Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/26/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200651.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a Mgr. Denisy Slivovej, v právnej veci
žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. E., občan Slovenskej republiky,
právne zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Balážom, so sídlom Volgogradská 10964,19, 038 61
Martin, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/
E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX, XXX XX D., 2/ F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom
G. XXX, XXX XX G., obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s.r.o., so

sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, 3/ A. H. C., s miestom podnikania Bystrička 526, 038
04 Bystrička, IČO: 35 389 478 a 4/ F. I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX, XXX XX J., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-
ZA-OVBP2-2022/026767-005 zo dňa 20. októbra 2022

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 01.12.2020 podali stavebníci E. B., D. a F. C., G. žiadosť o dodatočné stavebné povolenie
pre stavbu rodinný dom Ďanová, na základe ktorého obec Ďanová (ďalej len "stavebný úrad“
alebo „prvostupňový orgán“) vydala dňa 26.01.2022 rozhodnutie č. 313/549/2020/Hu, ktorým vydala
dodatočné povolenie zmeny stavby "Prístavba a stavebné úpravy rodinného domu na denný bar“,

pre ktoré bolo Obvodným úradom životného prostredia v Martine vydané stavebné povolenie č.
ŽP-1446/1994 - stav.Ďu zo dňa 05.09.1994 na "Rodinný dom – Ďanová“ č. 40 pred dokončením (ďalej
len "prvostupňové rozhodnutie“). Podľa výroku prvostupňového rozhodnutia bola stavba dokončená
okrem obnovenia časti požiarneho múru vybudovaného 0,89 m severozápadne od hranice parcely C-
KN č. 245, pričom z úradnej činnosti stavebného úradu je známe, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia
je dokončený aj požiarny múr. Zmena stavby spočívala v doplnení stavby uzavretím z juhovýchodnej
rohovej časti objektu vymurovaním obvodových stien a v zmene spôsobu užívania stavby z denného

baru na rodinný dom bez potreby stavebných úprav. Stavebný úrad určil podmienky pre dokončenie
stavby a rozhodol o námietkach účastníka konania - žalobcu tak, že všetky jeho námietky zamietol. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad popísal priebeh konania ako aj predchádzajúce
zistenia stavebného úradu. Vo vzťahu k námietkam uviedol, že v tomto prípade konanie nezačalodoručením podnetu žalobcu ani podaním žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby, ale až
oznámením o začatí konania z 08.07.2021 doručeným stavebníkom dňa 09.07. 2021. Stavebný úrad
skonštatoval, že projekt požiarnej bezpečnosti bol vypracovaný podľa platných predpisov a nebolo

potrebné jeho doplnenie. Požiarne nebezpečný priestor susednej stavby súpisného čísla 39 na parcela
C-KN č. 245 nepresahuje existujúci požiarny múr. Stavebný úrad ďalej skonštatoval, že výzvou
z 12.11.2021 vyzval stavebníkov aby v 60 dňovej lehote predložili doklady o tom, že dodatočné
povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Stavebníci
požadované doklady predložili v určenej lehote, pričom k dokumentácii pre dodatočné povolenie stavby

sa vyjadrilo aj Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Martine, z ktorého stanoviska
vyplýva, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti súhlasí bez pripomienok. Podľa situácie stavby je
najmenší odstupový priestor medzi východným rohom prístavby a požiarnym múrom 0,585 m čo je
pri výške steny prístavby 1,85 m umožňujúce na údržbu a užívanie stavby. V zmysle predložených
dokladov odstupy stavieb spĺňajú požiadavky na odstup stavieb v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 5
vyhlášky č. 532/2002 Z. z. V konaní bolo ďalej preukázané, že prístavba zádveria o pôdoryse 2,15

x 2,70 m nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom. Na základe výzvy
stavebníci predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom
chráneným stavebným zákonom a to stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného
zboru v Martine k posúdeniu protipožiarnej bezpečnosti stavby. Podmienka výstavby požiarneho múru
je súčasťou platného stavebného povolenia z 05.09.1994, pričom ku dňu vydania prvostupňového

rozhodnutia je požiarny múr dokončený. Kolaudačné konanie bude uskutočnené po splnení podmienok
pre dokončenie stavby v zmysle prvostupňového rozhodnutia. Rozmery požiarneho múru sú stanovené
v zmysle stavebného povolenia z 05.09.1994 a dokumentácie pre stavebné povolenie vypracovanej
projektantom. Správna dĺžka požiarneho múru je 19,0 m. Keďže pojem špecialista požiarnej ochrany
bol zavedený až zákonom z 02.07.2021 o ochrane pred požiarmi a v roku 1994 takýto inštitút

neexistoval, rozmery požiarneho múru určil projektant a Obvodná správa Zboru požiarnej ochrany
stanoviskom z 20.07.1994, ktorá s predloženou projektovou dokumentáciou súhlasila. Stanovisko
Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine, ktoré súhlasí s protipožiarnym
riešením stavby je stanoviskom k dodatočnému povoleniu stavby a v súlade s § 140b ods. 1 stavebného
zákona je jeho obsah pre správny orgán záväzný. Podľa dokumentácie stavebného úradu bol požiarny

múr z pôvodnej dĺžky 19,0 m skrátený na cca 15,5 m v roku 2010. Žalobca doručil žiadosť o vyriešenie
nelegálneho zničenia časti požiarneho múru stavebnému úradu až 31.01.2020 t. j. 10 rokov po úprave
požiarneho múru a vybudovaní zádveria rodinného domu č. 40 a 5 rokov ako sa stal vlastníkom susednej
nehnuteľnosti.

2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/026767- 005 zo dňa 20.10.2022 tak, že
odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len "napadnuté rozhodnutie“). Okresný
úrad Žilina v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na priebeh konania pred stavebným
úradom, ktoré zhrnul tak, že zmena, ktorá bola založená prvostupňovým rozhodnutím oproti stavebnému

povoleniu spočívala vo zväčšení prístavby s tým, že sa vytvorila nová miestnosť v projekte označená
ako miestnosť č. 101 Zádverie a v zmene spôsobu užívania stavby povoleného stavebným povolením
z roku 1994, keď namiesto denného baru sa rodinný dom bude využívať len na bývanie. Okresný úrad
Žilina zistil, že rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Martin z 05.09.1994 právoplatným
dňa 03.10.1994 bola pre stavebníka F. C. povolená zmena dokončenej stavby - prístavba a stavebné

úpravy rodinného domu súpisného čísla 40 tak, že mala byť stavba do budúcna využívaná ako denný
bar s tým, že v rámci protipožiarnych opatrení mal byť pozdĺž stavby žalobcu na spoločnej hranici
pozemkov par. č. 245 a č. 247 uskutočnený aj požiarny múr. Z podkladov vyplynulo, že stavebník
zmenu dokončenej stavby vrátane požiarneho múru podľa stavebného povolenia uskutočnil, ale ju
neskolaudoval a následne cca v roku 2010 bola k stavbe rodinného domu súpisného čísla 40 na

pozemku C-KN č. 247 pristavená ďalšia miestnosť a zároveň došlo aj k odstráneniu časti protipožiarneho
múru. Tieto zmeny vyhodnotil stavebný úrad ako zmeny stavby pred jej dokončením v intencii §
139b ods. 4 stavebného zákona, teda zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu prípadne vo vzťahu
k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, pretože zmena dokončenej
stavby uskutočnená podľa stavebného povolenia z roku 1994 nebola skolaudovaná. Stavebný úrad

tak začal konať o zmene stavby pred dokončením v konaní o dodatočnom povolení stavby. Okresný
úrad Žilina sa stotožnil so záverečným hodnotením stavebného úradu, že dodatočné povolenie nie je v
rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. V prvom rade sa stotožnil so záverom,
že dodatočné povolenie zmeny stavby nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania.K. G. nemá spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu, t. j. územný plán obce alebo zóny a pre
územie nie sú k dispozícii ani existujúce územnoplánovacie podklady. Okresný úrad skonštatoval,
že keď je stavba rodinného domu umiestnená v zastavanom území obce teda v území, v ktorom

sa predpokladá stavebná činnosť, ďalej v území, ktorom sa nachádza prevažne zástavba rodinnými
domami nemôže byť dodatočné povolenie prístavby zádveria a tiež účelu stavby - rodinný dom s
dvoma bytovými jednotkami v rozpore s cieľmi a zámermi plánovania. Preskúmaním dokumentácie
okresný úrad zistil rovnako ako stavebný úrad, že projekt stavby zodpovedá všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu ustanovenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi a je v súlade s

verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Ďalej sa Okresný úrad Žilina jednotlivo vyjadril
ku všetkým odvolacím námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
Okresný úrad Žilina jednoznačne uviedol, že pokiaľ stavebníci vykonali zmenu oproti stavebnému
povoleniu z roku 1994 bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu uskutočnili zmenu stavby
v rozpore so stavebným povolením, o ktoré je nutné rozhodnúť v konaní o dodatočnom povolení
stavby v zmysle § 88a stavebného zákona. Okresný úrad Žilina sa nestotožnil s názorom žalobcu,

že preskúmavané prvostupňové rozhodnutie nesprávne vymedzuje predmet konania. Naopak, výrok
prvostupňového rozhodnutia pokiaľ ide o predmet dodatočného povolenia je správny a určitý, nakoľko z
neho jednoznačne vyplýva, že predmetom dodatočného povolenia je zmena stavby pred dokončením,
t. j. zmena vo vzťahu k stavebnému povoleniu z 05.09.1994. Výrok prvostupňového rozhodnutia toto
stavebné povolenie presne označuje a obsahuje aj údaj o tom, že stavba, respektíve zmena dokončenej

stavby povolená stavebným úradom nie je skolaudovaná, čo je takisto podstatný údaj pre identifikáciu
predmetu konania. Výrok prvostupňového rozhodnutia ďalej taxatívne vymenúva zmeny uskutočnené
v rozpore so stavebným povolením z 05.09.1994, t. j. zmeny, ktoré sú predmetom dodatočného
stavebného povolenia, pričom medzi tieto zmeny logicky patrí aj zmena v spôsobe užívania stavby.
Nie je teda pravdou, že prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad povolil to čo bolo povolené už

v roku 1994. Okresný úrad sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že na dobudovanie zničenej časti
požiarneho múru bolo potrebné nové stavebné povolenie to znamená, že bolo potrebné najprv povoliť
dobudovanie požiarneho múru na základe požiarneho projektu, skolaudovať tento múr a až potom by
bolo možné povoliť nelegálnu prístavbu. Predmetom tohto konania je dodatočné povolenie zmien vo
vzťahu k stavebnému povoleniu z 05.09.1994 a vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným

úradom v stavebnom konaní uskutočnenom v roku 1994, keďže zmena stavby povolená v tomto roku
nebola doposiaľ skolaudovaná. Na základe logickej úvahy Okresný úrad Žilina dospel k záveru, že
keď stavebníci pred vydaním rozhodnutia požiarny múr obnovili v súlade s podmienkami stavebného
povolenia z roku 1994 a v súlade s vtedy overenou projektovou dokumentáciou, nemôže byť tento
múr opäť predmetom povoľovacieho procesu. Otázka požiarnej bezpečnosti bola zodpovedaná už v

stavebnom konaní v roku 1994 kedy navrhla Obvodná správa Zboru požiarnej ochrany Martin vyhotoviť
z juhovýchodnej strany rodinného domu požiarne odolné oplotenie, ktoré má tvoriť zároveň požiarny
múr. To vyplýva z požiarnej správy vyhotovenej dňa 20.07.1994 projektantkou stavby, a zo stanoviska k
projektovej dokumentácie, ktorá bola schválená. Z grafickej časti situácie vyplýva, že tento múr mal mať
dĺžku cca 18,5 m s tým, že jeho zobrazenie v situácii pokiaľ ide o tvar a dĺžku zodpovedá zobrazeniu

v katastrálnej mape, ktorej súčasťou je geometrický plán. Z podkladov z katastra nehnuteľností tak
vyplýva, že požiarny múr bol vyhotovený tak, ako bol naprojektovaný, t. j. medzi stavbou žalobcu a
posudzovanou stavbou rodinného domu súpisného čísla 40 popri celej dĺžke oboch stavieb. Vyhotovený
nebol síce presne na spoločnej hranici, ale cca pol metra od spoločnej hranice výlučne na pozemku
rodinného domu stavebníkov. Jeho posunu ale vzhľadom na jeho polohu vo vzťahu k obom stavbám

neovplyvní požiarnu bezpečnosť posudzovanej stavby rodinného domu a neovplyvní ani vlastnícke
právo žalobcu. Nie je pravdou, že požiarny múr mal mať dĺžku 24 metrov, nakoľko podľa grafickej časti
situácie mal mať dĺžku cca 18,5 metra. Nezrovnalosť zrejme vychádza z nesprávne použitej mierky. Za
nedôvodnú považoval Okresný úrad Žilina aj odvolaciu námietku žalobcu, že v projekte nebol posúdený
vplyv okolitých stavieb na prístavbu. Práve vybudovaný požiarny múr chráni pred požiarom stavbu

rodinného domu súpisného čísla 40, pretože je umiestnená v požiarne nebezpečnom priestore stavby
žalobcu a nie naopak. Požiarne nebezpečný priestor rodinného domu v smere ku stavbe žalobcu je iba
70 centimetrov a je nelogické a nad rámec potrieb tohto konania, aby špecialista požiarnej ochrany pre
účely tohto konania posudzoval a taxatívne vymedzoval odstupové vzdialenosti stavby žalobcu, keď toto
posúdenie už bolo vykonané v rámci stavebného konania v roku 1994 a protipožiarne opatrenia už boli

vykonané vo forme výstavby požiarneho múru. Za rozhodujúcu skutočnosť nepovažoval, že konanie o
prístavbe k drevenici žalobcu bolo stavebným úradom zastavené. Požiarny múr je vyhotovený pozdĺž
celej stavby žalobcu, t. j. nielen časti stavby zakreslenej v katastrálnej mape, ale aj podľa pozdĺž časti
stavby, ktorá nie je zobrazená v katastrálnej mape. Nedôvodná bola podľa Okresného úradu Žilina ajnámietka nedodržania odstupových vzdialeností medzi stavbami. Podľa okresného úradu je logické, že
v danom prípade nemožno aplikovať § 6 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. pretože vzdialenosti
uvedené v týchto ustanovenia nie je možné dodržať, keď predmetom posúdenia je iba zmena stavby,

nie novostavba v území. V danom prípade bola preto nevyhnutná aplikácia § 6 ods. 5 citovanej
vyhlášky kedy sa splnenie požiadaviek na vzájomné odstupy stavieb vymedzené v § 6 ods. 1 posudzuje
na podklade výpočtov a meraní. Pri umiestňovaní rodinných domov v obytnej zástavbe ide najmä o
splnenie požiadaviek požiarnej bezpečnosti a požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie. Splnenie
požiadaviek požiarnej bezpečnosti bolo v danom prípade preukázané projektom riešenia protipožiarnej

bezpečnosti stavby vypracovaným špecialistom požiarnej ochrany, pričom rozhodné je v danom prípade
aj riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracované pre účely stavebného konania už v roku 1994
a tiež skutočnosť, že protipožiarne opatrenia v zmysle tohto riešenia sú už zrealizované - ide o požiarny
múr medzi stavbami. Splnenie požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie v danom prípade netreba
preukazovať, pretože časť stavby rodinného domu číslo 40, ktorá je predmetom posúdenia v tomto
konaní (prístavba zádveria) ako aj samotný rodinný dom číslo 40, neovplyvní preslnenie a presvetlenie

rodinného domu súpisného čísla 39 vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ ide o miestnosť zádveria, ktorej
dodatočné povolenie je predmetom tohto konania v zmysle príslušných ustanovení STN 734301 a STN
730580 táto miestnosť nemusí byť preslnená a nemusí mať ani vzhľadom na veľkosť podlahovej plochy
priame denné osvetlenie.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Nezákonnosť
napadnutého prvostupňového rozhodnutia videl v pochybeniach stavebného úradu a žalovaného. V
prvom rade tieto pochybnosti videl v tom, že stavebný úrad urobil predmetom konania o dodatočné

povolenie stavby niečo iné ako žiadali stavebníci, ktorí zjavne žiadali o dodatočné povolenie prístavby
rodinného domu súpisného čísla 40 v jeho severovýchodnej časti, nežiadali o zmenu stavby celého
rodinného domu z denného baru na rodinný dom pred dokončením, t. j. dodatočné povolenie všetkých
stavebných zmien spojených so spätným prebudovaním rodinnému rodinného domu z baru na bytový
objekt. V danom prípade zdôraznil, že navyše došlo k vybudovaniu dvoch samostatných bytových

jednotiek, s čím pôvodné povolenie z roku 1994 nepočítalo, rodinný dom nemal dve bytové jednotky
ani pred jeho vydaním. Stavebníci rovnako nežiadali ani o zmenu účelu užívania stavby. Ďalej žalobca
namietal, že stavebný úrad neurobil predmetom konania aj dodatočné povolenie zmien vykonaných na
požiarnom múre napriek tomu, že mal o týchto zmenách vedomosť, pričom súčasne konštatoval, že
požiarny múr bol postavený v rozpore so stavebným povolením z roku 1994 (umiestnený na inom mieste

a v nesprávnom materiálovom zložení). Podľa žalobcu nemal stavebný úrad dostatočné preverený
skutkový stav ohľadom aktuálneho stavu požiarneho múru a dostatočného riešenia požiarnej ochrany
objektu. Podľa jeho názoru nebol k dispozícii projekt protipožiarnej bezpečnosti povoľovanej stavby na
okolité stavby, ktorý by zohľadňoval aktuálny stav. Podľa neho v roku 1994 nedostatočne posudzoval
túto otázku projektant a nie špecialista požiarnej ochrany. Nesprávne právne posúdenie vybudovania

zádveria a užívania stavby alebo zmenu stavby pred dokončením v rozpore so stavebným zákonom,
pričom podľa neho mal stavebný úrad tieto zmeny posúdiť ako zmeny dokončenej stavby a nie zmeny
stavby pred jej dokončením. V tejto súvislosti tiež namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia.
V ďalšom žalobnom bode namietal, že stavebný úrad ani žalovaný nezobrali do úvahy skutočnosť, že
postavením zádveria sa zmenšila vzájomná vzdialenosť medzi stavbou žalobcu a stavbou stavebníkov,

ktorá bola pred postavením tohto zádveria 4 metre. Zároveň stavba stavebníkov bola od spoločnej
hranice vzdialená 2 metre. Po pristavení zádveria sa táto vzdialenosť zmenšila pod hranicu v zmysle
§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Stavebný úrad ani žalovaný nemali pri rozhodovaní k dispozícii žiadne
odborné výpočty ani merania za účelom posúdenia toho, či vzdialenosť prístavby od drevenice žalobcu,
ktorá je menšia ako 4 metre a súčasne aj vzdialenosť od spoločnej hranice, ktorá je menšia ako 2

metre pri súčasnej existencii požiarneho múru medzi nimi je postačujúca pre bezproblémové užívanie,
údržbuaochranuvšetkýchdotknutýchstavieb.Pokiaľstavebnýúradkonštatoval,žemujezjehoúradnej
činnosti známe, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia je dokončený aj požiarny múr v spise
sa nenachádzajú žiadne listiny, z ktorých by vyplývalo, že stavebný úrad urobil v tejto otázke bližšie
zisťovanie, ani nie je možné zistiť do akej dĺžky výšky a z akých materiálov bol požiarny múr dobudovaný.

Ďalej jeho námietky smerovali k vybudovaniu, respektíve k čiastočnému zbúraniu a opätovnému
vybudovaniu požiarneho múru, ktorý je podľa žalobcu v nesprávnej dĺžke na nesprávnom mieste a
mal byť opätovne predmetom povoľovacieho procesu po tom, čo bola jeho časť zbúraná. Žalobca
predložil znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva z 05.09.2022, ktorý nemal k dispozícii počaskonania, avšak upozornil stavebný úrad žalovaného, že sa takýto spracúva a oba orgány mohli a mali
prerušiť konanie do doby zabezpečenia tohto posudku, čo by prispelo k náležitému objasneniu otázky,
ktoré bolo potrebné riešiť. Toto pochybenie malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Z

predloženého posudku je zrejmé na posúdenie správnosti navrhnutia požiarneho múru v roku 1994 je
potrebné mať k dispozícii posúdenie špecialistom požiarnej bezpečnosti. Poukázal na to, že v zmysle
odborného vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine z 01.03.2021
je požiarne nebezpečný priestor stavby drevodomu 7 metrov a presná odstupová vzdialenosť musí byť
stanovená špecialistom požiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii stavby, keďže stavba

je drevenicou táto vzdialenosť mala byť posúdená s prihliadnutím na materiál, z ktorého je jeho dom
postavený. Technická správa A. C., z ktorej vychádzal stavebný úrad a žalovaný je v tomto smere
absolútne nepostačujúca. Ďalej žalobca poukázal na nečinnosť stavebného úradu a z nej prameniacu
nezákonnosť podporenú aj upozornením prokuratúry. Žalobca požiadal preskúmať zákonnosť postupu
stavebnéhoúraduakoajžalovanéhovoveciposkytnutiaprimeranostiadodržanialehotynapreukázanie
súladu nelegálnej stavby s verejným záujmom. V ďalšej žalobnej námietke žalobca namietal, že

stavebný úrad neoznámil žalobcovi a ostatným účastníkom konania začatie konania o dodatočné
povolenie zmeny stavby pred dokončením z denného baru na rodinný dom, ale oznámil im začatie
konania vo veci stavby rodinný dom Ďanová pričom žalobca sa až z dodatočného stavebného povolenia
dozvedel, že stavebný úrad má v úmysle začať a viesť konanie o celej stavbe domu, ktorá bola
od času posledného stavebného povolenia v roku 1994 zasiahnutá stavebnými úpravami trikrát. Ak

stavebný úrad rozhodol o inom predmete konania než bol oznámený, porušil zákon a hrubo prekročil
svoju právomoc a zároveň odňal žalobcovi možnosť účinne brániť svoje záujmy v rámci konania o
dodatočnom povolení stavby. Tiež nesúhlasil s tým, že stavebný úrad ako aj žalovaný sa uspokojili
so stanoviskom ORHaZ z 25.11.2021, v zmysle ktorého mala byť predmetom posúdenia projektová
dokumentácia stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti, ktoré stanovisko je veľmi stručné pritom

nie je zrejmé čo všetko bolo predložené na posúdenie a toto stanovisko nenahrádza stanovisko orgánu
štátneho požiarneho dozoru pre konanie nasledujúce podľa stavebného zákona. Taktiež napadol obsah
technickej správy protipožiarnej bezpečnosti z februára 2021, ktorú do konania predložili stavebníci. Na
základe uvedených žalobných bodov mal za preukázané, že nebola dostatočne zabezpečená ochrana
verejného záujmu a to konkrétne ochrana rodinného domu žalobcu pred prípadným požiarom na stavbe

stavebníkom, ale aj opačne ochrana povoľovanej stavby pred prípadným požiarom na drevenici žalobcu.
Najmä z toho pohľadu, že drevenica podstatne väčšiu požiarnu nebezpečnosť ako murovaná stavba.
Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na
opätovné prejednanie stavebnému úradu.

Vyjadrenie žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov

4. Okresný úrad Žilina vo vyjadrení k podanej správnej žalobe argumentoval obdobne ako v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K znaleckému posudku predloženému žalobcom doplnil, že
závery znaleckého dokazovania na obvodnom oddelení PZ v Príbovciach, respektíve výsledok tohto

konania na tomto orgáne nemali charakter predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku,
ktorej zodpovedanie by bolo dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, čo
potvrdzujesamotnýznaleckýposudok,keďzáveryvňomuvedenésúirelevantnénielenpretotokonanie,
ale aj pre akékoľvek konanie podľa stavebného zákona. Namietaná nečinnosť stavebného úradu
podľažalovanéhonijakonespôsobujenezákonnosťalebovecnúnesprávnosťnapadnutéhorozhodnutia.

Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom a podobne uviedol,
že žalobné námietky sú nedôvodné a podľa jeho názoru nesmerujú k ochrane práv alebo právom
chránených záujmov žalobcu. Žalovaný sa domnieva, že zo strany žalobcu dochádza k zjavnému
zneužitiu práva kedy súd v zmysle princípu podľa § 5 ods. 12 SSP nemôže žalobcovi poskytnúť súdnu
ochranu. Vyplýva to aj z niektorých písomností, ktoré mal k dispozícii žalovaný. Podľa žalovaného

žalobca preukázateľne nesledoval cieľ určený zákonom, t. j. ochranu svojich práv a právom chránených
záujmov, pretože je nepochybné, že zo strany stavebníkov došlo k porušeniu ustanovení stavebného
zákona, keď zmenu dokončenej stavby povolenú v roku 1994 neskolaudovali, nepochybne však konanie
stavebníkov nemohlo spôsobiť žalobcovi ujmu, najmä keď bol dom uvedený do pôvodného stavu o čom
mal žalobca pred podaním samotnej žaloby vedomosť a toto naznačil aj v žalobe. Žalobca neuviedol

v akom rozsahu dochádza k zásahu do jeho subjektívnych práv, čo jednou zo základných podmienok
aktívnej legitimácie žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe,
pričom doplnil, že v predchádzajúcom období bola stavba užívaná nelegálne ako denný bar, pretože
nebola skolaudovaná. Stavebný úrad celé roky toleroval, že k zmene užívania z rodinného domu na

denný bar nikdy nedošlo a toleroval aj to, že podnikanie bolo nelegálne. Stavebný úrad bol k tejto veci
absolútne nečinný. V ďalšom texte ďalej nesúhlasil s vyjadreniami žalovaného a uvádzal svoje opačné
stanoviská. Nesúhlasil ani s tým, že ide o zneužitie práva z jeho strany. Žalobca dodatočne predložil
správnemu súdu aj vyjadrenie špecialistu požiarnej ochrany A. I. C. na podporu tvrdení, že za súčasného
stavu nie je dostatočne zabezpečená protipožiarna ochrana stavieb rodinných domov súpisného čísla

39 a 40.

6. K veci sa vyjadrili aj ďalší účastníci - stavebníci F. C. a E. B., ktorí trvali na dĺžke požiarneho múru
19,8 metra, čo vyplýva aj zo zakreslenia v katastrálnej mape. Ak by aj prevádzkovali ďalej denný bar,
nemalo by to vplyv na druhú bytovú jednotku ako sám žalobca udáva, pričom v roku 2008 skončili jeho
prevádzkovanie. Z vyjadrenia hasičov je zrejmé, že protipožiarny múr slúži na ochranu rodinného domu

číslo 40, kde si sami ohrozili vlastnú stavbu a v prípade požiaru jeho drevenice opačným smerom sa
prenos požiaru nepredpokladá. Žalobca klame a zavádza ľudí a orgány štátnych inštitúcií, aby dosiahol
to čo si zaumienil. Pred týmto sporom ich navštívil, aby mu predali ich rodinný dom, ak im ho nepredajú
bude ich vodiť po štátnych inštitúciách. Že využíva drevenicu na víkend je tiež klamstvo a je v nejakom
súdnom spore skoro s každým z rodiny.

7. Na nariadenom pojednávaní predstúpil právny zástupca žalobcu, ktorý sa pridŕžal písomne podanej
správnej žaloby. Zdôraznil, že stavebný úrad povolil stavebné úpravy, ktoré stavebníci nežiadali, pretože
nežiadali povolenie zmeny spôsobu užívania stavby. Opieral sa pritom o § 88a ods. 7 stavebného
zákona. Podľa jeho názoru došlo k stavebným úpravám aj v interiéri rodinného domu, teda nedošlo

k realizácii zmeny užívania stavby bez stavebnej úpravy. Nebolo dodržané materiálové zloženie
požiarneho múru a vzhľadom na to neboli ani existujúce dostatočné protipožiarne opatrenia. Ďalej
namietal nedodržanie odstupových vzdialeností stavieb, ktoré v čase posudzovania protipožiarnej
bezpečnosti nemohli byť dodržané, pretože vtedy nebol múr úplne dostavaný. Odstupové vzdialenosti
medzi domami sa zmenšili na 1,8 metra, predtým boli 2 metre, pričom bolo potrebné zohľadniť aj to, že

dom súpisné číslo 40 zmenil spôsob jeho užívania z denného baru na rodinný dom a preto bolo potrebné
citlivejšie vnímať tieto odstupové vzdialenosti, respektíve ich nedodržanie. Nebol dodržaný postup podľa
vyhlášky 532/2002 Z.z. v zmysle § 6, pretože neboli uskutočnené merania. Do úvahy podľa jeho názoru
pripadali konkrétne len merania, či vzdialenosť postačuje na údržbu a užívanie rodinných domov a vo
vzťahu k protipožiarnej bezpečnosti stavieb. Právny zástupca ďalej namietal, že odstupová vzdialenosť

požiarneho múru je 60 centimetrov, ktorá teda neumožňuje riadnu údržbu domuč. 40.

8. Na návrh právneho zástupcu predstúpil žalobca, ktorý poukázal na to, že odstupová vzdialenosť
medzi domom a protipožiarnym múrom v dĺžke 60 centimetrov slúži na údržbu nielen domu, ale aj múru
a chráni teda aj verejný záujem na protipožiarnej bezpečnosti. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru

stavebníci uviedli stavebný úrad do omylu už v roku 1994 keď deklarovali, že dom chcú používať ako
denný bar, pretože v takom prípade sa odstupové vzdialenosti stanovené vyhláškou medzi rodinnými
domami na takúto stavbu nevzťahovali. Zdôraznil, že v súčasnosti ale platí právna úprava, že odstupové
vzdialenosti medzi rodinnými domami nemôžu byť menšie než 4 metre.

9. Právny zástupca ďalších účastníkov označil podanú správnu žalobu za chaotickú a nedôvodnú.
K dôkazom uviedol, že najmä uznesenie o vznesení obvinenia nebolo podkladom, ktorý mal byť
relevantný, nakoľko toto uznesenie bolo jednoducho nesprávne. Znalecký posudok nemôže byť použitý
ako dôkaz, pretože vychádzal z podkladov, ktoré to neumožňujú, aj závery znalca neboli spôsobilé,
aby boli podkladom rozhodnutia. Účelom požiarneho múru bola ochrana stavby číslo 40, čo je v danej

veci podstatné. Odstránená bola tá časť požiarneho múru, ktorá bola situovaná pri stavbe, ktorá nebola
zakreslená v katastrálnej mape. Zmena stavby pred dokončením sa týkala prístavby, ale aj celého domu
a išlo len o postup, ktorý stavebný zákon povoľuje a teda postup stavebného úradu bol zákonný. Dal
do pozornosti, že stavebný úrad postupoval podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona teda z úradnej
povinnosti, respektíve z vlastného podnetu. Oprávnenie na zmenu stavby taktiež vyplýva zo stavebného

zákona a išlo o legálny postup. Požiarny múr bol riadne povolený stavebným povolením z roku 1994
kedy neexistoval inštitút špecialistu požiarnej ochrany a preto takýto špecialista neparticipoval v rámci
povoľovacieho procesu. Zdôraznil tiež, že ide o jednoduchú stavbu, kde platia zjednodušené pravidláa to aj vo vzťahu k zabezpečeniu okolnosti týkajúcej sa protipožiarnej ochrany. Rozhodnutie je podľa
neho zákonné, vydané na základe zákonných postupov.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov
pred vydaním rozhodnutia podľa § 177 a nasl. SSP, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými

je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1, 2 SSP), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych
orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní
tak, že žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Ospravedlnená neprítomnosť žalovaného
a neprítomnosť niektorých ďalších účastníkov nebránila uskutočneniu pojednávania a rozhodnutiu v ich
neprítomnosti (§ 114 SSP).

11. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať
iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
14. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a
vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu

bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
15. Podľa § 68 stavebného zákona
(1) Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte
pred jej dokončením.

(2) V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov
stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť
a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach
účastníkovaurčípodľapotrebyďalšiezáväznépodmienky,alebožiadosťzamietne.Nakonanieozmene
sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.

16. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
17. Podľa § 81ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či
sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa

dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
18. Podľa § 85 stavebného zákona

(1) Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení.
Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového
zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť
život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní
stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84.

(2) Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri stavebnom
konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená
so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby
a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom konaní o
zmene v užívaní stavby podľa odseku 1..

(3)Zmenyúčeluužívaniastavby,ktoréspočívajúvzmenáchpodľaodseku1a2,stavebnýúradnepovolí,
ak sú v rozpore so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
19. Podľa § 88a stavebného zákona(1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady
o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,

najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá
bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v
stavebnom konaní.
(2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade

preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
(3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou
stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného
pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku
na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia

súdu vo veci.
(4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné
práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
(5)Aksavkonaníododatočnompovolenístavbypreukážerozporsverejnýmizáujmamialebostavebník
v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi

odstránenie stavby.

20. Zákonom č. 151/2022 Z.z. bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm.
a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského

súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.
32S/26/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-32S/26/2022.

21. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex

lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.z. o územnom
plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe
pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli
kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja

na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001
Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov
je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy
na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V
dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby
a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu
Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu
Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného

žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol
pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

22. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu a zistil, že Obvodný úrad
životného prostredia Martin, oddelenie územného rozvoja a štátnej stavebnej správy rozhodnutím č.
ŽP-1446/1994-stav.-Ďu zo dňa 05.09.1994 na žiadosť stavebníkov - ďalších účastníkov E. B. a F. C.
povolil prístavbu a stavebné úpravy rodinného domu súp. č. 40 v obci Ďanová na denný bar, ktorý
pozostáva zo zádveria, chodby, spoločenskej miestnosti baru, príručného skladu, troch predsiení, WC

ženy, WC muži, WC personál, s tým, že bola ustanovená povinnosť vybudovať požiarny múr 1,0 metra
od susedného rodinného domu o hrúbke 15cm a výške 2,8m. Súčasťou spisu je aj sprievodná správa
a projektová dokumentácia k tomuto stavebnému povoleniu, súčasťou ktorej je riešenie protipožiarnej
bezpečnosti stavby, kde projektant stavby stanovil, že v zmysle ČSN 73 08 02 a následných predpisova noriem, vzhľadom na nepriaznivé odstupové vzdialenosti rekonštruovaného objektu a rodinného
domu z juhovýchodnej strany, navrhol vybudovať požiarne odolné oplotenie, ktorej bude zároveň tvoriť
požiarny múr v prípade požiaru zabraňujúci sálaniu tepla z predmetného objektu. Požiarny múr sa mal

urobiť z betónových plotových tvárnic 500/200/150mm. V rámci stavebného konania bolo predložené
stanovisko Obvodnej správy požiarnej ochrany Martin č. PO-957/5-1994 zo dňa 20.07.1994, ktorá
v zmysle § 4 ods. 2 vyhlášky MV SR č. 446/91 Zb. posúdila z hľadiska požiarnej bezpečnosti projektovú
dokumentáciu stavby, ku ktorej zaujala súhlasné stanovisko.
23. Na podnet stavebníkov začal stavebný úrad ex offo konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby

rodinného domu č. 40 v obci Ďanová, ku ktorému bola predložená projektová dokumentácia zmeny
stavby, súčasťou ktorej bolo Posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby vypracované A. L. C. –
špecialistom PO obsahujúca výpočet odstupových vzdialeností stavieb. Obsahom administratívneho
spisu je aj stanovisko Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine č. ORHZ-
MT1-502-001/2021 zo dňa 25.11.2021 vydané zmysle zákona o ochrane pred požiarmi, kde je
konštatované, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok. Výsledkom

konania bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým stavebný úrad dodatočne povolil zmenu
stavby „Prístavba a stavebné úpravy rodinného domu na denný bar“, pre ktoré bolo vydané
Obvodným úradom životného prostredia v Martine stavebné povolenie č. ŽP-1446/1994-stav.-Ďu zo
dňa 05.09.1994, spočívajúce v doplnení stavby vybudovaním zádveria a v zmene spôsobu užívania
stavby na rodinný dom bez potreby stavebných útvar s bytom č. 1 a bytom č. 2. Žalobca podal proti

prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a
bytovejpolitikynapadnutýmrozhodnutímtak,žeodvolaniezamietolaprvostupňovérozhodnutiepotvrdil,
pričom sa stotožnil so stavebným úradom zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci.
24. Žalobca v podanej správnej žalobe primárne namietal, že stavebný úrad urobil predmetom
konania o dodatočné povolenie stavby niečo iné ako žiadali stavebníci. Stavebný úrad po posúdení

zhromaždeného administratívneho spisu a všetkých okolností veci, ktoré mu boli z jeho úradnej činnosti
známe dospel k záveru, že bolo potrebné začať konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby
rodinného domu povolenej rozhodnutím bývalého Obvodného úradu Martin č. ŽP-1446/1994-stav.-Ďu
dňa 05.09.1994 v prospech stavebníkov (ďalších účastníkov E. B. a F. C.), pretože zistil, že nad
rámec tohto stavebného povolenia bola zrealizovaná prístavba zádveria a zistil aj to, že došlo k zmene

spôsobu užívania stavby. Tieto okolnosti samy osebe odôvodňujú postup použitý stavebným úradom,
pretože povolenie takejto stavebnej činnosti, respektíve zamýšľaného spôsobu plánovaného užívania
stavby nebolo obsahom stavebného povolenia z roku 1994. Rozsah začatého konania o dodatočnom
povolení stavby teda nebol stanovený svojvoľne, ale vyplynul zo zhodnotenia všetkých podkladov,
ktoré sú obsahom administratívneho spisu, z ktorých nesporne plynie, že k nepovolenej prístavbe

skutočne došlo a tiež to, že stavba sa už nevyužíva ako denný bar, ale ako rodinný dom. Tieto závery
možno verifikovať zo žiadosti stavebníkov o dodatočné stavebné povolenie stavby a jej príloh, ktoré
tvorí sprievodná správa a projektová dokumentácia k tomuto stavebnému povoleniu, najmä Posúdenie
protipožiarnejbezpečnostistavbyvypracovanéA.L.C.–špecialistomPOzfebruára2021,zrozhodnutia
Obvodného úradu životného prostredia Martin, oddelenia územného rozvoja a štátnej stavebnej správy

č. ŽP-1446/1994-stav.-Ďu zo dňa 05.09.1994, ktorým bola povolená prístavba a stavebné úpravy
rodinného domu na denný bar a s ním súvisiacej projektovej dokumentácie stavby, ako aj so znalosti
miestnych pomerov v danom území obce a z úradnej činnosti stavebného úradu (ŠSD, miestne
zisťovanie spojené s ústnym konaním a pod.).

25. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými
predpismi.Zcitovanéhoustanovenia stavebnéhozákonaazoznámeniaozačatíkonaniaododatočnom

povolení stavby z 08.07.2021, ktorým stavebný úrad toto svoje oprávnenie uplatnil bezpochyby plynie,
že konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie bolo začaté z podnetu stavebného úradu
ako vecne príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade sa teda uplatnila zásada oficiality, v
zmysle ktorej je na správnej úvahe konajúceho orgánu verejnej správy určiť okamih začatia konania
(vydania rozhodnutia, pričom konanie je reálne začaté oznámením tohto úkonu účastníkom), jeho obsah

a rozsah. Naopak neuplatnila sa dispozičná zásada dávajúca oprávnenie vymedziť predmet konania
účastníkovi, ktorý jeho začatie iniciuje a doručením jeho podania orgánu verejnej správy sa konanie
začína. Konajúci správny orgán, ktorý začne konať z vlastného podnetu nie je viazaný prípadným
podnetom účastníkov konania alebo iných subjektov, ale predmet konania (jeho obsah a rozsah) stanovína základe autonómnej správnej úvahy. Preto bola nedôvodná námietka žalobcu o tom, že stavebný
úrad urobil predmetom konania niečo iné než žiadali stavebníci.

26. V súvislosti so začatím konania o dodatočnom povolení stavby žalobca namietal, že stavebný úrad
neoznámil žalobcovi a ostatným účastníkom konania začatie konania o dodatočné povolenie zmeny
stavby pred dokončením z denného baru na rodinný dom, ale oznámil im začatie konania vo veci stavby
"RodinnýdomĎanová“.Žalobcasaažzdodatočnéhostavebnéhopovoleniadozvedel,žestavebnýúrad
mal v úmysle začať a viesť konanie o celej stavbe súpisného čísla 40, ktorá bola od času posledného

stavebného povolenia z roku 1994 zasiahnutá viacerými stavebnými úpravami. Žalobca zdôraznil, že
oznámenie o začatí konania je významným procesným úkonom správneho orgánu, ktorým vymedzuje
predmet konania a je záväzný pre správny orgán ako aj pre účastníkov konania a to dňom doručenia.
Keďže stavebný úrad až do skončenia konania predmet konania nezmenil, tento zostal taký aký je
uvedený v oznámení. Ak rozhodol o inom predmete porušil tým hrubo zákon a prekročil svoju právomoc
a zároveň odňal žalobcovi možnosť účinne brániť svoje záujmy v rámci konania o dodatočnom povolení

stavby.

27. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a orgán verejnej správy ho vykonáva
z úradnej povinnosti (tzn. aj bez návrhu) počas celého priebehu konania. Procesné podmienky konania
o dodatočnom povolení zmeny stavby podľa § 88a stavebného zákona, ktorých faktické splnenie nebolo

sporné (existencia nepovolenej zmeny stavby a užívanie stavby ako rodinného domu), predstavujú
základný predpoklad pre začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Správny poriadok neupravuje
výslovne obsahové náležitosti oznámenia (upovedomenia) o začatí konania o dodatočnom povolení
stavby ako procesného úkonu správneho orgánu (§ 18 Správneho poriadku, §88a stavebného zákona).
Stavbou podliehajúcou povoleniu sa v zmysle § 54 stavebného zákona rozumie aj zmena stavby, t.j.

zákonom je aprobovaný postup smerujúci k dodatočnému povoleniu zmeny povolenej zmeny stavby,
čo však sporné nebolo. Vzhľadom na základné pravidlá správneho konania (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho
poriadku)trebavychádzaťztoho,žeoznámenie(upovedomenie)ozačatíkonaniamusíbyťformulované
tak, aby bolo zrejmé, v akej veci koná správny orgán a aký je právny dôvod, pre ktorý sa začína
konanie z úradnej povinnosti. Vymedzenie predmetu konania musí mať určitý stupeň konkretizácie,

najmä musí byť z oznámenia o začatí správneho konania zrejmé, čo bude jeho predmetom t.j. o čom
bude v konaní rozhodované. Žalobca však v rámci uplatnenia tejto námietky netvrdil a neosvedčil
žiadne reálne a konkrétne dopady uplatneného postupu na jeho práva, len všeobecne konštatoval,
že mu ním bola odňatá možnosť účinne brániť svoje záujmy v rámci konania o dodatočnom povolení
stavby. Nekonkretizoval tak tvrdenie, na akých svojich právach bol takýmto postupom ukrátený (§

178 ods. 1 SSP), čo naráža na aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu pri takto formulovanej námietke.
Z obsahu administratívneho spisu plynie, že žalobcovi bolo v konaní o dodatočnom povolení zmeny
stavby umožnené uplatnenie všetkých účastníckych práv.

28. Nejednotnosť v názvosloví v rámci jednotlivých úkonov stavebného úradu v konaní o dodatočnom

povolení stavby sama o sebe nespôsobuje natoľko významnú nezákonnosť správneho konania
o dodatočnom povolení stavby, aby jej nevyhnutným dôsledkom bolo zrušenie napadnutého
a prvostupňového rozhodnutia. Zo samotného označenia predmetu konania v oznámení stavebného
úradu z 08.07.2021 „Dodatočné povolenie stavby Rodinný dom – G. súp. č. 40, na parc. č. C KN 247, k.ú.
G.“, ktoré predmet konania vymedzuje širšie než prvostupňové rozhodnutie (teda ho obsahovo zahŕňa),

nepochybne zrozumiteľne (aj keď implicitne) vyplýva aj to, že predmetom povoľovacieho konania je
dodatočná zmena stavby, ktorá má slúžiť ako rodinný dom, nie ako denný bar (rodinný dom a denný
bar sú gramaticky a obsahovo nezameniteľné označenia). Sám žalobca v správnej žalobe uvádza, že
stavba užívaná ako denný bar bola následne prestavaná na rodinný dom s dvoma bytmi s následnou
prístavbou zádveria. Vzhľadom na časovú následnosť týchto prístavieb predchádzajúcich začatiu

konania o dodatočnom povolení zmeny stavby, o ktorých má žalobca zjavne prehľad (z obsahu jeho
úkonov v rámci konania ako aj zo správnej žalobe taký záver plynie), nemohlo byť preňho prekvapujúce,
že obsahom konania, ktorým sa má definitívne vyriešiť legalita povoľovacieho procesu zmeny stavby
zmenoupreddokončenímstavby,obsahovopokrývaajzmenuspôsobuužívaniastavbyzdennéhobaru,
ktorý sa už dlhodobo neprevádzkuje, na rodinný dom. Účel prístavby zádveria nemôže nechať nikoho na

pochybách, že predmetom konania o dodatočnom povolení zmeny stavby boli zmeny týkajúce sa stavby,
ktorá bude užívaná ako rodinný dom. Účelovo vyznieva aj žalobcove tvrdenie, že až z dodatočného
stavebného povolenia sa dozvedel, že stavebný úrad mal v úmysle začať a viesť konanie o celej stavbe
súpisného čísla 40, ktorá bola od času posledného stavebného povolenia z roku 1994 zasiahnutáviacerými stavebnými úpravami, ktoré sám konkretizoval a o ktorých vedel. Žalobca totiž už vo svojich
úkonoch prvostupňového konania predchádzajúcich vydaniu prvostupňového rozhodnutia (žiadosť o
doplnenie projektu požiarnej bezpečnosti podaná stavebnému úradu dňa 10.08.2021, vyjadrenie ku

konaniu podané stavebnému úradu dňa 16.08.2021) výslovne zmienil, že nebola riadne posúdená
odstupová vzdialenosť prístavby od iných stavieb, na riešenie čoho dal sám predtým svoj podnet. Teda
vedel, že konanie sa týka prístavby zádveria rodinného domu (nie denného baru) a tiež vedel, že stavba
rodinného domu bola predtým zmenená prístavbou na základe stavebného povolenia z roku 1994.

29. V správnom konaní platí zásada jednotnosti konania, ktorá mimo iného znamená, že konanie
je skončené až právoplatnosťou rozhodnutia orgánu verenej správy druhého stupňa o odvolaní (ak
odvolanie bolo podané, ako tomu bolo v danom prípade). Žalobca mal možnosť využiť právo brániť
svoje práva aj v odvolacom konaní proti prvostupňovému orgánu, čo urobil. Samo o sebe by tak
striktné uplatnenie ním požadovaného postupu žalobcovi nezabezpečilo vyššiu úroveň ochrany jeho
práv, nakoľko žalobca mal možnosť uplatňovať svoju procesnú obranu v rámci prvostupňového

konania, o ktorom Okresný úrad Žilina zákonným spôsobom rozhodol, pričom mohol v súlade s §
59 ods. 1 Správneho poriadku konanie doplniť, prípadne zistené vady odstrániť (čo mal možnosť
žalobca navrhovať) a konvalidovať tak prípadné nedostatky prvostupňového konania. Na opakovanie už
urobených úkonov bez ďalšieho však nebol dôvod. Vzhľadom na uvedené je možné dospieť k záveru,
že použitým vymedzením konania o dodatočnom povolení stavby v oznámení stavebného úradu

z 08.07.2021 došlo k určitému pochybeniu stavebného úradu, avšak nie natoľko závažnému a takej
intenzity, aby bolo spôsobilé mať za následok zrušenie napadnutého a prvostupňového rozhodnutia
podľa § 199 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože zjavne nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci
samej.

30. Žalobca namietal, že nebol k dispozícii projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby zohľadňujúci
aktuálny stav a tiež namietal obsah Technickej správy A. C. v tom zmysle, že ňou nebola dostatočne
posúdená odstupová vzdialenosť s poukazom na to, že požiarne nebezpečný priestor drevodomu je 7
metrov. Z obsahu administratívneho spisu plynie, že jeho obsahom je projektová dokumentácia stavby

- „Architektonicko – stavebné riešenie stavby“ z novembra 2020 spracovaná A. H. C. a jej príloha –
„Posúdenie protipožiarnej bezpečnosti stavby“ – Technická správa, vypracované A. L. C. – špecialistom
PO z februára 2021. V stanovisku Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine
č. ORHZ-MT1-502-001/2021 zo dňa 25.11.2021 vydanom v zmysle zákona o ochrane pred požiarmi
je konštatované, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok. V rozpore

s obsahom administratívneho spisu tak je námietka žalobcu, že vec nebola posúdená špecialistom
z požiarnej ochrany. Pokiaľ to isté namietal voči rozhodnutiu o stavebnom povolení z roku 1994, toto
nebolo predmetom prieskumu. Navyše, vzhľadom na to, že inštitút špecialistu požiarnej ochrany bol
zavedený až zákonom č. 314/2001 Z.z., teda v roku 1994 nebol súčasťou právneho poriadku, a preto
nemožno namietať absenciu jeho posúdenia v tom čase.

31. Súčasťou administratívneho spisu bývalého Obvodného úradu životného prostredia Martin,
oddelenia územného rozvoja a štátnej stavebnej správy, ktorý vydal rozhodnutie č. ŽP-1446/1994-stav.-
Ďu zo dňa 05.09.1994 o povolení prístavby a stavebných úprav rodinného domu súp. č. 40 v obci
G. na denný bar, s uložením povinnosti vybudovať požiarny múr, je sprievodná správa a projektová

dokumentácia k tomuto stavebnému povoleniu, súčasťou ktorej je „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti
stavby“ projektanta stavby a stanovisko Obvodnej správy požiarnej ochrany Martin č. PO-957/5-1994
zo dňa 20.07.1994, ktorá k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti stavby v rámci projektovej dokumentáciu
stavby zaujala súhlasné stanovisko.

32. Okresný úrad Žilina v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že z ustanovení § 21 ods. 1 písm. b/, § 25
ods. 1 písm. b/, ods. 4 zákona č. 341/2001 Z.z. o ochrane proti požiarom vo vzájomných súvislostiach
plynie, že plnohodnotný požiarny dozor sa pri jednoduchých stavbách nevykonáva. Stavebný úrad
a Okresný úrad Žilina tak vychádzali z toho, že ide o jednoduchú stavbu, čo žalobca nenamietal,
preto sa touto otázkou správny súd nezaoberal (§ 134 ods. 1 SSP). Úlohou dotknutého orgánu štátnej

správy je poskytnúť stanovisko, či projekt požiarnej ochrany spĺňa predpoklady požiarnej ochrany
všetkých dotknutých stavieb, t.j. aj z toho hľadiska, či bola dostatočne zabezpečená požiarna ochrana
rodinného domu žalobcu. V konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby bolo zabezpečené posúdenie
požiarnej bezpečnosti stavby špecialistom požiarnej ochrany A. C., ktoré bolo následne odsúhlasenéstanoviskom Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine majúcim charakter
záväzného stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy, ktoré bolo pre stavebný úrad v súlade s ust. §
140b ods. 1 stavebného zákona záväzné. Teda stavebný úrad nemal inú možnosť, než ho rešpektovať,

nakoľko nebolo v rozpore so záväzným stanoviskom iného dotknutého orgánu a bolo zrozumiteľné.
Pokiaľ žalobca nevyužil možnosť pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súlade s § 27 ods. 1 SSP
navrhnúť, aby správny súd preskúmal aj toto záväzné stanovisko dotknutého orgánu ako skôr vydané
opatrenie (napríklad z hľadiska dostatočnosti a správnosti podkladov, z ktorých vyhádzalo a pod.),
z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, správny súd nemá oprávnenie ďalej skúmať jeho obsah

a zákonnosť.

33. Podľa žalobcu stavebný úrad a Okresný úrad Žilina nezobrali do úvahy skutočnosť, že postavením
zádveria sa zmenšila vzájomná vzdialenosť medzi stavbou žalobcu a stavbou stavebníkov a vzdialenosť
od požiarneho múru, ktorá bola pred postavením zádveria 4m, resp. 2 m, pričom v súčasnosti je
vzdialená 1,80 m. Podľa § 88a stavebného zákona stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení

stavby overuje, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
stavebným zákonom najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebný
úrad a Okresný úrad Žilina vo svojich rozhodnutiach rozsiahlo odôvodnili súlad povolenej zmeny stavby
pred dokončením s územno-plánovacími požiadavkami, pretože územný plán obec Ďanová nemá.
Došli pri tom k jednoznačnému záveru, že dodatočné povolenie stavby zádveria a tiež účel stavby -

rodinný dom s dvoma bytovými jednotkami v zastavanom území obce, kde sa predpokladá stavebná
činnosť nemôže byť v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania. V súlade s projektovou
dokumentáciou zmeny stavby poukázali aj na to, že ide o vybudovanie ďalšej miestnosti rodinného
domu – zádveria o podlahovej ploche len 4,72m2. Tieto závery neboli sporné, pretože voči nim
nesmerujú konkrétne žalobné námietky. Ochrana záujmov chránených stavebným zákonom, ktorá sa

vzhľadom na všetky okolnosti známe v konaní o dodatočnom povolení stavby oprávnene sústredila
najmä záujem na požiarnej ochrane stavby (nedostatok ochrany žiadneho iného záujmu v zmysle §
126 stavebného zákona žalobca dostatočne konkrétne nenamietal ani v správnej žalobe) sa prelína
s požiadavkami v zmysle osobitného predpisu. Žalobcom boli v konaní o dodatočnom povolení stavby
ako aj v správnej žalobe pertraktované najmä požiadavky plynúce z § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané
osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

34. Vzhľadom na uvedené je potrebné vo všeobecnosti poukázať na to, že aplikácia práva, ako jedna

z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy
s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva – individuálnych správnych
aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú konkrétne právne subjekty. Článok 2 ods.
2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu
k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp

právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých
podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci môže dôjsť len vtedy, ak to ustanovuje
zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava stanovuje, že zákon
ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií,

ktoré možno použiť v prípade nesplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku toho zákony upravujúce
postavenieaprávomocištátnychorgánovneumožňujú,abysamostatnerozhodovaliokonanínadrámec
zákona, t.j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak
vytvára právnu istotu v tom, že žiaden orgán štátu nie je oprávnený svojvoľne rozhodnúť, kedy a za
akých podmienok bude alebo nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom.

Preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal,
porušenie zákona ani svojvôľa zistené neboli.

35. Väčšina požiadaviek v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sporná nebola, keďže žalobca
nenamietal, že vzájomné odstupy stavieb v danom prípade, vzhľadom na charakter územia obce,

nebolo potrebné podrobiť osobitnému hodnoteniu z hľadiska, či spĺňajú požiadavky urbanistické,
architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných
vôd, ochrany pamiatok, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na
zachovaniepohodybývania. Žalobcanamietalnezvládnutiezabezpečeniapožiarnejbezpečnostistavbya nedodržanie odstupov stavieb rodinných domov, ktoré musia umožňovať aj údržbu stavieb a užívanie
priestorov medzi stavbami. Konkrétne nebol spokojný s tým, že stavebný úrad neurobil žiadne výpočty
a merania preukazujúce splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 5 vyhlášky č.

532/2002 Z.z., iba prostredníctvom ktorých mohol dospieť k záveru, že prístavbou zádveria spôsobené
zmenšenie odstupov stavieb je v súlade s ochranou uvedených záujmov. Primárne je potrebné poukázať
na obsah projektovej dokumentácie stavby (zmeny stavby). Jej súčasťou je „Posúdenie protipožiarnej
bezpečnosti stavby – Technická správa“ z februára 2021, kde špecialista PO vykonal merania a výpočty
plynúce z obsahu tejto technickej správy (z jej textovej a grafickej časti), pričom skonštatoval, že

odstupové vzdialenosti zakreslené v situácii a stavba svojim umiestnením vyhovujú v plnom rozsahu
technickej norme STN 92 0201-4. Stavebný úrad vychádzal z týchto záverov a zrozumiteľne vysvetlil, že
projektpožiarnejbezpečnostijevypracovanýpodľaplatnýchpredpisovanebolopotrebnéjehodoplnenie
s tým, že požiarne nebezpečný je priestor susednej stavby č. 39 (stavby vo vlastníctve žalobcu), ktorý
nepresahuje existujúci požiarny múr. Z meraní a výpočtov urobených projektantom a špecialistom
PO stavebný úrad a žalovaný s použitím správnej úvahy vyvodili, že umožňuje údržbu a užívanie

stavby, keďže odstupový priestor medzi východným rohom stavby a požiarnym múrom je 0,585m
(1,475m – 0,589m) pri výške steny 1,85m. Nie je teda dôvodná námietka, že neboli uskutočnené žiadne
merania a výpočty, nakoľko stavebný úrad možnosť údržby a užívania stavby hodnotil práve na základe
uvedených v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia explicitne vyjadrených meraní a výpočtov.

36. Z uvedeného plynie, že práve absolútne vnímanie práva, často na základe gramatického výkladu
normatívnehotextuprávnychpredpisov,byvrozporesjehopodstatouviedlokpaušalizovanémuvýkladu
a uplatňovaniu práva, t.zn. k strate individuálneho rozmeru uplatňovania objektívneho práva (jeho
individualizácie na konkrétny prípad). Pokiaľ zo zásady legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku) vyplýva,
že rozhodnutie ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal musí byť v súlade so zákonom, má sa

na mysli, že musí byť v súlade s právnym poriadkom, t.j. so všetkými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ktoré sa na jeho vydanie vzťahujú. V situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje
dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho
výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy (ale aj pre orgány verejnej správy) táto povinnosť vyplýva
celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. (z nálezu Ústavného súdu SR sp.

zn. I. ÚS 354/2008-50 z 22.01.2009). V súlade s § 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku sú konajúce orgány
verejnej správy povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti ale aj práva a záujmy fyzických osôb a musia
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú s k správnemu vybaveniu veci bez zbytočného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb. Zachovaním ochrany práv účastníkov konania bol v danom prípade
taký prístup, uplatnením ktorého sa v konaní o dodatočnom povolení stavby (pretože to bolo vzhľadom

na všetky okolnosti veci možné) uprednostnil postup menej zaťažujúci stavebníkov, o ktorých stavbu
v konaní ide.

37. Potrebné je ďalej poukázať na základné zásady správneho konania. Postup pri posudzovaní
zachovania odstupových vzdialeností stavieb na účely ich požiarnej bezpečnosti podľa pravidiel

uvedených v § 6 ods. 5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. nie je nutné striktne a bezvýnimočne uplatňovať
vtedy, ak účel sledovaný zákonom a § 6 ods. 1 tejto vyhlášky je dosiahnuteľný. V súlade § 3 ods.
1, 4 Správneho poriadku je stavebný úrad povinný skúmať aj to, či práve takýto postup je vzhľadom
na povinnosť zabezpečovať ochranu práv stavebníkov a iných účastníkov konania priliehavý (či ich
ústavou garantované vlastnícke práva k stavbe a k pozemkom nebudú porušené alebo neprimerane

obmedzené), a tiež to, či ich nebude zbytočne zaťažovať. Stavebný úrad mohol bez negatívnych
následkov pre stavebníkov a žalobcu posúdením zhromaždených podkladov dospieť k záveru, či
a do akej miery je dodatočne povoľovaná zmena stavby v súlade s verejným záujmom na požiarnej
bezpečnosti. V dôsledku nepatrných odchýlok od pôvodných odstupových vzdialeností, v súlade
s overenou stavebnou dokumentáciou a za overeného dodržania požiarnej bezpečnosti príslušnou

autoritou nebol dôvod prijať v podstate najzaťažujúcejší variant spočívajúci v dodatočnom nepovolení
stavby z dôvodu nedostatočnej ochrany verejného záujmu, dôsledkom ktorej by nezvratne vznikla
následná povinnosť odstránenia zmeny stavby – prístavby zádveria a sťaženie užívania stavby ako
rodinného napriek tomu (zmenu odstupových vzdialeností totiž nemožno inak korigovať), že stavba je
na to uspôsobená a ako rodinný dom sa aj využíva.

38. Samotný záver o tom, že konkrétne zistené odstupové vzdialenosti sú dostatočné na to, aby bol
zachovanápožiarnabezpečnosťstavby,bolvýsledkomsprávnehouváženiastavebnéhoúradu.Správny
súd v zmysle § 27 ods. 2 SSP preskúmava iba to, či rozhodnutie, ktoré orgán verejnej správy vydalna základe zákonom povolenej správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.
Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 27
ods. 3 SSP). Okresný úrad Žilina a stavebný úrad ako orgány verejnej správy boli kompetentné urobiť

si vlastný úsudok o dostatočnosti odstupových vzdialeností stavieb vo svetle zabezpečených zákonom
predpokladaných podkladov, najmä ohľadom požiarnej bezpečnosti, na základe správnej úvahy, ktorú
uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí. Správna úvaha predstavuje oprávnenie orgánu verejnej správy
v rámci určitého tolerančného pásma sformulovať svoje závery autonómne. Nemožno teda vždy
nemennosť legitímne očakávať tam, kde je určitému orgánu daná diskrečná právomoc. Správny súd by

mohol zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané na základe správnej úvahy len za predpokladu,
ak by pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe zistil zjavné a logické
rozpory v úsudku orgánu verejnej správy, alebo porušenie základných pravidiel správneho konania.
Správny súd nemôže nahrádzať správne uváženie, na základe ktorého orgán verejnej správy rozhodol.
Zameriava sa len na zistenie, či skutkové okolnosti, z ktorých orgán verejnej správy pri zákonom
povolenej správnej úvahe vychádzal, boli zistené zákonným procesným postupom a či právny následok

založený napadnutým rozhodnutím nie je v rozpore so zákonom. Ďalej, či rozhodnutie bolo z hľadiska
aplikovanej právnej úpravy logické a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné. Hodnotenie skutkových
otázok sa však realizuje prostredníctvom vlastnej úvahy orgánu verejnej správy.

39. Správny súd sa preto v zmysle vyššie uvedeného zákonného rámca pri preskúmavaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe obmedzil na posúdenie, či
úsudok žalovaného bol logickým možným záverom vychádzajúcim z relevantných podkladov a otázok,
ktoré boli v správnom konaní nastolené. Pokiaľ stavebný úrad a Okresný úrad Žilina vychádzali aj
z overeného predpokladu (projektovou dokumentáciou a stanoviskom orgánu požiarnej ochrany), že
ak existencia požiarneho múru a odstupov stavieb slúžia k požiarnej bezpečnosti rodinného domu

stavebníkov č. 40, ktorý je viac ohrozený požiarom ako rodinný dom č. 39 vo vlastníctve žalobcu, je
nimi dostatočne chránený aj požiarom menej ohrozený drevodom žalobcu, logický rozpor medzi takouto
úvahou, obsahom hodnotených podkladov a platnou právnou úpravou zistený nebol. Zdôrazniť pritom
možno fakt, že „nepriaznivé odstupové vzdialenosti“ boli zistené už v stavebnom konaní v roku 1994
a vznikli v dávnejšej minulosti situáciou susediacich stavieb, pričom práve požiarny múr bol vybudovaný

v záujme požiarnej bezpečnosti oboch stavieb na elimináciu tohto nepriaznivého stavu. Správny súd
prihliadol aj na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie je ako celok zrozumiteľné a náležite odôvodnené.

40. Pokiaľ mal žalobca na mysli aj to, že odstupové vzdialenosti medzi požiarnym múrom a jeho stavbou
č. 39 neumožňujú užívanie a údržbu jeho stavby alebo z dôvodu protipožiarnej bezpečnosti jeho stavby,

toto nemožno správnou žalobou proti napadnutému rozhodnutiu namietať, pretože povolenie výstavby
požiarneho múru nebolo predmetom konania, ktoré bolo skončené napadnutým rozhodnutím. Ak teda
žalobca ďalej namietal aj to, že nie dostatočne zabezpečená ochrana jeho stavby pred požiarom,
Okresný úrad Žilina k tomu v napadnutom rozhodnutí uviedol, že vybudovaný požiarny múr chráni pred
požiaromstavburodinnéhodomuč.40,pretožejeumiestnenávpožiarnenebezpečnompriestorestavby

žalobcu, a nie naopak. Z uvedeného vyplýva, že ohrozený požiarom je omnoho viac rodinný dom vo
vlastníctve stavebníkov, než dom (drevenica, ktorá je požiarne nebezpečnejšia než murovaná stavba
stavebníkov) vo vlastníctve žalobcu (tento záver potvrdil to aj odborný posudok ORHaZZ v Martine
z 01.03.2021 predložený žalobcom). Možno súhlasiť so žalovaným, že logicky platí, že požiarny múr
(ktorého existenciu žalobca z rôznych dôvodov namieta) poskytuje protipožiarnu ochranu aj stavbe vo

vlastníctve žalobcu, ktorej nedostatok žalobca taktiež namieta.

41. Žalobca nebol aktívne legitimovaný na účinné uplatnenie žalobnej námietky nedodržania odstupu
stavbyrodinnéhodomuč.40odpožiarnehomúruzdôvodu,žemaléodstupovévzdialenostineumožňujú
údržbu a užívanie stavby č. 40 vo vlastníctve stavebníkov (obdobne ani na niektoré ďalšie žalobné

námietky, o ktorých je v tomto rozsudku zmienka). Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby oblasti verejnej
správy, pričom každý kto pociťuje, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže domáhať ochrany na správnom súde zato
(§ 2 SSP). Podľa § 177 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy. Podľa odseku
2 sa ochrany iných ako subjektívnych práv môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na
to oprávnený zákonom (napríklad zainteresovaná verejnosť). Podľa § 178 SSP ods. 1 žalobcom je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konaniabola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich
právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedené ustanovenia zákona odzrkadľujú ústavné právo
na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, ktoré spresňujú tak, že právo na poskytnutie právnej ochrany

správnym súdom má každý, avšak len za splnenia podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho
práv zo strany orgánu verejnej správy.

42. Žalobca v povinný už v správnej žalobe tvrdiť, že rozhodnutím alebo opatrením žalovaného orgánu
verejnej správy bol ukrátený na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že musí dôjsť k ukráteniu

na subjektívnych právach žalobcu, pričom pojem „svojich právach“ je potrebné vykladať reštriktívne.
Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy a toto subjektívne právo sa musí opierať
alebo vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Správne súdnictvo je totiž primárne
prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách.
Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej
správy.Inýmislovamisprávnesúdnictvovsystémeprávnehoštátunemáslúžiťnaprávaniunezákonnosti

vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálnej zistenej nezákonnosti na subjektívno-
právnu pozíciu dotknutého subjektu. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie správneho
súdnehokonania,ktoréhoprerokovaniesícevediekzisteniuformálnehorozporučinnostiverejnejsprávy
so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej právnej sféry žalobcu.
Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana

subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom
prípade vykonávaná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo
dňa 06.10.2015, ZNUÚS 69/2015). Žalobca tak nebol oprávnený dbať o ochranu práv stavebníkov
vo vzťahu k možnosti bezpečne užívať rodinný dom v ich vlastníctve a prostredníctvom správnej
žaloby im zabezpečiť ochranu ich práv zodpovedajúcich požiarnej bezpečnosti nimi užívanej stavby

a ochranu možnosti užívať a udržiavať ich rodinný dom, pretože oprávnenie na ochranu verejného
záujmu mu nepatrí. Námietka alebo skôr domnienka žalobcu vznesená na ústnom pojednávaní, že z
rovnakých dôvodov nemožno udržiavať ani požiarny múr, ako aj ďalšie jeho tamtiež vznesené námietky,
boli urobená oneskorene (§ 182 v nadväznosti na § 181 SSP). Vzhľadom na uvedené správny súd
opodstatnenosť týchto námietok nemohol posudzovať.

43. Následkom zrušenia napadnutého rozhodnutia by mohol byť hrubý zásah do subjektívnych práv
stavebníkov neprimeraný povahe veci. Ústava SR v čl. 20 garantuje právo vlastniť majetok, ktorý
požíva právnu ochranu. Zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok
nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v

demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a
slobôd iných, pričom podmienky ustanoví zákon. Práve uvedené ústavné aspekty ochrany vlastníctva
poskytujú v spojení so základnými zásadami správneho konania (§ 3 ods. 1, 4 Správneho poriadku)
interpretačné východiská pre výklad ustanovení stavebného zákona v konaní o dodatočnom povolení
stavby. V nadväznosti na uvedené závery, z ktorých zrozumiteľne vyplýva, že ochranu vlastníckeho

práva stavebníka k stavbe môže garantovať iba prístup stavebného úradu dôsledne uplatňujúci
zákonné reštrikčné opatrenia len v nevyhnutnom rozsahu, možno dospieť k odpovedi na otázku, či
bol interpretačný prístup zvolený stavebným úradom správny. Nemôže byť v súlade s uvedenými
požiadavkami na zdržanlivý, ústavno-konformný prístup, zahŕňajúci zodpovedajúcu (veci primeranú)
mieru ochrany práv stavebníkov a žalobcu, postup majúci v podstate za následok odstránenie prístavby

(pravdepodobne by to k tomu smerovalo), bez toho, aby bol v súvislosti so zmenou stavby a zmenou
spôsobu jej užívania (išlo o dosiahnutie súladu s reálnym spôsobom užívania stavby) konkrétne tvrdený
a osvedčený závažný zásah do práv žalobcu. Dôvodom akceptovania závažného zásahu na strane
žalobcu však nemôžu byť určité procesné pochybenia stavebného úradu a žalobcove osobné názory,
ale len konkrétne a podložené žalobné námietky osvedčujúce citeľné sťaženie užívania alebo vážne

ohrozenie stavby v jeho vlastníctve, ktoré osvedčené neboli. Vzhľadom na to, že stavebný úrad
zákonným postupom získal všetky podklady, ktoré dostatočne verifikovali ochranu požiarnej bezpečnosti
stavieb a primeranosť odstupových vzdialeností, žalobcove námietky neboli spôsobilé na prijatie záveru
o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

44. Žalobca v tejto súvislosti v čl. IV správnej žaloby navrhol vykonať dokazovanie. Pokiaľ žalobca
argumentoval s oporou v predloženom odbornom vyjadrení a znaleckom posudku, správny súd
poukazuje na ust. § 135 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav
v čase vydania alebo vyhlásenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na to, že tieto posudkykonajúce orgány verejnej správy pred vydaním ich rozhodnutí nemali k dispozícii, nešlo o podklady
tvoriace súčasť rozhodujúceho skutočného stavu zistenému pred ich vydaním (§ 32 ods. 1, 2 Správneho
poriadku). Nebolo namieste, aby správny súd vykonal dokazovanie týmito posudkami, pretože nebol

zistený dôvod podľa § 119 SSP nevychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy
v súlade s § 120 SSP. Správny súd preto nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania. Správny
súdjevsúlades§120SSPviazanýskutkovýmstavomzistenýmorgánomverejnejsprávy.Dôkazymôže
vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie však na vlastné
zisťovanieskutkovéhostavuveci,resp.jehoprehodnocovanie,nakoľkosprávnysúdnenahrádzačinnosť

orgánov verejnej správy.

45. Navrhované dokazovanie bolo zjavne zamerané na zisťovanie skutkového stavu v otázke
dostatočnosti požiarnej ochrany stavieb, ktorá bola zistená stanoviskom špecialistu požiarnej ochrany
a súhlasným stanoviskom okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru. Správny súd je
oprávnený dokazovanie vykonať len na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nie je úlohou správneho

súdu, aby doplňoval dokazovanie za účelom zistenia skutočností rozhodujúcich pre posúdenie splnenia
podmienok dodatočného povolenia stavby, čím by nahrádzal činnosť stavebného úradu, pričom by
nebol ani odborne spôsobilý dospieť k odborným – technickým záverom z vykonania dôkazov plynúcim.
Navyše žalobca smeroval dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom č. 126/2022
k preukázaniu skutočnosti, že otázka dostatočnosti ochrany dotknutých stavieb nie je zodpovedaná,

keďže k požiarnemu múru nie sú aktuálne spracované riešenia požiarnej bezpečnosti špecialistom
požiarnej ochrany. Otázka požiarnej bezpečnosti požiarneho múru v celej jej šírke nie je a nemôže
byť súčasťou preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože povolenie stavby požiarneho
múru nebolo predmetom stavebného povolenia, odvolanie voči ktorému bolo zamietnuté napadnutým
rozhodnutím (viď. bod 47 tohto rozsudku). Pre úplnosť je potrebné doplniť, že správny súd by ani

v prípade vykonania dokazovania naznačeným smerom nebol povinný osvojiť si názory znalcov týkajúce
sa právneho posúdenia veci, ktoré patrí výlučne správnemu súdu.

46. Závery znaleckého dokazovania na obvodnom oddelení PZ v Príbovciach, respektíve výsledok tohto
konania v podobe odborného vyjadrenia na účely trestného konania, podľa vyjadrenia žalovaného

nemali charakter predbežnej otázky podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ktorej zodpovedanie by bolo
dôvodom na prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca netvrdil a neosvedčil
existenciu dôvodu, ktorý ustanovuje § 29 Správneho poriadku na prerušenie konania. Preto námietka
nezákonnostinapadnutéhorozhodnutiapreneprerušeniekonaniaododatočnompovolenízmenystavby
až do predloženia znaleckého posudku žalobcom dôvodná nebola (ide len o jeho názor).

47. Žalobca v správnej žalobe produkoval niekoľko námietok týkajúcich sa požiarneho múru, najmä
jeho nesprávne materiálové zloženie, nesprávne umiestnenie v území, jeho dĺžku, jeho odstupové
vzdialenosti od stavieb, nesúlad so stavebným povolením, protipožiarnu bezpečnosť, jeho čiastočné
zbúranie a opätovné vybudovanie, nedostatok zistenia skutočného stavu a pod. Požiarny múr nebol

objektompovoľovaciehoprocesuústiacehodoprvostupňovéhorozhodnutia,ktoréobsahujelenpopisné,
resp. deklaratórne ustanovenie konštatujúce jeho existenciu v čase jeho vydania (hoci v čase
vykonania stavebného dohľadu nebol úplne obnovený). Stavebný úrad to v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia sám správne konštatoval, kde uviedol že podmienka výstavby požiarneho múru je súčasťou
platného stavebného povolenia z 05.09.1994. Konštitutívnym obsahom prvostupňového rozhodnutia

bolo výhradne povolenie zmeny stavby „Prístavba a stavebné úpravy rodinného domu na denný
bar“ v rozsahu doplnenia stavby o prístavbu zádveria a zmeny užívania stavby ako rodinného domu
obsahujúceho dva byty bez potreby stavebných úprav. Vzhľadom na to, že predmetom prieskumu
v danom správnom súdnom konaní, ktorý vymedzil žalobným petitom a ďalším obsahom správnej žaloby
žalobca, je napadnuté rozhodnutie, ktoré zamietlo odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému

rozhodnutiu, žalobné námietky týkajúce sa požiarneho múru, výstavbu ktorého povolil Obvodný úrad
životného prostredia Martin rozhodnutím zo dňa 05.09.1994, ktoré nebolo a nemohlo byť predmetom
prieskumu, sú preto správnemu súdu nezrozumiteľné a nebolo možné im vyhovieť. Obdobne to platí
k námietke žalobcu, že rodinný dom bol podrobený vnútorným stavebným úpravám, aby mohol byť
užívaný ako dva byty, pretože prvostupňové rozhodnutie povolilo zmenu užívania stavby bez stavebných

úprav a nie je rozhodnutím, ktorou sa stavba kolauduje. Inak povedané tieto dôvody správnej žaloby
(§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) sú vo vnútornej kontradikcii s obsahom správnej žaloby v zmysle § 182
ods. 1 písm. c/ a h/ SSP a boli formulované predčasne. Súčasne je potrebné doplniť, že žalobca
neoznačil ustanovenie právneho predpisu brániace stavebným prácam na požiarnom múre povolenýmstavebným povolením spočívajúcim v odstránení určitých nedorobkov alebo nesprávne vybudovaných
častí stavby a ich následnému opraveniu alebo obnoveniu, pokiaľ to predchádza kolaudácii stavby ako
celku. Predmetom prieskumu zjavne nie je kolaudačné rozhodnutie, iba ktorým možno overiť súlad

realizácie dokončenej stavby so stavebným povolením, projektovou dokumentáciou stavby a inými
zákonnými požiadavkami.

48. Dôvodná nebola námietka nesprávneho právneho posúdenia uplatneného inštitútu zmeny stavby
pred dokončením. Podľa žalobcu mal stavebný úrad zmenu stavbu posúdiť ako zmenu dokončenej

stavby, pretože sa zmenil jej pôvodný pôdorys. Správny súd posúdil dôvodnosť tejto námietky so
zreteľom na účel a význam zákona. S použitím interpretačného pravidla uvedeného v ust. § 139b ods. 4,
5 stavebného zákona ako aj v systematických súvislostiach s ust. § 76 ods. 1 a § 81 stavebného zákona
dospelkzáveru,žedodatočnépovoleniezmenystavbypreddokončenímpodľa§68stavebnéhozákona
uskutočnené prvostupňovým rozhodnutím bolo lege artis. Účelom zmeny stavby pred dokončením je,
aby bola stavba, ktorá bola zrealizovaná odlišne od parametrov stanovených stavebným povolením

a dokumentácie overenej v stavebnom konaní z hľadiska záujmov chránených stavebným zákonom
spôsobilá na kolaudáciu zmysle § 81 stavebného zákona. Podľa § 139b ods. 4 stavebného zákona sa
zmenami stavby pred dokončením rozumejú zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo
vzťahukdokumentáciistavbyoverenejstavebnýmúradomvstavebnomkonaní.Zustanovenia§76ods.
1 stavebného zákona vyplýva, že na základe kolaudačného rozhodnutia možno užívať len dokončenú

stavbu alebo tú jej časť, ktorej sa týkala zmena. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom
konaní stavebný úrad skúma či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom
v stavebnom konaní a či sa dodržali ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona alebo zo stavebného
povolenia. Ďalej skúma či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný
záujem.Stavbajetedaspôsobilánaužívanienazákladekolaudačnéhorozhodnutialenakjedokončená.

Dokončenou stavbou je stavba zrealizovaná alebo uskutočnená v podobe, respektíve v stavebno-
technickom stave, v akom ju stavebník mieni reálne užívať na ním navrhovaný účel, ktorý bude overený
kolaudačnom konaní a určený v kolaudačnom rozhodnutí. To znamená, že ak je stavba v určitom
štádiu realizácie uskutočňovaná, ale stavebník sa rozhodol, že nejde o definitívnu podobu jej konečného
uskutočnenia, v akom navrhne stavbu kolaudovať, nejde o dokončenú stavbu a to ani v prípade, ak je

stavba úplne zrealizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením.

49. Dokončenú stavbu tak s použitím interpretačného prístupu v zmysle § 139b ods. 4 stavebného
zákona nemožno automaticky stotožňovať so stavbou v určitom okamihu uskutočnenou alebo
zrealizovanou v súlade so stavebným povolením alebo dokumentáciou overenou v stavebnom konaní,

pokiaľ ju stavebník v takejto podobe nemieni reálne užívať a podrobil ju ďalšej (hoci aj nepovolenej)
zmene. Uvedené interpretačné pravidlo jednoznačne zmenu stavby pred dokončením spája s reguláciou
stavby stavebným povolením a stavebnou dokumentáciou, ktoré stanovili spôsob realizácie stavby
a jej výsledok, teda bezpochyby v čase pred povolením užívania stavby kolaudačným rozhodnutím.
Posúdenie súladu stavby so stavebným povolením v kolaudačnom konaní a regulácia užívania stavby

kolaudačným rozhodnutím konzumuje predchádzajúce štádium konania o (dodatočnom) stavebnom
povolení. Vec sa tak kolaudáciou posúva do štádia, keď stavebné povolenie ani dokumentácia overená
v stavebnom konaní aktívne neovplyvňujú „osud“ stavby, preto v takom prípade zmena stavby pred
dokončením neprichádza v úvahu, ale nastupuje zmena dokončenej stavby. Pretože práva a povinnosti
plynúce z rozhodnutia o povolení stavby a z dokumentácie sa kolaudáciou vyčerpali (bolo osvedčené ich

dodržanie alebo splnenie), zmena dokončenej stavby sa v súlade s § 139b ods. 5 stavebného zákona
viaže na stavebno-technické kategórie nadstavby, prístavby alebo stavebných úprav.

50. Inštitút zmeny stavby pred dokončením tak obsahovo implikuje situáciu zistenú stavebným úradom
v danom prípade, nakoľko prístavbou zádveria a zmenou účelu využitia stavby došlo k zmene stavby

povolenej stavebným povolením z 05.09.1994 predtým, než bola navrhnutá na kolaudáciu. Podľa
§ 85 ods. 2 stavebného zákona zmenu účelu využitia stavby spojenú so zmenou stavby prerokuje
stavebný úrad pri stavebnom konaní. Nakoľko v danom prípade bola dodatočne povolená zmena stavby
spočívajúca v prístavbe zádveria, je logické že súčasťou stavebného (§ 88a ods. 7 stavebného zákona)
konania o dodatočnom povolení zmeny stavby bola aj zmena účelu užívania stavby z denného baru na

rodinný dom prameniaca zo žiadosti stavebníkov ako aj z ďalších podkladov konania.

51. Žalobca namietal zmätočnosť napadnutého rozhodnutia keď žalovaný raz uviedol, že išlo o zmenu
dokončenej stavby a následne išlo o zmenu stavby pred dokončením. Odôvodnenie napadnutéhorozhodnutia je plne zrozumiteľné v zásadnej právnej otázke, že žalobca vec právne posúdil ako
zmenu stavby pred dokončením, ktorú realizoval v rámci dodatočného povolenia zmeny stavby
a tomu prispôsobil svoj procesný postup. Z konštantnej judikatúry správnych súdov vyplýva, že

prípadné jednotlivé nezrovnalosti, nepresnosti alebo terminologické nejednotnosti nemajú za následok
nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku, pokiaľ je ako celok zrozumiteľné a konzistentné. Uvedená
námietka preto dôvodná nebola.

52. Žalobca namietal aj nečinnosť stavebného úradu keď nezačal bez zbytočného odkladu konanie

o dodatočnom povolení stavby alebo konanie o odstránení stavby hneď potom, čo sa o nelegálnej
stavbe dozvedel, ale začal konať až takmer po jeden a pol roku, čo sa o tom dozvedel. Podľa jeho
názoru, ak stavebný úrad dal stavebníkom príliš dlhú lehotu alebo aj žiadnu lehotu na preukázanie, že
nelegálna stavba odporuje verejnému záujmu, pochybil. Žalobca žiadal, aby správny súd preskúmal
primeranosť poskytnutia lehoty. Žalobca v rámci uvedených tvrdení v podanej správnej žalobe neuviedol
žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovaným bolo urobené

v rozpore s obsahom hodnotených listín, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho
spisu, v rozpore s logickým myslením alebo v rozpore s identifikovaným objektívnym právom. Uvedené
námietky žalobcu tak nemajú potrebnú relevanciu, pretože predstavujú len všeobecné nekonkretizované
tvrdenia, konštatovania alebo závery, ktoré žalobca urobil bez toho, aby vysvetlil, čo konkrétne
znamenajú vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. z akých dôvodov vyvracajú

závery žalovaného o rozhodných skutočnostiach, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené.
Žalobca teda v podanej správnej žalobe prezentoval svoje vlastné názory alebo domnienky, pričom
samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené nie sú v súlade s jeho
názormi, nepreukazuje ich nezákonnosť. Uvedené konštatovania a názory žalobcu na nastolené
otázky sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom

rozhodnutí, resp. nepodloženými a navyše nekonkretizovanými tvrdeniami. Námietky žalobcu neboli
bližšie skutkovo a právne ozrejmené spôsobom, ktorý by ich individualizoval pre daný prípad. Námietka,
ktorá závery žalovaného vo všeobecnej rovine spochybňuje, ale súčasne netvrdí, tobôž nepreukazuje
opak, nemá relevanciu potrebnú na zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez vyjadrenia
jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke

v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých
dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, nie sú tieto námietky ničím
iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd, ktorý nie je
univerzálnym ochrancom objektívneho práva, na tieto námietky neprihliadal. Obdobne sa to týka
všetkých tých častí správnej žaloby žalobcu, ktoré neboli osobitne pertraktované v jednotlivých bodoch
tohto rozsudku.

53. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických
osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov.
Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde
správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania,
predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké

má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou
zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v súlade s § 134 ods.
1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP).
Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho
spisu,všeobecneuplatnenédôvodykonkretizovaťnadanýprípadanirozhodovaťnazákladedomnienok

o obsahu správnej žaloby. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov
správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom
a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný.
54. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo
nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby

posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo
veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inýmiprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal
na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie

nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho
vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods.
1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len

také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je
obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie
je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej
správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

55. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených žalobcom v podanej

správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti tohto rozsudku dospel záveru, že žaloba nebola
dôvodná. Z uvedených dôvodov žalobné námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia a preto správny súd správnu žalobu žalobkyne ako
nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol.
56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má

právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo
sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov
konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, keďže im
správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní
vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania

ďalším účastníkom.
57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom

ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi

doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalšíúčastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.