Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119209728
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7119209728.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: HFS LIFTING SK s.r.o.,
so sídlom Rampová 3417/6, 040 01 Košice – Sever, IČO: 47 449 454, zastúpeného JUDr. Igorom
Vargom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, proti žalovanému v 1. rade:
OP AUTO s.r.o., so sídlom Dopravná 5, 040 13 Košice, IČO: 45 518 220, zastúpenému: Advokátska
kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice – mestská časť Juh,
IČO: 47 240 482, žalovanému v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.067,06 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k. 31Cb/65/2019-301 zo dňa
20. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 31Cb/65/2019-301 zo dňa 20. septembra 2023 tak,
že žalobu proti žalovanému v 1. rade zamieta a priznáva žalovanému v 1. rade proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Žalovaný v 1. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť

zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 863,70 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od
11.6.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 62 %, ktorú sú mu povinní nahradiť žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne
a nerozdielne.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca navrhol, aby súd uložil pôvodne len žalovanému v 1. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.067,06 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne od 24.8.2019 do

zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 9.6.2019 došlo pri
škodovej udalosti k poškodeniu jeho motorového vozidla Audi A6, EVČ: A. XXX A.. Na základe zápisu
o poškodení vozidla a kalkulácii nákladov na opravu rozpočtom obdŕžal od likvidátora KOOPERATIVA
poisťovne, a. s. Vienna Insurance Group prehľad jej zmluvných opravovní a následne podal servisnú
objednávku na opravu svojho vozidla v jednej z nich, ktorou bola opravovňa žalovaného v 1. rade.
Ukončenie opravy vozidla s oznámením servisu, že vozidlo si môže prevziať, mu bolo oznámené dňa
11.7.2019. Z krycieho listu poisťovne, z oznámenia o poistnom plnení a z priloženého výpočtu výšky

plnenia, ktoré mu poisťovňa doručila však vyplynulo, že poisťovňa súhlasila s poistným plnením len do
výšky 2.263,93 eur bez DPH, čo znamená, že plnenie krátila o 50 % (o sumu 2.263,93 eur). Žalobca
s takýmto krátením nesúhlasil tvrdiac, že bolo poisťovňou vykonané svojvoľne, v rozpore s poistnou
zmluvou a so všeobecnými poistnými podmienkami. Keď sa ale dňa 12.7.2019 dostavil do opravovnežalovanéhov1.radeprevziaťsisvojevozidlo,žalovanýv1.rademuvozidloodmietolvydaťbeztoho,aby
mu zaplatil aj zvyšných 2.263,93 eur. O vydanie vozidla sa následne opakovane usiloval aj písomne, no
bez úspechu, preto podal na Okresný súd Košice I návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

sadomáhal,abysúduložilžalovanémuv1.radepovinnosťvydaťmumotorovévozidlo.Poukázal,žesúd
tomuto jeho návrhu vyhovel uznesením sp. zn. 26Cb/56/2019 zo dňa 31. júla 2019, pričom v rozhodnutí
o neodkladnom opatrení uviedol, že neuhradenie ceny za opravu vozidla žalobcu v celom rozsahu
bez ďalšieho neoprávňuje žalovaného, aby zadržiaval opravené motorové vozidlo jeho vlastníkovi.
Dodal tiež, že zadržanie vozidla nemalo oporu v zákone, a že ust. § 151s Občianskeho zákonníka

oprávňuje veriteľa uplatniť zádržné právo len v prípade, že má pohľadávku, avšak tu sa jednalo o
spornú pohľadávku a táto nechráni žalovaného. Žalobca argumentoval, že v dôsledku vyššie opísaných
okolností bol nútený si prenajať náhradné vozidlo od spoločnosti HOTCAR s.r.o., a to od 12.7.2019
až do 31.7.2019, kedy mu žalovaný v 1. rade oznámil, že si môže vozidlo prevziať, pretože poisťovňa
napokon zaplatila servisnej opravovni žalovaného v 1. rade celú kalkuláciu nákladov na opravu vozidla.
Žalobca uviedol, že vozidlo si od žalovaného v 1. rade prevzal dňa 1.8.2019. Keďže mu ale žalovaný v 1.

rade od 12.7.2019 až do 31.7.2019 vozidlo neoprávnene zadržiaval, vznikla mu škoda 863,70 eur, ktorá
predstavuje náklady, ktoré musel vynaložiť na prenájom náhradného vozidla od spoločnosti HOTCAR
s.r.o. Ďalej žalobca dôvodil, že mu vznikla aj škoda v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to v sume 33,- eur za súdny poplatok za podanie tohto návrhu a 170,36 eur za trovy
právneho zastúpenia v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Listom zo dňa 22.8.2019

žalovaného v 1. rade vyzval na zaplatenie škody 1.067,06 eur, no ten na výzvu nereagoval.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že čo sa
týka škody vo výške 203,36 eur (trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), tento
nárok žalobcu je nedôvodný, pretože nie je možné trovy konania ako nárok vyplývajúci z procesných

predpisov uplatňovať ako samostatný hmotnoprávny nárok v inom súdnom konaní. O nároku na náhradu
trov konania totiž rozhoduje súd v konaní, ktorého sa tieto trovy týkajú a následne o výške trov konania
rozhoduje ten istý súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom. V prejednávanej veci teda
o týchto trovách rozhodne vyšší súdny úradník v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 26Cb/56/2019. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie škody vo výške 863,70 eur, ktorá

predstavuje náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, žalovaný v 1.
rade argumentoval, že v prvom rade je potrebné pochopiť povahu právnych vzťahov sporových strán.
Momentom, kedy si žalobca objednal u žalovaného v 1. rade vykonanie opráv na vozidle, vznikol hlavný
záväzkový vzťah, podľa ktorého bol žalovaný v 1. rade povinný vykonať dielo (opravu vozidla žalobcu)
a oproti tejto jeho povinnosti vznikla žalobcovi po vykonaní diela povinnosť zaplatiť žalovanému v 1.

rade za dielo dohodnutú alebo bežnú odplatu. To, že tieto náklady na opravu v praxi platí poisťovňa
žalobcu je dané tým, že žalobca má s poisťovňou uzavretý osobitný, vedľajší zmluvný vzťah. Avšak
dlžníkom a subjektom povinným zaplatiť cenu diela za opravu vozidla je vždy iba žalobca. Poisťovňa
vykoná úhradu tejto ceny opráv namiesto žalobcu iba preto, že jej to vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej
medzi ňou a žalobcom. Žalovaný v 1. rade poukázal, že vozidlo prevzal od žalobcu na vykonanie

opráv po poistnej udalosti dňa 1.7.2019. Pred prevzatím vozidla bola dňa 12.6.2019 vykonaná jeho
obhliadka za prítomnosti zástupcu zmluvnej poisťovne žalobcu KOOPERATIVA poisťovne, a.s. Vienna
Insurance Group. Počas vykonávania opráv však bola zistená potreba aj ďalších úkonov, preto bola
vykonaná dňa 14.6.2019 a dňa 8.7.2019 doobhliadka vozidla žalobcu za prítomnosti zástupcu jeho
poisťovne. Žalovaný v 1. rade dôvodil, že po týchto úkonoch vypracoval dňa 8.7.2019 cenovú kalkuláciu

opráv, ktorú mu poisťovňa žalobcu odsúhlasila. Následne dňa 10.7.2019 zakúpil potrebné náhradné
diely od spoločnosti Moris Slovakia, s.r.o. v hodnote 3.998,85 eur a tieto vložil do vozidla žalobcu. Dňa
11.7.2019 ukončil opravu vozidla a požiadal poisťovňu, aby mu uhradila náklady na opravu namiesto
žalobcu. Poukázal, že poisťovňa mu dňa 12.7.2019 doručila predbežnú likvidačnú správu a následne
dňa 17.7.2019 mu doručila dve riadne likvidačné správy k prípadu žalobcu. Ako je zrejmé z textu týchto

oznámení, poisťovňa mu mala vyplatiť celkovú cenu nákladov na opravu vo výške 4.527,86 eur, avšak
toto plnenie znížila o 50 %, t. j. o sumu 2.263,93 eur. Z dôvodu krátenia plnenia poisťovňou tak žalovaný
v 1. rade požadoval od žalobcu, aby mu doplatil zvyšnú cenu diela. Ten mu ju ale zaplatiť odmietol a
domáhalsavráteniavozidlabeztoho,abydoplatilcelúcenudiela.Spoukazomnauvedenémalžalovaný
v 1. rade za to, že mal pohľadávku voči žalobcovi na zaplatenie zostatku dlžnej ceny za opravu vozidla

vo výške 2.263,93 eur a jej úhrady pred vydaním vozidla sa domáhal oprávnene. Žalobca riešil celú
záležitosť s poisťovňou a výsledkom bolo, že poisťovňa žalovanému v 1. rade dňa 25.7.2019 vystavila
dva záväzné krycie listy, ktoré mu doručila dňa 29.7.2019 a poukázala na jeho účet aj zvyšnú časť
odplatyzaopravuvozidlavovýške2.263,93eur.Pozrealizovanítohtoplneniapoisťovňoudňa29.7.2019bezodkladnepristúpilžalovanýv1.radeksplneniusvojhosynalagmatickéhozáväzku-kvráteniuvozidla
žalobcovi.

4. S poukazom na vyššie uvedený skutkový stav mal žalovaný v 1. rade za to, že neporušil žiadnu
svoju povinnosť, preto neexistuje právny titul, pre ktorý by mal žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie
ním požadovanej sumy. To, že sa žalobca rozhodol používať náhradné motorové vozidlo počas doby,
kým bolo jeho vozidlo Audi A6 opravované v servise žalovaného v 1. rade, nezakladá na strane
žalobcu žiaden zmluvný ani zákonný nárok na plnenie od žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1.

rade tiež dôvodil, že negarantoval žalobcovi žiadnu maximálnu dobu trvania opravy. S ohľadom na
množstvo potrebných úkonov (tri vykonané obhliadky vozidla, dve vypracované cenové kalkulácie
opravy, objednávanie náhradných dielov, následné vykonanie opravy a nakoniec administratívne
doriešenie opravy s poisťovňou žalobcu) mal za to, že celková dĺžka opravy vozidla žalobcu od 1.7.2019
do 29.7.2019 bola primeraná. Zároveň dôvodil, že podpisom objednávky zo strany žalobcu došlo k
uzavretiu zmluvy o dielo medzi ním a žalobcom, predmetom ktorej bol jeho záväzok vykonať opravu

vozidla žalobcu tak, aby boli odstránené vady a nedostatky spôsobené pri poistnej udalosti a záväzok
žalobcu zaplatiť mu za túto opravu cenu diela. Z ust. § 539 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. §
541 Obchodného zákonníka je zrejmé, že mal nárok na úhradu celej sumy zakúpených dielov, ktoré
namontoval do vozidla žalobcu. Nakoľko si nedohodli čas plnenia záväzku žalobcu, tak v zmysle ust.
§ 340 ods. 2 Obchodného zákonníka bol žalobca povinný splniť záväzok bez zbytočného odkladu po

tom, čo ho požiadal o plnenie. Žalovaný v 1. rade poukázal, že od žalobcu žiadal plnenie ihneď po
tom, ako mu dňa 17.7.2019 nebola uhradená celá suma odplaty za opravu zo strany poisťovne. Keďže
medzi žalobcom a ním existoval synalagmatický zmluvný vzťah (povinnosť žalovaného v 1. rade vrátiť
vozidlo a povinnosť žalobcu uhradiť cenu za jeho opravu), tak podľa ust. § 325 Obchodného zákonníka
nebol žalovaný v 1. rade povinný vrátiť vozidlo žalobcovi, keďže žalobca odmietal splniť svoj záväzok,

resp. nebol pripravený a schopný ho splniť súčasne s ním pri vrátení vozidla. Do momentu, kým žalobca
neuhradil cenu diela, resp. kým nepreukázal, že je pripravený a schopný ju uhradiť, nebol žalovaný
v 1. rade v omeškaní s vrátením vozidla. Zároveň žalobcovi oznámil, že do momentu, kým mu nebude
uhradená celá suma odplaty za opravu, si uplatňuje zádržné právo na jeho vozidlo v zmysle ust. § 151s
a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca podaním zo dňa 22.5.2020 rozšíril žalobu aj proti žalovanému v 2. rade. Odôvodnil to tým,
že aj žalovaný v 2. rade nesie časť viny na škode, ktorá mu vznikla. Argumentoval, že obaja žalovaní
vykonali bez jeho vedomia a súhlasu obhliadku jeho vozidla a zvýšili škodu o 50 %. Na základe šetrenia
zo dňa 12.7.2019 žalovaný v 2. rade uplatnil zrážku z poistného plnenia vo výške 50 %. Plnenie tak

poukázal na účet žalovaného v 1. rade iba vo výške 2.263,93 eur, preto žalovaný v 1. rade od žalobcu
žiadal, aby mu doplatil 2.263,93 eur. Po sťažnostiach žalobcu na nezákonný postup žalovaného v 2.
rade, tento prehodnotil svoj postup a plnenie žalovanému v 1. rade za opravu doplatil v plnej výške.
Poisťovňa sa teda svojimi nezákonnými postupmi podieľala na vzniku škody, ktorú žalobca utrpel.
Preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu dlžnú sumu. Súd prvej

inštancie uznesením sp. zn. 31Cb/65/2019 zo dňa 3. júna 2020 pripustil, aby do konania pristúpila ako
žalovaná v 2. rade spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova
4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441.

6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd žalobu voči nemu ako nedôvodnú zamietol.

Namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Tvrdil, že žiadnym spôsobom neobmedzil právo žalobcu
disponovať s jeho vozidlom. Dôvodil, že z podanej žaloby vyplýva, že vozidlo žalobcu bolo zadržané
žalovaným v 1. rade. Následne sa žalobca obrátil na súd s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým navrhol, aby bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť vydať mu jeho vozidlo,
pričom súd tomuto návrhu žalobcu vyhovel a vo svojom rozhodnutí konštatoval, že zadržanie vozidla

žalobcu nemalo oporu v zákone. Z uvedeného podľa žalovaného v 2. rade vyplýva, že k zadržaniu
vozidla žalobcu došlo výlučne zo strany žalovaného v 1. rade, ktorý spôsobom nemajúcim oporu
v zákone po vykonaní opravy poškodeného vozidla žalobcu toto vozidlo zadržiaval a odmietol ho
žalobcovi vydať. Pokiaľ ide o proces likvidácie poistnej udalosti, žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobca
s ním mal uzavretú poistnú zmluvu pre havarijné poistenie. Dňa 10.6.2019 mu bola oznámená poistná

udalosť zo dňa 9.6.2019, pri ktorej bolo poškodené vozidlo žalobcu. Pristúpil teda k jej šetreniu a
prostredníctvom svojho zmluvného partnera vykonal dňa 12.6.2019 a dňa 8.7.2019 obhliadku vozidla.
Dňa 12.7.2019 mu bola doručená faktúra žalovaného v 1. rade za opravu vozidla v sume 4.527,86 eur
bez DPH (5.433,43 eur s DPH). Následne bola dňa 12.7.2019 vykonaná doobhliadka vozidla žalobcu(po vykonanej oprave) za účelom preverenia, či oprava bola vykonaná technológiou podľa zápisu o
obhliadke poškodeného motorového vozidla. Žalovaný v 2. rade uviedol, že dňa 12.7.2019 ukončil
šetrenie poistnej udalosti a poukázal na účet žalovaného v 1. rade sumu 2.263,93 eur (žalobca v

oznámení o vzniku škodovej udalosti žiadal poukázať plnenie priamo autoservisu). Zároveň vyrozumel
žalobcu, že v prípade poistného plnenia bola uplatnená zrážka z plnenia v rozsahu 50 % v dôsledku
porušenia povinnosti poisteného nahlásiť polícii dopravnú nehodu, pri ktorej škoda na vozidle je vyššia
ako1,5násobokväčšejškody(3.990,-eur).Následnemudňa15.7.2019žalobcazaslalsvojevyjadrenie,
v ktorom uviedol, že nesúhlasí s krátením plnenia v rozsahu 50 %. Preto pristúpil k prehodnoteniu

pôvodného stanoviska a dňa 24.7.2019 poukázal na účet žalovaného v 1. rade aj zvyšné krátené plnenie
vo výške 2.263,93 eur.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 31Cb/65/2019-215 zo dňa 31. októbra 2021 rozhodol, že konanie
o zaplatenie sumy 203,36 eur s príslušenstvom zastavuje (výrok I.), žalovaní v 1. a v 2. rade sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 863,70 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 %

ročne od 11.6.2020 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.),
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 99
%, ktorú sú povinní nahradiť žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne (výrok IV.). Proti výrokom
II. a IV. označeného rozsudku podali odvolanie žalovaní. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací,
uznesením č. k. 3Cob/44/2022-276 zo dňa 20. februára 2023 rozhodol o odvolaní žalovaných tak, že

zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 31Cb/65/2019-215 zo dňa 13. októbra 2021 vo výrokoch
II. a IV. a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie vec opätovne prejednal.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli

zmluvu pre havarijné poistenie motorových vozidiel AUTO komplet na osobné motorové vozidlo Audi A6,
EVČ: A. XXX A.. Dňa 10.6.2019 bola žalovanému v 2. rade oznámená poistná udalosť zo dňa 9.6.2019,
pri ktorej bolo poškodené vyššie označené vozidlo žalobcu. Zo servisnej objednávky č. 9869390151 zo
dňa 12.6.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalobca odovzdal žalovanému v 1. rade svoje poškodené
vozidlo na opravu dňa 12.6.2019 s tým, že kalkulácia nákladov na opravu predstavovala 2.050,89

eur. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.7.2019 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný
v 2. rade oznámil žalobcovi, že dňa 12.7.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie
poukazuje v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka iba v sume 2.263,93 eur (t. j. 50 %) s odvolaním
sa na to, že v zmysle zmluvných dojednaní bol žalobca ako poistený povinný nahlásiť polícii každú
dopravnú nehodu, pri ktorej je škoda na vozidle vyššia ako 1,5 násobok väčšej škody (3.990,- eur).

Za porušenie tejto zmluvnej povinnosti je uplatnená zrážka z poistného plnenia 50 %, čo predstavuje
zníženie plnenia o 2.263,93 eur. Žalobca dňa 15.7.2019 vyzval žalovaného v 2. rade na vykonanie
nápravy, a to prehodnotením poskytnutého poistného plnenia a v dňoch 16.7.2019 a 19.7.2019 vyzval
žalovaného v 1. rade, aby mu vozidlo vydal. Následne žalovaný v 2. rade v oznámení o poistnom plnení
zo dňa 25.7.2019 uviedol, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poistné plnenie poukazuje v zmysle

ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj v zostávajúcej časti 2.263,93 eur na účet žalovaného
v 1. rade. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 11.8.2021
k likvidácii poistnej udalosti a ku kráteniu plnenia o 50 % uviedol, že na právnom oddelení zistil, že
v rámci havarijných poistných podmienok, vykonané krátenie v danom prípade nebolo správne, preto
ho prehodnotil a napokon dňa 26.8.2019 plnil aj zvyšnú časť 50 %, keď ju dodatočne zaslal na účet

žalovaného v 1. rade.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 11.8.2021 vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie 203,36 eur
s príslušenstvom späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Preto v súlade s ust. § 145 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie v tejto časti zastavil.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 121 ods. 3; 123; 126 ods. 1; 415; 420 ods.
1; 442 ods. 1; 438 ods. 1; 788 ods. 1; 790 ods. 1; 795 ods. 1; 797 Občianskeho zákonníka, ktoré
upravujú príslušenstvo pohľadávky, obsah vlastníckeho práva, vlastnícke žaloby, prevenčnú povinnosť,
zodpovednosť za zavinenie, skutočnú škodu a ušlý zisk, pluralitu škodcov, pojem poistnej zmluvy,

druhy poistenia, povinnosti poisťovateľa a právo na poistné plnenie. Ďalej podľa §§ 365; 369 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie dlžníka a nároky veriteľa s ním súvisiace.11. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca podal servisnú objednávku na opravu motorového vozidla
u žalovaného v 1. rade. Na základe telefonického oznámenia zo dňa 11.7.2019 žalovaným v 1. rade
bolo žalobcovi dané na vedomie, že si môže prísť prevziať vozidlo. Dňa 12.7.2019 si žalobca prišiel

prevziať svoje vozidlo, no jeho prevzatie žalovaný v 1. rade podmieňoval tým, že žalobca mu zaplatí
sumu 2.263,93 eur (krátené poistné plnenie likvidátorom poisťovne). Žalovaný v 1. rade bez tejto
úhrady odmietol vydať vozidlo žalobcovi. Žalobca v konaní podľa súdu prvej inštancie preukázal, že v
rozhodnom období od 12.7.2019 do 31.7.2019 si prenajal náhradné vozidlo od tretieho subjektu, pričom
v konaní si uplatnil žalobca náhradu škody spôsobenej žalovanými v 1. a 2. rade vo výške 863,70 eur.

Tieto skutočnosti označil súd prvej inštancie ako nesporné medzi stranami.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v jeho
zrušujúcom uznesení, má žalovaný nárok na celú odplatu za vykonané servisné práce. Dodal, že vzťahy
medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sú vzájomne podmienené záväzky a sporné bolo len to, či
žalovanému v 1.rade celú odplatu za servisné práce na vozidle žalobcu zaplatí žalovaný v 2. rade titulom

plnenia z havarijného poistenia, alebo či mu časť z nej (50 %) zaplatí priamo žalobca.

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade aj v obdobných veciach sa snažia servisy
(žalovaný v 1. rade) využívať tzv. zádržné právo, ktorého obsahom je právo zadržať hnuteľnú vec, pokiaľ
má ten, kto vec zadržuje splatnú pohľadávku proti tomu, kto dal vozidlo do servisu. Žalovaný v 1. rade

(servis) tvrdil, že vykonal opravu vozidla, pričom žalobca namietal vykonanie v poradí druhej obhliadky
bez jeho vedomia s tým, že celková hodnota opravy vozidla mala byť cca 2.263,93 eur, k navýšeniu
celkovej hodnoty opravy na cca 4.527,- eur došlo bez jeho vedomia a súhlasu oprávnene, a že má právo
na ich úhradu a teda má právo na zadržanie vozidla.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v takýchto prípadoch je namieste informovať servis
(žalovaného v 1.rade), že jeho postup je protiprávny a zadržuje vozidlo (čo aj žalobca urobil) a ak toto
vozidlo sa využíva pri podnikaní, že žalobca si bude uplatňovať škodu a ušlý zisk, akonáhle sa rozhodne
o tom, že zadržanie bolo neoprávnené. Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca motorové vozidlo
v servise nechal, a podal návrh na vydanie veci. V tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za

podstatnú tú skutočnosť, že Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/56/2019 nariadil
dňa 31. júla 2019 neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi sporné
motorové vozidlo.

15. Ďalej súd prvej inštancie preukázal, že v zmysle servisnej objednávky č. 9869390151 zo dňa

12.6.2019 bola zadaná oprava podľa obhliadky poisťovne. Vozidlo bolo riadne prezreté a o všetkých
iných poškodeniach nesúvisiacich s poistnou udalosťou bol zákazník upovedomený. Z kalkulácie
nákladov na opravu rozpočtom v tejto veci vyšiel prepočet na sumu 2.050,89 eur bez DPH. Za podstatnú
označil súd prvej inštancie aj tú skutočnosť, že došlo k tzv. reťazeniu zodpovednosti za škodu vzniknutú
žalobcovi na strane žalovaných, a to aj konaním (opravou vozidla nad rámec dohodnutého rozsahu bez

vedomia žalobcu), resp. nedôvodným krátením poistného plnenia z danej poistnej udalosti zo strany
žalovaného v 2. rade. Vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného v 2. rade s tým, že žalovaný v 2.
rade dal žalobcovi na vedomie ako postupovať v prípade, ak si pre opravu vozidla vyberie partnerský
autoservis, ktorý komunikuje priamo s poisťovňou a má teda možnosť priamo doručovať doklady za
opravu vozidla, ako i ďalšie doklady nevyhnutné k likvidácii škodovej udalosti do poisťovne.

16. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
škody voči žalovanému v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade sám ako zmluvný partner žalovaného v 2.
rade postupoval pri oprave vozidla tak, že vykonal ďalšiu obhliadku vozidla dňa 8.7.2019 bez vedomosti
žalobcu s následnou kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtu vo výške cca 4.216,64 eur, o čom

žalobca nemal žiadnu vedomosť. Dodal, že žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu na prevzatie vozidla dňa
12.7.2019, vozidlo však nevydal, a žalobca ho listami/e-mailom zo dňa 16.7.2019 a 19.7.2019 vyzýval
na vydanie vozidla s upozornením na neoprávnené zadržiavanie, resp. s opakovanou výzvou pred
podaním žaloby. Žalovaný v 2. rade nedôvodne s porušením poistných podmienok krátil poistné plnenie.
A na základe tejto skutočnosti žalovaný v 1. rade požadoval od žalobcu doplatenie opravy motorového

vozidla. Súd prvej inštancie tiež poukázal, že v rámci šetrenia poistnej udalosti bola vykonaná obhliadka
poškodeného vozidla dňa 12.6.2019 technikom Slovexperta s kalkuláciou opravy vo výške cca 2.050,89
eur bez DPH a následne bola vykonaná ďalšia obhliadka vozidla dňa 8.7.2019 bez vedomosti žalobcu
a následnou kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtu vo výške cca 4.216,64 eur. A na základe tejtoskutočnosti žalovaný v 2. rade uplatnil zrážku z poistného plnenia vo výške 50 % bez opory v zákone,
resp. v rozpore so všeobecnými poistnými podmienkami. To podľa súdu prvej inštancie znamená, že
námietka žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej legitimácie mu v konaní nesvedčí, nakoľko

porušením svojich zmluvných povinností vykonať šetrenie a likvidáciu poistnej udalosti v súlade so
všeobecnými poistnými podmienkami a ustanoveniami zákona § 420, resp. § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka nesplnil. To znamená, že porušením svojej zmluvnej povinnosti spôsobil škodu žalobcovi a po
sťažnostiach žalobcu u žalovaného v 2. rade ten prehodnotil svoje stanovisko dňa 25.7.2019 a doplatil
opravu do plnej výšky o krátenú časť 2.263,93 eur.

17. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 863,70 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne odo dňa
11.6.2020 do zaplatenia.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255, 262 CSP. Vzhľadom

na to, že žalobca mal v konaní len čiastočný úspech - neúspech v časti späťvzatia a príslušenstve
pohľadávky, súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 62 %.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietne a prizná žalovanému

v 1. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacím súdom v plnom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

20. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že aj napriek právne záväznému názoru odvolacieho súdu,
súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku rozhodol v priamom rozpore s týmto právnym názorom
odvolacieho súdu. Dôvodil, že kľúčová časť odôvodnenia je súdom prvej inštancie zhrnutá v odsekoch

30. a 31. odôvodnenia rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný má nárok na
celú odplatu za vykonané objednané servisné práce, a že je pravdou, že vzťahy medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade sú vzájomne podmienené záväzky a sporné bolo len to, či žalovanému v 1. rade
celú odplatu za servisné práce na vozidle žalobcu zaplatí žalovaný v 2. rade titulom plnenia z havarijného
poistenia, alebo či mu časť z nej (50 %) zaplatí priamo žalobca. Ale následne v ďalších odsekoch

odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie nereflektuje to, že žalovaný v 1. rade mal nárok na úhradu
odplaty za vykonané servisné práce, a teda oprávnene neplnil svoju časť záväzku (nevydal vozidlo),
kým nebol splnený synalagmatický záväzok, teda kým mu nebola uhradená odplata za servisné práce.
Namiestotohosúdprvejinštancieprišielsúplnenovouskutkovouaprávnoukonštrukciou,ktorúvkonaní
neuvádzal ani samotný žalobca, keď konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody voči

žalovanému v 1. rade, nakoľko žalovaný v 1. rade ako zmluvný partner žalovaného v 2. rade postupoval
pri oprave vozidla tak, že vykonal ďalšiu obhliadku vozidla dňa 8.7.2019 bez vedomosti žalobcu s
následnou kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtu vo výške cca 4.216,64 eur, o čom žalobca nemal
žiadnuvedomosť,nazákladektorejdošloknavýšeniucenyopravy.Uvedenézáverysúduprvejinštancie
označil žalovaný v 1. rade za nepravdivé, nelogické a nezakladajúce zodpovednosť žalovaného v 1.

rade za škodu. Za rozhodné žalovaný v 1. rade považoval to, že nevykonáva žiadne obhliadky, ani prvú
obhliadku 12.6.2019 a ani neskôr vykonané obhliadky. Argumentoval, že tvrdenie súdu prvej inštancie,
že žalovaný v 1. rade mal vykonať ďalšiu obhliadku vozidla bez vedomosti žalobcu, je nepochopením
riešenia poistnej udalosti. Dôvodil, že pokiaľ vznikne na poistenej veci (v tomto prípade vozidle) škoda,
tak poisťovňa, ktorá má poskytnúť poistné plnenie (v tomto prípade žalovaný v 2. rade) vykonáva jednu

alebo viac obhliadok a výlučne poisťovňa rozhodne, ktoré škody boli spôsobené poistnou udalosťou
a teda takéto škody sú kryté poistným plnením. Žalovaný v 1. rade je „iba“ servisom, v ktorom sa
odstraňuje táto škoda, obhliadnutá a zistená poisťovňou. Na poškodenom vozidle boli vykonané celkovo
až tri obhliadky, a to dňa 12.6.2019, 14.6.2019 a 8.7.2019. Toto je štandardný postup, kedy je vykonaná
obhliadka vozidla zvonku, a následne po odstrojení vozidla (t. j. po demontovaní častí karosérie,

ktoré zakrývajú motor, prevodovku a iné súčasti vozidla) sa vykonávajú tzv. „doobhliadky“. Všetky tieto
obhliadky vykonával zástupca poisťovne, t. j. pracovník spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o., ktorý oznámil
žalovanému v 1. rade konkrétne diely vozidla poškodené pri poistnej udalosti. Teda na základe obhliadky
vykonanej žalovaným v 2. rade (resp. jeho zástupcom zo spol. SLOVEXPERTA s.r.o.), žalovaný v 1.rade vyhotovil kalkuláciu opráv a až po jej schválení žalovaným v 2. rade, tieto opravy následne žalovaný
v 1. rade vykonal. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že do uvedeného momentu žalovaný v 2. rade
ani žalobcovi, ani žalovanému v 1. rade nenotifikoval, že bude krátiť poistné plnenie. Teda žalovaný v

2. rade postupoval tak, že sám určil, ktoré diely na vozidle sa majú vymeniť, ktoré majú byť opravené a
žalovaný v 2. rade schválil vykonanie takýchto opráv na vozidle v celkovej výške 4.216,64 eur, vrátane
DPH (podľa cenovej kalkulácie zo dňa 8.7.2019). Žalovaný v 1. rade tieto opravy v dobrej viere vykonal,
postupoval podľa pokynov poisťovne (žalovaného v 2. rade) a tiež podľa servisnej objednávky žalobcu
zo dňa 12.6.2019, podľa ktorej si žalobca objednal: Oprava podľa obhliadky poisťovne.

21. Ďalej žalovaný v 1. rade uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade vykonal na
vozidle iba tie opravy, ktoré boli odobrené (odsúhlasené) po obhliadnutí vozidla poisťovňou. Na tom nič
nemení skutočnosť, že poisťovňa realizovala obhliadok viac. Žalobca totiž súhlasil s tým, aby na jeho
vozidle boli vykonané všetky opravy podľa obhliadky poisťovne. V objednávke nebol stanovený žiaden
finančný limit nákladov na opravu. Navyše je to aj logické, veď žalobca chcel mať opravené auto tak, aby

bolo uvedené do pôvodného stavu pred poistnou udalosťou. Teda logicky žalovaný v 1. rade vykonával
všetky opravy, ktoré žalovaný v 2. rade v rámci obhliadok označil za tie, ktoré majú byť vykonané na
odstránenie následkov poistnej udalosti. Na tom opäť nič nemení tá skutočnosť, že časť poškodení na
vozidle sa zistila až pri neskorších obhliadkach (po odstrojení vozidla).

22. S poukazom na vyššie uvedené mal žalovaný v 1. rade za to, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje
závery v rozpore s tým, čo mu bolo nariadené odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení. Namiesto toho,
aby posúdil samostatne zodpovednosť žalovaného v 1. rade a samostatne zodpovednosť žalovaného
v 2. rade, tak súd prvej inštancie uviedol, že údajne došlo k tzv. reťazeniu tejto zodpovednosti za škodu
vzniknutú žalobcovi na strane žalovaných. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že takáto argumentácia postráda

základnú logiku a je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom, z ktorého vyplynulo, že neporušil
žiadnu povinnosť, pretože vykonal iba tie opravy, ktoré boli žalobcom objednané. Nakoľko si žalobca
objednal vykonanie opráv podľa obhliadky poisťovne, tak žalovaný v 1. rade vykonal opravu všetkých
dielov, ktoré mu pri obhliadkach určila poisťovňa. Nad rámec toho ale žalovaný v 1. rade informoval
žalobcu o tom, že bola vykonaná doobhliadka. Uvedenú skutočnosť preukazuje čestné prehlásenie

zamestnankyne žalovaného v 1. rade B. A. A., ktorá nebola v konaní vypočutá z dôvodu, že v čase
vykonávania pojednávaní bola na materskej dovolenke. Dodal, že pokiaľ by aj odvolací súd dospel
k odlišnému záveru, teda že žalovaný v 1. rade mal porušiť povinnosť tým, že neoznámil žalobcovi
tú skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol na vozidle vykonať doobhliadku, tak z takéhoto porušenia
povinnosti predsa žiadna škoda nevznikla.

23. Za nesporné považoval žalovaný v 1. rade, že jediný dôvod, prečo nebolo vozidlo žalobcovi vydané
zo servisu (po vykonaní opráv) bolo to, že poisťovňa (žalovaný v 2. rade) nezaplatila časť vopred
schválených opráv z dôvodu krátenia 50 % hodnoty poistného plnenia. Rovnako nebolo sporné, že
poisťovňa dodatočne prehodnotila tieto dôvody pre krátenie poistného plnenia a dodatočne plnila za

žalobcu aj zvyšných 50 % odplaty za vykonané opravy na vozidle. Ani jeden z uvedených následkov
nenastal z dôvodu, že žalovaný v 1. rade umožnil, aby poisťovňa vykonala dodatočné obhliadky vozidla,
bez údajnej vedomosti žalobcu. V danom prípade bolo primárne povinnosťou poisťovne informovať
žalobcu, že vykonáva dodatočné obhliadky, pričom ale záujem žalobcu na týchto obhliadkach by bol
taký, aby presvedčil poisťovňu, aby mu uznala vykonanie opráv jeho vozidla v rámci poistného šetrenia.

Postoj žalobcu je teda nelogický, pretože jeho účasť na dodatočnej obhliadke by mala zmysel vtedy,
ak by poisťovňa nejaké novoobjavené poškodenie odmietala uhradiť. Teda ak by poisťovňa tvrdila, že
novozistené poškodenia (po odstrojení vozidla) nemajú pôvod v poistnej udalosti, z ktorej má poisťovňa
plniť v prospech žalobcu. Avšak taká situácia nenastala. Žalovaný v 2. rade uznal všetky novozistené
poškodenia a tieto aj reálne uhradil, avšak s časovým odstupom.

24. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uzavrel, že nezodpovedá za to, že žalobca si musel dočasne
prenajať náhradné vozidlo, za ktoré uhrádza odplatu, ktorej refundácie sa domáha podanou žalobou v
tomto konaní. V tomto konaní nie je spor v tom, že by žalovaný v 1. rade nevykonal niektoré z opráv
schválených poisťovňou. Ani spor nespočíva v tom, že by žalovaný v 1. rade vykonal opravy nad rámec

toho, čo mu schválila poisťovňa. Spor je daný v tom, či žalovaný v 1. rade má zodpovedať za to, že
poisťovňa (žalovaný v 2. rade) neplnila riadne a včas v zmysle poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom.
Uvedený vzťah a povinnosti sú však dané medzi žalobcom a jeho poisťovňou (žalovaným v 2. rade).25. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 1. rade, ktoré mu bolo doručené dňa 14.11.2023 nevyjadril.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého
je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Odvolací súd primárne poukazuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v poradí druhým
rozhodnutím súdu prvej inštancie v danej veci. Jeho predchádzajúce rozhodnutie (rozsudok č. k.
31Cb/65/2019-215 zo dňa 13. októbra 2021) odvolací súd zrušil uznesením č. k. 3Cob/44/2022-276

zo dňa 20. februára 2023 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 863,70 eur s príslušenstvom a vo výroku
o trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V označenom zrušujúcom uznesení odvolací súd okrem iného uviedol i to, (i) že záver
súdu prvej inštancie, že nárok žalovaného v 1. rade voči žalobcovi na zaplatenie zvyšnej časti odplaty

za opravu vozidla (2.263,93 eur) bol sporný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko žalobca
a ani jeden zo žalovaných netvrdili, že by žalovaný v 1. rade nebol vykonal všetky žalobcom objednané
servisné práce a ani to, že by mala byť za tieto práce žalovaným v 1. rade nesprávne stanovená cena;
(ii) že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že pohľadávka žalovaného
na zaplatenie ceny diela nebola splatná; (iii) že zádržné právo môže veriteľ uplatniť na zabezpečenie

akejkoľvek splatnej pohľadávky, bez ohľadu na to, z akého titulu pohľadávka vznikla a bez ohľadu na to,
o akú pohľadávku ide. Zároveň odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť otázku zodpovednosti
za škodu samostatne vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a samostatne vo vzťahu k žalovanému v 2.
rade, keďže žalobca dôvodnosť svojho nároku pri každom zo žalovaných argumentuje iným porušením
jeho povinnosti.

29. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vo svojom v poradí druhom
rozhodnutí dospel k záveru, že v danom prípade (aj v obdobných veciach v praxi) sa snažia servisy
(patrí medzi nich aj žalovaný v 1. rade) využívať tzv. zadržovacie právo (správne má byť zádržné právo
– pozn. odvolacieho súdu), ktorého obsahom je právo zadržať hnuteľnú vec, pokiaľ má ten, kto vec

zadržuje splatnú pohľadávku proti tomu, kto dal vozidlo do servisu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal, že žalovaný v 1. rade (servis) tvrdil, že vykonal opravy, pričom žalobca namietal vykonanie
druhej obhliadky bez jeho vedomia, keď hodnota opravy vozidla mala byť pôvodne cca 2.263,93 eur
a k navýšeniu celkovej opravy na cca 4.527,- eur došlo bez vedomia a súhlasu žalobcu. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že v takýchto prípadoch je namieste informovať servis (žalovaného v 1. rade),

že jeho postup je protiprávny a zadržuje vozidlo (čo aj žalobca spravil), a ak toto vozidlo sa využíva pri
podnikaní, že žalobca si bude uplatňovať škodu a ušlý zisk, akonáhle sa rozhodne o tom, že zadržanie
bolo neoprávnené. Za podstatné v tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie i to, že Okresný súd
Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/56/2019 nariadil dňa 31. júla 2019 neodkladné opatrenie,
ktorým uložil žalovanému v 1. rade vydať žalobcovi motorové vozidlo.

30. K vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že z písomnej servisnej
objednávky žalobcu č. 9869390151 potvrdenej žalovaným v 1. rade (č. l. 9 spisu) vyplýva, že žalobca si
u žalovaného v 1. rade objednal vykonanie opravy vozidla podľa obhliadky poisťovne (žalovaného v 2.
rade),pričomvpredmetnejobjednávkežalobcanestanovilžalovanémuv1.radežiadenlimitnákladovna

opravu. Zároveň odvolací súd považuje za relevantné, že žalovaný v 1. rade vykonal na vozidle žalobcu
výlučne len tie opravy, ktoré boli odsúhlasené po obhliadnutí vozidla poisťovňou žalobcu (žalovaným
v 2. rade).

31. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade mal vykonať ďalšiu obhliadku vozidla, pri ktorej

došlo k navýšeniu ceny opravy na 4.527,- eur bez vedomosti žalobcu, je nepochopením riešenia poistnej
udalosti. Odvolací súd uvádza, že obhliadky za účasti žalovaného v 2. rade slúžili k tomu, aby žalovaný
v 2. rade ustálil, ktoré škody boli spôsobené poistnou udalosťou a teda sú kryté poistným plnením. Na
poškodenom vozidle žalobcu boli vykonané celkovo tri obhliadky (12.6.2019, 14.6.2019 a 8.7.2019).Všetky tieto tri obhliadky vykonával zástupca žalovaného v 2. rade, ktorý oznámil žalovanému v 1.
rade konkrétne diely vozidla poškodené pri poistnej udalosti. Následne žalovaný v 1. rade na základe
obhliadok vyhotovil kalkuláciu opráv a po jej schválení žalovaným v 2. rade vykonal žalovaný v 1. rade

opravy v zmysle zadania žalobcu v servisnej objednávke č. 9869390151, ktorou si žalobca objednal
u žalovaného v 1. rade opravu podľa obhliadky poisťovne. Žalovaný v 1. rade teda vykonal presne len
tie opravy, ktoré boli žalobcom objednané, čo znamená, že žalovaný v 1. rade vykonal opravu všetkých
dielov, ktoré mu pri obhliadkach určila poisťovňa. Pre úplnosť ešte odvolací súd dodáva, že z odvolaním
napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný

v 1. rade bol na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý vznikol na základe servisnej objednávky
č. 9869390151, povinný oznámiť žalobcovi, že žalovaný v 2. rade bude vykonávať obhliadku vozidla.
Navyše, ak by sa k takejto povinnosti žalovaný v 1. rade prípadne aj zaviazal (čo nespravil), súd prvej
inštancie nevysvetlil, ako by z porušenia povinnosti žalovaného v 1. rade oznámiť žalobcovi, že žalovaný
v 2. rade bude vykonávať obhliadku, mohla žalobcovi vzniknúť škoda.

32. K záveru súdu prvej inštancie, že v takýchto prípadoch je namieste informovať servis (žalovaného
v 1. rade), že jeho postup je protiprávny a zadržuje vozidlo (čo aj žalobca spravil) a ak toto vozidlo sa
využíva pri podnikaní, že žalobca si bude uplatňovať škodu a ušlý zisk akonáhle sa rozhodne o tom, že
zadržanie bolo neoprávnené, odvolací súd udáva:

33. Z písomnej servisnej objednávky žalobcu č. 9869390151 potvrdenej žalovaným v 1. rade vyplýva
dohoda žalobcu a žalovaného v 1. rade, že pri nedodržaní termínu splatnosti ceny za opravu vozidla
má dodávateľ (žalovaný v 1. rade) právo zadržať vozidlo až do zaplatenia celej čiastky opravy podľa §
151s Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o výšku ceny za opravu vozidla a jej splatnosť, odvolací súd
v zrušujúcom uznesení č. k. 3Cob/44/2022-276 zo dňa 20. februára 2023 ustálil závery zhrnuté v odseku

28. tohto rozsudku, z ktorých vyplýva, že pohľadávka žalovaného v 1. rade voči žalobcovi na zaplatenie
zvyšnej časti ceny za opravu vozidla vo výške 2.263,93 eur nebola sporná a zároveň, že táto pohľadávka
v čase zadržania vozidla žalovaným v 1. rade bola splatná. S poukazom na uvedené je preto nesprávny
záver súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade zadržal vozidlo žalobcu neoprávnene. Zadržaním
vozidla žalobcu žalovaný v 1. rade oprávnene zabezpečoval svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči

žalobcovi v súlade s ust. § 151s Občianskeho zákonníka. Pre vznik zádržného práva boli v danom
prípade splnené všetky podmienky vyžadované ust. § 151s Občianskeho zákonníka, keď (i) žalovaný
v 1. rade ako veriteľ mal proti žalobcovi ako dlžníkovi, ktorému bol povinný vec (vozidlo) vydať peňažnú
pohľadávku; (ii) táto pohľadávka bola splatná; (iii) zadržovaná vec mala povahu hnuteľnej veci a (iv)
žalovaný v 1. rade mal zadržovanú vec v oprávnenej držbe.

34. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za smerodajné pre posúdenie otázky, či žalovaný v 1. rade
zadržalvozidložalobcuoprávnene,záveryuzneseniaOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.26Cb/56/2019zo
dňa 31. júla 2019 o neodkladnom opatrení, ktorým bola žalovanému v 1. rade uložená povinnosť vydať
žalobcovivozidlo,odvolacísúdpoukazuje,žepredmetnéneodkladnéopatrenienariadilsúdvychádzajúc

(i) z nepomeru hodnoty zadržanej veci a (ii) spornosti nároku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi, a to len
na základe tvrdení žalobcu, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil, bez znalosti
stanoviska žalovaného v 1. rade.

35. K (ne)pomeru hodnoty zadržanej veci a pohľadávky, ktorá bola jedným z dôvodov pre nariadenie

vyššie označeného neodkladného opatrenia, odvolací súd udáva, že akceptuje, že je nevyhnutné, aby
bola zachovaná rovnováha medzi hodnotou peňažnej pohľadávky a hodnotou zadržanej veci. Súd
prvej inštancie však záver, že žalovaný v 1. rade neoprávnene zadržiaval vec žalobcu, v odvolaním
napadnutom rozhodnutí neodôvodňoval tým, že hodnota zadržiavanej veci je neúmerne vysoká oproti
hodnote pohľadávky.

36. K otázke spornosti nároku žalovaného v 1. rade proti žalobcovi odvolací súd poukazuje, že po
pomerne rozsiahlom dokazovaní vykonanom súdom prvej inštancie odvolací súd v zrušujúcom uznesení
č. k. 3Cob/44/2022-276 zo dňa 20. februára 2023 ustálil, že záver súdu prvej inštancie, že nárok
žalovaného v 1. rade voči žalobcovi na zaplatenie zvyšnej časti ceny za opravu vozidla (2.263,93 eur) bol

sporný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko žalobca a ani jeden zo žalovaných netvrdili, že
byžalovanýv1.radenebolvykonalvšetkyžalobcomobjednanéservisnépráceaanito,žebyžalovaným
v 1. rade mala byť za tieto práce stanovená nesprávna cena. Týmto názorom odvolacieho súdu bol súd
prvej inštancie v súlade s ust. § 391 ods. 2 CSP v ďalšom konaní viazaný.37. Pokiaľ sa súd prvej inštancie odvoláva na závery uznesenia Okresného súdu Košice I, sp.
zn. 26Cb/56/2019 zo dňa 31.7.2019, odvolací súd poukazuje i na to, že predmetné rozhodnutie

o neodkladnom opatrení bolo nariadené po zrealizovaní plnenia poisťovňou dňa 29.7.2019, po ktorom
žalovaný v 1. rade bezodkladne pristúpil k vráteniu vozidla žalobcovi. Nakoľko v čase doručenia
uznesenia o neodkladnom opatrení žalovanému v 1. rade už logicky otázka oprávnenosti zádržného
práva vykonávaného žalovaným v 1. rade nebola aktuálna (vozidlo už bolo v tom čase odovzdané
žalobcovi), zrejme nevystala na strane žalovaného v 1. rade ani potreba napadnúť toto rozhodnutie

odvolaním a podrobiť tak správnosť jeho záverov prieskumu odvolacieho súdu.

38. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd uzatvára, že žalovaný v 1. rade oprávnene
zadržiaval vozidlo žalobcu z dôvodu zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky voči žalobcovi,
a to až do doby jej uspokojenia. Skutočnosť, že vec žalobcu žalovaný v 1. rade zadržiaval oprávnene
vylučuje, aby týmto svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu.

39. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu proti
žalovanému v 1. rade zamietol a v konaní pred súdom prvej inštancie úspešnému žalovanému v 1. rade
priznal proti žalobcovi v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému v 1.
rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).