Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/91/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200622
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6022200622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v
právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Zvolen, so sídlom Trhová 7, 960 19 Zvolen, proti žalovanému:
Mesto Zvolen, so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti ďalších účastníkov konania:
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXXX/X, XXX XX C., 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
pobytom A. XXXXX/X, XXX XX C., 3/ Master Consulting, s.r.o., so sídlom Diamantová 14654/2, 974 05
Banská Bystrica, IČO: 36 711 977, 4/ D. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXXX/X, XXX XX
C., 5/ D. F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXXX/X, XXX XX C., 6/ G. H., nar. XX.XX.XXXX,

trvalepobytomA.XXXXX/X,XXXXXC.,7/F.H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomA.XXXXX/X,XXXXX
C., 8/ D. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. XXXXX/X, XXX XX C., 9/ D. I. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom A. XXXXX/X, XXX XX C., 10/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. L. XX, XXX XX
K. L. a osoby zúčastnenej na konaní: ZP Development Plus, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960
01 Zvolen, IČO: 52 803 538, právne zastúpený: kohút & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28,
960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SÚ 3640/2014/3-
rozh. zo dňa 09.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovaného č. SÚ 3640/2014/3-rozh. zo dňa 09. októbra 2018 z r u š u j e a
vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1) Žalovaný ako stavebný úrad vydal dňa 03.11.2011 pod č. SÚ 3147/2011-Šu stavebné povolenie
v spojenom stavebnom a územnom konaní na stavbu pod názvom „Novostavba rodinného domu na

pozemkoch register „C“ parc. č. 5000/46, 5000/47, 5000/49, v katastrálnom území C., v prospech
stavebníkov – ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/. Medzi podmienkami pre umiestnenie a
uskutočnenie stavby stavebný úrad určil pod bodom č. 12 podmienku: „Stavbu alebo jej časť bude
možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu
stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická
infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej
komunikácie.“. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ (stavebníci) návrhom zo dňa 10.12.2014

iniciovali kolaudačné konanie na stavbu ich rodinného domu. Oznámením zo dňa 22.12.2014 stavebný
úrad (žalovaný) oznámil účastníkom konania začatie kolaudačného konania a nariadenie ústneho
pojednávania na deň 15.01.2015 na mieste stavby. Z ústneho pojednávania spojeného s miestnym
zisťovaním bol dňa 15.01.2015 spísaný protokol, v ktorom boli uvedené aj doklady predloženéstavebníkmi, pričom obhliadkou stavby boli zistené drobné odchýlky od schválenej projektovej
dokumentácie stavby, ktoré nebránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia. Žalovaný ako stavebný úrad
dňa 09.10.2018 vydal kolaudačné rozhodnutie č. SÚ 3640/2014/3-rozh. („ďalej aj len „kolaudačné

rozhodnutie“) na stavbu „Novostavba rodinného domu“, umiestnenú na pozemku v katastrálnom území
C., parcela KN-C č. 5000/53. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia žalovaný uviedol, že nebola
splnená podmienka č. 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie. Stavebníci
doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok
– V potokoch. Existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu

k rodinnému domu. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2018.

2) Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal dňa 22.09.2021 prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen
protest č. Pd 134/21/6611-7 zo dňa 17.09.2021 z dôvodu, že vydaním tohto rozhodnutia a postupom,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli porušené ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 5, § 32 ods. 1, § 46
a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v nadväznosti na §

81b písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
Prokurátor navrhol, aby žalovaný protestom napadnuté kolaudačné rozhodnutie zrušil. Protest odôvodnil
tým, že žalovaný odignoroval zákonný dôvod nevydania kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm.
c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona, keď nerešpektoval zákonnú podmienku vydania
kolaudačného rozhodnutia, t.j. že ku kolaudovanej stavbe je zaistený prístup a príchod – napojenie na

verejnú komunikáciu, ktorý musí byť bezpečný. Zákonne perfektné kolaudačné rozhodnutie môže byť
vydané len v prípade, že existuje legálna komunikácia (dopravné napojenie), a teda musí existovať
právoplatné rozhodnutie o povolení stavby komunikácie, jej užívania, ktorú či už z dôvodu zákona
(pri „verejnej“ pozemnej komunikácii podľa § 6 ods. 1 zákona č. 135/1991 Zb.) alebo z dôvodu
súhlasu vlastníka (pri súkromnej komunikácii) môže užívateľ stavby používať. V predmetnej veci

nebola zabezpečená listina, ktorá by deklarovala vytvorenie legálnej prístupovej cesty, komunikácie
ku kolaudovanej stavbe. Stavebný úrad nesplnil svoju povinnosť podľa § 32 ods. 1 a § 3 ods. 5
správneho poriadku, zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre svoje rozhodnutie, teda nemal spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Odôvodnenie
kolaudačného rozhodnutia je nedostatočné a nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 47 ods. 3

správneho poriadku. Súčasne je daný rozpor odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia so stanoviskom
mestského úradu Zvolen, odbor výstavy ŽP a dopravy predloženého stavebníkmi s ich žiadosťou
o pokračovanie kolaudačného konania. V poslednom odstavci stanoviska je konštatované, že uvádzaná
obslužná cesta panelová komunikácia nie je miestnou, ale účelovou komunikáciou a po formálnej, ani
vecnej stránke nemôže byť pripojená na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici, ale len na obslužnú

cestu vedúcu k súkromnému penziónu, pričom ani táto účelová komunikácia nie je vo vlastníctve
ani v správe žalovaného. Stavebný úrad vo svojom odôvodnení konštatoval, že stavebníci doložili
stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok, pričom
uviedol, že existuje účelová komunikácia, ktorá nie je v správe Mesta Zvolen, avšak postačuje k prístupu
ku kolaudovanému rodinnému domu. Samotné odôvodnenie kolaudačného rozhodnutia je tak v rozpore

s uvedeným stanoviskom, ako i v rozpore s ustanoveniami § 43b ods. 3 a § 81b písm. c) stavebného
zákona.

3) Mesto Zvolen ako stavebný úrad protestu prokurátora nevyhovelo a predložilo ho Okresnému
úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, oddeleniu štátnej stavebnej správy, ktorý

rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/010704-010 zo dňa 18.05.2022 protestu prokurátora nevyhovel
a kolaudačné rozhodnutie ponechal v platnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor odvolanie,
o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo“)
rozhodnutím č. 34214/2022/SSSVP/97820 zo dňa 29.09.2022 tak, že odvolanie prokurátora zamietlo a
potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica.

Správna žaloba – žalobné body

4) Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti kolaudačného rozhodnutia
žalovaného, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že žalovaný

vydal kolaudačné rozhodnutie v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s § 43b ods. 3 stavebného
zákona, teda bez toho aby bol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám. Stavebný úrad mesta
Zvolen pri vydávaní stavebného povolenia pre stavebníkov – ďalších účastníkov konania 1/ a 2/ určil
v stavebnom povolení podmienku pod bodom 12 a to, že stavbu alebo jej časť bude možné užívať nazáklade kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na základe návrhu stavebníka, pričom
kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude skolaudovaná technická infraštruktúra v
území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej miestnej komunikácie.

Stavebný úrad by takto nepostupoval, ak by mal za to, že už vtedy existujúca panelová cesta by
postačovala na bezpečný prístup k rodinným domom v tejto lokalite. Ak stavebníci s touto podmienkou
nesúhlasili a zastávali názor, že prístupová panelová cesta postačuje ako bezpečný prístup k ich
rodinnému domu, mali právo voči tomuto stavebnému povoleniu podať odvolanie s tým, aby táto
podmienka zo stavebného povolenia bola vyňatá. Stavebníci voči stavebnému povoleniu odvolanie

nepodali a toto sa stalo právoplatné aj s podmienkou číslo 12. V odôvodnení napádaného kolaudačného
rozhodnutia je uvedené, že nebola splnená podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním
prístupovej komunikácie, ale stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej
účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch a v ňom je uvedené, že existujúca účelová
komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje prístupu k rodinnému domu. V kolaudačnom
konaní podľa žalovaného navrhovateľ preukázal, že uvedenú stavbu je možné užívať a že užívaním

stavby nebude ohrozený život a zdravie osôb ani životné prostredie. V obsahu administratívneho
spisu sa nachádza stanovisko Mesta Zvolen, odboru výstavby, životného prostredia a dopravy č.
M./XXXX zo dňa 13.08.2018, kde je o.i. uvedené, že žiadateľom o stanovisko uvádzaná obslužná
panelová komunikácia nie je miestnou komunikáciou a po formálnej, ani po vecnej stránke nemôže
byť pripojená na miestnu komunikáciu k Prachatickej ulici, ale len na obslužnú komunikáciu vedúcu

k súkromnému penziónu. Problematika prístupovej komunikácie nebola ani riešená v rámci ústneho
pojednávania spojeného s miestnym šetrením, o čom svedčí protokol z ústneho pojednávania. Z
uvedeného vyplýva, že stavebný úrad mesta Zvolen v rámci kolaudačného konania sa vôbec nezaoberal
problematikou prístupovej komunikácie, nevyžiadal od stavebníkov žiadne záväzné stanovisko k
uvedenej dokumentácii.

5) Žalobca vyjadril nesúhlas so závermi ministerstva v rozhodnutí zo dňa 29.09.2022, ktorým zamietlo
odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica o nevyhovení
protestu prokurátora. Ministerstvo skonštatovalo, že problematika prístupovej komunikácie nebola
prerokovávaná pri miestnom zisťovaní v rámci kolaudačného konania z dôvodu, že stavebný úrad

nesplnenie podmienky číslo 12 nepovažoval za vadu, ktorá by bránila užívaniu stavby, nakoľko podľa
jeho názoru bol zabezpečený riadny prístup k stavbe. Podľa ministerstva existujúca komunikácia
v lokalite Zlatý potok je prístupovou komunikáciou k rodinným domom, pretože vlastníci rodinných
domov (stavebníci) sú spoluvlastníkmi parciel KN-C parc. č. 5000/43 a 5000/46, na ktorých sa
komunikácia nachádza, pričom z údajov katastrálneho operátu je zrejmé, že spôsob užívania pozemku

je uvedený ako „pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná chata, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Táto skutočnosť
nebola uvedená v administratívnom spise a žalobca ju ani nenamietal, pretože podľa jeho názoru
problémová prístupová komunikácia bola zrealizovaná v dávnej minulosti ako poľná cesta slúžiaca
na prístup ťažkej poľnohospodárskej techniky na polia. Táto prístupová komunikácia (cesta) nie je

ani definovaná v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ako pozemná
komunikácia, pretože na úrovni miest a obcí v zmysle tohto zákona sa dajú rozlišovať len miestne
cesty a účelové cesty. Prístupová cesta sa nachádza aj na parcele č. 5000/13, KN-C, ku ktorej
nie je založený list vlastníctva, pričom z údajov katastra je zrejmé, že spôsob využívania pozemku je
zhodný s vyššie citovanými parcelami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že prístupová komunikácia právne

nikde nezačína a nikde nekončí, pretože na jednej strane nie je napojená na miestnu komunikáciu a na
druhej strane nekončí prípadným otočom alebo napojením na ďalšiu miestnu komunikáciu. Žalobca s
poukazom na § 1 ods. 2, § 3 ods. 2, § 3a ods. 4, § 3b ods. 1, § 16 ods. 1, § 22 ods. 1, 2 a 3 cestného
zákona uviedol, že účelová cesta patrí pod pozemné komunikácie v zmysle § 1 ods. 2 cestného zákona.
Žalobca vyjadril nesúhlas s postupom žalovaného, ktorému na legalizáciu poľnej cesty ako prístupovej

komunikáciepostačilostanoviskomestaZvolen,odborvýstavby,životnéhoprostrediaadopravyčísloE./
XXXX zo dňa 13.08.2018. Ide o stanovisko k žiadosti o pripojenie cesty v katastrálnom území C., lokalita
Zlatý Potok – V potokoch, ktoré bolo adresované spoločnosti Master Consulting s.r.o., Diamantová 2,
Banská Bystrica a v ktorom sa uvedený odbor mesta Zvolen sčasti označil za cestný správny orgán, kde
okrem iného uviedol, že podľa jeho názoru mesto Zvolen všeobecne ani v konkrétnom prípade nemá

zákonné oprávnenie rozhodnúť alebo určiť (s výnimkou určovania dopravných značiek a dopravných
zariadení na základe iniciatívy a prevádzkových potrieb vlastníkov a správcov) spôsob, rozsah a režim
užívania účelových komunikácií bez ohľadu na to, či ide o verejné alebo neverejné účelové komunikácie.
Obslužnú panelovú komunikáciu považoval nie za miestnu komunikáciu, ale účelovú a po formálnej anivecnej stránke nemôže byť pripojená na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici, ale len na obslužnú
komunikáciu vedúcu k súkromnému penziónu, pričom ani táto účelová komunikácia nie je vo vlastníctve
ani správe mesta Zvolen.

6) Účelová cesta patrí podľa vyjadrenia žalobcu pod pozemné komunikácie v zmysle § 1 ods. 2 cestného
zákona. Navrhovanie pozemných komunikácií sa vykonáva podľa platných slovenských noriem,
technických predpisov, objektívne zistených výsledkov výskumu a vývoja pre cestnú infraštruktúru alebo
obdobných technických špecifikácií (§ 2 ods. 4 cestného zákona). Pre povolenie stavby účelovej cesty

(§ 22 ods. 2 cestného zákona) platí, že na jej začatie ako aj ich zmeny je potrebné stavené povolenie,
ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 3 a) ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 16 ods. 1 cestného
zákona). Na stavebné konanie podľa § 16 ods. 1 cestného zákona a na ohlasovanie podľa § 16 ods. 2
cestného zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ak tento
zákon neustanovuj inak (§ 16 cestného zákona).

7) Ďalej žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia ministerstva, že existenciu tejto účelovej komunikácie v
lokalite Zlatý potok jednoznačne potvrdzuje aj všeobecne záväzné nariadenie mesta Zvolen č. 185/2018
o určení názvu novovzniknutých ulíc v časti mesta Zvolen - Zlatý potok a v časti mesta Zvolen západ -
Bariny. Z tohto všeobecne záväzného nariadenia, schváleného 26.02.2018 a účinného od 15.03.2018,
vyplýva, že v časti mesta Zlatý potok sa určuje názov novovzniknutej ulice Rivnianska a táto sa začína

odbočením z Prachatickej ulice, prechádza premostením cez tok Zlatého potoka a vedie východným
a následne južným smerom pozdĺž oplotenia SPŠ; jedná sa o slepú ulicu ukončenú obrátkou; ulica
bude sprístupňovať cca 5 rodinných domov a 2 bytové domy. Ministerstvo z tohto všeobecne záväzného
nariadenia vyvodilo, že mesto Zvolen má ulicu Rivniansku zaradenú aj v zozname ulíc, v predmetnej
ulici je riadne zabezpečený pravidelný vývoz odpadu a že je vytvorená takzvaná otočka na parcele č.

5000/62 v katastrálnom území C.. Žalobca podotkol, že mestské zastupiteľstvo nemá vecnú príslušnosť
rozhodovať o tom, či je ulica legálna alebo nelegálna, ale má len právomoc prostredníctvom všeobecne
záväzného nariadenia schváliť názvy ulíc zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Táto
ulica bola schválená na základe schváleného územného plánu, ako mapový podklad ku schválenému
všeobecne záväznému nariadeniu mesta Zvolen č. 185/2018 slúžila mapa z územného plánu mesta

Zvolen pre lokalitu Zlatý potok. Táto mapa sa však nezhoduje so skutočnosťou (viď miesto napojenia na
Prachatickú ulicu, viď otoč na druhom konci ulice na údajnom pozemku parc. č. 5000/62 v katastrálnom
území C.). Žalobca sa nestotožnil ani s tým, že ministerstvo vo svojom rozhodnutí citovalo § 22 ods. 1 a
ods. 3 cestného zákona v snahe poukázať, že problematická prístupová komunikácia pomenovaná ako
ulica Rivnianska je komunikáciou verejne prístupnou, a preto nemusí byť napojená na ďalšiu verejnú

komunikáciu. Podľa žalobcu ministerstvo opomenulo citovať § 22 ods. 2 cestného zákona, podľa ktorého
pre povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16 cestného zákona, t.j. že na začatie stavby
účelovej komunikácie je potrebné stavebné povolenie. V celom priebehu kolaudačného konania nebolo
preukázané, že na prístupovú komunikáciu k rodinným domom bolo vydané stavebné povolenie ako na
účelovú komunikáciu, na základe ktorého po splnení všetkých podmienok by bolo vydané kolaudačné

rozhodnutie na účelovú komunikáciu špeciálnym stavebným úradom, čím by bola splnená podmienka
12 zo stavebného povolenia.

8) Žalobca vyjadril presvedčenie, že Okresný úrad Banská Bystrica, ako aj ministerstvo vo svojich
rozhodnutiach povýšili dobromyseľne nadobudnuté práva vlastníkov nehnuteľností v rámci konania

o proteste prokurátora nad zákonnosť, ako aj nad zásady správneho konania uvedené v § 3 ods.
1 a § 3 ods. 5 správneho poriadku. Podľa ich názoru predmetná stavba je už viac ako 3 roky
užívaná na určený účel, pričom prístup k nej je dlhodobo zabezpečený po existujúcej účelovej
komunikácii a táto zabezpečuje prístup do predmetnej lokality nielen pre obyvateľov rodinných domov,
ale aj pre obyvateľov, resp. vlastníkov ostatných nehnuteľností v tejto lokalite. Zrušenie napádaného

kolaudačného rozhodnutia by mohlo viesť k právnej neistote a prípadným následným právnym sporom.
Pri mimoriadnom opravnom prostriedku ako je protest prokurátora je potrebné posúdiť intenzitu
porušenia zákonnosti vo vzťahu k dobromyseľne nadobudnutých práv vlastníkov nehnuteľností. S takto
formulovanými závermi žalobca nesúhlasil, nakoľko žalovaný pri vydaní kolaudačného rozhodnutia zo
dňa 09.10.2018 nepostupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, pretože presne a úplne

nezistil skutočný stav veci a za tým účelom si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalovaný
postupoval v rozpore s ustanovením § 81b písm. c) stavebného zákona, pretože pri jeho rešpektovaní
by musel vydať záporné rozhodnutie, aby neporušil ustanovenie § 46 ods. 1 správneho poriadku.
Žalovaný nepostupoval ani v zmysle § 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku, keďže namiesto uvedeniakonkrétnych zistení a skutočností o prejednávanej veci, hodnotiacich úvah a právneho posúdenia,
tieto nahradil len stručnými, heslovitými, všeobecnými formuláciami. Žalobca vyjadril presvedčenie, že
podaním protestu nezasiahol do dobromyseľne nadobudnutých práv stavebníkov, keďže stavebníci o

povinnosti vybudovať legálnu prístupovú komunikáciu už vedeli pri vydávaní stavebného povolenia zo
dňa03.11.2011,kdetátopovinnosťbolazakotvenápodbodom12vpodmienkachstavebnéhopovolenia.
Mali vedomosť aj o tom, že kolaudačné rozhodnutie už bolo prerušené dňa 15.01.2015 z dôvodu, že
nebola vybudovaná legálna prístupová účelová komunikácia k ich rodinnému domu, ale v podstate
počkali až na zmenu pomerov na Stavebnom úrade Mesta Zvolen, kde im rodinný dom skolaudovali

aj bez splnenia podmienky vybudovania legálnej prístupovej komunikácie. Podľa presvedčenia žalobcu
závažnosť tohto nezákonného postupu spočíva aj v tom, že sa jedná o viac ako 150 m dlhú prístupovú
komunikáciu, ktorú využíva minimálne päť vlastníkov rodinných domov a dokonca aj vlastníci bytových
domov.

Vyjadrenia účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní

9) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe po stručnom opísaní priebehu administratívneho konania
v prvom rade poukázal na skutočnosť, že preskúmavané kolaudačné rozhodnutie už nadobudlo
právoplatnosť, pričom právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho trvalosť, nezrušiteľnosť, nemennosť.
Právoplatnosť je teda vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite

právnych vzťahov založených rozhodovacích činnosťou správnych orgánov. Ďalej žalovaný namietal,
že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko o proteste prokurátora ako
posledný orgán verejnej správy rozhodlo ministerstvo, teda žalovaným v tejto veci malo byť ministerstvo.
Taktiež žalovaný vyjadril pochybnosť, či prokurátor podal žalobu v zákonnej lehote. keďže rozhodnutie
ministerstva nadobudlo právoplatnosť 17.10.2022 a z podkladov známych žalovanému nevyplýva, kedy

bola súdu doručená žaloba prokurátora. Čo sa týka samostatného žalobou napadnutého kolaudačného
rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa § 47 písm. b) stavebného zákona sa stavby musia navrhovať
tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami stavby, so zastavovacími
podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola
prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Žalovaný poukázal na to, že

podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní najmä skúma, či sa
stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebnom úradnom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného

prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatoval,
že podľa údajov v katastrálnom operáte sú pozemky register „C“ parc. č. 5000/46, 5000/43, 5000/13
v katastrálnom území C. vedené ako druh pozemku zastavané plochy a nádvoria so spôsobom
využívania ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová
komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Z uvedeného podľa

presvedčenia žalovaného vyplýva, že stavby rodinných domov sú prístupné po existujúcej komunikácii
a teda nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného
zákona. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

10) Ďalší účastníci konania 1/ a 2/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.

11) Osoba zúčastnená na konaní uviedla, že sa stotožňuje s nedostatkom vytýkaným kolaudačnému
rozhodnutiu prokurátorom, teda že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia k rodinnému domu vo
vlastníctve ďalších účastníkov konania nebol zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe, t.j. nebola
splnená jedna zo základných podmienok kolaudácie v zmysle § 81b písm. c) stavebného zákona.

Ďalšou významnou skutočnosťou je, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia viedol jediný prístup
z verejnej komunikácie k rodinnému domu ďalších účastníkov konania cez súkromnú účelovú cestu
vlastnenú osobou zúčastnenou na konaní. K rodinnému domu nebolo a ani dnes nie je možné legálne
po uvedenej ceste prechádzať, pretože táto cesta (ako inžinierska stavba) bola skolaudovaná výlučne
na účely dopravného prístupu k penziónu Zlatý potok (stavby so súpisným číslom 9320), nie k ďalším

objektom, ani stavbám. Tomu zodpovedá aj technické vyhotovenie cesty, jej kapacita a priepustnosť a
k takto naprojektovanej ceste na konkrétnu dopravnú záťaž a využívanie cesty na prístup k penziónu
sa v rámci stavebného a kolaudačného konania k nej aj vyjadrovali príslušné orgány štátnej správy.
Osobazúčastnenánakonaníjevlastníkomsúkromnejcesty,poktorejďalšíúčastnícikonanianezákonneprechádzajú a podnet na podanie protestu prokurátora bol podaný za účelom zamedzenia nezákonnej
doprave na tejto ceste. Prístupová cesta k stavbe - penzión Zlatý potok mala kolaudačným rozhodnutím
číslo SÚ 221/2009/3-rozh. zo dňa 27.02.2009 jasne daný účel užívania, a to na využívanie v súvislosti

s ubytovňou prechodného ubytovania, pričom od vydania tohto kolaudačného rozhodnutia nedošlo k
vydaniu žiadneho rozhodnutia, ktorým by bol zmenený účel užívania prístupovej cesty. Účel užívania
cesty nie je možné svojvoľne rozširovať bez existencie zákonom predpokladaného rozhodnutia o zmene
účelu užívania stavby podľa § 85 stavebného zákona. Na uvedenej skutočnosti nič nemení to, či je cesta
verejne prístupná, pretože faktická verejná prístupnosť stavby sama osebe neznamená oprávnenie

kohokoľvek užívať ju v rozpore s jej účelom vyjadreným v kolaudačnom rozhodnutí. Používanie cesty
na prechod a prejazd na prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania by bol v priamom
rozpore s § 85 ods. 1 stavebného zákona. Táto skutočnosť mala byť zohľadňovaná žalovaným ako
stavebným úradom v rámci kolaudačného konania k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, kedy
mal stavebný úrad skúmať zaistenie bezpečného prístupu k stavbe, osobitne kedy mal prístup čiastočne
viesť aj po súkromnej účelovej ceste. V tomto prípade stavebný úrad vôbec neskúmal, ako je zaistené

oprávnenie stavebníka prichádzať k domu po cudzej súkromnej ceste. Prejazd za účelom prístupu k
rodinnému domu ďalších účastníkov konania by si vyžadoval zmenu účelového určenia cesty postupom
podľa § 85 stavebného zákona, teda vydania osobitného rozhodnutia, bez existencie ktorého nemožno
po účelovej ceste prechádzať k rodinnému domu ďalších účastníkov konania a umožnenie takéhoto
prejazdu zo strany vlastníka cesty by mohlo založiť jeho priestupkovú zodpovednosť v zmysle § 105

ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Aj keby sa ďalší účastníci konania chceli zo svojho pozemku
napojiť na účelovú cestu vo vlastníctve zúčastnenej osoby, muselo by byť príslušným cestným správnym
orgánom vydané rozhodnutie o napojení v zmysle § 3b cestného zákona. Príchod a príjazd k stavbe
ďalších účastníkov konania za súčasného stavu, ktorý bol identický aj v čase vydania napadnutého
kolaudačného rozhodnutia, nemôže byť zabezpečený prechodom po účelovej ceste vo vlastníctve

zúčastnenej osoby, nakoľko takýto prechod by bol v rozpore s § 3b ods. 1, § 6 ods. 1 a § 85
ods. 1 stavebného zákona. Podľa názoru zúčastnenej osoby ďalší účastníci konania nemohli byť za
daných okolností dobromyseľní vo veci dosiahnutia kolaudačného rozhodnutia, keď vedeli, že v rámci
stavebného povolenia sú povinní dobudovať cestnú infraštruktúru v lokalite (podmienka číslo 12). Okrem
tohovecnébremeno,ktorýmďalšíúčastnícikonaniaodôvodňovaliprávoprechodupocudzompozemku,

bolo v čase kolaudácie vymazané z katastra nehnuteľností, pričom jeho existencia ani nebola v rámci
kolaudačného konania spomínaná. Navyše, vecné bremeno ani nezabezpečovalo súvislý prechod po
asfaltovej ceste, nakoľko bolo zriadené len na pozemky, nie na cestu ako na samostatnú stavbu, a aj
to len na niektoré pozemky pod cestou, nie na celý potrebný úsek. Ďalší účastníci konania si museli
byť vedomí toho, že nesplnili jednu z hlavných podmienok stavebného povolenia k rodinnému domu,

ktorou bolo dobudovanie cestnej infraštruktúry v oblasti, ktorá podmienka smerovala práve k zaisteniu
bezpečného príchodu a prístupu k stavbe. Už vôbec nemožno dobromyseľnosť odvodzovať z toho, že
skolaudovaný dom už nejaký čas užívajú, nakoľko uvedená skutočnosť nemá s dobromyseľnosťou,
ktorá sa skúma pri získavaní práva nič spoločné. Pokiaľ ďalší účastníci konania poukazujú na to,
že dom už niekoľko rokov užívajú, a teda zrušenie kolaudačného rozhodnutia by bolo zásahom

do princípu právnej istoty, je nutné podotknúť, že zákonodarca presne vymedzil, v akom časovom
horizonte je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie vydané správnym orgánom tak, aby nedošlo k
porušeniu princípu právnej istoty. Za týmto účelom je možné protest prokurátora podať do troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, teda v tejto lehote prevažuje princíp zákonnosti nad
princípom právnej istoty. Žalovaný obhajuje kolaudačné rozhodnutie zápisom v katastri nehnuteľností,

v zmysle ktorého má byť k parcele KN-C č. 5000/43 ako spôsob jej užívania uvedené: „pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“. Z § 19 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra
č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon vyplýva, že informácia o spôsobe užívania
pozemku vyjadruje len faktický účel a spôsob využívania pozemku a zapisuje sa na základe žiadosti

a informácií uvedených v žiadosti vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Táto informácia nezakladá
legálny štatút možnosti užívania stavby - cesty, ktorý môže byť založený výlučne na základe stavebného
povolenia a naň nadväzujúceho kolaudačného rozhodnutia. Nie je ani zrejmé, akým spôsobom žalovaný
vyhodnotil, že spôsob užívania dotknutej parcely KN-C č. 5000/43 je práve cesta, a nie napríklad
parkovisko alebo chodník, keď podľa informácie o užívaní tejto parcely to mohli byť aj tieto možnosti.

Z informácie o spôsobe užívania pozemku nemožno odvodzovať splnenie relevantnej podmienky č.
12 stavebného povolenia, t.j. vybudovanie a skolaudovanie cestnej infraštruktúry k stavbe. Nemožno
z nej vyvodzovať, že na daných parcelách je vybudovaná cesta, ku ktorej bolo vydané právoplatné
kolaudačné rozhodnutie, ani že uvedená cesta bola v súlade s § 3b cestného zákona napojená nacestnú sieť. Keď žalovaný obhajuje splnenie podmienky č. 12 stavebného povolenia spôsobom užívania
pozemku informatívne zapísaným v katastri nehnuteľností, postupuje nesprávne, pretože presne, úplne
a spoľahlivo nezistil skutkový stav veci. Osoba zúčastnená na konaní uviedla tiež, že mu od nájomcu

v penzióne Zlatý Potok (Materská škola Montessori) bola doručená výzva, aby došlo k zamedzeniu
nezákonnej dopravy na účelovej ceste k penziónu, kde sa škola nachádza. Dôvodom bola neprimerane
hustá premávka na danej ceste, najmä zo strany záhradkárov, ktorí si cez cestu skracovali trasu
k záhradkárskej osade a vlastníkov rodinných domov na Rivnianskej ulici, ktorá ohrozovala rodičov a deti
navštevujúcich školu. Mnoho rodičov s deťmi totiž do škôlky dochádza pešo, pričom na účelovej ceste

vo vlastníctve osoby zúčastnenej na konaní nie je vybudovaný chodník, v zmysle stavebných predpisov
nebol potrebný, nakoľko cesta má slúžiť výlučne na prechod k penziónu. Okrem toho záhradkári na ceste
spôsobovali nánosy blata a zhutňovaním vedľajšieho poľa, na ktoré prechádzali motorovými vozidlami
spôsobili, že v čase dažďov bola cesta zaliata vodou a blatom, čo výrazne znižovalo jej bezpečnosť.
V decembri 2022 nájomcovia Penziónu C. H. spísali petíciu za zamedzenie nelegálnej dopravy na
účelovej ceste za účelom zvýšenia jej bezpečnosti. S poukazom na uvedené boli vlastníci rodinných

domov a Zväz slovenských zvolenských záhradkárov, Okresný výbor Zvolen vyzvaný, aby sa zdržali
prejazdu po súkromnej účelovej ceste. Uvedená výzva však nebola rešpektovaná. V závere svojho
vyjadrenia osoba zúčastnená na konaní zdôraznila, že stavebník by mal v prvom rade zabezpečiť
legálny prístup k stavbe a až následne stavbu realizovať a kolaudovať. V tomto prípade stavebníci
najskôr postavili stavbu, zrejme čakali na zmenu personálnych pomerov na stavebnom úrade, aby sa

im ju podarilo skolaudovať a následne sa dožadujú ochrany svojho vlastníckeho práva, poukazujúc na
neexistujúcu dobromyseľnosť a právnu istotu. Snažia sa prezentovať ako obeť zlého vlastníka cesty,
ktoréhozáujmymádokoncaobhajovaťprokurátor.Realitajevšaktaká,žespoločnosťosobyzúčastnenej
na konaní len háji svoje relevantné záujmy a záujmy nájomcov Penziónu Zlatý Potok, zatiaľ čo prokurátor
presadzuje dodržiavanie zákona v stavebných veciach, nakoľko takáto stavebná anarchia (výstavba bez

prístupu) je spoločensky mimoriadne nebezpečná. Vzhľadom na uvedené osoba zúčastnená na konaní
navrhla, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12) V replike žalobca uviedol, že na podanej žalobe zotrváva. K námietke žalovaného, že sa necíti
byť v tomto konaní pasívne legitimovaným subjektom žalobca poukázal na to, že v prípade podania

správnej žaloby prokurátorom zákon za žalovaného označuje orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
v poslednom stupni. Ako orgán verejnej správy teda prichádza do úvahy orgán verejnej správy, ktorý
rozhodol v prvom stupni a zároveň aj v poslednom stupni, pretože účastníci v administratívnom konaní
si neuplatnili riadny opravný prostriedok. Predmetom správnej žaloby prokurátora je vždy právoplatné
rozhodnutie napadnuté protestom prokurátora, teda nie rozhodnutie, ktorým nebolo protestu prokurátora

vyhovené. V tomto prípade bolo žalované rozhodnutie Mesta Zvolen SU-364/2014/3-roz. zo dňa
09.10.2018. Protest prokurátora Pd 134/21/6611-7 zo dňa 17.09.2021 smeroval proti kolaudačnému
rozhodnutiu Mesta Zvolen SU-3640/2014/3-roz. zo dňa 09.10.2018. Protest prokurátora sa podáva
do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota bola dodržaná.
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 34214/2022/SSSVP/97820 zo dňa 29.09.2022,

ktorým rozhodlo že zamieta odvolanie prokurátora a potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Banská
Bystrica, ktorým Okresný úrad Banská Bystrica protestu Okresnej prokuratúry Zvolen nevyhovuje,
nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2022, čo znamená že žaloba bola podaná včas. Z uvedeného
je zrejmé, že žalovaný je v tomto prípade pasívne legitimovaným subjektom a žaloba bola podaná
v zákonnej 2-mesačnej lehote. V ďalšom texte žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 47 stavebného

zákona vychádza z požiadavky, aby stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými,
architektonickými a environmentálnymi zásadami, najmä aby bola prístupná z riadnej komunikácie.
V tomto prípade táto stavba nie je napojená a prístupná z riadnej komunikácie, pretože nebola
splnená podmienka č. 12 stavebného povolanie. Aj v § 81 ods. 1 stavebného zákona je uvedené
o.i. že musia byť dodržané podmienky určené v územnom rozhodnutí alebo v stavebnom povolení.

O povinnosti splniť podmienku č. 12 stavebného povolenia mali stavebníci vedomosť pretože už
25.02.2015 žalovaný v zmysle § 81 ods. 3 stavebného zákona rozhodlo o prerušení kolaudačného
konania č. j. E./XXXX, pretože miestnym zisťovaním bola na stavbe zistená závada brániaca užívaniu
stavby. Touto závadou bolo nevybudovanie miestnej prístupovej komunikácie podľa podmienky č. 12
pre umiestnenie a uskutočnenie stavby podľa stavebného povolenia. Stavebný úrad určil lehotu na

odstránenie uvedenej závady do 30.05.2015. Stavebníci aj napriek tejto skutočnosti túto podmienku
nesplnili. Ak nesúhlasili s touto podmienkou, mali podať odvolanie voči stavebnému povoleniu.
Príjazdová komunikácia, ktorú spomínajú ďalší účastníci konania, čiže stavebníci, je starou poľnou
cestou, ktorá slúžila poľnohospodárom pri preprave poľnohospodárskej techniky a úrody z polí, naktorých časti bol postavený rodinný dom stavebníkov. Preto je evidovaná časť parciel pod touto poľnou
cestou ako druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria, so spôsobom využívania ako pozemok,
na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta,

poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Žalobca zároveň nesúhlasil s právnym názorom
žalovaného, ktorý uvádza, že nenastal dôvod na nevydanie napádaného kolaudačného rozhodnutia
z dôvodu § 81b písm. c) stavebného zákona. Žalobca má za to, že keby si Stavebný úrad mesta
Zvolen v napádanom kolaudačnom konaní riadne plnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo stavebného
zákona kolaudačné rozhodnutie napádané žalobou by nemohol vydať. K vyjadreniu osoby zúčastnenej

na konaní zo dňa 26.07.2024 žalobca uviedol, že s ním súhlasí a nemá k nemu žiadne výhrady.

13) Vo vyjadrení k vyjadreniu zúčastnenej osoby žalovaný poukázal na to, že ako príslušný stavebný
úrad vydal stavebné povolenie na stavbu rodinného domu pre stavebníkov – účastníkov konania.
Jednou z podmienok uvedených v stavebnom povolení bola aj podmienka č. 12: „Stavbu alebo
jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu vydaného na

základenávrhustavebníka.Kolaudačnérozhodnutienebudemožnévydať,pokiaľnebudeskolaudovaná
technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená, vrátane prístupovej
komunikácie.“ Ku dňu kolaudačného konania a vydania kolaudačného rozhodnutia však podmienka
č. 12 stavebného povolenia nebola splnená v plnom rozsahu, keďže nebola vybudovaná prístupová
komunikácia. Osoba účastná na konaní zastáva názor, že žalovaný pri vydávaní kolaudačného

rozhodnutia č. SÚ 3640/2014/3-rozh. zo dňa 09.10.2018 postupoval v rozpore s ustanovením § 81b
písm. c) stavebného zákona, t.j. vydané kolaudačné rozhodnutie je nezákonné, nakoľko nebola splnená
podmienka č. 12 z vydaného stavebného povolenia. K nesplneniu podmienky č. 12 zo stavebného
povolenia žalovaný ako stavebný úrad uviedol, že sa s podmienkou č. 12 zo stavebného povolenia
vysporiadal tak, že pre vydanie kolaudačného rozhodnutia odôvodnil existenciu prístupovej komunikácie

na základe stanoviska cestného správneho orgánu, ktoré mu predložili stavebníci a na základe
poznámky na liste vlastníctva, v ktorom bolo uvedené, že pozemky, na ktorých sa mala vybudovať
prístupová cesta pre stavbu sa využívajú ako účelová komunikácia. Žalovaný tak akceptoval existujúcu
účelovú komunikáciu, ktorá podľa názoru žalovaného dostatočne zabezpečuje bezpečný prístup na
pozemok. Cesta v danej lokalite bola vybudovaná približne pred 60 rokmi. V dobe kolaudácie predmetnej

stavby bolo pre pracovníkov žalovaného nedohľadateľné kolaudačné rozhodnutie k prístupovej ceste,
z uvedeného dôvodu sa žalovaný zaoberal poznámkou na liste vlastníctva, ktorá mala dokazovať
existenciu prístupovej cesty. Podmienka č. 12 stavebného povolenia, ktorá určuje, že podmienkou
na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu je skutočnosť, že stavebník vybuduje bezpečný
samostatný prístup k nehnuteľnosti, je dnes v diskusiách časťou odbornej verejnosti považovaná za

nezákonnú a aktuálne dochádza k zmene rozhodovacej praxe nadriadených orgánov v obdobných
situáciách. Ako uvádza Rozhodnutie o odvolaní Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu
Banská Bystrica sp. zn. 05886/2024-17.1.2 zo dňa 26.08.2024, ktoré ruší Rozhodnutie mesta Zvolen
č. SÚ 2605/2024-3-Rozh. zo dňa 04.07.2024: „Ak prístupová cesta nebude verejnou komunikáciou,
nemusí spĺňať požiadavku na pozemnú komunikáciu, teda môže mať aj nespevnený povrch. V

stavebnom konaní musí stavebník preukázať, že má zabezpečený prístup ku stavbe nie prístupovú
cestu.“ Žalovaný konštatoval, že pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia vychádzal z reálneho stavu
v mieste stavby v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, ktoré na základe vedomostí, ktoré mal o
stavbe z administratívneho spisu, obhliadky na mieste a na základe dokladov, ktoré mu boli poskytnuté
účastníkmi konania rozhodol, že uvedená cesta nachádzajúca sa pri rodinných domoch je postačujúca

pre bezpečný prístup k stavbám. Zároveň žalovaný uviedol, že v danej lokalite malo dôjsť na parcelách
nachádzajúcich sa v susedstve rodinných domov účastníkov konania k výstavbe dvoch polyfunkčných
objektov developerom Master Consulting, s.r.o., IČO: 36 711 977, T. Vansovej 2333/28, 960 01 Zvolen.
Uvedené vyplýva z Územného rozhodnutia mesta Zvolen č. j. SÚ 892/2011-Šu zo dňa 27.05.2011,
ktoré rozhodlo o umiestnení stavby „Lokalita Zlatý potok, v potokoch, technická infraštruktúra“ ktorej

súčasťou mala byť aj prístupová komunikácia a chodník. K vydaniu stavebného povolenia a výstavbe
však nedošlo. Nakoľko v lokalite sa neskôr malo nachádzať len päť rodinných domov žalovaný
považoval podmienku č. 12 zo stavebného povolenia za neadekvátnu, keďže potreba vybudovania
novej prístupovej komunikácie vznikla kvôli budúcej plánovanej výstavbe dvoch polyfunkčných objektov
developera, ku ktorej však nedošlo. K účelu, na ktorý bola cesta na pozemku osoby zúčastnenej na

konaní skolaudovaná, žalovaný poukázal na to, že ako uvádza osoba zúčastnená na konaní vo svojom
vyjadrení, kolaudačné rozhodnutie k prístupovej ceste, prístupová cesta k penziónu Zlatý potok sa tak
na mieste nachádza od roku 2009. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. vyhotovenom cez
katastrálny portál dňa 01.04.2016 vyplýva, že už minimálne v roku 2016 bolo na prechod cez predmetnépozemky zriadené vecné bremeno pre developera, ktorý v oblasti plánoval výstavbu a pre majiteľov
piatichrodinnýchdomovnachádzajúcichsavoblasti:„Vecnébremeno,ktorézodpovedáprávuprechodu
oprávneného Master Consulting, s.r.o. so sídlom T. Vansovej 2333/28, Zvolen, IČO: 36 711 977 a ním

určených osôb cez pozemky KN E par. č. 5022/2, 5128, 5129 a to najmä peši, osobným aj nákladným
motorovým aj nemotorovým vozidlom za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaným v LV XXX pre
katastrálne územie C., V 2091/09 z 22.10.2009, (v zmysle V 1575/10 a V 1576/10 aj k nehnuteľnostiam
zapísaným v LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) – 2469/09, 1874/10, 1876/10, 1099/12.“ Žalovaný
zdôraznil, že účastníci konania majú dodnes zriadené vecné bremeno v podobe práva prechodu cez

pozemky, ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie C. vyhotovenom cez katastrálny
portál dňa 12.09.2024: „Poznamenáva sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve
prechodu cez pozemky KN E parc. č. 5022/2, 5128, 5129 peši, osobným aj nákladným motorovým
a nemotorovým vozidlom za účelom prístupu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXX, V 2091/09 z
22.10.2009, (v zmysle V 1575/10 aj k nehn. Zapísaným na LV XXXX) – 2469/09, 1874/10, 1876/10,
1099/12.“ Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že bývalý vlastník predmetného pozemku, na ktorom

sa nachádza prístupová cesta, považoval cestu za dostatočne bezpečnú a postačujúcu na zriadenie
vecného bremena v podobe práva prechodu pre účastníkov konania. V priebehu rokov mohlo dôjsť
k zhoršeniu stavu príjazdovej cesty vplyvom poveternostných podmienok a času, počas ktorého bola
užívaná. Pokiaľ vznikla potreba cestu opraviť, žalovaný sa domnieva, že by osoba zúčastnená na
konaní mala žiadať účastníkov konania, ktorí cestu užívajú, aby sa podieľali na oprave cesty. K

narušeniu subjektívnych práv osoby zúčastnenej na konaní sa žalovaný vyjadril v tom zmysle, že
osoba zúčastnená na konaní nemala v dobe vydávania kolaudačného rozhodnutia postavenie účastníka
konania v predmetnom správnom konaní, preto sa žalovaný domnieva, že súd by mal posudzovať, či
bolo zasiahnuté do práv osoby zúčastnenej na konaní pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia a nie
subjektu,ktorýsastalvlastníkompozemkuažponadobudnutíprávoplatnostikolaudačnéhorozhodnutia.

Ak teda v danom prípade dochádza k narušeniu iných subjektívnych práv osoby zúčastnenej na konaní,
slovenský právny poriadok ponúka inštitúty ako napríklad vecné bremeno, ktoré majú za účel usporiadať
vzťahy medzi vlastníkmi susediacich pozemkov v prípade nutnosti zabezpečenia práva prechodu. Aj v
tomto prípade majú účastníci konania zriadené vecné bremeno, na základe ktorého môžu prechádzať
cez pozemok osoby zúčastnenej na konaní, aby mali prístup k svojim pozemkom. Žalovaný navrhol

preto, aby súd prihliadol na iné možnosti úpravy práv medzi účastníkmi konania a osoby zúčastnenej
na konaní a iné možnosti riešenia stavu prístupovej komunikácie z dôvodu, že zrušenie kolaudačného
rozhodnutia by bolo neprimeraným zásahom do vlastníckych práv účastníkov konania, čím by došlo
k narušeniu princípu právnej istoty. K dobromyseľnosti žalobcov a princípu právnej istoty žalovaný
uviedol, že na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia začali vlastníci stavieb – účastníci

konania užívať tieto stavby v súlade s účelom, na ktorý boli určené, je nepochybné, že zrušením
kolaudačného rozhodnutia by došlo k zásahu do ich vlastníckych práv, nakoľko ako dobromyseľní
vlastníci stavby od nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia doteraz stavby nerušene
užívajú na bývanie. Majú tu evidovaný trvalý pobyt, zapísané vlastnícke právo ku stavbe na liste
vlastníctve. Žalovaný považoval na podstatné uviesť, že podľa Najvyššieho správneho súdu (Boh. A

701/21) formálne vady rozhodnutia, ktoré nespôsobujú účastníkovi konania ujmu, nie sú podstatnou
vadou, pre ktorú by bolo nevyhnutné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť. Žalovaný považoval za
dôležité zdôrazniť, že prokurátor preskúmaval už právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, preto
aj orgán oprávnený o ňom rozhodnúť by podľa jeho názoru pri jeho vybavení mal postupovať podľa
pravidiel preskúmavania už právoplatných rozhodnutí. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4 Sž 31/02, podľa ktorého inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov
pri rešpektovaní stability práv priznaným právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie
procesnýchvádanedostatkov,ktorénemalivplyvnazákonnosťrozhodnutiazhľadiskahmotnéhopráva.
Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom
pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci,

t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý
preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného
konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona a ak áno, či verejný
záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka. Od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia vlastníci pozemku/účastníci konania nerušene užívajú stavbu tak, ako je v

kolaudačnom rozhodnutí určené a teda ako rodinný dom. Pokiaľ by došlo k zrušeniu kolaudačného
rozhodnutia, zo strany vlastníkov/účastníkov konania by došlo k užívaniu stavby bez kolaudačného
rozhodnutia t.j. v rozpore so zákonom, čím by na základe podnetu stavebnému úradu mohlo dôjsť k
zrušeniu súpisného čísla rodinného domu a osobám, ktoré majú na mieste trvalý pobyt, by bol zrušenýtrvalý pobyt. Kolaudačné rozhodnutie takisto predstavuje aj podklad pre zapísanie vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností, zrušenie kolaudačného rozhodnutia by tak ohrozilo aj samotné vlastnícke
právo vlastníkov. Uvedené by zasiahlo do vlastníckych práv, a v neposlednom rade aj do práva na

bývanie. Na základe vyššie uvedeného žalovaný tvrdil, že zrušenie kolaudačného rozhodnutia je v
rozpore s princípom právnej istoty a prinieslo by to neistotu pre vlastníkov a zasiahlo by do mnohých
dobromyseľne nadobudnutých práv chránených Ústavou SR ako aj medzinárodnými dokumentami.
Pri posudzovaní zákonnosti kolaudačného rozhodnutia by tak súd mal prihliadať na právnu istotu a
ochranu vlastníckeho práva. K imanentným znakom právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky patrí aj princíp právnej istoty ktorý je spolu s princípom spravodlivosti znakom
materiálneho právneho štátu. Princíp právnej istoty vyjadruje požiadavku na jasnosť, určitosť a stálosť
rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj požiadavku na ich presadzovanie zákonom ustanoveným
spôsobom v primeranom čase. Súčasťou právnej istoty je dôvera osôb v právny poriadok (ligitimate
trust), resp. v obsah rozhodnutí a postupov orgánov verejnej moci. Užšou kategóriou ako právna istota
je aj legitímne očakávanie (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2008,

sp. zn. PL ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2007, sp. zn. PL.
ÚS 12/05). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci
a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie,
na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (napríklad Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 24. júna 2009, sp. zn. PL ÚS 16/06, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 06.

februára 2008, sp. zn. PL. ÚS 10/04). V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem
iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu),
čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré
sú predmetom jeho úpravy. Povinnosť všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich
uplatnenia tými subjektami, ktorým boli priznané. (napr. I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka

nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). „Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu
v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca na legitímne očakávania. Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha
ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (napr. nález Ústavného
súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. PI. ÚS 12/05 zo dňa

28.11.2007).Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústavný súd“) vo svojom náleze sp. zn. PL.
ÚS 21/08 poskytol pred princípom ochrany ústavnosti a zákonnosti práve ochranu princípu právnej istoty
dôvodiac, že „...Po uplynutí lehoty, ktorú zákonodarca zohľadňujúci, rešpektujúci a chrániaci ústavné
princípy a ústavou chránené hodnoty považuje za primeranú na zásah do právoplatných rozhodnutí
orgánov verejnej moci, sa v materiálnom právnom štáte v kolízii dvoch ústavných princípov - princípu

právnej istoty a princípu ochrany ústavnosti a zákonnosti - spravidla uprednostňuje princíp právnej
istoty, čím sa okrem iného zabezpečuje ochrana legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv.“
Zároveň žalovaný poukázal aj na § 67 Správneho súdneho poriadku, ktorý hovorí, že rozhodnutie,
ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým
sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť alebo zmeniť, ak

účastník konania nadobudol práva dobromyseľne. „Pri preskúmaní rozhodnutia musí správny orgán
dbať, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Neznamená to, že uvedené
práva nesmú byť dotknuté vôbec, ale zásah do nich musí byť čo najmenší. Okrem zásady minimálneho
zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv, Správny poriadok v ustanovení § 67 upravuje aj úplný
zákaz zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv. Ide o prípady, ak bol rozhodnutím daný súhlas

na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo sa rozhodnutím rozhodlo vo veci osobného
stavu a účastník konania nadobudol tieto práva dobromyseľne. V takom prípade nemôže správny orgán
rozhodnutie zrušiť ani zmeniť. Ak takú skutočnosť zistí po začatí konania o preskúmaní rozhodnutia
mimo odvolacieho konania, musí konanie vo veci zastaviť podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) Správneho
poriadku.“ (ULC PRO BONO 2/2014) Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že kolaudačné

rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočného posúdenia reálneho stavu na mieste stavby a
príjazdová cesta vybudovaná v roku 2009 bola a je v postačujúcom stave na užívanie pre prístup
k penziónu Zlatý potok a k piatim rodinným domom. Podľa názoru žalovaného účastníci konania a
osoba zúčastnená na konaní by mali pristúpiť k iným prostriedkom usporiadania vzájomných vzťahov,
nakoľko zrušenie kolaudačného rozhodnutia by bolo neprimeraným zásahom do vlastníckych práv

dobromyseľných účastníkov konania a princípu právnej istoty. Žalovaný sa domnieva, že formálna chyba
v rozhodnutí správneho orgánu by nemala mať za následok narušenie princípu právnej istoty a ochrany
dobromyseľného vlastníka. Zúčastnená osoba má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany svojichpráv využitím ktorých nedôjde k neprimeraným zásahom do dobrovoľne nadobudnutých práv účastníkov
konania. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na tom, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Posúdenie veci správnym súdom

14) S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho
súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., v dôsledku
čoho je vec vedená pôvodne na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 71S/91/2022 vedená

na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/91/2022. Podľa § 107 ods. 2 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodol správny súd vo veci bez nariadenia
pojednávania, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania a správny súd
nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, a rozsudok verejne vyhlásil
dňa 23.01.2025.

15) Správny súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je mesto Zvolen pasívne legitimovaným subjektom,
keďže žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného
úradu Banská Bystrica o nevyhovení protestu prokurátora rozhodlo ministerstvo. Podľa § 45 ods. 1 v
spojení s § 178 ods. 2 SSP je prokurátor oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až
d) SSP proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému

podalprotest,ktorémunebolovyhovené,t.j.akneboloprotestomnapadnutérozhodnutiealeboopatrenie
zrušené. Podľa § 180 ods. 2 SSP ak je žalobcom prokurátor, je žalovaným orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol v poslednom stupni. V predmetnej veci prokurátor správnou žalobou napadol kolaudačné
rozhodnutie mesta Zvolen, proti ktorému odvolanie podané nebolo. Orgánom verejnej správy, ktorý
rozhodolvposlednomstupnionávrhuďalšíchúčastníkovkonanianavydaniekolaudačnéhorozhodnutia

na stavbu ich rodinného domu, bolo mesto Zvolen, ktoré je preto pasívne legitimovaným orgánom
verejnej správy v tejto veci, ktorej predmetom je súdny prieskum kolaudačného rozhodnutia vydaného
žalovaným. Žalovaný sa mýlil, ak pasívnu legitimáciu v predmetnej veci spájal s rozhodnutím o
nevyhovení protestu prokurátora. Protest prokurátora predstavuje právny prostriedok, ktorým prokurátor
vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov. Následné rozhodnutie orgánu verejnej správy o proteste

prokurátora nie je bezprostredným rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach subjektov, ktorým prokurátor poskytuje ochranu. Rozhodnutie, ktorým správny orgán
nevyhovel protestu prokurátora, nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo
povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ani sa priamo ich práv alebo právom chránených
záujmov alebo povinností nedotýka. Takéto rozhodnutie nie je teda samo o sebe rozhodnutím vo

veci samej. V prípade, ak by správny orgán protestu prokurátora vyhovel, nasledovalo by vydanie
rozhodnutia, ktorým by bolo nahradené pôvodné právoplatné rozhodnutie. Ak však správny orgán
protestu prokurátora nevyhovie, pôvodné právoplatné rozhodnutie (proti ktorému protest smeroval) a
právanímzaloženézostávajúnedotknuté.Rozhodnutieonevyhoveníprotestuprokurátorajevyjadrením
postoja orgánu verejnej správy k dôvodom uplatneným prokurátorom v proteste, avšak pôvodné

právoplatné rozhodnutie, ako aj sféra materiálnych práv a povinností účastníkov administratívneho
konania zostáva nedotknutá (uvedený právny názor reflektujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/27/2014, sp. zn. 1Sdo 6/2008, sp. zn. 2Sžo 72/2007 alebo sp. zn.
4Sž 95/03).

16) Správny súd konštatuje, že žalobca podal správnu žalobu v lehote ustanovenej v § 181 ods.
2 SSP, teda v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o
nevyhovení protestu prokurátora. Rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby
a bytovej politiky, oddelenia štátnej stavebnej správy, č. OU-BB-OVBP2-2022/010704-010 zo dňa
18.05.2022, ktorým protestu prokurátora nebolo vyhovené, v spojení s rozhodnutím ministerstva

č. 34214/2022/SSSVP/97820 zo dňa 29.09.2022 o zamietnutí odvolania prokurátora a potvrdení
rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2022. Správna
žaloba bola žalobcom podaná dňa 16.12.2022, teda v lehote dvoch mesiacov na podanie správnej
žaloby (§ 69 ods. 4 SSP), t.j. bola podaná včas.

17) Ďalej sa správny súd zaoberal tým, či kolaudačným rozhodnutím žalovaného bol porušený zákon
tak, ako to žalobca namietal. Podstatou žalobcom podanej správnej žaloby bola námietka, že žalovaný
pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore s § 81b písm. c) v spojení s §
43b ods. 3 stavebného zákona, keď vydal kolaudačné rozhodnutie na stavbu rodinného domu ďalšíchúčastníkov konania bez toho, aby títo splnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia, t.j. povinnosť
vybudovaťprístupovúkomunikáciu,naktorúbudestavbarodinnéhodomupripojená,vrátaneprístupovej
miestnej komunikácie. Nebol tak zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu ďalších

účastníkov konania, ako jedna z neopomenuteľných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia.
Správny súd konštatuje, že skutočnosť, že ďalší účastníci konania pred vydaním kolaudačného
rozhodnutia nesplnili podmienku číslo 12 stavebného povolenia na stavbu ich rodinného domu,
nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sám žalovaný v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia
uviedol, že podmienka číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej komunikácie splnená

nebola. Sporným medzi účastníkmi konania zostalo posúdenie existujúcej komunikácie (cesty), ktorá
zabezpečuje prístup k rodinnému domu ďalších účastníkov konania, ako účelovej komunikácie a jej
spôsobilosti zaisťovať bezpečný prístup a príchod k stavbe rodinného domu tak, ako to vyžaduje § 81b
písm. c) stavebného zákona.
18) Stavebný úrad vykonávajúci kolaudačné konanie nevydá kolaudačné rozhodnutie, ak nie je zaistená
bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený

účel, ak (okrem iných podmienok) nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám (§ 81b písm.
c) stavebného zákona). Rodinný dom v zmysle § 43b ods. 3 stavebného zákona je budova určená
predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa § 47 písm.
b) stavebného zákona sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so
základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných

stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej
komunikácie. Stavebný úrad teda pred vydaním kolaudačného rozhodnutia musí zisťovať, či rodinný
dom disponuje napojením na verejnú pozemnú komunikáciu (cestu, miestnu komunikáciu alebo z
účelovú komunikáciu) zaisťujúcu bezpečný prístup a príchod k tomuto rodinnému domu. Právna úprava
pozemných komunikácií je obsiahnutá v cestnom zákone, pričom v tejto veci vo vzťahu k rozdeleniu

pozemných komunikácií na miestne a účelové a zadefinovaniu verejných a neverejných účelových
komunikácií sú podstatné najmä ustanovenia § 1 ods. 2, § 22 cestného zákona. Podľa § 1 ods. 2
cestného zákona, v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia, pozemné komunikácie
sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c)
miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. Z § 22 ods. 1, 3 cestného zákona v znení účinnom v

čase vydania kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých
výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami
alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Účelové komunikácie sa členia
na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné.
Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.

19) Z obsahu administratívneho spisu ako aj z podaní účastníkov konania a osoby zúčastnenej na
konaní správny súd zistil, že žalovaný ako stavebný úrad dňa 03.11.2011 vydal stavebné povolenie číslo
SÚ 3147/2011-Šu na stavbu rodinného domu na pozemkoch registra „C“ parc. č. 5000/46, 5000/47,
5000/49, v katastrálnom území C. pre stavebníkov - ďalších účastníkov konania. Pre umiestnenie a

uskutočnenie stavby rodinného domu stavebný úrad určil podmienky a medzi nimi aj podmienku číslo
12: „Stavbu alebo jej časť bude možné užívať na základe kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu
vydaného na základe návrhu stavebníka. Kolaudačné rozhodnutie nebude možné vydať, pokiaľ nebude
skolaudovaná technická infraštruktúra v území, na ktorú má byť stavba rodinného domu pripojená,
vrátane prístupovej miestnej komunikácie.“ Z návrhu ďalších účastníkov konania zo dňa 10.12.2014 na

vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu a príloh k nemu pripojených, ako aj
z protokolu zo dňa 15.01.2015 z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním vo
veci kolaudácie rodinného domu je zrejmé, že žalobca sa nemýlil, keď tvrdil, že ďalší účastníci konania
v priebehu kolaudačného konania žalovanému ako stavebnému úradu nepredložili listinu, ktorou by
preukázali splnenie podmienky číslo 12 stavebného povolenia. V odôvodnení kolaudačného rozhodnutia

žalovaný uviedol, že stavebníci doložili stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej účelovej
komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho
spisu konštatuje, že stavebníci predložili stanovisko zo dňa 13.08.2018, ktoré bolo vydané obchodnej
spoločnosti Master Consulting, s.r.o.

20) Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že existujúca účelová
komunikácia, ktorá nie je v správe žalovaného, postačuje k prístupu k rodinnému domu. Z obsahu
kolaudačného rozhodnutia však nie je zrejmé, z akého podkladu vychádzal žalovaný pri formulovaní
uvedenéhozáveru.PokiaľvychádzalzostanoviskamestaZvolen,odboruvýstavby,životnéhoprostrediaadopravyčísloM./XXXXzodňa13.08.2018kžiadostiopripojeniecestyvkatastrálnomúzemíC.,lokalita
Zlatý potok - V potokoch, adresovaného spoločnosti Master Consulting s.r.o., bol povinný v odôvodnení
kolaudačného rozhodnutia toto stanovisko konkretizovať. Žalovaný však takto nepostupoval, ani bližšie

nezdôvodnil, aké úvahy ho viedli k záveru, že k stavbe rodinného domu ďalších účastníkov konania
je zaistený bezpečný prístup. Správny súd pre úplnosť uvádza, že vyššie uvedené stanovisko, ani
nepredstavovalo listinu, ktorá by obsahovala záver vzťahujúci sa ku konkrétnej stavbe, a to rodinnému
domu ďalších účastníkov konania, o ktorého kolaudáciu sa jedná. Súčasne správny súd zdôrazňuje, že
stanovisko č. M./XXXX bolo adresované spoločnosti Master Consulting s.r.o., ktorá nebola účastníkom

kolaudačného konania na stavbu „Novostavba rodinného domu“ ďalších účastníkov konania a bolo
vydané pre iný účel, a to ako odpoveď na žiadosť ohľadom možnosti napojenia obslužnej panelovej
komunikácie na miestnu komunikáciu na Prachatickej ulici. Z obsahu uvedeného stanoviska navyše
vyplynulo, že pripojenie obslužnej panelovej komunikácie, ktorá je účelovou komunikáciou, na miestnu
komunikáciu v Prachatickej ulici nie je možné a predmetná obslužná panelová komunikácia môže
byť pripojená len na obslužnú komunikáciu vedúcu ku súkromnému penziónu, pričom táto nie je vo

vlastníctve ani v správe žalovaného. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že predmetné
stanovisko nemohlo nahradiť splnenie podmienky č. 12 v zmysle stavebného povolenia, ktoré vo
vzťahu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania počíta s dopravným pripojením na budúcu
miestnu komunikáciu. Z obsahu stanoviska č. M./XXXX zo dňa 13.08.2018 totiž vyplýva, že možnosť
pripojenia na miestnu komunikáciu na Prachatickej ulici je výlučne cez obslužnú komunikáciu vedúcu

k súkromnému penziónu, pričom toto stanovisko záväzne nestanovuje pripojenie existujúcej účelovej
komunikácie cez obslužnú komunikáciu vedúcu k penziónu na miestnu komunikáciu v Prachatickej ulici
pre účely prístupu ďalších účastníkov konania k ich rodinnému domu a nijako nezohľadňuje ani právny
stav obslužnej komunikácie vedúcej k súkromnému penziónu, ktorá je vo vlastníctve osoby zúčastnenej
na konaní (§ 22 ods. 3 Vyhlášky č. 35/1984 Zb). Správny súd nespochybňuje samotnú existenciu

účelovej komunikácie, avšak zdôrazňuje, že i výstavba účelovej komunikácie je viazaná na stavebné
povolenie (§ 22 ods. 2 a 16 stavebného zákona).

21) V zmysle § 140 stavebného zákona bol žalovaný povinný postupovať podľa správneho poriadku, ak
stavebný zákon neustanovil inak, teda v kolaudačnom konaní bol povinný pri vydávaní kolaudačného

rozhodnutia rešpektovať ustanovenia § 46 aj § 47 ods. 3 správneho poriadku. Žalovaný rezignoval
na svoju zákonnú povinnosť odôvodniť rozhodnutie súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, t.j. v
odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného môže byť stručné, ale súčasne musí
vyhovovať zákonným požiadavkám na jeho preskúmateľnosť, teda musí dostatočne ozrejmiť splnenie
podmienok pre jeho vydanie. Preskúmavané kolaudačné rozhodnutie obsahuje záver, ku ktorému
žalovaný dospel, s poukazom na nekonkretizované stanovisko, avšak bližšie skutočnosti, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie ani označenie právnych predpisov (vo vzťahu k posúdeniu charakteru

spornej komunikácie), na základe ktorých rozhodol, v rozhodnutí nájsť nemožno.

22) Žalobca rozporoval skutočnosti uvedené v rozhodnutiach Okresného úradu Banská Bystrica a
ministerstva, ktorými nebolo vyhovené protestu prokurátora podanému proti kolaudačnému rozhodnutiu,
avšak tieto v predmetnej veci súdneho prieskumu zákonnosti kolaudačného rozhodnutia nie sú

rozhodujúce, keďže správny súd nepreskúmava rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora, ale
kolaudačné rozhodnutie. Pritom správna žaloba prokurátora musí byť založená na totožných dôvodoch,
ktorými bol odôvodnený protest prokurátora. Správny súd však považoval za potrebné, napriek príliš
strohému odôvodneniu kolaudačného rozhodnutia, venovať pozornosť aj namietanej vecnej správnosti
kolaudačného rozhodnutia, a to v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu aj osoby zúčastnenej na konaní

vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu žalovaným (vo vzťahu k existencii bezpečného
prístupu k rodinnému domu ďalších účastníkov konania) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci ohľadne existencie verejnej účelovej komunikácie zabezpečujúcej prístup a príchod k rodinnému
domu účastníkov konania. Žalovaný na základe bližšie nekonkretizovaného stanoviska cestného
správneho orgánu k existujúcej účelovej komunikácii v lokalite Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že

existujúca účelová komunikácia, ktorá nie je v správe mesta Zvolen, postačuje k prístupu k rodinnému
domuďalšíchúčastníkovkonania.Hocitozodôvodneniatohtorozhodnutianevyplýva,zobsahuprotestu
prokurátora ako aj rozhodnutí o nevyhovení protestu prokurátora a samotnej správnej žaloby vyplýva,
že týmto stanoviskom bolo stanovisko č. M./XXXX zo dňa 13.08.2018.23) Pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu žalovaným, tento sa obmedzil na listiny predložené ďalšími
účastníkmi konania k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a na ústnom pojednávaní spojenom

s miestnym šetrením, ako to vyplýva z protokolu zo dňa 15.01.2015, žalovaný nezistil žiadne také
vady, ktoré by bránili vydaniu kolaudačného rozhodnutia na rodinný dom ďalších účastníkov konania,
ani nezistil, že by neboli dodržané podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre
realizáciu tejto stavby. Takto zistený skutkový stav veci zjavne nekorešponduje so skutočnosťou, ktorá
bola známa aj žalovanému pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia, že nebola splnená podmienka číslo

12 pre realizáciu stavby, keď nebola vybudovaná prístupová komunikácia k rodinnému domu. Žalovaný
nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu ku komunikácii vedúcej k rodinnému domu ďalších účastníkov
konania, len skonštatoval existenciu účelovej komunikácie postačujúcej k prístupu k rodinnému domu.
Navyše, žalovaný nevenoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia dostatočnú pozornosť ani tomu, či
žalobcovia mali v čase jeho vydania oprávnenie prechádzať po časti komunikácie nachádzajúcej sa
na pozemkoch, ktorá nebola vo vlastníctve ďalších účastníkov konania. Takýto postup žalovaného je v

rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, v zmysle ktorých rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.

24) Žalovaný poukazujúc na stanovisko cestného správneho orgánu k existujúcej komunikácii v lokalite

Zlatý potok - V potokoch uzavrel, že ide o účelovú komunikáciu spôsobilú na zaistenie bezpečného
prístupu a príchodu k rodinnému domu účastníkov konania tak, ako to vyžaduje § 81b písm. c)
stavebného zákona. Z odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia nie je zrejmý myšlienkový pochod
žalovaného, na základe ktorého dospel k záveru o splnení podmienky podľa § 81b písm. c) stavebného
zákona, napriek nesplneniu podmienky číslo 12 pre realizáciu stavby nevybudovaním prístupovej

komunikácie. Len poukaz na stanovisko cestného orgánu nemožno považovať za postačujúce pre
prijatie záveru o existencii verejnej účelovej komunikácie zaisťujúcej bezpečný prístup a príchod k
rodinnému domu účastníkov konania. Žalovaný mal zistiť, či v predmetnej lokalite Zlatý potok – V
potokoch skutočne existuje verejná účelová komunikácia v zmysle príslušných ustanovení cestného
zákona (§ 22) a vo svojom rozhodnutí mal poskytnúť vysvetlenie podporené príslušnými zákonnými

ustanoveniami, ktoré by ozrejmilo existenciu spornej účelovej komunikácie zaisťujúcej prístup k
rodinnému domu ďalších účastníkov konania.

25) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa údajov v katastrálnom operáte sú
pozemky registra „C“ parc. č. 5000/46, 5000/43, 5000/13 v katastrálnom území C. vedené ako

druh pozemku „zastavané plochy a nádvoria“ so spôsobom využívania ako „pozemok, na ktorom je
postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti“, a preto stavba rodinného domu je prístupná po existujúcej
komunikácii a nenastal dôvod na nevydanie kolaudačného rozhodnutia podľa § 81b písm. c) stavebného
zákona. Správny súd uvádza, že takéto úvahy nie sú súčasťou odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia

a ich uvádzanie žalovaným až v priebehu správneho súdneho konania nie je spôsobilé zhojiť
absenciu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia. Nemožno sa však nevyjadriť k tejto argumentácii
žalovaného, nakoľko zrejme viedla k vydaniu preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia, hoci
výslovnevrozhodnutíuvedenánebola.Pokiaľžalovanývyvodilexistenciuverejnejúčelovejkomunikácie
z poznámky o využívaní pozemku zapísanej na liste vlastníctva vedenom k pozemku, na ktorom sa

údajná účelová komunikácia nachádza, takýto postup nemožno považovať za súladný so zákonom,
keďže poznámka na liste vlastníctva nepreukazuje existenciu účelovej ani inej pozemnej komunikácie
na uvedených pozemkoch. Na realizáciu cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie je
potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad (§ 16 ods. 1, § 22 ods. 2 cestného
zákona v znení účinnom v čase vydania kolaudačného rozhodnutia), pričom stavbu možno užívať len

na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení (§ 85 ods. 1 stavebného
zákona).Poznámkuzapísanúnalistevlastníctvanemožnopovažovaťzaspôsobilúpreukázaťexistenciu
verejnej účelovej komunikácie, a to navyše za stavu, kedy z takto zapísanej poznámky ani nemožno
jednoznačne vyvodiť existenciu účelovej komunikácie, a nie napr. lesnej cesty, poľnej cesty, chodníka,
nekrytého parkoviska.

26) K vyjadreniu žalovaného, že v záujme zachovania stability právnych vzťahov založených
rozhodnutím zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne
narušené práva nadobudnuté dobromyseľne, správny súd uvádza nasledovné. Zákon č. 99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v § 249 ods. 3 ustanovoval, že prokurátor pri podaní návrhu podľa §
35 ods. 1 písm. b), t.j. návrhu na začatie konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych
orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto

zákone, dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Správny súdny
poriadok obdobné ustanovenie neobsahuje. Podľa § 61 písm. b) SSP je žaloba procesný úkon, ktorým
prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu
nebolo vyhovené. Prokurátor teda podaním správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy sleduje cieľ, ktorým je ochrana zákonnosti, a to v nadväznosti

na ustanovenia zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“), v zmysle
ktorých pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi
verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, pričom sú povinní vo verejnom záujme vykonať
opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti
(§ 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre). Súčasne je úlohou prokuratúry chrániť
práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu (§ 3 ods. 1 zákona o

prokuratúre). Pri plnení úloh je prokurátor okrem iného povinný chrániť verejný záujem, uplatňovať
všeobecne záväzné právne predpisy a súčasne rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť, základné
ľudské práva a slobody a vyvarovať sa akejkoľvek diskriminácie (§ 5 zákona o prokuratúre). Z
uvedeného možno vyvodiť, že úlohou prokurátora je chrániť zákonnosť aj práva a zákonom chránené
záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Nemožno však konštatovať, že by prokurátor mal

uprednostniť ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv nad zákonnosťou. Správny súdny poriadok
neukladá ani správnemu súdu takúto povinnosť. V predmetnej veci navyše žalobca v tejto súvislosti
spochybňovaldobromyseľnosťďalšíchúčastníkovkonaniaprivydávanípreskúmavanéhokolaudačného
rozhodnutia, keďže ďalší účastníci konania o povinnosti vybudovať legálnu prístupovú cestu vedeli už
pri vydávaní stavebného povolenia zo dňa 03.11.2011, kde táto povinnosť bola uložená pod bodom

12 podmienok stavebného povolenia. Napriek tomu stavebníci nevyvinuli žiadne úsilie o vybudovanie
legálnej prístupovej účelovej komunikácie k ich rodinnému domu, ale počkali na skolaudovanie ich
rodinného domu aj bez splnenia tejto podmienky. Správny súd sa stotožnil so žalobcom v tom smere,
že dobromyseľnosť ďalších účastníkov konania vo vzťahu k nadobudnutiu práva užívať stavbu ich
rodinného domu, vyplývajúceho z napadnutého kolaudačného rozhodnutia, je potrebné posudzovať

v čase a za podmienok, kedy toto právo ďalší účastníci konania nadobudli. Je nesporné, že ďalší
účastníci konania o povinnosti uloženej im stavebným úradom už v stavebnom povolení, t.j. o povinnosti
vybudovať prístupovú komunikáciu k rodinnému domu, mali vedomosť už v čase podania návrhu na
vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ďalší účastníci konania v tomto smere nepreukázali vykonanie
žiadnych krokov smerujúcich k splneniu podmienky číslo 12 stavebného povolenia. Museli si byť vedomí

toho, že zaistenie bezpečného prístupu a príchodu k stavbe podľa § 81b písm. c) stavebného zákona je
jednou z nevyhnutných podmienok vydania kolaudačného rozhodnutia a bez jej splnenia nie je možné
toto rozhodnutie vydať. Pokiaľ sa spoliehali na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané za absencie
splnenia tejto podmienky je zákonné, nemožno ich v tomto smere považovať za dobromyseľných.

27) Prelomenie princípu právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím je možné len výnimočne,
za zákonom ustanovených podmienok a v lehote, ktorá v danej veci bola dodržaná (§ 24 ods. 1
zákona o prokuratúre, § 181 ods. 2 SSP). Princíp právnej istoty musí v prípadoch, kedy ide o
zjavný rozpor rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy so zákonom, ustúpiť požiadavke
zákonnosti takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia. Ochrana práv účastníkov konania nadobudnutých z

právoplatného rozhodnutia, ktoré trpí nezákonnosťou, nemôže mať absolútnu povahu.

28) Pokiaľ ide o dôkazy predložené osobou zúčastnenou na konaní (výzva vlastníka na upustenie od
nelegálnej dopravy na účelovej ceste, petičný hárok a ďalšie listiny pripojené k návrhu na priznanie
postavenia osoby zúčastnenej na konaní) v správnom súdnom konaní, tieto dôkazy správny súd

nevykonal. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že správny súd zásadne nie je súdom skutkovým, ale
je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie
správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd
zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom
správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov

verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené
na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie
v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve
nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale preskúmať,či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to
že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak

vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval
činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán
verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie
doplniť. V predmetnej veci správny súd dospel k záveru o pochybeniach žalovaného pri zisťovaní
skutkového stavu, ako je bližšie uvedené v odsekoch 21. až 24. odôvodnenia tohto rozsudku.

29) Správny súd dospel k záveru o nezákonnosti preskúmavaného kolaudačného rozhodnutia pre jeho
nepreskúmateľnosťprenedostatokdôvodov,nakoľkožalovanýnevyhovelpožiadavkámnaodôvodnenie
rozhodnutia upraveným v § 47 ods. 3 správneho poriadku, v dôsledku čoho nemožno z kolaudačného
rozhodnutia vyvodiť komplexné dôvody, na ktorých je toto rozhodnutie postavené. Súčasne správny
súd uznal žalobné námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na

riadne posúdenie veci (žalovaný nezisťoval, či k rodinnému domu skutočne vedie legálna pozemná
komunikácia zaisťujúca bezpečný prístup a príjazd k stavbe) a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za
základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu
(súčasťou administratívneho spisu síce bolo stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré žalovaný
v odôvodnení kolaudačného rozhodnutia poukázal, avšak skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ

napadnutého rozhodnutia v ňom nemal oporu). Preto kolaudačné rozhodnutie žalovaného zrušil podľa
§ 191 ods. 1 písm. d), e), f) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom bude jeho úlohou opätovne rozhodnúť o návrhu ďalších účastníkov konania na vydanie
kolaudačného rozhodnutia na stavbu ich rodinného domu, pričom bude dôsledne postupovať podľa § 3
ods. 1 a 5, § 32 ods. 1 správneho poriadku aj § 81b stavebného zákona. Žalovaný bude povinný posúdiť

druh pozemnej komunikácie, na ktorú je rodinný dom napojený a jej spôsobilosť vyhovieť požiadavke
podľa § 81b písm. c) stavebného zákona v spojení s § 43b ods. 3 stavebného zákona a príslušnými
ustanoveniami cestného zákona. Následne vydá rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v § 46 a §
47 ods. 3 správneho poriadku, pričom bude rešpektovať právny názor vyslovený správnym súdom v
tomto rozsudku.

30) O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania, čo zahŕňa aj osobu zúčastnenú na konaní, nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie
bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

31) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že

správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 24, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2025