Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 10, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624206028
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624206028.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX, 2/
D. C., nar. X.X.XXXX, obaja trvale bytom XXX XX E. XXX, prechodne bytom Čsl. F. G. XX, XXX XX
H. I. J., právne zastúpených: Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, proti
žalovanému: Bytové družstvo Spišská Nová Ves, so sídlom v H. I. J., K. X, IČO: 00 174 505, v konaní

o uloženie povinnosti odpredať byt s príslušenstvom, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/110/2024-22
zo dňa 19.12.2024 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 1C/110/2024-22 zo dňa

19.12.2024 zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým návrhom sa
domáhali nariadenia žalovanému zdržať sa nakladania s bytom č. 2 nachádzajúcim sa na 1. poschodí
vbytovomdomesúp.č.XXXXnaStolárskejulicič.1vSpišskejNovejVsi(adresnýbodStolárska2678/1,
052 01 Spišská Nová Ves) postaveným na pozemkoch registra KNC parcela č. 1401 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 368 m2 a parcela č. 1402 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 371 m2 a tiež
nakladania so spoluvlastníckym podielom vo výške 156/10 000 na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku, nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXXX, k. ú H. I. J., obec H. I. J., najmä tento byt s príslušenstvom scudziť, zaťažiť vecným
bremenom alebo záložným právom alebo prenajať.

2.Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu s návrhom vo veci samej o uloženie
povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva predmetného bytu.

3.Žalobcovia žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tak, že ešte 19.10.2022
písomne požiadali žalovaného o prevod predmetného bytu, pričom zákonná lehota 2 rokov od podania
žiadosti uplynula 19.10.2024 a žalovaný nevykonal žiadny právny úkon za účelom prevodu tohto bytu
do vlastníctva žalobcov. Naopak, iným svojím protiprávnym konaním spojeným s pokusom o vylúčenie
žalobcov z členstva v bytovom družstve sa pokúša žalobcov pripraviť o právne nároky, ktoré sú

spojenésozákonnoumožnosťoužalobcovnanadobudnutiepredmetnéhobytudoosobnéhovlastníctva.
Uviedli, že voči žalovanému pritom majú splnené všetky svoje právne povinnosti vyplývajúce z platných
stanov bytového družstva ako aj zo zákona. Pre zachovanie právnej istoty žalobcov je v nevyhnutnej
miere potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti medzi stranami sporu, nakoľko sa dá dôvodne
predpokladať, že žalovaný bude chcieť predmetný byt bezodkladne zaťažiť právom tretej osoby alebo
previesť do osobného vlastníctva tretích osôb, predovšetkým manželom L., ktorí od apríla 2010, počas

trvania nájmu medzi nájomcami, právnymi predchodcami žalobcov a prenajímateľom, aj v súčasnosti
využívajú tento dotknutý byt.4.K návrhu žalobcovia predložili žiadosť o prevod bytu, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. H. I. J.,
predžalobnú výzvu, nájomnú zmluvu uzavretú medzi ich právnymi predchodcami ako nájomcami (M.)

a podnájoníkmi (Dutkovcami) z 30.4.2010, súhlas s podnájomom zo dňa 17.12.2010, ako aj zápisnicu
z pojednávania v právnej veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/108/2022.

5.Z návrhu a uvedených dokladov súd prvej inštancie zistil skutkový stav a mal preukázané, že
predmetom konania 5C/108/2022 je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, kde sa totožní

žalobcovia v tomto konaní voči totožnému žalovanému v tomto konaní domáhajú určenia neplatnosti
výpovede z nájmu bytu. V uvedenom konaní sa rieši otázka platnosti výpovede z nájmu družstevného
bytu, ale aj otázka existencie či neexistencie nájomného vzťahu medzi sporovými stranami a nájomného
vzťahu medzi žalovanými a manželmi L.. Žiadna zmienka o skutočnosti, že by malo dôjsť k odpredaju
predmetného bytu tretej osobe sa v tejto zápisnici nespomína, sporové strany riešili samotnú existenciu
nájomných a podnájomných zmlúv a okolností ich uzatvárania, predovšetkým zo strany žalovaného.

6.Súdprvejinštancievecsprávneposúdilpodľačlánku1odsek1, článku3odsek1základnýchprincípov
CSP,§324ods.1,§325ods.1,2,písm.d/CSP,podľa§326ods.1,§329ods.1,§330ods.2,§330ods.
1, § 333 CSP a vo veci rozhodol zamietavým uznesením so záverom, že žalobcovia neosvedčili potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami a ani obavu, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa zistenia súdu prvej inštancie je nesporné, že v súčasnosti je stále vlastníkom predmetného bytu
žalovaný ako bytové družstvo, že ide o tzv. „družstevný byt“, a tiež, že na tamojšom súde prebieha
konanie o neplatnosť výpovede z nájmu bytu pod sp. zn. 5C/108/2022 medzi totožnými sporovými
stranami. Vzhľadom na prebiehajúce uvedené konanie je sporné, či žalobcovia majú vôbec teoretický

nárok na odpredaj predmetného bytu, ale aj či hrozí odpredaj predmetného bytu žalovaným tretej
osobe, a teda, či existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Žalobcovia nepredložili
nájomnú zmluvu, nepreukázali svoje členstvo v družstve a nezdokladovali úhrady nájomného a úhrad
spojených s užívaním bytu, preukázali iba zmätočnú existenciu iného nájomného alebo podnájomného
vzťahu tretích osôb k totožnému bytu, pričom platnosť alebo neplatnosť týchto vzťahov je v súčasnosti

sporná a riešená v osobitnom súdnom konaní. Vôbec nepreukázali skutočnosť, že dôvodne hrozí
zo strany žalovaného odpredaj predmetného bytu tretej osobe, a že neodkladné opatrenie je tým
pádom z ich strany jediným vhodným prostriedkom predbežnej právnej úpravy. V predloženej zápisnici
o pojednávaní v konaní 5C/108/2022 sa spomína len odpredaj predmetného bytu spred vyše dvoch
rokov, ktorá ponuka však bola spochybnená obomi sporovými stranami, žiaden iný dôkaz o hroziacom

predaji nebol predložený, preto sa súdu javí návrh žalobcov na neodkladné opatrenie ako špekulatívny
nástroj, ako si zabezpečiť ich pozíciu v prípade neúspechu v inom spore, čo však nie je zákonným
dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ani jeho účelom.

8.O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd nerozhodoval, pretože návrh bol podaný

v rámci žaloby vo veci samej, o ktorej sa bude ďalej konať a aj trovy konania o neodkladnom opatrení
budú subsumované pod celý nárok na náhradu trov konania v konaní vo veci samej.

9.V zákonnej lehote podali žalobcovia proti uvedenému uzneseniu odvolanie z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Odôvodnenie uznesenia predovšetkým v bodoch 19 až 23

považujú vo viacerých častiach za nesprávne a nesúhlasia ani s právnym názorom procesného súdu,
že žalobcovia svojim návrhom neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami. L. N. G. X I. H. O. G. X J. H. I. J. v súčasnosti bez právneho titulu reálne okupujú tretie
osoby, t.j. manželia L. s ostatnými členmi svojej rodiny a žalovaný voči týmto tretím osobám nekoná,
preto existuje dôvodný predpoklad, že žalovaný dlhodobejšie prejavuje skutočný záujem byt previesť

do vlastníctva práve týchto označených tretích osôb. Výhrada súdu, že žalobcovia nepredložili nájomnú
zmluvu a informáciu o svojom členstve u žalovaného nie je na mieste, nakoľko procesný súd pozná
obsahnájomnejzmluvy,atoprávezoznačenéhodôkazu-súdnehospisuOkresnéhosúduSpišskáNová
Ves sp.zn. 5C/108/2022, ktorý rovnopis nájomnej zmluvy obsahuje. Z tohto spisu je zrejmé, že členstvo
žalobcov u žalovaného nikdy nebolo sporné. Preukázanie tzv. zmätočnej existencie iného nájomného/

podnájomného vzťahu malo poukázať na skutkový stav a uviesť súd do širšieho kontextu užívacieho
vzťahu k dotknutého bytu, pričom predložením evidentne neplatného dokumentu uzatvoreného dňa
30.4.2010 medzi manželmi M., t.j. právnymi predchodcami dnešných žalobcov a manželmi L., ktorí
sú od apríla 2010 bezplatne (s výnimkou dočasnej úhrady služieb spojených s užívaním bytu) užívajúdotknutý byt a žalovaný na úkor žalobcov necháva užívať predmetný byt tretími osobami. Kvôli osobnej
prítomnosti uvedených osôb v dotknutom byte vyvodil voči súčasným žalobcom právnu sankciu vo forme
vypovedania nájomného vzťahu na jeseň v roku 2022. Žalobcovia predložili súdu písomný dokument,

a to žiadosť z 11.10.2022 o prevod predmetného bytu do ich vlastníctva a v lehote dvoch rokov
žalovaný nekonal. Táto skutočnosť nemala to viesť konajúci súd k nelogickému záveru, že nemožno
predbežne vyhodnotiť dôvodnosť poskytnutia ochrany alebo nemožnosť predbežne posúdiť samotný
nárok žalobcov ako prednostný odpredaj predmetného bytu do ich vlastníctva. Okrem toho z textu
odôvodnenia rozhodnutia nebolo sa možné dozvedieť také skutočnosti, ktoré by mali ozrejmiť zistenia

súdu poukazujúce na jeho dostatočné presvedčenie, že návrh žalobcov na neodkladné opatrenia
sa javí ako špekulatívny nástroj ako si zabezpečiť ich pozíciu v prípade neúspechu v inom spore.
Poukázali tiež na procesný návrh žalovaného v konaní 5C/108/2022, keď žalovaný napriek vyslovenému
predbežnému právnemu názoru súdu o dôvodnosti žaloby špekulatívne navrhol prerušiť súdne konanie
5C/108/2022 až do rozhodnutia žalovaného, t.j. zhromaždenia jeho delegátov o členstve žalobcov
u žalovaného, pričom je dôvodné požadovať právnu ochranu žalobcov, ktorí by prípadným nezákonným

rozhodnutím žalovaného mohli stratiť doterajšiu aktívnu legitimáciu v súčasných aktívnych súdnych
sporoch a naopak zmena právneho postavenia žalobcov by s istotou vyvolala ďalšie súdne spory
spojené ako s členstvom u žalovaného tak aj vo veci bránenia práv k predmetnému bytu. Obdobný
prípad nezákonného konania žalovaného bol posudzovaný aj v konaní Okresného súdu Spišská Nová
Ves 1C/3/2023 s vyslovením neplatnosti výpovede z nájmu, v znení rozhodnutia Krajského súdu Košice

pod sp.zn. 2Co/163/2023, ktorý v celom rozsahu potvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na predbežný právny názor súdu vyslovený v konaní 5C/108/2022 je dôvodné očakávať, že
žalobcoviabudúvkonaníúspešníapretonemožnouvažovaťoakejkoľvekšpekulatívnostizabezpečenia
výhodnejšieho právneho postavenia pre žalobcov v spojení s vydaním neodkladného opatrenia v tomto
konaní, ale naopak v dôsledku porušenia dôležitej právnej povinnosti žalovaným, t.j. neprevedením

dotknutého bytu v zákonnej lehote spojené s absenciou komunikácie v žiadosti žalobcov z 11.10.2022
je potrebné zachovať právnu istotu žalobcov, aby žalovaný konajúci opakovane protiprávne nemohol
svojvoľne nakladať s dotknutým bytom a tým aj poškodiť právom chránené záujmy žalobcov. Navrhli, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia
vyhovie a prizná v plnom rozsahu náhradu trov odvolacieho konania.

10.Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nedoručoval uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalovanému a z obsahu spisu vyplynulo, že nebol doručený ani návrh na jeho
nariadenie, ktorý bol obsiahnutý v návrhu na začatie konania vo veci samej, t.j. nebolo to doručované
žalovanému. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP doručil tieto dokumenty a dal mu tak možnosť

vyjadriť sa tak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj k odvolaniu. V lehote 10 dní však
zo strany žalovaného k vyjadreniu nedošlo.

11.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas

aoprávnenouosoboupreskúmalnapadnutéuznesenieakoajkonanie,ktorémupredchádzalovrozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
12.Žalobcovia použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP.
Nevykonanie relevantných dôkazov (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu
vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové

zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu
a prípustnosti jeho vykonania je doménou súdu.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,

než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.
13.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené, preto
odvolací súd uznesenie napadnuté odvolaním ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.14.Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré je podrobné, správne a
vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Námietky žalobcov a ďalšie
skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia
odvolací súd uvádza:
15.Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP
neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.
16.Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania,
t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú požiadavku vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku vo veci samej je žalobca povinný
osvedčiť hodnovernosť nároku, pretože zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť ochranu.

Potreba úpravy pomerov sporových strán musí byť bezodkladná, čo v sebe zahŕňa aj prvok naliehavosti
a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy
súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Právne
pomery, ktoré žiada navrhovateľ neodkladného opatrenia upraviť posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§329 ods. 2 CSP). To má osobitný význam v odvolacom konaní, lebo

je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní
napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd nemôže prihliadať.
17.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky dostupné
informácie, ktoré mal v čase rozhodovania, vzal do úvahy aj okolnosti, ktoré vyšli doteraz najavo
a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ale ani bezodkladnosť úpravy pomerov sporových strán.
18.Z návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ale ani z odvolania nevyplýva, okrem subjektívneho
presvedčenia skutočnosť, že by žalovaný mal v úmysle byt s príslušenstvom scudziť, zaťažiť vecným
bremenom alebo záložným právom alebo prenajať, ako to v návrhu uvádzajú žalobcovia. Odvolací súd

je toho názoru, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konania je nanajvýš nelogické predpokladať, že
predmetný byt žalovaný scudzí, prípadne prenajme tretím osobám, pretože v prípade úspechu žalobcov
v spore o neplatnosť výpovede z nájmu bytu by sa dostal do právnej situácie, že následné zmluvné
dojednania by boli zrejme postihnuté neplatnosťou. Ak súd argumentuje rozhodnutím odvolacieho súdu
v konaní sp. zn. 2Co/163/2023, tak je potrebné pripomenúť, že toto môže mať význam v konaní

o neplatnosť výpovede, avšak zároveň prízvukuje, že každý prípad je potrebné posudzovať jednotlivo,
prihliadajúc na jeho špecifiká.

19.Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

20.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).