckej

organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1
a § 26 zákona o poľovníctve v súlade s § 4 ods. 6 zákona o poľovníctve v PR Švedlár a dal im možnosť
vyjadriť v súlade so Správnym poriadkom.

5. Dňa 16.03.2015 Obec Švedlár v odpovedi na začatie konania uviedla, že nie je potrebné zabezpečiť

ochranu poľovníctva alebo starostlivosť o zver v PR Švedlár. Vo vzťahu k PR Švedlár existuje ku
dnešnému dňu platná a účinná zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretá medzi účastníkmi
dňa 24.08.2006, ktorá bola schválená bývalým Obvodným lesným úradom Gelnica rozhodnutím č.
2007/00013 zo dňa 21.06.2007, na základe ktorej je nájomcom PZ Švedlár. Dňa 19.02.2015 bolo
zrušené rozhodnutie Obvodného lesného úradu Gelnica č. 2013/00173 zo dňa 04.09.2013 vo veci

povereniaPSBUCHVALDvykonávanímochranypoľovníctvaazabezpečenímstarostlivostiozverpodľaustanovenia § 4 ods. 6 zákona o poľovníctve v PR Švedlár. Obec mala za to, že konanie je zmätočné.
Listina Obce Švedlár označená ako výpoveď zmluvy o nájme v PR Švedlár sa nestala platnou, pretože
nebola schválená podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Obec poukazuje na

stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (ďalej len „MPaRV SR“) zo dňa 19.12.2013,
podľa ktorého ak správny orgán uvedenú výpoveď zo zmluvy neschválil, tak s poukazom na § 16 ods. 4
písm. d) zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve zmluva nezanikla. Obec Švedlár ďalej oznámila, že zrušila
svoje uznesenia z roku 2008 vo veci výpovede zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v PR Švedlár.
Ďalej obec poukázala na rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 8C/110/2009-434 zo dňa

17.03.2014 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Košice č.k. 11Co/669/2014-471 zo
dňa 19.11.2014.

6. Podľa prvostupňového správneho orgánu bola naplnená podmienka na vydanie poverenia, nakoľko
nebolo právoplatne rozhodnuté o schválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva podľa
§ 16 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v PR

Švedlár, ktorá bola schválená rozhodnutím Obvodného lesného úradu Gelnica č. 2007/00013 zo dňa
15.2.2007 zanikla dňom 31.12.2008. Z tohto dôvodu poveril PS BUCHVALD vykonávaním ochrany
poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver, tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia č. OU-SN-
PLO-2015/003019-5 zo dňa 27.03.2015.

7. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala Obec Švedlár včas odvolanie, v ktorom
zotrvala na svojich vyjadrenia uvedených v Odpovedi na oznámenie č.j. 322/2015 zo dňa 14.03.2015
(doručené správnemu orgánu dňa 16.03.2015). Ďalej uviedla, že neexistuje platná a účinná zmluva o
nájme výkonu práva poľovníctva v prospech nájomcu PZ Švedlár, a to poukazujúc na stanovisko MPaRV
SR, podľa ktorého ak správny orgán výpoveď zmluvy neschválil, zmluvy nezanikli a sú stále platné.

Z rozhodnutí súdov vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu, a súd preto vecnú opodstatnenosť žaloby neposudzoval. Platnosť výpovede zmluvy o nájme
výkonu práva poľovníctva mala byť podľa obce posúdená ako predbežná otázka v konaní o vypratanie;
žalobca však žalobu zobral späť. Obec poukázala aj na skutočnosť, že zákonným predpokladom
platnosti výpovede je jej schválenie prvostupňovým správnym orgánom, čo sa však nestalo. Obec

z uvedených dôvodov žiadala, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil.

8. Žalovaný po preskúmaní odvolania, napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu
prijal nasledujúce závery:
V PR Švedlár bol výkon práva poľovníctva postúpený PZ Švedlár zmluvami uzatvorenými podľa zákona

č. 23/1962 Zb. o poľovníctve. Na základe zmluvy schválenej rozhodnutím príslušného orgánu štátnej
správy poľovníctva č. 2007/00013 zo dňa 15.02.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2007
sa nájomcom stalo PZ Švedlár. Obec Švedlár ako jeden z prenajímateľov zmluvu vypovedala.
9. Pre zánik uvedenej zmluvy však bolo podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 23/1962 Zb. potrebné
schválenie orgánom štátnej správy poľovníctva. V spisovom materiáli predloženom MPaRV SR (list č.

4625/2014-720 zo dňa 23.10.2014) Okresným úradom Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor
však rozhodnutie Obvodného lesného úradu Gelnica ako orgánu štátnej správy poľovníctva o schválení
výpovede nie je uvedené. Podľa názoru MPaRV SR, ak správny orgán uvedenú výpoveď neschválil,
zmluva podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve nezanikla. Zároveň však boli
schválené aj zmluvy uzatvorené s ďalšími fyzickými osobami, o ktorých nie je známe, či zanikli, a preto

možno usudzovať, že sú platné.

10.ŽalovanýďalejpoukázalnaprávoplatnýrozsudokKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.11Co/669/2014
zo dňa 19.11.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
8C/110/2009. Súd prvého stupňa zamietol žalobu PZ Švedlár o určenie neplatnosti výpovede zmluvy

o nájme výkonu práva poľovníctva pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd
konštatoval, že otázku platnosti výpovede zmluvy o výkone práva poľovníctva v PR Švedlár podanej PZ
Švedlár,ktorájemedziúčastníkmisporná,možnoriešiťakootázkupredbežnúvkonaníožalobepodanej
na Okresnom súde Spišská Nová Ves dňa 27.01.2009 Obcou Švedlár proti PZ Švedlár o vypratanie
poľovného revíru a zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (vedené pod sp. zn. 1C/18/2009). Podľa

odvolacieho súdu je nepochybné, že rozhodnutie o žalobe v konaní sp. zn. 1C/18/2009 je spôsobilé
odstrániť stav objektívnej právnej neistoty, keďže v tomto konaní bude súčasne posúdené, či trvá alebo
zanikol právny vzťah (na základe výpovede zo dňa 14.08.2008 doručenej od Obce Švedlár PZ Švedlár)
medzi účastníkmi založený zmluvou o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretou 24.08.2006 na dobu10 rokov. Teda, aj či členovia PZ Švedlár môžu vykonávať právo poľovníctva na pozemkoch patriacich
ObciŠvedlárazatýmúčelomvstupovaťnapoľovnépozemky.Keďženápravupodľanázoruodvolacieho
súdu možno teda dosiahnuť v konaní pod sp. zn. 1C/18/2009, v ktorom táto otázka bude posúdená ako

otázka prejudiciálna (predbežná), a teda právoplatným rozsudkom vydaným v tomto konaní (či už sa
žalobe vyhovie alebo bude zamietnutá), tiež záväzne vyriešená v právnom vzťahu medzi účastníkmi
konania pre súd, ale aj pre príslušné orgány štátnej správy na úseku poľovníctva. Až rozhodnutie
o žalobe (o splnenie povinnosti) v konaní sp. zn. 1C/18/2009 je spôsobilé odstrániť stav objektívnej
právnej neistoty v právnom postavení žalobcu, resp. ohrozenia jeho práva a spornosť v právnom vzťahu

účastníkov. Keďže Obec Švedlár predmetnú žalobu ešte v novembri 2014 zobrala späť, podľa právneho
názoru druhostupňového súdu stav právnej neistoty nebol odstránený.

11. K doručovaniu písomnosti v správnom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní je viac ako
20 účastníkov - vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri, žalovaný uviedol, že v
súlade s ustanovením § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve boli písomnosti (začatie konania, rozhodnutie)

doručované verejnou vyhláškou (§ 26 správneho poriadku). Rozhodnutie bude vyvesené po dobu 15 dní
na úradnej tabuli Okresného úradu Košice a na jeho web stránke, a za deň doručenia sa bude považovať
posledný deň tejto lehoty. Rozhodnutie bude v súlade s § 26 ods. 2 správneho poriadku zverejnené aj
iným spôsobom v mieste obvyklým na úradnej tabuli obecného úradu vo Švedlári.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný s poukázaním na § 80 ods. 1 zákona o poľovníctve a § 16

ods. 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve konštatoval, že právoplatné rozhodnutie Obvodného lesného
úradu Gelnica č. 2007/00013 zo dňa 15.02.2007 o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva
je potrebné považovať za platné, a preto nie je možné rozhodovať o poverení vykonávaním ochrany
poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver v PR Švedlár. Uvedené skutočnosti boli dôvodom pre
zrušenie napadnutého prvostupňového rozhodnutia.

II.
Správna žaloba, stanoviská,
konanie pred správnym súdom

13. Správnou žalobou zo dňa 31.08.2015 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu
súdu (ďalej len „pôvodný správny súd“) dňa 02.09.2015 žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP4-2015/024006/SZC zo dňa 03.07.2015 zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

14. Napadnuté rozhodnutie žalobca považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vydané
v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobcovi bolo odňaté právo konať pred správnym orgánom,
predkladať dôkazy, oboznámiť sa s obsahom spisu, spôsobom, akým správne orgány zabezpečili listiny

a ostatné podklady, na ktoré sa vo svojich rozhodnutiach odvolávajú.

15. Žalobca v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/81/2007, podľa ktorého: „Rozhodovanie správneho orgánu

sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov.
Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady,
keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom
rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť „z nedostatku dôvodov“
neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie

nebol dostatok dôvodov“. Namietal, že žalovaný sa neriadil touto judikatúrou a ako aj právnym názorom
vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/669/2014-471 zo dňa 19. novembra 2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť 02.01.2015 a vykonateľnosť 06.01.2015, a z tohto dôvodu napadnuté
rozhodnutie žalovaného trpí zásadnými právnymi vadami.

16. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov spočívala podľa
jeho názoru v tom:- že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skutkový priebeh opísal nesúrodo a neprehľadne,
je vytrhnutý z kontextu a účelovo prispôsobený a chýbajú jednoznačne dôvody a presné uvedenie
skutočností, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní,

- účelovo použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia niektoré vety z vyššie citovaného rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, kde sa na strane 2 v odsekoch 24 a 25 uvádza: „Vzhľadom na to, že
podľa článku II ods. 6 zák. č. 23/1962 Zb. nájomný pomer medzi účastníkmi zo zákona skončil...“ a celú
argumentáciu postavil na tom, že vo veci nebolo rozhodnuté, a že následne došlo k späťvzatiu návrhu
zo strany obce, teda stav právnej neistoty pretrváva. Ak by to teda bola pravda, potom správny orgán

bol povinný v odôvodnení uviesť v čom spočíva tento stav právnej neistoty a kvalifikovane zdôvodniť
ako ho posúdil, a ako sa s nimi vysporiadal, pričom v tejto časti napadnuté rozhodnutie žalovaného
neobsahuje žiadne závery,
- žalovaný uvádzal rôzne dedukcie a svoje názory: napr. na strane 4 predposledný odsek napadnutého
rozhodnutia žalovaného, kde žalovaný uviedol, že „...pokiaľ ide o ostatné zmluvy uzatvorené s ďalšími
fyzickými osobami, o ktorých nie je známe, či a akým spôsobom zanikli, teda možno usudzovať, že sú

taktiež naďalej platné“.

17. Citujúc § 46 zákona č. 71/1967 Zb. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžo/166/2006 mal žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného trpí zásadnými právnymi vadami:
- poukázal na rozsiahle dokazovanie vykonané v súdnom konaní sp. zn. 8C/110/2009 (v spojení

s konaním sp. zn. 11Co/669/2014) a právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený
v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/84/2008, podľa ktorého „Aj keď sa na platnosť zmluvy o postúpení výkonu práv
poľovníctva vyžaduje schválenie príslušného správneho orgánu v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962
Zb., v prípade spornosti otázky platnosti tejto zmluvy poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným
právam súd.“ (Zbierka stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov č. 1/2010),

- postup Obce Švedlár v roku 2009 z uvedených dôvodov považuje za zákonný, a na jeho správnosť
nemá vplyv ani skutočnosť, že obec v roku 2014 zobrala svoju žalobu späť,
- citoval rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/110/2009, podľa ktorého „Vzhľadom
na to, že podľa čl. II. ods. 6 zák. č. 23/1962 Zb. nájomný pomer medzi účastníkmi konania zo zákona
skončil“ ... a ďalej „...určovacia žaloba bola totiž žalobcom podaná na súd dňa 03.06.2009 po zániku

Zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva (ku ktorému došlo dňa 31.12.2008) na základe platnej
výpovedezostranyžalovanej(zodňa14.04.2008)danejvzmysle§16ods.4písm.d),schválenejobcou,
doloženej potvrdením prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva, že ju dáva vlastník poľovného
revíru a doručenej žalobcovi dva mesiace pred koncom kalendárneho roka, teda oneskorene,“
- citoval rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/669/2014, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, a dodal, že „Vzhľadom na to, že podľa čl. II. ods. 6 zák. č. 23/1962 Zb. nájomný pomer
medzi účastníkmi konania zo zákona skončil, možno konštatovať, že požadovaná určovacia žaloba (jej
žalobný petit) nerieši legitímne očakávanú situáciu žalobcu o zachovaní alebo obnovení pôvodného
právnehovzťahu.Určovaciažalobabolatotižžalobcompodanánasúddňa03.06.2009pozánikuzmluvy
o nájme výkonu práva poľovníctva (ku ktorému došlo dňa 31.12.2008) na základe platnej výpovede zo

strany žalovanej (zo dňa 14.04.2008) danej v zmysle § 16 ods. 4 písm. d) citovaného zákona ...“
- zdôraznil, že súd právoplatne rozhodol o spornosti nárokov, neuznal práva tretích osôb a konštatoval,
že postup prenajímateľov a správneho orgánu bol zákonný a správny; výpoveď je preto platná a nájomný
vzťah zanikol; žalovaný však uvedené právne názory súdov nerešpektoval.

18. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že
- k stanovisku MPaRV SR, na ktoré sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva, sa nemal možnosť
v správnom konaní vyjadriť; považuje ho za vyjadrenie zamestnancov ministerstva, ktoré nie sú právne
záväzné pre správne orgány
- žalovaný neprihliadal na posledné rozhodnutia súdov,

- správne orgány nepostupovali podľa usmernenia MPaRV SR č. 5342/2005-700 zo dňa 23.08.2005 o
postupe pri výkone orgánov štátnej správy poľovníctva,
- žalovaný sa odvoláva na rozhodnutia súdov, ktoré neboli právoplatne skončené, sú v rozpore
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/669/2014, podľa ktorého „nájomný pomer medzi
účastníkmi zo zákona skončil“ (str. 2 rozsudku, riadky 24 a 25); žalovaný účelovo poukázal na niektoré

závery odvolacieho súdu, a neodôvodnil, v čom podľa neho spočíva stav právnej neistoty,
- žalovaný správny orgán náležite nezistil skutkový stav, keď konštatoval existenciu a platnosť
zmlúv uzatvorených s inými fyzickými osobami; vyslovuje svoj úsudok len bez akejkoľvek opory
v administratívnom spise a bez možnosti vyjadrenia sa ostatných účastníkov,- nakoľko sa zo strany žalovaného jedná o zásadnú názorovú zmenu, ktorá nemá oporu v spise,
správny orgán bol povinný umožniť žalobcovi oboznámiť sa so skutočnosťami, ktoré ho k tejto úvahe
viedli,

- záver žalovaného nemá oporu v žiadnom dokazovaní, pričom žalovaný skonštatoval v napadnutom
rozhodnutí, že vykonal ďalšie dokazovanie a zisťovanie (strana 5 posledný odsek napadnutého
rozhodnutia), pričom žalovaný nevykonal žiadny úkon vo vzťahu k účastníkom konania a vydal nové
rozhodnutie,
žalovaný síce v rozhodnutí uvádza, že vykonal dokazovanie, avšak v skutočnosti nevykonal žiadny

úkon vo vzťahu k účastníkom konania,
- nemal možnosť pred vydaním nového rozhodnutia žalovaným sa vyjadriť k dokazovaniu, ktoré
žalovanýdoplnil,kpodkladom,informáciámaskutočnostiamuvedenýchvodôvodnenípreskúmavaného
napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj k spôsobu ich zabezpečovania, a ani sa s nimi nemal
možnosť oboznámiť, keďže ho nikto neupozornil na možnosť predkladať dôkazy a oboznámiť sa
s obsahom spisu.

19. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 20.08.2018 žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.Zopakovalrozhodujúceskutočnostiaprávnezáveryprezentovanévnapadnutomrozhodnutí,
a to aj vo vzťahu k žalobným dôvodom.

20. Ďalej mal za potrebné uviesť, že v PR Švedlár je evidovaná platná zmluva a užívanie poľovného
revíru bolo postúpené písomnou zmluvou poľovníckej organizácii PZ Švedlár v zmysle zákona o
poľovníctve. V tejto súvislosti citoval § 4 ods. 6, § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve, ktoré
upravujú potrebu zabezpečiť v uznanom PR ochranu poľovníctva počas konania o uznaní PR alebo
v uznanom PR. Zdôraznil, že ide o ochranu PR a nie o štandardné užívanie PR. Predmetné konanie

nie je návrhovým konaním, správny orgán nerozhoduje na základe podaných žiadostí, ale posudzuje
okolnosti,podmienkyPRapotrebupovereniaochranoupoľovníctvaazabezpečeniestarostlivostiozver,
pričom zváži aj možnosti poverovanej poľovníckej organizácie.

21. K námietke týkajúcej sa stanoviska MPaRV SR, na ktoré sa odvolal v napadnutom rozhodnutí

žalovaný uviedol, že sa jedná o odôvodnenie rozhodnutia a pre správny orgán nebolo záväzné.

22. Žalovaný v odvolacom konaní usúdil, že predmetné poverenie ochranou poľovníctva pre PS
Buchvald nebolo potrebné, nakoľko PR Švedlár mal užívateľa PR na základe nájomných zmlúv, a preto
prvostupňové rozhodnutie zrušil. Vo vzťahu k ostatným žalobným dôvodom odkázal na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia.

23. Vo vyjadrení zo dňa 30.08.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 20.08.2018 (replika) žalobca
zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na žalobnom petite. Zdôraznil, že žalovaný hrubým
spôsobom porušil hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia, jeho rozhodnutie je nezákonné,

neodôvodnené a nepreskúmateľné pre zásadné rozpory s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

24. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola doručená dňa 06.09.2018 nevyjadril.

25. Ďalší účastník konania 31/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie Švedlár vo svojom

vyjadreníkusprávnejžalobezodňa10.12.2019uviedol,ženapadnutérozhodnutiežalovanéhopovažuje
za vecne správne a zákonné. Pôvodná zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v prospech nájomcu
PZ Švedlár bola i v čase poverenia poľovníckej organizácie PS spolok BUCHVALD platná a účinná,
a teda právne záväzná a nedošlo k jej zrušeniu. Nad rámec merita tejto právnej veci dodal, že dňa
27.06.2015 bola uzatvorená Zmluva o užívaní poľovného revíru v uznanom spoločnom PR Švedlár,

ktorá bola zaevidovaná Okresným úradom Spišská Nová Ves, pozemkovým a lesným odborom dňa
12.07.2016 pod č. OÚ-SN-PLO-2016/007923. Z uvedených dôvodov ďalší účastník 31/ navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

26. Ďalší účastník konania 1/ Obec Švedlár vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.12.2019 uviedol,

že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a vecne správne. K skutkovému a právnemu stavu
veci uviedol, že správny orgán, vychádzajúc z rozhodnutí súdov, k veci zaujal stanovisko spočívajúce v
neplatnosti výpovede zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva pre PZ Švedlár zo dňa 24.08.2006
zo strany Obce Švedlár, nakoľko táto výpoveď nebola v súlade s § 16 ods. 4 písm. d) zákona č. 23/1962Zb. o poľovníctve schválená okresným národným výborom (v čase konania Obvodným lesným úradom
Gelnica), a mal za to, že zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva s PZ Švedlár bola v čase
rozhodovania o poverení výkonom ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver platná a

z toho dôvodu nebolo nutné poveriť na výkon tejto činnosti iný subjekt. Tvrdenia žalobcu o tom, že súd
potvrdil platnosť výpovede, keď predmetnú žalobu o jej neplatnosť zamietol sú zavádzajúce, nakoľko
žaloba o neplatnosť výpovede bola zamietnutá z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na
takomto rozhodnutí, keďže na súde prebiehala žaloba o vypratanie PR, v ktorom konaní sa mohla otázka
platnosti výpovede vyriešiť ako predbežná. Súd tak nikdy meritórne o platnosti, či neplatnosti predmetnej

výpovede zo zmluvy s PZ Švedlár nerozhodol a úvahy súdu v odôvodnení tohto zamietavého rozsudku
neboli pre správny orgán záväzné. Má za to, že žalobca sa nikdy nestal (ani nemohol stať) užívateľom
PR Švedlár, pričom správnosť takéhoto rozhodnutia napokon potvrdil aj súd, a PZ Švedlár v období,
kedy sa viedlo konanie o evidencii zmluvy bol legitímnym užívateľom PR Švedlár na základe platnej
a účinnej zmluvy, z ktorých skutočností vyplýva, že v PR Švedlár nikdy nevznikla potreba zabezpečiť
dočasný výkon ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver. Právo poľovníctva navyše v súčasnosti v PR

Švedlár vykonáva PZ Švedlár, a to na základe zmluvy zaevidovanej Okresným úradom Spišská Nová
Ves dňa 12.07.2016. Záverom zdôraznil, že žaloba nie je dôvodná, a to jednak z dôvodu správnosti
predmetného rozhodnutia správneho orgánu, a taktiež z dôvodu bezpredmetnosti a neaktuálnosti tejto
otázky aj vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/16/2016 (rozhodnutie vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-

OOP4-2015/042481/SZCzodňa16.12.2015oneschválenízmlúvopostúpenívýkonuprávapoľovníctva
v uznanom PR Švedlár; žaloba bola zamietnutá).
27. Žalobca k vyjadreniam ďalších účastníkov konania 1/ a 31/ vo vyjadrení zo dňa 09.06.2020 uviedol,
žesichargumentáciousanestotožňuje.Opätovnepoukázalnazneniečl.II.ods.5a6zákonač.23/1962
Zb. o poľovníctve a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Skutočnosť, že dňa 27.06.2015

bola uzatvorená Zmluva o užívaní PR v uznanom spoločnom PR Švedlár, ktorá bola dňa 12.07.2016
zaevidovaná príslušným pozemkovým a lesným odborom, je podľa žalobcu pre toto konanie irelevantná.
28. Ďalší účastník konania 31/ k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.06.2020 vo vyjadrení zo dňa 15.07.2020
uviedol, že argumentácia žalobcu znením čl. II. ods. 5 zákona č. 23/1962 Zb. je právne bezvýznamná.
Uvedenéustanoveniesavzťahujenanovúprávnuúpravupoľovníctvazaloženúnavlastníckomprincípe.

Ide o špecifický dôvod výpovede nájmu výkonu práva poľovníctva, a môže byť aplikovaný len za splnenia
zákonnej kogentnej podmienky, ktorou je skutočnosť, že zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva,
ktorej sa výpoveď týka, bola uzatvorená pred účinnosťou zákona č. 99/1993 Z.z.. Tento zákon nadobudol
účinnosť dňa 05.05.1993. Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva, ktorej sa táto právna vec týka,
však bola uzavretá po nadobudnutí účinnosti uvedeného zákona, a preto dôvod výpovede, ktorý uvádza

žalobca, nie je možné aplikovať.
29. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení zo dňa 15.07.2020 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 09.06.2020
zotrvalnasvojichpredchádzajúcichstanoviskáchažalobunepovažovalzadôvodnú.Uviedol,žežalobca
účelovo zavádza, keď poukazuje na čl. II. ods. 5 a 6 zákona č. 23/1962 Zb., ktoré v danom prípade
nemožno aplikovať, nakoľko výpoveď nebola v súlade s § 16 ods. 4 písm. d) zákona č. 23/1962 Zb.

(účinného od 05.05.1993 do 31.08.2009) schválená okresným národným výborom (v čase konania
Obvodným lesným úradom Gelnica), nebola tak splnená zákonná podmienka, a preto išlo o absolútne
neplatný právny úkon pre jeho rozpor so zákonom. Zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva
s PZ Švedlár bola v čase rozhodovania o poverení výkonom ochrany poľovníctva a zabezpečením
starostlivosti o zver platná, a z toho dôvodu nebolo nutné poveriť na výkon tejto činnosti iný subjekt.

III.
Konanie pred správnym súdom

30. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/109/2015. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný

Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn.
KE-7S/109/2015.31. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň dňa 12.12.2024, na ktorom žalobca a ďalší účastník
konania 1/ vo svojich výpovediach zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach a právnej argumentácii.

32. Ďalší účastník 2/ Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) rozhodnutie vo veci ponechal na
úvahe súdu. Uviedol, že pre neho sú zásadné údaje evidované v príslušných verejných registroch.
V predmetnom prípade je rozhodujúcou zmluva o užívaní PR Švedlár uzavretá so Slovenským
poľovníckymzväzomPoľovníckezdruženieŠvedlárdňa27.06.2015,ktorúevidujeOkresnýúradSpišská
Nová Ves, ktorá je platná do roku 2031. Pokiaľ nie je spochybnená existencia tejto zmluvy a nie je

nahradená inou zmluvou, tak SPF ako správca neznámych vlastníkov vychádza z tejto zmluvy, ktorá je
riadne a v súlade so zákonom zaevidovaná.

33. Ďalší účastník 17b/ G. F., aj ako splnomocnený zástupca ďalších účastníkov 17a/ S. F. a 15b/ P. F.
na zastupovanie na pojednávaní, vo svojej výpovedi uviedol, že svoje pozemky prenajali poľovníckemu
spolku Buchvald. Poľovnícke združenie im zasiela potvrdenia o vyplatení, avšak peniaze doteraz

neprevzali.

34. Správny súd v Košiciach v konaní podľa § 177 SSP po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí
správneho orgánu prvého stupňa, ako aj odvolacieho orgánu, a úplným administratívnymi spismi
správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a na pojednávaní konanom dňa 09. januára

2025 vyhlásil vo veci rozsudok (§ 116 SSP), ktorým rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

35. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a

inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

36. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a

dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivého zisteného stavu veci.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

39. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

40. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

41. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.42. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak
vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru alebo v uznanom poľovnom revíri potreba zabezpečiť
ochranu poľovníctva, alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, okresný úrad rozhodnutím poverí

vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 účastníka
konania alebo poľovnícku organizáciu.

43. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ochranou poľovníctva sa rozumie ochrana zveri pred nepriaznivými vplyvmi, najmä pred nedostatkom

prirodzenej potravy, škodlivými zásahmi ľudí a zvierat škodlivých poľovníctvu [§ 29 ods. 1 písm. f) a g)],
chorobami zveri, ochrana biotopu 1) zveri v rámci ochrany prírody a krajiny, ako aj ochrana poľovníckych
zariadení. Zabezpečenie ochrany poľovníctva zveri je povinnosťou každého užívateľa poľovného revíru.

44. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného

revíru. Na ten účel najmä:
a) hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný
stav,
b) vykonávať po oznámení užívateľa poľovného pozemku podľa § 25 potrebné opatrenia na záchranu

zveri,
c) zriaďovať so súhlasom vlastníka poľovného pozemku poľovnícke zariadenia z takého materiálu, ktorý
nenaruší vzhľad krajiny, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom,
d) prikrmovať zver v čase núdze zdravotne nezávadným krmivom takým spôsobom, aby sa krmivo
neznehodnotilo vplyvom nepriaznivého počasia alebo nespôsobovalo zveri zdravotné problémy,

e) vykonať opatrenia na záchranu zveri alebo ochranu zveri pri záplavách, lesných požiaroch alebo
počas extrémne vysokej snehovej prikrývky, alebo v čase extrémneho sucha,
f) odstraňovať z poľovného revíru nefunkčné poľovnícke zariadenia; po skončení prikrmovania alebo
vnadenia odstrániť nepoužité krmivo, odstrániť znehodnotené alebo zdravotne závadné krmivo a jeho
zvyšky z prikrmovacích zariadení a ich okolia,

g) vykonávať veterinárne opatrenia vydané podľa osobitného predpisu a predložiť požadované vzorky
pri monitoringu alebo veterinárnom vyšetrení zvierat alebo živočíšnych produktov podľa pokynov
orgánov veterinárnej starostlivosti,
h) každoročne zisťovať v poľovnom revíri stavy zveri,
i) vypracovať plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri, v určených termínoch ich predkladať

na schválenie a zabezpečiť plnenie schválených plánov, ak tento zákon neustanovuje inak,
j) viesť záznamy o revíri a poľovníckom hospodárení v ňom,
k) podávať informácie okresnému úradu o stave zveri, love zveri a stave poľovného revíru,
l) dohodnúť písomnou zmluvou s užívateľom poľovného pozemku spôsob a formu minimalizácie škôd
spôsobovaných zverou a na zveri,

m) oznámiť okresnému úradu doručenie rozhodnutia podľa § 56 ods. 5 a 6,
n) zlepšovať po dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru
zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi,
o) používať pri ochrane zveri a love zveri poľovne upotrebiteľných psov,
p) viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

45. Podľa § 80 ods. 3 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu.

46. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva

musí sa uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy, jej zmenu alebo predĺženie treba
schválenie okresného národného výboru.

47. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, zmluva o postúpení výkonu práva poľovníctva
zaniká:

a) uplynutím doby,
b) zánikom poľovného revíru,
c) zánikom poľovníckeho združenia,d) výpoveďou jednej zo zmluvných strán pre nedodržanie podmienok zmluvy, prípadne dohodou týchto
strán schválenými okresným národným výborom,
e) rozhodnutím okresného národného výboru o zrušení zmluvy v prípade, že užívateľ poľovného

revíru porušuje hrubo alebo opätovne predpisy o poľovníctve alebo zásady riadneho poľovníckeho
hospodárenia a neurobí v lehote určenej okresným národným výborom nápravu,
f) rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva podľa § 18 ods. 1.

48. Podľa čl. 2 ods. 6 zák. č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, výpoveď musí byť doložená potvrdením

prvostupňového orgánu štátnej správy poľovníctva, že ju dáva vlastník poľovného revíru. Zmluva
o nájme výkonu práva poľovníctva zaniká koncom kalendárneho roka, ak bola výpoveď doručená
najneskôr dva mesiace vopred.

V.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

49. Predmetom súdneho prieskumu je vyššie označené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým

rozhodol žalovaný o odvolaní účastníka administratívneho konania - Obce Švedlár (ďalší účastník 1/)
proti rozhodnutiuprvostupňovéhosprávnehoorgánuzodňa27.03.2015,ktorýmpodľa§4ods.6zákona
o poľovníctve poveril poľovnícku organizáciu - Poľovnícky spolok Buchvald (žalobcu) vykonávaním
ochrany poľovníctva a zabezpečením starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve
v uznanom poľovnom revíri Švedlár s platnosťou do dňa evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru

Švedlártak,žepodľa§59ods.2zákonaosprávnomkonanítotorozhodnutieprvostupňovéhosprávneho
orgánu zrušil. Dôvodom zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako je to uvedené
na strane 5 predposledný odsek napadnutého rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že rozhodnutie
Obvodného lesného úradu Gelnica č. 2007/00013 zo dňa 15.02.2007 (právoplatné dňa 21.6.2007)
o schválení zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva bolo potrebné považovať za dovtedy platné

a preto nebolo možné rozhodovať o poverení vykonávaním ochrany poľovníctva a zabezpečením
starostlivosti o zver žalobcu v poľovnom revíri Švedlár. Ako žalovaný uvádza tak k tomuto záveru dospel
s poukazom na vyššie „citovaný rozsudok“ a ustanovenie § 80 ods. 1 zákona o poľovníctve a § 16 ods. 4
zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve.
50. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých

preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum
je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom
napadnutého rozhodnutia podľa §191 písm. d/ SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého
súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Žalobca
v podanej správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre

nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) z dôvodov špecifikovaných v odseku ods. 16. a 17.
tohto rozsudku.

51. Z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa
správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky,

na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť
pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. V tomto prípade

žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne kvalifikovane nezdôvodnil v čom spočíva ním uvedený
stav právnej neistoty, ktorý pretrváva vzhľadom na výsledky ním označených súdnych konaní, aký vplyv
to má konkrétne na jeho rozhodnutie, t. j. ako ho posúdil a ako sa s týmto vysporiadal. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný uvádza len svoje domnienky a dedukcie ničím nepodložené (str. 4
predposledný odsek). Súd vzhľadom na uvedené po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov, a teda túto námietku žalobcu považuje za dôvodnú.52. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný nerešpektoval právne názory súdov (rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/669/2014) o tom, že súd právoplatne rozhodol o spornosti nárokov,
neuznal práva tretích osôb a konštatoval, že postup prenajímateľov a správneho orgánu bol zákonný

a správny; výpoveď je preto platná a nájomný vzťah zanikol, tak túto súd považuje za nedôvodnú z týchto
dôvodov:

53. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku platí, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už
právoplatne rozhodol príslušný orgán je správny orgán takým posúdením viazaný. Rozsah, v akom je

správny orgán viazaný posúdením určitej predbežnej otázky v rozhodnutí príslušného orgánu, je však
vždy daný tým, o čom tento príslušný orgán rozhodol, teda aké účinky rozhodnutie tohto príslušného
orgánu má. V predmetnej veci mal byť podľa žalobcu týmto príslušným orgánom súd, ktorý právoplatne
rozhodoložalobeoneplatnosťvýpovedezo14.apríla2008.Tentorozsudokbolvydanýeštezaúčinnosti
Občianskeho súdneho poriadku. Podľa jeho § 159 ods. 3 platilo, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemožno ju prejednávať znova. V tomto rozsahu mal teda právoplatný rozsudok účinky

rozhodnutej veci a len v tomto rozsahu by tak bolo možné považovať ho za rozhodnutie, ktorým bola
záväzne vyriešená určitá otázka. Judikatúra však už opakovane vyslovila, že rozsudok, ktorým bola
určovacia žaloba zamietnutá preto, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, nepredstavuje záväzné posúdenie hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi a nemá ani účinky
rozhodnutej veci (rozsudky NS SR sp.zn. 5 Cdo 201/2007, 3 Cdo 42/2008). Rozsudkom sp. zn. 11

Co 669/2014 bola právoplatne zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti výpovede zo 14. apríla 2008
len z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení. Súdy sa teda vecne
nezaoberali otázkou, či je výpoveď platná alebo nie
a označený rozsudok krajského súdu záväzne nerieši otázku, či výpoveď zo 14. apríla 2008 je alebo nie
je platná a či v jej dôsledku zanikla alebo nezanikla pôvodná zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva

v PR Švedlár z 24. augusta 2006. Z tohto dôvodu nemôže obstáť námietka žalobcu, že žalovaný
nerešpektoval závery označeného rozsudku.

54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa toho, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, tak túto správny súd nepovažuje za dôvodnú.

Samotná skutočnosť, že žalovaný inak vyhodnotil otázku týkajúcu sa existencie a platnosti predmetných
zmlúv, ako aj nezohľadnenie záverov vyššie označeného rozsudku krajského súdu neznamená, že
žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav na riadne posúdenie veci, ktorý zakladá dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).

55. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého
rozhodnutia nemáoporuvadministratívnychspisoch(§191ods.1písm.f)SSP).Tútožalobnúnámietku
súd považuje za dôvodnú, nakoľko pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 4) poukazuje na
stanovisko MPaRV SR, na ktoré sa odvoláva, ktoré sa v administratívnych spisoch nenachádza t.z.,
že chýba podklad, z ktorého vychádzal orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní (nie je súčasťou

administratívneho spisu).

56. Žalobca namietal aj porušenie procesnoprávnych ustanovení žalovaným, ktoré by mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP) a týmto postupom správneho
orgánu mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom spočívajúce v tom, že nemal

možnosťpredvydanímnovéhorozhodnutiažalovanýmsavyjadriťkdokazovaniu,ktoréžalovanýdoplnil,
k podkladom, informáciám a skutočnostiam uvedených v odôvodnení preskúmavaného napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj k spôsobu ich zabezpečovania, a ani sa s nimi nemal možnosť
oboznámiť,keďžehoniktoneupozornilnamožnosťpredkladaťdôkazyaoboznámiťsasobsahomspisu.

57. Z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že verejnou
vyhláškou č. OU-SN-PLO-2015/003019 zo dňa 3.3.2015 upovedomil účastníkov konania o začatí
konania vo veci poverenia poľovníckej organizácie vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečením
starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve v súlade s § 4 ods. 6 zákona
o poľovníctve v PZ Švedlár a dal im možnosť (vrátane žalobcu) v lehote 5 dní od doručenia

oznámenia pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom a spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnutia jeho doplnenia, nahliadnuť do podkladov k predmetnému konaniu. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca ako účastník konania mal možnosť uplatniť svoje procesné práva pred správnym orgánom
prvého stupňa, takže v tomto prípade tieto ním namietané procesné práva neboli zo strany správnychorgánov porušené, nakoľko žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal aj z dokazovania vykonaného
prvostupňovým správnym orgánom (str. 5 napadnutého rozhodnutia).

58. Žalobca však namietal, že pred vydaním nového rozhodnutia žalovaným nemal možnosť sa
jednak vyjadriť k dokazovaniu, ktoré ako uvádzal žalovaný doplnil, ako aj k ďalším podkladom,
informáciám a skutočnostiam, ktoré uviedol žalovaný v odôvodnení preskúmavaného napadnutého
rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí žalovaného na strane 5 v poslednom odseku žalovaný
uvádza, že „...po oboznámení sa s obsahom odvolania a vykonaní dokazovania, oboznámením sa

s predloženými dokladmi, a to najmä spisovým materiálom správneho orgánu prvého stupňa rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

59. V tomto prípade súd musí prisvedčiť dôvodnosti tejto námietky žalobcu, nakoľko v tomto prípade
žalovaný ako odvolací orgán rozhodol odlišne ako správny orgán prvého stupňa a žalovaný správny
orgán pokiaľ uvádza, že vykonal dokazovanie, tak bol povinný umožniť žalobcovi využiť jeho procesné

práva, predovšetkým práva vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie (čo je vlastne konkretizáciou zásady plynúcej z § 3 ods. 2 Správneho poriadku,
podľa ktorého „správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy“) a tak získať prehľad o všetkých doterajších procesných úkonoch realizovaných žalovaným
správnym orgánom a v poskytnutí procesného priestoru za účelom podania stanoviska k doposiaľ
vykonaným dôkazom, ktoré vykonal žalovaný, a z ktorých by mal vo svojom rozhodnutí primárne
vychádzať.

60. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri
zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej
správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V
rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená

zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.
zn. 2 Sžo32/2014).

61. V tomto prípade sa jedná o procesné pochybenie žalovaného, ktorý nepostupoval podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku a týmto odňal žalobcovi právo konať pred správnym orgánom v dôsledku čoho

došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré malo za následok
vydanie nezákonného rozhodnutia žalovaným (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

62. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne závery správny súd v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP) a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, vzhľadom na jeho viazanosť
právnymnázoromsprávnehosúduvzmysle§191ods.6SSPpostupovaťvintenciáchvyššieuvedených
úvah správneho súdu a opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

63. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému

žalobcovipriznalvočineúspešnémužalovanémuplnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonaniapred
správnym súdom.

64. Ďalším účastníkom konania správny súd priznal náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil voči žalovanému ako účastníkovi, ktorý bol v konaní

neúspešný (§ 169 SSP).

65. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).66. Rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.