Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522201804
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1522201804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. R.. W.L. I., I.. XX.XX.XXXX,
Z. I. X., X./. Y. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. X., proti žalovaným: X./. S. N. M., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, B.
X, Z., zast. F. N. L. Y., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, B. X, Z., X./. F. M. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, N. XX,
Z., zastúpený F. N. - W. B. M..L..T.., R.: XX XXX XXX, N. XX, Z., X./. S. M. R. Y., M..L..T.., R.: XX XXX
XXX, B. X, Z., zast. F. N. L. Y., M..L..T.., R.: XX XXX XXX, B. X, Z., o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, na odvolanie žalobcov 1./ a 2./ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.09.2023,
č. k. B5-12C/13/2022-346, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1./, 2./ a 3./ p r i z n á v a proti žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1./ a 2./ domáhali
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX navrhnutej žalovaným 1./ ako veriteľom a
vykonanej žalovaným 2./ ako dražobníkom, ktorej vydražiteľom bol žalovaný 3./, a na základe ktorej
došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej v evidencii Okresného úradu Senec,

katastrálneho odboru na LV č. XXXX, a to rodinného domu so súp. č. XXX, postavenom na parcele reg.
C č. XXX/XX, prístavbe k rodinnému domu so súp. č. XXXX postavenej na parcele reg. C č. XXX/XXX,
pozemku s parc. č. XXX/XX o výmere 98 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 23 m2, parc. č. XXX/XX o
výmere 413 m2, parc. č. XXX/XXX o výmere 97 m2.

2. Rozhodnutie s odkazom na ust. § 52, § 53 ods. 9, 10, § 54a, § 100, § 101, § 103, §
151b, § 151d ods. 3, § 151e ods. 2, § 151j ods. 1, 2, § 151l ods. 1, 3, 4, § 151m ods. 1, 9, § 524,

§ 526 ods. 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase
(ďalej len „OZ“), ďalej § 3 ods. 1, 5, 6 zák. č. 527/2002 Z. z., § 5 ods. 4, 5, 6, 7,§ 7 ods. 2, § 11
ods. 1, 2, 3 a 4, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, § 13 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 3, § 21 ods. 2
zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o dobrovoľných dražbách“) a vykonané
dokazovanie odôvodnil nesplnením zákonných podmienok pre záver o neplatnosti dobrovoľnej dražby.
V konaní označil za nesporné, že žalobcovia 1./ a 2./ ako dlžníci uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou

ako veriteľom dňa 08.02.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a
dňa 10.06.2011 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorých im boli poskytnuté
finančné prostriedky 250.000 eur a 100.000 eur. Sporným tiež nebolo, že žalobcovia 1./ a 2./ poskytnuté
úvery v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok riadne nesplácali, v dôsledku čoho došlo ku dňu27.07.2016 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti oboch poskytnutých úverov. Strany nerozporovali, že
osobitnými zmluvami uzatvorenými v rovnaké dni ako zmluvy o úveroch, boli v prospech Slovenskej
sporiteľne zriadené záložné práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa

v obci I. X., ktorých bezpodielovými vlastníkmi boli žalobcovia 1./ a 2./. Po vyhlásení mimoriadnej
splatnostiúverovvykonalaSlovenskásporiteľňavroku2018vrámcivýkonuzáložnéhoprávaneúspešnú
dobrovoľnú dražbu nehnuteľností a následne postúpila pohľadávku z úverových zmlúv na žalovaného
1./. Obdobne nebolo sporné, že žalovaný 1./ vykonal celkovo tri dobrovoľné dražby, pričom úspešná
bola až dražba konaná dňa 08.03.2022, na ktorej došlo k vydraženiu predmetu zálohu žalovaným 3./

u žalovaného 2./ ako dražobníka. V konaní spornou bola otázka možnosti výkonu záložného práva
žalovaným 1./ z dôvodu žalobcami 1./ a 2./ namietaného premlčania a neplatnosti záložnej zmluvy
a tiež platnosť dobrovoľnej dražby z viacerých žalobcami označených dôvodov. Žalobcovia 1./ a 2./
tiež namietali výšku pohľadávky, ktorou mal po postúpení disponovať žalovaný 1./, ako aj to, že po
vydražení mali stále zostať v omeškaní so zaplatením viac ako 200.000 eur. V teoretickej rovine súd
prvej inštancie poukázal na to, že podstatou súdneho konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby je

preskúmanie zákonnosti a bezvadnosti priebehu dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných
dražbách, ak porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách malo vplyv na práva dotknutej
osoby (žalobcov). Na naplnenie predpokladu vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby nepostačuje
teda samotné porušenie zákona, ale toto porušenie zákona musí nepriaznivým spôsobom ovplyvniť
práva dotknutej osoby, v danom prípade žalobcov. Súd preskúmava tiež platnosť záložnej zmluvy.

3. Ako nedôvodnú vyhodnotil žalobcami 1./ a 2./ vznesenú námietku premlčania. V tejto súvislosti
poukázal na to, že žalobcovia si nesporne svoje povinnosti z úverových zmlúv riadne neplnili a posledné
splátky zaplatili dňa 26.02.2015 a splátky splatné od 15.03.2015 už neuhradili. Slovenská sporiteľňa
následne vyhlásila mimoriadnu splatnosť obidvoch úverov dňa 27.07.2016, čím využila svoje oprávnenie

podľa § 565 OZ a bodu 6.32 písm. d) žalobcami predložených produktových obchodných podmienok
korešpondujúceho s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Slovenská sporiteľňa tak mohla

pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov najskôr až v čase, kedy boli žalobcovia ako dlžníci
v omeškaní tri mesiace so zaplatením určitej splátky. Konštatoval, že zákon v tomto smere výslovne
určuje len najskorší možný moment vyhlásenia predčasnej splatnosti a je preto na veriteľovi, kedy svoje
oprávnenie využije, a či ho vôbec využije alebo nie. Zákon neukladá veriteľovi, že toto právo musí
uplatniť hneď pri omeškaní s plnením prvej splatnej splátky. Veriteľ má možnosť toto právo uplatniť

ľubovoľne podľa uváženia so splatnosťou ktorejkoľvek splátky za splnenia podmienok § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho
zákonníka je potom viazaný na moment, kedy bolo využité právo podľa § 565. Slovenská sporiteľňa
vyhlásila predčasnú splatnosť ku dňu 27.07.2016. Je nesporné, že v tom čase boli žalobcovia viac ako
tri mesiace v omeškaní so splatnosťou splátok splatných dňa 15.04.2016. Premlčacia doba by v takomto

prípade mala začať plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, ako to vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020. Začala by teda plynúť dňom 16.07.2016 a uplynula
by dňa 16.07.2019. K premlčaniu záložného práva uviedol, že toto sa nepremlčí skôr ako zabezpečená
pohľadávka. Za nepodstatné označil, že žalobcovia 1./ a 2./ nezaplatili už aj splátky splatné skôr (ako

samiuviedliod15.03.2015).Slovenskásporiteľňazačalazáložnéprávovykonávaťoznámenímovýkone
záložného práva zo dňa 13.02.2017 a žalobcovia 1./ a 2./ sami uviedli (a vyplýva to aj z nimi priloženého
výpisu z LV č. XXXX), že v roku 2018 bola na základe návrhu Slovenskej sporiteľne ako vtedajšieho
záložného veriteľa realizovaná (neúspešná) dobrovoľná dražba. Z uvedeného vyvodil, že záložný veriteľ
riadne, pred uplynutím premlčacej lehoty k zabezpečenej pohľadávke, začal vykonávať svoje záložné

právo. Následne postúpením pohľadávok z úverových zmlúv na žalovaného 1./ došlo k singulárnej
sukcesii, keď do práv a povinností pôvodného veriteľa, teda aj práv vyplývajúcich zo zabezpečenia
postúpených pohľadávok, vstúpil žalovaný 1./ a nadobudol tak právne postavenie záložného veriteľa vo
vzťahu k záložnému právu, ktorého výkon začal ešte jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa.
Ak žalovaný 1./ oznámil žalobcom 1./ a 2./ listami zo dňa 27.03.2019, že začína výkon záložného práva,

bol toho názoru, že nešlo o nové začatie jeho výkonu, nakoľko výkon záložného práva začatý jeho
právnym predchodcom nebol nikdy skončený (jeho vykonaním) a postúpením pohľadávky sa výkon
záložnéhoprávanezastavil.Žalovaný1./vovýkonezáložnéhoprávapokračovaliniciovanímdobrovoľnej
dražby, až napokon boli nehnuteľnosti vydražené dňa 08.03.2022. Nakoľko k začatiu výkonu záložnéhopráva pôvodným veriteľom došlo ešte počas plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k zabezpečenej
pohľadávke, v jeho výkone pôvodný veriteľ riadne pokračoval a pokračoval v tomto výkone aj jeho
právny nástupca, dospel k záveru, že záložné právo nemohlo byť premlčané, aj keby premlčacia

lehota k samotnej pohľadávke už uplynula. Na uvedenom podľa súdu nič nemení ani tá skutočnosť,
že v období od 24.02.2020 do 25.05.2020 bol pre žalovaného 1./ znemožnený výkon záložného
práva v dôsledku neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.
7Csp/12/2020-194,ktorévšakbolonásledneuznesenímKrajskéhosúduvBratislavezodňa25.02.2020,
č. k. 15CoCsp/13/2020-237 zrušené. Po jeho zrušení žalovaný 1./ nezačal nanovo výkon záložného

práva, ale len pokračoval vo výkone, ktorý začal ešte jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa. Ak
k začatiu výkonu záložného práva došlo ešte v roku 2018, a teda v čase pred uplynutím premlčacej doby,
bolo v ňom po celú dobu od začatia výkonu riadne pokračované až dokým neprišlo k jeho vykonaniu
dňa 08.03.2022 a k premlčaniu výkonu záložného práva tak nedošlo.

4. V ďalšom sa vysporiadaval s konkrétnymi námietkami žalobcov 1./ a 2./, ktorými odôvodňovali

neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ namietali výkon záložného
práva a uskutočnenie dobrovoľnej dražby počas prebiehajúceho súdneho konania vedeného na
býv. Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 7Csp/12/2020, v ktorom rovnako vzniesli námietky
premlčania dlžnej pohľadávky a výkonu záložného práva, uviedol, že uvedené nespôsobuje neplatnosť
dobrovoľnej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách nestanovuje podmienku judikovania pohľadávky

pre jej uspokojenie v rámci dobrovoľnej dražby. Jedinými zákonnými podmienkami v prípade, ak je
navrhovateľom dražby záložný veriteľ, sú, aby pohľadávka bola pravá, v určenej výške, a aby bola
splatná.Uvedenépreukazujenavrhovateľdražbyvyhlásenímadresovanýmdražobníkovi,ktorémusíbyť
prílohou Zmluvy o vykonaní dražby a žalovaný 1./ splnenie uvedenej podmienky preukázal vyhlásením
zo dňa 27.01.2022. Vykonanie dobrovoľnej dražby v čase prebiehajúceho súdneho konania, v ktorom

sa rieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv na oprávnenie záložného veriteľa vykonať dobrovoľnú dražbu,
tak nemá podľa názoru súdu vplyv na samotnú možnosť dobrovoľnú dražbu vykonať a právnym
prostriedkom ochrany v prípade, ak by takéto súdne konanie skončilo v neprospech záložného veriteľa,
je potom žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ požadovali, aby súd
prihliadolnato,žekonaniesp.zn.7Csp/12/2020stáleprebiehauviedol,ževdanomprípadebydoúvahy

pripadalo len prerušenie tohto konania podľa ustanovenia § 164 CSP, v zmysle ktorého súd fakultatívne
môže (a nemusí) konanie prerušiť, ak prebieha súdne konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu. Predmetom tohto súdneho konania bola neplatnosť dobrovoľnej dražby,
ktorá bola namietaná z viacerých dôvodov, pričom súd v konaní podroboval priebeh dobrovoľnej dražby
aj zákonnému prieskumu a skúmal aj platnosť záložnej zmluvy. V konaní sp. zn. 7Csp/12/2020 sa riešila

len otázka premlčania pohľadávky a záložného práva a obdobné námietky boli vznesené aj v konaní sp.
zn. 12C/13/2020. Za hospodárnejšie v danom prípade považoval vysporiadať sa s uvedenými otázkami
sám, a preto nepovažoval za potrebné konanie z uvedeného dôvodu prerušiť.

5. K námietke kapitálového prepojenia žalovaného 3./ ako vydražiteľa a žalovaného 1./ ako navrhovateľa

dražby, ktoré by podľa žalobcov 1./ a 2./ malo preukazovať nekalý úmysel a účelové konanie dražby
pre zhoršenie ich právneho postavenia uviedol, že samotná skutočnosť, či bol navrhovateľ dražby
a vydražiteľ v akomkoľvek majetkovom či inom obchodno-právnom prepojení, nemá sama o sebe
žiadny súvis s tým, či dražba prebehla alebo neprebehla v súlade so zákonom. Poukázal na to, že
z notárskej zápisnice o priebehu dobrovoľnej dražby aj zo zoznamu účastníkov dražby vyplýva, že

na dražbe konanej dňa 08.03.2022, na ktorej došlo k vydraženiu nehnuteľností, sa zúčastnili dvaja
dražitelia, a preto bol zachovaný konkurenčný prvok dražby aj prvok kontroly ďalším zúčastneným
subjektom o férovom priebehu dražby. To, že žiadny z dražiteľov neurobil na dobrovoľnej dražbe ani
najnižšie podanie a musela sa po dohode navrhovateľa dražby a dražobníka znižovať vyvolávacia
cena predmetu dražby nepreukazuje podľa súdu, že išlo o účelové konanie. Druhý dražobník, ktorý bol

na dražbe prítomný a riadne zložil aj dražobnú zábezpeku neurobil ani znížené najnižšie podanie. K
zníženiu vyvolávacej ceny na dražbe tak došlo v dôsledku správania oboch dražiteľov počas dražby,
teda aj toho účastníka, ktorý žiadne majetkové či iné prepojenie na navrhovateľa dražby, dražobníka či
vydražiteľa nemal. Nemožno preto hovoriť o koordinovanom a účelovom postupe s cieľom umelo znížiť
hodnotu draženého predmetu. Naviac doplnil, že ust. § 5 zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré presne

vymenúva subjekty, ktoré nemôžu byť účastníkom dražby, nijako neobmedzuje existenciu vzájomných
vzťahov medzi navrhovateľom dražby a vydražiteľom.6. Neprisvedčil ani námietke žalobcov 1./ a 2./, že podľa § 17 ods. 5 zák. o dobrovoľných dražbách
nebola o konaní dražby informovaná obchodná spoločnosť Y., M..L..T.., ktorá mala sídlo v draženej
nehnuteľnosti. Uviedol, že aj keď žalovaní v konaní nepreukázali zaslanie oznámenia o dražbe priamo

uvedenej spoločnosti, oznámenie o dražbe bolo zaslané žalobcom 1./ a 2./, ktorí podľa lustrácie v
Obchodnom registri vždy boli jedinými spoločníkmi a konateľmi uvedenej spoločnosti. Ak teda dražobník
oznámil konanie dražby v zákonnej lehote priamo im, čo žalobcovia nijako nerozporovali, bolo možné
konštatovať, že tým bola splnená aj oznamovacia povinnosť pre spoločnosť, ktorá mala v danej
nehnuteľnosti sídlo, keďže oprávnenými konať za spoločnosť, a teda aj prijímať všetky písomnosti, sú

žalobcovia 1./ a 2./ ako jej konatelia.

7. Za relevantnú v zmysle § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách nepovažoval ani námietku, že
záložný veriteľ ani dražobník neinformovali záujemcov o kúpu predmetnej nehnuteľnosti o tom, že
k domu nie je zriadená prístupová cesta, resp. prístup vedie len cez parcelu č. 164/51, ktorá je v
spoluvlastníckom podiele viacerých vlastníkov a na prístupovú cestu nebolo zriadené záložné právo,

nebolapredmetomdražbyanebolozriadenéaniprávoprechoduaprejazdu.Zapovinnosťpredovšetkým
vlastníka predmetu dražby označil oznámiť dražobníkovi všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe o
stave predmetu dražby, ako aj o právach a záväzkoch viaznucich na predmete dražby (§13a zákona č
527/2002 Z. z.). V konaní bolo preukázané, že uvedená skutočnosť bola viackrát oznámená samotnými
žalobcami1./a2./ajpriobhliadkepredmetudražbyzáujemcomodražbu,akouviedlinapojednávanídňa

28.09.2023, a bola uvedená aj počas konania dražby dňa 08.03.2022, čo vyplýva z notárskej zápisnice
o priebehu dobrovoľnej dražby. Počas priebehu dražby licitátor konštatoval, že mu bol doručený list
„Vyslovenie námietky k dražbe č. XXX/XXXX“ obsahujúci námietku neexistencie prístupovej cesty,
ktorého obsah nahlas prečítal, a ktorý sa stal neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. Naviac je na
každom účastníkovi dražby zvážiť si, či predmet dražby, ku ktorému nie je zriadená prístupová cesta,

vydraží alebo nie. Samotná neexistencia prístupovej cesty neznamená, že takáto nehnuteľnosť nie je
spôsobilým predmetom dražby, je to skutočnosť, o ktorej majú byť informovaní predovšetkým dražobník
a záujemcovia o vydraženie takéhoto predmetu dražby a len oni by v prípade, ak by o takejto skutočnosti
informovaní neboli, mohli byť dotknutí na svojich právach. V konaní však bolo preukázané, že tieto
subjekty o stave predmetu dražby vedomosť mali.

8. K námietke nezohľadnenia pripomienok k znaleckému posudku k draženej nehnuteľnosti, keď táto
bola vydražená ani nie za 1/3 priemernej ceny nehnuteľností v bratislavskom kraji a znalecký posudok
mal podľa žalobcov znehodnotiť skutočnú trhovú cenu nehnuteľnosti, poukázal na to, že podľa § 12
zák. o dobrovoľných dražbách cena nehnuteľnosti musí byť ohodnotená znaleckým posudkom, ktorý

nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a dražobník ho musí zaslať vlastníkovi
predmetu dražby najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Vlastník je potom oprávnený vzniesť
u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký
posudok iným znalcom. V danom prípade bolo pritom nesporné, že predmet dražby, ktorá sa konala
dňa 08.03.2022, bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 12/2022 zo dňa 22.01.2022, vyhotoveným

znalcom R.. G. I.. Cena predmetu dražby bola stanovená na sumu 302.000 eur.
Žalobcovia 1./ a 2./ žiadnym spôsobom nepreukázali a ani netvrdili, že by voči uvedenému znaleckému
posudku, ktorý ohodnotil predmet dražby na účely konania dobrovoľnej dražby dňa 08.03.2022, vzniesli
akékoľvek námietky, prípadne, že by nemali možnosť sa s týmto znaleckým posudkom, ktorý v deň
konania dražby nebol starší ako šesť mesiacov, včas oboznámiť. Žalobcovia síce vzniesli námietky voči

znaleckému posudku, avšak voči znaleckému posudku č. 192/2021, zo dňa 03.12.2021, ktorý
vypracovala znalkyňa R.. Y. W.. Dražobník na základe uvedených námietok a v súlade so zákonom dal
zhotoviť nový znalecký posudok. Vo vzťahu k námietke žalobcov ohľadne ohodnotenia nehnuteľnosti,
dal do pozornosti, že z notárskej zápisnice o priebehu dražby, ako aj z oznámenia o dražbe vyplýva,
že znalcovi nebol umožnený prístup do predmetu dražby za účelom vykonania znaleckého posudku.

Ohodnotenienehnuteľnostitakznalecmuselvykonaťpodľa§12ods.3zákonaodobrovoľnýchdražbách
z dostupných údajov, ktoré mal dražobník k dispozícii. Znemožnenie prístupu do nehnuteľnosti pritom
potvrdili aj samotní žalobcovia 1./ a 2./ v liste zo dňa 25.10.2021 adresovanom dražobníkovi, ako aj
na pojednávaní dňa 28.09.2023. Vydraženie nehnuteľnosti za nižšiu cenu než žalobcovia očakávali
bolo tiež dôsledkom tých skutočností, že k nehnuteľnosti nie je zriadená prístupová cesta, čo nesporne

znižuje jej hodnotu, ako aj toho, že pri dobrovoľnej dražbe nebolo urobené ani najnižšie podanie, a
preto toto muselo byť znížené. Za nepravdivé preto vyhodnotil tvrdenie žalobcov, že k zníženiu hodnoty
nehnuteľnosti došlo na podklade znaleckého posudku.9. Prvoinštančný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcov 1./ a 2./, že nebola určená výška
pohľadávok ku dňu postúpenia pohľadávky, že pohľadávka bola nesprávnym spôsobom úročená aj po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj že žalovaný 1./ neinformoval žalobcov o výške postúpených

pohľadávok bezodkladne. Uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úverov došlo nesporne z
dôvodu ich riadneho nesplácania žalobcami. Jednalo sa o splátkové úvery v značných sumách a to
250.000 eur a 100.000 eur. Už v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti oboch úverov Slovenská
sporiteľňa dňa 27.07.2016 informovala žalobcov o výške pohľadávok zo zmlúv v sumách 230.983,52
eura a 97.285,59 eura. Banka zároveň žalobcov upozornila, že uvedené pohľadávky sú ďalej úročené

a o výške dlžnej sumy žalobcov následne informoval aj žalovaný 1./ oznámením zo dňa 06.08.2019,
v rámci ktorého žalobcom rozpísal dlžnú sumu na istine aj príslušenstve a pripojil k nemu aj prílohu
zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, z ktorej jasne vyplývala
výška dlžnej sumy v čase postúpenia pohľadávky. K otázke ďalšieho úročenia pohľadávok uviedol, že
pokiaľ sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu, priznáva samotný Občiansky zákonník
v ustanovení § 517 ods. 2, veriteľovi popri plnení aj právo na úrok z omeškania v zákonom stanovenej

výške.Natotoplneniemáveriteľnárokaždozaplateniaceléhodlhu.Pokiaľideozmluvnýúrok,zdôraznil
právny záver judikatúry, že veriteľovi by mal patriť aj po zosplatnení dlhu zmluvný úrok v takej výške, akú
by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (k uvedenému pozri aj rozhodnutie NS
SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 alebo rozhodnutie NSSR sp. zn. 7Cdo/172/2020). Vysvetlil, že ak dlh žalobcov
predstavoval k momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úverov určitú čiastku, neznamená to, že

táto už ďalej nemohla narastať v dôsledku pretrvávajúceho omeškania s plnením žalobcov. Uvedené
skutočnosti však pre účely konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby nevyhodnotil ako rozhodujúce.
Aby mohla dobrovoľná dražba prebehnúť je podstatným, aby bola pohľadávka pravá, aby bola určená
jej výška, a aby bola splatná. Určenie výšky pohľadávky však neznamená, že táto výška sa nemôže
meniť a narastať na príslušenstve, v dôsledku pretrvávajúceho omeškania. Naviac pre posúdenie

relevantnej výšky do akej sa zabezpečuje pohľadávka záložným právom slúži najmä zmluva o zriadení
záložnéhopráva,ktorejpodstatnounáležitosťoujeurčiťnajvyššiuhodnotuistiny,doktorejsapohľadávka
zabezpečuje, čo v danom prípade bolo splnené (pozri čl. I bod 4 záložnej zmluvy zo dňa 10.06.2011).
Pokiaľ sa žalobcovia 1./ a 2./ domnievali, že výkonom záložného práva mala byť uspokojená celá
pohľadávka žalovaného 1./ a tento nemá mať nárok na doplatenie ďalšej peňažnej sumy, ako to vyplýva

zo správy o výkone záložného práva zo dňa 09.06.2022, v ktorej žalovaný 1./ uviedol žalobcom, že
výťažok z dražby pokryl len časť dlžnej sumy a naďalej ich dlh predstavuje sumu 201.177,33 eura,
uviedol, že toto by malo byť predmetom skúmania samostatného súdneho konania, kde by sa žalovaný
domáhal zaplatenia peňažnej čiastky, ktorú tvrdí, že mu žalobcovia ešte dlžia. Uvedené však žiadnym
spôsobom nespôsobuje neplatnosť dobrovoľnej dražby. Na posúdenie platnosti dobrovoľnej dražby

podľa súdu tiež nemali vplyv ďalšie námietky žalobcov, že Slovenská sporiteľňa zadala do registra
bankových informácií nesprávnu informáciu, že žalovaný 1./ zaslal vyčíslenie pohľadávok až v deň, keď
bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľnosti, a preto sa
týmito s poukazom na zásadu hospodárnosti nezaoberal.

10. Záverom sa súd prvej inštancie zameral na skúmanie platnosti záložnej zmluvy ako aj dodržanie
zákonného postupu a zákonných povinností podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách za
účelom posúdenia, či mohlo niektoré porušenie zákona nepriaznivo ovplyvniť práva dotknutých osôb,
teda žalobcov. Záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcov vzniklo v prospech Slovenskej sporiteľne,
na podklade záložných zmlúv zo dňa 08.02.2010 a 10.06.2021, pričom zmluva zo dňa 10.06.2021

(pozn. odvolacieho súdu z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že sa malo jednať
o zmluvu zo dňa 10.06.2011) už zriaďovala záložné právo na zabezpečenie pohľadávok z obidvoch
zmlúv č. XXXXXXXXXX aj č. XXXXXXXXXX. V uvedenej zmluve bola riadne určená pohľadávka,
ktorá sa záložným právom zabezpečovala, riadne popísaný záloh, spôsob výkonu záložného práva
a bola určená aj najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečovala. Uvedené záložné

právo následne aj riadne vzniklo, čo vyplynulo z predloženého výpisu z LV č. XXXX. Návrh na vklad
záložného práva podala Slovenská sporiteľňa ako záložný veriteľ na vtedajšiu Správu katastra Senec
dňa 13.06.2011. Uvedená zmluva teda obsahovala všetky zákonné náležitosti a bola riadne podpísaná
oboma zmluvnými stranami. Súd v nej nevzhliadol žiadny zákonný alebo iný dôvod jej neplatnosti. Pokiaľ
ide o začatie výkonu záložného práva, toto zasielala Slovenská sporiteľňa žalobcom ako vlastníkom ako

aj Okresnému úradu Senec - katastrálny odbor dňa 13.02.2017. Banka v oznámení špecifikovala, že
vykoná záložné právo predajom na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Obdobne bola
zachovaná aj zákonná lehota uvedená v § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predať
záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľnajskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva. Žalobcovia pritom sami
uviedli, že Slovenská sporiteľňa vykonala neúspešnú dobrovoľnú dražbu až v roku 2018. Po postúpení
pohľadávky prešli na žalovaného 1./ aj všetky práva spojené s postúpenou pohľadávkou (§ 524 ods. 2

Občianskeho zákonníka), teda aj práva záložného veriteľa.

11. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmet dražby bolo možné dražiť a na
nehnuteľnosti neviazlo žiadne právo, pre ktoré by nehnuteľnosť nemohla byť dražená. Miesto, dátum
a čas začatia dražby boli podľa názoru prvoinštančného súdu určené tak, aby nebola obmedzená

možnosť účasti na dražbe. Z predloženého LV č. XXXX vyplynulo, že oznámenie o dražbe č. XXX/
XXXX bolo zaslané príslušnému Okresnému úradu a bolo zapísané ako poznámka v liste vlastníctva
a lustráciou Obchodného vestníka súd zistil, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené aj v Obchodnom
vestníku č. 26/2022 dňa 08.02.2022. O konaní dražby boli oboznámení aj žalobcovia, ktorí sa dražby
aj osobne zúčastnili. Predmet dražby bol riadne ohodnotený znaleckým posudkom a boli vykonané dve
obhliadky predmetu dražby dňa 18.02.2022 a 03.03.2022. Na dražbe dňa 08.03.2022 sa zúčastnili dvaja

záujemcovia, ktorí zložili v stanovenej lehote dražobnú zábezpeku a vychádzajúc z obsahu notárskej
zápisnice, bol dodržaný aj priebeh dražby podľa § 20 zákona o dobrovoľných dražbách. Následne bola
nehnuteľnosť vydražená po znížení najnižšieho podania, ku ktorému došlo z dôvodu, že ani jeden
záujemca neurobil po výzve licitátora ani najnižšie podanie. Po vydražení nehnuteľnosti žalobcovia
obdržali písomnú správu o výkone záložného práva podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka, a

to listom zo dňa 09.06.2022. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli naplnené
predpoklady ust. § 21 zák. o dobrovoľných dražbách pre konštatovanie neplatnosti označenej dražby.
Záložná zmluva bola platne uzatvorená, obsahovala všetky zákonné náležitosti a zriaďovala záložné
právo na nehnuteľnosť, ktorá mohla byť postihnutá jeho výkonom. Obdobne v súlade so zákonom došlo
aj k výkonu záložného práva a súd nevzhliadol existenciu takých skutočností, na základe ktorých by bolo

možné konštatovať porušenie práv dotknutých osôb, v dôsledku čoho žalobu ako nedôvodnú zamietol
a v konaní plne úspešným žalovaným 1./ až 3./ podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v ust. § 255
ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1./ a 2./, ktorí z odvolacích

dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP žiadali napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie. S poukazom skutočnosť, že doposiaľ, t. j. viac
ako štyri roky, nebolo rozhodnuté o žalobe žalobcov 1./ a 2./ vedenej pod sp. zn.
7Csp/12/2020, ktorou sa domáhali určenia, že sporné zabezpečené pohľadávky, ako aj záložné práva
ich zabezpečujúce sú premlčané, ďalej určenia neexistencie označených pohľadávok a záložného

práva k nim a nemožnosti začatia výkonu premlčaného, neexistujúceho záložného práva a skôr sa
rozhodlo o neplatnosti dobrovoľnej dražby (18 mesiacov po podaní žaloby) namietali neprimeranosť
dĺžky konaní majúcu za následok odopretie a zmeškanie spravodlivosti, zhoršenie právnej pozície
žalobcov v postavení spotrebiteľov v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Za nesprávny právny záver označili konštatovanie súdu, že záložné právo
k draženým nehnuteľnostiam vzniklo na základe záložných zmlúv zo dňa 08.02.2010 a 10.06.2021 s
tým, že záložná zmluva zo dňa 10.06.2021 už zriaďovala záložné právo na zabezpečenie pohľadávok z
obidvoch úverových zmlúv, nakoľko žiadna záložná zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou ako záložným
veriteľom a žalobcami ako záložcami zo dňa 10.06.2021 neexistuje. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1./

a2./nemalidostatočnýpriestornavyjadrenienapojednávaníkonanomdňa28.09.2023,keďichprednes
bol zo strany súdu prerušený so slovami „súd má svoj názor na vec“, sa považovali za potrebné vyjadriť k
premlčaniu zabezpečených pohľadávok a záložného práva, ktoré súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil, keď konštatoval, že k premlčaniu nedošlo nezohľadniac ust. § 54a OZ. Citujúc dôvodovú správu
k zák. č. 343/2018 Z. z., ktorou bolo predmetné ustanovenie zavedené do OZ, poukázali na základný

cieľ tohto ustanovenia, ktorým bolo vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských
zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami
štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku
čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia. Uviedli, že v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.02.2010 a v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2011 sa s veriteľom

dohodli na plnení dlhu v splátkach. V takomto prípade môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len plnenie
príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou na základe dohody účastníkov alebo rozhodnutia súdu či
uznania práva. Každá zo splátok pritom predstavuje samostatné plnenie a plynie pre ňu samostatná
trojročná premlčacia doba podľa § 103 veta prvá v spojení s § 101 OZ. S odkazom na ust. § 565 OZupravujúce zosplatnenie celého dlhu uviedli, že pokiaľ veriteľ právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
naraz využije so značným časovým odstupom od splatnosti omeškanej splátky, vystavuje sa riziku, že
časť premlčacej doby je v dôsledku jeho pasivity konzumovaná. V takomto prípade veriteľ „vstupuje“ do

premlčacej doby, ktorá už začala plynúť, a to nielen ohľadne uplatnenia práva na zaplatenie omeškanej
splátky, ale aj celého dlhu. S odkazom na osobitnú úpravu zosplatnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy v
ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 103 veta druhá OZ vyslovili názor, že pri zosplatnení dlhu by mala
premlčacia doba plynúť od splatnosti prvej omeškanej splátky, ktorá nebola uhradená, čo je podľa nich
logický dôsledok zásady upravenej v § 101 OZ, podľa ktorej je relevantné posúdenie toho, kedy sa právo

mohlo vykonať prvýkrát. Zákonodarca jasne v § 103 veta druhá OZ uviedol odkedy plynie premlčacia
doba pri zosplatnení úveru, t. j. odo dňa nesplnenej splátky. Účelom pritom je, aby veriteľ pri omeškaní
nebol pasívny, a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Premlčacia doba rozhodne nemôže
plynúť od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keďže zákon nič také neuvádza. Záver o tom, že
premlčacia doba podľa § 103 OZ pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania prvej splátky pritom
vyplýva z viacerých žalobe označených rozhodnutí. Z predložených výpisov k splátkovému úveru č.

XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2010 a k splátkovému úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2011 a
potvrdení o vklade na účty týchto úverov pritom vyplýva, že posledné úverové splátky boli realizované
dňa26.02.2015kpredpísanýmsplátkamk15.02.2015anezaplatenýmskoršímsplátkam,atokonkrétne
18.660 eur k úveru č. XXXXXXXXXX a 7.543 eur k úveru č. XXXXXXXXXX. Dňa
15.03.2015 boli splatné ďalšie splátky k predmetným úverom a v súlade s Produktovými podmienkami

pre hypotekárne a splátkové úvery M. M., F..M.. s účinnosťou od 01.01.2015 mohla banka okrem iného
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úverov už dňa 16.06.2015. Napriek tomu však bola nečinná, aby mohla
pohľadávky čo najdlhšie úročiť vysokou úrokovou sadzbou, riadnym úrokom, úrokom z omeškania a
žiadať rôzne poplatky. Slovenská M., F..M.. až 16 mesiacov po tom, čo neboli uhradené splátky úverov
z 15.03.2015 vyhlásila k 27.07.2016 mimoriadnu splatnosť oboch pohľadávok z označených úverových

zmlúv, pričom pohľadávky ďalej úročí riadnym úrokom, zmluvným úrokom z omeškania, úrokom z
omeškania a zaťažuje úver rôznymi poplatkami. S odkazom na uvedené pre posúdenie začiatku plynutia
trojročnej premlčacej doby žalobcovia 1./ a 2./ označili za rozhodný deň splatnosti omeškanej splátky,
pre ktorú veriteľ vyhlásil splatnosť celého dlhu, v danom prípade pre omeškanie so splátkou splatnou
dňa 15.03.2015. Nasledujúci deň je tak podľa žalobcov 1./ a 2./ potrebné považovať za deň, kedy začala

plynúť trojročná premlčania doba a posledný deň, kedy mohol veriteľ uplatniť svoje práva uplynul dňa
16.03.2018.

13. V ďalšom žalobcovia 1./ a 2./ poukázali na to, že k predmetným pohľadávkam boli medzi nimi a
Slovenská M., F..M.. ako záložným veriteľom uzatvorené dve záložné zmluvy, a to zo dňa 08.02.2010 a

zo dňa 10.06.2011. Pre účely Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy
zo dňa 08.02.2010 sa podľa jej časti I. písm. a) zabezpečovanou pohľadávkou rozumie pohľadávka,
ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2010 v znení jej neskorších
zmien a dodatkov uzatvorenej podľa § 151a a nasl. OZ medzi žalobcami 1./ a 2./ ako záložcami
(dlžníkmi) a záložným veriteľom. Podľa časti II, čl. II. ods. 3 písm. c) zmluvy záložné právo zaniká

okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona alebo
zmluvy o záložnom práve. Pre účely Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej
zmluvy zo dňa 10.06.2011 uzatvorenej podľa § 151a a nasl. OZ sa zabezpečovanou pohľadávkou
veriteľa rozumie pohľadávka, ktorá vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.06.2011 v znení jej neskorších zmien a dodatkov uzatvorenej medzi žalobcami 1./ a 2./ ako záložcami

a dlžníkmi) a záložným veriteľom. Rovnako podľa časti II, čl. II. ods. 3 písm. c) zmluvy záložné právo
zaniká okamihom, keď nastanú iné skutočnosti, na základe ktorých zaniká záložné právo podľa zákona
alebo zmluvy o záložnom práve. Pohľadávky z oboch zmlúv boli pritom premlčané do 16.03.2018. S
odkazom na ust. § 151md ods. 1 písm. a) OZ uzavreli, že posledný deň trojročnej premlčacej doby,
počas ktorej veriteľ mohol uplatniť svoje práva z oboch záložných zmlúv uplynul dňa 16.03.2018.

Týmto dňom sú podľa nich záložné práva premlčané a po vznesení námietky premlčania zostávajú v
podobe naturálneho záväzku nerealizovateľné. Uvedený záver prezentoval aj NS ČR v rozsudku zo dňa
21.10.2010, sp. zn. 21Cdo/2185/2009, či Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku zo dňa 20.02.2020,
sp.zn.41Co/80/2019,vktoromuviedol,že„záložnéprávopovznesenínámietkypremlčania(dovolanísa
premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože

je nerealizovateľné“.

14. V ďalšom žalobcovia odkazujúc na § 525 ods. 2 OZ namietali, že pre premlčanie zabezpečených
pohľadávok a záložných práv k týmto pohľadávkam dňom 16.03.2018 nebolo možné tieto pohľadávkys príslušenstvom postúpiť na žalovaného 1./ a takéto postúpenie odporovalo zákonu a dohode so
žalobcami. Vyslovili názor, že námietku premlčania zabezpečených pohľadávok a záložného práva k
týmto pohľadávkam vzniesli včas (30.09.2019), s riadnym odôvodnením spochybniac súčasne platnosť

záložných zmlúv. Zdôraznili, že nikto, najmä nie spotrebiteľ, nemôže doplácať na skutočnosť, že
súdy si rozdielne vysvetľujú dátum splátky, od ktorej začína plynúť doba zabezpečenej pohľadávky
a následne aj premlčanie záložného práva, ktoré sa od toho odvíja. Poukázali na to, že žalovaný
1./ uzatvoril s dražobníkom (žalovaný 2./) Zmluvu o vykonaní dražby dňa 24.07.2019, t. j. v čase,
kedy boli zabezpečené pohľadávky a záložné práva k týmto pohľadávkam premlčané nielen podľa

tvrdenia žalobcov (16.03.2018), ale aj podľa prvoinštančného súdu (16.07.2019). Dňa 06.08.2019 tak
bol vykonaný zápis údajov do katastra Okresným úradom Senec na základe listiny č. P-389/2019, teda
na základe premlčaného, neexistujúceho záložného práva prebehla dňa 08.03.2022 dražba podľa zák.
č. 527/2002 Z. z.

15. Záverom žalobcovia 1./ a 2./ namietali trojnásobnú zmenu zákonných sudcov v konaní, keď návrh

bol podľa potvrdenia o pridelení veci prijatý dňa 23.03.2022 pod sp. zn. 12C/13/2022 a pridelený na
rozhodnutie sudkyni W.. E. Y.. Pri telefonickom poverovaní stavu konania dňa 25.01.2023 im bola
oznámená zmena zákonného sudcu a pridelenie veci V.. W.. Na predvolaní na pojednávanie na deň
28.09.2023 zo dňa 04.09.2023 už bol ako sudca uvedený W.. O. K., ktorý aj pojednával. K trojvýmene
sudcov v konaní prišlo bez akéhokoľvek oznámenia, čím nebola vylúčená možnosť ovplyvňovania

pridelenej veci, označili ju za nedôveryhodnú a vzbudzujúcu pochybnosti, a to najmä z posledných
slov sudcu „máte tam (dal som tam) aj exekučné právo“, čo predtým nebolo na pojednávaní ani raz
spomenuté.PochybnostiozaujatostiW..K.saznásobilivkontextetoho,ževykonávalpraxvadvokátskej
asprávcovskejkanceláriiV..O.K.,B..,t.j.ujehoblízkejosoby,ktorájekonkurznýmsprávcomapohybuje
sa v prostredí, v ktorom žalovaní.

16. Žalovaní 1./ a 3./ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že sa stotožňujú s napadnutým rozsudkom a ako
vecne správny ho preto navrhli potvrdiť za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Úvodom označili námietky vzťahujúce sa ku konaniu sp. zn. 7Csp/12/2020 za
nedôvodné a nevzťahujúce sa k meritu veci, pričom je neprípustné, aby žalobcovia namietali porušenie

práva na spravodlivý proces s odkazom na údajné prieťahy v inom konaní. Napriek zjavnej nedôvodnosti
poukázali na to, že predmetné konanie sp. zn. 7Csp/12/2020 nie je právoplatne skončené výlučne
z dôvodu žalobcami podaného odvolania voči rozsudku, ktorým bola ich žaloba zamietnutá, a teda
ani v len v tomto smere nemožno namietať, že by išlo o akékoľvek porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, či už z dôvodu prieťahov v inom súdnom konaní alebo akéhokoľvek postupu konajúceho

súdu. Vo vzťahu k premlčaniu samotnej pohľadávky a záložného práva uviedli, že sa v celom rozsahu
pridržiavajú svojich doterajších vyjadrení v konaní. Osobitne poukázali na zjavné nesprávne posúdenie
premlčania záložného práva, ktoré žalobcovia napádajú, nakoľko v žiadnom smere nerozlišujú plynutie
premlčacej doby samostatnej pohľadávky a záložného práva, a to aj s odkazom na ust. § 103 OZ,
keďže záložné právo v žiadnom prípade nepredstavuje plnenie v splátkach, a teda uvedené ustanovenie

zákona nemožno aplikovať na premlčaciu dobu výkonu záložného práva a rovnako nemožno opomínať
ani skutočnosť, že zákon neumožňuje výkon záložného práva pre nesplatnú pohľadávku. Vo vzťahu
k argumentácii, že premlčaním nároku žalovaného 1./ jeho pohľadávka zanikla uviedli, že základným
znakom premlčania je to, že po uplynutí premlčacej doby a po jej namietnutí dlžníkom nie je možné
premlčané právo priznať. Neznamená to však, že právo prestalo existovať, iba sa mení na tzv. naturálnu

obligáciu. Ak dlžník svoj premlčaný dlh napriek premlčaniu splní, veriteľ nie je povinný toto plnenie
dlžníkovi vrátiť, keďže v zmysle § 455 ods. 1 OZ splnenie pohľadávky nie je bezdôvodné obohatenie
a ust. § 54a OZ výslovne upravuje výnimku pre vymoženie pohľadávky výkonom záložného práva.
Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalobcov 1./ a 2./, ktorí svoj nárok odvodzujú od zániku
pohľadávky z dôvodu jej premlčania. Prijatím záveru žalobcov by v prípade dobrovoľného plnenia

premlčanej pohľadávky došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného 1./ v rozpore s §
455 ods. 1 OZ. Žalobcovia tak priznávajú účinky preklúzie (zániku pohľadávky) premlčaniu, s čím sa
nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Aj napriek zneniu ust. § 54a OZ, ktorým argumentujú samotní
žalobcovia, dochádza z ich strany k odmietaniu druhej časti prvej vety predmetného ustanovenia, a to
„ust. § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté“. Práve na základe uvedeného ustanovenia (§ 151j ods. 2 OZ)

je námietka premlčania výkonu záložného práva žalobcov nedôvodná. Z obsahu odvolania vyplýva, že
žalobcovia aplikujú na predmetnú vec len tie časti právnych predpisov, ktoré im sú na prospech bez
ohľadu na význam či znenie celého právneho predpisu. Vo vzťahu k námietke žalobcov 1./ a 2./, že
žiadna záložná zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou a žalobcami zo dňa 10.06.2021 neexistuje uviedli,že sa jedná len o chybu v písaní, nakoľko je zrejmé, že súd mal na mysli záložnú zmluvu z 10.06.2011,
ktorú do konania predložili samotní žalobcovia.

17.Žalovaný2./vovyjadreníkodvolaniurovnakoakožalovaní1./a3./navrholnapadnutýrozsudoksúdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému 2./ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Uviedol, že z konania žalobcov 1./ a 2./ tak počas súdneho konania, ako aj
počas celého dražobného procesu je zrejmé, že vykonávajú úkony a podania s cieľom spôsobiť prieťahy
a znemožniť tak výkon záložného práva a nakoniec žalovanému 3./ znemožniť užívanie nehnuteľnosti,

za ktorú uhradil cenu dosiahnutú vydražením, pričom žalobcovia vo vzťahu k riadnej úhrade pohľadávky
a splneniu si záväzku vrátiť požičané peniaze už roky nevykonali žiadne kroky. Súd prvej inštancie sa
dostatočne vysporiadal so všetkými žalobcami namietanými skutočnosťami, pričom svoje rozhodnutie
vyčerpávajúco a zrozumiteľne zdôvodnil. V odvolaní žalobcovia opakujú svoju argumentáciu, ktorú už
prezentovali pred prvoinštančným súdom, a na ktorú súd poskytol presvedčivú odpoveď, a to najmä
pokiaľ sa týka otázky premlčania, s ktorou sa vysporiadal nielen sám, ale s touto otázkou sa vysporiadal

aj Okresný súd Bratislava V konaní vedenom pod sp. zn. 7Csp/12/2020. Z uvedeného dôvodu nebol
ani daný žiaden dôvod na prerušenie konania, nakoľko sa nejednalo o prípad, ktorý predpokladá § 162
ods. 1 psím. a) CSP.

18. Žalobcovia 1./ a 2./ v odvolacej replike opätovne poukázali na prebiehajúce konanie sp. zn.

7Csp/12/2020, ktoré ak by bolo právoplatne ukončené, nemuselo by prísť k dobrovoľnej dražbe,
a tým, že účelovo prebehla dobrovoľná dražba k nehnuteľnostiam a súdne konanie vedené na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-12C/13/2022 predchádzalo súdnemu konaniu vo veci
samej vedenému pod sp. zn. 7Csp/12/2020, zhoršilo právnu pozíciu žalobcov. Za zavádzajúce označili
tvrdenie žalovaných, že nerozlišujú medzi plynutím premlčacej doby samotnej pohľadávky a záložného

práva. V odvolaní proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B5-12C/13/2022 uviedli, že nie
je možné posudzovať záložné zmluvy, premlčanie záložného práva k zabezpečenej pohľadávke skôr
ako premlčanie pohľadávky, ku ktorej je zriadené záložné právo. Podrobne odôvodňovali premlčanie
majúc za to, že dňom 16.03.2018 sú zabezpečené pohľadávky a záložné práva z uvedených záložných
zmlúv k týmto pohľadávkam premlčané, predmetné pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami z

akéhokoľvek zabezpečenia podľa § 525 ods. 2 OZ bolo nemožné postúpiť na žalovaného 1./ na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1061/2018/CE uzatvorenej dňa 17.12.2018. Uviedli, že žalovaný 1./
pokračuje v navyšovaní pohľadávky aj 9 rokov od poslednej zaplatenej splátky dňa 15.03.2015. Nie je
tak pravdou, že žalobcovia vykonávajú prieťahy, ale zákonnou cestou obhajujú svoje práva. Záverom
doplnili požiadavku, aby súd pri určení trov konania zohľadnil, že žalobca 1./ je v predčasnom starobnom

dôchodku a žalobca 2./ v invalidnom dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ŤZP a majú jedno nezaopatrené dieťa.

19. Žalovaní 1./ až 3./ v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku nedoručili.

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu, prejednal odvolanie žalobcov 1./ a 2./ bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov 1./ a 2./ nie je dôvodné.

21. Podľa § 54a veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť;
ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 151j ods. 2 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.

23. Podanou žalobou sa žalobcovia 1./ a 2./ podľa § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách domáhali

vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby č. XXX/XXXX realizovanej žalovaným 2./ ako dražobníkom
na návrh žalovaného 1./ ako navrhovateľa dražby a záložného veriteľa, a to na základe presne
vymedzených dôvodov. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a dôslednom rozbore všetkých
žalobcami 1./ a 2./ označených námietok dospel k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky prevyhlásenie dražby za neplatnú. V odvolacom konaní žalobcovia 1./ a 2./ odvolacie dôvody označili
odkazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) CSP dôvodiac porušením práva na spravodlivé súdne
konanie v dôsledku neprimeranej dĺžky (iného) súdneho konania, nesprávnym skutkovým záverom vo

vzťahu k existencii záložnej zmluvy datovanej dňom 10.06.2021, nesprávnymi právnymi závermi vo
vzťahu k posúdeniu premlčania záložným právom zabezpečených peňažných pohľadávok z úverových
zmlúv a samotného výkonu záložného práva akou aj opakovanou výmenou zákonných sudcov v konaní,
ktorú označili za nedôveryhodnú. Odhliadnuc od paragrafového vymedzenia odvolacích dôvodov, z
obsahuodvolacejargumentácie,ktorýjeprevymedzenieodvolaciehoprieskumurozhodujúci(§124ods.

1 CSP), je zrejmé, že žalobcovia 1./ a 2./ v odvolaní nekonkretizovali žiadne skutočnosti, ktoré by bolo
možné subsumovať pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. a) CSP (nesplnenie procesných
podmienok pre konanie), a ktorého naplnením sa z uvedeného dôvodu odvolací súd nezaoberal.

24.Knesprávnemuprocesnémupostupuprvoinštančnéhosúduvintenzitezakladajúcejporušeniepráva
na spravodlivý súdny proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) namietanému s poukazom na neprimeranú

dĺžku konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B5-7Csp/12/2020 odvolací súd
uvádza, že prípadné prieťahy v súdnom konaní vo všeobecnosti nemôžu zakladať relevanciu tohto
odvolacieho dôvodu a mať z pohľadu odvolacieho prieskumu za následok vplyv na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia. Naviac je potrebné uviesť, že žalobcovia 1./ a 2./ nemôžu namietať existenciu
prieťahov v inom súdnom konaní, ako správne uvádzali žalovaní 1./ a 3./ vo vyjadrení k odvolaniu.

25. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ v odvolaní namietali nesprávny záver súdu o existencii záložnej zmluvy
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami 1./ a 2./ ako záložcami a
úverovými dlžníkmi zo dňa 10.06.2021, odvolací súd uvádza, že žalobcom z obsahu odôvodnenia
súdneho rozhodnutia muselo byť zrejmé, že sa jedná len o zrejmú chybu v písaní dátumu, ku ktorej

došlo len na jednom mieste odôvodnenia, keď súd prvej inštancie namiesto dátumu 10.06.2011 v
ods. 24. odôvodnenia uviedol dátum 10.06.2021, a preto sa nejedná o nesprávny skutkový záver
prvoinštančného súdu.

26. Vzhľadom na početnosť dôvodov, ktorými sa žalobcovia 1./ a 2./ snažili obhájiť záver o neplatnosti

dobrovoľnej dražby sa prvoinštančný súd v napadnutom rozhodnutí vysporiadaval s viacerými právnymi
otázkami. Odvolací prieskum však odvolatelia obmedzili len na nesprávny právny záver vo vzťahu k
spornej otázke premlčania zabezpečenej pohľadávky a výkonu záložného práva, čím je odvolací súd
viazaný (§ 380 ods. 1 CSP).

27. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 101, § 103 v spojení s § 565 OZ vyhodnotil námietku premlčania
ako nedôvodnú a s týmto záverom rešpektujúcim právnoteoretické východiská a aktuálne závery
rozhodovacej praxe sa odvolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ namietali premlčanie
zabezpečenej pohľadávky je potrebné zdôrazniť, že podľa § 151j ods. 2 OZ sa záložný veriteľ môže
uspokojiť alebo domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná

a na uvedené ustanovenie nemá vplyv ani § 54a OZ, na ktorý v odvolaní žalobcovia 1./ a
2./ poukazovali, a ktorý expressis verbis (výslovne) upravuje, že nemožnosť vymáhania premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa nedotýka ust. § 151j ods. 2 OZ, na čo zrejme účelovo nereflektovali.
Inými slovami povedané, ani v prípade, že by v čase začatia výkonu záložného práva boli pohľadávky
z úverových zmlúv uzatvorených medzi žalobcami 1./ a 2./ a právnym predchodcom žalovaného 1./

(Slovenská M., F..M..) premlčané, uvedené by nebránilo výkonu záložného práva predajom zálohu na
dobrovoľnej dražbe. Posudzovanie otázky premlčania je tak v danom prípade zaujímavé len vo vzťahu
k zásade, že záložné právo sa nemôže premlčať skôr ako zabezpečená pohľadávka.

28. Žalobcovia 1./ a 2./ nesúhlasili s prvoinštančným súdom, keď počiatok premlčacej doby určil na

prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh, a za ktorú označil splátku splatnú 15.04.2016 majúc za to, že
premlčacia doba začala plynúť 16.03.2015, t. j. od splatnosti najstaršej neuhradenej splátky. Tento záver
prvoinštančného súdu však plne korešponduje s právnou vetou rozhodnutia NS SR publikovaného
v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR č. 3/2023 (sp. zn. 7Cdo/268/2020), na ktoré

prvoinštančný súd poukázal a ďalších na neho nadväzujúcich (napr. uznesenie NS SR zo dňa 30.
novembra 2022 sp. zn. 5Cdo/224/2021, zo dňa 15.12. 2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021, zo dňa 23.05.2023,
sp. zn. 1Cdo/143/2022). Správne konštatoval, že zákon v prípade spotrebiteľských zmlúv stanovuje
prísnejšie podmienky pre uplatnenie práva na zosplatenie dlhu hradeného v splátkach vyplývajúce zosobitného ust. § 53 ods. 9 OZ, avšak veriteľovi neukladá povinnosť dlh zosplatniť hneď pri omeškaní
s úhradou prvej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace. Zákonodarca v
záujme ochrany spotrebiteľa stanovil najskorší moment, kedy môže dôjsť k vyhláseniu zosplatneniu

celého dlhu pôvodne hradeného v splátkach, avšak veriteľa neobmedzuje v tom, aby predčasnú
splatnosť úveru vyhlásil neskôr za predpokladu splnenia zvyšných podmienok, čo môže byť na prospech
spotrebiteľov postihnutých krátkodobým poklesom príjmu majúcich vôľu pokračovať v riadnom plnení
svojich záväzkov. Možno tiež doplniť, že ust. § 103 OZ viaže premlčanie na zročnosť tej splátky,
pre nesplnenie ktorej sa stal zročným celý dlh, t. j. konkrétnej neuhradenej splátky, ktorá vyvolala

zosplatnenie dlhu a v danom prípade veriteľ nepristúpil k zosplatneniu už po omeškaní s úhradou
prvej omeškanej splátky, od ktorej odvodzovali premlčanie žalobcovia 1./ a 2./. Opozitný právny názor
žalobcovia 1./ a 2./ spájali s už prekonaným záverom o tom, že veriteľovi patria zmluvné úroky pri
úvere len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo novšia súdna prax prelomila konštatujúc, že veriteľovi
patrí zmluvný úrok vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí
(napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, sp. zn. 7Cdo/172/2020, ktoré rovnako súd prvej

inštancie dal do povedomia žalobcov 1./ a 2./). Súd prvej inštancie potom celkom správne určil počiatok
a koniec plynutia premlčacej doby vo vzťahu k pohľadávkam z úverových zmlúv, keď uzavrel, že
premlčacia doba plynula od 16.07.2016 do 16.07.2019. Žalobcovia 1./ a 2./ v odvolaní neopodstatnene
namietajú, že premlčacia doba nemôže plynúť od momentu účinnosti zosplatnenia úveru, keď takýto
záver prvoinštančným súdom vyslovený nebol. Z uvedeného potom vyplýva, že výkon záložného práva

by nemohol byť premlčaný pred 16.07.2019. K výkonu záložného práva zo strany záložného veriteľa
došlo podľa vykonaných dôkazov dňa 13.02.2017 (oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. o začatí
výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe - č. l. 196), t. j. ešte pred premlčaním
zabezpečenej pohľadávky, čo potvrdzuje aj v konaní nesporné neúspešné uskutočnenie dobrovoľnej
dražby ešte v roku 2018. Správne súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že v realizácii výkonu

záložného práva pokračoval žalovaný 1./, na ktorého prešla postúpená pohľadávka s príslušenstvom
a zabezpečením na základe zmluvy o postúpení uzatvorenej dňa 17.12.2018 medzi ako postupcom a
žalovaným1./akopostupníkom.Zprincípovsingulárnejsukcesie,zktorejvyplýva,žežalovaný1./vstúpil
doprávapovinnostípôvodnéhoveriteľavrátanezabezpečeniapostupovanýchpohľadávok,vyvodilďalší
správny záver, že pokiaľ žalovaný 1./ listom zo dňa 27.03.2019 oznamoval začatie výkonu záložného

práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe (čo vyplýva z reakcie žalobcov 1./ a 2./ zo dňa
15.05.2019), nejedná sa o nový výkon záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe,
ale len o riadne pokračovanie vo výkone záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe právnym nástupcom pôvodného záložného veriteľa. Uvedený krok zo strany žalovaného 1./
možno hodnotiť ako nadbytočný a nemajúci vplyv na riešenie otázky premlčania výkonu záložného

práva. Hodno uviesť, že aj v prípade opačného záveru, t. j. v prípade začatia výkonu záložného
práva predajom na dobrovoľnej dražbe oznámením zo dňa 27.03.2019, ktoré podľa nepopretých
tvrdení žalobcov malo byť doručené dňa 15.05.2019, by nebolo možné konštatovať premlčanie výkonu
záložného práva, keďže premlčacia doba vo vzťahu k zabezpečovaným pohľadávkam uplynula až
16.07.2019 a ako už odvolací súd uviedol z akcesority záložného práva vyplýva, že záložné právo sa

nemohlo premlčať skôr ako zabezpečené pohľadávky (napr. rozsudok NS SR zo dňa 25.04.2012, sp.
zn. 1Cdo/71/2010). Nič nemožno vytknúť ani správnemu konštatovaniu prvoinštančného súdu, že na
plynutie premlčania nemala vplyv skutočnosť, že v čase od 24.02.2020 do 25.05.2020 bolo žalovanému
1./ súdom nariadeným neodkladným opatrením znemožnené v riadnom výkone záložného práva.

29. Okrajovo odvolací súd tiež dopĺňa, že pre samotný výkon záložného práva je z pohľadu premlčania
rozhodujúci okamih, kedy sa záložný veriteľ mohol prvýkrát uspokojiť z predmetu záložného práva (§
101 OZ). Nakoľko výkon záložného práva je v zmysle § 151j OZ viazaný na splatnosť zabezpečovanej
pohľadávky, začiatok premlčania záložného práva je spojený s momentom splatnosti pohľadávky, kedy
záložný veriteľ môže po prvýkrát pristúpiť k uspokojeniu svojho práva (začať s výkonom záložného

práva). Jedná sa o časový okamih, kedy sa subjektívne právo záložného veriteľa (veriteľa v obligačnom
vzťahu) mení na nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorej splnenie je žalovateľné na súde. Veriteľ sa
však namiesto podania žaloby na plnenie môže rozhodnúť pre iniciovanie výkonu záložného práva
zabezpečujúcehopeňažnúpohľadávkuauspokojiťtakpohľadávkuzpredmetuzálohu.Vdanomprípade
sa celý dlh stal splatným dňa 27.07.2016, t. j. dňom 28.07.2016 boli žalobcovia 1./ a 2./ v omeškaní s

úhradou splatnej pohľadávky a záložný veriteľ sa mohol uspokojiť z predmetu zálohu a výkon záložného
práva mal začať najneskôr 28.07.2019. Nakoľko v danom prípade došlo k výkonu záložného práva
skôr, toto nemohlo byť premlčané. Opomenúť tiež nemožno skutočnosť, že počas dražobného konania
neplynie premlčacia doba záložného práva a táto spočíva (viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 30.11.2022,sp. zn. 5Cdo/64/2020). Pokiaľ by preto bolo snahou žalobcov 1./ a 2./ nazerať na oznámenie o výkone
záložného práva zo dňa 27.03.2019 (doručené im 25.05.2019) ako na nový výkon záložného práva
(s čím sa odvolací súd nestotožňuje) a počítať plynutie premlčania od splatnosti úverov 16.06.2015

(vychádzajúc z najstaršej omeškanej splátky, ktorá by vyvolala zosplatnenie), premlčacia doba by v
dôsledku spočívania premlčania od oznámenia o začatí výkonu záložného z 13.02.2017 do neúspešnej
dražby v roku 2018, nebola uplynutá ani na základe ich výpočtu.

30. Celkom nezmyselne až absurdne v snahe obhájiť dôvodnosť žaloby žalobcovia 1./ a 2./ odkazom na
záložné zmluvy a § 151md ods. 1 psím. a) OZ z nimi tvrdeného premlčania zabezpečených pohľadávok
vyvodzovali zánik záložného práva nereflektujúc pritom na to, že premlčanie zabezpečenej pohľadávky
neznamená jej zánik, len oslabenie jej vymáhateľnosti a tiež skutočnosť, že premlčanie pohľadávky
nebráni výkonu záložného práva (§ 151j ods. 2 OZ). Pokiaľ preto aj citovali právne závery rozhodnutí
súdov, v zmysle ktorých po dovolaní sa premlčania ostáva záložné právo v podobe naturálnej obligácie a

jeďalejnerealizovateľné,jepotrebnéuviesť,žeuvedenéplatílenvprípadeúspešneuplatnenejnámietky
premlčania, k čomu v posudzovanom prípade nedošlo. Pre nesprávny záver žalobcov o premlčaní
zabezpečovanýchpohľadávokneobstojíaniichargumentáciaonemožnostipostúpiťspornépohľadávky
na žalovaného 1./. Prisvedčiť žalobcom 1./ a 2./ nemožno ani pokiaľ premlčanie výkonu záložného práva
vyvodzovali z okamihu uzatvorenia zmluvy o vykonaní dražby medzi žalovaným 1./ a žalovaným 2./

(24.07.2019), ktorý je pre posúdenie premlčania celkom irelevantný.

31. K poukazu na to, že ako spotrebitelia by nemali doplácať na rozdielny výklad súdov v otázke plynutia
premlčaniaprizosplatneníúverumožnouviesťlento,žeskutočnosti,ktoréžalobcovia1./a2./namietajú,
a ktorým sa bránia, sú následkom neplnenia ich zmluvných povinností.

32. Zhrnúc uvedené z argumentácie žalobcov 1./ a 2./ je zrejmé, že nerozumejú ust. § 54a OZ,
v súvislosti s otázkou premlčania nerozlišujú medzi zabezpečenou pohľadávkou, ktorá pre účely
výkonu dobrovoľnej dražby nemusí byť judikovaná a záložným právom, ako aj rozdiel medzi zánikom
a premlčaním pohľadávky a tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní

prezentovali jednostranný a subjektívny výklad plynutia premlčacej doby, ktorý nemá oporu v platnej
právnej úprave a je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít, čo sa
odzrkadlilo aj v odkaze na staršie rozhodnutia iných odvolacích súdov.

33. Pokiaľ sa žalobcovia 1./ a 2./ okrajovo v súvislosti s prezentovaním argumentácie o premlčaní

zabezpečenej pohľadávky a výkonu záložného práva zmienili, že nemali na to dostatočný priestor na
pojednávaní konanom dňa 28.09.2023 odvolací súd po vypočutí zvukového záznamu z predmetného
pojednávania konštatuje, že na pojednávaní bol žalobcom 1./ a 2./ poskytnutý veľkorysý priestor na
vyjadrenie a reakcie k prednesom protistrany a opačný záver nemožno vyvodiť len zo skutočnosti,
že súd, ktorého úlohou je vedenie a manažovanie pojednávania v intenciách Civilného súdneho

poriadku a v súlade so zásadou hospodárnosti a snahou rozhodnúť vec na jednom pojednávaní,
správne pri prednese žaloby žalobcov 1./ a 2./ upozornil, že sa majú obmedziť na prednes podstatného
obsahu žaloby a prípadné doplnenie toho, čo v nej nebolo uvedené. Prednes celého znenia žaloby
a referovanie okolností nemajúcich vplyv na posudzovanú vec je nadbytočný a nezodpovedá nielen
zásade hospodárnosti konania, ale ani ust. § 181 CSP.

34. Neopodstatnená je aj námietka opakovanej zmeny zákonných sudcov v konaní, ktorá mala u
žalobcov 1./ a 2./ vzbudiť pochybnosti o možnom ovplyvňovaní pridelenia veci a v nadväznosti na
osobu posledného zákonného sudcu, ktorý vo veci rozhodol (W.. O. K.), vyslovili aj pochybnosti o jeho
nezaujatosti v kontexte toho, že v minulosti vykonával prax v advokátskej kancelárii V.. O. K., B., ktorý

je aj konkurzným správcom a pohybuje sa v prostredí, v ktorom sa pohybujú aj žalovaní. Z obsahu
súdneho spisu vyplýva, že vec bola dňa 23.03.2022 náhodným výberom pridelená zákonnej sudkyni
W.. E. Y., následne došlo k zmene zákonného sudcu dňa 06.09.2022, kedy bola vec pridelená V.. W.
W., B.. a dňa 15.12.2022 došlo k poslednej zmene zákonného sudcu v dôsledku pridelenia veci W..
O. K.. Všetky označené zmeny sú deklarované potvrdeniami podateľne o pridelení veci označeným

sudcom obsiahnutými v súdnom spise a vykonané na základe dodatkov k Rozvrhu práce Okresného
súdu Bratislava V pre rok 2022. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že právo na zákonného sudcu
nie je absolútne a aj v zmysle judikatúry ÚS SR nemožno obsah tohto práva interpretovať tak extenzívne,
aby sa spájalo s osobou jedného sudcu. Uskutočnenie zmien v pridelení veci zákonnému sudcovi pritompriamo predpokladá ust. § 54 zák. č. 757/2004 Z. z. a praktické potreby organizácie práce na súde
(dlhodobá neprítomnosť zákonného sudcu v práci, materská/ rodičovská dovolenka, dočasné pridelenie,
vylúčenie zákonného sudcu, výrazná nerovnomerná zaťaženosť súdnych oddelení atď.) a žalobcovia

1./ a 2./ si tieto zmeny mali možnosť preveriť nazretím do súdneho spisu a evidenčných pomôcok (§ 51
ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), prípadne podaním
žiadosti o poskytnutie informácie adresovanej konajúcemu súdu. Zákon ani vyhl. č. 543/2005 Z. z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy
pritom nepredpisuje pri zmene zákonného sudcu v priebehu súdneho konania povinnosť o tom písomne

informovať sporové strany a o tejto skutočnosti sa najčastejšie dozvedia v súvislosti s prvým procesným
úkonom novým zákonného sudcu. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by mohli viesť k záveru o možnom ovplyvňovaní pridelenia veci konkrétnemu sudcovi. Vo vzťahu k
spochybňovaniuzaujatostizákonnéhosudcuW..O.K.,ktorébymohlozakladaťodvolacídôvoduvedený
v § 365 ods. 1 písm. c) CSP (rozhodnutie veci vylúčeným sudcom) odvolací súd uvádza, že žalobcovia
1./ a 2./ nevyužili procesné prostriedky, ktoré im za týmto účelom priznáva Civilný sporový poriadok a

po tom, ako sa dozvedeli o tom, že vec prejednáva W.. K., resp. o jeho advokátskej praxi, nepodali
voči nemu v zákonnej lehote námietku zaujatosti obsahujúcu všetky zákonné náležitosti (§ 52 a nasl.
CSP). Odhliadnuc od uvedeného odvolací súd je toho názoru, že nimi uvádzané skutočnosti nemôžu
samy o sebe zakladať legitímny dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, resp.
z objektívneho hľadiska vyvolať zdanie o jeho zaujatosti.

35. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že konanie vedené na Mestskom súde
Bratislava IV sp. zn. B5-7Csp/12/2020, na ktoré žalobcovia 1./ a 2./ opakovane v konaní poukazovali,
a vedenie ktorého nebolo prekážkou pre rozhodnutie súdu v danej veci, bolo medzičasom právoplatne
skončené, keď Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28.11.2023, č. k. 8CoCsp/37/2022-458

potvrdil rozsudok býv. Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.04.2022, č. k. 7Csp/12/2020-366, ktorým
bola žaloba žalobcov 1./ a 2./ zamietnutá. Neobstojí preto ani účelová argumentácia žalobcov 1./ a
2./, v ktorej poukazovali na to, že pokiaľ by žalovaní 1./ a 2./ počkali na výsledok tohto konania,
nemuselo by dôjsť k nelegitímnemu vydraženiu nehnuteľnosti a zo strany prvoinštančného súdu nedošlo
k rozdielnemu posúdeniu otázky premlčania záložného práva a zabezpečenej pohľadávky.

36. Pokiaľ žalobcovia 1./ a 2./ prvýkrát vo vyjadrení k odvolaniu protistrany vzniesli požiadavku na
zohľadnenie toho, že sú poberateľmi dôchodku a majú jedno nezaopatrené dieťa odvolací súd uvádza,
že správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nebola v zákonom
stanovenej odvolacej lehote žalobcami 1./ a 2./ napadnutá, čo v zmysle § 365 ods. 3 CSP vytvára

prekážku pre posudzovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď odvolací súd ako nedôvodné vyhodnotil všetky žalobcami 1./ a
2./ namietané odvolacie dôvody, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne
úspešným žalovaným 1./, 2./ a 3./ priznal voči neúspešným žalobcom 1./ a 2./ nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nakoľko tvrdenia žalobcov 1./ a 2./ o tom, že súd dôchodcovia
a majú nezaopatrené dieťa zostali len v rovine subjektívnych a ničím nepodložených tvrdení a samy
o sebe ani nemôžu bez ďalšieho zakladať dôvod pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov
konania podľa § 257 CSP, odvolací súd na ne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho
konania neprihliadol.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).