Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/77/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200116
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200116.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a

členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: DANEA
EAST, s.r.o., IČO: 46 939 911, so sídlom 81 Sveržov, Sveržov, právne zastúpený: JUDr. Martina
Fabianová, advokátka, so sídlom Hencovská 2043, Hencovce, proti žalovanému: Národný inšpektorát
práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2019/5352, O-487/2019 zo dňa 05.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.01.2020 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou Krajskému súdu v

Prešove (ďalej aj „pôvodný správny súd“) v elektronickej podobe dňa 15.02.2020 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/5352 O-487/2019 zo dňa 05.12.2019
(ďalejaj„preskúmavanérozhodnutie“alebo„napadnutérozhodnutie“),ktorýmbolozamietnutéodvolanie
žalobcu a potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“)
č. 266/19/O zo dňa 14.10.2019 o uložení pokuty vo výške 8500 eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1
zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov za porušenie povinností

stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce
a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 125/2006 Z. z.“), konkrétne: § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 82/2005 Z. z.“)
spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že
dňa 18.07.2019 o 09:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb: - A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom XXX XX C., C. XXX, - D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX, F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX, F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C.,
C. XXX, ktoré pre zamestnávateľa vykonávali pomocné práce pri zatepľovaní budovy – murovanie,
stierkovanie (ďalej aj „dotknutí pracovníci“), na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice
a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov) /ďalej aj „rozhodnutie o uložení pokuty“/.

2. V správnej žalobe žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie ako i rozhodnutie Inšpektorátu
práce Košice o uložení pokuty a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.II.
Administratívne konanie

3. Správnym orgánom prvého stupňa bola vo vzťahu k žalobcovi vykonaná inšpekcia práce v dňoch
18.07.2019 a 22.07.2019 (ďalej „inšpekcia práce“), z ktorej bol vyhotovený protokol o výsledku inšpekcie
práce č. IKO-283-53-2.4/P-A28-19 zo dňa 22.07.2019 (ďalej aj „protokol“). Podľa zistení uvedených
v protokole žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 18.07.2019 o 09.15 hod
využíval závislú prácu týchto osôb: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX, D. E., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX, F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C.
XXX, F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C., C. XXX (ďalej aj „dotknutí pracovníci“), ktoré pre
žalobcu vykonávali pomocné práce pri zatepľovaní budovy – murovanie, stierkovanie, na pracovisku:
Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice a nemali so žalobcom založený pracovnoprávny vzťah podľa
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákonník práce“).

4. O priebehu inšpekcie práce dňa 18.07.2019 vykonanej na pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12
Kuzmice bol vyhotovený obrazovo-zvukový záznam na CD nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho
spisu (ďalej aj „CD nosič“). Súčasťou administratívneho spisu sú zápisnice o podaní informácie
podpísané dotknutými pracovníkmi dňa 18.07.2019 (ďalej aj „zápisnice zo dňa 18.07.2019“).

5. Žalobca podal ku skutočnostiam uvedeným v protokole vyjadrenie v ktorom uviedol – citované
doslovne: „Menovaní pracovníci mali prísť daného dňa 18.07.2918 do sídla spoločnosti DANEA EAST
s.r.o., Bardejov, mali sa hlásiť u I. J. K. a Ing. Zachardalovej kde mali uzatvoriť pracovné zmluvy.
Menovaní neprišli do sídla firmy v Bardejove, ale prišli rovno na stavbu v Kuzmiciach“.

6. Žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania zo dňa 18.09.2019 uviedol, že vo veci sa malo
jednať o nedorozumenie medzi žalobcom a dotknutými pracovníkmi, keďže títo porušili zákaz konateľky
žalobcu a nedostavili sa na stretnutie do sídla žalobcu v Bardejove ohľadom podpísania pracovných
zmlúv (ďalej aj „vyjadrenie zo dňa 18.09.2019“). Spoločne s vyjadrením zo dňa 18.09.2019 žalobca
predložil do administratívneho konania obsahovo totožné čestné prehlásenia dotknutých pracovníkov

zo dňa 16.09.2019 (ďalej aj „čestné prehlásenia zo dňa 16.09.2019“). V týchto čestných vyhláseniach zo
dňa 16.09.2019 dotknutý pracovníci uvádzajú, že sa mali dostaviť na adresu žalobcu za účelom podpisu
pracovnej zmluvy, avšak omylom prišli na stavbu v Kuzmiciach, keďže si mysleli, že to vybavia tam
a hneď začali pracovať, nakoľko predtým tam pracovali na základe dohody o pracovnej činnosti.

7. Po posúdení skutkového stavu správny orgán prvého stupňa vydal dňa 14.10.2019 rozhodnutie
o uložení pokuty, v ktorom konštatoval, že vyjadrenie žalobcu považuje za účelové, keďže dotknutí
pracovníci nemohli sami vedieť aké práce je potrebné vykonať, museli mať prístup k náradiu a materiálu.
Ďalej mali dotknutí pracovníci uviesť, že sa na práci dohodli so žalobcom (rozhodnutie o uložení pokuty,
s. 4).

8. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty podal žalobca odvolanie zo dňa 01.11.2019 (ďalej aj „odvolanie“).
V odvolaní žalobca namietal, že správny orgán prvého stupňa nevykonal výsluch konateľky žalobcu,
účtovníčky žalobcu I. E. L., a Ing. Františka Baňka (pozn. správneho súdu z obsahu čestného vyhlásenia
zo dňa 16.09.2019 vyplýva, že sa malo jednať o vedúceho stavby). Ďalej v odvolaní žalobca namietal,

že správny orgán prvého stupňa nevypočul dotknutých pracovníkov. Žalobca tiež uviedol, že si mal
správny orgán prvého stupňa zabezpečiť od žalobcu podklady, ktoré by preukazovali, že výška uloženej
pokuty je pre žalobcu likvidačná.

9. V preskúmavanom rozhodnutí, žalovaný uviedol, že činnosť dotknutých pracovníkov pre žalobcu

možno považovať za závislú prácu (preskúmavané rozhodnutie, s. 3) a stotožnil sa s právnym názorom
správneho orgánu prvého stupňa (preskúmavané rozhodnutie, s. 7).

III.
Súdne konanie

10. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:· žalobca namietal, že mu neboli zaslané zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019,
· žalobca ďalej namietal, že dotknutí pracovníci neboli dostatočne poučení o následkoch svojej

výpovede,
· žalobca namietal, že v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 boli informácie zachytené
len čiastočne, pričom ich považuje za nedostatočné a neverifikovateľné,
· žalobca namietal, že vo veci nebolo vykonané ústne pojednávanie,
· žalobca namietal, že vo veci neboli ako dôkazy vykonané dohody o pracovnej činnosti uzatvorené

medzi žalobcom a dotknutými pracovníkmi v predchádzajúcom období,
· žalobca namietal, že vo veci neboli vypočutí dotknutí pracovníci, konateľka žalobcu (pozn. správneho
súdu v rozhodnom čase sa jednalo o E. L.), účtovníčka žalobcu I. M. a I. J. K.,
· žalobca zopakoval svoje tvrdenia o tom, že dotknutí pracovníci sa dostavili na stavenisko bez vedomia
žalobcu, za čo žalobca nenesie žiadnu zodpovednosť,
· žalobca namietal, že žalovaný nevzal do úvahy, že výška uloženej pokuty je pre žalobcu likvidačná,

· žalobca taktiež namietal, že pri určení výšky pokuty nebola zohľadnená krátka dĺžka trvania
protiprávneho stavu tvrdeného žalovaným.

11.Vyjadreniežalovanéhoksprávnejžalobezodňa08.09.2020–skutkovétvrdeniaaprávneargumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

· žalovaný má za to, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania,
· k námietke nevykonania ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že dotknutí pracovníci vypovedali
priamo a na mieste a nebolo potrebné ich vypočuť opätovne,
· žalovaný poukázal na to, že dotknutí pracovníci boli pri výkone inšpekcie práce riadne poučený

o následkoch svojej výpovede,
· žalovaný uviedol, že odstránenie zistených nedostatkov nezbavuje žalobcu zodpovednosti za zistené
porušenie právnych predpisov, za ktoré žalobca nesie objektívnu zodpovednosť,
· žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

12. Žalobca v replike zo dňa 09.01.2021 zotrval na skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch
obsahovo totožných so žalobnými bodmi správnej žaloby. Replika žalobcu zo dňa 09.01.2021 bola dňa
15.02.2021 doručená žalovanému, ktorý sa ku nej duplikou nevyjadril.

13. Žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.04.2021, ktorý

pôvodný správny súd zamietol uznesením č.k.8S/77/2020 – 93 zo dňa 13.05.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.06.2021.

14. Žalobca opätovne podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.07.2021,
ktorý pôvodný správny súd zamietol uznesením č.k.8S/77/2020 – 109 zo dňa 06.10.2021, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 23.10.2021.

15. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu

v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, na ktorom je vec vedená pod sp.zn. KE-8S/77/2020.

16. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa

sobsahomsúdnehoiadministratívnehospisu,vkonaníbeznariadeniapojednávania(podľa§137ods.4
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/) vyhlásil
postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta dňa 17.12.2024 tento rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú
zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov17. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 125/2006 Z. z.“) Inšpektorát práce uloží pokutu

zamestnávateľovi, alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

18. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1

a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany

práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

19. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z Na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa

vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Nelegálna práca je závislá práca, ktorú
vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s
právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah

alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

22. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste

ohliadky.

V.
Posúdenie správnym súdom

23. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím o uložení pokuty, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

24.Žalobcanamietal,žemunebolisprávnymorgánomprvéhostupňaaanižalovanýmzaslanézápisnice
opodaníinformáciezodňa18.07.2019.Žalovanývpreskúmavanomrozhodnutívtejtosúvislostiuviedol:
„Nie je povinnosťou správneho orgánu z vlastnej iniciatívy zhotovovať kópiu spisu a poskytnúť ho
účastníkovi konania, aj z dokcie Správneho poriadku je zrejmé, že iniciatíva musí vyjsť zo strany

účastníka konania“ (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). S uvedeným konštatovaním žalovaného sa
správny súd stotožňuje, keďže takáto povinnosť skutočne zo správneho poriadku ani zo zákona č.
125/2006 Z. z. nevyplývala pre žalobcu a ani pre správny orgán prvého stupňa. Žalobca mal právo
počas administratívneho konania nazrieť do administratívneho spisu a oboznámiť sa s jeho obsahom
(§ 23 ods. 1 správneho poriadku). Zároveň bol žalobcovi doručený protokol, prostredníctvom ktorého sa

žalobca oboznámil s výsledkom inšpekcie práce. Na základe uvedeného tento žalobný bod nepovažoval
správny súd za dôvodný.25. Zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 obsahujú poučenie o následkoch podania
nepravdivého, alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom verejnej správy vo forme zodpovednosti za
priestupok podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Správny súd

zároveň z nahrávky o priebehu inšpekcie práce zachytenej na CD nosiči zistil, že inšpektori práce
riadne komunikovali s osobami prítomnými na pracovisku a títo odpovedali na ich otázky. Podľa názoru
správneho súdu preto nie je dôvodná námietka, že neboli dotknutí pracovníci riadne poučení o význame
podania informácie do zápisníc o podaní informácie zo dňa 18.07.2019.

26. Zo záznamu o priebehu inšpekcie práce bolo možné overiť priebeh podania informácie len u p. F.
G.. Na zázname je možné ďalej vidieť ako sa pred spísaním zápisnice o podaní informácie p. F. G.
spontánne opýtal inšpektora práce – doslovne citované: „takže on musí spraviť nám od dneska dohody“
následnetentodotknutýpracovníkzačnevytáčaťbielymobilnýtelefón(CDnosič,stopaGP011225.MP4,
čas 0:02:03). Uvedená otázka však nesvedčí skutočnostiam uvádzaným žalobcom, keďže p. F. G. sa
nevyjadruje o tom, že má byť akýkoľvek návrh dohody pripravený. Na zázname z inšpekcie práce

zachytenom na CD-nosiči je možné ďalej vidieť ako bol p. F. G. vyzvaný na podanie informácie
inšpektorom práce. Toto podanie informácie p. F. G. bolo prerušené telefonátom, ktorý p. F. G. zdvihol.
Po skončení telefonátu bol p. F. G. prečítaný obsah zápisnice a on túto zápisnicu podpísal. Obsah
zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 sa v tomto smere zhoduje so záznamom z inšpekcie
práce zachytenom na CD-nosiči.

27. Žalobca v správnej žalobe neopísal, čo ho viedlo k presvedčeniu, že v zápisniciach o podaní
informácie zo dňa 18.07.2019 boli vynechané podstatné informácie poskytnuté dotknutými pracovníkmi.
Zinformáciipodanýchp.F.G.,ktorébolomožnéporovnaťsozáznamomnaCDnosiči,takátoskutočnosť
nevyplýva. Podanie informácie ostatnými pracovníkmi nie je možné na zázname z inšpekcie práce

zreteľne počuť, avšak je možné vidieť ako dvaja ďalší dotknutí pracovníci komunikujú s inšpektorom
práce a zápisnice o podaní informácie podpisujú (CD nosič nachádzajúci sa v administratívnom spise).
Na základe uvedeného správny súd nepovažoval zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 za
neúplné a vyhodnotil ich ako zákonný dôkaz.

28. Žalobca namietal, že vo veci neboli ako dôkazy vykonané dohody o pracovnej činnosti uzatvorené
medzi žalobcom a dotknutými pracovníkmi v predchádzajúcom období. Žalobca sám tieto dohody do
administratívneho konania ako dôkaz nepredložil. Na príslušnú odvolaciu námietku žalobcu uviedol
žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, že „dohody účastníka konania sú pri rozhodovaní právne
irelevantné, nakoľko pokuta sa ukladá za to, že v čase kontroly s nimi uzatvorený pracovnoprávny vzťah

nebol“ (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). Dohody o vykonaní práce mali byť uzatvorené pre iné obdobie
než obdobie vymedzené v skutkovej vete rozhodnutia o uložení pokuty. Z tohto dôvodu sa podľa názoru
správneho súdu nemohlo jednať o dôkazy vyvracajúce vznik administratívnej zodpovednosti žalobcu.
Z tohto dôvodu nebol žalovaný povinný si takéto dôkazy sám nezabezpečil do administratívneho
konania. Uvedený žalobný bod preto správny súd nepovažoval za dôvodný.

29. Žalobca namietal, že vo veci nebolo vykonané ústne pojednávanie. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd na nasledovný právny záver: „Upustenie od ústneho prejednania veci v podstate bude
závisieť od povahy otázok, ktoré sa majú pred príslušným orgánom prejednať, najmä, či tieto otázky
sa dotýkajú skutkového stavu, alebo právneho stavu, ktorý je možné bezpečne ustáliť a vyvodiť aj

z jednotlivých podkladov tvoriacich administratívny spis. Inak povedané, ústne prejednanie veci sa
nevyžaduje, ak neexistujú žiadne pochybnosti čo do zistenia skutkového stavu veci, žiadne pochybnosti
o dôveryhodnosti získaných dôkazov, prípadne žiadne iné sporné skutočnosti vyvolávajúce potrebu
prejednania veci za osobnej účasti obvineného a súčasne za predpokladu, že obvinený mal možnosť sa
riadneoboznámiťanáslednesapísomnevyjadriťkpodkladomprevydanierozhodnutiaakoajkspôsobu

ich zisťovania. Neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1
Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a
právneotázkysanevyznačujúosobitnouzložitosťou“(rozsudokNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskej
republiky, sp.zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25.10.2022, odsek 73.). Vo vzťahu k príslušnému žalobnému
bodu bolo teda pre správny súd podstatné, či predloženie čestných vyhlásení zo dňa 16.09.2019 mohlo

vyvolaťusprávnehoorgánuprvéhostupňatakéobjektívnepochybnostiozistenískutkovéhostavu,ktoré
by zakladali potrebu vykonania ústneho pojednávania so žalobcom.30. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotil zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 vo
vzájomnej súvislosti s čestnými prehláseniami zo dňa 16.09.2019. V tejto súvislosti správny orgán
poukázal na to, že dotknutí pracovníci uviedli skutočnosti do zápisníc o podaní informácie zo dňa

18.07.2019 dobrovoľne a po poučení o následkoch podania nepravdivej informácie (rozhodnutie
o uložení pokuty, s. 4). Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že spontánne podanie informácie
dotknutými pracovníkmi priamo pri realizovaní inšpekcie práce je okolnosťou, na ktorej možno založiť
posúdenie právnej sily príslušného dôkazu. Na význam zápisníc vyhotovených pri výkone inšpekcie
práce poukázal taktiež Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorý

konštatoval: Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní,
a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Ak by sa vyskytli pochybnosti o správnosti
zápisnice, je správny orgán povinný urobiť potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu veci.
Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd má za to, že v tomto konaní vyhotovená zápisnica
má osobitné postavenie, nakoľko bola vyhotovená priamo na mieste výkonu inšpekcie autenticky
zachytáva bezprostredné skutočnosti majúce pre správny orgán istý stupeň relevancie. Zápisnica o

podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku autenticky a jedinečne
zachytáva skutkové okolnosti majúce zásadný vplyv pre inšpekciu práce a jej ďalší postup v rámci
objasňovania možného porušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania. (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6Ssk/49/2021 zo dňa 25.10.2022, ods. 75.).
V prejednávanej veci správny orgán prvého stupňa pri svojom hodnotení zápisníc o podaní informácie

zo dňa 18.07.2019 uviedol – doslovne citované: „Za dôležité správny orgán považuje aj tú skutočnosť,
že zamestnanci tieto skutočnosti uviedli spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s účastníkom
konania. Z uvedeného dôvodu správny orgán vychádzal z týchto zápisníc a nie z neskoršieho čestného
vyhlásenia.“ (rozhodnutie o uložení pokuty, s. 4). Takýto hodnotiaci úsudok správneho orgánu prvého
stupňa teda korešponduje s judikatúrne akceptovaným vysokým významom zápisníc vyhotovených pri

výkone inšpekcie práce ako dôkazu pre účely nadväzujúceho administratívneho konania. Ďalej správny
orgán prvého stupňa uviedol, že: „nakoľko zamestnanci vykonávali stavebné práce je zrejmé, že im na
prácu niekto musel dať pokyn, vydať im pracovné nástroje, stavebný materiál.“ (rozhodnutie o uložení
pokuty, s. 4). Správny orgán prvého stupňa týmto priblížil dôvody, pre ktoré považoval za vylúčené, aby
dotknutí pracovníci začali vykonávať práce na stavenisku svojvoľne a bez súhlasu žalobcu. Správny súd

z administratívneho spisu zistil, že na zázname z inšpekcie práce možno vidieť ako osoby prítomné na
staveniskuschádzajúnavýzvuinšpektorovprácezlešenia.Príslušnétvrdeniesprávnehoorgánuprvého
stupňa má teda zároveň oporu v administratívnom spise (CD nosič nachádzajúci sa v administratívnom
spise). Dôvody, ktoré uviedol správny orgán prvého stupňa, teda dostatočne spochybňujú, že vo veci
existovala objektívna potreba vykonania ústneho pojednávania so žalobcom. Zároveň podľa názoru

správneho súdu správny orgán prvého stupňa dostatočne jasne vysvetlil svoje dôvody, pre ktoré
nepovažoval za potrebné vykonať ústne pojednávanie so žalobcom.

31. Žalovaný vo vzťahu k čestným prehláseniam zo dňa 16.09.2019 uviedol, že „Odvolací orgán
poukazuje na ustanovenie § 39 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že čestné vyhlásenie môže

urobiťlenúčastníkaniejeprípustnézostranyinýchsubjektov,ktorésazúčastňujúnakonaní.Vsúvislosti
s uvedeným považuje odvolací orgán čestné prehlásenia za bezpredmetné (preskúmavané rozhodnutie,
s. 5). Podľa názoru správneho súdu uvedený právny záver žalovaného je v rozpore s § 34 ods. 1
správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Síce je pravdou, že § 39

správneho poriadku hovorí iba o čestnom vyhlásení účastníka administratívneho konania. Na druhej
strane z jazykového výkladu § 39 správneho poriadku vyplýva, že toto ustanovenie hovorí o prípustnosti
čestného vyhlásenia účastníka konania ako dôkazného prostriedku nahrádzajúceho iný dôkaz vo
veci. Avšak čestné vyhlásenie iných osôb ako účastníka konania má povahu samostatného dôkazu
prípustného podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku. Preto v systematickom výklade § 39 správneho

poriadku a § 34 ods. 1 správneho poriadku nemožno dospieť k záveru, že § 39 správneho poriadku
vylučuje použitie čestného vyhlásenia ako dôkazu pre účely administratívneho konania. Z týchto
dôvodov sa správny súd nestotožnil s právnym záverom žalobcu, že príslušné čestné vyhlásenia zo
dňa 16.09.2019 by mali byť pre účely administratívneho konania bezpredmetné. Na druhej strane,
žalovaný ohľadom čestných prehlásení zo dňa 16.09.2019 taktiež uviedol, že dotknutí pracovníci v nich

„popreli všetko čo uviedli v zápisniciach a deklarovali nové skutočnosti, totožné so skutočnosťami
uvádzanými účastníkom konania“. Okrem toho žalovaný konštatoval, že v nich vidí spôsob „vyhnúť
sa hroziacej sankcii zo strany inšpektorátu práce.“ (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). Žalovaný ďalej
poukázal na to, že dotknutí pracovníci podali vo veci informácie, ktoré boli zachytené v zápisniciacho podaní vyjadrenia zo dňa 18.09.2019. Žalovaný tieto vysvetlenia považoval za zákonný dôkaz a
uviedol, že dotknutí pracovníci potvrdili pravdivosť takto poskytnutých informácii svojim podpisom na
zápisniciach zo dňa 18.09.2019 (preskúmavané rozhodnutie, s. 3). Ďalej žalovaný konštatoval, že

z jednotlivých zápisníc o podaní informácie zo dňa 18.07.2019 jednoznačne vyplýva, že dotknutí
pracovníci vykonávali prácu pre žalobcu, pričom činnosť, ktorú tieto osoby vykonávali, možno považovať
za závislú činnosť (preskúmavané rozhodnutie, s. 3). Preto napriek vyššie uvedenému nedostatku
možno v preskúmavanom rozhodnutí identifikovať kvalifikovaný hodnotiaci úsudok žalovaného týkajúci
sa čestných prehlásení zo dňa 16.09.2019. Týmto hodnotiacim úsudkom teda taktiež žalovaný

dostatočne odpovedal žalobcovi na jeho požiadavku vykonania ústneho pojednávania vo veci.

32. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nevypočul dotknutých pracovníkov a okrem toho taktiež p. E.
L. (konateľku žalobcu), p. I. M. a p. I. J. K.. Potreba vykonania výsluchu týchto svedkov by vyvstávala
z rovnakých okolností ako potreba realizovania ústneho pojednávania so žalobcom. Vo vzťahu k tomuto
žalobnému bodu preto správny súd odkazuje na svoje závery uvedené vyššie. Žalobca v konaní pred

správnym orgánom prvého stupňa výsluch týchto osôb sám nenavrhol, na čo správne poukázal žalovaný
vo svojom rozhodnutí (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). Žalovaný mohol doplniť konanie výsluchom
týchto osôb v rámci odvolacieho konania, pokiaľ by to považoval za nevyhnutné (§ 59 ods. 1 správneho
poriadku). Žalovaný hodnotil potrebu vykonania týchto svedkov v kontexte toho ako skutkové okolnosti
veci objasnil správny orgán prvého stupňa a ako tieto posúdil v rozhodnutí o uložení pokuty. V tejto

súvislosti žalovaný uviedol, že dôkazy obstarané v štádiu inšpekcie práce nevykazovali žiaden rozpor
a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí
teda poskytol dostatočnú odpoveď na to, prečo z hľadiska objasnenia skutkového stavu nepovažoval
za nevyhnutné realizovať vypočutie príslušných svedkov pre účely odvolacieho konania. Podľa názoru
správneho súdu žalovaný nevybočil z rámca prípustnej právnej úvahy, pokiaľ sám výsluch vyššie

uvedených svedkov nevykonal, obzvlášť za situácie, keď ich vypočutie žalobca v konaní pred správnym
orgánom prvého stupňa nenavrhol.

33. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými znakmi závislej
práce, ktoré vykazovala činnosť dotknutých pracovníkov pre žalobcu (rozhodnutie o uložení pokuty,

s. 4-5). K tvrdeniu žalobcu, že dotknutí pracovníci sa dostavili na stavbu v Kuzmiciach svojvoľne
správny súd uvádza, že nie je jeho úlohou opätovne objasňovať skutkový stav veci, ale iba posúdiť,
či zistenie skutkového stavu bolo postačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP).
Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu
v administratívnom konaní bolo postačujúce na prijatie záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho

zamestnávania tým, že dňa 18.07.2019 o 09:15 hod. využíval závislú prácu dotknutých pracovníkov na
pracovisku: Obecný úrad Kuzmice, 076 12 Kuzmice a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah
podľa zákonníka práce

34. Žalobca v odvolaní vytýkal rozhodnutiu o uložení pokuty, že pri ukladaní pokuty malo byť prihliadnuté

na likvidačný dopad výšky pokuty na žalobcu. Na druhej strane, sám žalobca žiadne konkrétne dôkazy
preukazujúce takýto likvidačný dopad pokuty do administratívneho konania nepredložil. Skúmanie
potenciálnych ekonomických dopadov sankcií nepatrí medzi okolnosti, na ktoré sa má z úradnej moci
prihliadať pri určovaní výšky pokuty podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Z týchto dôvodov
nebol žalovaný povinný si sám zabezpečiť podklady týkajúce sa ekonomickej situácie žalobcu. Za týchto

okolností považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.

35. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že pri ukladaní pokuty nebola zohľadnená dĺžka trvania
protiprávneho stavu. Uvedené nie je pravdou, keďže v rozhodnutí o uložení pokuty sa uvádza –
doslovne citované: „V prospech účastníka konania hovorí skutočnosť, že protiprávny stav trval iba

krátku dobu“ (rozhodnutie o uložení pokuty, s. 7). Následne správny orgán prvého stupňa vo svojom
rozhodnutí vysvetlil dôvody, pre ktoré nebola žalobcovi uložená pokuta v minimálnej výške. V rozhodnutí
o uložení pokuty sa správny orgán prvého stupňa individuálne taktiež zaoberal všetkými okolnosťami,
ktoré pre určenie výšky pokuty stanovuje § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.. Tieto okolnosti taktiež
správny orgán prvého stupňa konkrétne vyhodnotil vzhľadom na skutkové okolnosti na strane žalobcu

(rozhodnutieouloženípokuty,s.6-8).Žalobcovibolapokutauloženánaúrovnispodnejhranicezákonnej
sadzby príslušného správneho deliktu stanovenej v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona č. 125/2006
Z. z. Správny súd považoval dôvody uvádzané správnym orgánom prvého stupňa za postačujúce nazdôvodnenie príslušnej výšky uloženej pokuty. Na základe uvedeného vyhodnotil správny súd príslušný
žalobný bod ako nedôvodný.

36. V žalobných bodoch vzťahujúcich sa k neprimeranosti výšky uloženej pokuty správny súd
neidentifikoval procesne účinný návrh na vykonanie sankčnej moderácie správnym súdom (§ 198 ods.
1 SSP). Takýto právny záver správny súd zaujal na základe ich obsahového vymedzenia, keďže tieto
žalobné body smerovali voči nesprávnosti postupu žalovaného a neboli prednesené ako dôvody pre
rozhodnutie správneho súdu o znížení uloženej sankcie. Zároveň bol správny súd pri tomto posúdení

vedený formuláciou petitu správnej žaloby, podľa ktorého sa žalobca výslovne dožaduje výhradne
toho, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie. V tejto súvislosti považuje správny súd za
potrebné podotknúť, že pristúpiť k sankčnej moderácii je možné len vtedy, ak žalobca na takýto
postup predloží jasný a zrozumiteľný procesný návrh. Iba návrh spĺňajúci takéto požiadavky možno
považovať za procesne určitý právny úkon, ktorým dochádza k rozšíreniu predmetu konania pred

správnym súdom o rozhodovanie o sankčnej moderácii. Správny súd k predloženiu takéhoto návrhu
nevyzýva. Platí, že správny súd nemôže bez návrhu o sankčnej moderácii sám rozhodnúť, inak by to
predstavovalo prekročenie jeho právomoci delimitovanej z hľadiska zákonom zverených kompetencií
pre účely správneho trestania (§ 198 ods. 4 SSP).

VI.
Záver

37. Vychádzajúc z uvedeného správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

38. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny
súd a contrario podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa §
168 SSP správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo

požadovať.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa

doručeniarozsudkunaSprávnysúdvKošiciach.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnostiodkladnýúčinok,akbyprávnyminásledkaminapadnutéhorozhodnutiasprávnehosúduhrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov /ďalej aj „SSP“/ ),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.