Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200718
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200718.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Radovana Turčíka ( sudca

spravodajca ) a členiek JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Renáty Smajdovej v právnej veci žalobcov: 1. A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX D. F., 2. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX,
XXX XX D. F., 3. H. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. E. XXX, 4. K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX L. E. XX, 5. H. A. G., M. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. E. XX, 6. A. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom 053 02 Klčov č. 2, 7. N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XX, XXX XX D. F. a 8. A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. E. XXX, všetkých zastúpených : JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom,
so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný

odbor, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, 058 44 Poprad, za účasti ďalšieho účastníka správneho
súdneho konania : Poľovné združenie Jablonov, so sídlom Gorazdova 1729/24, 052 01 Spišská Nová
Ves, IČO: 50 315 668, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária HORVÁTH, s. r. o., so sídlom:
Slnečná 592/2, Galanta 924 01, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie opatrenia žalovaného zo
dňa 21.09.2020, č. OU-PP-PLO2-2020/000468-048, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í opatrenie žalovaného zo dňa 21.09.2020, č. OU-PP-PLO2-
2020/000468-048 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcom p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánom verejnej správy:

1.Okresný úrad Poprad, pozemkový a lesný odbor ( ďalej ako „žalovaný“ ) opatrením zo dňa 21.09.2020,

č. OU-PP-PLO2-2020/000468-048 ( ďalej ako „opatrenie“ ) postupom podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č.
274/2009Z.z.,opoľovníctveaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejako„zákonopoľovníctve“)
zaevidoval dňa 21.09.2020 zmluvu o užívaní Poľovného revíru Klčov ( ďalej ako „poľovný revír“ ),
uzatvorenú dňa 18.07.2017, podľa ust. § 13 ods. 1 písm. b/ a nasl. zákona o poľovníctve, medzi
vlastníkmi spoločného poľovného revíru v zastúpení ich splnomocnencov ( O. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX A. E. X a Q. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. E. XX ), zvolených na Zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov konanom dňa 06.07.2017 v Lučenci ( ďalej ako „zhromaždenie“ ) a

užívateľom poľovného revíru - Pol'ovné združenie Jablonov, so sídlom Gorazdova č. 24, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 50 315 668, pri ktorom bol ako štatutárny zástupca uvedený H. A. I., predseda, č. 17,
053 03 Jablonov.II. Priebeh správneho súdneho konania

2.Včas podanou správnou žalobou ( dňa 20.11.2020 ) sa žalobcovia cestou svojho zvoleného zástupcu

domáhali zrušenia opatrenia žalovaného v celom rozsahu. Zároveň žiadali priznať im náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

3.Žalobcovia v správnej žalobe na úvod uviedli, že sú vlastníkmi pozemkov začlenených do poľovného
revíru. Ďalej poukázali na to, že na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru pre Poľovné

združenie Jablonov neboli splnené všetky zákonom požadované predpoklady a podmienky a orgán
verejnej správy pred evidenciou zmluvy neskúmal ich naplnenie. Dôvodili pri tom nezákonným zvolaním
zhromaždenia, jeho nezákonným priebehom a tiež neplatnosťou uznesení na ňom prijatých. Žalobcovia
vyjadrili presvedčenie, že takýmto postupom a opatrením o zaevidovaní zmluvy boli porušené ich
práva a právom chránené záujmy. Podľa žalobcov je zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru
opatrením orgánu verejnej správy, kedy ide o individuálny správny akt, ktorým žalobcovia, ako vlastníci

pozemkov v predmetnom poľovnom revíre, boli dotknutí na svojich právach a právom chránených
záujmoch. Z tohto dôvodu preto opatrenie podľa žalobcov podlieha súdnemu prieskumu, pričom
uvedené vyplýva aj z doterajšej judikatúry. Žalovaný tým, že pri evidovaní zmluvy o užívaní poľovného
revíru neskúmal, či zvolávatelia zhromaždenia disponovali najmenej jednou tretinou výmery poľovných
pozemkov prostredníctvom splnomocnení, resp. vlastníckych vzťahov, konali podľa mienky žalobcov

v rozpore so zákonom. Žalobcovia v správnej žalobe ďalej uviedli, že pozvánka na zhromaždenie
bola doručená Lesom Slovenskej republiky dňa 22.06.2017, Slovenskému pozemkovému fondu dňa
23.06.2017 a pozvánky boli vyvesené aj na obecných úradoch obcí, ktoré svojím katastrom zasahovali
do poľovného revíru. Žalobcovia podľa ich slov nahliadli do splnomocnení zvolávateľov zhromaždenia a
podľa jednotlivých zvolávateľov vytvorili tabuľku, kde bolo podľa každého splnomocnenia vypracované

to, koľko výmery zastupoval ten ktorý zvolávateľ pred zvolaním zhromaždenia a koľko v čase jeho
konania. V tabuľke sa tiež nachádzajú dátumy splnomocnení, výmery a percentá. Zo záveru tabuľky je
podľa žalobcov zjavne vidieť, že výmera ku dňu zverejnenia pozvánky na zhromaždenie predstavovala
215,3986 ha poľovného revíru, čo v percentách bolo 6,598% a teda zvolávatelia v čase zvolania
zhromaždenia nedisponovali potrebnou výmerou, t.j. minimálne jednou tretinou výmery poľovných

pozemkov. Záver žalobcov je preto taký, že nedošlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia v zmysle
ust. § 5 zákona o poľovníctve a toto samo o sebe malo byť dôvodom nezaevidovania zmluvy o
užívaní poľovného revíru. Žalobcovia považujú za nezákonný aj priebeh zhromaždenia. Zvolávatelia a
organizátori zhromaždenia neuznali splnomocnenia mnohých splnomocnencov, podľa slov žalobcov aj
ich, v prípadoch, kde boli plnomocenstvá duplicitné, na hlasovacích lístkoch im znížili výmeru, namiesto

toho, aby oznámili, že v prípade duplicitných hlasovaní bude platné hlasovanie len vtedy, ak súčasne
budú hlasovať obaja alebo viacerí splnomocnenci v zhode. Veľkou chybou podľa žalobcov bolo aj
to, čo zistili pri vydaní volebných lístkov a to, že pomer hlasovaní sa vypočítaval z výmer poľovného
revíru 2671 ha, aj keď výmera poľovného revíru je podľa rozhodnutí 3436 ha, kedy touto skutočnosťou
došlo k skresleniu percentuálnych podielov jednotlivých splnomocnencov uvedených na hlasovacích

lístkoch. Za ďalší nedostatok zhromaždenia považujú žalobcovia to, že jeho zvolávatelia nedovolili
účasť štatutárnym zástupcom urbárskych spoločností, ktorí chceli zastupovať tieto spoločnosti pri účasti
na zhromaždení a tiež na hlasovaní na ňom, kedy zvolávatelia pod rôznymi zámienkami tvrdili, že
títo nemajú poverenie tieto spoločnosti zastupovať a to aj napriek tomu, že štatutárni zástupcovia
sa preukázali uzneseniami z valných zhromaždení urbárskych spoločností. Žalobcovia tiež vzniesli

podozrenia z falšovania splnomocnení pre zvolávateľov zhromaždenia, čomu podľa ich vyjadrenia
napovedá aj neúmerne dlhý čas zápisu do listiny prítomných na zhromaždení, pričom aj niektorí občania,
ktorí údajne mali podpísať splnomocnenia splnomocnencom – zvolávateľom zhromaždenia vyhlásili,
že tieto nepodpísali. Žalobcovia považujú zhromaždenie za neplatne zvolané a neplatný je preto
podľa nich aj celý priebeh zhromaždenia, kedy jeho zvolávatelia nedisponovali nadpolovičnou väčšinou

počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov pri rozhodovaní na zhromaždení. Z tohto dôvodu sú
aj rozhodnutia prijaté na zhromaždení neplatné. Žalobcovia žalovanému vytýkajú, že všetky uvedené
skutočnosti mal skúmať a zmluvu o užívaní poľovného revíru mohol zaevidovať len vtedy, ak zmluva
bola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu
poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Orgán verejnej správy je pri evidencii zmluvy o užívaní

poľovného revíru, podľa tvrdenia žalobcov, povinný okrem iného preskúmať subjekty, ktoré zmluvu
uzatvorili a za tým účelom musí posúdiť, či došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok na
evidenciuzmluvy.Musítedaskúmaťajto,ktojevlastníkompozemkovvpoľovnomrevíreaakésúvýmery
týchto pozemkov. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže orgán verejnej správy zistiťskutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne zúčastnení, ako aj
tých,ktorísplnomocniliinéosoby.Pokiaľsaorgánverejnejsprávypredzaevidovanímzmluvydostatočne
nezaoberá skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených,

resp. zastúpených na zhromaždení, nemôže podľa slov žalobcov dospieť k nespochybniteľnému záveru
o tom, či sa na zhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v
poľovnom revíre mali nadpolovičnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia
schválené. Absenciou takéhoto dôkladného skúmania sa preto zmluva o užívaní poľovného revíru javí
ako nepreskúmateľná.

4.V písomnom vyjadrení k správnej žalobe datovanom ku dňu 28.05.2021 žalovaný reagoval na žalobné
námietky a uviedol, že žalobcovia neuvádzajú, v rozpore s akým zákonom, resp. platnou právnou
úpravou na úseku poľovníctva mal žalovaný konať. Poukázal na Notársku zápisnicu N 171/2017
Nz 24864/2017 NCR1 s 25398/2017 ( ďalej ako „notárska zápisnica N 171/2017“ ), ktorou je podľa
žalovaného osvedčený priebeh zhromaždenia a kde je zaznamenané, že zvolávatelia zhromaždenia

podľa ich vyhlásenia na základe vlastníckeho práva ( oprávnení zástupcovia alebo splnomocnenci ),
zastupujú viac ako jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov ( o výmere 1468 ha 1915 m2 )
počítaných z výmery poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru, uznaného
rozhodnutím Lesného úradu v Spišskej Novej Vsi č. 463/93, 280/93 a 341/93 zo dňa 1. septembra 1993
v spojení s rozhodnutím Lesného úradu v Spišskej Novej Vsi č. 531/93 a 323/93 zo dňa 21. septembra

1993, rozhodnutím Lesného úradu v Spišskej Novej Vsi č. 311/91 a 317/94 zo dňa 30. mája 1994 a
rozhodnutím Lesného úradu v Spišskej Novej Vsi č. 1327/94 zo dňa 11. januára 1995, ktorá je 3436
ha. Žalovaný sa odvoláva na dôkaznú silu verejnej listiny, ktorú podľa jeho mienky Notárska zápisnica
používa a pokračuje tvrdením, že verejná listina potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené,
až do doby, kým nie je preukázaný opak, čo sa v prípade notárskej zápisnice N 171/2017 nestalo.

Žalovaný dopĺňa, že nemá zákonnú kompetenciu posudzovať, resp. skúmať pravosť údajov uvedených
v predloženej notárskej zápisnici, nakoľko orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva neprináleží údaje
obsiahnuté v tejto verejnej listine spochybňovať, resp. tvrdiť o nich, že sa nezakladajú na pravde.
Žalovaný je presvedčený, že zo žiadnych ustanovení zákona o poľovníctve mu nevyplýva právo ani
povinnosť dokazovať splnenie podmienok v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zvolávateľom pri

zvolaní zhromaždenia. Inak by od zvolávateľa zhromaždenia musel vyžadovať ďalšie listinné materiály
( listy vlastníctva aktuálne platné k dátumu, kedy bolo zhromaždenie zvolávané, písomné pozvánky,
verejné vyhlášky s potvrdeniami o ich zverejnení, splnomocnenia a pod.). Keďže ale táto požiadavka
nie je zakotvená v žiadnom platnom právnom predpise na úseku poľovníctva, žalovaný by tak, podľa
svojich slov, konal nad rámec zákonných kompetencií a to najmä v prípade, že táto skutočnosť je

už zaznamenaná v notárskej zápisnici N 171/2017. K námietke žalobcov, že pomer hlasovaní bol
vypočítavaný z výmer poľovného revíru 2671 ha aj keď v skutočnosti jeho výmera podľa rozhodnutí o
jehouznaníje3436ha,žalovanýuviedol,žetotoichtvrdeniejezavádzajúce,keďžeznotárskejzápisnice
N 171/2017 vyplýva, že na zhromaždení sa percentuálne podiely vypočítavali z výmery uvedenej v
rozhodnutí o uznaní poľovného revíru, t. j. 3436 ha a aj z aktuálnej výmery, t. j. 3289,41 ha. V žiadnom

z týchto prípadov nešlo o výmeru 2671 ha. K uvedenému žalovaný doplnil, že z notárskej zápisnice N
171/2017 nevyplýva, že by voči tomuto postupu pri vyjadrení percentuálnych podielov k celkovej výmere
niektonamietal.Jepodľažalovanéhobežné,ževkonaníprievidovanízmlúvoužívanípoľovnýchrevírov
a identifikácií poľovných pozemkov a ich vlastníkov v rámci poľovných revírov dochádza k upresňovaniu
týchto údajov v nadväznosti na aktuálny stav katastra nehnuteľností. K neumožneniu účasti štatutárnym

zástupcom urbárskych spoločností na zhromaždení, žalovaný odkázal na ust. § 5 ods. 5 zákona o
poľovníctve a povedal, že zápis do listiny prítomných zabezpečuje a overuje zvolávateľ zhromaždenia.
Žalovaný, podľa jeho názoru, zo svojej pozície nie je prítomný na zhromaždeniach vlastníkov poľovných
pozemkov podľa ust. § 5 zákona o poľovníctve, nemôže mať teda ani vedomosť o jeho reálnom priebehu
a zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania nesú výlučne jeho účastníci. K tvrdeniu žalobcov

o falšovaných splnomocneniach žalovaný uviedol, že nie je kompetentný a oprávnený posudzovať
pravosť splnomocnení. Žalovaný sa vyjadril aj k vyšetrovaniu vo veci podozrenia zo spáchania prečinu
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súvislosti so zvolaním
zhromaždenia, kedy podľa jeho názoru možno objektívne predpokladať, že pokiaľ by bolo preukázané
„falšovanie“ splnomocnení, žalobcovia by boli o tejto skutočnosti žalovaného informovali, nakoľko

vylúčenie niektorých splnomocnení, označených orgánom činným v trestnom konaní, by mohlo mať
vplyv pri posúdení súladu predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru s ust. § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve.Žalovanývšakotakejtoinformáciizostranyžalobcovnemávedomosť.Žalovanýdôvodil,že
preskúmalformálneskutočnostiato,čizmluvaoužívanípoľovnéhorevíruobsahujenáležitostipodľaust.§ 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného
poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru a či je už zaevidovaná iná zmluva na užívanie poľovného revíru a keďže pri preskúmavaní

daných skutočností nezistil prekážky, ktoré by bránili zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru,
resp. boli právoplatne ukončené súdne konania a prešetrovania orgánov činných v trestnom konaní v
súvislosti s touto vecou, zaevidoval túto zmluvu v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný z
dôvodu právnej neistoty vypracoval zoznam vlastníkov, príp. správcov poľovných pozemkov v uznanom
poľovnom revíri spolu s výmerou, ktorú zastupovali a zoznam splnomocnencov a splnomocniteľov,

ktorí sa zúčastnili zhromaždenia konaného dňa 06. 07. 2017 v Lučenci podľa prezenčnej listiny, ktorá
je súčasťou notárskej zápisnice N 171/2017. Z tohto zoznamu podľa slov žalovaného vyplýva, že na
zhromaždení bola prítomná nadpolovičná väčšina vlastníkov, resp. ich oprávnených zástupcov a to 78
% počítaných z výmery poľovných pozemkov začlenených do uznaného poľovného revíru a jednotlivé
uznesenia boli taktiež schválené nadpolovičnou väčšinou vlastníkov. Žalovaný podotkol, že v žiadnej
platnej právnej úprave na úseku poľovníctva nie je presne definované, ako sa má realizovať prieskum

toho, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery
pozemkov začlenených do poľovného revíru a ani to, ako majú vyzerať výstupy z tohto prieskumu.
Žalovaný požiadal správny súd o zamietnutie správnej žaloby, ako nedôvodnej.

5.K správnej žalobe sa listami zo dňa 17.05.2021 a 20.11.2024 vyjadril aj ďalší účastník správneho

súdneho konania ( ďalej ako „ďalší účastník“ ) a poukázal na to, že žalovaný tak, ako ho označili
žalobcovia nedisponuje spôsobilosťou byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred
súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Doplnil, že odbor okresného úradu vykonáva v zmysle ust. § 2 ods.
3 zákona o organizácii miestnej štátnej správy len štátnu správu, pričom spôsobilosťou byt’ účastníkom
súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti má v zmysle ust. § 2 ods.

4 zákona o organizácii miestnej štátnej správy okresný úrad ako taký. Uvedená vada správnej žaloby je
podľa ďalšieho účastníka neodstrániteľná a predstavuje podľa jeho právneho názoru samostatný dôvod
na zamietnutie správnej žaloby. Ďalší účastník namietol aj nesprávne označenie ďalších účastníkov v
správnej žalobe. Vychádzal pri tom zo znenia ust. § 32 ods. 3, písm. b/ Správneho súdneho poriadku
v kontexte s charakterom a dôsledkami opatrenia ( evidencia a tým nadobudnutie účinnosti zmluvy o

užívaní poľovného revíru uzavretej na strane prenajímateľa všetkými vlastníkmi spoločného poľovného
revíru ) a konštatoval, že je nepochybné, že za ďalších účastníkov je nutné považovať všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru. V prípade nedoplnenia neúplnej správnej
žaloby zo strany žalobcov o ďalších účastníkov podľa ust. § 32 ods. 3 Správneho súdneho poriadku
vidí ďalší účastník dôvod na odmietnutie podania postupom podľa ust. § 59 ods. 3 Správneho súdneho

poriadku. Ďalší účastník u žalobcov takisto spochybňuje preukázanie ich žalobnej legitimácie, kedy
dôvodí, že žalobcovia síce v správnej žalobe označujú za dôkaz listy vlastníctva k pozemkom, z týchto
alenevyplýva,čitietopozemkysúnaozajpozemkamipoľovnými.Akbysaajjednaloopoľovnýpozemok,
samotné vlastníctvo pozemku bez preukázania jeho polohy ( či sa nachádza v rámci dotknutého
poľovného revíru ) nezakladá podľa ďalšieho účastníka žalobnú legitimáciu žalobcov. Aj skutočnosť, že

žalobcovia podľa mienky ďalšieho účastníka vôbec nepreukazujú, v čom mali byť ukrátení na svojich
právach a akým spôsobom zakladá dôvod na zamietnutie správnej žaloby. Ďalší účastník sa navyše
domnieva, že obsah správnej žaloby nasvedčuje tomu, že táto má spôsobilosť byť skôr žalobou civilnou
a nie správnou, pričom ale správny súd nemôže suplovať úlohu civilného súdu oprávneného rozhodovať
o platnosti či neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Žalobcom tiež vytýka, že správnemu súdu

navrhli opatrenie zrušiť bez toho, aby špecifikovali písmeno ust. § 191 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku, podľa ktorého sa tak má udiať. Ďalší účastník garantoval, že z jeho strany ako žiadateľa o
evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru došlo k predloženiu všetkých dokumentov potrebných k
posúdeniu spôsobilosti zmluvy na jej zaevidovanie podľa ust. § 16 ods. 1. ods, 2 zákona o poľovníctve
žalovanému ( vrátane možnosti preskúmať, či bolo zhromaždenie vlastníkov, z ktorého vzišla opatrením

zaevidovanázmluvaoužívanípoľovnéhorevíruzvolanévsúladesust.§5ods,3zákonaopoľovníctve).
Za nezakladajúce sa na pravde a ničím nepodporené považuje ďalší účastník vyjadrenie žalobcov, že
hlasovania na zhromaždení neprebehli v súlade so zákonom a žalovaný napriek tomu zmluvu o užívaní
poľovného revíru zaevidoval a upresňuje, že z obsahu kogentných ustanovení § 16 ods. 1 a ods. 2
zákona o poľovníctve je nepochybné, ako rozsiahle a na čo zamerané dokazovanie je príslušný okresný

úrad povinný vykonať. Za lživé považuje ďalší účastník vyjadrenie žalobcov, podľa ktorého mali byť
hlasovacie práva vypočítané ako percentuálny podiel k výmere 2.671 ha a oponuje, že hlasovacie práva
boli priznané z výmery poľovného revíru aktuálnej ku dňu konania zhromaždenia ( 3.289.41 ha ). Doplnil,
že výmera poľovného revíru, z ktorej vychádzali zvolávatelia vychádza zo seriózne pripravenej analýzyvlastníckych práv tvoriacej súčasť administratívneho spisu žalovaného a žiadatelia o evidenciu zmluvy
o užívaní poľovného revíru ju žalovanému predložili spolu so žiadosťou o evidenciu zmluvy. K námietke
žalobcov týkajúcej sa toho, že zvolávatelia zhromaždenia rozhodovali o tom, kto môže a kto nemôže

byť prezentovaný, ďalší účastník povedal, že zákon o poľovníctve v ust. § 5 ods. 5, veta druhá zákona
o poľovníctve robí zvolávateľov zodpovednými za pravdivosť údajov zapísaných v listine prítomných.
K tvrdeniu o odmietnutí prezentovať pozemkové spoločenstvá do listiny prítomných považuje ďalší
účastník za potrebné uviesť, že pri skúmaní podmienok na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru
nebolo v právomoci žalovaného tieto otázky skúmať. Navyše zástupcovia pozemkových spoločenstiev

podľa vedomostí ďalšieho účastníka nepreukázali zvolávateľom zhromaždenia existenciu vlastníckeho
práva pozemkových spoločenstiev k poľovným pozemkom v rámci poľovného revíru a rovnako
tak nepreukázali oprávnenie zastupovať vlastníkov spoločných alebo spoločne obhospodarovaných
nehnuteľností združených v týchto pozemkových spoločenstvách. Nebolo v právomoci žalovaného
skúmať tieto otázky. K dokumentom predloženým žalobcami, z ktorých má vyplývať údajné popretie práv
určitých zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov, resp. účelové priznanie práv určitým vlastníkom

poľovných pozemkov vo väčšom rozsahu ako im patrí, sa ďalší účastník nevedel vyjadriť a v tejto časti
je podľa neho navyše správna žaloba absolútne všeobecná a neuvádza žiadne konkrétne prípadné
porušenie práv. Ďalší účastník preto správnemu súdu navrhuje správnu žalobu žalobcov zamietnuť.

6.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.11.2024 v súvislosti s vyhláseniami K. L., K. J. a K. K. o neudelení

splnomocnenia na zastupovanie a tiež prehlásením spoločnosti Hrhovské služby, s. r. o., k povereniu
na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov, uvádza, že tieto boli podpísané až v roku 2019, resp.
2020, čiže viac ako dva, resp. tri roky po konaní zhromaždenia vlastníkov ( 06.07.2017 ) a dopĺňa, že
na jednom z nich absentuje rok podpísania. Prehlásenia nie sú úradne overené a ich hodnovernosť a
relevantnosť možno teda podľa mienky žalovaného spochybniť. V súvislosti s vyjadrením, ktoré tvorí

prílohu splnomocnenia M. M., v znení cit: „Toto som ja nepodpísal. Posledný rok som nič nepodpísal,"
žalovaný uvádza, že z neho nie je možné posúdiť, koho toto vyjadrenie je a k čomu patrí, preto ho
považujezavyjadreniebezvýpovednejhodnoty,ktoréje právneirelevantnévpredmetnejveci.Žalovaný
doplnil, že zvolávateľ zhromaždenia zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných a keďže on
( žalovaný ) nie je prítomný na zhromaždení, nemôže mať ani vedomosť o jeho reálnom priebehu.

Zodpovednosť za priebeh zhromaždenia, vrátane hlasovania, preto podľa žalovaného, nesú výlučne
jeho účastníci. V súvislosti s uzneseniami pozemkových spoločenstiev - Urbariát Doľany, pozemkové
spoločenstvo a Pozemkové spoločenstvo Uloža, Želiarske pozemkové spoločenstvo žalovaný odkázal
na znenie ust. § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

7.K názoru žalovaného a tiež aj ďalšieho účastníka zaujali dňa 23.12.2024 stanovisko žalobcovia,
kde zopakovali, že zvolávatelia v čase zvolania zhromaždenia nedisponovali jednou tretinou hlasov
z výmery poľovného revíru, čo sa dalo overiť porovnaním dátumov na plnomocenstvách, ako aj
to, že zvolávatelia si prispôsobovali plnomocenstvá a vykonávali úkony, aby mohli deklarovať, že
na zhromaždení majú nadpolovičnú väčšinu hlasov z výmery poľovného revíru, čo nebola pravda.

Podľa žalobcov boli z hlasovania na zhromaždení vylúčení zástupcovia PS Urbariát Doľany a PS
Úloža, napriek tomu, že im boli predložené uznesenia valných zhromaždení týchto spoločenstiev na
zastupovanie. Naproti tomu boli uznané plnomocenstvá jednotlivých vlastníkov lesných pozemkov
združených do spoločného pozemku obhospodarovaného urbariátom. Tu žalobcovia dôvodia, že
rozhodovanie o práve poľovníctva na týchto spoločných urbárskych pozemkoch lesných aj poľných

patrí do právomoci urbárskej spoločnosti a nie jednotlivých členov urbáru. Tak došlo k tomu, že v
mnohých prípadoch došlo k duplicite hlasov pri hlasovaní, lebo o tých pozemkoch hlasovali urbárske
spoločnosti, ako aj jednotliví vlastníci, ktorých pozemky boli v urbárskej spoločnosti združené. To
sa podľa žalobcov týkalo aj Slovenského pozemkového fondu. Žalobcovia namietajú, že všetkými
týmito skutočnosťami sa mal žalovaný zaoberať, pretože prílohou žiadosti o evidenciu zmluvy mali

byť všetky listiny predpokladané zákonom. Vyhlásenia občanov o tom, že nepodpísali predložené
plnomocenstvo predložili žalobcovia za účelom potvrdenia ich vyjadrení o tom, že s plnomocenstvami sa
manipulovalo. Žalobcovia vytkli žalovanému, že ich námietky v priebehu správneho konania ignoroval.
Prežalobcovostávaotáznymajto,akozvolávateliapreukazovali,žepozemky,ktorémaliprezentovaťpri
zvolávaní zhromaždenia, boli vôbec poľovnými pozemkami práve v tomto poľovnom revíri. Žalobcovia

zdôraznili povinnosť správneho orgánu skúmať, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného
revíruvlastniacinajmenejnadpolovičnúväčšinuvýmerypoľovnýchpozemkovzvýmerypoľovnéhorevíru
( čo znamená povinnosť preskúmať predložené plnomocenstvá i nami vznesené námietky v správnomkonaní, ako aj to, či bolo platne zvolané zhromaždenie a či zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 zákona
o poľovníctve ).

8.Žalovaný dňa 09.01.2025 správnemu súdu písomne oznámil, že preskúmal všetky potrebné náležitosti
pri evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru a túto zmluvu zaevidoval v súlade s platnou právnou
úpravou na úseku poľovníctva.

9.Ďalší účastník v liste datovanom ku dňu 16.01.2025 zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia

a žalobcom vytkol, že údajným vadám správnou žalobou napadnutého opatrenia, prípadne
administratívnemu postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal sa venujú len okrajovo, absolútne
nepresvedčivo, bez relevantných dôkazov a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ho
označujú za nezákonné. V súvislosti s novými skutkovými tvrdeniami žalobcov ( bez konkretizácie,
ktoré by to mali byť, pozn. správneho súdu ), ďalší účastník poukázal na znenie ust. § 183 Správneho
súdneho poriadku. Ak podľa ďalšieho účastníka žalobcovia namietajú nepreskúmateľnosť správnou

žalobou napadnutého opatrenia pre nedostatok dôvodov, tento poukazuje na právnu úpravu podľa ktorej
sa na evidenciu zmlúv o užívaní poľovných revírov podľa ust. § 13 zákona o poľovníctve, Správny
poriadok nevzťahuje. Správnou žalobou napadnuté opatrenie považuje ďalší účastník za zákonné, kedy
žiadnymi vadami odôvodňujúcimi jeho zrušenie netrpí ani administratívny postup predchádzajúci jeho
vydaniu. Z tohto dôvodu preto navrhuje správnu žalobu zamietnuť.

10.Aj keď konanie o správnej žalobe sa začalo na Krajskom súde v Prešove, s účinnosťou od 01.06.2023
je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 Správneho súdneho poriadku, na konanie a rozhodnutie o nej
príslušný Správny súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku
dňu 01.06.2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných

z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna
2023 daná právomoc správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

11.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e Správneho súdneho poriadku ( ďalej ako „SSP“ ), procesný
postup správneho súdu v tomto konaní sa musí riadiť ustanoveniami SSP v jeho znení účinnom do 30.

júna 2023.

12.Správny súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po preskúmaní správnou žalobou napadnutého
opatrenia žalovaného v právnych medziach vznesených žalobných námietok ( ust. § 134 ods. 1 SSP ) a
oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho spisu dospel k záveru o dôvodnosti správnej žaloby

a potrebe zrušenia ňou napadnutého opatrenia žalovaného.

13.Vzhľadom k faktu, že ďalší účastník vo vyjadrení k správnej žalobe žiadal nariadiť vo veci
pojednávanie, predseda senátu prejednávajúceho túto vec, v zmysle znenia ust. § 107 ods. 1, písm.
a/ SSP tejto požiadavke vyhovel a pojednávanie nariadil na deň 28.01.2025 so začiatkom o 11.00

hod.. Na pojednávaní prítomní účastníci konania zotrvali v ich prednesoch na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach. Priebeh pojednávania je zaznamenaný na zvukovom nosiči a preto správny súd pokiaľ
ide o jeho obsah, na uvedený zvukový záznam odkazuje.

14.Podľa ust. § 2 písm. f/ o/ p/ a u/ zákona o poľovníctve, sa na účely predmetného zákona

rozumie: ... f) nepoľovnou plochou zastavané územie obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvorie a
dvor, ihrisko, ohradená záhrada, ovocinárska a lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci na
farmový chov zveri, dráha, diaľnica, cesta I., II. a III. triedy, letisko a prístav, ostatný oplotený pozemok,
ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia okresného úradu [§ 74 ods. 1 písm. b)]..., o)
poľovným pozemkom každá plocha, ktorá nie je uvedená v písmene f), p) poľovným revírom poľovný

pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených
v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za
poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica..., u) vlastníkmi spoločného
poľovného revíru všetci majitelia poľovných pozemkov, z ktorých je uznaný spoločný poľovný revír.

15.Podľa ust. § 5 ods. 1 až 7 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o
podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov ( ďalej len
"zhromaždenie" ).Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.

Zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov ( ďalej len

"zvolávateľ" ) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou
pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach
obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.

Zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov

poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.
Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov
navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru.

Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo
právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných

pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených
poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis
do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina
prítomných.

Na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných
pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.

Zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov
poľovných pozemkov podľa tohto zákona.

16.Podľa ust. § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom
revíri ( ďalej len "užívanie poľovného revíru" ) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru
alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom

nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného
revíru.

17.Podľa ust. § 13 ods. 1, písm. b/ zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť
písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32.

18.Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru.

19.Podľaust.§16ods.1zákonaopoľovníctve,evidenciuzmluvyvykonápríslušnýokresnýúrad.Zmluvu

zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali
vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca
priebeh zhromaždenia.

20.Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

21.Podľa ust. § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom konaní sa
nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13.

22.Podľa ust. § 3 ods. 1, písm. c/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

23.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.24.Základ žalobnej argumentácie sa odvíja od zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru
žalovaným bez toho, aby tento preskúmal súlad uskutočnenia zhromaždenia s podmienkami

definovanými zákonom o poľovníctve.

25.Proces postúpenia užívania poľovného revíru jeho vlastníkmi, resp. vlastníkmi pozemkov, ktoré
do tohto revíru patria, na poľovnícku organizáciu, má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny
prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia, v rámci ktorého dochádza k

rozhodnutiu o postúpení užívania poľovného revíru a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy
o užívaní poľovného revíru. Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú ( nemožno ich v dôsledku právnej
úpravy jednoznačne oddeliť ). Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ust. § 16 ods. 1
zákona o poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na
účely správneho súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c)
SSP. Zákon o poľovníctve neobsahuje právnu úpravu, ktorá by v súvislosti s pochybnosťami týkajúcimi

sa naplnenia podmienok podľa ust. § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 1 a ust. § 5 zákona o poľovníctve
umožňovala odkázať na konanie pred civilným súdom.

26.Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto konaní, správny súd túto považuje za preukázanú,
čo odôvodňuje tým, že žalobcovia sú vlastníkmi poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru,

pričomtátoskutočnosťjezrejmázporovnaniaúdajovvyplývajúcichzdokladovpredloženýchsprávnemu
súdu žalobcami ( listy vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX, k.ú. Klčov,
Jablonov a Spišský Hrhov, okres Levoča ) a ich zakreslenia na katastrálenej mape, s informáciami
zistiteľnými z voľne dostupných zdrojov ( informačný systém poľovníctva - ISP ). Fakt, že žalobcovia sú
vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru nespochybnil ani žalovaný.

27.Sú to žalobcovia, ako vlastníci poľovných pozemkov tvoriacich okrem iných poľovný revír, ktorého
užívanie bolo žalovaným evidovanou zmluvou postúpené inému subjektu, ktorí sú z tohto titulu aktívne
legitimovaný domáhať sa ochrany svojich práv správnou žalobou.

28.V súvislosti s poznámkou ďalšieho účastníka o nespôsobilosti žalovaného byť účastníkom konania
správny súd poukazuje na pasívnu legitimáciu toho orgánu verejnej správy, ktorý vydal administratívne
rozhodnutie alebo opatrenie vykonávajúc tak svoju verejnoprávnu pôsobnosť. V našom prípade
opatrenie vydal Okresný úrad Poprad cestou svojho pozemkového a lesného odboru, do pôsobnosti,
resp. právomoci ktorého patrí tiež konať a rozhodovať vo veciach evidencie zmlúv o užívaní poľovného

revíru. Od toho sa potom odvíja aj jeho procesná subjektivita. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a tiež Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré možno považovať
za ustálenú rozhodovaciu činnosť týchto súdov, ako súdov kasačných je zrejmé, že ako so žalovaným vo
veciach súdneho prieskumu opatrení vydaných vo veciach evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru,
konali s konkrétnym Okresným úradom, pozemkovým a lesným odborom.

29.Ako irelevantnú vyhodnotil správny súd poznámku ďalšieho účastníka o neuvedení konkrétneho
písmena ust. § 191 ods. 1 SSP, podľa ktorého žalobcovia navrhujú opatrenie žalovaného zrušiť. Z
materiálneho hľadiska žalobcovia v správnej žalobe dostatočne konkrétnym spôsobom pomenovali
dôvody, ktoré ich k jej podaniu viedli a skutočnosť, že tieto dôvody formálne neopatrili ustanovením

právnej normy, nemá na posúdenie dôvodnosti žalobných námietok žiadny dosah. Námietku ďalšieho
účastníka o nevyhnutnosti účastníctva všetkých vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do
poľovného revíru, považoval správny súd za irelevantnú, keďže rozhodnutie správneho súdu nebude
mať na ostatných vlastníkov poľovných pozemkov kvalifikovaný dopad predpokladaný ust. § 32 ods. 3
písm, b/ SSP.

30.Zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je, ako už bolo skôr povedané, individuálny správny
akt, ktorým sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru jeho vlastníkom resp. vlastníkmi ( spoločný
poľovný revír ), na niektorého zo subjektov uvedených v ust. § 13 ods. 1 písm. a) až d) zákona o
poľovníctve. Účinnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru je podmienená jej evidenciou vykonanou

príslušným okresným úradom, kedy až po zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, sa možno na
jej základe domáhať úspešného plnenia. „Napriek tomu, že na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní
poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje Správny poriadok ( § 79 ods. 2 písm.
c/ zákona o poľovníctve ), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zozmluvy nadobúda právo ( resp. mu právo nebolo priznané ) na užívanie poľovných pozemkov uznaného
poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti ( § 25 zákona o poľovníctve ). Rozhodnutie orgánu
verejnej správy na úseku poľovníctva o zaevidovaní, resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného

revíru preto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Proces evidencie zmluvy o užívaní
poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo
zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym
procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel
zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách
uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto
administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny
proces,pretožesauskutočňujepredsprávnymorgánom,atedaajvtomtoprocese,vzáujmezachovania
princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku ( nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017)“.

31.Odpoveďou na otázku, ktoré skutočnosti je orgán verejnej správy povinný skúmať pri vyhodnocovaní
splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej podľa ust. §
13 zákona o poľovníctve, sa v rovine normatívnej úpravy zaoberá zákon o poľovníctve vo svojom
ustanovení § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 11 a ust. § 5. V rovine právno – aplikačnej, k uvedenej otázke

zaujal právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ďalej ako „najvyšší súd“ ) v rozhodnutiach
sp. zn. 4Sžo/72/2014 zo dňa 06.10.2015 a tiež sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, kde v
súvislosti s aplikáciou zákona o poľovníctve uviedol: „Podmienky, aké musia byť splnené, aby vôbec
došlo k postúpeniu užívania konkrétneho poľovného revíru, stanovuje zákon č. 274/2009 Z.z.. Prvou a
základnou podmienkou je, že zmluvu musia podpísať vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci

najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Táto podmienka musí
byť splnená už v čase uzatvárania zmluvy podľa § 13 ods. 1, a to doložením dokladov o vlastníctve
konkrétneho vlastníka pozemku zaradeného do poľovného revíru v čase jej uzatvárania, aby bolo
možné naplniť hmotnoprávnu podmienku na uzavretie zmluvy podľa § 13 zákona č. 274/2009 Z.z.
a zistiť nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Splnenie zákonnej

podmienky musí byť preukázané v čase uzatvárania zmluvy a následne je preverené správnym
orgánom po predložení žiadosti o zaevidovanie zmluvy o postúpenie užívania poľovného revíru v
zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. Pokiaľ vlastníci ( vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov pozemkov v
poľovnom revíri ) nepodpíšu takúto zmluvu o postúpení užívania poľovného revíru osobne, je potrebné
relevantným dokladom, t.j. písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka

koná a v akom rozsahu, kedy plná moc bola udelená, aby posudzovaný právny úkon bol perfektný
z hľadiska hmotnoprávnych podmienok zákona. V rovnakom duchu sa nesú aj závery rozhodnutia
najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019, v ktorom odznelo: “Činnosť správneho orgánu
disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je
iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje

až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o
poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka,
pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. Okresný úrad je v konaní o
evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v
poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného

revíru podľa § 5 zákona o poľovníctve, či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi
vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa
§ 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, a či táto zmluva obsahuje zákonom predpísané
náležitosti ( § 14 zákona o poľovníctve ) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci
najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru ( § 16 ods. 1 zákona

o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným
splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy
bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú
prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ( § 16

ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina
prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je teda úlohou žalovaného
akosprávnehoorgánuzhromaždiťpodklady,zktorýchvyplynie,čibolizákonnépodmienkypreevidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené.“ Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutiaNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ( ďalej ako „najvyšší správny súd“ ) s rovnakým
záverom: sp. zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. 7 Svk 6/2021 zo dňa 19. decembra
2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021

a sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31.5.2023, z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Pokiaľ pri evidenčnom
úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci
najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či
sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve ( § 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o
poľovníctve ), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného

revíru ( § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve ), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané ( § 5 ods.
2 zákona o poľovníctve ), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina ( § 5 ods.
4, 5 a 6 zákona o poľovníctve ) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí
boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania ( § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve ).“
Skúmanie uvedených skutočností príslušným orgánom verejnej správy teda, ako už bolo povedané
na inom mieste tohto rozsudku, predstavuje prelínanie súkromnoprávneho a verejnoprávneho aspektu

postúpenia užívania poľovného revíru. Neznamená to však, že ak orgán verejnej správy v rozsahu
určenom ust. § 16 ods. 1 v spojení s ust. § 11 a ust. § 5 zákona o poľovníctve skúmal zvolanie, priebeh
a podmienky zhromaždenia vlastníkov, tak si osoboval kompetenciu, ktorá mu nepatrí, práve naopak.
„Správny orgán, v rámci posúdenia predbežnej otázky podstatnej pre vykonanie evidenčného úkonu,
skúma skutočnosti uvedené v § 5 zákona o poľovníctve ako podmienky vykonania evidencie zmluvy

o užívaní poľovného revíru“ ( rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 10 Sžk 27/2021 zo dňa
31.05.2023, bod 28 ). „Neskúma však samotnú platnosť alebo neplatnosť uzatvorenej zmluvy o užívaní
poľovného revíru“ ( rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. 09. 2021,
body 39 až 40 ).

32.Z uvedeného je zrejmé, že orgán verejnej správy je povinný skúmať aj základný predpoklad pre
uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru a teda to, či zhromaždenie bolo zvolané v súlade so
zákonom o poľovníctve, keďže uzavretie tejto zmluvy je možné schváliť len na zhromaždení. Preto
ak v súlade s načrtnutou právnou líniou žalobcovia namietajú, že žalovaný nemal vlastnou činnosťou
preukázané splnenie zákonných podmienok na zvolanie zhromaždenia, správny súd im, vychádzajúc

z obsahu spisov ( súdneho a administratívneho ), dáva za pravdu. Oprávneným zvolať zhromaždenie
môže byť iba ten ( tí ), kto je preukázateľne zástupcom najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru, pričom zákonná úprava pozná dve formy zvolania
zhromaždenia a to písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou. Je preto pochopiteľné, že už
v čase zvolania zhromaždenia musí byť jeho zvolávateľom/mi preukázané vlastníctvo najmenej 1/3

poľovnýchpozemkovzačlenenýchdopoľovnéhorevíru.Zadministratívnehospisunemožnovystopovať,
že by žalovaný túto, pre ďalší vývoj udalostí rozhodujúcu skutočnosť, skúmal. Správny súd v ňom
nenašiel žiadne náznaky po zisťovaní vlastníckych práv zvolávateľov zhromaždenia k poľovným
pozemkom tvoriacich poľovný revír žalovaným, ani po kontrole toho, či osoby zvolávateľov naozaj
aj boli inými/ďalšími ( a ktorými ) vlastníkmi poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru

splnomocnení k zvolaniu zhromaždenia, ako ich zástupcovia na tento účel ( oprávnenie na zvolanie
zhromaždenia musí vyplývať priamo zo splnomocnenia ). Záveru správneho súdu o neskúmaní splnenia
zákonných podmienok na zvolanie zhromaždenia žalovaným nahráva aj jeho vyjadrenie k správnej
žalobe kde uviedol, že „zo žiadnych ustanovení zákona o poľovníctve mu nevyplýva právo ani povinnosť
dokazovať splnenie podmienok v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zvolávateľom pri zvolaní

zhromaždenia“. Ak žalovaný v tejto súvislosti doplnil, že „inak by od zvolávateľa zhromaždenia musel
vyžadovať ďalšie listinné materiály ( listy vlastníctva aktuálne platné k dátumu, kedy bolo zhromaždenie
zvolávané, písomné pozvánky, verejné vyhlášky s potvrdeniami o ich zverejnení, splnomocnenia a
pod. )“, správny súd potvrdzuje, že práve tieto skutočnosti bol žalovaný povinný v kontexte ust. 16 ods.
1 zákona o poľovníctve zisťovať a preverovať.

33.Ak žalovaný hovorí, že nemá povinnosť zisťovať splnenie podmienok na zvolanie zhromaždenia,
správny súd považuje toto jeho tvrdenie zároveň za nelogické. Ak by to tak bolo, mohla by nastať
situácia, že by sa síce skúmalo, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísala nadpolovičná väčšina
vlastníkov poľovných pozemkov z výmery dotknutého poľovného revíru, ktorá vzišla zo zhromaždenia,

ale toto zhromaždenie by sa konalo aj keď neboli splnené zákonné predpoklady na jeho zvolanie. Podľa
ustálenej súdnej praxe orgán verejnej správy v evidenčnom konaní musí overiť aj to, či zhromaždenie
bolo náležite zvolané ( skôr citovaný rozsudok sp. zn. 10Sžk/27/2021 ). Inak povedané ak jednou z
podmienok na zaevidovanie zmluvy je jej podpísanie vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnúväčšinu poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, kedy splnomocnenci zastupujúci túto
väčšinu sú volení na zhromaždení a orgán verejnej správy má povinnosť v evidenčnom konaní splnenie
dosiahnutia nadpolovičnej väčšiny skúmať, potom musí skúmať aj splnenie zákonných podmienok na

zvolanie zhromaždenia, na ktorom táto väčšina o uzavretí zmluvy cestou splnomocnencov rozhodla.

34.Správny súd je z tohto dôvodu presvedčený, že žalovaný sa vo veci splnenia zákonných
predpokladov na zvolanie zhromaždenia ( ust. § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve ) spoľahol výlučne
na Notársku zápisnicu N 171/2017, NZ 24864 2017, NCRIs 25398/2017 napísanú notárom A. I. A.,

dňa 18.07.2017 v Lučenci. K poznámke žalovaného, že „nemá zákonnú kompetenciu posudzovať,
resp. skúmať pravosť údajov uvedených v predloženej notárskej zápisnici“, správny súd poukazuje na
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžk/1/2018, kde tento vo vzťahu k úlohe, ktorú plní notárska
zápisnica, vyslovil, že notárska zápisnica osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov avšak nie jeho materiálnu stránku a preto nemôže suplovať prieskumnú činnosť orgánu
verejnej správy, či boli splnené zákonné podmienky na zaevidovanie zmluvy. Najvyšší súd v citovanom

rozhodnutí tiež pripomenul, že „v zmysle § 16 ods.1 zákona o poľovníctve je súčasťou žiadosti o
evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že notár v
notárskej zápisnici podľa § 64 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( Notársky
poriadok ) osvedčuje skutočnosť, ktorú bol schopný vnímať svojimi zmyslami, teda osvedčuje opis

deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti. Notár nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad
zaznamenaného skutkového stavu so zákonom. V žiadnom prípade nemožno takto spísanú notársku
zápisnicu chápať ako osvedčenie, že daný dej sa aj uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli
splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Notár nevstupuje do daného
deja, neposkytuje právne rady a ani neusmerňuje priebeh deja. Z uvedeného vyplýva, že notárska

zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nenahrádza prieskumnú
činnosť správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného
revíru“. O rovnakej úlohe notárskej zápisnice hovorí aj rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn.
2Sžk/21/2019 zo dňa 29.09.2021.

35.Ako už bolo skôr povedané, zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je úkonom orgánu
verejnej správy, ktorý zákon o poľovníctve podmieňuje splnením viacerých podmienok. Tou základnou,
ktorú je orgán verejnej správy povinný náležite skúmať ( čo sa v preskúmavanom prípade nestalo ) je, či
zhromaždenie, na ktorom bolo rozhodnuté o postúpení užívania poľovného revíru písomnou zmluvou,
bolo zvolané zákonom predpísaným spôsobom. Až po tom, ako orgán verejnej správy bezpečne

vyhodnotí túto podmienku ako splnenú, venuje sa overovaniu ďalších skutočností, t.z. či na zhromaždení
rozhodovala nadpolovičná väčšina, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej
nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. či bola zmluva podpísaná
splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania.

36.Administratívny spis v tejto súvislosti obsahuje informácie takého charakteru, ktorý v nadväznosti
na obsah žalobných námietok, ktorými žalobcovia spochybnili splnenie podmienok pre evidenciu
zmluvy o užívaní poľovného revíru, vedie správny súd k záveru, že ak by mal žalovaný spoľahlivo
preukázané splnenie zákonných predpokladov na zvolanie zhromaždenia, musel by sa skutočnosťami
predstavujúcimi jednotlivé žalobné námietky ( bod 3. tohto rozsudku ) v kontexte ust. § 16 zákona

o poľovníctve zaoberať, resp. ich preverovať, keďže ich preukázanie ( s dopadom na väčšinové
rozhodovanie na zhromaždení ) by bolo spôsobilé naplniť zákonnú prekážku zaevidovania zmluvy o
užívaní poľovného revíru z dôvodu absencie preukázania podmienok podľa ust. § 16 ods. 1 zákona o
poľovníctve. Ako príklad správny súd poukazuje na listinu prítomných na zhromaždení ( príloha notárskej
zápisnice ), kde u niektorých tam uvedených ( vlastníkov ) sú, ako ich splnomocnenci uvedené dve

rôzne osoby, pričom už nie je možné zistiť, ktorá z týchto osôb za konkrétneho vlastníka konala a v
akom rozsahu. Za nie nepodstatné zistenie považuje správny súd aj to, že niektorí ( vlastníci ), ktorí boli
podľa listiny prítomných zastúpení na zhromaždení splnomocnencami : J. R. a M. I. podľa neskorších
prehlásení uviedli, že im splnomocnenie vo veciach poľovníctva neudelili. Súčasťou administratívneho
spisu sú aj podania ( sťažnosti a podnety ) viacerých na zhromaždení prítomných ( vlastníkov poľovných

pozemkov),ktoréinformujú,žeprezentácianiektorých(vlastníkovpoľovnýchpozemkov)sauskutočnila
deň pred konaním zhromaždenia, že sa u prítomných na zhromaždení neskúmali listy vlastníctva, že im,
ako splnomocnencom, bez odôvodnenia neboli akceptované výmery poľovných pozemkov na základe
splnomocnení udelených vlastníkmi týchto pozemkov. Ak sa na zhromaždení pri konštatovaní jehouznášaniaschopnosti, ako aj pri jednotlivých jeho hlasovaniach vychádzalo aj zo zmenenej ( zníženej )
výmery poľovného revíru, administratívny spis neobsahuje žiadne podklady odôvodňujúce túto zníženú
výmeru. Správny súd v tejto súvislosti postrehol, že z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú

také podklady, na základe obsahu ktorých by sa žalovaný presvedčil o existencii vlastníckeho práva k
poľovným pozemkom patriacim do poľovného revíru, ani o ich výmere. Pre správny súd preto vyvstáva
otázka, akým spôsobom mal žalovaný bezpečne preukázané vlastnícke právo, v listine prítomných
uvedených osôb, k pozemkom začleneným do poľovného revíru v potrebnej väčšine. Relevantné
informácie a závery k takémuto preukazovaniu administratívny spis neobsahuje. Inak povedané, nie je

zrejmé, ako mohol mať žalovaný za zistené to, že na zhromaždení sa zúčastnila nadpolovičná väčšina
vlastníkov poľovných pozemkov ( či už ich priamou účasťou, alebo prostredníctvom splnomocnencov ),
potrebná na konštatovanie jeho uznášaniaschopnosti a následné prijímanie rozhodnutí, vrátane
rozhodnutia postúpiť užívanie poľovného revíru zmluvou a tiež určenia osôb splnomocnených na
zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vrátane podpisu tejto zmluvy. Listina prítomných nie je
spôsobilá tieto skutočnosti preukázať. Svoje výhrady k procesu evidencie zmluvy o užívaní poľovného

revíru žalobcovia formulovali už v jeho priebehu, pričom tieto sa nesú v rovnakom duchu ako ich žalobné
námietky. Správny súd ešte raz pripomína, že skúmanie skutočností uvedených v tomto odseku by
bolo namieste len za predpokladu, ak by žalovaný mal spoľahlivo preukázané splnenie zákonných
predpokladov na zvolanie zhromaždenia.

37.Správny súd dáva do pozornosti, že „evidenčné úkony majú osobitnú povahu, pričom zaevidovanie
Zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve sa osobitne neodôvodňuje. To však nezbavuje príslušný
orgán toho, aby riadne zistil skutkový stav veci týkajúci sa splnenia pozitívnych podmienok a absencie
negatívnych podmienok zaevidovania Zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve“ ( rozhodnutie
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19.12.2022 ). Záverom rozsudku sp. zn.

5Sžk/1/2018 zo dňa 28.03.2019 najvyšší súd zdôraznil, že „cieľom zákonodarcu, napriek vylúčeniu
použitia Správneho poriadku v procese evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona
o poľovníctve, nebolo zakotviť do právneho poriadku prostriedok dosahovania nezákonných rozhodnutí
( postupov, opatrení ). Okresný úrad, ktorému osobitný právny predpis ( zákon o poľovníctve ) zveril
pôsobnosť pri správe poľovníctva, je ako orgán verejnej správy povinný postupovať v súlade so zásadou

zákonnosti, ktorá vyjadruje požiadavku na súladnosť postupov a rozhodovania správnych orgánov s
právnymi predpismi. Tým je vylúčená akákoľvek svojvôľa správneho orgánu rozhodovať o tom, od koho
bude povinnosti ustanovené zákonom vyžadovať a od koho nie. A teda pri porušení základných pravidiel
správneho konania ( § 3 Správneho poriadku ) a na nich nadväzujúcich inštitútov správneho konania
- požiadavka na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci ( § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho

poriadku ) a na riadne odôvodnenie rozhodnutia ( § 47 ods. 3 Správneho poriadku) je túto skutočnosť
možné orgánu verejnej správy vytýkať v rámci prieskumu jeho rozhodnutia ( opatrenia ) správnym
súdom“.

38.Žalovaný tým, že nemal relevantným spôsobom preukázané splnenie zákonných podmienok na

zvolanie zhromaždenia, konal v rozpore so zásadou zákonnosti podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní vo vzťahu k splneniu podmienok na zaevidovanie zmluvy o užívaní
poľovného revíru a tiež v rozpore so zásadou materiálnej pravdy podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní. Orgán verejnej správy nemôže ignorovať, resp. vyhnúť sa skúmaniu
splnenia predpokladov na zvolanie zhromaždenia, nakoľko na toto zvolanie nadväzujú ďalšie právne

udalosti, vrátane prijatia príslušných uznesení na zhromaždení, odsúhlasenia užívania poľovného revíru
a uzavretia zmluvy o jeho užívaní.

39.Vzhľadom k faktu, že opatrenie žalovaného, ktorým bola zmluva o užívaní poľovného revíru
zaevidovaná,neobsahuježiadneodôvodnenievspojenísoskutočnosťou,žeanisúdnyaadministratívny

spis neobsahujú také poznatky, ktoré by správny súd presvedčili, že žalovaný sa venoval komplexnému
posúdeniu splnenia podmienok na zaevidovanie zmluvy, žalovaný podľa názoru správneho súdu nezistil
dostatočne stav veci a bez tohto zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval.

40.Vzhľadom k prezentovaným skutočnostiam, z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu

žalovaným, správny súd podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ SSP zrušil, vo výroku tohto rozsudku označené
opatrenie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalovaný riadiac sa právnym názorom
správneho súdu, opätovne rozhodne.41.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods.
1 SSP a úspešným žalobcom priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených
trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.

42.Vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi správneho súdneho konania, správny súd rozhodol o trovách
konania podľa ust. § 169 SSP a tomuto priznal proti neúspešnému žalovanému právo na ich náhradu,
nakoľko účelne vynaložené trovy mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom.

43.Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0
( ust. § 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal
( ust. § 443 ods. 2 v spojení s ust. § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa ust. § 57
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( § 445 ods. 1,2
Správneho súdneho poriadku ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu

a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 Správneho súdneho poriadku ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.