Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 18, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/88/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208905
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8123208905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast. JUDr. Katarína Hegedűšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/
A, 841 05 Bratislva, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 804300382, zo
dňa 03.10.2014, v bode 2., v znení: „Odplata pri poskytnutí penˇazˇných prostriedkov je vo výsˇke
160,00 EUR (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výsˇke

32 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Vsˇeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“,
je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 804300382, zo dňa
03.10.2014,vbode3.,vznení:„Dolupodpísanýspotrebiteľvyhlasuje,zˇesúhlasísobsahomtejtozmluvy
o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Vsˇeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského

úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k nim zˇiadne
výhrady a zava¨zuje sa ich dodrzˇiavať.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300382, zo dňa 03.10.2014,
v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, zˇe ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote
dohodnutejvzmluveospotrebiteľskomúvere,spotrebiteľsazava¨zujeveriteľovizaplatiťzmluvnúpokutu
vo výsˇke 33 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300382, zo dňa 03.10.2014,
v znení: „Spotrebiteľ sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi za kazˇdú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to
do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300382, zo dňa 03.10.2014,
v znení: „Spotrebiteľ sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najma¨, avsˇak nie výlučne, trovy mediácie, trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa
v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynalozˇené náklady pri uplatnení svojho práva.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru, bod 12., k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300382, zo dňa 03.10.2014,v znení: „U´častníci sa dohodli, zˇe spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal
akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefo´ny a e-mail uvedené v zˇiadosti o spotrebiteľský
úver, v hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na uzˇívateľské

konto klienta vytvorené na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné
skutočnosti).Spotrebiteľsúhlasístým,abyveriteľmuposielaloznámeniaajpomocouautomatizovaných
prostriedkov elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých
Zmluve o spotrebiteľskom úvere, č. 804300382, zo dňa 03.10.2014 (ďalej len „Zmluva“) poukazujúc
na rozhodnutia súdov u obdobných zmluvných podmienok a na závery Komisie na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve

spravodlivosti SR zo dňa 11.12.2012. Ide o tieto podmienky: bod 2., v znení: „Odplata pri poskytnutí
penˇazˇných prostriedkov je vo výsˇke 160,00 EUR (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výsˇke 32 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Vsˇeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“, bod 3., v znení: „Dolupodpísaný

spotrebiteľ vyhlasuje, zˇe súhlasí s obsahom tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so
Vsˇeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k nim zˇiadne výhrady a zava¨zuje sa ich dodrzˇiavať.“,
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve v znení: „Zmluvné strany
sa dohodli na tom, zˇe ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o

spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zava¨zuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výsˇke 33 EUR.“,
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve, v znení: „Spotrebiteľ sa
zava¨zuje uhradiť veriteľovi za kazˇdú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní od doručenia
písomnej výzvy na úhradu.“, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k v
znení: „Spotrebiteľ sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením

práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najma¨, avsˇak nie výlučne, trovy mediácie, trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa
v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynalozˇené náklady pri uplatnení svojho práva.“,
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 12., k Zmluve v znení: „U´častníci sa
dohodli, zˇe spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky, SMS

správy na mobilné telefo´ny a e-mail uvedené v zˇiadosti o spotrebiteľský úver, v hlavičke zmluvy,
dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na uzˇívateľské konto klienta vytvorené
na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí
s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej
komunikácie bez účasti človeka.“

2.Žalovanásakžalobepísomnevyjadrilvtomsmere,žeakžalobcapopodpiseZmluvynadobudolpocit,
že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká,
mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil

s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru. V Zmluve sa v bode 3. uvádza nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku
936 eur ak nie je dohodnuté inak do 03.10.2015 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi.“ V zmysle uvedeného
je v zmluve o spotrebiteľskom úvere na prednej strane jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a

poplatkov (500 eur + 160 eur + 276 eur = jedna splátka vo výške 936 eur). Rovnako nie je správne
konštatovanie absencie údaju o dobe trvania a termíne splatnosti poskytnutého Žalobca svoju vôľu
uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom. Žalobca si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich
z predmetnej Zmluvy. V ďalšom uviedla, že v prípade žalobcu sa nejednalo o prvú uzatvorenú zmluvu
so žalovaným. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor

Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného,bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEÚ
zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, B. F. v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt
– Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto

definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so
zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto
smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý
a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície

nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy o úvere
dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu určením
absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. Poukázal na konanie ktoré bolo vedené Okresným súdom Prešov
podsp.zn.15C/406/2015zodňa20.10.2016vspojenísKrajskýmsúdomvPrešovesp.zn.9Co/17/2017
zo dňa 23.11.2017. Vo vyššie špecifikovanom spore rovnako vystupoval žalobca na strane žalobcu a
žalovaná na strane žalovaného. V predmetnom konaní súd rozhodoval o určení úveru o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti. Súd rozsudkom určil že úver zo zmluvy č. 804300382 zo dňa 03.10.2014 je bezúročný
a bezpoplatkový. Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 9Co/17/2017 tento rozsudok potvrdil. Na základe
uvedeného sa preto domnievala, že ide o naplnenie čl. 5 CSP, teda o zjavné zneužitie práva, ktoré
nepožíva právnu ochranu. Je nepochybné, že tu ide o nežiaducu duplicitu. O platnosti jednotlivých časti
Zmluvy (teda či úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) bolo právoplatne rozhodnuté.

Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k určujúcej žalobe ako aj žalobe na plnenie medzi tými istými účastníkmi
konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na
plnenie a preto by súd mal konanie zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok konania.

3. Žalobca v replike konštatoval, že sa žalovaný nevyjadril k predmetu konania, a to k určeniu
neprijateľnosti zmluvných podmienok, ale k absencii obligatórnych náležitosti Zmluvy. Súdna kontrola
štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Je podstatné a rozhodujúce, že mnou napádané zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú
objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. Žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný dôkaz

na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani právnej
stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje žalovaná, a
zamietnuť žalobu. Vznesenú námietku res iudicata považoval za nedôvodnú, pretože v danom prípade
nie sú splnené kumulatívne podmienky totožnosti veci z dôvodu, že predmetom konania vedenom na
Okresnom súde Prešov sp. zn. 15C/406/2015 v spojení s odvolacím konaním vedenom na Krajskom

súde v Prešove sp. zn. 9Co/17/2017, bolo určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Neobstojí
ani argumentácia žalovanej, že žaloba na plnenie kompenzuje určovaciu žalobu, keďže žaloba na
plnenie ani nebola podaná. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované
existenciou neprijateľnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu
práv na plnenie vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha

určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú, t.j. či tak činí pred vstupom do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, počas jeho trvania alebo až následne.

4. Žalovaná právo dupliky nevyužila.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Zmluvou,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ako aj ostatným spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca so žalovanou uzavreli Zmluvu, z ktorej je zrejmé, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo

výške 500 eur s dohodnutou odplatou 160 eur a úrokom vo výške 55,20% ročne, čo predstavuje 276
eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 936 eur.

7. Zo Zmluvy z bode 2. plynie cit: „Odplata pri poskytnutí penˇazˇných prostriedkov je vo výsˇke
160,00 EUR (ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výsˇke

32 %, ktorá sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
Vsˇeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“.8. Zo Zmluvy z bode 3. plynie cit: „Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, zˇe súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Vsˇeobecnými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá

k nim zˇiadne výhrady a zava¨zuje sa ich dodrzˇiavať..

9. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve plynie cit:
„Zmluvnéstranysadohodlinatom,zˇeakspotrebiteľneuhradícelkovúčiastkuúveruvlehotedohodnutej
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zava¨zuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výsˇke

33 EUR.“.

10. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve plynie cit:
„Spotrebiteľ sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi za kazˇdú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní
od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“

11. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve plynie cit:
„Spotrebiteľ sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy, a to najma¨, avsˇak nie výlučne, trovy mediácie, trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v
týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynalozˇené náklady pri uplatnení svojho práva.“

12. Zo Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 12, k Zmluve plynie cit: „U
´častníci sa dohodli, zˇe spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek
upomienky, SMS správy na mobilné telefo´ny a e-mail uvedené v zˇiadosti o spotrebiteľský úver, v
hlavičke zmluvy, dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na uzˇívateľské konto

klienta vytvorené na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti).
Spotrebiteľ súhlasí s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov
elektronickej komunikácie bez účasti človeka.“

13. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 3.10.2014
(ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 13.10.2015
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 4 OZ, podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú

na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody

o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.14. V prvom rade sa súd musel vyporiadať s námietkou existencie negatívnej podmienky konania, a to
prekážky res iudicatae.

15. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

16. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata), upravená v citovanom ustanovení teda
bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo

stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých
istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o
nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Súd má
za to, že napriek tomu, že ide o nárok, na základe jednej Zmluvy, nie je daná prekážka právoplatne
rozhodnutej veci. V konaní sp. zn. 15C 406/2015 bolo určené o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

Táto skutočnosť (prijatý právny záver) sa dotýka aj podmienok, ktoré by inak testom prijateľnosti prešli.
V rozsudku však súd neposudzoval jednotlivé zmluvné podmienky. V predmetnej veci sa domáha
žalobca určenia jednotlivých neprijateľnosti zmluvných podmienok, čo umožňuje právna úprava. Tento
záver plynie z judikatúry Najvyšších súdnych autorít.

17. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo
Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c)
CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplývazosobitnéhoprávnehopredpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).

18. V súvislosti argumentáciou žalovaného o procesnej neprípustnosti žaloby súd považujúc túto za

nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik
záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už
bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej spotrebiteľské

zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje
v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto
prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci
zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky
zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na

žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že
nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

19. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však
nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,

keďže žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľ a žalovaná v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť nebola
nikým spochybnená.

20. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti

ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.21. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť

návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto

smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

22. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

23. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

24. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti

záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

25. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej
pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

26. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných

vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky

zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

27. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu sostavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve

záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých

pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. G., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho

stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,

ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
28. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:

a)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných

a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného
ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom

v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými

podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo
zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene

podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)
značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio

legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa
od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii právetáto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej

pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,
a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím

právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

29. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je

predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou
spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
30.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.
Bod 2. Zmluvy v znení cit: „Odplata pri poskytnutí penˇazˇných prostriedkov je vo výsˇke 160,00 EUR

(ďalej len „odplata“), čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výsˇke 32 %, ktorá
sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Vsˇeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie.“.

31. Uvedené zmluvná podmienky v je rozpore s ratio legis zákona.

32. Pokiaľ je RPMN vyjadrená vo výške 32%, ktorej má zodpovedať suma 160 eur, potom je vylúčené,
aby bol úrok vo výške 55,20% ročne, čo predstavuje sumu 276 eur a tieto obe údaje by boli správne
a zákonné. Údaje o RPMN z podstaty veci zahŕňa v sebe aj úrok, teda RPMN nemôže byť nikdy nižšia
ako úrok . Musí byť minimálne rovnaká.

33. V tomto smere súd poukazuje na závery najvyšších súdnych autorít cit.: „22.2. Nad rámec
predmetného rozhodnutia dovolací súd uvádza, že z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľovi vyplývala povinnosť
uviesť pravdivé, úplné, presné a jasné údaje o ním poskytovanej službe. Žalovaná síce poukázala na

to, že banka sa pri výpočte RPMN riadila vzorcom, uvedeným v prílohe zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy a chyba vzorca bola napravená až zmenou zákona s účinnou
od 1. júla 2006. Napriek tomu však bolo povinnosťou banky postupovať voči spotrebiteľke s nevyhnutnou
odbornou starostlivosťou a buď ju na nesprávnosť vzorca, o ktorej musela vedieť, upozorniť, alebo
do zmluvy uviesť taký údaj o RPMN, ktorý reálne zodpovedal hodnote celkových nákladov dlžníka

spojených s úverom a výške poskytnutého úveru. Banke muselo byť známe, že výška RPMN nemôže
byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby. Ak teda žalobkyňa legitímne očakávala, že banka bude
pri poskytovaní úveru postupovať s odbornou starostlivosťou, s dôverou v hodnovernosť a pravdivosť
údajov, ktoré uviedla v zmluve o splátkovom úvere a jej očakávania naplnené neboli, je údaj RPMN v
zmluve, i keď vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona, treba považovať za nesprávny a

v neprospech spotrebiteľa skresľujúci cenu úveru. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním
sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má spotrebiteľ vyjadrené
celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na
dobu splácania a výšku splátok. RPMN predstavuje teda celkové náklady spotrebiteľa, je dôležitým
kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zmyslom zákonnej úpravy o

povinnej osobitnej náležitosti písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere - RPMN je jednoznačne ochrana
záujmov spotrebiteľa. Nie je tak naplnený zmysel zákona o spotrebiteľských úveroch, ak je výška RPMN
v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/119/2021 z 29.6.2023).

34. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.Bod 3. Zmluvy v znení cit: „Dolupodpísaný spotrebiteľ vyhlasuje, zˇe súhlasí s obsahom tejto zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, bol oboznámený so Vsˇeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere; nemá k nim zˇiadne

výhrady a zava¨zuje sa ich dodrzˇiavať.

35. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy
žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.

Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,

že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,

Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani
u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne

menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §
53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021

z 13.12.2021).

Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve v znení cit: „Zmluvné
strany sa dohodli na tom, zˇe ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zava¨zuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výsˇke 33 EUR.“.

36. Zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných VOP.

37. V tomto smere súd poukazuje na závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3512/11
zo dňa 11. 11. 2013: „Z uvedeného plyne konečný závěr, který dopadá na věc stěžovatele, že v rámci

spotřebitelských smluv ujednání zakládající smluvní pokutu (podobně jako rozhodčí doložka) zásadně
nemohou být součástí tzv. všeobecných obchodních podmínek, nýbrž toliko spotřebitelské smlouvy
samotné (listiny, na niž spotřebitel připojuje svůj podpis). Výjimku představují specifické případy, kdy se
z povahy věci uplatňuje specifický režim (např. smlouva o přepravě osob s ohledem na § 3 vyhlášky č.
175/2000 Sb., o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu, apod.).“

Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve v znení cit: „Spotrebiteľ
sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi za kazˇdú zaslanú upomienku čiastku 10 EUR, a to do 5 dní od doručenia
písomnej výzvy na úhradu.“

38. Táto zmluvná podmienka je neprijateľná v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ.

39. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa,
ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané)vo vlastnom záujme dodávateľa. Uvedené náklady nemožno chápať ani ako poplatok za službu
(plnenie), ktorá je poskytovaná spotrebiteľovi. Na základe uvedených skutočností je nevyhnutné
ustáliť, že dodávateľ nemá právo požadovať úhradu poplatkov za upomienky, nakoľko uvedené

poplatky neprinášajú žalovanej ako spotrebiteľovi žiadnu výhodu a slúžia iba záujmom veriteľa ako
dodávateľa, pričom uvedené poplatky umožňujú jednostranne navyšovať pohľadávku žalobcu bez
garancie maximálneho počtu uvedených poplatkov.

Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 08., k Zmluve v znení cit: „Spotrebiteľ

sa zava¨zuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom
vyplývajúcim zo zmluvy, a to najma¨, avsˇak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania,
trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné
veriteľom preukázateľne vynalozˇené náklady pri uplatnení svojho práva.“

40. Pri tejto zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného

inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného
považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej
podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná
podmienka dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje
nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka.

41. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.

Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, bod 12, k Zmluve v znení cit: „U´častníci

sa dohodli, zˇe spotrebiteľ dáva výslovný súhlas na to, aby mu veriteľ zasielal akékoľvek upomienky,
SMS správy na mobilné telefo´ny a e-mail uvedené v zˇiadosti o spotrebiteľský úver, v hlavičke zmluvy,
dodatočne oznámené klientom alebo zistené veriteľom, ako aj na uzˇívateľské konto klienta vytvorené
na webovskej stránke veriteľa E. (upozornenie na termín splátky a iné skutočnosti). Spotrebiteľ súhlasí
s tým, aby veriteľ mu posielal oznámenia aj pomocou automatizovaných prostriedkov elektronickej

komunikácie bez účasti človeka.“

42. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„19. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa zasielania upomienok, SMS správ, emailov odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o podmienku, ktorá je objektívne
spôsobilávyvolaťstavhrubejnerovnováhyprávapovinnostízmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,
keďže je formulovaná bez akéhokoľvek obmedzenia zo strany žalovaného. Mohla by preto viesť k
tomu, že žalovaný by neúmerne obťažoval spotrebiteľa množstvom odoslaných upomienok a správ ich

frekvenciou a časom, keďže podmienka pripúšťa túto komunikáciu aj v dňoch pracovného pokoja, či
sviatkoch, aj v nočných hodinách. Takto široko formulovaná zmluvná podmienka a jej realizácia by mohla
viesť aj k rozporu so zákonom konkrétne s § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Toto ustanovenie totiž zakazuje akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas
sviatkov, dni pracovného pokoja alebo v pracovných dňoch po 18.hod. Sporná zmluvná podmienka

teda môže predstavovať agresívnu obchodnú praktiku upravenú v § 9 zákona č. 250/2007 z.z. a keďže
pre posúdenie neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky postačuje to, ak objektívne je spôsobilá vyvolať
stav hrubej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, teda bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v
skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu, súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe o určenie jej
neprijateľnosti a koná v skutkových okolnostiach prípadu.“ (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 3CoCsp/4/2023 z 31.5.2023).

43. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto súd mu priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.