Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324011040
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4324011040.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona
a iné, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. 12. 2024 sp. zn.
3PP/40/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 2
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu
úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu trestným rozkazom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020 dňa 30. 3. 2021, právoplatným dňa 15. 9. 2022.

Súd I. stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa
s návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie, hodnotením odsúdeného Ústavom na výkon
trestu v Želiezovciach, nariadením výkonu trestu odňatia slobody, trestným rozkazom Okresného súdu

Malacky zp. zn. 3T/88/2020 zo dňa 30. 3. 2021, odpisom z registra trestov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon polovice uloženého
trestu a jednu z materiálnych podmienok - preukázal určitý stupeň polepšenia, avšak nesplnil druhú
materiálnu podmienku a to, že bude v budúcnosti viesť riadny život. Vychádzajúc z hodnotenia riaditeľa
ústavu na výkon trestu dôvodil, že odsúdený stanovený program zaobchádzania aktuálne plní čiastočne
v oblasti zmysluplného trávenia voľného času, v ostatných oblastiach sa plní. Jeho správanie a

vystupovanie je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov zboru plní.
Podmienky k udeľovaniu disciplinárnych odmien si priebežne vytvára a bola mu udelená jedna
disciplinárna odmena. Disciplinárne potrestaný nebol. O aktivity pedagogického pôsobenia prejavuje
záujem, zapája sa do prednášok a besied organizovaných v oddiele, ako aj do výkonu činností
pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich s udržiavaním čistoty a poriadku ubytovacích
priestorov. Zvýraznil, že v závere hodnotenia riaditeľ ústavu neodporučil podmienečné prepustenie

odsúdeného.
Na základe uvedeného argumentoval, že odsúdený v rámci výkonu trestu odňatia slobody svojou
participáciou prejavuje záujem o naplnenie cieľov programu zaobchádzania, aby sa mohlo konštatovať
jeho polepšenie, avšak zároveň posudzoval dosiahnutý stupeň nápravy odsúdeného nielen podľa jeho
správania sa, ale tiež s ohľadom na to, či sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho
viedli k trestným činom, pre ktoré bol odsúdený. Konštatoval, že od odsúdeného nemožno dôvodne

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aj keď aktuálne dodržiava ústavný poriadok, ale len za
múrmi výchovného ústavu, kde je neustále sledované jeho správanie a po prepustení z výkonu trestusa opakovane dopúšťa najmä majetkovej trestnej činnosti. Zvýraznil, že pozitívna prognóza budúceho
správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V tejto súvislosti poukázal na odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa už v minulosti
viackrát dostal do rozporu so zákonom, pričom tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za uplynulé
obdobie, neviedli k jeho náprave a prevýchove. V tomto kontexte poukázal na skutočnosť, že bol
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 0T/228/2015 zo dňa 15. 6. 2015, právoplatným
dňa 15. 6. 2015, odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace so zaradením do

ústavu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 7. 1. 2017 a opätovne dňa 16. 4. 2018 sa
dopustil trestného činu, teda prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, za čo
mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020 zo dňa 30. 3. 2021,
právoplatným dňa 15. 9. 2022, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením
do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktorý v súčasnosti vykonáva.
Ďalej bol rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/8/1995 z 1. 6. 1995 uznaný vinným z

trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (vtedy platného) a iné a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 24 mesiacov, do 1. 6. 1997. V priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
spáchal znovu trestný čin, a to neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 8 ods.
1 Tr. zák. k § 249a ods. 1 Tr. zák. (vtedy platného), za čo bol odsúdený rozhodnutím Obvodného súdu

Bratislava II sp. zn. 5T/42/1996 zo dňa 12. 6. 1996 na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so
zaradením do I. NVS. Trest vykonal dňa 26. 3. 1997. Uznesením Obvodného súdu Bratislava V sp.
zn. 1T/8/1995 bol podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov z rozhodnutia Obvodného
súdu Bratislava V sp. zn. 1T/8/1995 zo dňa 1. 6. 1995 premenený a následne dňa 8. 11. 1996 mu bolo
nariadené vykonať uvedený trest. Trest vykonal dňa 26. 8. 1998.

Z uvedeného súd I. stupňa rezultoval, že odsúdený porušil podmienky podmienečného odsúdenia
z výkonu trestu odňatia slobody, kedy sa očakávalo, že bude viesť riadny život občana a bude sa
vyhýbať protiprávnemu konaniu, čo sa však nenaplnilo. Dospel k záveru, že je odôvodnený predpoklad
zvýšeného rizika recidívy odsúdeného a prognóza do občianskeho života u neho nie je priaznivá, keďže
opakovane sa dopúšťal ďalších trestných činov, preto uzavrel, že neboli splnené materiálne podmienky

podmienečného prepustenia zo strany odsúdeného zakotvené v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 66 ods.
2 Tr. por., zároveň prihliadnuc aj na povahu spáchaného trestného činu a na typ ústavu a stupeň jeho
stráženia,ktorýpodľajehonázoruvsúčasnostizodpovedámiereprevýchovyodsúdenéhoamožnostiam
jeho resocializácie.
K tvrdeniu odsúdeného na verejnom zasadnutí, že sa nedopustil predmetného trestného činu a podal

návrh na obnovu konania, súd I. stupňa poukázal na nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a je jednou zo záruk právnej istoty a dodal, že zároveň Okresný súd Malacky
pod sp. zn. 1Nt/6/2024 zo dňa 16. 10. 2024 návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania vo veci
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020, zamietol.
V závere dodal, že skúmal aj možnosti podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 68 ods.

1 Tr. zák. s nariadením probačného dohľadu nad odsúdeným za súčasného ustanovenia primeraných
obmedzení alebo povinností v zmysle § 51 ods. 3 a 4 Tr. zák. a mal za to, že ani uložené primerané
obmedzenia či povinnosti by nedávali záruku, že by odsúdený po podmienečnom prepustení z výkonu
testu odňatia slobody viedol riadny život s poukazom na už uvedené okolnosti.
Súd I. stupňa uzavrel, že na odsúdeného bude potrebné naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami

počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, keďže si nevytvoril
podmienky na podmienečné prepustenie a preto jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

Uvedené uznesenie ihneď po jeho vyhlásení napadol sťažnosťou odsúdený, ktorú sťažnosť doplnil
písomnými podaniami.

V odôvodnení sťažnosti, zaslaného prostredníctvom obhajcu, tvrdil, že naplnil kritériá na podmienečné
prepustenie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák., keďže z hodnotenia vypracovaného ÚVTOS
Želiezovcezodňa4.12.2024vyplýva,ževÚVVaÚVTOSBratislavabolojehosprávanieavystupovanie
na požadovanej úrovni a nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Následne bol premiestnený za
účelom výkonu trestu odňatia slobody do ÚVTOS Želiezovce dňa 21. 2. 2024, kde bol umiestnený do

diferenciačnej skupiny „C“. Napriek kladnému hodnoteniu odsúdeného vo všetkých bodoch hodnotenia,
riaditeľ ústavu neodporučil jeho podmienečné prepustenie, čo zdôvodnil hodnotením rizika recidívy
trestnej činnosti, ktoré je stredné. Ďalej zvýraznil, že z hodnotenia vyplýva, že jeho správanie a
vystupovanie bolo prevažne na požadovanej úrovni – nedostatok bol zaznamenaný v jednom prípade, ato keď fajčil mimo vyhradený priestor, ale zachovával zásady slušného správania, udržiaval poriadok vo
svojich osobných veciach, nevyvolával konfliktné situácie a bol znášanlivý medzi odsúdenými, pracovne
zaradený na pracovisku obuvníckeho charakteru a na pracovisku ručného šitia obuvi s pracovnou

morálkou na požadovanej úrovni, aktívne sa zapájal do činností súvisiacich s udržiavaním čistoty
ubytovacích priestorov, nadväzoval kontakt so známymi - telefonovanie aj korešpondencia, stanovené
ciele programu v oblasti zmysluplného trávenia voľného času plní čiastočne a v ostatých oblastiach
plní, v oblasti vzdelávania prejavuje záujem o aktivity pedagogického pôsobenia, v minulosti bol členom
špeciálno-pedagogickej diskusnej skupiny, pokyny a príkazy príslušníkov zboru rešpektuje

a plní, udržiaval poriadok vo svojich osobných veciach, nevyvolával konfliktné situácie a bol znášanlivý
medzi odsúdenými. Dňa 4. 12. 2024 bol disciplinárne odmenený finančnou odmenou za vzorné plnenie
pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol.
V nadväznosti na citáciu z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 36/2022
zo dňa 24. mája 2022 tvrdil, že aj v jeho prípade súd I. stupňa pri posudzovaní splnenia podmienok na
jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nepripísal dostatočný význam zmenám

v jeho správaní, ktoré boli podporené hodnotením jeho osoby ústavom, ale svoje rozhodnutie založili
takmer výlučne na skutočnostiach, ktoré predchádzali jeho odsúdeniu a nástupu do výkonu trestu, čím
bolo porušené jeho základné právo na súdnu ochranu a zásada „ne bis in idem“.
Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku – dôvodnosť očakávania vedenia riadneho života po
podmienečnom prepustení, zvýraznil, že disponuje prísľubom zahraničnej spoločnosti, konkrétne A.

B. C., D. E. XX-XX, XXXXX E., F., ktorá mu garantuje prácu skladníka a pravidelný mesačný príjem.
Život jeho blízkych mu nie je ľahostajný, preto udržiava s nimi pravidelný sociálny kontakt. Zastal názor,
že účel trestu u neho splnil aj čiastočný výkon trestu a je dôvodné očakávať, že po podmienečnom
prepustení bude viesť riadny život a viac sa trestnej činnosti nedopustí. Doplnil, že od počiatku trestného
stíhania prezumuje svoju nevinu, ktorú sa snažil všetkými možnými prostriedkami preukázať a popisoval

nezrovnalosti celého trestného konania.
Sám odsúdený v písomnom doplnení svojej sťažnosti dodal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé
súdne konanie zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Namietal, že mu nebol ustanovený
obhajcanáhodnýmelektronickýmvýberom,nebolpripojenýtrestnýspisOkresnéhosúduMalackysp.zn.
3T/88/2020 a záverečná porada súdu sa uskutočnila v prítomnosti technika, zapisovateľky, prokurátora

aobhajcu.Namietal,žesúdI.stupňanekritickyprevzalzáverhodnoteniaústavu,ktorýabsolútnekoliduje
s jeho pozitívnym obsahom. Opätovne namietal, že vo výkone trestu je protiústavne, pretože mu nebol
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/88/2020. Žiadal, aby bolo jeho žiadosti
o podmienečné prepustenie vyhovené. V doplnení svojej sťažnosti sa venoval podmienkam výkonu
trestu v ústave v Želiezovciach, ktoré označil za neľudské a ponižujúce.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia

slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.Podľa § 415 ods. 1 Tr. por., o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd
na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného

na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na
doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že
ho odsúdený podal predčasne.
O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho

polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva. (ods. 2)
Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému návrhu pripojí, môže
rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda
senátu. (ods. 3)

Ak súd rozhodne o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného, ktorému
bolo popri treste odňatia slobody uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ nevykonal, súd súčasne
rozhodne podľa § 446a. (ods. 4)
O návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. (ods. 5)

Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený sa v podanom návrhu na
podmienečné prepustenie domáhal prepustenia z výkonu úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 20
mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020 zo dňa 30. 3.
2021, právoplatným dňa 15. 9. 2022.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na formálne a materiálne podmienky
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorého podstatou nie je to, aby za dobré správanie
prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej

doby bez ohľadu na účel trestu. Súd I. stupňa správne konštatoval, že odsúdený splnil formálnu
podmienku, t. j. lehotu na podmienečné prepustenie, avšak neuviedol presný dátum splnenia tejto
podmienky, preto nadriadený súd dopĺňa, že lehotu na podmienečné prepustenie mal odsúdený
splnenúpovýkonepoloviceuloženéhotrestu,t.j.kudňu27.8.2024,keďževýkontrestuzačalvykonávať
dňa 15. 2. 2024 so započítaním doby od 27. 10. 2023 do 15. 2. 2024. Predpokladaný koniec výkonu

trestu má dňa 27. 6. 2025.

Krajský súd zhodne ako súd I. stupňa konštatuje, že odsúdený splnil aj jednu z materiálnych
podmienok, keď svojím správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody preukázal svoje polepšenie,
poukazujúc najmä na hodnotenie ústavu, z ktorého je zrejmé, že vystupovanie odsúdeného je na

požadovanej úrovni, plní a rešpektuje príkazy a nariadenia príslušníkov zboru, disciplinárne odmenený
bol v jednom prípade a disciplinárne potrestaný nebol. Je pracovne zaradený a pracovnú morálku má
na dobrej úrovni. Zapája sa do výkonu činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného súvisiacich
s udržiavaním čistoty a poriadku ubytovacích priestorov. Zo záveru hodnotenia však vyplýva,
že resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá, keďže opakovane páchal trestnú činnosť

a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Na základe celkového hodnotenia nebol odporučený na
podmienečné prepustenie.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa, že u odsúdeného nebolo doposiaľ preukázané
splnenie druhej z materiálnych podmienok, že sa môže od neho dôvodne očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde nadriadený
súd posudzoval (nielen subjektívne) všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné
a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu
a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu, na počet spáchaných skutkov a tiež na to, či sa
zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že v minulosti bol 19-krát súdne trestaný za rôznorodú, najmä
majetkovú, trestnú činnosť a to v relatívne krátkych časových obdobiach za sebou a boli mu ukladanéprevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody a napriek tomu, že tieto vykonal, opätovne sa dopúšťal
ďalších protiprávnych konaní, za ktoré bol odsúdený.

Súd I. stupňa správne poukázal na odsúdenie rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava V sp. zn.
1T/8/1995 zo dňa 1. 6. 1995, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. č.140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov do 1. 6. 1997,
pričom v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia spáchal znovu trestný čin a to

neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. k § 249a ods. 1 Tr. zák.
č.140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005, za čo bol odsúdený rozhodnutím Obvodného súdu Bratislava
II sp. zn. 5T/42/1996 zo dňa 12. 6. 1996 na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so zaradením do
I. NVS. Trest vykonal dňa 26. 3. 1997. Uznesením Obvodného súdu Bratislava V sp. zn. 1T/8/1995 bol
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov z rozhodnutia Obvodného
súdu Bratislava V sp. zn. 1T/8/1995 zo dňa 1. 6. 1995 premenený a následne dňa 8. 11. 1996 mu bolo

nariadené vykonať uvedený trest.
Následne bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 3T
134/2001, sp. zn. 4T 2/2002, sp. zn. 5T 229/2002 a Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. 1T 64/ 2004
opäť pre majetkovú trestnú činnosť na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky nepodmienečne,
ktorý vykonal dňa 31. 1. 2005, kedy bol podmienečne prepustený z jeho výkonu.

Ďalej bol odsúdený:
- Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 5T 71/1998 pre majetkovú trestnú činnosť, pričom bolo
upustené od uloženia súhrnného trestu;
- Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 1T 136/2006, kde mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, ktorý vykonal dňa 28. 9. 2012;

- Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 0T 33/2013, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok a 11 mesiacov, ktorý bol vykonaný dňa 17. 5. 2015, vrátane trestu zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na 6 rokov, ktorý vykonal dňa 21. 1. 2022;
- Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 0T 44/2013, Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 1T
68/2013 a Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 4T 65/2013, v ktorých konaniach bolo upustené

od uloženia súhrnného trestu;
- Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 0T 228/2015, kde mu bol uložený za majetkovú trestnú
činnosť nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok a 4 mesiace, ktorý vykonal dňa 7. 1. 2017;
- Okresným súdom Senica pod sp. zn. 1T 25/2014, Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 3T
74/2017 a Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 1T 116/2013, v ktorých konaniach bolo upustené od

uloženia súhrnného trestu;
- v roku 2019 súdom Landesgericht Eisenstadt opätovne pre krádež a naposledy
- Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 3T 88/2020, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 1 rok a 8 mesiacov, ktorý toho času vykonáva a trestu zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá na 3 rokov.

Z uvedeného je zrejmé, že výkon nepodmienečných trestov v prípade odsúdeného nesplnilo svoj účel,
odsúdený sa chronicky a opakovane dopúšťa najmä trestnej činnosti, a to aj mimo územia Slovenskej
republiky, t. j. ide o špeciálneho recidivistu. Rovnako nadriadený súd zohľadnil pri posudzovaní prognózy
jeho ďalšieho života pri prepustení z výkonu trestu odňatia slobody hodnotenie Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody Želiezovce, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopustil rôznorodej trestnej
činnosti, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej páchaniu, resocializačná prognóza je u odsúdeného
podľa nástroja rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je
stredné.
Na tomto mieste nadriadený súd taktiež dáva do pozornosti, že práve podmienečným odsúdením súd

vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez izolácie
od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený.
Uvedené môže dosiahnuť iba vedením riadneho života a s ohľadom na vyššie uvedenú genézu trestnej
činnosti odsúdeného je nutné konštatovať, že ani predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti
spočívajúca vo výkone trestu nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok.

Odsúdený už bol niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť
preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo sa neudialo.V závere nadriadený súd len dopĺňa, že súd I. stupňa správne prihliadol na ust. § 66 ods. 2 Tr.
zák., v zmysle ktorého skutočnosť, do ktorého ústavu na výkon trestu je odsúdený zaradený (z
hľadiska vonkajšej diferenciácie trestu odňatia slobody podľa § 48 Tr. zák., teda či ide o minimálny

stupeň stráženia, stredný stupeň stráženia alebo maximálny stupeň stráženia) je nevyhnutné hodnotiť
v súvislosti s otázkou, či vzorné správanie odsúdeného vo výkone trestu a jeho pomer k práci,
ktorý sa javí ako poctivý, je výrazom jeho skutočného polepšenia, a či teda je možné od neho očakávať,
že v budúcnosti bude viesť riadny život. Zaradenie páchateľa do príslušného stupňa stráženia súvisí
so závažnosťou spáchaného trestného činu, čo je vyjadrené prísnejšími zákonnými podmienkami

pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u tých páchateľov, ktorí sa dopustili
závažnejšieho trestného činu. Na tento účel je preto dôležité hodnotiť aj závažnosť trestného činu, a to
najmä motív a spôsob prevedenia činu, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, a charakterové
vlastnosti osoby odsúdeného s prihliadnutím na to, či páchateľ vedie protispoločenský, parazitný život,
alebo či inak žije riadnym životom. Osobitný význam pre posúdenie závažnosti spáchaného trestného
činu má okolnosť, že ide o páchateľa recidivistu, čo je i osoba odsúdeného.

Poukazujúc na horeuvedené skutočnosti, krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že v prípade
odsúdeného, napriek jeho snahe o nápravu v ústave, ešte nemožno konštatovať, že si dôsledne
uvedomil následky svojho konania a čiastočný výkon trestu, ktorý aktuálne vykonáva, mal na neho
dostatočný prevýchovný vplyv.

V závere rozhodnutia nadriadený súd k sťažnostným námietkam odsúdeného, uvádza nasledovné.

Pokiaľ odsúdený namietal, že mu nebol ustanovený obhajca náhodným elektronickým výberom, tak
obhajca mu bol ustanovený procesne správnym spôsobom. V prípade odsúdeného sa nejednalo

o prípad povinnej obhajoby (§ 37 a § 38 Tr. por.), v ktorom prípade sa postupuje pri ustanovení obhajcu
podľa § 40 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom programového prostriedku schváleného ministerstvom
spravodlivosti. Odsúdenému bol v predmetnom konaní ustanovovaný obhajca na jeho žiadosť, ktorú
odôvodnil skutočnosťou, že nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov, teda postupom v zmysle §
40 ods. 2 Tr. por., ktorý upravuje právo obvineného na ustanovenie obhajcu aj vtedy, ak nejde o prípad

povinnej obhajoby. V tomto prípade súd nemusí generovať odsúdenému advokáta prostredníctvom
programového prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti. Teda súd I. stupňa postupoval
procesne správne a odsúdenému ustanovil obhajcu postupom podľa ust. § 40 ods. 2 Tr. por.

Ďalej odsúdený namietal, že záverečná porada súdu sa uskutočnila v prítomnosti technika,

zapisovateľky, prokurátora a obhajcu, krajský súd po preskúmaní procesného postupu súdu I. stupňa
konštatuje, že súd I. stupňa postupoval procesne správne, na podklade návrhu odsúdeného a rozhodol
vzákonnejlehote60dníodjehodoručenia,vprejednávanomprípaderozhodolsamosudcaauznesením
po vykonaní verejného zasadnutia prostredníctvom videokonferencie, teda zariadení umožňujúcich
prenos zvuku a obrazu. Na verejnom zasadnutí, okrem samosudcu, zapisovateľky a technika

zabezpečujúceho videokonferenciu, boli prítomní odsúdený a jeho obhajca, prokurátor, zástupca ústavu
na výkon trestu – ktorí boli aj vypočutí. Súd I. stupňa vyhlásil uznesenie, ktorému nepredchádza porada
a hlasovanie o rozsudku. Súd I. stupňa postupoval procesne správne v zmysle zákonných ustanovení
Trestného poriadku o konaní verejného zasadnutia a vyhlásení uznesenia a z ničoho nevyplýva,
že by rozhodovanie samosudcu o návrhu odsúdeného po prerušení videokonferenčného spojenia

prebiehalo v prítomnosti odsúdeným tvrdených osôb. Napriek tomu dáva krajský súd do pozornosti súdu
I. stupňa, že v prípade vykonávania verejného zasadnutia prostredníctvom videokonferencie, by mal
zaznamenávať na zvukový záznam ako i do zápisnice skutočnosť, že pred rozhodnutím všetky osoby
opustili pojednávaciu miestnosť a kto sa dostavil do pojednávacej miestnosti na vyhlásenie rozhodnutia.
K námietke odsúdeného, že nebol pripojený trestný spis Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020

krajský súd podotýka, že na účely posúdenia naplnenia materiálnych podmienok si súd musí vyžiadať
hodnotenie odsúdeného (§ 62 Zákona o výkone trestu odňatia slobody), čo súd I. stupňa spravil, ďalej
si zabezpečil samotný trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020 zo dňa 30. 3. 2021,
právoplatný dňa 15. 9. 2022, fotokópiu nariadenia výkonu trestu a odpis registra trestov. Samotné
hodnotenie spĺňalo zákonné náležitosti (§ 64 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

z 3. septembra 2008, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), ktorými sú osobné
údaje, údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné
prepustenie, najmä hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu,
aktivita odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania, resocializačná prognóza, v závere sa uvedieodporúčanie riaditeľa ústavu. Nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa zohľadnil všetky zadovážené
dôkazy, ktoré mu poskytli komplexný obraz o osobe odsúdeného a jeho celkovom správaní a plnení
povinností vo výkone trestu, preto nebolo nevyhnutné si zabezpečovať kompletný spis Okresného súdu

Malacky sp. zn. 3T/88/2020.

Pokiaľ odsúdený v sťažnosti opätovne namietal, že vo výkone trestu je protiústavne, pretože mu
nebol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/88/2020, uvedené sa v konaní
o podmienečné prepustenie nevyhodnocuje ani neskúma. Súd I. stupňa správne k tejto námietke

odsúdeného zvýraznil, že trestný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020 zo dňa 30. 3.
2021 nadobudol právoplatnosť dňa 15. 9. 2022, toto rozhodnutie je nezmeniteľné a záväzné. Zároveň
Okresný súd Malacky pod sp. zn. 1Nt/6/2024 zo dňa 16. 10. 2024 návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania vo veci Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/88/2020 zamietol.

K námietkam vo vzťahu k podmienkam výkonu trestu v ústave v Želiezovciach nadriadený súd

uvádza, že tieto rovnako tak nie sú predmetom rozhodovania o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie. Nedá však nadriadenému súdu nepoznamenať, že odsúdený je v dôsledku vlastného
protiprávneho konania vo výkone trestu odňatia slobody a opakovane len on sám svojim konaním sa
môže výkonu trestu odňatia slobody vyhnúť vedením riadneho a slušného života v rámci morálnych,
etických a zákonných noriem.

Nadriadený súd tiež súhlasne so súdom I. stupňa uvádza, že vzhľadom na sklony odsúdeného
k páchaniu trestnej činnosti, nie sú splnené podmienky na jeho podmienečné prepustenie ani pri
prípadnom súčasnom uložení skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho správaním.

Odsúdený zo všetkých vyššie uvedených dôvodov očakávanie, že výkon trestu mal na neho dostatočný
výchovný charakter a bude sa v budúcnosti vyhýbať protiprávnemu konaniu v civilnom živote doposiaľ
nepreukázal.

Na podklade vyššie uvedeného a po zohľadnení všetkých skutočností dôležitých na rozhodnutie,

bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.