Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200482
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4021200482.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
NEXPLUS SK s.r.o., so sídlom Nitrianska 16, 942 01 Šurany, IČO: 35 845 180, zastúpeného: JUDr.
Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP-PO/BEZ/2021/2510 zo dňa 29.06.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Inšpektorát práce Nitra (ďalej len „inšpektorát práce“) uskutočnil u žalobcu výkon inšpekcie práce
so zameraním na kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) a bezpečnosť technických zariadení,
a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, pri ktorej bolo zistených celkom 68
nedostatkov z oblasti porušenia predpisov o BOZP a 1 nedostatok z oblasti porušenia pracovnoprávnych

predpisov, ktoré boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie.

2. Na základe poznatkov získaných v priebehu výkonu inšpekcie práce začal správny orgán prvého
stupňa konanie vo veci uloženia pokuty za zistené správne delikty. Inšpektorát práce vydal ako prvé
rozhodnutie č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2020/4495 zo dňa 15.12.2020, ktorým uložil žalobcovi
za aplikácie absorpčnej zásady úhrnnú sankciu za spáchanie tam uvedených deliktov vo výške 30
000 Eur. Žalovaný v odvolacom konaní uvedené prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. NIP/NIP-

PO/BEZ/2021/2510 zo dňa 19.02.2021 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie
a rozhodnutie, a to z dôvodu nesúladu výšky uloženej pokuty s princípom legitímneho očakávania,
ako aj z dôvodu neadekvátnosti, nedostatočnej odôvodnenosti výšky uloženej pokuty s ohľadom
na charakter protiprávneho konania žalobcu a ostatné súvisiace okolnosti a špecifiká daného prípadu.

3. Následne inšpektorát práce rozhodnutím č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2021/2101 zo dňa 26.04.2021
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o inšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 000 Eur„za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 3.
zákona č. 125/2006 Z. z., pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3
písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z., ktoré spočívalo v nezabezpečení ochranného zariadenia na zaistenie

bezpečnostiaochranyzdraviapripráciavnasledovnomporušenípredpisuazistenomskutkovomstave:

-ustanovenia§6ods.1písm.a)vnadväznostinaust.§38ods.1zákonač.124/2006Z.z.obezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon č. 124/2006 Z. z. alebo „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) a ust. § 4 ods. 1 a

prílohy č. 1 bod 2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov v platnom znení nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z čl. 60 STN 20 0717:1988 tým, že zamestnávateľ NEXPLUS SK s.r.o. v záujme
zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti
týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci, keďže k 15.07.2020 nezabezpečil, aby stolová dvojkotúčová brúska ELMAG,

typ DSM 175 W, bez čitateľného výrobného štítku, v dielni elektro na Nitrianska 16, 942 01 Šurany mala
kryt na ochranu oči z netrieštivého materiálu pre točiace sa nástroje – t. j. chýbalo ochranné zariadenie,

- ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovaust.§4ods.1aprílohyč.1bod

2.8 nariadenia vlády č. 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri
používaní pracovných prostriedkov v platnom znení tým, že zamestnávateľ NEXPLUS SK s.r.o. si ku dňu
15.07.2020nesplnilpovinnosťvzáujmezaisteniabezpečnostiaochranyzdraviaprivykonávaťopatrenia
so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže nezabezpečil, aby fréza SANGWON-

SWM-2T, bez čitateľného výrobného štítku, nachádzajúca v priestoroch nástrojáreň na Nitrianskej 16,
942 01 Šurany, fréza LUBR1CANT, model NSM-A, nachádzajúca v priestoroch dielne pre normovanie
na Nitrianska 16, 942 01 Šurany a sústruh WL-380 B; bez čitateľného výrobného štítku, nachádzajúci sa
v priestoroch nástrojáreň na Nitrianskej 16, 942 01 Šurany, mali kryt pre točiace sa nástroje, t. j. chýbalo
ochranné zariadenie

a zároveň za použitia absorpčnej zásady

za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona
o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení:

- ust. § 6 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nedodržaním
bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 48 STN 74 3282:1989 tým, že zamestnávateľ NEXPLUS
SK s.r.o. si nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nevykonal

opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keďže nezabezpečil ku dňu 15.07.2020,
aby kovový rebrík, ktorý slúži ako výstup na strechu budovy na Nitrianska 16, 942 01 Šurany, mal
ochranný kôš s piatimi zvislými ochrannými prvkami nad úroveň výstupu 1,100 m, keďže tento kôš
nepresahoval nad výstupnú úroveň najmenej 1100 mm, čo je správnym deliktom podľa ust. § 19 ods. 1

písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce,

- ust. § 6 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na ust. § 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 173 STN 078304:1988 tým, že zamestnávateľ

NEXPLUS SK s.r.o. si ku dňu 15.07.2020 nesplnil povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracovné prostriedky neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy, keďže nezabezpečil, aby na
pracovisku Nitrianska 16, 942 01 Šurany v dielni elektro bola fľaša na zváranie riadne zabezpečená proti
pádu alebo prevrhnutiu, čo je správnym deliktom podľa ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006

Z. z. o inšpekcii práce.

Uvedené bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a) zák. o inšpekcii
práce v dňoch 15.07.2020, 24.07.2020 a 05.08.2020 u zamestnávateľa: NEXPLUS SK s.r.o.“4. Na podklade žalobcom podaného odvolania žalovaný rozhodoval v odvolacom konaní a vydal
rozhodnutie žalovaného č. NIP/NIP-PO/BEZ/2021/2510 zo dňa 29.06.2021 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že uloženú úhrnnú sankciu považuje
za zákonnú, dôvodnú, primeranú, uloženú v zákonnej výške a plne sa stotožňuje s odôvodnením výšky
ukladanej sankcie prvostupňovým správnym orgánom.

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že absencia ochranných zariadení na stolovej
dvojkotúčovej brúske a fréze častokrát vedie ku vzniku pracovných úrazov s vážnymi poraneniami, a
tieto sú nevyhnutne potrebné na ochranu zdravia a života zamestnancov. Nezabezpečenie ochranných
zariadení zákonodarca kvalifikuje ako závažné porušenie povinností zamestnávateľa vyplývajúce
z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce (§ 19 ods. 3 písm. d/ zákona

o inšpekcii práce). Spáchanie uvedených deliktov, rovnako ako aj spáchanie absorbovaných deliktov
(s nedodržaním bezpečnostnej úrovne - ochranného košu na kovovom rebríku a nezabezpečením
fľaše na zváranie proti pádu alebo prevrhnutiu) vyhodnotil žalovaný ako nesporne preukázané,
a to primárne fotodokumentáciou zhotovenou priamo počas výkonu inšpekcie na mieste samom.
Konštatoval, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistené správne

delikty, a že odstránenie zistených nedostatkov ex post po výkone inšpekcie nie je spôsobilé založiť
žiaden liberačný dôvod na zbavenie sa deliktuálnej zodpovednosti. Stotožnil sa aj s výškou uloženej
pokuty, a jej odôvodnenie považoval za presvedčivé, pričom boli zhodnotené a zhrnuté všetky
rozhodujúce skutočnosti, ako veľkosť spoločnosti žalobcu, rizikové pracovisko 3. triedy u žalobcu, počet
zistených nedostatkov, či sa jedná o systémové zlyhanie riadenia ochrany práce alebo ojedinelý výskyt

nedostatkov.

II. Správna žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 31.08.2021, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, domáhal

preskúmania zákonnosti a zmeny napadnutého rozhodnutia podľa § 198 ods. 1 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) tak, že v časti
výšky sankcie ju mení na primeranú povahe a rozsahu porušenia § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona
o inšpekcii práce žalobcom.

7. Žalobca namietal nesúlad napadnutého rozhodnutia s princípom legitímneho očakávania podľa § 3
ods. 5 správneho poriadku. Bol toho názoru, že udelená pokuta za uvedené porušenie právnych
predpisov je neadekvátne vysoká. V § 19 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce je stanovené
rozpätie pokuty za závažné porušenie povinností od 1 000 do 200 000 Eur, pričom pri udeľovaní pokuty
je potrebné vnímať túto v kontexte ostatných podobných správnych deliktov a ich príslušných udelených

pokút. V § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce zákonodarca ustanovil v prípade ťažkej
ujmy na zdraví v dôsledku porušenia BOZP minimálnu pokutu vo výške 20 000 Eur, pričom v tomto
prípade nenastal žiadny pracovný úraz, nieto že by bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, preto aj z tohto
dôvodu považoval uloženú pokutu v danej výške za neprimerane vysokú. Z uvedených dôvodov sa
žalobcovi javila výška pokuty ako arbitrárna a jej udelenie ako porušujúce princíp právnej istoty, princíp

predvídateľnosti práva a princípy legitímneho očakávania.

8. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie v zmysle § 120 písm. c) SSP a zaobstarať rozhodnutia
Inšpektorátu práce Nitra o porušení totožných, respektíve obdobných právnych predpisov, pretože tieto
nie sú voľne dostupné a ani na jeho žiadosť o poskytnutie informácií mu neboli poskytnuté. Uvedenými

rozhodnutiami by však žalobca rád podložil svoje tvrdenie o arbitrárnosti výšky udelenej pokuty,
avšak bez jeho vlastného zavinenia mu nedostupnosťou obdobných rozhodnutí toto nebolo umožnené.
Dôkazy o vlastnom pochybení drží orgán verejnej správy, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie.

III. Vyjadrenie žalovaného, ďalší priebeh súdneho konania

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.01.2022 uviedol, že napadnuté
rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho
posúdenia veci, boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľnéhohodnotenia dôkazov. Ohľadne námietky neprimeranosti a arbitrárnosti uloženej sankcie zastal názor,
že uložená úhrnná sankcia je s ohľadom na všetky osobitosti a špecifiká daného prípadu dôvodná
a legitímna, a vykazuje znaky primeranosti, pričom podotkol, že maximálne zákonné rozpätie je

určené až do sumy 200 000 Eur. V zmysle príslušných ustanovení zákona kontrolné orgány nemajú
možnosť odpustiť, resp. upustiť od uloženia sankcie, pretože povinnosť jej uloženia im plynie priamo
zozákonaoinšpekciipráce.Výškauloženejsankciebolariadneodôvodnenácharakteromprotiprávneho
konania žalobcu, jeho rozsahom, spôsobom spáchania, povahou porušení bezpečnostných právnych
predpisov a jednotlivými súvisiacimi okolnosťami a zisteniami daného prípadu. Žalovaný navrhol žalobu

ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Žalobca sa na výzvu súdu nevyjadril replikou k vyjadreniu žalovaného.

IV. Relevantná právna úprava

11. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP, „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

12. Podľa § 194 SSP:
„(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o

priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“

13. Podľa § 197 SSP, „správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.“

14. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP, sankčná moderácia,
„(1)Správnysúdmôženazákladevýsledkovnímvykonanéhodokazovaniananávrhžalobcurozsudkom

a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného
rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu
rozhodnúť orgán verejnej správy.“

15. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“

16. Podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce (v znení účinnom do 31.12.2022),

„Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.“

17. Podľa § 19 ods. 3 písm. d) zákona o inšpekcii práce, „Závažné porušenie povinností vyplývajúcich

z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo
bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie
fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia.“

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci súdom

18. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade srozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

19. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 31.08.2021, t. j. konanie bolo začaté a neskončené do
30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní postupuje
a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný na konanie,
po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57,

§ 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v
medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako
aj postup predchádzajúci ich vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia procesných podmienok vec bez nariadenia
pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP), a po preskúmaní veci dospel k záveru, že

žaloba je nedôvodná.

20. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, a to v medziach žalobných bodov a v prípadoch podľa § 134
ods. 2 a § 195 SSP aj nad ich rámec, a teda preskúmať zákonnosť, adekvátnosť a odôvodnenosť výšky

napadnutejpokuty,azvážiťjejprípadnúmoderáciu.Žalobcaokremvýškypokutyvžalobenenamietaliné
vady napadnutých rozhodnutí alebo postupu správnych orgánov, ergo medzi účastníkmi konania nebola
sporná vyvodená deliktuálna zodpovednosť voči žalobcovi, a teda spáchanie uvedených správnych
deliktov žalobcom, ale sporná bola len výška uloženej pokuty.

21. Správny súd sa preto osobitne nezaoberal skutkovými podstatami správnych deliktov a vyvodením
deliktuálnej zodpovednosti žalobcu, keďže žalobca tieto závery nijako nenamietal; v podstate žalobca
sa stotožnil so spáchaním za vinu mu kladených správnych deliktov. Zároveň správny súd nezistil
nedostatky ohľadom vyvodenej zodpovednosti za správne delikty ani iné nedostatky v napadnutých
rozhodnutiach alebo postupe správnych orgánov v zmysle § 195 SSP. Z administratívneho spisu

jasne vyplýva vykonané dokazovanie správnymi orgánmi, a z napadnutých rozhodnutí skutkové závery
a právne závery vyvodené z vykonaného dokazovania, ktoré majú podklad v administratívnom spise,
pričom súd považoval závery správnych orgánov za preukázané a dostatočne odôvodnené.

22. Správny súd návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu nevyhovel ani nemohol vyhovieť z dôvodu, že

dospel k záveru, že uložená sankcia nemala pre žalobcu likvidačný charakter ani nebola neprimeraná
povahe skutku, a teda neboli splnené podmienky podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP.

23. Likvidačný charakter uloženej pokuty vo výške 20 000,- Eur žalobca ani netvrdil, pričom správne
orgány pri ukladaní pokuty zohľadnili aj jeho majetkové pomery (uvedené v bode 24. tohto rozsudku),

z čoho vyplýva, že o likvidačný charakter pokuty na žalobcu sa nesporne nejednalo. Čo sa týka
žalobných námietok o neadekvátnosti uloženej pokuty, súd uvádza, že výška pokuty bola správnymi
orgánmi podrobne odôvodnená za dodržania zásad ukladania trestov podľa zákona č. 300/2005
Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Správne orgány
v napadnutých rozhodnutiach prihliadli pri určovaní výšky pokuty na závažnosť zisteného porušenia

povinností a ich následky, na to, aké objekty chránené zákonom boli ohrozené, na počet zamestnancov,
rizikové pracovisko, na skutočnosť, že v tomto prípade bolo zistených 68 nedostatkov v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na opakované zistenie tohto druhu nedostatku atď., pričom
pokutu uložili v dolných 10 % rozpätia stanoveného v § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii
práce v rozmedzí od 1 000 do 200 000 Eur.

24. V zmysle napadnutých rozhodnutí správne orgány pri ukladaní sankcie v rámci správneho
trestania aplikovali zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona (v súlade s § 195 SSP),
a to absorpčnú zásadu a ukladali úhrnnú sankciu za viaceré delikty podľa sadzby za delikt
najprísnejšie postihnuteľný - podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona o inšpekcii práce v

stanovenom rozmedzí od 1 000 do 200 000 Eur. Pri určovaní výšky pokuty správne orgány
prihliadli v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce konkrétne na závažnosť zisteného
porušenia povinností aj následkov, ktorá je nezanedbateľná, pretože zamestnávateľ musí v prvom
rade vykonávať všetky potrebné bezpečnostné a zdravotné opatrenia tak, aby nedošlo k ohrozeniua už vôbec nie k akémukoľvek poškodeniu zdravia zamestnancov, a žalobca si nesplnením povinností
vyplývajúcich z bezpečnostných predpisov nesplnil povinnosť zabezpečiť, aby pracovisko spĺňalo
požiadavky na BOZP. Tak rezolútne postavená požiadavka zákonodarcu vyplýva z absolútnej priority,

akou je zdravie človeka, bezpodmienečné zaručenie jeho telesnej a duševnej integrity; ľudské
životy a ľudské zdravie sú najdôležitejším objektom, ktorým musí byť poskytnutá najvyššia ochrana.
V tomto prípade brúska bez ochranného krytu môže mať za následok ohrozenie života a zdravia
zamestnancov, napríklad odletujúce úlomky alebo triesky materiálu môžu spôsobiť vypichnutie oka
a pod., ako aj chýbajúce ochranné zariadenie na fréze a sústruhu môže spôsobiť zachytenie

časti tela, resp. oblečenia a môže dôjsť k úrazu spôsobenému kontaktom tela, čo správne orgány
vyhodnotili v neprospech nižšej pokuty. Ako priťažujúca okolnosť bolo zohľadnené nezabezpečenie
fľaše na zváranie proti pádu alebo prevrhnutiu a nezabezpečenie ochranného koša na rebríku, čo by
mohlo ohroziť život a zdravie zamestnancov - prevalením alebo potknutím sa o fľašu na zváranie,
stratou rovnováhy a následným pádom z rebríka. Počet zamestnancov 254 u zamestnávateľa žalobcu
bol posúdený ako ohrozenie väčšieho počtu zamestnancov a prevádzkovanie rizikového pracoviska

triedy 3 s 19 zamestnancami, kde je existencia škodlivého účinku na zdravie človeka v dôsledku
expozície nebezpečným faktorom, bolo posúdené v prospech vyššej pokuty. Nelegálne zamestnávanie
nebolo zistené a preto nemalo vplyv na výšku pokuty. Zohľadnenie zistených 68 nedostatkov v oblasti
BOZP a 1 nedostatku v oblasti pracovnoprávnych vzťahov predstavujúcich skutočnosť, že systém
riadenia ochrany práce v tomto prípade nie je jednoznačne na požadovanej úrovni, ako aj skutočnosť,

že ide o opakované zistenie tohto druhu nedostatku, bolo vyhodnotené v prospech vyššej pokuty.
Správne orgány vyhodnotili výšku pokuty ako primeranú, plniacu výchovnú, represívnu aj preventívnu
funkciu, odzrkadľujúcu charakter protiprávneho konania žalobcu, spôsob spáchania žalobcu a povahu
porušených bezpečnostných právnych predpisov. Nad rámec uvedeného inšpektorát práce aplikoval
pri uložení pokuty právnickej osobe aj zásady ukladania trestov podľa § 11 zákona č. 91/2016 Z.

z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov, v rámci ktorých navyše
zohľadnil majetkové pomery žalobcu, ktorého aktíva v roku 2019 boli v sume viac ako 20 mil. Eur, ako
aj to, či ide o činnosť vykonávanú vo verejnom záujme, pôsobenie žalobcu po spáchaní deliktu atď.
Vychádzajúc so záverov žalovaného a inšpektorátu práce, správny súd sa nestotožnil s námietkami
žalobcu o nezákonnosti, nedostatočnej odôvodnenosti či arbitrárnosti výšky uloženej sankcie. Správne

orgányvýškuuloženejpokutypodrobnezdôvodnili,sozohľadnenímvšetkýchsúvisiacichokolnostídanej
veci, uloženie pokuty je aj súladné s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a zodpovedá aj povahe
a závažnosti spáchaných správnych deliktov.

25. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu o porušení princípu právnej istoty a jeho legitímnych

očakávaní, keď považoval za potrebné vnímať udeľované pokuty v kontexte ostatných podobných
správnych deliktov a za ne udelených príslušných pokút, čo nemohol však sám predložiť, keďže mu
rozhodnutia v obdobných veciach žalovaný/ inšpektorát práce neposkytol a navrhol súdu tieto ako
dôkaz zabezpečiť v súdnom konaní. Súd v tejto súvislosti uvádza, že je to v prvom rade žalobca,
kto má povinnosť tvrdiť podstatné skutočnosti a tieto aj preukázať, nie skusmo navrhovať vykonanie

dôkazov, pričom nie je zrejmé, či budú svedčiť v prospech alebo neprospech žalobcu. Avšak za danej
situácie, keď správny súd nevzhliadol nedostatky v odôvodnení výšky pokuty a z preskúmania spisového
materiálu sa táto nejaví ako neprimeraná povahe skutkov, a teda nie sú dané dôvody na zmenu výšky
pokuty (moderáciu), nie je dôvod vykonávať dôkazy, ktoré by nepriniesli pre žalobcu iné priaznivejšie
rozhodnutie.

26. Rovnako súd nepovažoval za dôvodnú ani opodstatnenú žalobnú námietku, že keďže ešte nenastal
pracovný úraz ani nebola spôsobená žiadna ťažká ujma na zdraví, s ohľadom na § 19 ods. 1 písm.
a) bod 1. zákona o inšpekcii práce je neprimerané uložiť výšku pokuty 20 000 Eur, ktorá je stanovená
ako minimálna výška v prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví. Ak by súd prisvedčil tomuto tvrdeniu

žalobcu potom by v prípade nespôsobenia ťažkej ujmy na zdraví bola horná hranica rozpätia pokuty
automaticky maximálne 20 000 Eur, čo nekorešponduje so zákonom stanovenou sadzbou v § 19 ods. 2
písm. b) bod 1. zákona o inšpekcii práce, v ktorom je stanovená horná hranica pokuty za závažné
porušenie povinností až do 200 000 Eur, pričom je však potrebné zdôrazniť, že správne orgány v tomto
prípade vyhodnocovali jednak viacero spáchaných deliktov, ale aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli často v

prospech vyššej pokuty, ako je uvedené v odseku 24 tohto rozsudku.

27. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov,s ohľadom aj na § 195 SSP, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa nezákonnosti, neadekvátnosti
aarbitrárnostivýškypokuty,akoanitýkajúcimsaporušeniaprincípuprávnejistotyčiprincípulegitímneho
očakávania, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu

ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy
konanianepriznal,pretožežalovanémuakoorgánuštátnejsprávymožnopriznaťvočižalobcoviprávona
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne,

pričom takéto dôvody súd nevzhliadol.

29. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku
na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6
ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.