Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123012661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1123012661.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného A. A. pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/ Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6T/45/2023 zo dňa

19.01.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.01.2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s použitím § 2 ods. 1 Trestného zákona sa prvostupňový
rozsudok z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obžalovaný

A. A., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom Na V. XXXX/XX,

I.,

j e v i n n ý, ž e

od bližšie nezisteného obdobia, minimálne od mesiaca január roku 2022 až do dňa 21.06.2023 -
kedy došlo k jeho zadržaniu, si z doposiaľ neustálených zdrojov, od doposiaľ presne nezistených

všetkých osôb a nezisteným spôsobom zabezpečoval omamné a psychotropné látky - sušinu rastliny
rodu Konopa, metamfetamín ako aj látku „GBL“ (chemicky Gama-butytolaktón) vo forme tekutiny, v
prípade látky „GBL“ si túto zabezpečoval prostredníctvom internetového obchodu, ktorý s najvyššou
pravdepodobnosťou fyzicky sídli v Holandskom kráľovstve, následne mu látka „GBL“ bola dovezená
cestou kuriérskej služby TNT Express Worldwide, spol. s. r. o., prípadne cestou iných doposiaľ
nezistených kuriérskych spoločností, a to na adresu jeho bydliska - I., Na V. číslo XX, prípadne v
blízkosti tejto adresy, kde si ju prevzal, pričom látky ďalej rozdeľoval a pripravoval na distribúciu

koncovým užívateľom do menších sklenených fľaštičiek, pohárikov, nádobiek, striekačiek či sáčkov, v
takto upravenej podobe distribuoval na základe vopred vykonanej objednávky za vopred dohodnutú
sumu - ktorá bola stanovená obžalovaným v prípade metamfetamínu na čiastku 50,- eur - 60,- eur za
kubík (približne 0,80 gramu), a to najmä v okresoch Bratislava III, teda na miestach, v blízkosti ktorých
býval, pričom ju takto predal doteraz minimálne B. K., X. J., J. K., J. F. a C. D.,
pričom obžalovaný A. A. túto trestnú činnosť vykonával až do dňa 21.06.2023, kedy pri výkone

domovej prehliadky na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I pod
číslom príkazu 4Tp/34/2023-2-V-MSBAl v priestoroch rodinného domu a priestoroch k nemu patriacich,
nachádzajúcomsanaadreseI.,E.K.XX,ktorýobývaajobžalovanýA.A.bolozaistené:priesvitnýbalíček
obalený transparentnou fóliou s obsahom sušeného materiálu vykazujúceho morfologické znaky typické
pre rastliny rodu Cannabis s hmotnosťou 1919 mg, čo zodpovedá minimálne 8 obvykle jednorazovým
dávkam drogy v hodnote 9,595€, plastový sáčok s rozmermi 3x5 cm obsahujúci bielu kryštalickú látku
s hmotnosťou 363 mg s obsahom účinnej látky absolútny metamfetamín vo forme bázy minimálne 10

mg, pričom uvedené množstvo možno považovať za minimálne 7 obvykle jednorazových dávok drogyv hodnote 10.89€, 3 plastové sáčky s uzáverom, každý obsahujúci bielu kryštalickú látku s hmotnosťou
419 mg, 459 mg a 469 mg s obsahom účinnej látky absolútny metamfetamín vo forme bázy minimálne 10
mg, pričom uvedené množstvo možno považovať za minimálne 7 obvykle jednorazových dávok drogy

v hodnote 10.89€, čím uvedeným konaním obžalovaný A. A. porušil všeobecný záujem spočívajúci v
ochrane spoločnosti pred nedovoleným predajom drog a neoprávnene nakladal s látkami, ktoré sú v
zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zakázané a zaradené do I., II. a III. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene obchodoval s psychotropnou látkou vo väčšom množstve a spáchal čin závažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách a po dlhší čas,
č í m s p á c h a l

zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods.
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od
06.08.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§60ods.1písm.c/Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladátrestprepadnutiaveci-peňažných
prostriedkov v celkovej sume 400,-eur.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci
1ksmobilnýtelefónzn.OPP,čiernejfarby,U.1:XXXXXXXXXXXXXXX,U.2:XXXXXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 6T/45/2023 zo dňa 19.01.2024 bol obžalovaný A. A.
uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c/,
ods. 6 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Za to bol obžalovanému podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm.
j/, písm. l/, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť
rokov a osem mesiacov.

Postupompodľa § 48 ods.1,ods. 5 Trestného zákona súd zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - peňažných
prostriedkov vo výške 400,-€.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks
mobilný telefón zn. OPP, čiernej farby, U. 1: XXX XXX XXX XXX XXX, U. 2: XXX XXX XXX XXX XXX
a tácky čiernej farby.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona bolo rozhodnuté, že sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.Zároveň bol obžalovanému podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona uložený ochranný dohľad
v trvaní dva roky.

Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieobžalovaný,ktoréboloodôvodnené
prostredníctvom obhajcu, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02.02.2024. Odvolanie smeruje
proti výroku o treste, ako aj konaniu, ktoré prijatiu tohto výroku predchádzalo. V dôvodoch odvolania

obžalovaný poukazuje na to, že súd mal prihliadať na veľmi významnú skutočnosť, a to, že mal v držbe
omamné látke v rozsahu cca 31,-€, pričom skutok spáchal pod vplyvom svojej choroby. Ako súd uviedol
z lekárskej správy zo dňa 21.06.2023 vyplynulo, že obžalovaný trpí ochorením HIV, ako aj poruchami
psychiky a správania zapríčinenou užívaním iných stimulácií. Taktiež bolo v konaní upozornené na
zlý psychický stav obžalovaného. Súd mal vedomosť o zdravotnom, psychickom stave obžalovaného
a napriek tomu nenariadil doplnenie znaleckého dokazovania v tom smere, aby znalec posúdil, či

obžalovaný v čase spáchania nemal zmenšenú schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania
pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, v dôsledku či úž duševnej choroby, duševnej poruchy
aleboporuchyduševnýchfunkcií,čiužkrátkodobýchalebodlhodobých.Podstatnýmskutkovýmzistením
je teda tá skutočnosť, že podnetom na páchanie trestného činu bola závislosť a porucha psychiky,
kde pri prípadnom uložení ochranného liečenia sa uloženie trestu odňatia slobody v dlhšom trvaní

javí kontraproduktívne. Ak by súd vzhliadol na dané okolnosti, neznamená to, že by rezignoval na
zákonne kritéria stanovené pre určení druhu a výmery trestu. Uloženie trestu vo výške šesť rokov a
osem mesiacov nezohľadňuje zásady individualizácie a spravodlivosti trestu. Zistené okolnosti, preto
predstavujú potrebu aplikovať § 39 Trestného zákona o mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú
hranicu. V konaní obžalovaný niekoľkokrát upozornil, že sa priznáva ku skutku a že svoj skutok ľutuje.

Obžalovaný urobil vyhlásenie. Zmierniť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby by prichádzalo do úvahy
aj podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, čo ale prvostupňový súd v posudzovanej veci podrobnejšie
neskúmal.

Vďalšejčastidôvodovodvolaniavenujeobžalovanýpozornosťnávrhomnaprerušeniekonaniazdôvodu

prebiehajúceho konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý rozhodol vo veci vedenej pod
sp. zn. PL. US 9/2023 o návrhu Okresného súdu Bratislava IV na začatie konania podľa čl. 125 ods.
1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení
účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“ s Ústavou Slovenskej republiky,
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie,

tak, že tento prijal na ďalšie konanie v časti namietaného nesúladu § 172 ods. 2 Trestného zákona v
znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“ s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1,
čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, čl. 50 ods. 1, čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V prípade ak by súd bol názoru, že nie je možné aplikovať postup podľa predchádzajúceho odseku,
navrhol, aby sa súd obrátil podnetom na preskúmanie súladu právnych predpisov s Ústavou SR,
eventuálne na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvom s dôvodov uvedených ďalej v odvolaní.
V rámci konania sp. zn. PL. ÚS 9/2023 je napadnuté ustanovenie § 172 ods. 2 Trestného zákona v
znení účinnom do 30. apríla 2022, ktoré boli ale novelou v podstate iba presunuté do § 172 ods. 6 až

8 Trestného zákona.

V tom smere v záujme hospodárnosti poukazuje obžalovaný na znenie podania Rvp 2255/2022, na
ktorého obsah plne odkazuje.

Slovenská republika podľa názoru obžalovaného neimplementovala ustanovenia rámcového
rozhodnutia Rady 2004/757/SVV z 25.10.2004, najmä článok 4 v spojení s článkom 49 CFR (článok 49:
Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov 1. Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo
opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného
práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase

spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa
tento trest- 2. Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v
čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných spoločenstvom
národov. 3. Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu). Slovenské právo v takýchtoprípadoch predpisuje neprimerane drakonické tresty, vrátane trestu odňatia slobody až na 15 rokov.
Danú neprimeranosť a prísnosť práva zvýrazňuje aj ad hoc nesystematický mechanizmus určovania
závažnosti trestných činov, čo robí príslušné slovenské ustanovenia rozporné aj s požiadavkou, aby boli

trestnoprávne sankcie primerane predvídateľné.

Podľa článku 4 ods. 1 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV musia členské štáty zabezpečiť, aby
sa za trestné činy súvisiace s obchodovaním s drogami a prekurzormi dali uložiť účinné, primerané a
odrádzajúce trestné sankcie. Rovnako aj článok 49 ods. 3 CFR stanovuje, že prísnosť sankcií nesmie

byť neprimeraná trestnému činu. Slovenské právo, konkrétne v prípade obžalovaného § 172 ods. 6
Trestného zákona tieto požiadavky nespĺňa. Napriek tomu, že sa uznáva, že členské štáty disponujú
širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o implementáciu niektorých aspektov rámcového rozhodnutia
Rady 2004/757/SW, akékoľvek vnútroštátne vykonávanie ustanovení rámcového rozhodnutia Rady
musí ako vec článku 49 CFR rešpektovať zásadu proporcionality trestných sankcií. V dôsledku toho
sú v zmysle článku 51 CFR pre Slovenskú republiku ako štát vykonávajúci právo Únie určené

ustanovenia CFR Rámcové rozhodnutia sú záväzné pre členské štáty, pokiaľ ide o výsledok, ktorý
sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva na vnútroštátne orgány. Je potrebné
upozorniť, že Slovenská republika sa zaviazala rešpektovať účel predmetného rozhodnutia. Predaj,
prechovávanie drog sa Slovenská republika zaviazala postihovať trestom odňatia slobody s hornou
hranicou najmenej 1 až 3 rokov a v prípade osobitých okolností s hornou hranicou najmenej 5 rokov,

pričom sa vždy musia brať na zreteľ osobité skutkové okolnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z
24.06.2019, Poplawski, C-573/17, EU:C:2019:530, bod 69). Uvedené rámcové rozhodnutie je nástrojom
minimálnej harmonizácie, ale stále je to harmonizácia. V dôsledku toho členské štáty disponujú
širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o vykonanie uvedeného pojmu v ich vnútroštátnom práve.
Obhajoba akceptujeme, že členské štáty môžu za predaj, kúpu, prechovávanie drog (aj pre vlastnú

spotrebu), stanoviť vyšší trest ako je trest 1 až 3 resp. 5 až 10 rokov. Ukladanie trestu v sadzbe 10
až 15 rokov sa však javí minimálne ako neopodstatnené lipnutie na predstave, že „čím vyšší trest
pre páchateľa, tým lepšie pre spoločnosť”. Vyššie spomínané rámcové rozhodnutie členským štátom
prikazuje ukotviť vo svojich trestných kódexoch minimálne skutkové rámce a rešpektovať stupňovitosť
trestania, kedy v jednej ..skupine“ nie je možné postihovať rovnakým trestom osoby, ktoré predávali

drogy v rámci zločineckej skupiny a mimo nie, napr. prechovávanie drogy. V opačnom prípade by stratilo
opodstatnenosť definovania stupňov závažnosti. Taktiež zjavne nelogické je diferencovanie trestu podľa
toho koľkým osobám páchateľ drogu predá. Podľa § 172 ods. 6 písm. c/ (závažnejším spôsobom podľa
§ 138 písm. j TZ) je predaj trom a viac osobám automatický trestaný trestom 10 až 15 rokov trestu
odňatia slobody. Predaj drogy dvom osobám sa trestá sadzbou 3 až 10 rokov (§ 171 ods. 1 TZ). Zvýšenie

spodnej hranice o sedem rokov v danom prípade nemá racionálne zdôvodnenie. Vo vzťahu k pojmu
„predaj drog“ je potrebné upozorniť, že tak ako zákon č. 300/2005 Z.z., aj Rámcové rozhodnutie Rady
2004/757/SVV používa tento pojem. V zmysle daného rámcového rozhodnutia je slovo „predaj“ („sale“)
vnímané a interpretované ako predaj drogy vopred neurčenému počtu osôb. Počet osôb ktorým droga
bola predaná nie je ani okolnosťou, ktorá ukladá členským štátom povinnosť ukladať prísnejší trest (čl.4

ods.2 Rámcového rozhodnutia). Cieľom rámcového rozhodnutia rady 2004/757/SW z 25. októbra 2004
je tak nepochybne postihovať bežné obchodovanie s drogami (aj trom a viacerým osobám) trestom
odňatia slobody s hornou hranicou najmenej 1 až 3 roky, ktorý cieľ mal byť zohľadnený aj v rámci
interpretácií príslušných ustanovení trestného zákona.

V súlade s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s § 283 ods. 1 v spojení s § 244 ods.
4 Trestného poriadku obhajoba navrhla, aby tunajší súd prerušil konanie a navrhol, aby Súdny dvor dal
odpoveď na nasledovnú otázku: „Je v súlade s čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SW v súlade
sozásadoulojalitypodľačl.4ods.3ZmluvyoEurópskejúniiačl.267ZmluvyofungovaníEurópskejúnie,
ako i s čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s právom

na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 47 CFR, ako i s právom na primeraný trest, ktoré
je garantované čl. 49 ods. 3 CFR, ako i s požiadavkou aby trestnoprávne sankcie zakotvenej v článku
49 ods. 1 CFR, ako aj zásadou proporcionality a zásadou jednoty, účinnosti a prednosti práva Únie
také ustanovenie vnútroštátneho zákona, akým je ustanovenie § 172 ods. 6 Trestného zákona v znení
účinnom od 01.05.2022, postihujúce nedovolené prechovávanie drog v zmysle uvedeného rámcového

rozhodnutia, ktoré neumožňuje súdu uložiť trest odňatia slobody na spodnej sadzbe nižšej ako 10 rokov
a bez možnosti zohľadniť zásadu individualizácie trestu? Teda povedené inak, je možné uložiť trest nad
10 rokov, kedy je z vykonaného dokazovania preukázané, že páchateľ si zadovažoval drogu pre svojuosobnú potrebu a v súvislosti so svojou závislosťou pre osobnú spotrebu a skutok teda nebol spáchaný
v rámci zločineckej skupiny?

V nadväznosti na zmenu Trestného zákona s účinnosťou od 06.08.2024 boli dôvody odvolania
obžalovaného doplnené podaním obhajcu zo dňa 21.01.2025.

Vo vzťahu k neopravnému prechovávaniu obhajoba upozorňuje, že obžalovanému sa kladie za vinu
prechovávanie rastliny rodu Cannabis (konopa) a metamfetamínu. Vo vzťahu ku konope Trestný zákon

zavádza nový pojem Rastliny rodu Cannabis (konopa) - sušina, marihuana. Ide o právny pojem, ktorého
výklad je nutné vymedziť. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV v čl. 1 pojem „drogy“ definuje
nasledovne: drogy sú ktorékoľvek z týchto látok: a) látka, na ktorú sa vzťahuje Jednotný dohovor
OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 alebo Dohovor OSN o
psychotropných látkach z roku 1971; b) ktorákoľvek spomedzi látok uvedených v prílohe. Pričom výraz
konope (canabis) je v čl. 1 Dohovoru OSN definovaný nasledovne: „Výraz ..konope“ označuje kvitnúci

alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú vrcholčeky), z
ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“ Uvedené výklad potvrdzuje aj súdna prax
SDE, v rozhodnutí C-663/18. Povedané v kontexte prípadu, na právne účely, a teda do rozsahu činu
je nevyhnutné zahŕňať len dané časti rastlín a nie ako to robí KEÚ PZ, kedy rozsah činu navyšuje o
hmotnosť stoniek, listov, semien. Osobitne na danom mieste je potrebné upozorniť, že zákonodarca

v zmysle vyššie uvedenej novely upúšťa od koncepcie určovania obvykle jednorazových dávok resp.
od určovania rozsahu činu v závislosti od ceny hmotnosti zaisteného materiálu Ak by súd mal určitý
skutok (nie skutok obžalovaného) definovať napr. ako obchodovanie, prechovávanie marihuany vo
väčšom, alebo v inom množstve, násobil by podľa §135d písm. b) a ďalšími Trestného zákona konkrétnu
hodnotu nepatrného množstva 2 gramy. U väčšieho množstva napr. hodnotou dvestopäťdesiatnásobku,

teda pre výpočet platí že 250x 2 gramy ako konkrétna hodnota nepatrného množstva marihuany -
väčšie množstvo sa povaľuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce malé
množstvo a nepresahujúce dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci
v prílohe č. 1 alebo v § 135 ods. 2. Zákonodarca neuvádza, že za väčšie množstvo sa považuje
250 násobok maxima nepatrného množstva, ale 250 násobok nepatrného množstva ako konkrétna

hodnota. Z uvedenej definície väčších množstiev ako je nepatrné množstvo vyplýva, že sa násobia
nie intervalom, ale konkrétnou hodnotou nepatrného množstva, ktoré je dané u marihuany hodnotou 2
gramy. Teda nepatrné množstvo je stanovené presnou hmotnosťou 2 g marihuany. Všetko čo bude pod
2 g by malo byť považované za priestupok na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami.
Mechanizmus určovania nepatrného množstva omamnej látky alebo psychotropnej látky vychádza

primárnezostanoveniajejhmotnosti,akjedržbaaužívanietejtolátkybežnávtakejtoforme.Štvrtýstĺpec
v Prílohe č. 1 predstavuje také množstvo účinnej látky, ktoré spravidla býva obsiahnuté v nepatrnom
množstve omamnej alebo psychotropnej látky uvedenej v treťom stĺpci. Avšak ďalej v dôvodovej správe
na str. 23 je presne vysvetlené, že hodnoty nepatrného množstva omamných alebo psychotropných
látok uvedené v tabuľke v prílohe č. 1 zodpovedajú približne trom obvykle jednorazovým dávkam podľa

štatistík KEU PZ. A práve to možno chápať tak, že po novom bude trestné až množstvo rovnajúce sa
trom jednorazovým dávkam. Ak v prípade držby omamnej látky alebo psychotropnej látky nedôjde k
prekročeniu hmotnostného limitu alebo limitu daného počtom pre určenie nepatrného množstva, KEU PZ
nebude vykonávať dodatočné skúmanie, pretože pri danom množstve zaistenej drogy sa nedá dôvodne
predpokladať, že by množstvo účinnej látky v zaistenej omamnej alebo psychotropnej látke bolo takého

rozsahu, že by zodpovedalo viac než trom obvykle jednorazovým dávkam (uvedené na str. 23 dôvodovej
správy). Teda ak záchyt neprekročí hmotnosť 2 g marihuany, nevykonáva sa obligatórne laboratórne
skúmanie s výnimkou ak podozrivý alebo obvinený vznesie námietku, že droga neobsahuje potrebné
množstvo účinnej látky v záchyte, aby išlo o omamnú alebo psychotropnú látku v zmysle jej definície v §
2 ods. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach. Na druhej strane, ak množstvo

zaistenej omamnej alebo psychotropnej látky presiahne hodnotu nepatrného množstva v treťom stĺpci
prílohy č. 1, KEÚ PZ vykoná detailnejšie skúmanie, aby dokázal určiť konkrétne množstvo zaisteného
materiálu vyplývajúce z kvalifikovaných skutkových podstát navrhovaných trestných činov podľa § 171
až § 173 novely Trestného zákona.

Z obsahu skutkovej vety vyplýva, že obžalovanému sa kladie za vinu prechovávanie konopy s
hmotnosťou 1919 mg, preto je obhajoba názoru, že daná časť skutku nie je trestný činom.Pokiaľideodefiníciuneoprávnenéhoobchodovania,obhajobadávadopozornosti najmächarakteristiku
pokračovania v trestnom čine v zmysle § 122 ods. 10 Trestného zákona. Vzhľadom na definíciu pojmu
pokračovacítrestnýčinjeevidentné,žeskutok,ktorýsakladieobžalovanémuzavinu,napĺňavšetkyjeho

atribúty: páchanie toho istého trestného činu, čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna
súvislosťvčase,spôsobeichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiaci
zámer predávať/ dávať / kupovať metamfetamín. Za tejto situácie, kedy nie je pochýb o tom, že skutok
je pokračovacím trestným činom skladajúcim sa z niekoľkých čiastkových útokov, skutok ale nie je
v súlade so zákonom v skutkovej vete opísaný. V súdnej praxi je všeobecne rešpektované to, že

absencia skutkového vymedzenia napríklad každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu,
sa považuje za závažnú procesnú chybu a zároveň aj závažné porušenie práva na obhajobu. Každý z
predajov je samostatným skutkom a ak by nešlo o pokračovací trestný čin, každý z čiastkových útokov by
mohol byť samostatným trestným činom (podľa R 26/2018: V tomto smere má každý čiastkový útok svoj
samostatný priebeh, s možným dokonaním a spôsobením čiastkového následku. Pokračovací trestný
čin je teda páchaný „na etapy“, ktoré môžu, ale nemusia byť dokonané. Každý predaj alebo darovanie

každému zo „svedkov“ teda musí byť opísaný tak, ako samostatný skutok, čo však v obžalobe absentuje.

Ďalej obžalovaný prostredníctvom obhajcu odkazuje na zákonné definície pojmu prechovávanie a
obchodovanie v zmysle § 135b Trestného zákona. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia
implicitne vyplýva, že na určenie množstva drogy je potrebná jej analýza čo do hmotnosti a kvantity

účinnej látky, čo nie je možné bez reálneho záchytu drogy. A preto zastáva názor, že skutok uvedený
v skutkovej vete rozsudku nie je trestným činom podľa zákona č. 40/2024 Z.z., ktorým sa novelizoval
trestný zákon, resp. zanikla trestnosť tohto činu, lebo nenapĺňa definičné znaky základnej skutkovej
podstaty uvedené v § 173 TZ, a to v pojme obchodovania (za účelom ďalšej distribúcie a majetkového
prospechu) a v nepatrnom množstve (s hmotnosťou 2 g vyjadrenou v prílohe č. 1.Stanovenie hmotnosti,

ktoré sa zobchodovalo musí byť stanovené znalecký skúmaním tak aby bolo možné konštatovať
naplnenie znakovú skutkovej podstaty. V opačnom prípade by súd musel aplikovať fikciu a predpokladať,
že skutočné došlo k zobchodovaniu marihuany o nejakom množstvo, čo by znamenalo použitie
domnienky v neprospech páchateľa.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného boli doplnené informácie dokumentujúce jeho snahu o zaradenie sa
do riadneho života. Obžalovaný ihneď po prepustení z väzby začal pracovať a založil si živnosť. Pracuje
ako wolt partner teda kuriér pre donášku jedla či iných denných objednávok. Denne pracuje viac ako 12
hodín. Prílohou doplnenia dôvodov odvolania je aj vyjadrenie brata a spolubývajúceho obžalovaného,
ktorí ho výrazne podporujú a pomáhajú mu so začlenením do riadneho života.

Odvolací súd po predložení veci súdom prvého stupňa nezistil žiadne podstatné procesné vady konania,
ktoré by napadnutému rozsudku predchádzali, a ani iné vady takého charakteru, ktoré by odôvodňovali
zrušenie napadnutého rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil vo veci verejné zasadnutie,
o ktorom upovedomil obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý riadne prevzal predvolanie a
písomne požiadal o konanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Obhajcaobžalovanéhonaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduvcelomrozsahuodkázalnaargumenty

obsiahnuté v dôvodoch podaného odvolania a v jeho doplnení. Zdôraznil, že obžalovaný si veľmi
vážil, že došlo k jeho prepusteniu na slobodu a ihneď začal s procesom svojej resocializácie. Začal
spolupracovať s občianskym združením, ktoré monitoruje jeho správanie a pomáha mu v začlenení
do života. Našiel si prácu a prejavuje jednoznačne snahu o zmenu svojho predchádzajúceho života.
Obhajca požiadal, aby všetky pozitívne kroky obžalovaného a jeho snaha o nápravu boli zohľadnené

pri úvahách o mimoriadnom znížení trestu.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že v čase vyhlásenia prvostupňového rozsudku bol tento
zákonný a spravodlivý, preto prokuratúra odvolanie nepodala. V súvislosti so zmenou Trestného zákona
navrhla dať rozhodnutie do súladu s aktuálnou priaznivejšou právnou úpravou, jednak v časti právneho

posúdenia, ako aj vo výroku o treste. Obžalovanému navrhla uložiť primeraný nepodmienečný trest v
rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ako bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným proti

výroku o treste je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto
odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného
poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov o treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a
dospel k záveru, že z dôvodu novely Trestného zákona je odvolanie obžalovaného opodstatnené.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava
podala dňa 24.10.2023 obžalobu na A. A. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods.
1, ods. 3, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j
Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, aký je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2024 obžalovaný A. A. učinil vyhlásenie podľa § 257 ods.

1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257
ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania
nevykonal. Vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného
trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom
základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok
o vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani
nebola odvolaním napadnutá. Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, niektoré odvolacie námietky

čiastočne zasahujú aj do výroku o vine, avšak vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine, nemohol krajský
súd na tieto prihliadať.

Pokiaľ ide právne posúdenie konania obžalovaného, krajský súd bol v súlade so zásadou upravenou v
§ 2 ods. 1 Tr. zákona povinný skúmať, či znenie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 nie je pre

obžalovaného priaznivejšie a dospel k záveru, že v tejto časti sú odvolacie námietky opodstatnené a
trestnosť činu je nutné posúdiť podľa zákona účinného v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa § 135b ods. 2 Tr. zákona obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým
prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz,

prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky,
psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie
alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým
prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnejlátky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku
1.

Podľa § 135c ods. 1 Tr. zákona nepatrné množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky uvedených
v prílohe č. 1
zodpovedá najviac maximálnemu množstvu materiálu uvedenému v treťom stĺpci v prílohe
č. 1 . Ak množstvo
materiálu presahuje hodnotu uvedenú v treťom stĺpci, pre výsledné určenie, či ide o nepatrné množstvo

alebomalémnožstvoomamnejlátkyalebopsychotropnejlátky,jerozhodujúcemnožstvoúčinnejlátkyvo
forme voľnej bázy obsiahnuté v celkovom množstve materiálu, ktoré pri nepatrnom množstve omamnej
látky alebo psychotropnej látky nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú v štvrtom stĺpci v prílohe č. 1
.

Podľa § 135d Tr. zákona ak množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahuje

hodnotu nepatrného množstva podľa § 135c , za

a)malé množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce nepatrné
množstvo a nepresahujúce päťnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci v prílohe č.

1 alebo v § 135 ods.
2; § 135c ods. 1 tým
nie je dotknutý,

b)väčšie množstvo sa považuje množstvo omamnej látky alebo psychotropnej látky presahujúce malé

množstvo a nepresahujúce dvestopäťdesiatnásobok nepatrného množstva uvedeného v treťom stĺpci
v prílohe č. 1 alebo v
§ 135 ods. 2,

Podľa § 173 ods. 1 Tr. zákona kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo

neoprávneneobchodujesomamnoulátkoualebopsychotropnoulátkouvnepatrnommnožstve,potrestá
sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 173 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1

b)
vo väčšom množstve.

Podľa § 173 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a)
závažnejším spôsobom konania,

Podľa § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas a na viacerých osobách.

Pre úplnosť a prehľadnosť odvolací súd konštatuje, že obžalovaný bol súdom prvého stupňa uznaný
vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 3, ods. 4 písm. c/,
ods. 6 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú

látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, ako aj neoprávnene prechovával inú omamnú
alebo psychotropnú látku. Konkrétne išlo o 1919mg sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho
morfologické znaky konope a metamfetamín v celkovom množstve 1.710mg, čo bolo možno
považovať podľa hmotnostného kritéria za najmenej 22 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom je
obžalovanému kladené za vinu aj to, že drogy po dlhší čas kupoval a predával viacerým osobám po

dlhší čas. Trestná sadzba pri daných znakoch skutkovej podstaty bola 10 rokov až 15 rokov. Uvedené
konanie v zmysle nového znenia zákona zodpovedá znakom skutkovej podstaty zločinu neoprávnenej
výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 2 písm. b/,
ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona.Obžalovaný obchodoval - predával psychotropnú látku vo väčšom množstve (1.710 mg metamfetamínu
presahuje malé množstvo 1g a nepresahuje 250-násobok nepatrného množstva uvedeného v treťom
stĺpci v prílohe č. 1 (50 g), a čin spáchal na viacerých osobách a po dlhší čas. Trestná sadzba pri tomto

trestnom čine je sedem až pätnásť rokov.

K výroku o treste a ochrannom opatrení súd prvého stupňa vykonal dokazovanie prečítaním
aktualizovaného odpisu registra trestov a registra priestupkov, lekárskej správy o zdravotnom stave
obžalovaného a zápisnice o vykonaní domovej prehliadky.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ani priestupkovo
prejednávaný.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové

alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým

následkom trestného činu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona
účinnéhood06.08.2024,prihliadolnapoľahčujúceapriťažujúceokolnosti,ktorévprípadeobžalovaného
ustálil v zhode s prvostupňovým súdom tak, že sú u neho dané dve poľahčujúce okolnosti v zmysle §

36 písm. j/ a písm. l/ Trestného zákona. Nakoľko obžalovaný pred spáchaním skutku viedol bezúhonný
život, spáchanie skutku priznal a svoj skutok úprimne oľutoval, bol tento postup prvostupňového súdu
vyhodnotený ako súladný so zákonom. Od prípravného konania až po odvolacie konanie obžalovaný
nezmenil svoj pôvodný postoj o trestnom čine, ktorý priznal a ľutuje ho, čo opakovane v priebehu konania
deklaroval. Správne bolo súdom prvého stupňa ustálené, že u obžalovaného nebola zistená žiadna

priťažujúca okolnosť.

Obžalovanému bol súdom prvého stupňa ukladaný trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona per analogiam, teda došlo ku zníženiu pôvodnej dolnej hranice desať rokov o jednu tretinu,
teda na šesť rokov a osem mesiacov. Prvostupňový súd postupoval pri znížení trestu pod dolnú hranicu

trestnej sadzby v zhode s názorom vyjadreným v Stanovisku Najvyššieho súdu SR č. 44/2017, berúc
do úvahy prijaté vyhlásenie o vine, ktorým sa obžalovaný fakticky vzdal práva na dokazovanie pred
súdom, čím došlo k výraznému zjednodušeniu a urýchleniu konania. Doterajšia prax súdov bola po
prijatí novely Trestného zákona premietnutá do ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona, ktorý priamo
upravuje možnosť, aby súd pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní uložil trest odňatia slobody

znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Postup podľa §
39 ods. 5 Tr. zákona vyhodnotil odvolací súd ako primeraný pri zohľadnení všetkých rozhodujúcich
skutočností zistených u obžalovaného, ako aj okolností prípadu a využil tak aj pri aplikácii nového
Trestného zákona možnosť uloženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Sledujúc zároveň
základné princípy ukladania trestov upravené v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, bolo pri úvahách o výmere

trestu zohľadnené, že u obžalovaného ide o vôbec prvé odsúdenie za skutok, ktorý síce predstavuje
závažnejšiu formu nakladania s omamnými a psychotropnými látkami (obchodovanie), avšak rozsah
činujemožnévyhodnotiťakomenejzávažný,najmäprizohľadnenímnožstvazaistenýchdrog.Vprípade
sušeného rastlinného materiálu vykazujúceho morfologické znaky konope išlo o nepatrné množstvo av prípade metamfetamínu o väčšie množstvo s tým, že dolná hranica je 1 gram a zaistené bolo 1,71
gramu. V prospech obžalovaného bol vyhodnotený tiež jeho postoj, ktorý k trestnej činnosti zaujal a jeho
snaha zmeniť doterajší spôsob života. Krajský súd tiež zohľadnil tú skutočnosť, že novšia právna úprava

je pre obžalovaného priaznivejšia, avšak v prípade postihu obchodovania s drogami v rozsahu, ktorý
bol ustálený u obžalovaného, nedošlo k tak výraznému zníženiu trestnej sadzby, ako je tomu pri právnej
úprave prechovávania drog.
Odvolací súd uvádza, že postup podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona nevyplýva en block z aktu
vyhlásenia viny, ale musí byť odôvodnený aj pomermi obžalovaného alebo okolnosťami prípadu, a

zároveň korešpondovať s účelom trestu deklarovaným v § 34 ods. 1 Trestného zákona. Rešpektujúc
všetky vyššie uvedené zákonné kritéria krajský súd uložil obžalovanému trest vo výmere štyri roky a
osem mesiacov, teda trest v najnižšej možnej výmere s použitím § 39 ods. 5 Tr. zákona.

Pokiaľ obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania poukazuje na to, že v jeho prípade boli splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, odvolací súd len

stručne uvádza, že nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré
svojou závažnosťou spĺňajú kritéria okolností predpokladaných ustanovením § 39 ods. 1 Trestného
zákona. Za mimoriadnu okolnosť nemožno v žiadnom prípade považovať vedenie riadneho života,
takisto je to aj v prípade ochorenia obžalovaného, ktoré pretrváva niekoľko rokov a je vo forme, ktorá
nepredstavuje pre obžalovaného vážne ohrozenie života. Naviac jeho postoj k ochoreniu a liečbe nie je

podľa ošetrujúceho lekára prejavom zodpovednosti, nakoľko obžalovaný pri liečbe nespolupracuje. Ako
mimoriadnu okolnosť nebolo možné vzhľadom na obsah vyjadrenia Prezídia PZ NAKA Bratislava zo
dňa 21.12.2023 vyhodnotiť jeho snahu napomáhať pri objasnení závažnej trestnej činnosti drogového
charakteru, nakoľko, obžalovaným poskytnuté informácie sa týkali iba jeho prípadu a neboli spôsobilé
prispieť k odhaleniu trestnej činnosti organizovaných skupín, či k odhaleniu páchateľov závažnej trestnej

činnosti.

Aplikujúc kritériá a zásady pre ukladanie trestov vyjadrené v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 odvolací súd dospel k záveru, že na splnenie preventívneho,
výchovného i morálneho účelu trestu je postačujúcim uloženie trestu odňatia slobody vo výmere štyri

roky a osem mesiacov. Takýto trest je trestom zákonným, primeraným, ktorý je plne v súlade s účelom
trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, môže vytvoriť podmienky na
prevýchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest dostatočne
zohľadňuje požiadavky individuálnej a generálnej prevencie a odráža aj morálne odsúdenie páchateľa.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný A. A. nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, bol odvolacím
súdom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Odvolací súd obžalovanému neuložil ochranný dohľad podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona účinného

od 06.08.2024, nakoľko v prípade odsúdenia za zločin nie je ochranný dohľad obligatórnym opatrením
a zároveň možno konštatovať, že v prípade obžalovaného neboli splnené materiálne podmienky pre
uloženie tohto ochranného opatrenia vymedzené citovaným zákonným ustanovením.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci, krajský súd prevzal do svojho rozhodnutia výrok týkajúci sa

prepadnutia peňažných prostriedkov vo výške 400,-€ z dôvodu, že išlo o peňažné prostriedky, ktoré
sú výnosom z trestnej činnosti. Čo sa týka mobilného telefónu, tento bol použitý pri páchaní trestného
činu, ide o vec patriacu obžalovanému a preto boli splnené podmienky pre postup podľa § 60 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona. Vo vzťahu k tácke čiernej farby odvolací súd uvádza, že tento predmet bol z výroku
vypustený, pretože hoci táto vec bola použitá na spáchanie trestného činu a patrí obžalovanému, ako to

vyžaduje ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nie je vecou, ktorej odňatie by vzhľadom
na jej zanedbateľnú, či nulovú hodnotu smerovalo k splneniu účelu trestu. Ide o vec bezcennú a preto
bude potrebné o nej rozhodnúť iným spôsobom predpokladaným Trestným poriadkom.

Vo vzťahu k návrhom obhajoby procesného charakteru, ktoré tvoria podstatnú časť odôvodnenia

odvolania, týmito sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom k tomu, že s účinnosťou novely Trestného
zákona od 06.08.2024 stratili svoje opodstatnenie, aj právny podklad. Obdobne nebolo možné venovať
pozornosť odvolacím námietkam, ktoré sa týkali výroku o vine, konkrétne návrhu na doplnenie
znaleckého dokazovania v tom smere, aby znalec posúdil, či obžalovaný v čase spáchania skutkunemal zmenšenú schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť alebo ovládať
svoje konanie, v dôsledku či už duševnej choroby, duševnej poruchy alebo poruchy duševných funkcií. Z
rovnakého dôvodu nebolo možné reagovať na výhradu voči nedostatočnému vymedzeniu jednotlivých

čiastkových útokov - jednotlivých predajov, ktoré spolu tvorili pokračovací trestný čin.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.