Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203296
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX – D. E. B., o zaplatenie 649,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 348,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne zo sumy 348,02 eur od 21.11.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2024 sa žalobca, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 649,09 eur, úrok vo výške 326,93 eur a úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 649,09 eur od 07.12.2021 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere pod číslom zmluvy 1902010572 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 800.00 eur, ktorý

sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalobca
pred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver,
výšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazujeme predloženým dokumentom s údajmi
zistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok
uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu

omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky
z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných
úverových splátok nezaplatil, žalobca v zmysle čl. 3, bod 3.2 písm. d) úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú
splatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.08.2021. Vyhlásenie
okamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené
dňa 29.11.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej

splatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 07.12.2021 dostal do omeškania so
zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru
žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú
istinu úveru vo výške 649.09 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej
upomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na

zaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom
a plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
1902010572, výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne, upomienku zo dňa 25.10.2021, vyhlásenie

okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021, údaje žiadosti/zmluvy č. 1902010572, fotokópiu
občianskeho preukazu žalovaného, prehľad splátok a úhrad k zmluve č. 1902010572, súhlasy a vybrané
informácie o spracovaní osobných údajov, KYC dotazník o klientovi, štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere a informácie o finančnom sprostredkovaní.

4. Žalobca dňa 14.01.2025 predložil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spolu so žalobou predložil
dôkazy ohľadom skúmania bonity žalovaného, čím preukazuje, že dodržal zákonné povinnosti v zmysle
ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím predmetnej zmluvy. Medzi uvedenými
dôkazmi predložil žalobca dokumentáciu o preverovaní bonity, kópiu občianskeho preukazu, výpis z
registra klientskych informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému právneho
predchodcu, z ktorého vyplýva, že právny predchodca preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky

žalovaného. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že sme preverovali históriu splácania a platobnú
kapacitu v nebankovom registri klientskych informácii. Z predložených dôkazov žalobca preukazuje, že
žalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na
dobu neurčitú a za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu mal priemerný vymeriavací základ aspoň
1508 eur. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou

pri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy
a výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 800,00 eur zaviazal splácať formou 96
pravidelných mesačných anuitných splátok á 14,58 eur. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 1399,68 eur.
Navýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok.
Žalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 423,66 eur. Uvedené vyplýva z prílohy k žalobe s názvom

prehľad splátok a úhrad k zmluve číslo 1902010572. Z úhrad v celkovej sume 423,66 eur zaplatenej
žalovanýmbolonaistinuúveruzapočítaných150,91eur,zvyšnáčasťvsume272,75eurbolazapočítaná
naúhraduúrokov.Zuvedenéhodôvodutaknesplatenáistina,ktorejzaplateniejepredmetomtohtosporu
predstavuje sumu 649,09 Eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov. Úroky
sú vypočítané ako celkové náklady úveru 599,68 eur mínus zaplatené úroky 272,75 eur. Na základe

uvedeného výpočtu sa dosiahla suma úrokov uplatnených v žalobe vo výške 326,93 eur. Z prehľadu
splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelne mesačné splátky nesplnil riadne
a včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny sme poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa
25.10.2021 upozornili žalovaného na omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovaného
upozornili, že pre prípad nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie

úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods.
9 OZ listom zo dňa 24.11.2021 úver predčasne zosplatnili pre splátku splatnú dňa 20.08.2021. Výška
priemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase
uzavretiaúverovejzmluvyMFSRvsúladesust.§21ods.2z.č.129/2010Z.z.vSúhrnnýchinformáciách
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za

4. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 31.12.2018 predstavovala 8,40 %. Najvyššia prípustná výška odplaty
pre zmluvy uzavreté od 21.02.2019 do 20.05.2019 so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane
podľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala
16,80%, tj. 2x priemernej RPMN. Žalobca podporne predkladá doklad o najvyššej prípustnej výške
odplaty, ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva Financií SR. Súdna prax zaujala názor, že postup

súdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho
výkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu
právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych
noriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je
rozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina

vyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tj. navýšenie úveru,
ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty.
Výškadojednanejodplatyzaposkytnutiespotrebiteľskéhoúveruvúverovejzmluve16,80%neprevyšuje
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa
ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom

stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust.
§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata
v úverovej zmluve vo výške 20,60 % nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v
Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkamizahraničných bánk za 4. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 31.12.2018 vo výške 8,40 % pre obdobné
úvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného
v čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný považuje výšku dojednaných

úrokov za rozpornú s dobrými mravmi a tým dané zmluvné ustanovenie za absolútne neplatné (§ 39 OZ),
žalobca uvádza, že neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie pravidlom, pričom neplatnosť
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi treba chápať ako krajný prostriedok. Nie je možné vyvodiť
záver o rozpornosti úrokovej miery s dobrými mravmi v zásade len z číreho porovnania v zmluve
uvedenej výšky úroku s úrokovými sadzbami podľa úrokovej štatistiky zverejnenej NBS za inkriminované

obdobie s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. K vyjadreniu žalobca priložil súhrnné informácie o údajoch
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok
2018 a tabuľku najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok
2018.

5. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 20.12.2024, pričom žalovaný sa k žalobe

doposiaľ nijako nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. V súlade s ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) súd spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko v
danom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú

sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
19.02.2025, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP
oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením a súčasne aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany
sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1902010572, výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne, upomienky
zo dňa 25.10.2021, vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021, údajov žiadosti/zmluvy
č. 1902010572, fotokópie občianskeho preukazu žalovaného, prehľadu splátok a úhrad k zmluve č.
1902010572, súhlasov a vybraných informácií o spracovaní osobných údajov, KYC dotazníka o klientovi,

štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a informácií o finančnom sprostredkovaní,
písomného podania žalobcu doručeného dňa 14.01.2025 a jeho príloh a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.02.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1902010572,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800 eur s

dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 16,79 %, RPMN vo výške 16,79 %. Celková čiastka úveru
predstavovala 1 399,68 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 96 mesačných splátkach vo výške
14,58 eur.

9. Z prehľadu splátok a úhrad k Zmluve vyplýva, že žalovaný realizoval viacero úhrad v súhrnnej výške

423,66 eur.

10. Z 3. upomienky – výzva na zaplatenie z 25.10.2021 vyplýva, že žalovaný bol upozornený na
možnosť zosplatnenia úveru pre nezaplatenie troch splátok úveru s tým, že pokiaľ žalovaný neuhradí
ani splátku úveru splatnú dňa 20.08.2021 vo výške 14,58 eur najneskôr do 25.11.2021 pristúpi žalobca

k zosplatneniu úveru. Výzvu si žalovaný prevzal 04.11.2021.

11. Listom zo dňa 24.11.2021 – vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru žalobca úver zosplatnil a vyzval
žalovaného na úhradu celého dlžného zostatku úveru vo výške 649,09 eur a dlžných úrokov vo výške
34,22 eur. Túto listinu žalovaný prevzal dňa 29.11.2021.

12. Z výstupu z úverového registra vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia predmetného úveru 11
existujúcich úverov pri súhrnnej výške mesačných splátok 552 eur.

13. Z údajov žiadosti/zmluvy č. 1902010572 vyplýva, že žalovaný ako typ bývania uviedol vlastný dom/

byt, bez vyživovacej povinnosti. Mesačné finančné výdavky uviedol vo výške 580 eur. Iné mesačné
výdavky sú neuvedené. Ďalej sa v predmetnom dokumente uvádza, že žalovaný má 2 nezaopatrené
deti a žiadnu vyživovaciu povinnosť. V dokumente sa ďalej uvádza, že žalovaný je zamestnaný na dobu
neurčitú a jeho príjem za posledné 3 mesiace predstavuje 1 800 eur, 960 eur a 919 eur.14. Podľa predloženého výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2019 žalovaný bol v
tom čase zamestnaný u zamestnávateľa s nešpecifikovaným IČO. Podľa výsledku tohto dopytu jeho

priemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace u zamestnávateľa bol aspoň 1 508 eur. Z výsledku
dopytu do sociálnej poisťovne, na ktorý žalobca v súvislosti s overovaním čistého mesačného príjmu
žalovaného poukazoval, teda síce vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol minimálne
3 mesiace zamestnaný, avšak nevyplýva z neho výška jeho skutočného čistého mesačného príjmu
tvrdenéhožalobcom.Žalobcanepredložilsúdužiadnydôkaz,zktoréhobytátovýškačistéhomesačného

príjmu žalovaného za posledné 3 mesiace mala vyplývať. Predložený prehľad odpovedí sociálnej
poisťovne na verifikačné otázky ako externý zdroj potvrdzuje iba výšku tzv. vymeriavacích základov u
žalovaného, čo nemožno stotožňovať so skutočnou výškou jeho mesačných príjmov zo závislej činnosti.
Súdu predložený výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne však neobsahuje z hľadiska výšky skutočného
príjmu žalovaného relevantné údaje. Za danej dôkaznej situácie súd preto zastáva názor, že žalobca
hodnoverne nepreukázal, že by pre účely skúmania bonity žalovaného mal k dispozícii od žalovaného

údaje o jeho čistom mesačnom príjme alebo že by mal čistý mesačný príjem žalovaného riadne zistený
a overený niektorým z interných alebo externých zdrojov. Žalobca tak hodnoverne nepreukázal, že pre
účely posúdenia bonity žalovaného mal k dispozícii základnú položku vyžadovanú ust. § 7 ods. 20 písm.
a) ZoSÚ, a to skutočný čistý mesačný príjem žalovaného.

15. Z tabuľky priemernej úrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a
nové obchody) vyplýva, že úroková sadzba v mesiaci 02/2019 pre spotrebiteľské a ostatné úvery bola
vo výške 7,89 %.

16. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne

zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je

dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce

sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

26. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

27. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

28. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)
poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na

údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

29. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.30. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky

spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

31. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,

voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o
príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku

19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné
minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.

32. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

33. Žalobca je poskytovateľom úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je
fyzická osoba, ktorá neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Predmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako

vzťah spotrebiteľský, kde žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.
Napokon uvedené je zrejmé aj z označenia Zmluvy a existencia spotrebiteľského vzťahu nebola medzi
stranami sporná.

34. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo

výške 800 eur.

35. Žalobca rovnako preukázal platby žalovaného prehľadom platobnej disciplíny v rozsahu 423,66 eur.

36. Žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý úver s ročným úrokom vo výške 16,79 %, čo vyplýva

z obsahu Zmluvy.

37. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere v mesiaci február 2019 (nové obchody) so splatnosťou nad 5 rokov bola úroková
sadzba 7,89 % p.a. Je teda nepochybné, že ročná sadzba úroku dohodnutého v Zmluve (16,79 %) v

súdenej veci priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú v tomto období bankami prevyšuje o viac ako 100
%.

38. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je
právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov

poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo
1/2009 zo dňa 31.07.2009).39. V predmetnom spore boli v Zmluve dojednané neprimerané vysoké úroky, výška ktorých odporuje
dobrým mravom, preto je podľa názoru súdu s poukazom na ust. § 39 OZ Zmluva v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

40. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia súdov, cit.: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky
prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje
dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami
je netolerovateľné za žiadnych okolností, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal

žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky
neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne
postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne
mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu
v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a

za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ (rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014).

41. Súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutia súdom pri posudzovaní výšky úrokov a najvyššej prípustnej
odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorých, cit.: „Občiansky zákonník, Obchodný

zákonník a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, neobsahoval ustanovenia o tom, do akej
konkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú
odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných
prostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v
čase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje okresný súd z možnosti

posudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých
mravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom,
nakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý
širší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého
hlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém

pozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa
aj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska
platnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,
či nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru
neodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základných zásad, na ktorých je občianske

právo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký
úrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku
treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov
v rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že určujúcim kritériom
primeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu,

ktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úverov v
porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok.“ (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31.05.2018).

42. K argumentácii žalobcu súd uvádza, že § 53 ods. 6 OZ nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej

sadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačný
mechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými
slovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 OZ môže
byť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené
iba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj

individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne
ďalšie okolnosti. V podrobnostiach súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 16Co404/2017 zo dňa 31. mája 2018.

43. Súčasne je v tomto prípade potrebné poukázať na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č.

141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníkavzneníneskoršíchpredpisov.Touto
novelou sa vykonáva § 53 ods. 6 OZ ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno
od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala žesamotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov.
Podľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych
rozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými

mravmi, a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých
mravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť pri
splnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková podstata
úžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej ostatných
znakov - v danom kontexte bude potrebné, aby súdy pri zachovaní vzťahu subsidiarity § 39 OZ správne

vyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a OZ, ktorý predstavuje iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho
úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj
trh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom, keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve
v dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020 z 22.10.2020).

44. „Odvolací súd uvádza, že od 01.06.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods.
6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
nesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a

lehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného
ustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v
konečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol
zákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so
zrušením zákona č. 258/2001 Z.z. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka

bolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza
pri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku
odplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu
poskytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov
poskytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa

mohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda
na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek
pravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť
posudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe

ustálenejjudikatúrypristúpiťkposudzovaniuodplatyzaloženejnareferenčnejbázeodplatypožadovanej
bankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava
14Co/262/2014 z 15.3.2016).“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/233/2019 z
14.10.2020).

45. „Aplikáciu § 3 OZ nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6 OZ, kedy za obvyklé, primerané a neúžernícke úroky
nie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú za
neprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
10Co/48/2018 z 31.01.2019).

46. „Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala
v čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 12,54 %, teda prekročenie tejto
úrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 6 rokov, o skoro 100 %, nemožno považovať
za iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia jej
bonity.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26.11.2020).

47. „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto
zložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s

dobrýmimravmialebonie.“...„Prinebankovýchsubjektoch,ktorésútaktiežsúčasťoufinančnéhotrhu,sa
vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac
ako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 17,70 % oproti priemernej úrokovej miere
bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2018 pri úveroch od 1do 5 rokov vo výške 5,26 % ročne o viac ako trojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno
považovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o
úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci
sp.zn. 7CoCsp/54/2020 z 24.6.2021).

48. Keďže je podľa názoru súdu zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami neplatná v
časti úrokov, žalobca má právo len na vrátenie istiny úveru, ktorého splatnosť bola dohodnutá v zmluve.

Ku dňu vydania rozhodnutia súdu boli v prospech úverového veriteľa vykonané dlžníkom platby vo výške
423,66 eur, započítavajúc celé plnenie žalovaného na istinu a to na splátky úveru za obdobie mesiacov
marec 2019 (splatnosť prvej splátky úveru) až júl 2021 a čiastočne splátky úveru za mesiac august 2021.

49. V ďalšom sa súd zaoberal skúmaním bonity žalovaného a následkov s tým spájaných v prípade
konštatovania porušenia povinnosti dodávateľa.

50. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval s
odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. Žalobcom
predložené dôkazy nemožno považovať za postačujúce k hodnovernému preukázaniu postupu veriteľa
v súlade s § 7 ZoSÚ.

51. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť to, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri
posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a

na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je

zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme

ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,
z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je
povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však

nezbavujeveriteľapovinnostikonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak
trebachápaťakosituáciu,keďvzávislostinafrekvenciisplácaniazostanespotrebiteľovivjehoosobnom/
domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a

obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať
spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo
vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,
konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo
strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp/1/2022, tiež
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 7Csp/80/2020).

52. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ

(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

53. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie dopríslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod

40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

54. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej
povinnosti veriteľa žalobca predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového registra, výstup
z evidencie Sociálnej poisťovne a dokument označený ako Údaje žiadosti/zmluvy č. 1902010572.

55. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ overoval príjem žalovaného len cez predložené
potvrdenie zo Sociálnej poisťovne a vychádzal z nepreukázaného tvrdenia dlžníka o výške jeho

mesačnéhopríjmu,hocijehopovinnosťoujezisťovaťnielenpríjem,aleajvýdavky.Priskúmanívýdavkov
musí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti.

56. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil na výšku
žalovaným deklarovaných nešpecifikovaných výdavkov vo výške 580 eur, ohľadom ktorých sa možno

len domnievať, že predstavujú výšku mesačných splátok ostatných úverov žalovaného. V predmetnom
dokumente nie sú uvedené žiadne „Iné mesačné výdavky“.

57. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ vyplýva, že náklady na zabezpečenie základných životných
potriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosť,jenevyhnutnéposudzovať

s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto
zákonnej povinnosti zbaviť prípadným odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a
tentopostupnezohľadňujeindividuálnosťživotnejsituácietohoktoréhospotrebiteľaajehorodiny,pričom
žalobca v podanej žalobe ani len netvrdil, že pri posudzovaní bonity žalovaného bolo prihliadnuté aj na
jeho výdavky.

58. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018 z
25.7.2018, cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,

neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a
osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při

posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na
tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem

§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace
získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.
objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka. Nepochybně klíčová je i povinnost
věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním
a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných

výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1.4.2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího
soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,

výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“.59. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,

že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

60. Podľa názoru súdu všetky zistené skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie
povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie
o bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii, kedy
súdu nepreukázal to, že by mal relevantne a spoľahlivo overený príjem žalovaného v čase uzavretia
zmluvy o úvere. Ďalej tiež veriteľ nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil výdavky žalovaného, aj
keď mal objektívnu možnosť a zároveň aj povinnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť.

61. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019, podľa
ktorého: „Je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade
s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez
zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného
z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej

veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal
odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek
tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda
zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie
si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom

stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“.

62. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022, cit.:
„Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ
nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný
splácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny
obraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.
Z dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších
výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako
spotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá

veta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si
na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď
síce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a
pod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,
keď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia

skutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti
žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“

63. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru

Súdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by
bolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice
2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali
preukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril
jeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje

vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny
výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto
rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.
Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomínevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti
poskytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).

64. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal aj zo záveru o nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite hrubého porušenia
povinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver, úver posúdil
ako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným právnym úkonom,
ktorý je v rozpore so zákonom.

65. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň, že úver nebolo možné predčasne zosplatniť, potom žalobca má právo len na vrátenie istiny
úveru zodpovedajúcej nepremlčaným splátkam úveru splatným ku dňu vyhlásenia rozsudku.

66.Stranysavzmluveoúveredohodlinasplateníúveruvovýške800eurmesačnýmisplátkamipo14,58

eur, a to vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc splátkou splatnou dňa 20.03.2019. Vzhľadom
na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru mal byť predmetný úver splatený
za obdobie 55 mesiacov, a to 54 splátkami po 14,58 eur a poslednou splátkou vo výške 12,68 eur
(poskytnutý úver 800 eur : splátka vo výške 14,58 eur). Posledná splátka úveru sa tak stala splatnou
dňa 20.10.2023.

67. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 19.11.2024, teda sa v predmetnom konaní mohol
s poukazom na § 54a OZ a na dohodu strán o splatnosti jednotlivých splátok úveru k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, úspešne domáhať voči spotrebiteľovi zaplatenia splátok úveru splatných počnúc
20.11.2021 až po splátku splatnú dňa 20.10.2023 (24 splátok), čo pri výške dojednanej bežnej splátky

(14,58 eur) a poslednej splátky vo výške 12,68 eur predstavuje pohľadávku vo výške 348,02 eur (23 x
14,58 eur + 1x 12,68 eur), ktorú sumu uložil súd žalovanému zaplatiť žalobcovi. Vo zvyšku uplatnený
nárok žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov súd považoval vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a tiež na premlčanie splátok úveru splatných pred 20.11.2021 za nedôvodný
a žalobu v tomto rozsahu zamietol.

68. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

69. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

70. Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

71. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich

splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru
vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný
princíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni
keď sa celý dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž
bolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že úver

súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na poskytnutý úver vrátiť veriteľovi len
v rozsahu splatnej neuhradenej poskytnutej istiny úveru vo výške 348,02 eur. Keďže išlo o úver, ktorý sa
mal podľa predloženého výpisu splácať v mesačných splátkach a výška žalovanému predpisovaných
splátok bola 14,58 eur mesačne, potom mal žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej
istiny) v skutočnosti splatiť v 55 splátkach, a teda poslednú splátku by hradil po 55 mesiacoch dňa

20.11.2023 (splácanie malo byť k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom marec 2019. Sadzbou úroku
z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 9,5 % ročne. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie
úroku z omeškania v nižšej sadzbe, ktorú sadzbu súd nemohol v rozhodnutí prekročiť. Preto vzhľadomna skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.11.2023 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením celej
nevrátenej úverovej istiny úveru vo výške 348,02 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd zaplatiť
žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 348,02 eur od 21.11.2023 do zaplatenia.

Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok
nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z
omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a
zdôvodovužuvedenýchzamietoljuajvčastiúrokuzomeškaniapožadovanéhozačaspred21.11.2023.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

75. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Procesný úspech sporových strán
v prejednávanej veci bol približne rovnaký, kedy procesný úspech žalobcu predstavoval sumu 348,02
eur (53,62 % z uplatneného nároku) a procesný úspech žalovaného predstavoval sumu 301,07 eur

(46,38 % z uplatneného nároku). Vzhľadom na túto skutočnosť súd s poukazom na citované zákonné
ustanovenie rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán tak, že vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.