Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-26C/70/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108211283
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1108211283.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcov: 1. F.. D.. P. Q.,

Z.. X. Z. XXXX, B. E. X, E.h, právne zastúpený: JUDr. Emília Korčeková, advokátka so sídlom Malacká
2/B, Pezinok, a 2. VENUS PROJECT Slovakia s.r.o. so sídlom Limbová 3, Limbach, IČO: 31 342 841,
zastúpený: F.. D.. P. Q., Z.. X. Z. XXXX, B. E. X, E., proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej
koná: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 00 166
073, za účasti intervenienta na strane žalovanej: JUDr. Ladislav Jakubec, súdny exekútor so sídlom
Zámocká 30, Bratislava, právne zastúpený: BARKOCI law firm, s. r. o. so sídlom Námestie slobody 28,
Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 247 916, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu v 1. rade voči žalovanej sa zamieta.

II. Žaloba žalobcu v 2. rade voči žalovanej sa zamieta.

III. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť intervenientovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca 1 sa proti žalovanej, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej
len „MS SR“), žalobou, ktorej zmena bola naposledy pripustená uznesením zo dňa 21.01.2013, č. k.
26C/70/2008-282, domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 218.074,47 €, náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 150.000 € a náhrady trov konania. Tvrdil, že žalovaná ako štát zodpovedá podľa zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) za nesprávny úradný

postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorého sa dopustil voči nemu JUDr. Ladislav
Jakubec, súdny exekútor so sídlom I. XX, B. (ďalej len „súdny exekútor“ alebo „intervenient“), v konaní
vedenom pod sp. zn. EX 365/2002, vrátane konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. Er 59/1996, pretože exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/04-13, je nevykonateľný. Nesprávnym úradným postupom intervenienta
došlo k znehodnoteniu judikovanej pohľadávky žalobcu voči LIVAK PLAST, s.r.o. so sídlom naposledy
Pri Dynamitke 11, Bratislava, IČO: 35 695 790 (ďalej len „LIVAK PLAST, s.r.o.“), ktorá bola postihnutá

intervenientom.

2. Z podania žalobcu z 30. decembra 2010 (č. l. 188) vyplýva, že žalovaná náhrada škody v sume
218.074,47 € tvorí súčet súm: 16.596,95 € (istina), 2.022,42 € (úrok 21% p. a. za obdobie od 16.04.1999do 04.02.2005 - za 2118 dní zo sumy 16.596,95 €), 17.576,22 € (zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie
od 16.04.1999 do 04.02.2005 - za 2118 dní zo sumy 16.596,95 €), 1.993,78 € (úrok 21% p. a. za obdobie
od 16.05.1999 do 04.02.2005 - za 2088 dní zo sumy 16.596,95 €), 17.327,26 € (zmluvná pokuta 0,5%

denne za obdobie od 16.05.1999 do 04.02.2005 - za 2088 dní zo sumy 16.596,95 € ), 1.964,17 € (úrok
21% p. a. za obdobie od 16.06.1999 do 04.02.2005 - za 2057 dní zo sumy 16.596,95 €), 17.070,01 €
(zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.06.1999 do 04.02.2005 - za 2057 dní zo sumy 16.596,95
€), 1.935,53 € (úrok 21% p. a. za obdobie od 16.07.1999 do 04.02.2005 - za 2027 dní zo sumy 16.596,95
€), 16.821,05 € (zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.07.1999 do 04.02.2005 - za 2027 dní zo

sumy 16.596,95 €), 1.877,28 € (úrok 21% p. a. za obdobie od 16.08.1999 do 04.02.2005 - za 1996 dní zo
sumy 16.596,95 €), 16.563,80 € (zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.08.1999 do 04.02.2005 -
za 1996 dní zo sumy 16.596,95 €), 1.848,63 € (úrok 21% p. a. za obdobie od 16.09.1999 do 04.02.2005 -
za 1936 dní zo sumy 16.596,95 €), 16.065,89 € (zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.09.1999
do 04.02.2005 - za 1936 dní zo sumy 16.596,95 €), 1.819,03 € (úrok 21% p. a. za obdobie od 16.10.1999
do 04.02.2005 - za 1905 dní zo sumy 16.596,95 €), 15.808,64 € (zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie

od 16.10.1999 do 04.02.2005 - za 1905 dní zo sumy 16.596,95 €), 1.790,39 € (úrok 21% p. a. za obdobie
od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1875 dní zo sumy 16.596,95 €), 15.559,68 € (zmluvná pokuta 0,5%
denne za obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1875 dní zo sumy 16.596,95 €), 1.760,79 € (úrok
21% p. a. za obdobie od 16.12.1999 do 04.02.2005 - za 1844 dní zo sumy 16.596,95 €), 15.302,43 €
(zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.11.1999 do 04.02.2005 - za 1844 dní zo sumy 16.596,95

€), 1.732,14 € (úrok 21% p. a. za obdobie od 16.01.2000 do 04.02.2005 - za 1811 dní zo sumy 16.596,95
€), 15.053,47 € (zmluvná pokuta 0,5% denne za obdobie od 16.01.2000 do 04.02.2005 - za 1811 dní zo
sumy 16.596,95 €), 829,84 € (zaplatený súdny poplatok na platobný rozkaz), 16,59 € (zaplatený súdny
exekučný poplatok), 18.467,63 € (t. j. 21% ročný úrok zo sumy 16.596,95 € od 05.02.2005 do 24.05.2010
za 1934 dní pri čiastke 9,548930 €/deň: 18.467,63 €), 7,03 € (8 % ročný úrok zo sumy: 16,59 € od

05.02.2005 do 24.05.2010 za 1934 dní pri čiastke 0,003636 €/deň: 7,03 €), a 263,82 € (6 % ročný úrok
zo sumy: 829,84 € od 05.02.2005 do 24.05.2010 za 1934 dní pri čiastke 0,136412 €/deň: 263,82 €).

3. Intervenient sa podľa tvrdení žalobcu 1 o pohľadávku nestaral a nepodal včas incidenčnú žalobu.
Intervenient si teda nesplnil povinnosť podľa § 109 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) tým, že nepodal poddlžnícku žalobu voči LIVAK PLAST,
s.r.o., pretože od zapísania pohľadávky žalobcu 1 voči LIVAK PLAST, s.r.o. do vyhlásenia o výške
majetku nemohol žalobca 1 s touto pohľadávkou disponovať, čím mu vznikla škoda. Ďalej žalobca 1
tvrdil, že týmto bola pohľadávka z konkurzu vyhlásenom voči LIVAK PLAST, s.r.o. vylúčená a nebola

zahrnutá do konečnej správy a rozvrhového konania a nestala sa exekučným titulom. Pohľadávka mohla
byť speňažená dostatočne zabezpečeným majetkom dlžníka LIVAK PLAST, s.r.o., ktorého majetok
predstavoval viac ako 24 mil. Sk. Došlo tým k odňatiu legitímnej nádeje žalobcu 1 na zhodnotenie
pohľadávok žalobcu 1, čím mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku, ako aj škoda v sume 16,59 € za
zaplatenie exekučného poplatku a 829,84 € za súdny poplatok v konaní, v ktorom bola pohľadávka

judikovaná. Žalobca 1 počas konania postúpil časť pohľadávky uplatňovanej titulom náhrady škody v
sume 217.228,04 € na žalobcu 2, ktorého vstup do konania následne v súvislosti s týmto postúpením
súd pripustil. Predmetom postúpenia nebola pohľadávka titulom náhrady škody v sume 829,84 € (za
zaplatený súdny poplatok za návrh na vydanie platobného rozkazu) a v sume 16,59 € (za zaplatený
poplatok za návrh na vykonanie exekúcie), spolu 846,43 €.

4. Žalobca 1 tiež tvrdil (č. l. 177-178), že v príčinnej súvislosti s postupom intervenienta došlo aj k
zásahu do jeho osobnostných práv, pretože intervenient vypisoval listy na rôzne inštitúcie, kde žalobcu
1 očierňoval a šíril o žalobcovi 1 informácie spôsobilé ohroziť jeho česť a podnikateľskú dôstojnosť a
dával najavo, že voči žalobcovi 1 sa vedie exekúcia. Tiež diskreditoval žalobcu 1 v obci F. Z. Ž., kde

v súvislosti s nezákonnou dražbou zasiahol do práva na ochranu osobných údajov žalobcu 1. Doručil
na obecný úrad v tejto obci dražobnú vyhlášku, ktorou znížil vážnosť žalobcu 1, jeho česť a dôstojnosť.
Intervenient bol neskôr vylúčený z ďalších úkonov exekúcie exekučným súdom. Ďalej tvrdil, že došlo tiež
k diskreditácii žalobcu pred Daňovým úradom Bratislava II. Výška požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy zodpovedá intenzite zásahu do práva žalobcu 1 na ochranu osobnosti.

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní z 18.05.2010 (č. l. 65-67). Žiadala žalobu zamietnuť.
Tvrdila, že žalobca 1 nekonkretizuje ako sa intervenient dopustil nesprávneho úradného postupu,
aké ustanovenie akého zákona bolo porušené, aby bola naplnená podmienka nesprávneho úradnéhopostupu. Nepreukázal ani vznik škody, ako ani príčinnú súvislosť. Žalobca 1 nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

6. Do konania na podnet vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovanej (č. l. 222) súdny exekútor,
ktorého procesné postavenie sa po zmene právnej úpravy s účinnosťou od 01.07.2016 zmenilo na
postavenie intervenienta. Namietol, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu, najmä vznik škody, jej výška, a kauzálny nexus. Žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol na
pojednávaní, že žalobca sa dopustil nesprávneho výkladu noriem § 113b ods. 5 prvá veta a § 88 ods. 1, §

93 ods. 2 a § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože je nesprávny záver, že doručeným exekučného
príkazu zaniká účasť žalobcu u žalovaného 2 a že sa zrušuje. Žalobca 1 nepostrehol znenie prvej vety
v § 113b ods. 5 Exekučného poriadku v časti „ak to ustanovuje osobitný zákon (…)“. Spoločnosť sa
nezrušuje automaticky, ale len, ak to vo vzťahu k jednotlivým druhom spoločnosti ustanovuje Obchodný
zákonník. Intervenient teda neznemožnil podnikanie žalobcu 2, pretože spoločnosť nebola zrušená a
nedošlo ani k jej výmazu.

7. Žalobca 1 vzal žalobu späť e-mailovým podaním z 12.07.2023 (č. l. 570), no súd na toto podanie
neprihliadol,pretožehociišloopodanievovecisamejpodľa§123ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), žalobca 1 toto podanie dodatočne
nedoplnil postupom podľa § 125 ods. 1 prvá veta CSP.

(i) Dokazovanie

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka P.. X.. X. Š. (č. l. 206) a všetkými listinami, ktoré
navrhol vykonať žalobca, a to: úradný záznam Obvodného úradu v Pezinku z 26.09.2007 (č. l. 10),

výpis zo živnostenského oprávnenia z 17.12.2003 (č. l. 11), oznámenie Slovenskej komory exekútorov
z 17.04.2007 (č. l. 12), výzva intervenienta z 03.02.2005, sp. zn. EX 365/2002 (č. l. 13), list žalobcu 1
z 04.02.2005 (č. l. 14), vyhlásenie o výške a stavu majetku z 04.02.2005 (č. l. 15), návrh na vykonanie
exekúcie z 01.03.2004 (č. l. 16), exekučný príkaz zo 14.04.2004, EX 32/2004 - exekúcia predajom
nehnuteľností (č. l. 17, 113), exekučný príkaz zo 14.04.2004, EX 32/2004 - zriadenie exek. záložného

práva (č. l. 18), platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, č. k. 42Rob/35/2004-13 s doložkou
právoplatnosti a vykonateľnosti (č. l. 19, 92-93), návrh na vydanie platobného rozkazu z 15.01.2004
(č. l. 20, 84), výzva na úhradu súdneho poplatku vo veci 42RoB/35/2004 (č. l. 21), uznanie dlhu z
30.01.2000 (č. l. 22, 87), uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) z
19.01.2005, sp. zn. 2 Obo 6/05 (č. l. 23-24), prihláška pohľadávky do konkurzu z 02.02.2005 (č. l. 25),

úprava výšky prihlásenej pohľadávky voči dlžníkovi LIVAK PLAST s.r.o. z 22.07.2005 (č. l. 26), zápisnica
Krajského súdu v Bratislave z 12.03.2007, sp. zn. 8K 1/2004 (č. l. 27-30, 181-184), zoznam konkurzných
pohľadávok(č.l.31-34),potvrdenkaz02.04.2008(č.l.35),výpiszlistuvlastníctvač.XXXXz17.10.2005
a 24.10.2005 (č. l. 36, 114-115), list žalobcu 2 z 04.05.2005 (č. l. 37), výzva žalobcu 1 z 22.06.2007
(č. l. 38), výzva žalobcu intervenientovi z 19.03.2008 (č. l. 39), žiadosť o predbežné prerokovanie z

02.10.2007 (č. l. 40-42), príkaz na začatie exekúcie, sp. zn. EX 365/2002 s doručenkou (č. l. 43-44),
exekučný príkaz z 15.02.2005, EX 365/2002 (č. l. 45), exekučný príkaz z 15.02.2005 (č. l. 46), e-mail
P. T. z 14.06.2007 (č. l. 47), osvedčenie o absolvovaní osobitného vzdelávania z 12.12.2003 (č. l. 50),
uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 20.10.2009, č. k. Er 59/96-553 (č. l. 82-83, 154), výpis z
obchodného registra z 07.07.2010 pre spol. LIVAK PLAST, s.r.o. (č. l. 112, 192), výpis z obchodného

registra LIVAK PLAST, s.r.o. z 31.12.2003 a z 26.05.2010 (č. l. 85-86, 95-96), sprostredkovateľská
zmluva z 15.12.1998 č. 293/1998 (č. l. 88-90), odpor proti platobnému rozkazu z 23.01.2006, prvá strana
(č. l. 93), plnomocenstvo zo 16.01.2006 (č. l. 94), uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 10.08.2009,
č. k. 8K 1/2004-702 (č. l. 97-99, 230-231), výpis z obchodného registra, prvé dve strany pre spol. LIKO
Bratislava a.s. bez datovania (č. l. 100-101), výpis z obchodného registra pre spol. LikoSpol, a.s. (č. l.

102-103), znalecký posudok č. 92/1999 (č. l. 116-142), list Sociálnej poisťovne z 24.06.2010 (č. l. 143),
lekárske vyšetrenie - posudok (č. l. 144), lekárska správa - nález (č. l. 145), psychiatrické vyšetrenie (č.
l. 146), lekárska správa (č. l. 147), potvrdenie o dočasnej PN z 5.2.2010 (č. l. 148), sťažnosť vo veci č.
k. Er 59/96 (č. l. 149), návrh na schválenie príklepu z 18.07.2007 (č. l. 150), výpis z účtu č. 95/264/1 (č.
l. 151, 220), uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 23.10.2009, č. k. Er 59/96-573 (č. l. 152-153),

uznesenie z 21.07.2008, ČVS: ORP-813/2-OSV-B1-2008-Bi (č. l. 155-157), uznesenie z 22.11.2007,
ČVS: ORP-1225/2-OSV-B1-2007-Bi (č. l. 158-159, 236-237), žiadosť o poskytnutie súčinnosti, sp. zn.
EX 365/2002 (č. l. 160), list VAKOV spol. s r. o. z 19.02.2007 (č. l. 161), list Daňového úradu Bratislava
II z 10.02.2005 (č. l. 162), uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 24.04.2006, sp. zn. 32Exre16/2005 (č. l. 163), potvrdenie Okresného súdu Nové Zámky z 01.10.2009 (č. l. 164), lekárska správa
zo 06.09.2010 (č. l. 179), list TECHNOVA spoločnosť s. r. o. z 21.10.2010 (č. l. 180), kópia zápisnice OS
BA I z 11.03.2010, sp. zn. 7C/175/2008 (č. l. 199-201), uznesenie z 12.06.2007, ČVS: ORP-563/OEK-

B2-2007- Kk (č. l. 202), dohoda o uznaní záväzku z 27.03.2008 (č. l. 203), list žalobcu 1 intervenientovi
z 09.09.2003 (č. l. 209), výtlačok z obchodného vestníka č. 158B/2009 (č. l. 210), potvrdenie F.. V.j z
19.05.2011 (č. l. 211), oznámenie o ukončení podnikania u ohlasovacej živnosti žalobcu 1 (č. l. 212),
vyhláška o dražbe nehnuteľností s doručenkami (č. l. 213-219), uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 07.02.2007, sp. zn. 8K 1/04 (č. l. 229), uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 07.09.2010, č. k.

27Cb/19/2006-118 (č. l. 232), uznesenie Okresného súdu Bratislava V z 25.05.2011, č. k. Er/59/96-793
(č. l. 233-234), uznesenie z 04.05.2010, ČVS: ORP-1037/1-OVK-B1-2007-VG (č. l. 235), a zmluva o
postúpení pohľadávky z 01.08.2009 s dodatkom z 14.02.2023 (č. l. 426, 477).

9. Súd vykonal dokazovanie tiež vyžiadaním správy z Daňového úradu Bratislava II z 20.10.2010 (č. l.
187), ktorá bola oboznámená na pojednávaní konanom dňa 08.03.2011 (č. l. 198). Na žiadosť žalobcu

vyžiadal súd správy od viacerých osôb, ktoré oboznámil na pojednávaní dňa 22.02.2024, a to správu
od F.. L. J. z 29.05.2023 (č. l. 529), odpoveď intervenienta z 01.06.2023 (č. l. 546) s výpisom z účtu s
obratmi zo 04.07. a 10.07. (č. l. 547), a odpoveď P.. D. B. z 24.05.2023, EX 10032/2004 (č. l. 543).

10. Ďalej žalobca 1 navrhoval, aby bolo dokazovanie doplnené vyžiadaním správy od Krajského súdu v

Bratislave, či došlo k zmene účastníka zo žalobcu 1 na Union poisťovacia, či boli účastní prieskumného
pojednávania, či podal intervenient incidenčnú žalobu a aký bol jej výsledok; a konečnú správu z
1.6.2009. Vzhľadom na to, že Krajský súd v Bratislave nemá povinnosť vyhotovovať takéto správy, súd v
záujme zistenia skutkového stavu veci pristúpil k takému vykonaniu týchto návrhov, že pripojil konkurzný
spis Krajského súdu v Bratislave so sp. zn. 8K 1/2004 (ďalej len „konkurzný spis“) a z tohto spisu

oboznámil na pojednávaní tie dôkazy, ktoré sa týkajú uvedených skutočností. Súčasne oboznámil tie
listiny, ktoré boli v tomto konkurznom spise založené a pochádzajú zo spisu Okresného súdu Bratislava
III so sp. zn. 27Cb 19/2006 (pôvodne so sp. zn. 42Rob/35/2004), ktorý bol medzičasom pravdepodobne
skartovaný a nemohol byť tunajšiemu súdu predložený (č. l. 598). Z konkurzného spisu oboznámil
súd na pojednávaní dňa 22.02.2024 nasledovné listiny prečítaním ich podstatného obsahu: zoznam

konkurzných pohľadávok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. pripojený k správe správcu z 09.02.2006 (č. l.
361-364),správasprávcuúpadcuLIVAKPLAST,s.r.o.z15.03.2006spripojenýmvýpisomzobchodného
registra a uznesením Okresného súdu Bratislava III so sp. zn. 22 Cb 19/06-39 (č. l. 380a), zoznam
konkurzných pohľadávok (č. l. 461-464), zápisnica o prieskumnom pojednávaní z 11.12.2006 (č. l.
471), zápisnica o prieskumnom pojednávaní z 12.03.2017 (č. l. 519-522), úradný záznam (č. l. 605),

konečná správa o stave dlžníkovho majetku LIVAK PLAST, s.r.o. (č. l. 620-628), zápisnica o pojednávaní
o schválení konečnej správy z 01.06.2009 (č. l. 696-697), uznesenie č. k. 8K/1/2004-698 (č. l. 698),
vyjadreniekSpr3684/11(č.l.756-757),e-mailz29.03.2012(č.l.759),uznesenieč.k.27Cb19/2006-118
(č. l. 763), opravné uznesenie č. k. 27Cb 19/2006 (č. l. 764), a platobný rozkaz č. k. 42Rob/35/04-13
s doručenkami (č. l. 765-766).

11. Žalobcovia navrhovali vykonať početné dokazovanie, ktoré ale súd nevykonal. Išlo o dôkazy, ktorých
vykonanie by bolo nadbytočné a nehospodárne vykonávať so zreteľom na závery prijaté súdom nižšie.
Konkrétne, žalobcovia žiadali vykonať výsluch JUDr. Pavla Štukovského, súdneho exekútora. Tento
dôkaz súd nevykonal, pretože svedok už bol vypočutý dňa 24.05.2011 a bolo by nadbytočné vypočúvať

svedka opakovane. K tomuto svedkovi tiež žalobca nezložil preddavok, ktorý mu bol uložený uznesením
z 22.05.2023, č. k. 26C/70/2008-506. Výsluch svedka D.. G. F. súd nevykonal, pretože zomrel, čo
oznámil súdu žalobca 1, no aj bez tejto udalosti by jeho výsluch súd nevykonal, pretože nebolo súdu
oznámené k akým konkrétnym skutočnostiam by tento svedok mal byť vypočutý (č. l. 540, 553) a tiež bol
návrh na jeho výsluch vznesený oneskorene. Súd nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného

súdu Bratislava III so sp. zn. 18C/32/2007 a Okresného súdu Bratislava I so sp. zn. 5T/52/2009 (trestná
vec, v ktorej bol žalobca 1 obžalovaný a neskôr oslobodený) pre oneskorené predloženie tohto návrhu
a pre nadbytočnosť. Inak povedané, ak by súd tieto spisy zabezpečil a oboznámil ich (aj tak nebolo
zrejmé, ktoré listiny z týchto spisov, do ktorých má žalobca 1 právo nahliadnuť, majú byť oboznámené
- to žalobcovia nešpecifikovali), nezmenilo by to nič na závere, že nie sú splnené podmienky vzniku

zodpovednosti žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Súd nevypočul
svedka E. V., pretože od tohto návrhu žalobca upustil 1 (č. l. 540) a tiež ani nezložil preddavok, ktorý
súd na výsluch tohto svedka uložil zložiť (č. l. 506).12. Spis súdneho exekútora JUDr. Pavla Štukovského so sp. zn. EX 32/2004 súd neoboznámil a
nevykonal ako dôkaz, pretože nástupkyňa tohto exekútora JUDr. Ivona Babušková oznámila súdu (č.
l. 543), že spisom nedisponuje. Treba dodať, že tento spis si súd ku konaniu pripojil a bol pripojený

k spisu v danej veci takmer rok v období od 20.01.2011 do 12.12.2011 (č. l. 195, 255). V období
pripojenia uvedeného spisu sa uskutočnilo aj pojednávanie dňa 24.05.2011 a nevyplynula konkrétna
potreba doplniť dokazovanie oboznámením niektorej listiny z pripojeného exekučného spisu. Podľa
súdu listiny predložené žalobcom 1 z exekučného spisu so sp. zn. EX 32/2004 (č. l. 17, 18, 113) boli
dostatočnéprezistenierozhodujúcichskutočnostítýkajúcichsadanejexekučnejveci.Žalobcovianavrhli

vypočuť intervenienta a svedkov A.. F. V., P. F., P.. P. T., B. Q., K.T. T., P.. Q., P.. K., a JUDr. Emíliu
Korčekovú (právnu zástupkyňu žalobcu 1 v danom konaní). Tieto dôkazy súd nevykonal, pretože by to
bolo nadbytočné. V prípade svedkyne B. Q. by napríklad preukazovania vzniku nemajetkovej ujmy bolo
nadbytočné, pretože význam by to malo, ak by dokazovanie smerovalo k preukázaniu splnenia aspoň
jednej z ostatných dvoch podmienok pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy; ak teda napríklad
nie je preukázané, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu (tomu bližšie v ods. 85 a 86), potom

je zbytočné dokazovať, či vôbec nejaká ujma vznikla a v akej výške. V prípade svedkov P.. P. T., B. Q., K.
T.E., P.. P. F. T. P.. E. V.u je dôvodom pre nevykonanie dôkazu podľa § 253 ods. 3 CSP aj to, že žalobca
1 nezložil preddavky na trovy výsluchu týchto svedkov, ktoré mu boli uložené uznesením z 22.05.2023,
č. k. 26C/70/2008-506. Nehospodárny bol návrh žalobcu 1 na vypočutie JUDr. Emílie Korčekovej, ktorá
v konaní vystupuje ako právna zástupkyňa žalobcu 1, ktorej súd aj zasielal predvolanie a o pojednávaní

bola preto informovaná, no súdu neoznámila dôvod nedostavenia sa na pojednávania. Ak mal žalobca
1 za to, že je výsluch tejto osoby potrebný, postačovalo, aby sa na pojednávanie dostavila a mohla za
žalobcu 1 prezentovať skutkové tvrdenia, ktoré by umožnili preukázať žalobcovi 1 skutkový stav veci
(len v prípade ich spornosti by nasledovalo ďalšie dokazovanie).

13. Súd tiež nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Bratislava III so sp. zn.
42Rob/35/2004, pretože bolo tunajšiemu súdu na jeho žiadosť oznámené, že spis je pravdepodobne
skartovaný (č. l. 598), no v danom konaní je zabezpečené postačujúce množstvo listín (napr. listiny na
č. l. 19-21, 84, 92-94; č. l. 763-766 konkurzného spisu), že trvanie na pripojení spisu, ktorý objektívne
nie je možné pripojiť, by bolo nehospodárne. Tiež nebolo zrejmé, čo by mal súd so spisom robiť, pretože

dokazovanie sa nevykonáva „pripojením“ ako takým, ale je možné napr. oboznámiť listiny v pripojenom
spise, no tým, že podstatný obsah tohto spisu je v danom spise už založený, bolo by nadbytočné pripájať
spis, ktorý navyše objektívne nie je možné pripojiť, pretože ho nemožno nájsť, resp. bol skartovaný.
Nadbytočné by bolo tiež zisťovanie stavu exekučného konania, pretože súčasný stav exekučného
konania nemá žiaden vplyv na posúdenie nárokov, ktoré sú časovo ohraničené do rozhodného obdobia

a ktoré mali vzniknúť pred viac ako 16 rokmi.

14. Súd považoval za nadbytočné aj vyžiadanie zdravotnej dokumentácie z Univerzitnej nemocnice
Bratislava,NemocnicaT.,avýsluchsvedkaF..L.J.,pretožedôkazypredloženépočaskonaniažalobcom
1 týkajúce sa jeho zdravotného stavu nepreukázali ani len čiastočne, že by zdravotný stav žalobcu 1

alebopotrebavyhľadaniazdravotnejstarostlivostizostranyžalobcu1malasúvissožalovanýminárokmi.
Inými slovami, vykonanie takýchto dôkazov (bez ohľadu na to, čo by priniesli) by nezmenilo závery súdu,
podľa ktorých neboli preukázané ani základné predpoklady pre vznik žalovaných nárokov (konkrétne,
ak nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, je bezpredmetné riešiť jej výšku). Súčasne F.. J. sa vo
vyjadrení z 29.05.2023 vyjadril, že na žalobcu 1 si nespomína ani z predošlých pôsobísk a preto jeho

výsluch by nemal potenciál objasniť skutkový stav veci.

15. Z takto vykonaného dokazovania (ods. 8 až 14) bol zistený nasledovný skutkový stav veci.

(ii) Zistený skutkový stav veci

16. Z výpisu zo živnostenského oprávnenia Okresného úradu Bratislava I, odbor živnostenského
podnikania, zo dňa X7.12.2003, č. registra 105-4756, je preukázané, že žalobca 1 od 03.11.1992
vykonáva s miestom podnikania V. cesta 5, B. podnikanie v predmete podnikania kúpa, predaj a
sprostredkovanie tovaru v rozsahu voľnej živnosti. Z úradného záznamu Obvodného úradu v Pezinku,

odbor živnostenského podnikania, z 26.09.2007, č. k. OŽP-Z/2007/03305-2/CR1, je preukázané, že
žalobca 1 zmenil miesto podnikania na E. X, E..17.Zpodaniažalobcuz15.01.2004jepreukázané,žeOkresnémusúduBratislavaIIIboldňa15.01.2004
doručený návrh žalobcu, ktorým sa proti LIVAK PLAST, s.r.o. domáhal vydania platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 500.000 Sk s príslušenstvom. Vec bola na súde podľa údajov na tomto podaní zapísaná

pod spisovou značkou 42Rob/35/2004. Nároku sa domáhal žalobca 1 na tom základe, že LIVAK PLAST,
s.r.o. so žalobcom 1 uzatvorili dňa 15.12.1998 pod č. 293/1998 sprostredkovateľskú zmluvu, čo je
preukázané zo znenia tejto zmluvy (č. l. 88-90), pričom v súlade s čl. IV bod 2 tejto zmluvy sa zaviazal
žalobcovi 1 zaplatiť paušál v sume 50.000 Sk mesačne a to vždy k 15. dňu príslušného mesiaca, čo
LIVAK PLAST, s.r.o. porušil z dôvodu podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pred podaním návrhu

LIVAK PLAST, s.r.o. uznal dlh v sume 500.000 Sk a príslušenstvom dňa 31.01.2000, čo je preukázané
z uznania dlhu z tohto dňa (č. l. 22, 87). Pre uvedené požiadal žalobca 1 o vydanie platobného rozkazu.
Okresný súd Bratislava III výzvou z 19.01.2004 vyzval žalobcu 1 na úhradu súdneho poplatku 25.000
Sk, čo je preukázané z tejto výzvy. Nesporné medzi stranami bolo, že žalobca 1 poplatok uhradil, pretože
súd následne vo veci konal. Z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 27.01.2004, č.
k. 42Rob/35/2004-13 je preukázané, že súd uložil žalovanému LIVAK PLAST, s.r.o. zaplatiť žalobcovi

1 do 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu sumu 500.000 Sk a úrok z omeškania 21% ročne
a zmluvnú pokutu 0,5% denne a to od 16.04.1999 do zaplatenia zo sumy 50.000 Sk, od 16.05.1999
do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.06.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.07.1999
do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.08.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.09.1999
do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.10.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.11.1999 do

zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.12.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.01.2000 do
zaplatenia so sumy 50.000 Sk, a trovy konania 25.000 Sk. Z listiny tiež vyplýva, že je na nej odtlačená
pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti s dátumom 18.02.2004. Z doručeniek o doručovaní
zásielky je preukázané, že zásielka bola prevzatá za LIVAK PLAST, s.r.o. splnomocnencom (podpis
nečitateľný).

18. Z podania žalobcu 1 označeného ako Návrh na vykonanie exekúcie je preukázané, že dňa
01.03.2004 bolo toto podanie spísané pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Štukovským so sídlom
úradu D. X, Z. F. Z. V., a súčasne tohto dňa bolo tomuto súdnemu exekútorovi aj doručené a v tomto
podaní navrhuje žalobca 1 vykonanie exekúcie voči LIVAK PLAST, s.r.o. na podklade exekučného titulu,

ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13, pretože
povinnosť uloženú týmto rozhodnutím LIVAK PLAST, s.r.o. žalobcovi 1 LIVAK PLAST, s.r.o. nezaplatil.
Z listiny je tiež preukázané, že k návrhu bol pripojený súdny poplatok 500 Sk a nebolo medzi stranami
sporné, že tento poplatok žalobca 1 uhradil. Uvedené korešponduje s výpoveďou svedka P.. X. Š.,
ktorý uviedol vo výpovedi, že sa so žalobcom 1 poznajú a ten ho po náhodnom stretnutí požiadal, aby

prevzal vymáhanie jeho pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o. P.. X. Š. vydal dva exekučné príkazy zo
dňa 14.04.2004, sp. zn. EX 32/2004, čo je preukázané z týchto príkazov a z výsluchu menovaného,
pričom týmito nariadil exekúciu predajom nehnuteľnosti na uspokojenie pohľadávky žalobcu 1 vo vzťahu
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom pre kat. územie Z. F., okres B.
D., a zriadil k týmto nehnuteľnostiam tiež exekučné záložné právo. To je preukázané aj z obsahu listu

vlastníctva č. XXXX vedeného pre katastrálne územie Z. F., obec B. - mestská časť Z. F., okres Z. F.,
z ktorého je tiež preukázané, že ku dňu 17.10.2005 a 24.10.2005 bol LIVAK PLAST, s.r.o. výlučným
vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa v uvedenom katastrálnom území: (i) stavba so
súp. č. XXX stojaca na pozemkoch s parcelnými číslami XXXXX/X a XXXXX, (ii) pozemok s parcelným
číslom XXXXX/X o výmere 3141 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela registra C., (ii) pozemok s

parcelným číslom XXXXX/X o výmere 1380 m2, zastavené plochy a nádvoria, parcela registra C., a (iii)
pozemok s parcelným číslom XXXXX o výmere XXXX m2, zastavené plochy a nádvoria, parcela registra
C. (ďalej len „nehnuteľnosti na LV č. XXXX“). Zo znaleckého posudku č. 92/1999 zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorývyhotovilznalecD..Q.V.C.jepreukázané,ženehnuteľnostinaLVč.XXX2malikudňuvyhotovenia
uvedeného posudku hodnotu 24.145.320 Sk.

19. Z výzvy intervenienta z 03.02.2005, sp. zn. EX 365/2002, je preukázané, že intervenient vyzval
žalobcu 1 (označeného ako SHS - Electronic - 1, D.. P. Q.) o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní
exekúcie a požiadal ho aby do týždňa od doručenia tejto výzvy podal intervenientovi ako súdnemu
exekútorovi vyhlásenie o svojom majetku, ktorý podlieha exekúcii v nadväznosti na rozsudok Mestského

súdu Bratislava z 29.6.1995, č. k. XXCb 179/94-St a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5105 016239 z
06.11.2002. Z listu žalobcu 1 z 04.02.2005 (č. l. 14) je preukázané, že žalobca 1 oznámil intervenientovi,
že sa nemôže na úrad intervenienta dostaviť a sám poukázal na to, že na exekútorskom úrade JUDr.
Štukovského je pod sp. zn. EX 32/2004 vedená exekúcia voči LIVAK PLAST, s.r.o. v sume 4.707.540,60Sk. Z vyhlásenia o výške a stave majetku zo 04.02.2005 je preukázané, že žalobca 1 urobil vyhlásenie
o tom, že má pohľadávku voči svojmu dlžníkovi, ktorým je LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá je vymáhaná v
exekučnom konaní vedenom na exekútorskom úrade JUDr. Štukovského pod sp. zn. EX 32/2004. Súd

nemá z dokazovania za preukázané, že by bol žalobca 1 fyzický donútený do uskutočnenia uvedeného
vyhlásenia.

20. Z príkazu na začatie exekúcie z 09.02.2005, sp. zn. EX 365/2002 je preukázané, že intervenient
vydal príkaz na začatie exekúcie a tento adresoval exekútorskému úradu Dr. Pavlovi Štukovskému v

nadväznosti na vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie, ktorým je rozsudok Mestského súdu
Bratislava z 29.06.1995, č. k. 36 Cb 179/94-St, ktorým bol žalobca 1 zaviazaný zaplatiť oprávnenému
UNION, poisťovacia, a.s., Tolstého 7, Bratislava sumu 1.000.000 Sk s príslušenstvom. Z exekučného
príkazu intervenienta z 15.02.2005, sp. zn. EX 365/2002 je preukázané, že intervenient vydal príkaz
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú má žalobca 1 voči svojmu dlžníkovi, ktorý je:
Exekútorský úrad Štukovský Pavel, Dr. Bc., Nové Mesto nad Váhom na základe exekučného konania

č. EX 32/2004 vedeného vo veci žalobcu 1 ako oprávneného proti LIVAK PLAST, s.r.o. ako povinnému
a prikázal dlžníkovi žalobcu 1 Exekútorskému úradu Pavla Štukovského, aby po doručení tohto príkazu
poukázal na účet súdneho exekútora sumu v celkovej výške 1.292.857,70 Sk. Z uznesenia Okresného
súdu Bratislava V z 20.10.2009, č. k. Ex 59/96-553 je preukázané, že intervenient bol vylúčený z
vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. Er 59/96, EX č. 365/2002, pretože intervenient podal proti

žalobcovi 1 na Okresnomsúde Bratislava III žalobu na ochranu osobnosti a konalo sa o nej na Okresnom
súde Bratislava III pod sp. zn. 18C/32/2007. Z listu Daňového úradu Bratislava II z 10.02.2005, č.
k. 601/230/14237/05/Bay je preukázané, že Daňový úrad akceptoval príkaz na začatie exekúcie EX
365/2002 z 18.01.2005, ktorý mu bol doručený 19.01.2005. Z výpisu z účtu intervenienta zo 04.07. a
10.07. (bez roka) je preukázané, že na účet boli zložené dve sumy po 700.000 Sk, spolu 1.400.000

Sk, k variabilnému symbolu, ktorý zodpovedá spisovej značky exekučného konania EX 365/2002, to
korešponduje v prípade druhej platby z 10.07.2007 s výpisom z účtu č. 95/264/1, ktorý predložil žalobca
1 (č. l. 151)

21. Z prvej strany podania spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. doručeného OS BA 3 dňa 23.01.2006 je

preukázané, že táto spoločnosť podala odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III
z 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13. Z plnomocenstva zo 16.01.2006 je preukázané, že na podanie
uvedeného odporu splnomocnila advokáta JUDr. Róberta Dupkalu spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o.
prostredníctvom konateľa G. Š.. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti LIVAK
PLAST, s.r.o. z 31.12.2003 je preukázané, že ako konatelia sú zapísaní E. V. a D.. O. B.. Z výpisu

z obchodného registra LIVAK PLAST, s.r.o. k dátumu 10.03.2006 a 26.05.2010 je preukázané, že
konateľmi spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. sú od 20.12.2001 D.. X. F. T. G. Š..

22. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 24.04.2006, sp. zn. 32Exre 16/2005 je preukázané
zastavenie konania vo veci zápisu do obchodného registra pri žalobcovi 2, ktoré bolo začaté uznesením

tohto súdu z 28.03.2006 vo vzťahu k zápisu osoby žalobcu 1 ako spoločníka; začaté bolo preto, že súdu
boli doručené doklady preukazujúce doručenie exekučného príkazu č. k. EX 365/2005 z 19.01.2005 na
postihnutie obchodného podielu žalobcu 1 v spoločnosti žalobcu 2, pričom tento príkaz bol doručený
oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti.

23. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II z 12.06.2007, ČVS: ORP-563/OEK-B2/2007
Kk je preukázané, že intervenient podal na žalobcu 1 trestné oznámenie, pre podozrenie zo spáchania
trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1, písm. a), ods. 4, písm. b) Trestného zákona
č. 140/1961 Zb. a toto oznámenie bolo odmietnuté.

24. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I z 22.11.2007, ORP-1225/2-OSV-B1-2007-Bi,
je preukázané, že trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania
s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, preto, že „páchateľ, v postavení
súdneho exekútora, tretej osobe neoprávnene sprístupnil osobné údaje - meno, priezvisko, bydlisko a
najmä rodné číslo poškodeného D.. P.na Q., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. E. X E., ktoré osobné údaje získal v

rámci výkonu exekútorskej činnosti a ktoré v písomnosti označenej ako „ žiadosť o poskytnutie súčinnosti
pri vykonávaní exekúcie“ dňa 05.02.2007 zaslal z Exekútorského úradu v Bratislave, ulica Zámocká 30,
do spoločnosti VAKOV, spol. s r.o., Vydraný 396, čím porušil všeobecne záväzným právnym predpisom
ustanovenú povinnosť“ postúpené disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, pretože nejdeo trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z listu intervenienta
z 05.02.2007 je preukázaný obsah zmieneného listu, ktorý bol zaslaný spoločnosti VAKOV, spol. s r.
o. Z odôvodnenia citovaného uznesenia je preukázané, že s listom intervenienta sa oboznámil konateľ

spoločnostiVAKOV,spol.sr.o.alistprevzalaspoločníčkaM.dňa25.02.2007.ZlistuspoločnostiVAKOV,
spol. s. r. o. z 19.02.2007 je preukázaná odpoveď tejto spoločnosti, v ktorej uviedla spoločnosť, že voči
žalobcovi 1 neeviduje žiadnu pohľadávku ani nemá pohľadávku on voči tejto spoločnosti. Uviedli tiež, že
v dôsledku vedenej exekúcie na obchodný podiel žalobcu 1 v žalobcovi 2 sa neuskutočnil predaj 100%
obchodnéhopodielužalobcu1vtejtospoločnostipodľazmluvyobudúcejzmluveoprevodeobchodného

podielu zo dňa 07.12.2004.

25. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I z 21.07.2008, ČVS: ORP-813/2-OSV-B1-2008-
Bi, je preukázané, že trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za prečin neoprávneného
nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, preto, že „páchateľ, v
postavenísúdnehoexekútora,dňa04.06.2007,zmiestavýkonusvojejexekútorskejčinnostivBratislave,

na ulici I. XX, odoslal Obecnému úradu v obci F. nad I., okres Z. I., písomnosť označenú ako „Žiadosť o
uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky“, ktorou v zmysle § 141 ods. 3 Zákona NR SR č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) požiadal Obecný úrad obce F. nad
I. o „uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky o dražbe nehnuteľnosti spôsobom v mieste obvyklým“,
pričom v danej žiadosti a vyhláške uviedol okrem iného aj osobné údaje - rodné číslo poškodeného

D.. B.. P.Á. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. X E., získané v súvislosti s výkonom svojho povolania súdneho
exekútora,kdetaktoichneoprávnenýmsprístupnenímporušilvšeobecnezáväznýmprávnympredpisom
ustanovenú povinnosť“ postúpené disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov, pretože nejde
o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. Z odôvodnenia
tohto uznesenia vyplýva, že „žiadosť o uverejnenie podstatného obsahu vyhlášky“ a vyhlášku prevzal

osobne starosta obce X. I. dňa 07.06.2007, pričom osobnú údaje nespracovali a vyhlášku zverejnili
a anonymizovali rodné číslo žalobcu 1 (rozsah anonymizácie je preukázaný z vyhotovenia vyhlášky
založenej na č. l. 219, kde rodné číslo absentuje). Rodné číslo zverejnené nebolo. Obsah dražobnej
vyhlášky je preukázaný z vyhlášky intervenienta z 04.06.2007, sp. zn. EX 365/2002, pričom je v nej
uvedené aj rodné číslo žalobcu 1. Z doručeniek o doručovaní tejto vyhlášky je preukázané, že bola

doručená správe katastra, správe finančnej kontroly, Obvodnému úradu Bratislava, Obvodnému úradu
Pezinok, Sociálnej poisťovni - ústredie, Colnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Pezinok, Daňovému
úradu Bratislava V, obci F. nad Žitavou a všetkým zdravotným poisťovniam.

26. Na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, čo je preukázané z uznesenia

NS SR z 19.01.2005, sp. zn. 2 Obo 6/05, právoplatného dňa 21.02.2005, ktorým bolo potvrdené
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 07.12.2004, č. k. 8K/1/2004-105, o vyhlásení konkurzu. Z
prihlášky pohľadávky z 02.02.2005 je preukázané, že žalobca 1 týmto podaním doručeným Krajskému
súdu v Bratislave k sp. zn. 8K 1/2004 si prihlásil pohľadávku voči LIVAK PLAST, s.r.o. vyplývajúcu
z platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava III z 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13. Výšku

prihlásenej pohľadávky žalobca 1 upravil na sumu 5.881.175 Sk podaním doručeným Krajskému súdu
v Bratislave dňa 22.07.2005, čo je preukázané z tohto podania. Prihlásená pohľadávka žalobcu 1
bola popretá, čo je preukázané z položky 10/e zo zoznamu konkurzných pohľadávok v konkurznom
spise na č. l. 361-364 a 461-464 z dôvodu, že platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III z
27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13 nikdy nebol úpadcovi LIVAK PLAST, s.r.o. doručený a pohľadávku

ani neeviduje v účtovníctve. V konkurznom konaní sa dňa 12.03.2007 konalo prieskumné pojednávanie,
čo je preukázané zo zápisnice Krajského súdu v Bratislave z 12.03.2007, sp. zn. 8K 1/2004 a toto
pojednávanie bolo nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 07.02.2007, sp. zn. 8K 1/2004,
čo je preukázané z obchodného vestníka č. 35/2007 Ov. z 19.02.2007 (č. l. 229). Zo zápisnice z
uvedeného pojednávania je tiež preukázaný okruh zúčastnených osôb, medzi ktorými je uvedený

žalobca 1, správca, a veritelia G&P Reality s.r.o., LikoSpol, a.s., Mestská časť Bratislava - Nové
Mesto, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, VAKOV spol. s r. o., žalobca 2, a Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s.

27. Zo zápisnice Krajského súdu v Bratislave o pojednávaní o schválení konečnej správy z 01.06.2009

a uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 01.06.2009, č. k. 8K/1/2004-698 je zhodne preukázané, že
konkurzný súd schválil konečnú správu správcu konkurznej podstaty LIVAK PLAST, s.r.o. Z konečnej
správysprávcu,ktorúschválilkonkurznýsúd,z19.03.2009jepreukázané,žedodňavyhotoveniasprávy
neboli správcovi odovzdané účtovné doklady a obchodné knihy úpadcu. Ďalej je z nej preukázané,že úpadca LIVAK PLAST, s.r.o. nevlastnil nehnuteľný majetok, pretože nehnuteľnosti na LV č. XXXX
boli predmetom incidenčného konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Cbi
99/2005 a ten rozhodol o vylúčení týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu LIVAK

PLAST, s.r.o. Výťažok z predaja majetku LIVAK PLAST, s.r.o. bol 16.000 Sk. Na záver správy je
uvedený záver, že úpadca je v predlžení a nemá majetok postačujúci aspoň na úhradu trov konkurzného
konania. Správca preto navrhol zrušiť konkurz. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10.08.2009,
č. k. 8K/1/2004-702, a z informácie v Obchodnom vestníku č. OV XXXB/XXXX, záznam A je zhodne
preukázané, že konkurzný súd zrušil konkurz na majetok úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., vyhlásený

uznesením zo 07.12.2004, č. k. 8K/1/2004-105, podľa § 44 ods. 1 písm. a), d) ZKV.

28. Z oznámenia o ukončení podnikania zo 07.01.2009 je preukázané, že žalobca doručil Obvodnému
úradu v Pezinku, odbor živnostenského podnikania, oznámenie, že ukončil podnikanie ako živnostník.

29. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 23.10.2009, č. k. Er 59/96-573, je preukázané, že

exekučný súd zamietol námietky žalobcu 1 a jeho manželky B. Q. proti dražbe v exekučnom konaní
vedenom u intervenienta pod sp. zn. EX 365/2002 a vyhovel námietkam žalobcu 1 a jeho manželky
B. Q. proti udeleniu príklepu. Súčasne neschválil udelenie príklepu pri dražbe v prospech vydražiteľa
A. K. INVESTMENT, s.r.o. Návrh na udelenie príklepu v uvedenom zmysle je preukázaný z návrhu
intervenienta z 18.07.2007. Predseda Okresného súdu Bratislava V v liste z 26.10.2009, sp. zn.

Spr. 2064/09, ako reakcia na sťažnosť žalobcu 1 skonštatoval, že súdny exekútor nepredložil spis
na rozhodnutie o námietkach zaujatosti proti jeho osobe z 25.06.2007. Vyšetrovateľ uznesením zo
04.05.2010, ČVS: ORP-1037/1-OVK-B1-2007-VG odmietol trestné oznámenie proti intervenientovi,
ktoré podal žalobca v súvislosti s vykonávaním dražby v exekúcii vedenej intervenientom pod sp. zn.
EX 365/2002 a vec bola postúpená Disciplinárnej komisii Slovenskej komory exekútorov.

30. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. (oddiel Sro, vložka
č. 11491/B) je preukázané, že spoločnosť bola vymazaná za obchodného registra dňa 27.05.2010 na
základe uznesenia OS BA I, č. k. 32Exre/2020/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2010.

31. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo 07.09.2010, č. k. 27Cb/19/2006-118, je preukázané,
že súd zastavil konanie vedené pod sp. zn. 27Cb/19/2006 (pôvodne vedené pod sp. zn. 42Rob/35/2004)
z dôvodu, že spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. zanikla výmazom z obchodného registra.

32. Medzi stranami nebolo sporné, že pohľadávka žalobcu 1 voči LIVAK PLAST, s.r.o. nebola

uspokojená.

33. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava V z 25.05.2011, č. k. Er/59/96-793, je preukázané, že
exekučný súd zastavil exekúciu vedenú vo veci oprávneného Union poisťovňa, a. s. proti žalobcovi 1 ako
povinnému, vedenej u intervenienta pod sp. zn. EX 365/2002, z dôvodu, že exekučný titul, na podklade

ktorého bola exekúcia vedená, sa nestal vykonateľným.

34. Z posudku Sociálnej poisťovne z 19.03.2009 je preukázané, že žalobca 1 je invalidný, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je 60% a ďalšia prehliadka

bola stanovená na marec 2010. Z posudku vyplýva vykonané psychiatrické vyšetrenie 29.12.2008, v
ktorom lekár konštatoval depresívnu poruchu s chronifikovaným priebehom v trvalej liečbe od r. 1999
pre depresívny syndróm po smrti syna. Z potvrdenia o dočasnej PN z 05.02.2010 je preukázané,
že žalobca 1 bol PN od 03.02.2010. Z lekárskej správy - nálezu zo 16.04.2010 vyhotovenej F.. I.
B., psychiatričkou, je preukázaná anamnéza, že žalobca 1 je nastavený pre úzkostne depresívny

syndróm s chronifikovaným priebehom na liečbe antidepresívami a anxiolytikami. Od r. 2005 sú u neho
stresujúce situácie pre súdne procesy, najmä rok 2006. Vec lekárka záverovala ako depresívnu poruchu
s chronifikovaným priebehom v trvalej liečbe, organický psychosyndróm (metabol. vask., traumahlavy)
a organickú kognitívnu poruchu. Zo správy F.. T. F., klinickej psychologičky z 03.05.2010 je preukázané,
že u žalobcu 1 je prítomné celkové mierne oslabenie kognitívnych schopností do pásma stredného

až nižšieho priemeru oproti premorbídnej úrovni v dôsledku ťažkej depresívnej reakcie na záťažovú,
dlhodobo traumatizujúcu životnú situáciu. Podľa anamnézy z tejto správy potiaže žalobcu 1 začali
približne v r. 1998, kedy si rozbil hlavu a asi hodinu bol v bezvedomí, resp. v r. 1999, kedy mu zomrel
syn a v r. 2000 bol prepadnutý s úrazom hlavy so stavom bezvedomia pár minút. Z rodinnej anamnézyvyplýva prítomnosť psychiatrickej diagnózy na strane matky, ale bližšie sa o to nezaujímal. Vzhľadom
na viacnásobné úrazy hlavy odporučila psychologička vyšetrenia CT a MR. Z listu Sociálnej poisťovne
z 24.06.2010, č. k. 531 104 1200 je preukázané, že Sociálna poisťovňa oznámila žalobcovi 1, že jeho

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. Z lekárskej správy Neurologickej ambulancie
Nemocnice T. z 06.07.2010 je preukázaný záver, že u žalobcu 1 je prítomná diabetetická polyneuropatia
dolných končatín. Tento záver je preukázaný aj ku dňu 06.10.2010 z lekárskej správy z tohto dňa, ktorú
vystavil F.. L. J., primár neurologického oddelenia Nemocnice T.. Zo správy F.. L. J. z 29.05.2023 (č. l.
529) je preukázané, že si v súčasnosti na žalobcu 1 nespomína. V skratke, uvedenými správami nebolo

preukázané, že by zdravotný alebo psychický stav žalobcu 1 mal príčinu alebo pôvod v akomkoľvek
konaní intervenienta.

35. Z potvrdenia lekárky F.. F. V., praktickej lekárky pre dospelých z 19.5.2011 je preukázané, že dňa
08.02.2005, t. j. viac ako 6 rokov pred vystavením tohto potvrdenia, žalobca 1 vyhľadal vo večerných
hodinách ošetrujúcu lekárku a boli mu nasadené lieky k zastaveniu vnútorného krvácania. Krvácanie

bolo zdokumentované ošetrujúcim lekárom z PROCTOCLINIC Bratislava a preliečovanie si vyžiadalo
3 týždne. Z listiny je preukázané, že menovanej žalobca 1 uvádzal neprimeraný úder zo strany
intervenienta. Z tejto skutočnosti nie je preukázané, že k takémuto konaniu došlo, iba to, že to žalobca
1 uvádzal.

36. Z listu spoločnosti TECHNOVA spoločnosť s r. o., Nobelova 34, Bratislava, z 21.10.2010 je
preukázané, že táto spoločnosť nadväzuje na predošlú informáciu, ktorú žalobca 1 zaslal tejto
spoločnosti v roku 2007, v ktorom im oznámil, že je voči jeho osobe vedené exekučné konania EX
365/2005 na jeho obchodný podiel, čím vznikli tejto spoločnosti škody veľkého rozsahu.

37. Z dohody o uznaní dlhu z 27.03.2008 je preukázané, že pani T. J. s miestom podnikania Š. XX,
B., IČO: 37 081 195, vyhlásila, že došlo k poškodeniu dobrého mena spoločnosti žalovaného 2 a jej
konateľa, ktorým je žalobca 1. Súd má za preukázané, že ide len o vyhlásenie tejto osoby, uvedené
nepreukazuje, že došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu 1, resp. práva na ochranu
dobrej povesti žalobcu 2.

38. Z listu žalobcu 1, doručeného MS SR dňa 02.10.2007, je preukázané, že žalobca 1 požiadal MS SR
o predbežné prerokovanie žalovaného nároku titulom nesprávneho úradného postupu. Medzi stranami
nebolo sporné, že nárok žalobcu 1 nebol uspokojený. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.08.2009
s dodatkom z 14.02.2023 (č. l. 426, 477) je preukázané, že časť žalovaného nároku postúpil žalobca

1 počas konania na žalovaného 2.

39. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu veci (ods. 16 až 38) dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná.

(iii) Relevantná právna úprava

40. Podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Ústava“) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky
(ods. 1). (…) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného
štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom (ods. 3). Podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (ods. 4).

41. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

42. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

43. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb (ods. 1). Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2).

44. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11 (ods. 1). Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne
ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú
zachované (ods. 2).

45. Podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (ods. 1). Každý je povinný bez zbytočného odkladu
na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku (ods. 2).

46. Podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovujeinak(ods.1).Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak (ods. 2).

47. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení účinnom do
30.06.2013 (ďalej len „zákon č. 428/2002 Z. z.“) na účely tohto zákona sa ďalej rozumie a) spracúvaním
osobných údajov vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi,
napr. ich získavanie, zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena,

vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie,
likvidácia, ich prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie, (…) c) sprístupňovaním
osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim inej právnickej osobe
alebo fyzickej osobe s výnimkou dotknutej osoby alebo oprávnenej osoby, ktorá ich nebude spracúvať
ako prevádzkovateľ, zástupca prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľ, d) zverejňovaním osobných

údajov publikovanie, uverejnenie alebo vystavenie osobných údajov na verejnosti prostredníctvom
masovokomunikačnýchprostriedkov,verejneprístupnýchpočítačovýchsietí,verejnýmvykonanímalebo
vystavením diela, verejným vyhlásením, uvedením vo verejnom zozname, v registri alebo v operáte, ich
umiestnenímnaúradnejtabulialebonainomverejneprístupnommieste,(…)m)všeobecnepoužiteľným
identifikátorom trvalý identifikačný osobný údaj dotknutej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v

informačných systémoch (…).

48. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a
sprostredkovateľ.

49. Podľa § 7 ods. 4 písm. g) zákona č. 428/2002 Z. z. ďalej bez súhlasu uvedeného v odseku 1 možno
osobné údaje spracúvať len vtedy, ak (…) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu
zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že
pri takomto spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a
slobody dotknutej osoby a svojím konaním neoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti

a súkromia.

50. Podľa § 113b ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 11.04.2005 po uplynutí lehoty
na podanie námietok alebo po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekútor
exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obchodnej spoločnosti do

vlastných rúk.

51. Podľa § 113b ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 11.04.2005 doručením exekučného
príkazu zaniká účasť povinného v obchodnej spoločnosti, a ak to ustanovuje osobitný zákon,obchodná spoločnosť sa tým zrušuje. Obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky
zodpovedajúce vyrovnaciemu podielu, a to v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva
oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak. Ak je obchodná spoločnosť v

likvidácii, je povinná oprávnenému bezodkladne poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce podielu
povinného na likvidačnom zostatku, a to v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, ak sa
oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

52. Podľa § 137 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007 exekučný príkaz sa doručí

oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné
vecné právo, správe katastra nehnuteľností, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej
obvode je nehnuteľnosť, ako aj obvodnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Povinnému,
osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, a správe katastra nehnuteľností
sa doručí do vlastných rúk.

53. Podľa § 141 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007 dražobná vyhláška
sa doručí a) oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné
alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra nehnuteľností, b) orgánom, ktoré
vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové
zabezpečenie, c) úradom uvedeným v § 137 ods. 2.

54. Podľa § 141 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007 exekútor vyvesí dražobnú
vyhlášku na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah
vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Exekútor môže uverejniť dražobnú vyhlášku v tlači a
môže požiadať správu katastra, aby uverejnila vyhlášku na svojej úradnej tabuli. Dražobnú vyhlášku o

dražbe zašle exekútor bez zbytočného odkladu ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

55. Podľa § 148 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obchodný zákonník“), ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod obchodného podielu alebo ak
sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, má exekúcia na obchodný

podiel spoločníka rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.

(iv) Aplikácia právnej úpravy na zistený skutkový stav veci

56. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci je ustanoviť v súlade s čl. 46 ods. 3 Ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na
náhradu škody spôsobenej, okrem iného, nesprávnym úradným postupom súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej moci (v danom prípade intervenienta) spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky
prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda alebo nemajetková ujma úradným postupom,
ktorý bol posúdený ako nesprávny. V konaní súd dospel k záveru, že v danej veci o taký prípad nejde

a že žaloby oboch žalobcov nie sú dôvodné.

(a) Nároky žalobcu 1 v sume 846,43 € a žalobcu 2 v sume 217.228,04 €

57. Titulom náhrady spôsobenej škody sa žalobca 1 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 846,43 €

a žalobca 2 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 217.228,04 € - ide o pohľadávku, ktorú počas
konania postúpil žalobca 1 na žalobcu 2 (a tento tým vstúpil do konania ako ďalší žalobca). Vzhľadom
na to sa obom týmto nárokom súd vyjadrí spoločne.

58. Tieto nároky boli uplatnené podľa § 3 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v rámci

predbežného prerokovania podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Nároky neboli uspokojené.

59. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sú, aby došlo: po prvé, k
nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu, po druhé, k vzniku škody, a po tretie,
medzi uvedenými prvými dvoma predpokladmi musí byť príčinná súvislosť. Nie je rozhodujúce, ktorá z

týchto podmienok nie je preukázaná, pretože pre záver o nedôvodnosti žaloby postačuje nepreukázanie
jedinej z týchto podmienok, kým pre dôvodnosť žaloby sa vyžaduje splnenie všetkých troch podmienok
súčasne.60. Súd sa so zreteľom na argumentáciu žalobcov primárne zameral na splnenie druhej podmienky, t.
j. či žalobcom vznikla škoda.

61. Škoda môže byť skutočná škoda alebo ušlý zisk (§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.). Rozdiel je
podľa súdnej praxe ten, že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa

to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie NS SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, z
21.12.2009).

62. V prípade nároku žalobcu 1 na zaplatenie sumy 846,43 € a nároku žalobcu 2 na zaplatenie sumy
217.228,04 € (postúpená časť) ide o ušlý zisk, pretože u žalobcov nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (žalobca

1 na to poukazuje na č. l. 227 dole ako na „stratu majetkové prínosu“). Inak povedané, legitímne
očakávali, že v exekučnom konaní proti LIVAK PLAST, s.r.o. dôjde k získaniu majetku speňažením
„vysokobonitnej“ (tak ju označoval žalobca 1) pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o. Poukazovali na
judikatúru, podľa ktorej charakter majetkovej ujmy (škody) má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa
(oprávneného), ktoré nastalo v časovej a vecnej súvislosti so zmarením možnosti uspokojenia jeho

pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k zmareniu predaja a
poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu (rozsudok NS SR
z 27.11.2003, sp. zn. 3 Cdo 134/03).

63. Treba uznať, že náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu (jeho prípadná zodpovednosť)

nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval všetky potenciálne škody vzniknuté
poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení domáhali náhrady škody priamo
protištátubeztoho,abysaaspoňpokúsilivymôcťdlžnépeniazeodtoho,ktosanaichúkor,atoprípadne
aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto
ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže (napr.

rozsudky NS SR z 28.05.2020, sp. zn. 6Cdo/184/2018; alebo z 15.07.2021, sp. zn. 5Cdo/181/2019).
Bolopreukázané,žesvojenárokyvočiLIVAKPLAST,s.r.o.žalobcovianevymohli,pretožeLIVAKPLAST,
s.r.o. zanikla a bola vymazaná z obchodného registra.

64.Vznikškody,t.j.druhejpodmienkyprevzniknárokunanáhraduškody,preukázanýnebol.Žalobcovia

totiž svoj nárok odvodzovali od existencie pohľadávky voči spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o., ktorú tvorila
suma 500.000 Sk a úroky z omeškania 21% ročne a zmluvná pokuta 0,5% denne a to od 16.04.1999
do zaplatenia zo sumy 50.000 Sk, od 16.05.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.06.1999
do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.07.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.08.1999
do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.09.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.10.1999

do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.11.1999 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.12.1999
do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, od 16.01.2000 do zaplatenia so sumy 50.000 Sk, a trovy konania
25.000 Sk. Táto pohľadávka podľa žalobcov vyplývala zo sprostredkovateľskej zmluvy z 15.12.1998
č. 293/1998, ktorú uzatvorili LIVAK PLAST, s.r.o. a žalobca 1, pričom záväzky z tejto zmluvy uznal
LIVAK PLAST, s.r.o. v uznaní dlhu z 31.01.2000. Nárok žalobcovi 1 priznal Okresný súd Bratislava III v

platobnom rozkaze z 27.01.2004, č. k. 42Rob/35/2004-13 (ďalej len „platobný rozkaz“).

65. Súd skúmal, či platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Tunajší súd je túto otázku
oprávnený skúmať. Súd vychádza z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej súd je oprávnený posúdiť ako
otázkupredbežnú,kedynadobudlosúdnerozhodnutievinejveciprávoplatnosť;priposúdenítejtootázky

nie je viazaný vyznačenou doložkou právoplatnosti. Pri posudzovaní správnosti údajov vyznačených v
doložke nie je obmedzený žiadnou lehotou (R 77/2021, uznesenie NS SR zo 7.10.2020, sp. zn. 1 VCdo
6/2019).

66. Súd z vykonaného dokazovania (č. l. 766 konkurzného spisu) zistil, že platobný rozkaz bol za

spoločnosť LIVAK PLAST, s.r.o. prevzatý splnomocnencom, čo je zrejmé zo spojenia „spln.“, ktoré je
uvedené na doručenke. Bez preukázania obsahu splnomocnenia nemá možnosť súd urobiť záver, že
zásielkuprevzalaoprávnenáosoba.Súčasnebolopreukázané,žezásielka(ajsozreteľomnapoznámku
„spln.“) nebola doručovaná konateľom LIVAK PLAST, s.r.o., ktorým v čase od 20.12.2001 boli osoby D..X. F. T. G. Š., čo bolo preukázané výpismi z obchodného registra. Keďže nebolo preukázané, že by
platobný rozkaz prevzala niektorá z týchto osôb a nebolo preukázané, že splnomocnenec s nečitateľným
podpisom a poznámkou „spln.“ bol oprávnený zásielku s platobným rozkazom prevziať, zásielka s

platobným rozkazom nebola účinne doručená spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. Predmetný platobný
rozkaz preto nikdy nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Na tento záver súdu nemá vplyv, že
na tomto rozhodnutí bola odtlačená pečiatka s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, pretože hoci
ide o osvedčenie štátneho orgánu, platí len, ak nie je preukázaný opak a ten preukázaný bol.

67. Na podklade platobného rozkazu, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť nikdy
nebolo možné riadne viesť exekúciu. Inými slovami, len z existencie platobného rozkazu s vyznačenou
doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti nemožno vyvodzovať záver, že pohľadávka žalobcu 1 voči
LIVAK PLAST, s.r.o. by mohla byť alebo by bola uspokojená v exekučnom konaní, ktoré voči LIVAK
PLAST, s.r.o. viedol žalobca 1 na exekútorskom úrade JUDr. Štukovského pod sp. zn. EX 32/2004. Na
dôvažokmožnozdôrazniť,žejevlastnevylúčené,abymohližalobcoviapredpokladať,žebykvymoženiu

ich pohľadávky došlo v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené na základe exekučného titulu, ktorý nie
je vykonateľný.

68. Tým sa nedôvodnosť žalôb žalobcov nevyčerpáva. Žalobcovia totiž namietali, že s poukazom na
judikatúru (rozsudok NS SR z 27.11.2003, sp. zn. 3 Cdo 134/03) škoda im vznikla zmarením možnosti

uspokojenia ich pohľadávky v konaní o výkon rozhodnutia predajom dlžníkovej nehnuteľnosti, ak k
zmareniu predaja a poklesu hodnoty jeho pohľadávky došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Tieto predpoklady teda neboli splnené, pretože bez nastúpenia účinkov právoplatnosti a vykonateľnosti
nemohla žalobcom vzniknúť akákoľvek škoda zmarením možnosti uspokojenia ich pohľadávky v
exekučnom konaní. V skutočnosti sa však žalobcovia dopustili aj nesprávneho a nelogického záveru,

ak z faktu nominálnej hodnoty pohľadávky (500.000 Sk s príslušenstvom) odvodzovali záver, že ide o
skutočnú hodnotu pohľadávky. Inými slovami, súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu 1, že išlo voči LIVAK
PLAST, s.r.o. o vysokobonitnú pohľadávku. O žiadnu takú pohľadávku nešlo.

69. Žalobca 1 začal proti LIVAK PLAST, s.r.o. exekúciu a bolo zriadené exekučné záložné právo na

nehnuteľnosti na LV č. 3102. K exekúcii nedošlo. Dôvodom je, že dňa 07.12.2004 bol na majetok LIVAK
PLAST, s.r.o. vyhlásený konkurz a to dokonca na návrh samotného žalobcu 1. V prípade predmetného
majetku LIVAK PLAST, s.r.o. ale došlo v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Cbi
99/2005 k vylúčeniu nehnuteľnosti na LV č. XXXX zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu LIVAK PLAST,
s.r.o., t. j. táto spoločnosť zjavne nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností, o ktoré opieral žalobca

1 hodnotu predmetnej pohľadávky. Z konečnej správy správcu úpadcu LIVAK PLAST, s.r.o., ktorá bola
schválená dňa 01.06.2009 bolo preukázané, že jediným speňaženým majetkom tejto spoločnosti bola
pohľadávka predaná za 15.000 Sk a nábytok za 1.000 Sk, t. j. v hodnote spolu 16.000 Sk (? 531,11 €).
Okruh majetku úpadcu vyplýva z konečnej správy. Išlo o takú hodnotu, ktorá napokon nepostačovala ani
na úhradu trov konkurzného konania a preto bol konkurz zrušený a spoločnosť vymazaná z obchodného

registra. Napokon treba dodať, že pohľadávka žalobcu 1 prihlásená do konkurzu spoločnosti LIVAK
PLAST, s.r.o. bola popretá správcom a žalobca 1 si svoje právo určovacou žalobou neuplatnil (č. l. 622
konkurzného spisu). Teda ak by aj LIVAK PLAST, s.r.o. mal nejaký majetok, žalobca 1 by z neho v
žiadnom prípade uspokojený nebol.

70.Možnotedaučiniťzáver,ženebolopreukázané,žebymalapohľadávkažalobcu1vočiLIVAKPLAST,
s.r.o., ani žiadna jej časť v sume 217.228,04 € neskôr postúpená na žalobcu 2, akúkoľvek hodnotu, v
prípade ktorej by došlo k zmareniu jej predaja a poklesu hodnoty pre prípadný nesprávny úradný postup.
Nevznikla preto žiadna škoda žalobcovi 1, ani žalobcovi 2 (vo vzťahu k postúpenej časti).

71. Vzhľadom na to nebolo preukázané splnenie druhej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú žalobcovi 1 a preto je žalovaný nárok žalobcu 1 a žalobcu 2 (po postúpení časti
pohľadávky žalobcom 1) nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu vo vzťahu k týmto nárokom
zamietol vo výroku I. a II. v celom rozsahu.

72. Nad rámec toho súd poukazuje na to, že zjavne nie je splnená ani tretia podmienka, t. j. príčinná
súvislosť, ktorej absencia tiež potvrdzuje nedôvodnosť žaloby vo vzťahu k tvrdenej škode.73. Tretia podmienka (príčinná súvislosť) znamená priamu väzbu javov, v rámci ktorej jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za

škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a
skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny
a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Atribútom
príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009).

74. V danom prípade bolo z listín z konkurzného spisu (napr. č. l. 519, 621) preukázané, že to
bol žalobca 1, ktorý navrhol vyhlásenie konkurzu. Vyhlásením konkurzu boli všetky súdne konania,

začaté pred vyhlásením konkurzu, prerušené podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. V čase vyhlásenia konkurzu (dňa 7.12.2004) stále
prebiehalo súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 42Rob/35/2004, resp.
po podaní odporu proti platobnému rozkazu pod sp. zn. 27Cb/19/2006, v ktorom sa svojich nárokov
domáhal žalobca 1. Zjavne preto nie je daná priamosť pôsobenia príčiny na následok, pretože tvrdený

pokles hodnoty pohľadávky voči LIVAK PLAST, s.r.o. nemá žiaden súvis s konaním alebo nekonaním
intervenienta, ale je len dôsledkom toho, že návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám žalobca 1, ktorý v
konkurze po popretí pohľadávky nepodal určovaciu žaloby na určenie pravosti pohľadávky, o existencii
ktorej správca nenašiel v účtovníctve spoločnosti LIVAK PLAST, s.r.o. žiadne doklady. Ani príčinná
súvislosť preto nie je daná.

(b) Nemajetková ujma v sume 150.000 € (nárok žalobcu 1)

75. Žalobca 1 sa tiež domáhal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy 150.000 €.

76. Súd zistil, že žalobca 1 predbežne nárok neprerokoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. Vzhľadom na podanie žaloby a fakt, že MS SR so žalobou bolo oboznámené možno učiniť záver,
že nárok žalobcu 1 titulom nemajetkovej ujmy bol prerokovaný podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. uplynutím šiestich mesiacov odo dňa doručenia zmenenej žaloby MS SR, ku ktorému došlo dňa
20.02.2013 (doručenka pripojená k č. l. 286), s tým, že MS SR nárok žalobcu 1 neuspokojilo. Súd preto

vec skúmal z hľadiska veci samej.

77. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je podmienkou vzniku nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, aby došlo: po prvé: k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany orgánu verejnej moci, po druhé: existencia nemajetkovej ujmy, a po tretie:

medzi uvedenými prvými predpokladmi musí byť príčinná súvislosť; musí byť tiež zrejmé, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, resp. nemajetkovú ujmu nie je
možné uspokojiť inak (porov. Jakubáč, R.: Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016, s. 116). Súd skúmal, či žalobca 1 preukázal splnenie
uvedených podmienok. Pre záver o nedôvodnosti žaloby postačovalo, aby nebola splnená čo i len jedna

z týchto podmienok.

78. Súd musí poznamenať, že žalobca 1 v súvislosti s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy
formuloval vo svojich podaniach a prednesoch viaceré skutkové tvrdenia, ktorými vysvetľoval nesprávny
úradný postup intervenienta a zdanlivo takpovediac „preskakoval“ z jedného dôvodu na druhý. V

skutočnosti išlo o jeden skutkový dej, hoci bol veľmi široko štruktúrovaný. Takýto široko štruktúrovaný
skutkový dej je náročnejší na činnosť súdu a v takom prípade, viac než inokedy, platí, že „kvalita
súdneho rozhodnutia je vždy zásadným spôsobom predurčená kvalitou žalobného návrhu. Úplne inak
môže súd pracovať so žalobou, v ktorej sú námietky stručné a jasné, sú logicky usporiadané a
majú jednoznačný ťah na bránku, než s rozsiahlou žalobou, ktorá sa vyznačuje rozvláčnosťou štýlu,

používaním série expresívnych výrazov namiesto konkrétnej právnej a skutkovej argumentácia alebo
cyklickým opakovaním jedných a tých istých argumentov (…). Zatiaľ čo v prvom prípade spravidla súd
žiadny žalobný bod nezabudne, v druhom k takej situácii môže dôjsť veľmi ľahko, pretože tu môže byť
žalobný bod dômyselne skrytý pod nánosom vznešených fráz, floskulí a všeobecných tvrdení“ (rozsudokčeského Najvyššieho správneho súdu, č. k. 1 Afs 14/2010-78). V snahe neopomenúť niektorý žalobný
bod sa súd vyjadruje jednotlivo k tým skutkovým tvrdeniam, od ktorých odvodzoval žalobca 1 žalované
nároky titulom nemajetkovej ujmy a ktoré podľa žalobcu 1 preukazovali splnenie jednotlivých podmienok

pre vznik nároku titulom nemajetkovej ujmy.

79. V prípade preukázania prvej podmienky zákon nedefinuje samotný pojem „nesprávny úradný
postup“. Z obsahu tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu môže
ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého orgánu verejnej moci, ak pri tomto

výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie
štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností,
treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho
orgánu smeruje (porov. rozsudky NS SR z 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009, resp. z 31.05.2011, sp.
zn. 6 Cdo 115/2010).

80. Podľa ustálenej súdnej praxe v spore o náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci je civilný
súd oprávnený prejudiciálne vyriešiť otázku, či v žalobe uvedený úradný postup orgánu verejnej moci
je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. (R 2/2021,
uznesenie NS SR z 23.06.2020, sp. zn. 3 Cdo 127/2018).

81. Žalobca 1 poukazoval na to, že intervenient postihol obchodný podiel žalobcu 1 v spoločnosti
žalobcu 2. Súd sa v tomto stotožnil s argumentáciou intervenienta, že úprava § 148 ods. 3 Obchodného
zákonníka je špeciálnou úpravou k všeobecnému ustanoveniu § 113b ods. 5 Exekučného poriadku.
Exekúcia na obchodný podiel spoločníka, čo je prípad, o ktorý išlo v danej veci, má rovnaké účinky ako

zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom len vtedy, ak spoločenská zmluva nepripúšťa prevod
obchodnéhopodielualeboaksanaprevodobchodnéhopodieluvyžadujesúhlasvalnéhozhromaždenia.
Tieto skutočnosti (t. j. to, či spoločenská zmluva žalobcu 2 nepripúšťa prevod obchodného podielu
alebo sa na prevod obchodného podielu vyžaduje súhlas valného zhromaždenia) neboli predmetom
dokazovania a preto nie je preukázané, že by v danom prípade došlo doručením exekučného príkazu

na postihnutie obchodného podielu žalobcu 1 k zrušeniu účasti žalobcu 1 v spoločnosti žalobcu 2 v
zmysle § 148 ods. 3 Obchodného zákonníka. Nemohlo preto dôjsť k ohrozeniu podnikania žalobcu 2,
ani nedošlo k výmazu žalobcu 1 z obchodného registra vo vzťahu k zápisu žalobcu 2 (bližšie v ods. 22).
V kontexte týchto okolností má relevanciu znenie § 113b ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 11.04.2005, podľa ktorého sa exekučný príkaz na vykonanie exekúcie sa doručuje, okrem iných, aj

obchodnej spoločnosti do vlastných rúk, pričom z unesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 32Exre
16/2005 (č. l. 163) bolo preukázané, že tento príkaz bol doručený žalobcovi 2. Inými slovami, intervenient
postupoval v súlade s právnou úpravou, ktorá vyžadovala vykonať doručenie predmetného exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie postihnutím obchodného podielu aj obchodnej spoločnosti. So zreteľom
na vyššie opísané kritériá toho, čo možno považovať za nesprávny úradný postup (ods. 79) súd dospel

k tomu, že doručenie exekučného príkazu v súlade s § 113b ods. 4 Exekučného poriadku nemožno
považovať za nesprávny úradný postup, ale postup, ktorý zodpovedá právnej úprave. Intervenient by
dokonca porušil právnu úpravu, ak by predmetný príkaz nedoručoval. Na skutočnosti, že exekúcia bola
napokon zastavená intervenient nemá podiel, pretože bolo preukázané, že exekúcia voči žalobcovi 1
bola zastavená preto, že exekučný titul nikdy nenadobudol vykonateľnosť (ods. 33), čo nie je okolnosť,

za ktorú by zodpovedal intervenient.

82. Žalobca 1 tiež namietal, že intervenient zaslal dražobnú vyhlášku obci F. nad Žitavou so žiadosťou
o zverejnenie podstatného obsahu vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Súd tento postup
hodnotí v plnom rozsahu ako súladný s § 141 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom v súlade s obsahom

zákonnej úpravy požiadal intervenient o zverejnenie podstatného obsahu tejto vyhlášky. To napokon
obec aj vykonala, pretože rodné číslo nezverejnila; nedošlo teda k porušeniu predpisov o ochrane
osobných údajov. Nedošlo v danom prípade k zverejneniu osobných údajov (rodného čísla žalobcu
1) na úradnej tabuli, čím nebol naplnený pojem zverejňovania alebo sprístupňovania v zmysle § 4
ods. 1 písm. c), d) a m) zákona č. 428/2002 Z. z. To, že s týmito údajmi sa oboznámil starosta obce,

resp. obec ako taká, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Obec je správcom miestnej
dane z nehnuteľností, čiže údajmi o daňovníkoch (vrátane tých, ktoré sa týkali nehnuteľnosti žalobcu
1) disponuje a disponovala a nešlo o žiaden údaj, ktorými by už obec nedisponovala alebo nemohla
disponovať. Informácie o prípadnej dražbe, resp. o vydražení majú význam aj z hľadiska vzniku a zánikudaňovej povinnosti v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Popísaným postupom intervenienta nedošlo
k porušeniu právnej úpravy a hoci išlo o spracúvanie osobných údajov, toto spracúvanie bolo možné

podľa § 7 ods. 4 písm. g) zákona č. 428/2002 Z. z. vykonať aj bez súhlasu žalobcu 1.

83. V rovnakom zmysle bolo v súlade so zákonom, a preto nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
pri nakladaní s osobnými údajmi žalobcu 1, ak bol exekučný príkaz zaslaný Daňovému úradu Bratislava
II. Išlo o postup, ktorý bol v súlade s § 137 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2007.

Súd nezistil zo strany intervenienta nesprávny úradný postup. V súlade s právnou úpravou bol aj postup
intervenienta, ktorý zaslal dražobnú vyhlášku intervenienta z 04.06.2007, sp. zn. EX 365/2002, správe
katastra, správe finančnej kontroly, Obvodnému úradu Bratislava, Obvodnému úradu Pezinok, Sociálnej
poisťovni - ústredie, Colnému riaditeľstvu SR, Daňovému úradu Pezinok, Daňovému úradu Bratislava V,
obci F. nad Žitavou a všetkým zdravotným poisťovniam. Išlo o postup, ktorý zodpovedal vtedy účinným
ustanoveniam § 141 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 137 ods. 2 Exekučného poriadku.

84. Vzhľadom na to, že uvedené úradné postupy nie sú nesprávnymi úradnými postupmi (ods. 81 až 83),
bolo bezpredmetné, či tieto okolnosti viedli k vzniku nemajetkovej ujmy a či je medzi úradným postupom
a vznikom neexistujúcej nemajetkovej ujmy príčinná súvislosť (absenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k
postupu opísanému v ods. 81 namietal aj intervenient).

85. Naproti tomu, za nesprávny úradný postup v podobe sprístupnenia rodného čísla treba považovať
ich sprístupnenie v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 428/2002 Z. z. v žiadosti o súčinnosť zaslanej
spoločnosti VAKOV, spol. s r. o., pretože na takýto postup vo vzťahu k rodnému číslu, ktoré je podľa
§ 4 ods. 1 písm. m) zákona č. 428/2002 Z. z. všeobecne použiteľným identifikátorom, nebola zákonná

opora. Menovaná spoločnosť nebola oprávnená spracúvať tieto osobné údaje, pretože s poukazom na
§ 5 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z. nebola prevádzkovateľom ani sprostredkovateľom. K takémuto
záveru, ako bolo preukázané, dospel aj vyšetrovateľ v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave
I z 22.11.2007, ČVS: ORP-1225/2-OSV-B1-2007-Bi. Podľa názoru súdu preto došlo k neoprávnenému
spracovaniu rodného čísla vo vzťahu k spoločnosti VAKOV, spol. s r. o. podľa § 7 ods. 1 zákona č.

428/2002 Z. z. v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z. a tým aj k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany intervenienta.

86. Rovnako za nesprávny úradný postup treba považovať postup intervenienta v súvislosti s
rozhodovaním o námietkach proti intervenientovi. Z dokazovania, konkrétne z uznesenia Okresného

súdu Bratislava V, č. k. Er 59/96-553, vyplynulo, že v exekúcii vedenej intervenientom pod sp. zn. EX
365/2002 manželka žalobcu 1 podala námietku zaujatosti proti intervenientovi dňa 25.06.2007 a tiež aj
žalobca 1 námietku zaujatosti proti intervenientovi dňa 09.06.2008, no tieto boli predložené exekučnému
súdu na rozhodnutie až dodatočne a exekučný súd o nich rozhodol označeným uznesením, č. k. Er
59/96-553, z 20.10.2009. Medzi podaním námietok a rozhodnutím o nich preto uplynulo takmer 2,5 roka.

Súd takéto oneskorenie hodnotí ako nesprávny úradný postup, pretože hoci zákon neupravuje lehotu
na predloženie týchto námietok exekučnému súdu, na takéto prieťahy nebol žiaden dôvod.

87. Ako súd uvádza ďalej, v prípade zistených dvoch popísaných nesprávnych úradných postupov (ods.
85 a 86) súd ďalej skúmal, či sú vo vzťahu k týmto postupom splnené ostatné dve podmienky, ktoré pre

vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje zákon č. 514/2003 Z. z., pričom zistil, že splnené nie sú (ods.
91-92 a 95 až 97).

88. V prípade druhej podmienky (existencia nemajetkovej ujmy) súd poukazuje na to, že poškodenému
nárok podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. vznikne len za súčasného splnenia dvoch podmienok:

(i) samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú
ujmu, a (ii) nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak (napr. formou verejného ospravedlnenia,
uverejnením rozsudku znením jeho odôvodnenia, a pod.). Splnenie týchto dvoch podmienok sa
žalobcovi nepodarilo preukázať vo vzťahu k zistenému nesprávnemu úradnému postupu (vyššie v ods.
85).

89. Nesprávny úradný postup nemožno považovať bez ďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by
žalobcovi automaticky prináležal nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy. V konaní je dôležité
ustáliť, aká ujma (nemajetková) u poškodeného nastala, a to jednak pre posúdenie toho, či samotnékonštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež pre potreby ustálenia výšky prípadnej
náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch by potom malo
v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku na poškodenom so značnou

intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním týchto skutočností
je na žalobcovi. I keď je možné pripustiť, že v určitých prípadoch zásahov nie je potrebné osobitne
dokazovať utrpenú fyzickú alebo psychickú ujmu (napr. psychické strádanie v prípade úmrtia blízkej
osoby), pričom ide o také zásahy do práv a slobôd fyzickej osoby, pri ktorých zo samotnej povahy tohto
zásahu automaticky vyplýva následok v podobe psychickej alebo fyzickej ujmy. Aj v takých prípadoch

sa vyžaduje, aby žalobca ako poškodená osoba konkrétnymi skutkovými tvrdeniami ozrejmila, akým
spôsobom sa u nej prejavila ujma a v čom konkrétne spočívala. V prejednávanej veci však o takýto
prípad nejde (v tomto zmysle rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 31.01.2024, sp. zn. 7Co/6/2024).

90. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a môže
predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vyplývajúce na jeho

česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a
podobne. Zákon č. 514/2003 Z. z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy v súčasne platnom § 17 ods.
3 výslovne a demonštratívnym výpočtom stanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom
na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Aj keď ide o právnu úpravu, ktorá
nebola účinná v čase, kedy malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, zavedenie týchto kritérií

bolo výsledkom aplikačnej praxe (bližšie dôvodová správa k zákonu č. 517/2008 Z. z., ktorým bola
vykonaná novela zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 01.01.2009) a tieto sú plne použiteľné aj
na situácie pred účinnosťou tejto úpravy. Inými slovami, stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je
ponechané na ľubovôli súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách,
ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie

konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby, v ktorom smere
dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Vo všeobecnosti určujúcim vodítkom pre stanovenie výšky
nemajetkovej ujmy by mala byť jej primeranosť. Z právnej úpravy, ktorá stanovuje okruh skutočností, na
ktoré je potrebné pri určení výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadnuť, potom vyplýva, že
nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť už zo samotnej existencie nesprávneho

úradného postupu bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej
osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Pre súd nemôžu byť rozhodujúce subjektívne
pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba (v tomto zmysle napr.
uznesenie NS SR z 18. februára 2010, sp. zn. 3 Cdo 137/2008), nie konkrétne žalobca 1.

91. V prípade zisteného nesprávneho úradného postupu (bližšie v ods. 85) nebolo dokazovaním zistené,
že by sprístupnenie údaja rodného čísla žalobcu 1 spoločnosti VAKOV, spol. s r. o. malo akýkoľvek
dopad na osobu žalobcu, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, na okolnosti, za
ktorých k tvrdenej ujme došlo, resp. na následky, ktoré by vznikli žalobcovi v súkromnom živote alebo v

spoločenskom uplatnení. Súd si len ťažko vie predstaviť, aký konkrétny dopad by mohol mať uvedený
postup na všetky parametre, ktoré súd zmienil. Pritom súd podotýka, že uvedené musí posudzovať
z objektívneho hľadiska, nie len z hľadiska toho ako to vníma žalobca 1. Možno teda uzavrieť, že
vznik nemajetkovej ujmy nebol preukázaný. Existenciu príčinnej súvislosti už preto v tomto prípade súd
neskúmal.

92. Žalobca 1 tvrdil, že zo strany intervenienta došlo k útokom voči osobe žalobcu 1, pričom to výslovne
aj označoval rôznymi spojeniami napr. ako „nočný prepad“ (pojednávanie dňa 22.02.2024). K tomu
treba uviesť, že žiadne takéto útoky neboli vôbec nijako preukázané. Žalobca 1 predložil doklad od
F.. V.Č., ktorý bol vyhotovený s odstupom 6 rokov. Sám o sebe však nepreukazuje toto potvrdenie

žiadne útoky voči osobe žalobcu 1. Na preukázanie nepostačujú skutkové tvrdenia žalobcu 1, najmä ak
boli rozporované zo strany žalovanej. Okrem toho, takéto útoky nedokazujú ani lekárske správy, ktoré
žalobca 1 predložil. Žalobca 1 síce tvrdil, že „onemocnel“ po 04.02.2005, no z predmetných správ bolo
preukázané, že zdravotnými ťažkosťami trpel žalobca už pred týmto dátumom. Nebolo preukázané, že
by to bolo dôsledkom akéhokoľvek konania intervenienta voči žalobcovi 1.

93. V skratke, žalobca 1 dostatočne spoľahlivo nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy, keď náležite v žalobe jednak ani netvrdil a následne ani nepreukázal vznik
konkrétnych nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s nesprávnym úradným postupomvzniknúť a jeho všeobecné tvrdenia v tomto smere tak zostali v konaní dôkazné nepodložené (porovnaj
v tomto zmysle napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30.05.2018, sp. zn. 2 Co 240/2016; tiež
uznesenie ÚS SR z 15.08.2018, sp. zn. I. ÚS 285/2018).

94. Napokon ani tretia podmienka pre vznik nároku, príčinná súvislosť, nebola preukázaná. O vzťah
príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla nemajetková ujma následkom nesprávneho úradného postupu,
teda ak je nesprávny úradný postup a nemajetková ujma vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To
znamená, že príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom je daná

len vtedy, ak by nemajetková ujma pri absencii nesprávneho úradného postupu nevznikla, teda musí ísť
o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku nemajetkovej ujmy. Ak by príčinou vzniku ujmy bola
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide
o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu
podstatnú (porov. uznesenie NS SR z 25. mája 2011, sp. zn. 5 Cdo 24/2011).

95. Nemajetkovej ujmy sa žalobca 1 domáhal aj v súvislosti postupom intervenienta v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. EX 365/2002 v súvislosti s dražbou nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci F.
Z. Ž.. Intervenient oneskorene predložil exekučnému súdu námietky, ktoré proti nemu podal žalobca 1
a exekúcia bola napokon zastavená. Príčinná súvislosť, ktorá by zakladala zodpovednosť štátu teda
musí zohľadňovať následok, ktorý by nastal, ak by intervenient predložil námietku voči nemu zo strany

žalobcu 1 včas a nie až s odstupom takmer 2,5 roka (obdobie medzi podaním námietok a vylúčením
intervenienta).Navznikzodpovednostištátumusíbyťdanápríčinnásúvislosťsprípadnounemajetkovou
ujmou na strane žalobcu 1, no žiadna takáto ujma preukázaná nebola.

96. Treba zohľadniť, že sa žalobca 1 nedomáhal náhrady trov vzniknutých počas exekučného

konania, ale domáhal sa nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť pri oneskorenom predložení námietok
proti exekútorovi exekučnému súdu, čo bolo zistené aj predsedom Okresného súdu Bratislava V
pri vybavovaní sťažnosti žalobcu 1. Nebolo preukázané, že by žalovaný nárok bol akokoľvek v
príčinnej súvislosti práve a len s týmto oneskoreným predložením námietok. Inak povedané, o vylúčení
intervenienta by po podaní námietok bolo tak či onak rozhodnuté, no prečo práve toto oneskorenie malo

založiť vznik nemajetkovej ujmy, to už preukázané nebolo. Neboli preukázané, aké by práve a len toto
oneskorenie (čiže faktor priamosti) malo mať následok napr. na osobu žalobcu, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žil a pracoval, na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, resp. na následky,
ktoré by vznikli žalobcovi v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení.

97. Napokon podmienka príčinnej súvislosti nebola splnená ani v prípade ujmy, ktorá mala vzniknúť
vo sfére psychického a fyzického zdravia žalobcu 1, čo preukazoval lekárskymi správami. Nebolo
preukázané, že by zdravotný a/alebo psychický stav žalobcu 1 bol práve a len v príčinnej súvislosti
s akýmkoľvek postupom intervenienta. Práve naopak, z lekárskych správ vyplýva, že na stav žalobcu
1 mali síce vplyv aj súdne konania (to mimochodom by objektívne malo každé konanie na každého

jedinca), ale nevyplýva z nich v akom rozsahu. Súčasne zdravotné problémy žalobcu 1 majú pôvod
v iných okolnostiach, ktoré viaceré nastali pred začatím exekúcie vedenej proti žalobcovi 1 zo strany
intervenienta.

98. Vzhľadom na opísané nesplnenie všetkých podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za

nemajetkovú ujmu vzniknutú namietaným nesprávnym úradným postupom súd žalobu žalobcu 1 vo
výroku I. zamietol aj v časti nároku na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy 150.000 €.

99. Nad rámec všetkého súd dodáva, že v konaní žalobcovia poukazovali viackrát na to, že žalobcom
mala údajne vzniknúť ujma tým, že v dôsledku vedenej exekúcie na obchodný podiel žalobcu 1 v

žalobcovi 2 sa neuskutočnil predaj 100% obchodného podielu žalobcu 1 v spoločnosti žalobcu 2 podľa
zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu zo dňa 07.12.2004. Súčasne tiež napríklad
listina vyhotovená účtovníčkou T. J. z 27.03.2008 obsahovala jej vyjadrenia o tom ako bolo žalobcovi 2
poškodeného dobré meno. Treba uviesť, že tieto tvrdenia sú bez právnej relevancie, pretože žalobca
2 sa nedomáhal žiadnej nemajetkovej ujmy a preto ak tejto spoločnosti vznikla nejaká škoda alebo

nemajetková ujma mohla sa svojich nárokov domáhať, čo sa v danom konaní nestalo.

(iv) Trovy konania100. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

101. Podľa § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (ods. 2).

102. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, žalovanej by preto v súlade so zásadou úspechu

§ 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva, že
žalovanej žiadne trovy nevznikli, v súlade s čl. 17 základných princípov CSP súd vo výroku III. rozhodol,
že žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva (R 72/2018, uznesenie NS SR z 28.02.2018, sp. zn.
7 Cdo 14/2018).

103. Intervenient žiadal priznať právo na náhradu trov konania. Súd s intervenientom koná rovnako ako

so stranou sporu. Doručuje mu predložené listiny, predvolá ho na pojednávanie a pod. Vzhľadom k tomu,
že intervenient má rovnaké práva a povinnosti ako strana sporu, má tiež právo na náhradu trov konania
v prípade, že ním podporovaná strana sporu bola úspešná. V opačnom prípade je intervenient povinný
spolu so stranou sporu, pri ktorej v konaní vystupoval a pomáhal, zaplatiť náhradu trov konania úspešnej
strane sporu. Tento záver vyplýval z rozhodnutí súdov vydaných za účinnosti Občianskeho súdneho

poriadku, pričom ani po prijatí CSP, ktorý v podstate prevzal tento inštitút len s odlišným názvom, niet
dôvodu odchýliť sa od tejto rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
18.03.2021, sp. zn. 4Cob/165/2020). O trovách intervenienta vystupujúceho na strane žalovanej preto
súd rozhodol vo výroku IV. podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca 1 je povinný zaplatiť intervenientovi
náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože žalovaná, ktorú v konaní intervenient podporoval, bola

úspešná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

ProtitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanienaMestskomsúdeBratislavaIVdo15dníododňajeho

doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.