Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121214030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4121214030.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. X, C. - E., zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, so sídlom Komárňanská
100, Hurbanovo, IČO: 44 285 884, proti žalovanému: Fakultná nemocnica Nitra, so sídlom Špitálska 6,
Nitra, IČO: 17 336 007, zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom
Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/67/2021-259 zo dňa 17. júna 2024 v spojení s opravným
uznesením č. k. 12C/67/2021-321 zo dňa 23. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo výroku I.,
v časti zamietnutia žaloby, týkajúcej sa nemajetkovej ujmy, ako aj vo výroku II., týkajúcom sa zamietnutia
návrhu na prerušenie konania, p o t v r d z u j e a vo výroku I., v časti zamietnutia žaloby, týkajúcej
sa náhrady škody, ako aj vo výrokoch III. a IV. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, ako aj zamietol návrh žalobkyne na
prerušenie konania. V poradí tretím výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške,
ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej

inštancie samostatným uznesením. Štvrtým výrokom priznal znalcovi MUDr. Norbertovi Moravanskému,
PhD, s miestom výkonu činnosti Thurzova 963/4, 014 01 Bytča, znalcovi v odbore: Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie: súdne lekárstvo, znalečné v rozsahu 100 % voči žalobkyni. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil poukazom na § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 449 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) a § 11, ako aj § 13 ods. 1, 2, 3, § 100 ods. 1, 2, § 101 OZ, § 2 ods. 1, 2 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., a tiež § 1 písmeno a/ zákona č. 62/2020 Z.z., § 8 písmeno a/ zákona č. 62/2020 Z.z.,
§ 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 162 ods. 1 písmeno b/ CSP, § 101 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom zabezpečení.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa
15.12.2021 domáhala od žalovaného náhrady škody - zaplatenia sumy 2.489,34 eura a to titulom
nákladov na pohreb neb. F. B. vo výške 698,34 eura a nákladov na vyhotovenie hrobového miesta a
pomníka vo výške 1.800 eur. Žalobu odôvodnila tým, že jej manžel zomrel v zdravotníckom zariadení
žalovaného na následky ochorenia, ktoré nebolo správne diagnostikované a terapeuticky zvládnuté v

čase, kedy by sa fatálnemu následku dalo zabrániť správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Náklady, ktorých náhrady sa domáha, sú v priamej príčinnej súvislosti so smrťou jej nebohého manžela
F. B.. Žalovaný porušením právnej povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne (§ 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z.) spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá a ktorú je povinný nahradiť v peniazoch.3. Kpodanejžalobesapísomnevyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,ževovecijesporné,čikúmrtiupacienta
došlo v príčinnej súvislosti s konaním alebo opomenutím žalovaného pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti, pritom nesúhlasil so závermi ÚDSZ, zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne,
navrholvykonaťznaleckédokazovanie,okremtohonákladynazriadeniepomníkasauhrádzajúdovýšky
663,88 eura.

4. Uznesením č.k. 12C/67/2021-65 zo dňa 11.04.2022 súd prvej inštancie konanie prerušil do

právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Nitra, odbor
kriminálnej polície, pod sp.zn. ČVS: ORP-1666/1- VSY - NR -2019.

5. Následne žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súdu doručila návrh na pripustenie
zmeny žaloby, kde popri už uplatnenej náhrade škody si uplatnila aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
100.000 eur. Uznesením č.k. 12C/67/2021-102 zo dňa 27.03.2023 súd prvej inštancie pripustil zmenu

žaloby v nasledovnom znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.489,34 eura titulom
náhrady škody do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
100.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne žalobkyne, právneho

zástupcu žalovaného, znalca, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav,
v rámci ktorého ustálil, že žalobkyňa je vdovou po neb. F. B., nar. XX.XXXX XXXX, ktorý zomrel
dňa XX.XX.XXXX.

6.1. Z Oznámenia ÚDZS pobočka Nitra o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 02.12.2020 zistil,

že F. B. bol dlhodobo v terapeutickom režime pre chronický priebeh degeneratívneho ochorenia
pohybového systému a v dispenzárnej starostlivosti neurochirurga pre stav po operácii krčnej chrbtice a
bolesti krčnej chrbtice. Od 20.11.2019 do 26.11.2019 denne kontrolovaný v neurochirurgickej ambulancii
žalovaného pre recidívu silných bolestí v krčnej chrbtici s diagnostickým záverom Cervikalgia (bolesti
krčnej chrbtice), odporúčaná bola analgeticko-myorelaxačnú infúznu liečbu cca 10 dní. Dňa 27.11.2019

bol F. B. vyšetrený svojim lekárom, bolesti neudával, dušný nebol, novozistená hypertenzia a ostatné
chronické diagnózy, kontrola tlaku. Dňa 27.11.2019 bol F. B. o 19,29 hod. vyšetrený na ambulancii
pohotovostnej služby žalovaného, udával bolesti hlavy, meraný tlak vo vysokých hodnotách, po podaní
Tensiominu a Apaurinu došlo k zmierneniu bolesti hlavy. Bol odoslaný domov, namerané hodnoty
krvného tlaku pred podaním liekov 183/104 mmHg, a po podaní Tensiominu a Apaurinu v hodnotách

TK 194/105 mmHg, s odporúčaním kontroly u praktického lekára, v prípade akútneho zhoršenia
zdravotného stavu na pohotovostnej ambulancii žalovaného ev. na OUM FN Nitra. Dňa 02.12.2019
sa dostavila žalobkyňa s nebohým manželom F. B. na Oddelenie urgentného príjmu žalovaného s
tým, že neb. F. B. sa zobudil na náhlu bolesť, ostré bolenie a pichanie vnútri v hlave, s tlakom aj
za očami. Na oddelení urgentného príjmu pacient vyšetrený nebol, službukonajúca zdravotná sestra

neprivolala lekára. Následne sa žalobkyňa spolu s manželom odobrala na neurologickú kliniku, kde bol
dňa 03.12.2019 o 1,30 hod. vyšetrený službukonajúcou lekárkou, a odoslaný na CT vyšetrenie mozgu.
PriCTvyšetrení(natívneCTdoplnenéCTAGvyšetrením)bolaverifikovanáruptúraaneuryzmynaAcoA,
subarachnoidálne krvácanie frontobazálne, hematóm veľkosti 1x1,5 cm, bez dilatácie komorového
systému. V čase CT vyšetrenia bol pacient pri vedomí, s hodnotením na Glasgow Coma Scale (GCS)

14-15 bodov. Po CT vyšetrení bol F. B. odoslaný späť na neurologickú kliniku, odkiaľ bol už na lôžku
transportovaný na neurochirurgickú kliniku, kde bol prijatý 03.12.2019 o 02,58 hod. V rovnaký deň v čase
medzi 02.50 hod. - 03.35 hod. u pána B. dochádza k poruche vedomia - hlbokému bezvedomiu, kŕčom,
rozšíreniu pravej zrenice, chrčivému dýchaniu, vzostupu krvného tlaku, zvracaniu, pomočeniu, pre
ktoré bol prekladaný na KAIM. Počas prevozu na KAIM bola zahájená kardiopulmonálna resuscitácia,

intubácia, odsávanie. Dňa 03.12.2019 bol prijatý na KAIM o 3.50 hod. Pri prijatí na KAIM bol krvný
tlak p. B. 270/170 mmHg, srdcová frekvencia 125/min., a hodnoty GCS 3, s tým, že nereagoval na
oslovenie ani na bolestivý podnet. Bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Kontrolné CT vyšetrenie
dňa 03.12.2019 o 5,16 hod. verifikovalo výraznú progresiu CT nálezu, s hemorágiou (zakrvácaním)
rozmerov do 8,5 x 5 cm a objemom do ca 90 ml), s výrazným útlakom štruktúr mozgu a prevalením do

komorového systému, pričom hemoragický obsah sa nachádzal vo všetkých komorách s ich dilatáciou,
a bol zatečený až kaudálne pozdĺž miechy. Bol tiež dokumentovaný presun strednočiarových štruktúr
doprava o 7 mm, došlo aj k vytesneniu cisterien v oblasti mozgového kmeňa. Kontrolné CT vyšetrenie
potvrdilo re-ruptúru aneuryzmy (jej opakované prasknutie) s krvácaním do mozgu veľkého rozsahu. F.B. bol odoslaný do CINRE (Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby) Bratislava,
kde bol prijatý 03.12.2019 o 7,15 hod. Stav p. B. bol však pri zákroku uzavretý ako obraz mozgovej smrti
(aa. Carotides inernae sa plnia kontrastom len po miesto ich vstupu do intrakraniálneho priestoru), čím

uvažovaný zákrok stratil zmysel/význam a výkon bol o 7,50 hod. ukončený. Dňa 03.12.2019 o 9,19 hod.
bolo realizované neurologické vyšetrenie so záverom Komatózny stav, GSD: 3 body, SAK, rozsiahla
intraaxilárna hemorágia vľavo s hydrocefalom, ruptúra aneuryzmy AcoA, s diagnostickým záverom
Subarachnoidálne krvácanie, bližšie neurčené, získaná mozgová aneuryzma, Kóma, bližšie neurčená,
Akútna respiračná insuficiencia (nedostatočnosť), Primárna artériová hypertenzia bližšie neurčená s

hypertenznou krízou, Vdýchnutie obsahu žalúdka, Vnútromozgové krvácanie na viacerých miestach.
Čas smrti nebohého F. B. bol stanovený na 19,50 hod. dňa 03.12.2021. Podľa pitevného protokolu
bolo príčinou smrti rozsiahle difúzne krvácanie subarachnoidálne a do mozgu F-P vľavo zasahujúce do
oblasti bazálnych ganglií vľavo, s komplikáciou Ruptúra v oblasti arteria communicans anterior až arterie
centrales anteromediales, výrazný edém mozgu, edém pľúc obojstranne.

6.2. Dňa 16.12.2019 podala žalobkyňa podnet na prešetrenie postupu pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti jej manželovi, neb. F. B.. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Nitra,
listom zn. 6897/2020/402, PO 1846/2019 zo dňa 02.12.2020 oznámil, že zdravotná starostlivosť,
ktorú poskytol (resp. zanedbal) žalovaný, nebola poskytnutá správne. Štatisticky pri dodržaní
včasnej diagnostiky SAK, základných princípov komplexnej ošetrovateľskej a lekárskej starostlivosti, s

adekvátnou diferenciálnou diagnostikou ÚDZS pripustil, že pacient by mohol prežiť, no jemu sa táto
šanca ani neponúkla.... namiesto toho pacient hodinu a pol chodil po areáli nemocnice (presúvajúc sa
medzijednotlivýmipracoviskami),namiestookamžitejaprísnejimobilizácieazahájeniaantihypertenznej
liečby. ÚDZS konštatoval, že nevyšetriť pacienta s náhle vzniknutými bolesťami hlavy, šije u pacienta
s hypertenziu rezistentnou na liečbu, bez vykonania aspoň základných krokov, je neprípustné.

Pacienta bolo neprípustné posielať na CT vyšetrenie pešo, a ani mu podať NaSalicylicum, ktorá látka
vyvoláva poruchy zrážania krvi (inhibíciu agregácie krvných doštičiek). Vytýkal žalovanému výslovne
aj "odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti". ÚDZS konštatoval, že žalovaný ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, v súlade s ustanovením § 4 ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z.

6.3. Žalovaný zaslal k protokolu o vykonanom dohľade námietky, na ÚDZS bola spísaná Zápisnica
č.1106/2019 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom
dohľade zo dňa 27.11.2020. Námietky sa týkali toho, že objektívne posúdenie postupu pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti výrazne limituje celková metodika vypracovania posudkov z pohľadu "ex post",

teda so znalosťou výsledku veci. Ďalej sa námietky týkali komentáru ohľadne neposkytnutia zdravotnej
starostlivosti v noci z 02.12. na 03.12.2019, komentár, že setra na OUM nie je kompetentná hodnotiť
zdravotný stav pacienta bol namieste, avšak bola kompetentná po konzultácii s lekárom realizovať
triáž pacienta. Hodnotenie, že vysoký tlak u pacienta bol jednoznačným príznakom SAK, tiež nebolo
objektívne hodnotenie. Konzultant stále hodnotil prípad ex post, čo je neprípustné. Neurologička

nemohla jednoznačne potvrdiť na základe anamnestických údajov, že sa jedná o SAK.

6.4. Vo veci prečinu usmrtenia podľa § 149 Trestného zákona sa viedlo vyšetrovanie pred OR PZ
Nitra, odbor kriminálnej polície, pod spisovou značkou ČVS: ORP-1666/1-VYS-NR- 2019. Konanie bolo
zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie

je dôvod na postúpenie veci. Proti uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť, prokurátor OP v Topoľčanoch
sťažnosť žalobkyne ako poškodenej zamietol, pretože nie je dôvodná.

6.5. V rámci vyšetrovania bolo vykonané znalecké dokazovanie, znaleckým ústavom v odbore
zdravotníctvo a farmácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. č. 99007/2022

vo veci posúdenia zdravotnej starostlivosti neb. F. B.. Z jeho záveru vyplývalo, že v čase od
02.12.2019 do 03.12.2019 bola u nebohého pána F. B. realizovaná viacodborová spolupráca (neurolog,
neurochirurg, lekár KAIM, intervenčný rádiológ). Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá u všetkých
dotknutých špecialistov správne, v súlade s postupmi lege artis a boli realizované všetky diagnostické
a terapeutické procesy s cieľom obnovy poškodeného zdravotného stavu menovaného, t. j. znalecký

ústav nenachádzal postup non lege artis ani u jedného z dotknutých poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti. Prvotné rozpoznanie poruchy zdravia realizoval konziliárny neurológ (F. A. G.) počas
ústavnej pohotovostnej služby dňa 03.12.2019 o 01.30 hod, kedy správne a včas indikoval - pre rozvoj
náhle vzniknutej bolesti hlavy-zobrazovacie vyšetrenie hlavy (CT mozgu) so zobrazením magistrálnychkrčných ciev a ciev intrakránia (CTA extra a intrakránia). Postup neurológa bol preto možné hodnotiť
ako správny postup, t j lege artis. U nebohého pána F. B. boli použité všetky indikované vyšetrovacie
metódy, ktoré ustanovuje čl. V a čl. VI Odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej

republiky pre starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou v hyperakútnom štádiu,
vydanom vo Vestníku 2018, čiastka 49.

6.6. Zdravotný stav nebohého pána F. B. bol v sledovanom období od 03.12.2019 rozpoznaný včas
(neurologická klinika FN Nitra) a všetky nasledujúce diagnostické a terapeutické postupy (neurológia

FN Nitra, neurochirurgia FN Nitra, KAIM FN Nitra, OAIM CINRE Bratislava) boli realizované správne,
lege artis, podrobným vecným a časovým rozborom nenachádza znalecky ústav žiadne profesionálne
a odborné medicínske pochybenie u dotknutých subjektov. Postup všetkých dotknutých lekárov bol
neodkladný, interdisciplinárny a terapeuticky správny. Diagnostika a manažment pacienta pána F. B. dňa
03.12.2019 mala byť lege artis vedená a riadená z centrálneho príjmu nemocnice. Avšak znalecky ústav
v dostupnej zdravotnej dokumentácii nenachádza žiadnu lekársku správu z vyšetrenia menovaného

na centrálnom príjme FN Nitra a rovnako sa ani lekárska správa, či výmenný lístok, alebo ordinácia
neurologického vyšetrenia zo dňa 03.12.2019 v dostupnej zdravotnej dokumentácii nenachádzajú, čo
významne favorizuje výpoveď pani A. B., ktorá uviedla, že vybavila vyšetrenie pre manžela cez známeho
lekára neurochirurgie po tom, čo boli v danom čase odmietnutí na centrálnom príjme nemocnice.
Znalecký ústav uvádza, že ak nebol pán F. B. primárne ošetrený na centrálnom príjme FN Nitra,

napriek tomu, že sa fyzicky na centrálnom príjme FN Nitra nachádzal a už v tom čase vykazoval
významnú poruchu zdravia, ako to môže vyplývať z výpovede pani A. B., potom nešlo o správny postup
lekára centrálneho príjmu a bolo možné takýto postup jednoznačne označiť za postup non lege artis.
Podľa výpovede malo dokonca dôjsť k tomu, že niekto z personálu (zrejme sestra) mala pani A. B.
odporučiť osobne ísť na neurológiu skúsiť zobudiť prítomný službukonajúci personál. Takýto postup

v žiadnom prípade nie je možné označiť za štandardný a správny. Pacient a jeho sprievod nemôže
v žiadnom prípade sám v nemocničnom zariadení, ktoré jednoznačne komunikuje smerom navonok
prostredníctvom na to určeného centrálneho príjmu, počas pohotovostnej nočnej služby vyhľadávať
akéhokoľvek špecialistu a domáhať sa vyšetrenia, bez dopredu realizovanej odbornej komunikácie
službukonajúceho personálu. Znalecký ústav dodal, že podľa výpovede pani A. B. mali spoločne s

pánom F. B. na centrálnom príjme stráviť čakaním cca 15 minút a následne bol pán F. B. ošetrený
na Neurologickej klinike FN Nitra. Nakoľko išlo o relatívne krátky časový rozdiel, t.j. cca 15 minút
medzi pobytom a (ne)vyšetrením menovaného na centrálnom príjme a jeho následným vyšetrením na
Neurologickej klinike FN Nitra, non lege artis postup lekára na centrálnom príjme vysoko pravdepodobne
nemal reálny dopad na celkový následok, úmrtie pána F. B..

6.7.Žalobkyňavynaložilanákladynapohrebneb.F.B.vovýške698,34euraakovyplývazpredloženého
dokladu - objednávka (firma: A. H., I. A., J. K. D. XXX, XXX XX L. K.) č. 70 z 3.12.2019 a z pokladničného
dokladu na sumu 698,34 eura. Žalobkyňa tiež vynaložila náklady na vyhotovenie hrobového miesta
a pomníka vo výške 1.800 eur ako vyplýva z predloženého dokladu - Dohoda o cene č. 2/5/2020 zo

dňa 13.05.2020, uzavretou medzi žalobkyňou ako zákazníkom a E. L., M. XXX, ako dodávateľom, a
predložený bol aj príjmový pokladničný doklad č. 2/5/2020 na sumu 1.800 eur, vystavený E. L. - N. B.,
XXX XX M. XXX.

6.8. Znalec MUDr. Norbert Moravanský, PhD. na pojednávaní uviedol, že v znaleckom posudku sa

zaoberal širším obdobím od r. 2019, posudzovali celkový zdravotný stav pacienta. Pacient bol vyšetrený
dňa 03.12.2019 v čase o 01.30 hod. Hodina predtým sa nevyhodnocovala, pretože nebola poskytnutá
zdravotná dokumentácia. Hodnotil a analyzoval sa deň 27.11. a noc z 02. na 03.12.. Vychádzali z
výpovede žalobkyne, ktorá uvádzala, že sa dostavili na urgentný príjem, o tom nie je dôkaz, zdravotný
záznam, čo sa dalo hodnotiť už boli záznamy z neurologického oddelenia. Najpozorovateľnejšie

príznakmi ruptúry aneurizmy sú náhla porucha vedomia alebo úporné bolesti hlavy, ložiskové bolesti
hlavy, ktoré pacienti popisujú ako úporné, veľmi silné bolesti, ktoré nikdy predtým nezažili. Pacient trpel
úpornými bolesťami hlavy, ktoré sa vystupňovali v noci z 02. na 03.12., tieto mali byť vyhodnotené
lekárom na urgentnom príjme, tu mal byť vyšetrený. Z urgentného príjmu mal byť riadený jeho ďalší
presun. Postup urgentného príjmu nebol správny. Faktom bolo, že tu pacient nebol povšimnutý, lekár

na neho nepoložil ruku, tento postup bol non len artis. Náhle vzniknutá prudká bolesť hlavy, ktorá
je viazaná na pomerne častý údaj pacienta o tzv. prasknutí v hlave ako o pocite, je pomerne častý
príznak, ktorý signalizuje krvácanie pod pavúčnicu mozgu, alebo samozrejme aj príznak, ktorý môže
súvisieť s prasknutím cievnej výdutiny v tepnovom okruhu mozgu. Na druhej strane bolo nutné uviesť,že samozrejme existuje aj bežná bolesť hlavy, ktorá môže mať rôznu intenzitu, táto bolesť sa môže
vyskytovať pri iných stavoch, napr. aj ako prenesená bolesť hlavy pri chronických ťažkostiach s krčnou
chrbticou alebo aj ako bolesť hlavy v rámci vysokého krvného tlaku a existujú aj mnohé ďalšie typy

bolesti hlavy. Znalecký ústav však zastal názor, že ak pacient udáva úpornú bolesť hlavy, pre ktorú
prichádza do nemocnice v nočných hodinách a udáva, že táto bolesť hlavy bola viazaná na subjektívny
pocit prasknutia, či puknutia v hlave takýto anamnestický údaj je natoľko významný, že pacient má byť
náležitým spôsobom vyšetrený na pracovisku, kde prichádza, mal byť vyšetrený náležitým spôsobom
na urgentnom príjme. Principiálne ide o to, že pacient musí byť vyšetrený, aby bolo preukázané, že

subjektívne ťažkosti, ktoré udáva, keďže bolesť hlavy sa nedá odmerať, nepredstavujú vážnu život
ohrozujúcu poruchu zdravia. Lekár teda musí takúto bolesť hlavy jednoznačne nadhodnotiť aj keby
sa neskôr ukázalo, že bolesť hlavy nebola viazaná na žiaden patologický proces v dutine lebečnej a
na mozgu. Pre pacienta je teda dôležité, aby každý lekár, ktorý s ním príde do kontaktu, úmyselne
precenil tieto príznaky, pretože si nemôže byť istý či takáto opisovaná bolesť hlavy nesúvisí práve
so život ohrozujúcim krvácaním do dutiny lebečnej alebo do mozgu. Bolo dôležité uviesť, že závažná

bolesť hlavy môže byť často jediným príznakom krvácania do mozgu, resp. pod jeho obaly. V prvom
rade bolo nutné odobrať aktívne anamnézu pacienta a fyzicky ho vyšetriť na centrálnom príjme. A
podľa nálezov bolo nutné zvážiť prioritu ďalších vyšetrení, samozrejme najlogickejšou snahou bolo čo
najrýchlejšie vykonať zobrazovacie vyšetrenie, pretože zobrazovacie vyšetrenie môže čo najrýchlejšie
odhaliť patológiu, ktorá v tom tele sa môže nachádzať. A to je samozrejme v prípade urgentnej bolesti

hlavy krvácanie do dutiny lebečnej a mozgu. Obyčajné CT vyšetrenie nemusí byť dostatočné, má tým
na mysli obyčajné CT vyšetrenie bez kontrastnej látky. Takže bolo veľmi výhodné a vhodné, ak sa
vykoná priamo CT AG vyšetrenie ako tomu bolo aj v tomto prípade na neurologickej klinike. Následne
v prípade zistenia pozitívneho krvácania bolo nutné pacienta upokojiť, zabrániť mu fyzickej aktivite
a čo najrýchlejšie ho transportovať na pracovisko, kde bolo možné vykonať intervenčný zákrok na

cievach v mozgu. Takýto postup bol najoptimálnejší z hľadiska možného zvratu negatívneho vývoja
zdravotného stavu, ktorý by inak vyústil do smrti, prípadne trvalým následkom, v žiadnom prípade
nebolo možné hovoriť o 100%-nej úspešnosti liečby, pretože úspešnosť a záchrana života pacienta
závisí od mnohých ďalších faktorov, okrem iného aj od miesta, kde došlo k prasknutiu aneurizmy,
rozsahu krvácania a tiež celkového zdravotného stavu pacienta. Krvácanie pod pavúčnicu a prasknutie

aneurizmy sú nevyspytateľné diagnózy, ktoré nie sú diagnózami triviálnymi a bolo by zavádzajúce, ak
by sa uvedený stav zjednodušil len na to, že sa niekde na nejakú cievku naloží klip a tým je problém
vyriešený. Na nerozpoznanú aneurizmu s krvácaním zomiera množstvo pacientov ročne a to aj napriek
tomu, že im bola poskytnutá rýchla zdravotná starostlivosť. Pokiaľ existuje podozrenie na aneurizmu
v mozgovej cirkulácii alebo na krvácanie pod pavučnicu mozgu, každá učebnica hovorí o obmedzení

pohybu a zabránení nadmernej fyzickej aktivite, ale táto fáza nastala až vtedy, keď bolo už zjavné, že k
takýmto stavom došlo. V tomto konkrétnom prípade nemá forenzný význam úvaha či samostatný pohyb
p. B. cestou na CT alebo vo všeobecnosti v nočných hodinách po nemocnici mal preukázateľný kauzálny
vplyvnajehoneskoršieúmrtie.Nemážiadnematematickékritérium,ktorýbytútookolnosťvedeliskúmať
a vyhodnotiť jej vplyv na fatálny dôsledok. Najpodstatnejší vplyv z hľadiska forenznej medicíny v tomto

prípade bola skutočnosť, že pacient fyzicky prichádza na urgentný príjem, ale na tomto pracovisku nie
je štandardne vyšetrený a nie je o jeho pobyte spísaná žiadna zdravotná dokumentácia. Aký konkrétny
vplyv táto okolnosť mohla zohrať z hľadiska časového nie je možné určiť. To, že lekárka neurologickej
kliniky,ktoránavyšenemalaatestáciu,postupovalaabsolútnesprávnebezohľadunato,čipodalanejaký
infúzny prípravok, nezohráva žiadnu relevantnú úlohu, to že postupovala správne a relatívne rýchlo

prispelo k tomu, že u p. B. bola diagnóza zistená ešte počas jeho života. Forenzná medicína nedokáže
odpovedať na otázku, či v tomto prípade jednoznačne a s istotou existovala reálna šanca na záchranu
života p. B.. Bolo nutné si uvedomiť, že aj samotný transport na špecializované pracovisko, ktoré
mozgovú cirkuláciu dokáže liečiť vyžaduje určitý čas. S vedomím pomerov slovenského zdravotníctva
nebolo nič výnimočné, ak sa pacient presunie na zobrazovacie vyšetrenie po vlastnej osi buď výťahom,

alebonejakouchodbou,žiaľtentopostupbybolnesprávnyzpohľadukonaniaurgentnéhopríjmu,naproti
tomu lekárka neurologickej kliniky pomerne rýchlo vyčerpala všetky možnosti, ktoré boli v danom čase
možné a to aj za cenu toho, že p. B. prešiel na CT vyšetrenie peši. Nemá žiaden merateľný parameter,
ktorý by takýto postup mohol spojiť s následkom, ktorý nastal. Nedokáže si predstaviť a nedokáže
vyhodnotiť, či by akákoľvek rekonštrukcia udalosti a pohybu prispela k tomuto objasneniu. Ak berie

do úvahy čas, za ktorý sa p. B. dostal prakticky bez akejkoľvek dokumentácie z urgentného príjmu na
zobrazovacie vyšetrenie, čo bol čas 2 hod. 7 minút, potom takýto čas považuje za relatívne promptný.
Čižepodľazdravotnejdokumentácieideočas37min.popríchodenaneurologickúkliniku.Infúznaliečba
natrium salicium bola p. B. podaná ako analgetická zmes proti bolesti hlavy, neexistuje žiaden dôkaz,ktorý by spájal podanie infúzie s preukázateľným zhoršením zdravotného stavu p. B.. V čase, kedy
lekárka neurologickej kliniky ordinovala infúznu liečbu z hľadiska ex ante analýzy, nebola aneurizma ani
krvácanie pod pavučnicu potvrdené. Išlo o to subjektívne zmierniť bolesti hlavy. Nemá to žiadny dopad

na kauzu, ktorú riešime. Neurologička konala ako mala. Mala podozrenie na najzávažnejšiu diagnózu,
preto pacienta poslala na zobrazovacie vyšetrenie a navyše toto vyšetrenie aj automaticky rozšírila
na angiografiu. Rovnako tak mohlo ísť o tumor mozgu alebo akúkoľvek inú diagnózu aj v súvislosti s
ťažkosťami p. B. s krčnou chrbticou, alebo o extrakrniálnu cievnu patológiu. V jeho výpovedi nebol
rozpor, pretože lekárka preukázateľným spôsobom myslela na najťažšiu diagnózu, ale zároveň prispela

aj k zmierneniu subjektívnych ťažkostí, ktoré pacient preukazoval. To, že podanie lieku do infúzie nebolo
príliš vhodné v rámci možnej podpory krvácania pri neskoršie diagnostikovanej mozgovej príhode, nie
je okolnosť, ktorá je forenzne významná, pretože ide o jednoznačne o ex post úvahu. Ohľadne pohybu
peši je to otázka ex post analýzy, ktorá je na prvý pohľad logická ale z metodologického hľadiska
neprípustná. Z hľadiska znaleckej činnosti v medicíne. Pri známej diagnóze je postupom lege artis
zamedzenie fyzického pobytu pacienta. To je presne okolnosť, ktorá je popísaná aj v konaní p. doktorky

na neurologickej klinike, ktorá mala telefonicky prijať informáciu z CT a mala okamžite povedať p. B.,
aby si ľahol. Pred tým ako bolo vykonané CT vyšetrenie, nebolo možné pripustiť hypotézu, že malo
dôjsť k ordinovaniu zmeny fyzického statusu pacienta. CT AG znamená, že sa musí čakať, kým sa
naplní cieva kontrastnou látkou, ako prvý nález vidí rádiológ, predpokladá a ten následne vyhodnocuje
nález a zrejme telefonuje nočnej službe, tomu kto vyšetrenie objednal. Rádiológ nie je zodpovedný za

pacienta, ktorý tam príde. Najsprávnejší postup by bol keby z príjmu vypravili vozík, ktorým by išiel na
CT. Pokiaľ by sa preukázalo, že rádiológ skôr volal neurologičke a p. B. by sedel pred rádiológiou, a
ešte stále tam pacient bol, potom by mal byť prevážaný na invalidnom vozíku, prípadne na posteli. Či
by takýto postup zmenil následný stav nie je zodpovedateľná otázka. Mal k dispozícii, čo je uvedené
na str. 3 znaleckého posudku. Dohľad na diaľku alebo na mieste ÚDZS je konaním v intervenciách

zákonač.581/2004Z.z.,znaleckáčinnosťosobitne,znaleckáčinnosťvprípravnomkonaní,tedavkonaní
trestnom je nezávislou činnosťou, ktorá s konaním ÚDZS nemá žiadnu súvislosť. Znalecký ústav nemá
pretožiadendôvodaniteoretickyanipraktickyrevidovaťzáveryznaleckéhoposudku,ktorévzniklivinom
konaní a na základe iných podkladov. Dohľadový spis nemohol ovplyvniť závery znaleckého posudku.
Dohľadový spis si preštudoval a ničím jeho závery nemodifikujú ani neovplyvňujú záver znaleckého

posudku. Navyše konzultanti úradu evidentne nesprávne aplikujú analýzu ex ante a ex post, ale rovnako
tak vyjadrenia jednotlivých pracovísk FN Nitra sú irelevantné k posúdeniu prípadu úmrtia p. B.. Uvedený
dohľadový spis považoval za významný z hľadiska citovaného zákona č. 581/2004 Z.z,, ktorý zároveň
predstavuje dôkaz v správnom konaní, avšak pre závery znaleckého dokazovania nemá žiaden význam.
Na základe výsledkov pitvy nevedel zrekonštruovať časový priebeh ochorenia p. B.. Pitevný nález

vo všeobecnosti častokrát nedovoľuje exaktné časové rekonštruovanie nástupu choroby. Trieštivým
krvácaním sa označuje situácia, kedy dochádza špeciálne v mozgu k tepnovému krvácaniu pod tlakom
z poškodenej tepny, ktoré vedie k deštrukcii okolitého mozgového tkaniva ktoré je pomerne mäkké. Pri
prasknutí ide o výduť taktiež na tepnovom mozgu podľa rozsahu poškodenej tepny môže byť aj rozsah
trieštivého krvácania iný, ale prakticky ide o rovnakú situáciu kedy stena tepny praská a krv pod tlakom

vyteká z poškodenej tepny do mozgového tkaniva ktorá mechanicky narúša.

7. Následne súd prvej inštancie mal za to, že jedným z nárokov, ktoré si žalobkyňa v tomto konaní
uplatnila, bol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 eur. V tejto časti vzniesol žalovaný
námietkupremlčania. Spoukazomnavznesenúnámietkupremlčaniavsúvislostisuplatnenýmnárokom

nanáhradunemajetkovejujmysasúdvprvomradezaoberalotázkou,či nároknanáhradunemajetkovej
ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu a ak áno či vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote a dospel
k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlieha premlčaniu vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe. Tu súd poukázal napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3
Cdo 110/2011 zo dňa 13.10.2011, 5 Cdo 265/2009 zo dňa 17.2.2011, kde bolo konštatované, že právo

na ochranu osobnosti fyzickej osoby je zabezpečované radom čiastkových prostriedkov, na ktoré sa
možno pozerať relatívne úplne samostatne. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
ustanovenia § 13 ods. 2 OZ predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov
ochrany jednotného práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia
na vyváženie a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv

nestačí. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv (podobne ako
je to v prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia alebo práva na náhradu nemajetkovej
ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa ustanovenia
§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ozmene niektorých zákonov), jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom spôsobuje, že ide o osobné právo
majetkovej povahy. Práve obsah nároku a nie predmet jeho ochrany je rozhodujúci pre posúdenie, či
sa uplatní všeobecný právny inštitút premlčania. Ak obsahom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli
priznané žiadne právne účinky. Preto, keďže sa jedná o osobné právo majetkovej povahy, súd dospel k
názoru,žepodliehapremlčaniu.Zvykonanéhodokazovaniavyplývalo,žeF.B.zomreldňaXX.XX.XXXX,
počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu bol podľa §
101 OZ viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo

ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,
kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, teda v tomto prípade dňom 04.12.2019.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť

na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť

námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Premlčacia lehota by tak uplynula dňom 04.12.2022. Súd však musel prihliadnuť na
neplynutie premlčacích lehôt s odkazom na zákon č. 62/2020 Z.z., podľa ktorého lehoty ustanovené

právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,
uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase od 27. marca do 30. apríla 2020
a v čase od 19. januára do 28. februára 2021 neplynuli, teda pri počítaní lehoty súd zohľadnil tieto dva
časové úseky a to 35 kalendárnych dní a 41 kalendárnych dní v celkovej dĺžke 76 kalendárnych dní, čo
fakticky znamená, že o túto dobu sa premlčacia lehota predlžuje a uplynula by tak dňom 18.02.2023 /

pripočítaných 76 dní od 04.12.2022/, deň 18.02.2023 bola sobota, podľa § 122 ods. 3 OZ, ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
deň a to bolo v tomto konkrétnom prípade 20.02.2023. Návrh na zmenu žaloby bol súdu doručený dňa
21.02.2023, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Pôvodne bol súd toho právneho názoru, že zastavenie
plynutia lehôt sa netýka všetkých súkromnoprávnych premlčacích a prekluzívnych lehôt, ale len tých,

ktoré by uplynuli v období medzi 27.03.2020 a 30.04.2020 a 19.01.2021 do 28.02.2021. Zmyslom a
účelom zákona nebolo zastaviť plynutie všetkých lehôt, ale zabezpečiť, aby v čase účinnosti zákona o
mimoriadnych opatreniach, občania neboli nútení uplatňovať svoje práva, ktoré by sa im inak premlčali
alebo by im zanikli. Avšak súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 618/2021 zo dňa
12.11.2021, a aplikoval zákon č. 62/2020 Z.z. aj na prejednávaný spor, pretože tento zákon ustanovil

dobu, počas ktorej lehoty na realizáciu druhovo vymedzenej skupiny procesných úkonov neplynú, nie
je tu priestor na zohľadňovanie individuálnych pomerov sporových strán, bolo potrebné zvoliť taký
aplikačný prístup, ktorý bude rešpektovať právo na súdnu ochranu. Súd žalobu v časti uplatneného
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol z dôvodu premlčania.

8. K uplatnenému nároku na náhradu škody, kde sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 2.489,34 eura
a to titulom nákladov na pohreb neb. F. B. vo výške 698,34 eura a nákladov na vyhotovenie hrobového
miesta a pomníka vo výške 1.800 eur súd prvej inštancie uviedol, že nebolo možné priznať vyššiu
sumu ako 663,88 eura s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa
ktorého náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu sa uhrádzajú do

výšky 663,88 eura. Toto ustanovenie bolo platné a účinné. Podľa § 449 ods. 2 OZ pri usmrtení sa
uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom, pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým
podľa predpisov o nemocenskom poistení. Predpokladom priznania týchto nákladov je ich primeranosť
a súčasne, že neboli uhradené podľa predpisov o nemocenskom poistení. V rámci tohto nároku sa teda
nehradia všetky náklady vo výške, v akej boli skutočne vynaložené, ale náhrada týchto nákladov je

obmedzená hľadiskom primeranosti /rozhodnutie NS ČR sp. zn. 5Cdo/818/2004/. Vykonávací predpis k
dotknutému ustanoveniu, v § 2 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia OZ, v súvislosti s nákladmi na pohreb odkazuje na právnu úpravu, ustanovenie § 101
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého za nákladyspojené s pohrebom sa považujú najmä náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby so
zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou
službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule a náklady na úpravu

hrobu. Ustanovenie § 2 ods. 2 nariadenia vlády stanovuje maximálnu sumu, ktorú je možné považovať
za primerané náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu, a to 663,88 eura.
Ust. § 449 Občianskeho zákonníka obsahuje špecifikáciu niektorých druhov náhrady škody súvisiacich
so škodou na zdraví a menovite v ods. 2 priznáva osobám, ktoré vynaložili náklady spojené s pohrebom
právonaichnáhradu(pokiaľneboliuhradenépohrebnýmposkytnutýmpodľapredpisovonemocenskom

poistení). Nakoľko však možno priznať iba primerané náklady s pohrebom, rozdiel medzi nákladmi
uhradenými podľa predpisov nemocenského poistenia a skutočnými nákladmi prichádza do úvahy len
vtedy, ak skutočné náklady možno považovať aj za náklady primerané (ust. § 2 nar. č. 87/95 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Uvedené nariadenie v § 2 ods. 1 v
súvislosti s nákladmi na pohreb odkazuje na pracovnoprávnu úpravu, a to Nariadenie vlády č. 233/1988
Zb., ktoré však bolo zrušené, preto v tomto prípade je potrebné postupovať podľa ust. § 101 zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ust. § 2 ods. 2 Nariadenia č. 87/95 Z. z. stanovuje maximálnu
sumu, ktorú je možno považovať za primerané náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a
na úpravu hrobu, a to do výšky 663,88 eura. Uvedená právna úprava vyjadruje maximálne možné sumy,
ktoré je možné považovať za primeranú náhradu. To potom znamená, že pri preukázaní zodpovednosti
žalovaného za spôsobenú škodu, by súd žalobkyni mohol priznať len sumu 663,88 eura a vo zvyšnej

časti by jej nárok musel zamietnuť, čo aj urobil.

9. K vyjadreniu žalobkyne a k jej návrhu a argumentom ohľadne prerušenia konania súd prvej inštancie
dodal, že zvažoval, či sú splnené podmienky vymedzené zákonom na prerušenie konania. Postup súdu
v intenciách § 162 CSP je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú

vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, prípadne
rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm. a), b) alebo c), obligatórne preruší konanie
a iniciuje ďalší procesný postup. Ak k takémuto záveru nedospeje, hoci bol podaný návrh niektorou
sporovou stranou, neodníma prípadným zamietnutím návrh na prerušenie konania možnosť sporovej
strane konať pred súdom (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 8/2012). Súd je povinný

prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že pred rozhodnutím vo veci sú splnené
podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Jediný, kto je oprávnený riešiť predmetné otázky, je
Ústavný súd SR. Z uvedeného dôvodu musí súd obligatórne podať návrh na začatie konania Ústavnému
súdu SR a až do skončenia konania na Ústavnom súde SR musí konanie uznesením prerušiť. Súdy
môžu podať návrh na začatie konania iba v súvislosti s konaním, ktoré sa vedie pred všeobecným

súdom. Ústava SR priznala všeobecným súdom aktívnu legitimáciu pre konania pred Ústavným súdom
SR ako najvýznamnejšiu povinnosť súdov implikovanú v zásade iura novit curia. Náležitosti návrhu, ale
aj procesný postup Ústavného súdu SR je vymedzený v zákone o Ústavnom súde Slovenskej republiky
(zák. č. 314/2018 Z. z. v aktuálnom znení), v ustanovení § 41 a nasl. Prerušenie konania trvá až dovtedy,
kým Ústavný súd SR nerozhodne vo veci. V prípade, ak Ústavný súd SR dospeje k záveru o existencii

nesúladu, rozhodne vo veci nálezom. Tento nález sa uverejňuje v Zbierke zákonov a je záväzný odo
dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. Súd zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania, pretože
nedospelknázoru,ženariadenievládyč.87/1995Z.z. konkrétnejehoustanovenie§2 niejevsúladeso
zákonomč.461/2003Z.z.konkrétnejehoustanovením§101,pretožesajednáoodlišnéprávnepredpisy
vzťahujúce sa na odlišné situácie, § 2 sa vzťahuje k § 449 ods. 2 OZ, je jeho vykonávacím predpisom

a § 101 sa vzťahuje na situácie, ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z
povolania, jedná sa o skutkovo aj právne odlišné situácie, každý z týchto citovaných právnych predpisov
sa vzťahuje na iné okolnosti a inú situáciu, ktoré nie je možné porovnávať. Práve zákon o sociálnom
zabezpečení je smerovaný k poškodeným v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
čo nie je prípad žalobkyne, ona nie je takouto poškodenou osobou a na ňu sa vzťahuje Občiansky

zákonník a jeho vykonávací predpis. Na dôvažok by ani nebolo hospodárne prerušovať konanie, keď v
konečnom dôsledku žaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie zodpovednosti žalovaného za vzniknutú
škodu.

10. Vo zvyšnej časti ohľadne uplatneného nároku na náhradu škody /vo zvyšnej časti 663,88

eura/ súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože v konaní nebola preukázaná zodpovednosť
žalovaného za úmrtie pána F. B.. K takémuto záveru nedospelo vo veci vykonané dokazovanie, nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi úmrtím p. F. B. a konaním či nekonaním žalovaného, kedy
postup žalovaného by musel byť postupom non lege artis a súčasne tento postup non lege artis bymusel byť v priamej príčinnej súvislosti s jeho úmrtím. Bez preukázania existencie príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti a následkom, nebolo možné konštatovať
zodpovednosťžalovaného.Posúdenietejtootázkyboloodbornouotázkouavtomtosmeresúdpoukázal

na znalecký posudok č. 99007/2022 vyhotovený znaleckým ústavom forensic.sk zo dňa 15.01.2022 v
trestnom konaní, ako aj výpoveď znalca MUDr. Moravanského na pojednávaní, z ktorých vyplýva, že
zdravotný stav neb. p. F. B. bol v sledovanom období od 03.12.2019 rozpoznaný včas /neurologická
klinika FN Nitra/ a všetky nasledujúce diagnostické a terapeutické postupy boli realizované správne
t.j. lege artis. Podrobným vecným a časovým rozborom nenašiel znalecký ústav žiadne profesionálne,

odborné, medicínske pochybenie u dotknutých subjektov. Non lege artis postup lekára na centrálnom
príjme vysoko pravdepodobne nemal reálny dopad na celkový následok - úmrtie p. F. B.. Znalecký
posudok bol vyhotovený znaleckým ústavom. Z jeho záveru vyplývalo, že v čase od 02.12.2019 do
03.12.2019bolaunebohéhop.F.B.realizovanáviacodborováspolupráca(neurológ,neurochirurg,lekár
KAIM, intervenčný rádiológ). Zdravotná starostlivosť bola poskytnutá u všetkých dotknutých špecialistov
správne, v súlade s postupmi lege artis a boli realizované všetky diagnostické a terapeutické procesy

s cieľom obnovy poškodeného zdravotného stavu menovaného, t. j. znalecký ústav nenašiel postup
non lege artis ani u jedného z dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Prvotné rozpoznanie
poruchy zdravia realizoval konziliárny neurológ (F. A. G.) počas ústavnej pohotovostnej služby dňa
03.12.2019 o 01.30 hod, kedy správne a včas indikoval - pre rozvoj náhle vzniknutej bolesti hlavy -
zobrazovacie vyšetrenie hlavy (CT mozgu) so zobrazením magistrálnych krčných ciev a ciev intrakránia

(CTA extra a intrakránia). Postup neurológa bolo preto možné hodnotiť ako správny postup, t j lege
artis. U nebohého p. F. B. boli použité všetky indikované vyšetrovacie metódy, ktoré ustanovuje
Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Zdravotný stav nebohého p. F.
B. bol v sledovanom období od 03.12.2019 rozpoznaný včas (neurologická klinika FN Nitra) a všetky
nasledujúce diagnostické a terapeutické postupy (neurológia FN Nitra, neurochirurgia FN Nitra, KAIM

FN Nitra, OAIM CINRE Bratislava) boli realizované správne, lege artis, podrobným vecným a časovým
rozborom nenašiel znalecky ústav žiadne profesionálne a odborné medicínske pochybenie u dotknutých
subjektov. Diagnostika a manažment pacienta mala byť lege artis vedená a riadená z centrálneho príjmu
nemocnice, nešlo o správny postup lekára centrálneho príjmu a bolo možné takýto postup jednoznačne
označiť za postup non lege artis, avšak podľa výpovede pani A. B. mali spoločne s pánom F. B. na

centrálnom príjme stráviť čakaním cca 15 minút a následne bol pán F. B. ošetrený na Neurologickej
klinike FN Nitra. Nakoľko išlo o relatívne krátky časový rozdiel, t.j. cca 15 minút medzi pobytom a
(ne)vyšetrením menovaného na centrálnom príjme a jeho následným vyšetrením na Neurologickej
klinike FN Nitra, non lege artis postup lekára na centrálnom príjme vysoko pravdepodobne nemal
reálny dopad na celkový následok, úmrtie pána F. B.. Súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie

dokazovania, keď žalobkyňa požadovala o poskytnutie lehoty 40 dní na vypracovanie súkromného
znaleckého posudku vzhľadom na odlišné závery znaleckého posudku č. 99007/2022 vyhotoveného
znaleckým ústavom forensic.sk a závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to z dvoch
dôvodov. V prvom rade súd poukázal na koncentráciu konania, sudcovská koncentrácia je upravená
v ustanovení § 153 CSP, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Súd je toho názoru, že žalobkyňa nepredniesla svoj návrh na

doplnenie dokazovania včas, ale až v závere konania. V druhom rade bol súd toho názoru, že vo
veci bolo vykonané znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, znalec bol na pojednávaní vypočutý,
vyjadril sa k položeným otázkam, uviedol, že dohľad na diaľku alebo na mieste ÚDZS je konaním v
intenciách zákona č.581/2004 Z.z., znalecká činnosť, osobitne znalecká činnosť v prípravnom konaní,
je nezávislou činnosťou, ktorá s konaním ÚDZS nemá žiadnu súvislosť. Znalecký ústav nemá žiaden

dôvod ani teoreticky, ani prakticky revidovať závery znaleckého posudku, ktoré vznikli v inom konaní a
na základe iných podkladov. Dohľadový spis nemohol ovplyvniť závery znaleckého posudku. Dohľadový
spis si preštudoval a ničím jeho závery nemodifikujú, ani neovplyvňujú závery znaleckého posudku.
Navyše konzultanti úradu evidentne nesprávne aplikujú analýzu ex ante a ex post, ale rovnako tak
vyjadrenia jednotlivých pracovísk FN Nitra sú irelevantné k posúdeniu prípadu úmrtia p. B.. Preto bol súd

toho názoru, že vykonané dokazovanie v prejednávanom spore bolo dostatočné a pre rozhodnutie vo
veci súd už nepotreboval vykonávať žiadne ďalšie dôkazy. Znalecký posudok forensic.sk súd považoval
za kvalitne a odborne spracovaný znalecký posudok znaleckým ústavom, pretože znalec si dokázal v
rámci súdneho konania na pojednávaní pri výsluchu znalecký posudok a jeho závery obhájiť, preto hosúdpovažovalzarozhodujúcipodkladprerozhodovanievovecianepovažovalzapotrebnépristupovaťk
revízii znaleckého posudku, nevidel dôvod spochybňovať závery znaleckého posudku, ktoré považoval
za náležite odôvodnené, posudok považoval za preskúmateľný, dostatočne doložený, relevantný v

posudzovanej veci, zodpovedá pravidlám logického uvažovania, znalecký ústav sa zaoberal všetkými
skutočnosťami, ktorými sa zaoberať mal. Prípadné pochybnosti žalobkyne znalec vysvetlil a objasnil na
pojednávaní, zodpovedal všetky jej otázky a vyjadril sa aj k spisu ÚDZS. Na základe takto vykonaného
dokazovania bol súd schopný urobiť vlastný názor na relevantnosť a kvalitu znaleckého posudku.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, vo veci mal žalovaný plný úspech, keďže žaloba bola
v celom rozsahu zamietnutá, žalovanému priznal náhradu trov konania s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.
V sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo
je v tomto prípade žalovaný, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, teda žalobcovi
a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, a to ani

v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle
ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude
rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

12. Znalcovi MUDr. Norbertovi Moravanskému, PhD, s miestom výkonu činnosti Thurzova 963/4, 014 01

Bytča, súd prvej inštancie tiež priznal nárok na znalečné v rozsahu 100 % proti žalobkyni ako neúspešnej
strane sporu, o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne
však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Osobitný
výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku
(odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške).

13. Proti tomuto rozsudku (všetkým jeho výrokom) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa,
namietajúc, že súd označil ako predmet konania náhradu škody, pričom pominul, že predmetom konania
je aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, v dôsledku čoho mala za to, že zamietnutím súd rozhodol len
o náhrade škody, čím sa výrok dostal do rozporu s odôvodnením. Zároveň vytýkala to, že súd žalobu

v časti uplatnenej náhrady škody zamietol ako celok a pritom v odôvodnení v bode 11 uviedol, že mohol
priznať len sumu 663,88 eura a vo zvyšnej časti by nárok musel zamietnuť, teda sa javilo, ako keby
sumu 663,88 eura priznal. Poukázala tiež na to, čím súd odôvodnil zamietnutie žaloby a to tým, že
nebolo možné konštatovať zodpovednosť žalovaného a následne konštatoval, že žalobkyni neposkytol
lehotu na predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorú žiadala v nadväznosti na výsluch MUDr.

Moravanského. Poukázala pritom na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a mala
za to, že súd vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného znaleckým ústavom, ale na jeho
vysvetlenie ustanovil znalca, ktorý síce je znalcom znaleckého ústavu a podieľal sa na vypracovaní
znaleckého posudku, ale do konania bol pribratý ako znalec fyzická osoba. Rovnako súd nežiadal
o zbavenie mlčanlivosti znalecký ústav, ale znalca, preto znalec nemohol konať v mene znaleckého

ústavu, ale mohol vyjadriť len svoj znalecký názor na posudok č. 99007/2022. Uvedené zakladá chaos
v znaleckom dokazovaní a to v tom, že znalecký ústav uviedol, že nešlo o správny postup lekára
centrálneho príjmu a je možné takýto postup jednoznačne označiť za postup non lege artis. Následne
v prípade zistenia pozitívneho krvácania je nutné pacienta upokojiť, zabrániť mu fyzickej aktivite.
Najdôležitejší vplyv z hľadiska forenznej medicíny v tomto prípade je skutočnosť, že pacient fyzicky

prichádza na urgentný príjem, ale na tomto pracovisku nie je štandardne vyšetrený a nie je o jeho pobyte
spísaná žiadna zdravotná dokumentácia. Tiež poukázala na to, že látka, ktorá mu bola podaná vyvoláva
poruchy zrážania krvi. Rovnako tak vytýkala, že znalec bagatelizoval otázku chodenia pacienta pešo
po nemocnici, podľa neho hodinu a pol, pričom ale zároveň konštatoval, že pri známej diagnóze je
postupom lege artis zamedzenie fyzického pobytu pacienta. Žalobkyňa mala teda za to, že znalec MUDr.

Moravanský nevykonal v tomto konaní znalecké dokazovanie, keďže bol ustanovený do konania súdom
ako znalec – fyzická osoba, a preto mohol prezentovať výlučne svoj znalecký názor. Súd si dokonca
neujasnilanito,čivyslúchaznalca–fyzickúosobu,ktoréhodokonaniaustanovilaleboznalca–zástupcu
znaleckého ústavu, hoci znalecký ústav do konania pribratý nebol. Napriek tomu tvrdila, že súd jej
znemožnením zadania vypracovania súkromného znaleckého posudku odňal právo, ktoré jej ako strane

patrí. Zásadne oponovala tomu, že mala súkromný znalecký posudok navrhnúť alebo predložiť skôr, ako
bolo vykonané znalecké dokazovanie súdom ustanoveným znalcom, a bez vedomosti o jeho výsledku.
Kým nemala vedomosť o tom, ako sa znalec vyjadrí k záverom ÚDZS, ktoré v čase vypracovania
znaleckého posudku ústavom nemal ústav k dispozícii a neuviedol ho medzi zdrojmi, nemala dôvodobjednávať ani žiadať o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, a to aj vzhľadom na závery
dohľadového konania ÚDZS. Vytýkala taktiež, že súd v rozsudku žiadnym spôsobom sa nevysporiadal
s nevykonaním základného dôkazu, ktorým je výsluch strán sporu, osobitne výsluch žalobkyne. Tento

dôkaz bol navrhovaný už v samotnej žalobe, ako aj na ostatnom meritórnom pojednávaní, a preto bolo
procesne neprípustné, ako aj odňatím práv strany sporu a odporujúce zásade ústnosti konania, keď súd
odmietne výsluch strany sporu s odôvodnením, že sa k veci vyjadrovala v trestnom konaní.

14. K námietke premlčania žalobkyňa poukázala na zásadnú odlišnosť majetkovej zložky nemajetkovej

ujmy od iných majetkových práv. Predmetom konania je relutárna satisfakcia za zásah do práva
žalobkyne na súkromie a rodinný život, ku ktorému došlo smrťou jej manžela. Mala za to, že ustanovenie
§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka bolo inkorporované ako všeobecné pravidlo nezasahovanie do
osobnostných práv zásahmi, ktoré sú definované v § 11 Občianskeho zákonníka zásahmi do života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy.
Poukázala tiež na to, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti absentuje priama väzba až do

ukončenia konania pred Úradom pre dohľad, resp. trestného konania. Poškodenie zdravia, či smrť
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti by mala skôr korešpondovať, aj z hľadiska jej následkov pre
pozostalých, s právnou úpravou škody na zdraví, než prísne s § 11-13 Občianskeho zákonníka, ktorá
je naviac, pomerne strohá. Preto vytýkala, že súd sa nezaoberal tým, či právna úprava, ktorú na vec
aplikoval je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie, či náhrada nemajetkovej ujmy je uplatňovaná

čo do výkladu zodpovedajúcemu tak druhu porušeného práva, ako aj ochrane tohto práva v zmysle
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná a judikatúry ESĽP. Poukázala pritom na
rozdielne vymedzenie nárokov, pričom citovala § 11, § 100, § 101, § 105, § 106, § 508 Občianskeho
zákonníka a mala tiež za to, že pri škode zákon rozlišuje úmyselné a neúmyselné konanie, pričom
pri úmyselne spôsobenej škode predlžuje premlčaciu dobu až na 10 rokov od udalosti, a preto ak

by išlo o úmyselné konanie žalovaného (čo by bolo preukázané znaleckým dokazovaním), nemal by
tento fakt žiadny vplyv na trvanie premlčacej doby. Zároveň dala do pozornosti aj zákon č. 514/2003
Z.z. a považovala za potrebné zaoberať sa aj tým, či v prejednávanej veci je výklad práva ústavne
konformný, a zároveň eurokonformný a v súlade s medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR titulom ich
ratifikácie viazaná, a či je v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a komunitárnou právnou

úpravou, ktorá má prednosť pred zákonmi SR. Tvrdila, že až doručením oznámenia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou získala vedomosť o tom, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti,
kto je subjektom, voči ktorému si môže uplatňovať pred súdom nároky uplatnené aktuálnou žalobou,
teda až dňom doručenia upovedomenia o ukončení dohľadu mohla právo vykonať prvý raz, keďže
dovtedy absentovala kvalifikovaná vedomosť o tom, či došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti a ak áno, kto je za ňu zodpovedný – ergo, proti komu sa možno domáhať nároku žalobou.

15. Vytýkala, že súd sa nevysporiadal ani s aplikáciou § 193 CSP, teda viazanosťou rozhodnutím
správneho orgánu o spáchaní správneho deliktu žalovaným.

16. Taktiež vytýkala, že znalec nie je stranou sporu, preto mu nemôže vzniknúť priamy nárok na náhradu
znalečného, ktorú priznáva súd priamo výrokom rozsudku. Súd mal rozhodnúť rozsudkom iba o trovách
strán konania a ich náhrade a o trovách štátu.

17. Záverom poukázala na omyl pri uvedení adresy právnej zástupkyne a žiadala, aby odvolací súd

odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, s vyslovením záväzného právneho názoru.

18. V lehote na podanie odvolania žalobkyňa doplnila odvolanie aj o odvolanie do trov konania, majúc
pritom za to, že zmenou meritórneho rozhodnutia, stratí opodstatnenie aj výrok o náhrade trov konania.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok je vo všetkých
výrokoch vecne správny a jeho odôvodnenie spĺňa zákonné kritéria, ktoré sú súčasťou práva na
spravodlivý proces. Mal za to, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, správne procesne postupoval, dospel k správnym skutkovým zisteniam,

správne vec právne posúdil, pričom žalobcovi nebolo znemožnené uskutočňovanie jeho procesných
práv a konanie nemá vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K odvolacej argumentácii uviedol, že súd výrokom I. zamietol žalobu ako celok, teda rozhodol o všetkých
uplatnených nárokoch. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť v prípade zamietnutiažaloby rozhodovať samostatnými výrokmi o jednotlivých uplatnených nárokoch. V prípade zmeny žaloby
sa nemusí v zmysle § 96 CSP meniť označenie predmetu konania. Zároveň poukázal na body 11
a 13 odôvodnenia, kde súd jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo zamietol žalobu v celom rozsahu

uplatnenej výšky škody, t.j. aj vo vzťahu k sume náhrady uplatnenej všeobecne záväznými predpismi.
Samotné konštatovanie, že postup žalovaného nebol správny, sám o sebe nezakladá zodpovednosť
žalovaného za škodu, resp. ujmu, nakoľko porušenie právnej povinnosti je len jedným z atribútov
zodpovednosti za škodu. Otázkou príčinnej súvislosti sa zaoberal znalecký ústav, pričom konštatoval, že
postup žalovaného s vysokou pravdepodobnosťou nemal za následok úmrtie pána F. B.. Znalec rovnaký

záver uviedol aj v civilnom sporovom konaní. Z hľadiska zodpovednosti za škodu, žalovaný netvrdil,
že kauzálny nexus je potrebné preukazovať na úrovni 100%, pričom je mu známa rozhodovacia prax
súdov v tejto otázke. Ani aplikácia tzv. teórie straty šance však neznamená, že súdna prax rezignovala
na potrebu preukazovať mieru pravdepodobnosti súvislosti medzi zdravotným stavom a konaním či
opomenutím poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Dôkazné bremeno je primárne na strane žalobcu
a len za určitých okolností môže teoreticky dôjsť k jeho presunu na žalovaného. Postup žalovaného by

teda musel byť postupom non lege artis a súčasne postup non lege artis by musel byť príčinou hlavnou,
dôležitou, podstatnou a značnou, t.j. šanca na zlepšenie zdravotného stavu by musela byť odňatá
v miere prevažujúcej nad vývojom zdravotného stavu, ktorý nebolo možné riadnym využitím poznatkov
lekárskej vedy ovplyvniť. Znalec, ktorý bol vypočutý v konaní, bol oboznámený s obsahom znaleckého
posudku, taktiež bol oboznámený s výsledkami dohľadu vykonaného ÚDZS a súvisiacim spisom. Znalec

odpovedal na otázky strán sporu a súdu. Poukázal tiež na to, že už na pojednávaní dňa 25.10.2023
právny zástupca žalobcu uviedol, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok, avšak ten nebol
vypracovaný do vyhlásenia dokazovania za skončené dňa 20.05.2024. Pokiaľ išlo o výsluch žalobcu,
tento sa zúčastnil pojednávania dňa 24.04.2023 a následne sa ostatných pojednávaní nezúčastňoval.
Kpremlčaniuuviedol,ževdanomprípadeuplynulaobjektívnatrojročnápremlčacialehotapreuplatnenie

nároku na súde. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

20. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zotrvala na tom, že znalecký posudok bol vykonaný
v trestnom konaní, v civilnom konaní bol súdom ustanovený znalec – fyzická osoba, ktorý nemôže
meniť ani dopĺňať znalecký posudok podaný znaleckým ústavom, v dôsledku čoho bolo žalobkyni

znemožnené vykonať znalecký posudok. Taktiež namietala to, že ústav, ako ani F. F. nehodnotili
vplyv (vzdialenosť, čas, fyzickú námahu) opakovaného pešieho presunu pacienta medzi jednotlivými
oddeleniami nemocnice v stave vážnej poruchy zdravia, v ktorom mal byť imobilizovaný a prepravovaný
na vyšetrenia výhradne na vozíku. Taktiež nebol odstránený rozpor medzi výhradou ÚDZS k podaniu
NaSalicylum, ktorý podnecuje krvácanie a vadným stotožnením podávaného liečiva s O., a to osobitne

s prihliadnutím na masívne zhoršenie zdravotného stavu nebohého s krátkym odstupom po podaní
liečiva. Na záver žalobkyňa zdôraznila, že k záverom dohľadového konania UDZS sa F. F. vyjadril
až na pojednávaní, na ktorom bolo ukončené dokazovanie a to bez výsluchu žalobkyne, ako ani súd
neposkytol žalobkyni priestor na vypracovanie ďalšieho, súkromného znaleckého posudku, za účelom
odstránenia rozporov. Namietala taktiež, že OČTK sa zaoberali možnosťou zodpovednosti fyzickej

osoby, avšak nezaoberali sa zodpovednosťou žalovaného ako právnickej osoby. Fakt, že intenzita
pochybení zistená v trestnom konaní neodôvodňovala vznesenie obvinenia konkrétnej fyzickej osobe
z trestného činu usmrtenia, aj s prihliadnutím na to, že v trestnom konaní bol znalecký posudok
vypracovaný bez vedomosti ústavu o záveroch UDZS, neznamená automaticky absenciu pochybenia
a civilnoprávnej zodpovednosti právnickej osoby žalovaného. Nevykonanie svojho výsluchu považovala

za vadu konania, definovanú v uznesení NS SR sp. zn. 5Obdo/7/2023.

21. Ďalšie písomné vyjadrenie podané nebolo.

22. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou,

v ktorej neprospech bolo rozhodnuté v jednotlivých napadnutých výrokoch, v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti (§ 363 CSP),
viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením
rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením vo výroku I., v časti zamietnutia žaloby, týkajúcej sa nemajetkovej ujmy, a vo
výroku II., týkajúcom sa zamietnutia návrhu na prerušenie konania, je potrebné potvrdiť podľa 387 CSPa vo výroku I., v časti zamietnutia žaloby, týkajúcej sa náhrady škody, ako aj vo výrokoch III. a IV., je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Vychádzal pritom z toho, že predmetom súdneho konania boli dva samostatné nároky a to nárok na
náhraduškody,ktorápozostávalaznákladovnapohrebvovýške698,34euraanákladovnavyhotovenie
hrobového miesta a pomníka vo výške 1.800 eur, a tiež nárok na nemajetkovú ujmu podľa § 11
a nasl. Občianskeho zákonníka. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o obidvoch nárokoch (t.j.

o nároku na náhradu škody a o nároku na nemajetkovú ujmu) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Uvedené
jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorého sa súd prvej inštancie
jednak vysporiadal so zamietnutím žaloby v časti nároku na nemajetkovú ujmu a tiež sa vysporiadal so
zamietnutímžalobyvčastinárokunanáhraduškody.Nauvedenomzávereničnemeníanitáskutočnosť,
že súd prvej inštancie nedostatočne vymedzil predmet sporu v záhlaví napadnutého rozsudku, kde
uviedol „v konaní o náhradu škody“, pričom správne malo byť uvedené „v konaní o náhradu škody

a nemajetkovej ujmy, resp. v konaní o náhradu škody a iné“. Uvedené však nepredstavuje žiadnu
procesnú vadu, ale ide o chybu v písaní, ktorá bola opravená opravným uznesením, uvedeným v záhlaví
tohto rozsudku.

24. Následne, zaoberajúc sa s odvolacími dôvodmi a námietkami, odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvej inštancie v časti, týkajúcej sa nároku na nemajetkovú ujmu, a mal za to, že súd prvej
inštancie sa správne v prvom rade zaoberal námietkou premlčania a túto správne vyhodnotil ako
dôvodnú, preto v tejto časti žaloby je odvolacia argumentácia žalobkyne nedôvodná. Odvolací súd
v tejto časti žaloby nevzhliadol nesprávne právne posúdenie, ako ani inú vadu konania a taktiež nezistil
znemožnenie strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože pri dôvodne vznesenej

námietke premlčania je vykonávanie akýchkoľvek dôkazov nehospodárne. Žalobkyňa v odvolaní
nespochybnila výpočet, ako ani použitú judikatúru, avšak poukázala na zásadnú odlišnosť majetkovej
zložky nemajetkovej ujmy od iných majetkových práv. Taktiež vytýkala, že súd sa nezaoberal tým, či
právna úprava, ktorú na vec aplikoval, je v súlade so zásadou diskriminácie, či je ochrana práva v zmysle
medzinárodných zmlúv a poukázala na tú skutočnosť, že až doručením oznámenia získala vedomosť

o tom, že žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti, teda mohla právo prvýkrát vykonať. S takýmto
právnym názorom žalobkyne sa však ani odvolací súd nestotožnil a považoval ho za nedôvodný. Mal
pritom za to, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktorých
rozpor s ústavou, ako ani medzinárodnými zmluvami, nebol preukázaný, ich aplikáciu nevylučovalo
žiadne zákonné ustanovenie. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo by použitá právna úprava nemala

byť v súlade so zásadou diskriminácie a z akého dôvodu by mala byť žalobkyňa diskriminovaná. Svoju
argumentáciu v tomto ohľade žalobkyňa v odvolaní bližšie nešpecifikovala. Rovnako tak v odvolaní
absentovalo aj rozvinutie námietky, týkajúcej sa ochrany práva v zmysle medzinárodných zmlúv. Čo sa
týkalo počiatku plynutia lehoty, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie správne
ustálil, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemajetkovú ujmu je

viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť
osobnostné práva fyzickej osoby. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/110/2011
zo dňa 13.10.2011, sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011, ktoré žalobkyňa nespochybnila, ako
ani nepreukázala ich prekonanie inou judikatúrou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na
rozhodnutie NS SR zo dňa 27.11.2012 sp. zn. 2Cdo/194/2011 (R 58/2014), ktorého právna veta

znie, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, je právom majetkovej povahy, ktoré sa
premlčuje. V odôvodnení najvyšší súd tiež uviedol, že počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej
doby v prípade náhrady za nemajetkovú ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný na
okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné
práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy k takémuto

zásahu došlo. Teda v preskúmavanom prípade premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim
po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv, čo bolo v tomto prípade dňom
04.12.2019 (úmrtie nastalo dňa 03.12.2019) a uplynula dňa 20.02.2023 (a to aj po pripočítaní lehôt,
kedy premlčanie neplynulo, v súčte 76 dní). V rámci tejto lehoty žalobkyňa nielenže obdržala oznámenie
o výsledku prešetrenia podnetu zo dňa 02.12.2020, ale aj dňa 14.12.2021 podala žalobu o náhradu

škody. Pritom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by jej niečo bránilo podať aj žalobu
o náhradu nemajetkovej ujmy v premlčacej dobe, preto jej námietky, týkajúce sa právneho posúdenia
námietky premlčania ohľadom náhrady nemajetkovej ujmy, odvolací súd vyhodnotil za nedôvodné.25. Iná situácia je však v konaní o nároku na náhradu škody, nakoľko v tejto časti námietka premlčania
vznesená nebola a potom, ako súd prvej inštancie si ustálil, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná
a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný subjekt, ako aj boli splnené všetky procesné podmienky, nič

súdu nebránilo, aby vec meritórne prejednal. Meritórne prejednanie pritom znamená, že súd umožní
stranám sporu produkovať skutkové tvrdenia a navrhovať k nim dôkazy, nakoľko v rámci prejednacej
zásady iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a ukladá im povinnosť
označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia
dôkazného bremena o svojom tvrdení. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu,

pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje práve hmotnoprávna norma, ktorá
má byť na daný spor aplikovaná. Dôkazné bremeno ohľadom všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje
svoj nárok, má žalobca, keď dôkaznú povinnosť má síce i žalovaný, pokiaľ ide o tvrdenia opačného
obsahu a významu, avšak jeho dôkazná povinnosť sa odvíja len od úrovne splnenia dôkaznej povinnosti
žalobcom. Ust. § 191 ods. 1 CSP upravuje pritom princíp voľného hodnotenia dôkazov, keď v zmysle
ust. § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon

neustanovuje inak. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý
ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré

boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon
nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania. Základom hodnotiaceho princípu
súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná

logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcichdôkazov.Získanépoznatkypotomporovnáspoznatkamizískanýmihodnotenímostatných
dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.

Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorýjepodkladomprezáverotom,čiadoakejmieryúčastníksplnilsvojupovinnosťpreukázaťskutkové
tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

26.Vrámcimedicínskychsporov,ohľadomuneseniadôkaznéhobremena,jepotrebnéaplikovaťajnález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 716/2016 z 24. októbra 2017, z ktorého vyplýva, že
„miera dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi skúmanými javmi určená stupňom absolútnej istoty,
a tým vylučujúca jej procesnoprávne poznanie na základe obvyklého priebehu určitého skutkového deja,

o pravdivosti ktorého nie sú rozumné pochybnosti, aj keď alternatívne možnosti jeho iného priebehu
nemožno teoreticky úplne vylúčiť, je z ústavnoprávneho hľadiska neprimeraná. V sporových súdnych
konaniach, ktoré majú svoj pôvod vo vzťahoch lekár (zdravotnícke zariadenie) a pacient (klient), je
aplikácia štandardného typu dôkazného sylogizmu (affirmanti incumbit probatio) nepostačujúca, ak
zároveň narúša spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými stranami tým, že nezohľadňuje typicky v

týchto sporoch sa vyskytujúcu dôkaznú núdzu na strane poškodeného pacienta danú objektívnymi
limitmi vyplývajúcimi z jeho postavenia, v dôsledku čoho dochádza k porušeniu aj jedného z aspektov
práva na spravodlivé súdne konanie, ktorým je rovnosť jeho strán. Všeobecný súd je v takom prípade
povinný proporcionálne vyvážiť vzájomné asymetrické postavenie týchto subjektov, pretože ináč sú na
žalobcu (poškodeného) ako slabšiu stranu v ich vzájomnom vzťahu kladené neúmerné nároky, čím

sa mu v súdnom konaní fakticky znemožňuje presadenie jeho hmotnoprávnych nárokov. Spravodlivé
usporiadanieprocesnýchvzťahovmedzistranamisporuvtýchtotypovýchsituáciáchpretovyžaduje,aby
slabšie postavenie poškodeného pacienta bolo kompenzované napríklad odklonom od tejto základnej
konštrukcie delenia bremena tvrdenia alebo dôkazného bremena, a to napríklad jeho sekundárnym
prenesením na žalovaného.“

27. Z vykonaného dokazovania pritom jednoznačne vyplývalo, že súd prvej inštancie vychádzal
pri určení príčinnej súvislosti zo Znaleckého posudku číslo 99007/2022, vypracovaného znalcom
forensic.sk, znaleckým ústavom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, v rámci trestného konania pre prečinusmrtenia, v závere ktorého bolo uvedené, že non lege artis postup lekára na centrálnom príjme vysoko
pravdepodobne nemal reálny dopad na celkový následok, úmrtie pána F. B.. Okrem toho v znaleckom
posudku bolo uvedené, že „znalecký ústav určuje F. F. B. a F. C. F., I., ktorí môžu pred súdom alebo iným

orgánom verejnej moci osobne potvrdiť správnosť znaleckého posudku a podať žiadané vysvetlenie.“
Naproti tomu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že pánovi F. B., v dohliadanom
období nebola zo strany poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica Nitra poskytnutá
zdravotná starostlivosť správne v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou tiež uviedol, že v tomto konkrétnom prípade štatistické údaje tiež majú
limitovaný význam, a nie je možné tvrdiť, že v prípade kvalifikovanejšieho prístupu k pacientovi na
OUM by nebolo došlo k rovnakému rozvoju komplikácií ako sa to stalo v danom prípade. Problém bol
v tom, že pacientovi sa takáto šanca neponúkla, pričom poukázal na to, že pacient podľa neurologického
nálezu nemal ložiskovú symptomatológiu, mal hypertenziu a ukrutné bolesti hlavy, a v čase o 0:30
hod. mohol mať SAK podľa Hunta-Hessa I. Kým sa mu urobilo CT, trvalo to do 2:07 hod., čiže pacient

hodinu a pol chodil po areáli nemocnice, namáhal sa, namiesto toho, aby bol v absolútnom kľude a mal
zahájenú antihypertenzívnu liečbu. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č.k. 12C/67/2021-213
zo dňa 26.02.2024, ktorým ustanovil znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD. s miestom výkonu
činnosti Thurzova 963/4, 014 01 Bytča, znalca v odbore: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: súdne
lekárstvo, za znalca v tomto konaní a uložil ustanovenému znalcovi, aby podal vysvetlenie k ZP č.

99007/2022. Vysvetlenie znalec podal ústne na pojednávaní konanom dňa 20.05.2024, avšak podľa
názoru odvolacieho súdu ide o podanie vysvetlenia k znaleckému posudku, týkajúcemu sa trestného
konania a to len v medziach znaleckého posudku tak, ako mu to umožnil znalecký posudok vo svojom
závere, viď. vyššie citované. V tomto ohľade je potrebné dať za pravdu žalobkyni, že súd prvej
inštanciezvolilnesprávnyprocesnýpostupzaúčelomodstráneniarozporovmedziznaleckýmposudkom

a stanoviskom Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Správne mal súd prvej inštancie
ustanoviťznaleckýústavzaúčelompísomnéhodoplneniaznaleckéhoposudkuatovmedziachcivilného
konania, v rámci ktorého sa neskúma trestnoprávna zodpovednosť fyzickej osoby, ale zodpovednosť
právnickej osoby za spôsobenú škodu. Po výsluchu znalca žalobkyňa preto navrhla doplniť dokazovanie
o súkromný znalecký posudok, avšak tento návrh na dokazovanie súd zamietol, pričom odvolací súd

v kontexte odvolacích dôvodov vytýka nedostatočné zdôvodnenie záveru súdu o zamietnutí tohto
návrhu. Mal pritom za to, že tento návrh na doplnenie dokazovania, ako na to poukázal aj žalovaný, bol
vznesený skôr ako na poslednom pojednávaní, avšak s ohľadom na výsledok doplneného dokazovania
bol zduplikovaný, a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie o ňom rozhodnúť a svoje rozhodnutie
aj riadne zdôvodniť. Poukaz na to, že znalecký posudok, vyhotovený v trestnom konaní, ktorého závery

súdny znalec obhájil aj v civilnom konaní, s bagatelizovaním non lege artis postupu, nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu považovať za dostatočné zdôvodnenie a to najmä s poukazom na rozdielnosti
medzi trestnoprávnou zodpovednosťou (prezumpcia neviny) a občianskoprávnou zodpovednosťou
v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR.

28. Nedostatočné zdôvodnenie pritom nespočívalo len v tom, že súd prvej inštancie nevytvoril
žalobkyni priestor na súkromný znalecký posudok, ale aj v tom, že súd prvej inštancie nedostatočne
zdôvodnil odstránenie rozporov medzi znaleckým posudkom, vyhotoveným v rámci trestného konania
a stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vyhotoveným tiež podľa osobitných
predpisov. Najmä nezistil vplyv konania non lege artis na následok, pričom v rámci tohto pochybenia

nebolo vytýkané len to, že nebol nebohý vyšetrený na urgentnom príjme, ale taktiež bol vytýkaný pohyb,
zvýšená námaha, podanie nesprávneho liečiva a taktiež strata šance prežiť. Podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade bolo zistenie, či aj pri dodržaní poskytnutia
zdravotnej starostlivosti lege artis (t.j. prijatia na urgente, zamedzenia pohybu, vykonaniu CT vyšetrenia
s kontrastnou látkou a nepodaní nesprávneho liečiva, ale zahájaní správnej liečby) by nastal rovnaký

následok. Uvedené nemožno pritom obhajovať pomermi zdravotníctva. Až v prípade, ak sa nepodarí
ani doplnením znaleckého posudku odstrániť rozpory medzi jednotlivými dôkazmi, je na uvážení súdu,
aby zvážil ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené stranami. V tejto súvislosti je potrebné
dať do pozornosti, že v zmysle uznesenia z 27.05.2020 sp. zn. 4Cdo/140/2019 „znalecký posudok /.../ je
len jedným z dôkazov vykonaných v konaní, ktorý podlieha hodnoteniu súdu v zmysle zásad uvedených

v čl. 15 a § 191 CSP a jeho závery nemôžu byť súdom iba mechanicky preberané, pretože by to vo
svojich dôsledkoch jednak znamenalo popretie možnosti súdu hodnotiť dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, privilegovanie znaleckého dôkazu a prenesenie zodpovednosti za skutkovú správnosť
súdneho rozhodnutia na znalca, čo je postup z ústavného hľadiska neakceptovateľný, a jednako pritakomto postupe by sa mohli medicínske spory ponechať iba dišputám lekárskych kapacít a sudcovia by
ich závery za štát iba formálne potvrdzovali (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.
ÚS 3937/18). Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak tieto

závery nemôže ani nekriticky preberať, ale v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ich musí
zhodnotiť vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov, čiže znalec prihliadol ku
všetkým skutočnostiam, s ktorými sa mal vysporiadať, či sú jeho závery podložené výsledkami konania
a logicky odôvodnené a či nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Ak vzniknú
alebo ďalej pretrvávajú o niektorej odbornej otázke pochybnosti, súd ich nemôže sám odstrániť vlastným

názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby (písomne alebo v rámci jeho výsluchu) podal vysvetlenie a vyjadril
sa k doplňujúcim otázkam či námietkam strán k znaleckému (odbornému) posudku, prípadne znalcov
(odbornekvalifikovanéosoby)vzájomnekonfrontovať.Akmásúdkdispozíciidva(čiviacero)znaleckých
(odborných) posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý
z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádza zo
záveru druhého znaleckého (odborného) posudku (porov. R 45/1984)“.

29. Z uvedeného teda vyplýva, že súd prvej inštancie sa nedostatočne riadiť závermi, vyplývajúcimi
z vyššie citovaného rozhodnutia, pretože nedostatočne odstraňoval rozpory v predložených dôkazných
prostriedkoch. Súd prvej inštancie síce vykonal výsluch znalca, avšak tento znalec mal poverenie len
na to, aby potvrdil správnosť znaleckého posudku a podal žiadané vysvetlenie, ale nemohol vykonať

doplnenie, týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti za postup non lege artis.

30. Zároveň odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri náhrade škody vychádzal z § 2 ods. 2
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., avšak žalobkyňa žiadala náhradu škody, pozostávajúcu z nákladov na
pohreb a nákladov na vyhotovenie hrobového miesta. Predmetné ustanovenie sa však týka nákladov

na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu do výšky 663,88 eura, avšak netýka sa
nákladov na pohreb, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec nevysporiadal, ale subsumoval
ich do jednej položky, pričom však svoj postup nezdôvodnil. Rovnako tak absentuje aj zdôvodnenie
výroku o znalečnom, v rámci ktorého nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia súd prvej
inštancie priznal znalečné v rozsahu 100% proti žalobkyni, keď podľa § 262 ods. 1 CSP súd rozhoduje

o náhrade trov konania.

31. Vychádzajúc tak z namietaného porušenia práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie, odvolací
súd, hodnotiac odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby,
týkajúcejsanáhradyškody,zistil,žepredmetnéodôvodnenienezodpovedápožiadavkámvzmysle§220

ods. 2 CSP. Obsahom práva na spravodlivý proces (right to a fair trial) je pritom nielen právo na prístup
k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, ale aj právo na vyporiadanie

sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Ide pritom o naplnenie odvolacieho dôvodu
v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý žalobkyňa v rámci odvolania vzniesla a odvolací súd ho
vzhliadol za dôvodný, spôsobujúci zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., v časti týkajúcej

sa náhrady škody, vo výroku III. a IV. a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

32. Chápanie relevancie kvality odôvodnenia je dlhodobo a konzistentne zvýrazňované aj v judikatúre
ESĽP, ktorý v práve na riadne odôvodnenie rozsudku síce nevidí absolútne právo strany sporu

na odpoveď na úplne každý jej argument, ale vyžaduje špecifickú odpoveď na argumenty, na
odpovediach na ktoré je rozhodnutie postavené, pričom zdôrazňuje, že otázka relevantnosti toho-
ktorého tvrdenia alebo návrhu sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Z odôvodnenia
meritórneho rozhodnutia musí byť zjavné aj to, prečo niektoré z tvrdení strán považoval súd za
irelevantné. Úlohou súdu prvej inštancie bolo náležite zistiť skutkový stav, právne ho posúdiť, zaujať

autoritatívny názor na predmet konania a dostatočne ho odôvodniť. Z tohto pohľadu sa od súdu
prvej inštancie očakáva pri argumentácii „najviac práce“. Kľúčovou otázkou pri posudzovaní kvality
odôvodnenia rozhodnutia je kvalita odpovedí na otázky, ktoré sa vyskytli v priebehu konania. Ešte pred
formulovaním samotných odpovedí je dôležité, aby si súd „ujasnil“, na ktoré otázky je jeho povinnosťouodpovedať. Nezahrnutie otázky, na ktorú bolo potrebné odpovedať (čiže úplná absencia odôvodnenia
určitej časti postupu, skutočnosti a pod.), ako aj nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca
otázku, odpoveď nelogická, nekonzistentná, či nezrozumiteľná, predstavujú odklon od ideálneho

odôvodnenia a znižujú presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého. Nie každá „nedokonalosť“ však
predstavuje vadu, na ktorú je nevyhnutné reagovať kasačným rozhodnutím. V niektorých prípadoch
je udržateľné aj strohé odôvodnenie, pretože odôvodnenie má byť výstižné a kvantita odôvodnenia
rozhodne nie je meradlom jeho kvality. Pre vyvodenie záveru o potrebnom následku v opravnom
konaní je tá skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje alebo je nedostatočné odôvodnenie skutočnosti,

na ktorej súd založil svoje rozhodnutie, prípadne absentuje odôvodnenie právnych záverov, tento
nedostatok dosahuje kritickú intenzitu a predstavuje tak porušenie práva na spravodlivý proces v podobe
nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

33. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie námietky žalobkyne v časti, týkajúcej sa náhrady
škody, nedostatočne odôvodnil, a to s poukazom na zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie,

z dôvodu čoho podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu dôvodu podľa § 389 ods. 1 psím. b) v spojení
s § 391 ods. 1 CSP t. j. dôvodu k zrušeniu a vráteniu veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania (§ 379
písm. a/ CSP) a tiež rozhodnutia o znalečnom. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne posúdi (čo do základu i rozsahu) nároky

žalobkyne v rámci nároku na náhradu škody a to každý osobitne a zohľadní pritom podstatné námietky
uplatnené žalobkyňou v odvolaní v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu uvedeného k nim
(viď. vyššie). Úlohou súdu prvej inštancie (po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie v časti náhrady škody) bude náležite sa vysporiadať i s ďalšími námietkami
strán sporu, zohľadňujúc pritom aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, ako

i právny názor vyššie vyslovený odvolacím súdom. Rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak,
aby bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov
celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

34. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

35. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).