Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 2Nt/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012164
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mário Pohorelský
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124012164.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom Mgr. Máriom Pohorelským v konaní o návrhu odsúdeného: A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, hlásený trvalý pobyt B. C. B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, na povolenie
obnovy konania, postupom podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí v Trnave
14. januára 2025

r o z h o d o l :

Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. A., nar. XX. XXXXX XXXX v D., hlásený

trvalý pobyt B. C. B., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov,
z30.júla2024napovolenieobnovykonaniavedenéhonaOkresnomsúdeTrnavapodspisovouznačkou
35Tk/5/2023 zamieta, keďže neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods.
1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Odsúdený A. A. doručil súdu 30. júla 2024 návrh na povolenie obnovy konania sp. zn. 35Tk/5/2023.

Návrh odôvodnil v podstate tým, že novou skutočnosťou je súlad novelizovaných zákonov s Ústavou
Slovenskej republiky.

Na verejnom zasadnutí vykonanom 14. januára 2025 súd oboznámil relevantné súdne rozhodnutia
z pripojeného spisu a umožnil stranám predniesť ich konečné návrhy.

Obhajca JUDr. Andrej Kučera uviedol, že v zhode s písomne podaným návrhom odsúdeného na
povolenie obnovy konania na tomto trvajú a to z dôvodu, ktorý odsúdený vidím v tom, že bol právoplatne
odsúdený v čase pozastavenej účinnosti novely Trestného zákona platnej od 15. marca 2024, ktorá
je z hľadiska trestnosti skutku a výšky trestu priaznivejšia pre odsúdeného a vzhľadom na to, že
ústavný súd vyslovil súlad danej novely Trestného zákona s ústavou, má odsúdený za to, že je
potrebné v tomto prípade povoliť obnovu konania a posúdiť trestnosť skutku a uložený trest podľa

novelizovaného Trestného zákona, ktorý vzhľadom na to, že je v súlade s ústavou, bol aplikovateľný
už v čase rozhodovania odvolacieho súdu v danej trestnej veci. Keďže ide o otázku právnu, návrhy na
dokazovanie v tomto smere nemal, iba oboznámiť s rozsudkom tak prvostupňového ako aj odvolacieho
súdu v danej veci.

Odsúdený uviedol, že v prvom rade je mu ľúto, že tu všetci musia byť, ale cíti sa byť poškodený tým,

že bol tak rýchlo odsúdený. Ten istý sudca, ktorý ho súdil, počkal s inými vecami a odročoval to kvôli
novele a dokonca aj novela ešte nebola platná, bola zastavená ústavným súdom a rozhodol v inom
prípade, kde tiež bola trestná sadzba desať až pätnásť a odsúdil za podvod jedného, kde mu dal štyri
roky podmienečne. V jeho prípade nečakal, lebo komplicov právnik trval na tom, aby boli odsúdení čo
najskôr, pritom už vedel, že novela bude priaznivejšia.

Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 35Tk/5/2023-942 z 27. februára 2024 uložil odsúdenému
za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov aleboprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. a),
písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 5. augusta 2024 s poukazom na § 138 písm. b), písm.
i), písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 3To/50/2024 - 1060 z 28. mája 2024 zamietol odvolanie
odsúdeného s poukazom na § 319 Trestného poriadku.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave na základe vykonaného dokazovania navrhla, aby súd návrh
na povolenie obnovy konania zamietol a to z toho dôvodu, že trest uložený Okresným súdom Trnava
v danej veci považuje za zákonný, odôvodnený a správny. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol na
všetky okolnosti, ktoré svedčili v prospech i v neprospech odsúdeného, bolo prihliadnuté na to, že sa
k trestnej činnosti priznal, svoje konanie oľutoval a zároveň bolo prihliadnuté aj na to, že má v registri
trestov desať záznamov, pričom bol odsúdený za závažnú majetkovú drogovú trestnú činnosť, boli

mu ukladané podmienečné, nepodmienečné tresty, dokonca v jednom prípade mu bolo upustené od
uloženia súhrnného trestu. Napriek všetkým týmto odsúdeniam sa z toho nepoučil a naďalej pokračoval
v páchaní organizovanej drogovej trestnej činnosti. Čo sa týka novely Trestného zákona, tak sadzba za
jeho trestnú činnosť sa pohybuje v rozmedzí sedem až pätnásť rokov, teda trest, ktorý mu bol uložený,
je zákonný tak podľa starého Trestného zákona aj v zmysle novely. K vyjadreniam odsúdeného, že jeho

trestná vec bola riešená rýchlo, bol rýchlo odsúdený a že v inej trestnej veci bol uložený podmienečný
trest, uviedla, že vo väzobných veciach musí súd postupovať rýchlo a bez prieťahov. V danom prípade, či
už pred novelou alebo po novele, neprichádza v žiadnom prípade k možnosti uloženia podmienečného
trestu odňatia slobody. Zároveň uviedla, že každý trest je individuálny, zohľadňujúci osobu páchateľa,
jeho trestnú minulosť, jeho pohnútku, spôsob spáchania trestného činu a ďalšie okolnosti, ktoré boli

v danom prípade zohľadnené, preto navrhla jeho návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť.

Obhajca uviedol, že na podanom návrhu trvajú, tento považujú za dôvodný, je zrejmé, že v čase
odsúdenia odsúdeného existovala novela Trestného zákona, o ktorej sa neskôr ukázalo, že je súladná
s ústavou a teda aplikovateľná v čase rozhodovania súdu aj na danú vec a preto je na mieste, aby súd

povolil obnovu konania, v ktorom sa na novo rozhodne o trestnosti skutku a výške uloženého trestu,
ktorý sa nazdávajú, že by mohol byť pre odsúdeného priaznivejší, pokiaľ by súd pri ukladaní trestu
postupoval obdobne ako v pôvodnom konaní, kde na základe vyhlásenia viny odsúdeného mu bola
znížená dolná hranica trestnej sadzby takmer o zákonom prípustnú jednu tretinu, čo by v obnovenom
konaní mohlo priniesť odsúdenému trest na úrovni štyroch rokov a ôsmich mesiacov odňatia slobody

a zároveň daný skutok by už nebol obzvlášť závažným zločinom, ale len zločinom. Ďalej by mohol
byť odsúdený zaradený do minimálneho stupňa stráženia a taktiež by mal možnosť skoršieho podania
návrhu na podmienečné prepustenie a taktiež by mu nemusel byť ukladaný ochranný dohľad.

Odsúdený sa pridržal konečného návrhu jeho obhajcu.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom

nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 396 ods. 1 Trestného poriadku obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

Podľa § 397 ods. 2 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni.

Podľa § 402 ods. 1 Trestného poriadku o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na
verejnom zasadnutí.Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.

Obnovakonaniapredstavujevýnimočnýzásahdoprávoplatnéhorozhodnutiasúdu,čiužrozsudkualebo
trestného rozkazu. Zákonodarca upravuje dosť rigidne podmienky, za ktorých splnenia je možné obnovu
konania povoliť, v ustanovení § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Z právnej úpravy vzťahujúcej sa na
podmienky na povolenie obnovy konania okrem iného vyplýva, že obnova konania v zásade rieši otázky
skutkové a nie otázky právne, jedinou výnimkou v tomto smere je § 394 ods. 4 písm. b) Trestného

poriadku,kdejevýslovneupravenástrataúčinnostivšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisualebojeho
časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky voči právoplatnému
alebo nevykonanému rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého ustanovenia, ktorú zákonodarca podradil pod skutočnosti skôr neznáme súdu. Svojou
povahou je obnova konania zameraná skôr na otázky skutkové, keďže predpokladom pre povolenie
obnovy konania je existencia novej skutočnosti alebo nového dôkazu, ktoré v pôvodnom konaní

neboli súdu známe a tieto by samy o sebe alebo v spojení s už skôr známymi skutočnosťami alebo
dôkazmi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest
bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu
by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo
upustenieoduloženiasúhrnnéhotrestubybolovzrejmomnepomerekzávažnostičinualebokpomerom

páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Vzhľadom na predmet konania a obsah
návrhu odsúdeného, o ktorom bolo na verejnom zasadnutí rozhodované, je potrebné konštatovať, že
dôvodom na povolenie obnovy konania, ktorý odsúdený vzhliadol, bola nedávna zmena právnej úpravy,
ku ktorej došlo s účinnosťou od 6. augusta 2024. Zmena právnej úpravy nepredstavuje skutočnosť ani
dôkaz súdu skôr neznámy. Je žiaduce doplniť, že súdy sú povinné väzobné veci vybavovať prednostne

a urýchlene bez zbytočných prieťahov. Odsúdený bol väzobne trestne stíhaný, takže súd nemohol
v konaní 35Tk/5/2023 odročovať väzobné hlavné pojednávanie za účelom vyčkávania na meritórne
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade novely Trestného zákona s Ústavou
Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o právny názor obhajoby, že ustanovenia novely Trestného zákona
s pozastavenou účinnosťou boli aplikovateľné pri rozhodovaní v pôvodnom konaní, nie je úlohou súdu

rozhodujúceho o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zaoberať sa takýmto aspektom.
Podľa názoru súdu v danom prípade neboli splnené podmienky tak, ako ich predpokladá § 394 ods. 1
Trestného poriadku.

Keďže neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania, návrhu odsúdeného z 30.

júla 2024 na povolenie obnovy konania nebolo možné vyhovieť a tento bol na verejnom zasadnutí
zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote troch pracovných dní od jeho oznámenia
Okresnému súdu Trnava. Lehota troch pracovných dní na odôvodnenie podanej sťažnosti plynie od

doručenia písomného vyhotovenia uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok. O sťažnosti rozhodne
Krajský súd v Trnave.

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.