Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Námestovo

Judgement was issued by Mgr. Katarína Radičová

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 0T/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010408
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Radičová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823010408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Katarínou Radičovou, v trestnej veci proti obž. A.

B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F., adresa na doručovanie písomností B. E.
XXX, F., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 6.2.2024 v Dolnom Kubíne, takto

r o z h o d o l :

A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom C. D. E. XXXX/XX, F., adresa na doručovanie písomností
B. E. XXX, F.

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

dňa 27.10.2023 okolo 23.30 hod. v Dolnom Kubíne viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW X 3
bordovej farby, evidenčné číslo Českej republiky: XA. XXXX, v smere z ulice Odbojárov na ulicu
Dukelských hrdinov, kde na ulici Odbojárov pred bytovým domom číslo 1955/9 bol zastavený hliadkou

Obvodného oddelenia PZ Dolný Kubín, na výzvu ktorej sa podrobil dychovej skúške na zistenie
prítomnosti alkoholu v dychu elektrickým prístrojom AlocQuant 6020 plus, evidenčné číslo: A410035,
ktorým mu o 23.32 hod bola nameraná hodnota 0,73 mg/l alkoholu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
t ý m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa§289ods.1 Tr.zákona, §38ods.2Tr.zákona natrestodňatiaslobodyvovýmere3(tri)mesiace.

Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zákonavýkontrestuodňatiaslobodyobžalovanémupodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 29.10.2023 pod č. k. Pv 220/23/5503-7 obžalobu
na obv. A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona.

Sudkyňa pre prípravné konanie vo veci vydala dňa 30.10.2023 trestný rozkaz, ktorým obv. A. B. uznala
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a uložila
mu trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, výkon trestu mu podmienečne odložila a určila mu

skúšobnú dobu na 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 24 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor obvinený, preto bolo vo
veci dňa 05.03.2024 nariadené hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil

vyhlásenie, že je nevinný a k súdenému skutku vypovedal, že neviedol motorové vozidlo pod vplyvom
alkoholu, vyjadrenia policajtov nie sú pravdivé. S B. mali objednaný taxík, ktorý ich mal vyzdvihnúť
a počkať pri nemocnici. Policajt to otočil, že sa tam chceli presunúť motorovým vozidlom. B. policajti
vytiahli z vozidla a dali mu fúkať. Priznáva, že bol vtedy podráždený až agresívny. Policajti si od neho
pýtali občiansky preukaz, mal iba fotokópiu v telefóne a oni chceli originál, ktorý mal vo vozidle. Stáli

od jeho vozidla zhruba 20 metrov, pri vozidle policajtov, kde dali B. do auta. Následne sa vrátil sám,
avšak hneď potom ho policajt vytiahol z motorového vozidla. On pred policajtom vypovedal, že jazdil pod
vplyvom alkoholu, pretože to čo s ním robili v CPZ bolo hrozné, nehumánne, napr. bol 2 dni v starom
zatuchnutom oblečení, nemohol sa osprchovať, v noci im zhasínali a zažínali svetlo. Dokonca po ňom
nespláchli veľkú potrebu cca 6 hodín. On vypovedať nechcel, ale prišiel za ním G., ktorý mu povedal,

že ak chce cigaretu musí vypovedať. G. diktoval výpoveď, on len podpísal zápisnicu, pretože vedel, že
sa proti rozhodnutiu súdu odvolá. Pred výsluchom bol poučený o svojich právach, G. mu ich prečítal.
K výpovedi pred súdom sa ku skutku vyjadroval asi 2 minúty, nikto ho nenútil povedať, čo povedal. Bol
prvýkrát pred súdom, nevedel či ho nepošlú naspäť. Potom ako obmedzili osobnú slobodu B., motorové
vozidlo stálo niekde medzi ulicou a odbočkou, bola tam asi vodáreň. Vozidlo stálo viac menej v ceste,

bolo ho problematické obísť, vozidlá stáli po oboch stranách. Vozidlo tam stálo až kým ho nezobrali,
potom zavolali ďalšie 4 hliadky. Keď mali odísť tak ho posadili za volant, jeden policajt ho držal vo vozidle
a 4 tlačili motorové vozidlo, aby ho dostali mimo cesty. Keďže vozidlo bolo automat, aby ho mohli tlačiť,
musel ho naštartovať.

Na návrh obhajoby bolo pristúpené k výsluchu svedka H. I., príslušníka OO PZ Dolný Kubín, ktorý
na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní. Svedok uviedol, že mali hlásené
preverenie skutku proti občianskemu spolunažívaniu, p. B. s p. B. sa mali správať agresívne voči
obyvateľom bytu. Keď sa skontaktovali s ohlasovateľom, uviedol im, že tí dvaja páni išli dolu schodmi.
Oni ich pred bytovkou stotožnili. Uviedli, že mali nejaký konflikt s oznamovateľom, že tu majú osobné

motorové vozidlo a tiež uviedli, že sú značne pod vplyvom alkoholu, čo bolo na nich aj vidieť. Vyriešili
ich napomenutím. Následne chceli z miesta odísť, ale zbadali ako si jedna osoba sadá na stranu vodiča
a druhá na stranu spolujazdca. Potom osobné motorové vozidlo vodič naštartoval a viedli motorové
vozidlo po ulici odbojárov. Predpísaným spôsobom bolo vozidlo zastavené, vodičom bol p. B., ktorého
vyzvali na predloženie dokladov. Keď už bola obmedzená osobná sloboda p. B., stotožnili druhú osobu,

a to osobu obžalovaného a lustráciou motorových vozidiel bolo zistené, že jeho držiteľom je obžalovaný.
Následne p. B. odovzdal kľúče obžalovanému, ktorého spolu s kolegyňou poučili, aby uzamkol motorové
vozidlo, ktoré netvorilo žiadnu prekážku na ceste a poučili ho, aby motorové vozidlo neviedol, keďže bol
pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný im na to povedal, že s motorovým vozidlom jazdiť bude. Motorové
vozidlo obžalovaného zostalo stáť na kraji cesty a netvorilo prekážku na cestnej premávke o čom

bolobžalovanýpoučený.Následnesp.B.odišlivykonaťeskortunapríslušnéobvodnéoddelenie,pričom
zbadali, že toto osobne motorové vozidlo zn. BMW bolo naštartované a odišlo smerom ulicou odbojárov.
P. B. viedol motorové vozidlo smerom dopredu, rovnako tak aj obžalovaný šiel dopredu, ulica je dlhá
a rovná. Oni preto predpísaným spôsobom obžalovaného zastavili a vyzvali ho, aby im predložil osobný
doklad a vodičský preukaz, ktorý pri sebe nemal, museli ho lustrovať. Následne bol riadne poučený

o svojich práva a povinnostiach, že bude vykonaná dychová skúška, ktorú neodmietol a prístrojom bolanameraná hodnota 0,70 mg/1. Obžalovaný bol na to poučený, aby si uzamkol vozidlo a o tom, že je
obmedzený na osobnej slobode, že bude eskortovaný na obvodné oddelenie z dôvodu, že sa dopustil
trestného činu vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky. Po 15 minútach bola vykonaná

ďalšia dychová skúška s pozitívnym výsledkom. Keďže na mieste boli obmedzené na osobnej slobode
dve osoby volali ďalšie 2 hliadky.

Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápisnica o zadržaní, záznam
o skutku, zápis o dychovej skúške, certifikát o overení analyzátora (ktorým bol obžalovaný podrobený

dychovejskúške),úradnýzáznam,evidenčnákartavozidla,informáciaovozidle,úplnývýpiszverejného
registra ČR, odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, centrálna evidencia
priestupkov a právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Námestovo sp. zn. 0T/82/2023 zo dňa
30.10.2023, ktorým bol uznaný vinným obv. B., ktorý bezprostredne pred obžalovaným viedol predmetné
motorové vozidlo a na základe tohto právoplatného rozhodnutia mal súd možnosť urobiť si ucelenejší
obraz o situácii na mieste činu.

Obhajca obžalovaného navrhol doplniť dokazovanie, a to výsluchom svedkov nstržm. J. B. B. k priebehu
spáchania skutku, por. B. B. G. k priebehu výsluchov obžalovaného, ako aj C. B. k priebehu kontroly
obžalovaného a následne vykonať konfrontáciu týchto osôb s obžalovaným. Ďalej navrhol zabezpečiť
odborné vyjadrenie na zistenie dátumu a času vyhotovenej fotografie, ktorú predložil na hlavnom

pojednávaní,nakoľkoimboladoručenánedávnoanemalimožnosťzabezpečiťdôkazpreukazujúci,kedy
bola vyhotovená, ako aj zabezpečiť odborné vyjadrenie o tom, či na motorovom vozidle obžalovaného
je možné zistiť či v čase skutku bol naštartovaný motor.

Samosudkyňa zamietla návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania ako nedôvodné, nakoľko

skutočnosti, ktoré mali byť zistené navrhnutými dôkazmi, neboli pre rozhodnutie súdu podstatné, resp.
boli zistené už inými vykonanými dôkazmi, o ktorých súd nemal žiadne pochybnosti. Pre spravodlivé
rozhodnutie veci sa dokazovanie vykonáva len do miery potrebnej a nevyhnutnej pre trestné konanie.
K návrhu na zabezpečenie odborného vyjadrenia, ktorým by bolo možné zistiť dátum a čas fotografie,
ktorú obžalovaný predložil na pojednávaní súd uvádza, že uvedené by nič nezmenilo na záveroch

súdu o preukázaní viny obžalovaného, nakoľko na fotografii sa síce nachádza motorové vozidlo
obžalovaného, avšak v žiadnom prípade z nej nemožno zistiť, či v čase jej vyhotovenia bol alebo
nebol naštartovaný motor a ani iné podstatné skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre rozhodnutie
súdu. Pokiaľ obžalovaný žiadal zabezpečiť odborné vyjadrenie o tom, či je na motorovom vozidle
možné zistiť, či v čase skutku bol naštartovaný motor, súd poukazuje, že pokiaľ by sa aj takýto dôkaz

dal vykonať, stále by naďalej existovali pochybnosti ohľadom časových údajov, keďže presný čas
skutku zistený nebol, bol stanovený len približne o 23.30 hod. Zároveň predmetné motorové vozidlo
bolo nesporne bezprostredne pred súdeným skutkom minimálne jedenkrát už naštartované, čo bolo
preukázané výpoveďou vypočutého svedka H. I., ktorého výpoveď je konzistentná aj s popisom skutku v
právoplatnom rozhodnutí súdu ( trestný rozkaz sp. zn. 0T/88/2023 z 30.10.2023), ktorým bol právoplatne

odsúdený p. B. za jazdu na tom istom motorovom vozidle, ktorý skutok bezprostredne predchádzal
súdenému skutku. Zároveň aj sám obžalovaný uvádzal, že po súdenom skutku bol naštartovaný motor,
a to v súvislosti s tým, že policajti tlačili motorové vozidlo, aby ho dostali mimo cesty a keďže vozidlo
je na automat, aby ho mohli odtlačiť, musel ho naštartovať. Vzhľadom na uvedené aj v prípade,
ak by aj bolo možné po uplynutí 6 mesiacov takýto navrhovaný dôkaz obstarať, uvedený dôkaz by

nepreukazoval bez akýchkoľvek pochýb, že to nebol práve obžalovaný, kto motorové vozidlo naštartoval
a s týmto sa pohol. Pokiaľ ide o návrhy na výsluchy svedkov a konfrontácie – obhajobou navrhnutí
svedkovia mali vypovedať ku skutočnostiam, ktoré sú zistiteľné z iných dôkazov, ktoré boli vykonané
na hlavnom pojednávaní a o týchto dôkazoch súd nemal pochybnosti. Predovšetkým súd poukazuje na
vyjadrenia obžalovaného k jeho priznaniu v prípravnom konaní, pričom obžalovaný bol v prípravnom

konaní vypočutý zákonným spôsobom, zápisnicu o svojej výpovedi podpísal a svoje priznanie do
hlavného pojednávania ani nespochybňoval. Jeho priznanie bolo konzistentné s ostatnými dôkazmi,
predovšetkým výpoveďou svedka, zápismi o dychovej skúške, ktoré obžalovaný podpísal, záznamom,
zktoréhovyplýva,žesadobrovoľnepodrobildychovejskúške,obžalovanýaniraz nenamietalvykonanie
dychovej skúšky. Bolo by nelogické, aby sa dobrovoľne dychovej skúške podrobil, pokiaľ by motorové

vozidlo neviedol. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný svoje tvrdenia
ohľadom dôvodov, pre ktoré podpísal zápisnicu o výsluchu, v ktorej sa priznal, nenamietal ani v rámci
svojej výpovede pred sudkyňou pre prípravné konanie a naopak, v rámci oboch svojich výpovedí skutok
oľutoval. Súd návrh obhajoby na výsluch svedkov nepovažoval za dôvodný. Pokiaľ ide o svedkyňunstržm. J. B. B., svedkyňa priebeh skutku poznačila do písomného záznamu na čl. 25 a tiež do
úradného záznamu na č.l. 28-29, ku skutku bol vypočutý svedok stržm. H. I., ktorého výpoveď bola
zhodná s obsahom týchto záznamov. Nebol tak dôvod na výsluch navrhovanej svedkyne. Pokiaľ išlo

o návrh svedka por. B. B. G., obsah procesného úkonu bol spísaný do zápisnice, ktorá bola podpísaná
obžalovaným a pri podpise bola prítomná práp. G. K. L.. Tak ako súd uviedol, zápisnica bola riadne
podpísaná, obžalovaný zápisnicu tak bez výhrad podpísal a súd tak nemal dôvod vypočúvať svedka
k obsahu procesného úkonu. Tiež návrhy na vykonanie konfrontácii svedkov boli predčasne podané,
keďže títo svedkovia neboli ani vypočutí a nevznikli tak ani rozpory vo výpovediach.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že je dostatočne zistené, že obžalovaný sa dopustil skutku
tak ako je uvedené v obžalobe. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, vzhľadom na predchádzajúce
odsúdenie a množstvo priestupkov, ktoré spáchal obžalovaný mal prokurátor za to, že je potrebné uložiť
podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici s primeranou skúšobnou dobou a trest zákazu viesť
osobné motorové vozidlá rovnako s primeranou skúšobnou dobou.

Obhajca v záverečnej reči navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, nakoľko sa skutok nestal,
prinajmenšom sú tu závažné pochybnosti o tom, že skutok bol spáchaný ako je popísaný v obžalobe.
Poukázal na výpoveď C. B., ktorá kopíruje výpoveď obžalovaného a keďže C. B. vypovedal skôr,
výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní tak mohla byť predpripravená. Z výpovede svedka

vyplynulo, že opakovaná dychová skúška je vždy vykonaná na mieste skutku. Svedok spozoroval
obžalovaného v čase keď nastupoval do motorového vozidla, pričom opakovaná dychová skúška u C.
B. bola vykonaná 23.43 hod., kedy policajti odchádzali z miesta činu, avšak obžalovaný prvýkrát
fúkal o 10 minút predtým. Zároveň nebolo preukázané, že obžalovaný bol riadne poučený o vykonaní
dychovej skúšky a po vykonaní dychovej skúšky nebol poučený o svojich právach. Okrem uvedeného

mal obžalovaný zavolaný taxík na miesto skutku z čoho vyplýva, že nemal úmysel šoférovať, a to najmä,
ak hneď vedľa neho bola policajná hliadka, ktorá obmedzila osobnú slobodu p. B..

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté, mal tak súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný ako
trestne zodpovedná osoba sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete, teda viedol osobné
motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, dychovou skúškou bola u neho nameraná hodnota 0,73 mg/

l, čo je nad hraničnou hodnotou ustálenou súdnou praxou (t.j. nad 1 promile), ktorá preukázateľne
znižuje psychické funkcie vodičov, reagovať správne a včas na situáciu v cestnej premávke. Konanie
obžalovaného tak vykazuje obligatórne znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona.

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonáva
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti
v zmysle ust. 16 Tr. zákona.Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel,

že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je

jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu osobou obžalovaného, ktorý už bol v minulosti odsúdený, tiež hroziacim
následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu je predovšetkým ochrana
ľudského života a zdravia pred tými, ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické
funkcie, vykonávajú zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto

látkou mohli ohroziť život alebo zdravie ľudí, v tomto konkrétnom prípade ostatných účastníkov cestnej
premávky.

Vina obžalovaného bola bezpečne preukázaná dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní popieral vinu a bránil sa, že predmetné vozidlo neviedol. Zároveň

sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že v prípravnom konaní výpoveď o jeho výsluchu, ktorá obsahovala
aj jeho priznanie ku skutku, napísal vypočúvajúci policajt a on zápisnicu s priznaním podpísal,
pretože bol držaný v CPZ za nehumánnych podmienok a chcel cigaretu, pričom pred sudkyňou
pre prípravne konanie tieto skutočnosti nenamietal, pretože sa obával, že sa bude musieť vrátiť do
CPZ. Súd obranu obžalovaného považoval za účelovú. Zákonná sudkyňa obžalovaného vypočúvala

pred vydaním trestného rozkazu, obžalovaný mal možnosť všetky tieto skutočnosti namietať, čo
neurobil, nesignalizoval žiadne svoje obavy a nenamietal postup polície, naopak svoje konanie oľutoval.
Obžalovaný je však zo skutku usvedčený predovšetkým výpoveďou svedka H. I. a listinnými dôkazmi,
najmä zápismi o dychovej skúške, ktoré obžalovaný podpísal. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti
výpovede svedka H. I., ktorý skutok popisoval zhodne ako v prípravnom konaní, keďže nedošlo

k odstraňovaniu rozporov v podstatnej časti jeho výpovede a zároveň bola jeho výpoveď konzistentná
s listinnými dôkazmi, najmä zápismi o dychovej skúške a záznamom o skutku, ktorý poznačila jeho
kolegyňa, ktorá bola pri skutku rovnako prítomná. K obrane obžalovaného a jeho údajným dôvodom,
pre ktoré sa v prípravnom konaní priznal k tomu, že jazdil pod vplyvom alkoholu súd uvádza, že išlo len
o jeho tvrdenia. Obžalovaný zápisnicu o výsluchu podpísal dobrovoľne v prítomnosti ďalšej osoby a po

prečítaní zápisnice vyhlásil, že jej obsah je v súlade s jeho výpoveďou, pričom táto korešponduje nielen
so zápisom o dychových skúškach, ale zároveň je konzistentná aj s obsahom záznamu o obmedzení
osobnej slobody podozrivej osoby a tiež so záznamom o skutku na úseku cestnej dopravy. Súd opätovne
zdôrazňuje, že obžalovaný až do konania hlavného pojednávania nespochybnil tvrdenia, ktoré učinil
v rámci prípravného konania. Obrana obžalovaného, kedy zmenil výpoveď ohľadne spáchania skutku

preto bola vyhodnotená ako účelová, vykonštruovaná v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti vrátane
trestu. Z uvedeného dôvodu súd neuveril ani vyjadreniam obžalovaného v rámci posledného slova
o ,,nejakej pomste“ príslušníkov polície, pre jeho arogantné správanie. Pokiaľ obžalovaný uvádzal, že
nevie koľko promile by musel mať v sebe, aby policajtovi povedal, že bude napriek požitiu alkoholu
s motorovým vozidlom jazdiť, súd poukazuje na to, že policajná hliadka bola na miesto skutku privolaná

zdôvodu,žeobžalovanýap.B.sadopustiliskutkuprotiobčianskemuspolunažívaniu,zaktorésprávanie
bolo obžalovanému uložené aj napomenutie, pričom následne bolo potrebné z dôvodu agresívneho
a arogantného správania obžalovaného privolať na miesto dve ďalšie hliadky. Uvedené svedčí o tom,
že sa obžalovaný pod vplyvom alkoholu správa nepredvídateľne, pričom s poukazom na veľký počet
záznamov v registri priestupkov, možno povedať, že jeho nerešpektovanie všeobecných spoločenských

noriem, eskaluje. Súd na základe vyššie uvedeného nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal
a skutok spáchal obžalovaný.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,
jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V tomto prípade súd konštatuje,

že u obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti. Súd pri ukladaní
trestu obžalovanému tak vychádzal z trestnej sadzby do 1 roka. Pri ukladaní trestu súd prihliadal na
osobu obžalovaného, kedy z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný už bol v minulosti dvakrát
trestne stíhaný. Obžalovanému bol rozhodnutím Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T 2/99 zo
dňa 10.02.1999 uložený peňažný trest v sume 10 000 Sk za trestný čin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 171/1c Tr. zákona a rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/122/2020 zo
dňa 08.08.2022, právoplatné dňa 08.09.2022 bolo proti obžalovanému podmienečne zastavané trestné
stíhanie za trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona a stanovená
skúšobná doba v trvaní 1 rok do 08.09.2023, kedy sa obžalovaný osvedčil v skúšobnej dobe dňa
22.12.2023. Súd na predmetné skutky neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť, keďže sa odsúdený

v skúšobnej dobe osvedčil a iné odsúdenie v registri trestov nemal zaznamenané. Zároveň k osobe
obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný má v registri priestupkov 25 záznamov, a to 24 na úseku
cestnej premávky, kedy mu boli v rámci blokového a rozkazného konania uložené pokuty od 10 do
300 eur a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť práve dňa
27.10.2023, t. j. pred spáchaním skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Súd preto obžalovanému nepriznal

poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Pri ukladaní trestu súd rovnako
prihliadal aj na okolnosti spáchania skutku, kedy obžalovaný nasadol do motorového vozidla po tom,
ako bol príslušníkmi policajného zboru upozornený, že je pod vplyvom alkoholu a nesmie šoférovať, ako
aj to že z dôvodu agresívneho správania obžalovaného boli na miesto spáchaniu skutku privolané ďalšie
policajné hliadky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnej hranici zákonom stanovenej

trestnej sadzby vo výmere 3 mesiace. Zároveň súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného
zatiaľ nie je potrebné, nariadiť mu výkon trestu odňatia slobody a po zistení, že sú u obžalovaného
splnené zákonné podmienky uvedené v § 49 Tr. zákona, súd mu podmienečne odložil výkon tohto
trestu a zároveň mu určil v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu na 24 mesiacov. Dĺžku
trvania skúšobnej doby súd považuje za primeranú vzhľadom na spáchaný trestný čin a skutočnosť, že

obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom, ktorý sa opakovane dopúšťa priestupkov na úseku cestnej
dopravy a to najmä prekročením povolenej rýchlosti.

Popri podmienečnom treste odňatia slobody súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 30 mesiacov, keďže obžalovaný sa dopustil trestného

činu v súvislosti s vedením motorového vozidla po požití alkoholických nápojov, pričom súd opätovne
bral do úvahy obžalovaným spáchané priestupky, z ktorých je zrejmé, že je potrebné na obžalovaného
pôsobiť prísnejšie, nakoľko tento nebol schopný doposiaľ napraviť svoje nedisciplinované správanie
a rešpektovať dopravné predpisy, čím ohrozuje aj verejný záujem. Súd považoval takto popri sebe
uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti spáchania trestného činu,

jeho závažnosť za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto uložené tresty súd
považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak
generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.