Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423202966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423202966.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera
Kolenčíka a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., E. XXXX/
XX, zastúpená: Mgr. Dana Hanková, advokátka, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika 3, IČO: 42
122 899, proti žalovanej: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D., H. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska
kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Jazdecká 28, IČO: 47 258 250, za účasti

intervenienta: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Česká republika, Praha 6, Vokovice, Evropská 810/136,
IČ: 49 240 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky so sídlom Bratislava - Mestská časť
Petržalka, Krasovského 3986/15, IČO: 53 812 948, v zastúpení: CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Zochova 6-8, IČO: 36 854 972, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10. septembra 2024, č. k. 4C/82/2023-277, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd z r u š u j e napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a vec mu v rozsahu

zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení podľa § 144, § 145 ods. 1 až 3 a § 146 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej iba „CSP“) reagujúc pritom na späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, konanie
ohľadne náhrady škody iniciované žalobcom zastavil.

2. V odôvodnení svojho procesného postupu v tomto smere uviedol, že vzhľadom na vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu a vôľu žalobcu v konaní nepokračovať, s poukazom na vyslovený súhlas
žalovaného a intervenienta so späťvzatím žaloby, súd konanie podľa ním aplikovaných zákonných
ustanovení zastavil (výrok I.)

3. O trovách zastaveného konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 256 ods. 1 CSP s tým,

že žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobcovi 100 %-ný nárok na náhradu trov konania,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. (výrok II.)

4. Pokiaľ ide o odôvodnenie priznaného nároku na náhradu trov konania žalovanému a intervenientovi
vystupujúcemu na žalovanej strane, prvoinštančný súd uviedol, že ak žalobca zoberie svoju žalobu späť

bez uvedenia dôvodu, má sa za to, že procesne zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť
trovy konania žalovanému a intervenientovi vystupujúcemu na žalovanej strane.

5. Proti tomuto uzneseniu v časti jeho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania podal včas
odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie tohto výroku podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP,
s následným vrátením súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie. Alternatívne

navrhol s poukazom na ust. § 388 CSP unesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmeniť tak,
že ani jednému z účastníkov nebude priznaná náhrada trov konania.6. V samotnom späťvzatí návrhu na začatie konania žalobca navrhoval, aby súd v zmysle § 257 CSP
výnimočne nepriznal náhradu trvo konania, pričom dôvodom takto navrhovaného rozhodnutia o trovách

zastaveného konania bola tá skutočnosť, že to bol žalovaný, ktorý zavinil dopravnú nehodu. Táto
dopravná nehoda sa uskutočnila v deň, kedy mal žalobca uzatvoriť nový pracovný pomer, ktorý však
neuzatvoril, pričom žalobca bol dlhodobo nezamestnaný. Žalovaný bol aj za zavinenie tejto dopravnej
nehody právoplatne odsúdený. Vznik celej situácie spôsobil práve žalovaný, a preto sa žalobca
domnieva, že by nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania. CSP totiž bližšie nedefinuje, čo možno

mať na mysli pod dôvodmi osobitného zreteľa, resp. výnimočnými okolnosťami. K takýmto dôvodom je
podľa žalobcu možné zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku sporu, okolnosti sporu,
osobitné pomery a nízky príjem žalobcu. Vzhľadom na uvedené dôvody, najmä preukázateľne dlhodobo
nízky príjem a zlý zdravotný stav žalobcu, by preto žalobca nemal byť zaviazaný k náhrade trov konania.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že zdieľa ten záver, že

neexistuje žiadny dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP. Ustanovenie § 257 CSP nemožno v danom
prípade aplikovať pre nesplnenie zákonných predpokladov. Žalobcovi boli uhradené všetky zákonné
nároky týkajúce sa dopravnej nehody. Žalobca podal žalobu v danej veci absolútne nedôvodne a to
v čase, keď mu poisťovňa vyplatila sumu 6 705 eur.

8. Intervenient vystupujúci na žalovanej strane v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu
uviedol,ženavrhujeodvolaciemusúdu,abyuzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastiakovecne
správne potvrdil s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca si v spore od začiatku uplatňoval nárok, ktorý mu nesvedčal, resp. naň nemal nárok, pre
absenciu právneho titulu, ktorý nebol preukázaný. V danom prípade nebola preukázaná existencia

žiadnej výnimočnej okolnosti a ani dôvodov hodných osobitného zreteľa. Aplikáciu procesného postupu
pri náhrade trov konania podľa § 257 CSP z hľadiska jeho dôvodov v podanom odvolaní bližšie
nezdôvodňuje. V tejto súvislosti bolo poukázané na rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. I. ÚS/303/12, III.
ÚS/638/2016, III. ÚS/727/2000 a III. ÚS/292/07.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení na písomné vyjadrenia žalovaného a intervenienta k ním podanému
odvolaniu uviedol, že s nimi nemôže súhlasiť, pretože aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy
v prípadoch charakterizovaných sociálnym aspektom vystupujúcim do popredia vtedy, keď účastník
na náhradu trov konania zaviazaný nemôže túto náhradu trov konania uhradiť, pretože tieto dôvody
nezavinil, resp. by tieto trovy mohol uhradiť iba s veľkými ťažkosťami. Ustanovenie § 257 CSP nie

je možné považovať za predpis umožňujúci aplikáciu na základe svojvôle, ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri rozhodovaní o trovách konania výnimočne prihliadnuť.
Vdanomprípadenastranežalobcuexistujúdôvodyosobitnéhozreteľaspočívajúcevsociálnomaspekte
v súvislosti s osobnými a majetkovými pomermi.

10. Intervenient vystupujúci na žalovanej strane vo svojom záverečnom písomnom vyjadrení zopakoval
svoj návrh ohľadom rozhodnutia o podanom odvolaní žalobcu v zmysle jeho prezentácie v rámci
podaného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu. Žalobcom podané odvolanie nie je dôvodné, pretože nie sú
splnené podmienky k aplikácii § 257 CSP. Žalobca zobral žalobu späť, čím procesne zavinil zastavenie

konania. Žalovaný a ani intervenient vystupujúci na strane žalovaného svojím konaním nezapríčinili
späťvzatie žaloby. V prejednávanej veci nebola preukázaná existencia akejkoľvek výnimočnej okolnosti,
resp. dôvodov hodných osobitného zreteľa. Skutočnosť, že v danej veci sa jednalo o spor medzi
poškodeným z dopravnej nehody na jednej strane a škodcom a jeho povinným zmluvným poisťovateľom
nastranedruhej,niejedôvodomhodnýmosobitnéhozreteľa.Vopačnomprípadebyišloopaušalizovaný

výklad ust. § 257 CSP, čo by bolo v rozpore s rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že žalobca podal odvolanie
ako oprávnená osoba (§ 359 CSP) v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania (§ 362 ods. 1
CSP), prejednal predmetné odvolanie a konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) riadiac sa pritom zásadami v zmysle § 387 a nasl. CSP.
Následne odvolací súd podané odvolanie žalobcu vyhodnotil ako dôvodné, s rozhodnutím o ňom tak,
ako to uviedol v rámci výrokovej časti tohto uznesenia.12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Odvolací súd v rámci tohto odvolacieho konania rešpektujúc svoju zákonnú povinnosť skúmať,

či zo strany žalobcu odvolaním napadnuté uznesenie nebolo vydané v konaní postihnutom výskytom
niektorej z vád zakotvených v ust. § 389 ods. 1 CSP, dospel k tomu záveru, že predmetné uznesenie
vykazuje vadu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pri výskyte ktorej bolo voči nemu potrebné aplikovať
procesný postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP majúci za následok zrušenie
uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania s jeho následným

zrušením a vrátením veci v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
14. Súd prvej inštancie v súvislosti so zastavením konania pre späťvzatie žaloby žalobcom vo veci samej
v odôvodnení zastavujúceho výroku I. uviedol, že s poukazom na prejavenú vôľu žalobcu v konaní
nepokračovať a vyslovený súhlas žalovaného a intervenienta vystupujúceho na strane žalovaného bolo
potrebné konanie zastaviť.

15. Pokiaľ ide o odôvodnenie súvisiaceho výroku II. o náhrade trov konania, ktorým súd priznal
žalovanému a intervenientovi vystupujúcemu na strane žalovaného 100 %-ný nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi, tak predmetné odôvodnenie vychádza zo stručného konštatovania, že ak
žalobca zoberie žalobu späť bez uvedenia dôvodu, má sa za to, že procesne zavinil zastavenie konania,
a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému a intervenientovi.

16. K uvedenému je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní o súvisiacom výroku II.
zastavujúceho uznesenia nevenoval náležitú pozornosť obsahu späťvzatia podanej žaloby žalobcu zo
dňa 27. 08. 2024, v ktorom žalobca k dôvodu späťvzatia žaloby vo veci samej iba stroho poukázal na
svoje zdravotné dôvody, avšak svoj návrh na rozhodnutie o trovách konania podrobnejšie odôvodnil
aplikáciou ust. § 257 CSP, s tým, že súd výnimočne náhradu trov konania neprizná. V súvislosti

s aplikáciou ust. § 257 CSP uviedol, že žalovaná bola vyzývaná k mimosúdnej dohode a tým k vyriešeniu
celej situácie. Zo správy klinickej psychologickej ambulancie vyplynulo, že následkom predmetnej
dopravnej nehody žalobca trpí depresívnou symptomatikou stredne ťažkého stupňa a aktívnou
úzkosťou viazanou na dopravné situácie. Zároveň v dôsledku dopravnej nehody bol žalobca dlhodobo
nezamestnaný, bez príjmu, ktoré skutočnosti žalobca žiada zohľadniť, resp. na tieto prihliadnuť pri

rozhodovaní o trovách konania.
17. Súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 220 ods. 2 vety tretej CSP, ktorá sa vzťahuje na presvedčivosť
odôvodnenia súdneho rozhodnutia, vôbec nezdôvodnil, prečo nepovažoval za opodstatnenú aplikáciu
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania, ktorej sa v rámci predmetného späťvzatia žaloby
domáhal žalobca. Povinnosťou súdu prvej inštancie v záujme presvedčivosti odôvodnenia napadnutého

výroku o trovách konania bolo uviesť na základe akých skutočností nebola zo strany tohto súdu
v danej prejednávanej veci existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa ako generálneho dôvodu
pre nepriznanie náhrady trov konania vzhliadnutá. Toto moderačné právo súdu, t. j. aplikácia ust. § 257
CSP pri rozhodovaní o trovách konania je prípustná iba za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok:
1. dôvody hodné osobitného zreteľa, 2. výnimočné okolnosti.

18. Vzhľadom k uvedenému, ako aj s poukazom na ust. § 391 ods. 2 CSP bude povinnosťou
prvoinštančného súdu v ďalšom konaní pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania vyporiadať sa
s otázkou, či z hľadiska právnej kvalifikácie tohto nároku prichádza do úvahy výlučne iba aplikácia ust.
§ 256 ods. 1 CSP, tak ako ju zrealizoval prvoinštančný súd následne rozhodnúc o trovách konaniavýrokomII.napadnutéhouznesenia,aleboprichádzadoúvahyaplikáciaust.§257CSP,ktorúvsúvislosti
s rozhodovaním o trovách konania žiadal žalobca s tým, že náhrada trov konania výnimočne priznaná
nebude.

19. V kontexte týchto dôvodov odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol tak, ako to uviedol
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
20. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).