Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207418
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1717207418.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: C. J., F.. X.X.XXXX, B. XX/XX, Š.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, Radničné námestie 1, Pezinok, proti žalovanej: D.
U., F.. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX I., Š., zastúpenej: KUČERKOVÁ ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o.,
Fučíkova 548/31, Senec, IČO: 53 868 030, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 42C/18/2017-323, zo dňa 30.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
- rodinný dom súpisné Č. XX, W.I. na A. R.

. XXXX, na H. Č.. XX/X Z. R. XX E. I. na A. R. Č.. XXXX, na H. Č.. XX/X Z. R. XX E., F.B. J. R. Z.
H., Z. Š., P. Ú. R. Š., zapísaný na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor a žalobkyni priznal proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa
žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2017 pôvodne domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
a to k rodinnému domu J. Č. XX, H. na H. Č.. XX, W. na A. R. Č.. XXXX, R. Okresným Ú. H., katastrálnym
odborom. Spresnením žalobného petitu písomným podaním zo dňa 21.1.2019 sa domáhala petitu v

zhodnom znení, ako je obsiahnuté vo výroku napadnutého rozhodnutia.

2. Žalobkyňa uplatnený nárok odôvodnila tým, že právny stav zapísaný v príslušnom katastri
nehnuteľností nie je zhodný so stavom skutkovým z dôvodu, že rodinný dom ako jedna bytová jednotka
sa podľa skutočného stavu nachádza na H. Č.. XX/X I. Č. na H. Č.. XX (R. G. H. Č.. XX/XXXX, zo dňa
16.3.2016). Uviedla, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností na listL. R. Č.. XXXX I. A. R. Č.. XXXX

J. S. C. F. na H. Č.. XX/X, I. F. J. O. na H. Č.. XX a to iba časť domu ako samostatná bytová jednotka.
Predchodcovia žalobkyne rodinný dom nachádzajúci sa na H. Č.. XX/X v roku 1956 prestavali tak, že k
domu pristavili prístavbu, ktorá siahala na H. Č.. XX, pričom v súčasnosti prebieha konanie na Okresnom
úrade v Pezinku, katastrálny odbor, o zápis S. C. Č.. XX na H. Č.. XX/X na A. R. Č.. XXXX. Ozrejmila,
že podľa aktuálneho právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností na lO. R. Č.. XXXX, J. Č. S.
C. Č.. XX J. Ž. R. H. 1. I. D. U., S.. G., R. H. 1. a práve s týmto právnym stavom nesúhlasila, nakoľko

mala za to, že je jedinou vlastníčkou rodinného domu so J. Č. XX, W. na A. R. Č.. XXXX, na H. Č.. XX,
F. J. R. Z. H., P. Ú. R. Š.ce, zapísaného na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor. Pre objasnenie
historických skutočností ohľadom polohy a vlastníctva S. C. Č.. XX uviedla, že na paS. Č.. XX/X I. H.
Č.. XX/X sa nachádzal v roku 1942 rodinný dom so súpisným Č. XX (F. J. Č. XX), ktorý bol v roku 1942
darovaný CY. J. (Z. Ž.) I. D. T. B.Á. J.. H. Č.. XX zostala v podielovom spoluvlastníctve T. B. J. I. B.Á.
J.. T. J. K. S. C. Č.. XX Q., Ž. B. J. (Z. Ž.) užíval časť nehnuteľnosti postavenú na pI. Č.. XX/X I. B. J.

K. Č. F. H. na H. Č.. XX/X, H.ričom obaja mali vlastný vchod a bytovú jednotku. Rodinný dom na H.
Č.. XX/X bol zrekonštruovaný v roku 1956 a to na základe výmeru zo dňa 26.7.1956, ktorý bol vydanýObecným národným výborom v Pezinku a ktorým bola povolená stI. B. J. (Z. Ž.) H. S. C. Č.. XX, F. J.
na H. Č.. XX/X. Prestavba mala spočívať v prístavbe - v rozšírení rodinného domu a to až na H. Č.. XX.
Prestavba sa uskutočnila v roku 1956 s tým, že B. J. P. S. C. na H. Č.. XX/X pristavil časť, ktorá siahala

na H. Č.. XX, pričom ale tento pozemok bol v podielovom spoluvlastníctve s T. B. J.. Na H. Č.. XX/X B.
J. ako stavebník postavil prístavbu ako súčasť rodinného domu Č.. XX J. na H. Č.. XX/X. Dňa 13.3.1995
polovičná spoluvlastníčka H. Č.. XX a časti rodinného domu nachádzajúceho sa na H. Č.. XX I. H. F. B.
J. - E. T. previedla kúpnou zmluvou svoj podiel na pozemku a časti rodinného domu Č.. XX na H. Č.. XX
na E. T.. Žalobkyňa bola názoru, že prevedený podiel časti S. C. Č.. XX E. T. do vlastníctva v tom čase

nepatril. V roku 1995 bola jedinou R. C. Č.. XX, ktorý sa nachádza na H. XX/X I. Č. na H. Č.. XX I. J. S..
F. (E. Ž.), čoho dôkazom bola dohoda dedičov po F. B. J. (Z. Ž.) schválená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava - vidiek sp. zn. 4Nc/138/64, zo dňa 10.6.1964, potvrdená dňa 7.9.1964 Štátnym notárstvom
Bratislava - vidiek uznesením č. D 1403/63-12-13.

3. Ďalej žalobkyňa uviedla, že MÁ. T. I. H. F. B. J., previedla kúpnou zmluvou rodinný dom s pozemkom

na H. Č.. XX/X, P. T. R. I. J. H. na H. na H. Č.. XX, I. I. J. H. P. Č. S. C. Č.. XX na H. Č.. XX/X (právny
úkon v tejto časti považovala za neplatný, nakoľko predávajúca nebola vlastníčkou ani spoluvlastníčkou)
a kataster nehnuteľností v Pezinku prevod spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti S. C. Č.. XX
povolil. Mala za to, že táto skutočnosť nastala kvôli chybe v evidencii zapísaných údajov na príslušnom
katastri nehnuteľností, ktorý zapísal časť S. C. Č.. XX I. samostatnú bytovú jednotku na H. Č.. XX/X

a tiež kvôli tomu, že kataster nehnuteľností automaticky zapísal vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti
podľa spoluvlastníckych podielov k pozemku na H. Č.. XX a následným povolením prechodu/prevodu
spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti, ktorá však reálne tvorila jednu bytovú jednotku a to
rodinný dom súpisné číslo 40. Dodala, že v roku 2004 sa uskutočnilo dedičské konanie po nebohej
I. J. (E. Ž.) a jedinej vlastníčke S.U. C. Č.. XX (viď Osvedčenie o dedičstve č. Dnot/33/2004), pričom

predmetom dedičského konania bol okrem iného aj spoluvlastnícky podiel na pozemku na H. Č.. XX na
A. R. Č.. XXXX a na nej postavená časť rodinného domu J. Č. XX a to v 1. Dedičstvo v roku 2004 bolo
vyporiadané dohodou dedičov tak, že žalobkyňa spolu so svojou sestrou E. J. nadobudli každá 1. H. Č..
XX spolu s domom súpisné Č.Í. XX. V čase prejednania dedičstva bola spoluvlastníčkou v 1 žalovaná.
Časť rodinného domu J. Č. XX na H. Č.. XX/X nadobudla žalobkyňa a jej J. E. J. každá v podiele 1. V

čase prejednania dedičstva bola spoluvlastníčkou v 1 žalovaná, súčasťou dedičstva však nebol S. C. J.
Č. XX, F. J. na H. Č.. XX/X (ktorý bol prededený dodatočne v roku 2013), ale znova len jeho prístavba
na parcele č. 77/1. Žalobkyňa poukázala na to, že v katastri nehnuteľností Okresného úradu Pezinok
je časť rodinného domu J. Č. XX vedená ako samostatná nehnuteľnosť nachádzajúca sa na H. Č.. XX.
Skutočnosť, že rodinný dom ako jedna bytová jednotka nestojí len na parcele

Č.. XX, I. na H. Č.. XX/X J. H. na H. Č.. XX, namietala v podaní na Okresný úrad Pezinok zo dňa
5.10.2015, ktorým navrhla prešetrenie a následné odstránenie chýb v katastrálnom operáte, ale kataster
nehnuteľností listom zo dňa 3.11.2015 potvrdil, že nehnuteľnosť na H. Č.. XX je evidovaná správne, s
čím nesúhlasila. Dôvodila, že podľa geometrického plánu č. 168/2005, zo dňa 27.9.2005, vyhotoveného
O.. S. J. a podľa pripojeného Výkazu výmeru a Identifikácie parciel č. K1 1304/2005 sa rodinný dom J. Č.

XX, Z. R. XX E., F. na H. Č.. XX/X, príslušný kataster nehnuteľností však na základe tohto geometrického
plánu odmietol rodinný dom na H.
. XX/X zapísať. Dňa 18.2.2013 sa pod sp. zn. 31D/26/13, Dnot 6/13 uskutočnilo konanie o dodatočne
objavenom dedičstve po B. J. (Z. Ž.), ktorý zomrel dňa 17.10.1963. Predmetom dedičského konania
bola okrem iného aj H. Č.. XX/X a na nej stojaci dom o výmere 47 m2 a na základe tohto dedičského

konania sa výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností stala žalobkyňa. Doplnila, že na tento účel
bola Správou katastra v Pezinku vyhotovená identifikácia H. Č.. P.. XXXX/XXXX.

4. Na základe uvedeného mala za to, že jeden rodinný dom so J. Č. XX T. J. F. J. na H. Č.. XX/X
prededený v roku 2013 (vlastníčkou ktorého je žalobkyňa a dom nie je zapísaný v katastri nehnuteľností)

a časť rovnakého rodinného domu nachádzajúceho sa na H. Č.. XX bola postupne prevádzaná a
predeďovaná (žalobkyňa je spoluvlastníčkou a žalovaná je spoluvlastníčkou tejto časti). Poznamenala,
že v súčasnosti užíva rodinný dom súpisné Č. XX na H. Č.. XX/X I. Č.. XX ako jednu bytovú jednotku,
pričom žalovaná ani jej právni predchodcovia rodinný dom nikdy neužívali. Od roku 2005 do roku 2015
bolo z jej strany vykonaných niekoľko pokusov na mimosúdne vyriešenie veci, avšak neúspešne; v

súčasnosti je na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor, vedené konanie o zápis nehnuteľnosti
S. C. Č.. XX F. J. na H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX. K návrhu na zápis bol predložený Geometrický plán č.
25/2016, zo dňa 16.3.2016, vypracovaný Q. C., potvrdenie Z. Š. o tom, že rodinný dom stojaci na H. Č..
XX/X I. H. Č.. XX E. Z. Č. XX I. J. Č.Í. XX, P. F. R. Z. F. na H. Č.. XX/X W.apísať a to z dôvodu, že na častidomu stojaceho na H. Č.. XX už viazne záložné právo súčasného spoluvlastníka (žalovanej) a tiež nie
je v jeho právomoci meniť vlastnícke právo bez súdneho rozhodnutia. Niekoľko rokov sa snažila, aby
jej bol bankou poskytnutý hypotekárny úver na rekonštrukciu rodinného domu J. Č. XX ale neúspešne,

nakoľko dom nachádzajúci sa na H.
. XX/X nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností a časť domu nachádzajúca sa na H. Č.. XX je v
spoluvlastníctve so žalovanou, z uvedeného dôvodu mala za daný naliehavý právny záujem na určení
vlastníckeho práva domu stojaceho na H. Č.. XX, nakoľko bez takéhoto určenia by bolo ohrozené jej
právo nehnuteľnosť užívať a jej právne postavenie by sa stalo neistým. Okrem toho naliehavý právny

záujem mala daný aj spôsobilosťou rozhodnutia byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
28.9.2010, sp. zn. 179/2010). K dobromyseľnosti nadobúdateľov časti rodinného C. Č.. XX F. J. na H.
Č.. XX uviedla, že nadobúdatelia - E. T. v kúpnopredajnej zmluve nadobudli do vlastníctva dva rodinné
domy, jeden stojaci na H. Č.. XX/X, W. na A. R. Č.. XXXX, ktorý mal v čase kúpy rovnaké súpisné číslo
ako rodinný dom žalobkyne a to J. Č. XX, Q.voril však samostatnú bytovú jednotku so samostatným

vchodom na H. Č.. XX/X. Ďalšiu nehnuteľnosť, ktorú manželia touto kúpnou zmluvou nadobudli, bol
podiel k spornej časti rodinného domu J. Č. XX, F. J. na H. Č.. XX. E. T. ako kupujúci vyhlásili, že im je
známystavpredávanýchnehnuteľnostíatedamuselivedieť,ženaH.Č..XXsanachádzalenčasťjednej
bytovej jednotky rodinného domu, konkrétne kuchyňa a izba. Pri bežnej opatrnosti mali (a aj žalovaná
ako ich právna nástupkyňa) vedieť, že časť rodinného domu ako jednej bytovej jednotky je samostatne

neprevoditeľná. Vedeli tiež, že rodinný dom obýva žalobkyňa so svojou sestrou, pričom kupujúci si nikdy
nerobili nárok na užívanie nehnuteľnosti ani na úžitky z užívania cudzej nehnuteľnosti. Mala za to, že z
uvedeného dôvodu neexistuje dobromyseľnosť na strane kupujúcich, ani na strane žalovanej.

5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

vo vzťahu ku skutkovému stavu zistil, že výmerom Okresného národného výboru v Pezinku zo dňa
26.7.1956 bola stavebníkovi B. J. povolená stavba rodinného domu svojpomocne v obci, R. K. Č.. XX,
na H. Č.. XX. Výmerom bola určená výška podlahy 60 cm nad terén, výška rímsy 415 cm nad terén,
povinnosť previesť okapný žľab od suseda A. S. a prevedenie elektronickej inštalácie. Z listu vlastníctva
č. XXXX pre P. Ú. R. Š. R.yplynulo, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou H. Č.. XX/X, P. Ú. R. Š.. Podľa

listu vlastníctva
Č.. XXXX pre P. Ú. R. Š., sú žalobkyňa a žalovaná podielovými spoluvlastníčkami, každá v 1 H. Č..
XX I. J. J. Č. XX na H. Č.. XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2. Z Darovacej zmluvy zo
dňa 8.3.1942 vyplynulo, že darujúci rodičia darovali a do vlastníctva odovzdali svoju celú nehnuteľnosť
v pozemnoknižnej vložke, katastrálne územie R. Š. Č.. XX H.. I..X.S..Č.. X-X. H. Č.. XX/X, XX/X I. XX,

W., C. Č.. XX J. C. J. Č.. XX I. Č.. XX, Q.. D.. J. H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX J. J. B. J. W. R. Š. Č..
XX. Darujúci rodičia darovali a do vlastníctva odovzdali celú nehnuteľnosť v pozemnoknižnej vložke
katastrálne územie R.Ľ. Š. Č.. XXXX H.. I..Xr.Č.. X-X. H. Č.. XX/X, XX/X I. XX, C. Č.. XX I. J. C. J. J.
B. J.. Podľa uznesenia č. 1633/42 súd povolil zápis nehnuteľností vyplývajúci z darovacej zmluvy zo
dňa 8.3.1942 v prospech B. I. B. J. s tým, že vlastnícke právo zapísal v rozpore s darovacou zmluvou

pre C. Č.. XX pri oboch obdarovaných, namiesto správneho zápisu C. Č.. XX I. Č.. XX tak ako to
vyplýva z darovacej zmluvy. Zápis darovaných parciel súd vykonal v súlade s darovacou zmluvou. Podľa
uznesenia štátneho notárstva č. D 1403/63-12 -13, zo dňa 7.9.1964, predmetom dedičstva po zosnulom
B. J. T. 1. C. R. R. Č. v hodnote 7.000 Kčs.

6. Ďalej uviedol, že v zmysle Osvedčenia o dedičstve PK 8 D 43/2004-56, Dnot 33/2004, zo dňa
27.4.2006, po F. I. J., S.. F., F. E. J. I. C. J., každá v 1 k vyššie uvedenému podielu, každá v 1 vzhľadom
k celku nehnuteľnosti zapísanej na A. R. Č.. XXXX, H. Č.. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 75
m2 a na nej postavený S. C. Č.. XX, H. Č.. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m2, H. Č..
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 v 1-ici. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D/26/13,

Dnot 6/13, zo dňa 21.2.2013, po B. J.Z. W. C. J. okrem iného H. Č.. XX/X, dom o výmere 47 m2, v
celosti. Z kolaudačného rozhodnutia E. Š. zo dňa 31.8.2004 vyplynulo, že Z. Š. ako príslušný stavebný
úrad povolila užívanie stavby a stavebné úpravy rodinného domu, J. Č. XX I. J. G. H. Č.. XX/X C., H.
Č.. XX/X G., P. Ú. R. Š.. Podľa rozhodnutia o určení súpisného a orientačného čísla zo dňa 20.1.2005,
Z. Š. určila pre stavbu a stavebne upravený rodinný dom a garáž postavené v Z. Š., v časti Z. Š., na

K. B., Z. Č. XX/A, J. Č. XXXX, s tým, že sa jedná o stavebne upravený rodinný dom (predchádzajúce
Z. Č. XX, J.H. Č. XX), P. J. F. R. P. Ú. R. Š., na H. Č.. XX/X I. G. na H. Č.. XX/X, P. R. J. O.. R. T. I.
E. O. T.A., S.. T., B. XX, Š..7. Z Kúpnej zmluvy (zo dňa nedatované), podpísanej zmluvnými stranami dňa 13.3.1995, doručenej
katastrálnemuúraduvBratislavedňa20.3.1995,nazákladektorejbolvkladvlastníckehoprávapovolený
dňa 23.12.1994, pod č. V 1537/94, vyplynulo, že bola uzatvorená medzi H. E. T. I. P. E. O.. R. T. I. O.

T.. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve predávajúcej: pI. Č.. XX/X, W.
Z. R. XXX E., H. Č.. XX/X, W. H. Z. R. XX E. J. S. C. J. Č. XX, W. na A. R. Č.. XXXX pre P. Ú. R. Š.
a nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve o veľkosti podielu 1 a Q. H. Č.. XX zastavaná plocha o
výmere 75 m2, s rodinným domom Č. XX I. H. Č.. XX zastavaná plocha o výmere 281 m2, zapísané
na A. R. Č. XXXX pre P. Ú. R. Š.. Vzhľadom na uvedené mal za preukázané, že rodinný dom J. Č. XX

bol v zmysle uvedenej kúpnej zmluvy zapísaný na dvoch listoch vlastníctva (list R. Č.. XXXX I. A. R. Č..
XXXX pre P. Ú. R. Š.) I. R. C. R. H. I. Q. Č.. XXXX R. H. X/X I. Č.. XXXX R. H. X/X.

8. Ďalej zistil, že podľa kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2005 O.. R. T. J. E.L. O. T. H. D. U. I. D. E. D. U. H.
H. Č.. XX/X, W. Z. R. XXX E., H. Č.. XX/X W. H. I. F. Z. R. XX E., J. J. J. Č. XXXX - C. na K. B. J. Z.
Č. XX/A, H.ostavený na pozemkoch s H. Č. XX/X I. H.

Č.. XX/X, stavbu bez súpisného čísla, garáž postavenú na pozemkoch s H. Č.. XX/X, H. H. Č.. XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a 38 m2, H. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 132 m2, H. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 17 m2 a stavbu so J. Č. XX - S.
C. H. na H. XX/X/X I. XX/X/X. R. H. P. H. Č.. XX/X, záhrada o výmere 236 m2, H. Č. XX/X zastavené
plochy a nádvoria o výmere 47m2, stavbe so J. Č. XXXX, K. B. J. Z. Č. XX/A H. na H. J. H. Č.. XX/X

I. XX/X, stavba bez súpisného čísla, garáž postavená na pozemkoch s H. Č.. XX/X D. o veľkosti 1/1 a
k nehnuteľnostiam stavby so J. Č. XX S. C. H. na H. XX/X/X I. XX/X/X. Vlastnícke právo k H. Č.. XX/
X, záhrady o výmere 236 m2, parcelné
č. 76/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, je veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1.

9. Ozrejmil, že určovací návrh je na mieste tam, kde jeho pomocou možno odstrániť stav ohrozenia
práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak. Právny záujem,
ktorý je podmienkou prípustnosti tohto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.
Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a

súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Súd prvej inštancie mal vykonaným
dokazovanímpreukázanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníckehoprávaknehnuteľnostirodinný
dom, súpisné Č. XX, W. na A. R. Č.. XXXX, na H. Č.. XX/X o výmere 31 m2 a na liste R. Č.. XXXX, na H.
Č..XX/X o výmere 47 m2, nachádzajúci sa v okrese Pezinok, obci Š., P. Ú. R. Š., zapísaný na Okresnom

úrade Pezinok, katastrálny odbor a to z dôvodu, že len na základe určovacej žaloby vydaný rozsudok
v tejto veci môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu a bol v súlade so skutočným užívaním nehnuteľnosti. Dôvodil, že ide
o rozpor vo vlastníctve nehnuteľnosti podľa stavu vyplývajúceho z katastra nehnuteľností a faktickým
stavom užívania.

10. Konštatoval, že z darovacej zmluvy zo dňa 2.4.1942 vyplynulo, že právni predchodcovia B. (H. Ž.)
I. B. (H. Ž.) J.Q. darovali a do vlastníctva odovzdali svoje F. C. Č.. XX a dom
č. XX W. R. H. W. P. Ú. R. Š. Č.. XXXX. Dom
č. XX F. J. na H. Č.. XX/X I. Q. J. C. na H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX T. C. B. J. (H. Ž.) I. C. Č.. XX F.

J. na H. Č.. XX/X I. Q. J. C. J. H. Č.. XX/X, XX/X I. XX T. C. B.F. J., z čoho mal za preukázané, že
nehnuteľnosť (rodinný dom) bola už v čase darovania rozdelená podľa užívania T. J.. Dodal, že rodinný
dom nachádzajúci sa na H. Č.. XX/X I. Č.. XX/X bol taktiež rozdelený výmerom Odboru výstavby ONV
v Pezinku zo dňa 4.1.1954, ktorým sa povolilo rozdelenie nehnuteľnosti podľa užívania. Výmer vydaný
ONV v Pezinku dňa 26.7.1956 povoľoval prestavbu rodinného domu, ale táto prestavba sa uskutočnila

prístavbou (Q. Č. na H. Č.. XX) P. S. C. Č.. XX (F. J. na H. Č.. XX/X). Dospel k záveru, že v prípade, ak by
nehnuteľnosť-C.Č..XXakocelokbolvspoločnompodielovomspoluvlastníctveB.J.I.B.J.anachádzal
by sa už v roku 1942 aj na H. Č.. XX, nemohol by príslušný ONV povoliť prestavbu len jednému zo
spoluvlastníkov B. J. bez súhlasu druhého spoluvlastníka B. J. a musel by ho do konania prizvať ako
účastníka konania. Považoval za nepravdepodobné, ak išlo o prestavbu existujúceho domu, že by ONV

určoval výšku podlahy, rímsy a odkvapu a mal za to, že nebolo možné, ak sa dom nachádzal na paS.B.
Č.. XX/X, Č.. XX/X I. Č.. XX, aby ONV povoľovalo prestavbu rodinného domu len v časti nachádzajúcej
sa na H. Č.. XX, nakoľko nehnuteľnosť ako obytný celok - nesprávne označený ako jedna jednotka C.
Č.. XX, sa nemohla deliť na samostatné časti podľa jednotlivých parciel - jedna časť domu na H.Č.. XX/X, Ď. Č. na H. Č.. XX/X I. Ď. na H. Č.. XX. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi za
preukázané že k domu na H. Č.. XX/X bola v rokoch 1956 a 1957 pristavená nová časť a to na vtedajšej
H. Č.. XX.

11. Tvrdenie, že sa jedná o dve samostatné nehnuteľnosti mal za preukázané skutočnosťou, že C. Č..
XX (F. XX) F. R. H. J.Í. T. J., resp. už ich právnych nástupcov, keďže právna F.Ň. B. J. v roku 1995 kúpnou
zmluvou previedla, bez súhlasu spoluvlastníkov v rámci jednej bytovej jednotky, iba jej dve časti a to časť
nachádzajúcu sa na H. Č.. XX/X I. na H. Č.. XX I. W. Q. O. C. R. Č. na H. Č.. XX/X mal byť vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne. Zároveň E. T., S.. P., previedla kúpnou zmluvou v roku 1995 dve časti domu na
H. Č.. XX/X I. Č. C. na R. H. Č.. XX na E. T., právnych predchodcov žalovanej. Uviedol tiež, že z kúpnej
zmluvy (zo dňa nedatované), podpísanej zmluvnými stranami dňa 13.3.1995, doručenej katastrálnemu
úradu v Bratislave dňa 20.3.1995, s vkladom vlastníckeho práva povoleným dňa 23.12.1994, pod č. V
1537/94 vyplynulo, že na žalovanú (v tom čase spolu s manželom) boli prevedené dve časti tej istej
nehnuteľnosti domu J. Č. XX a to v podiele 1/1 pre časť domu, ktorá je umiestnená na H. Č.. XX/X a v

podiele 1 pre časť domu, ktorá bola umiestnená na H. Č.. XX (dnes na H. Č.. XX/X). Súd prvej inštancie
zdôraznil, že v konaní ako predbežnú otázku riešil platnosť kúpnej zmluvy, podpísanej dňa 13.3.1995,
ktorú žalovaná napadla námietkou neplatnosti a ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon
(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) pre jej neurčitosť, nakoľko pri identifikácii predmetu prevodu
rodinného domu bol nesprávne označený a to dvoma rozdielnymi veľkosťami výlučného a podielového

spoluvlastníctva pre ten istý nedeliteľný predmet (rodinný dom). Súčasťou zmluvy nebol ani geometrický
plán,ktorýbypreukázalprípadnérozdeleniepodielovéhospoluvlastníctva,resp.inýdokument,zktorého
by vyplynulo presné určenie prevodu, resp. jeho odčlenenie od pôvodnej nehnuteľnosti ako celku. Na
základe týchto skutočností dospel k záveru, že zmluva o prevode vlastníckeho práva podpísaná dňa
13.3.1995 je absolútne neplatný právny úkon. Ozrejmil, že pri vyslovení absolútnej neplatnosti kúpnej

zmluvy nemohol postupovať podľa § 41 Občianskeho zákonníka, nakoľko z povahy inštitútu kúpnej
zmluvy (§ 588 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) nemožno oddeliť časť neurčitú od ostatného
obsahu zmluvy.

12. Dôvodil, že žalovaná svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti rodinného domu č. XX na H. Č..

XX/X (H. H. Č.. XX) odvodzovala od kúpnej zmluvy zo dňa 14.4.2005, na základe ktorej E. T. previedli
nehnuteľnosti nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 13.3.1995 na E.L. U., teda dnes
žalovanú a to tak, že časť rodinného domu bola v kúpnej zmluve označená ako rodinný dom J. Č. XXXX,
na H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX/X a 1 stavby so súpisným Č. XX (S.) dom postavený na pozemku s H. Č..
XX/X/X I. H. Č.. XX/X/X. Dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná a jej právna predchodkyňa

uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebolo možné prihliadať
aninaprevodvlastníckehoprávakspornejnehnuteľnostinažalovanú,nakoľkojejprávnypredchodcovia
spornú nehnuteľnosť nenadobudli a teda nemohli previesť viac práv ako sami mali. Mal za to, že
držba žalobkyne spornej nehnuteľnosti nebola ničím rušená, žalovaná nikdy relevantným spôsobom
vlastníctvo žalobkyne nerušila a teda boli splnené zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, ktorými sú spôsobilosť predmetu
vydržania, oprávnená držba a uplynutie vydržacej doby. Súd prvej inštancie mal listinnými dôkazmi
oprávnenú držbu za preukázanú, nakoľko predchodcovia žalobkyne nehnuteľnosť Č.. XX nerušene
užívali, zveľaďovali v domnení, že rodinný C. Č.. XX ako celok je vo vlastníctve B. J. (Z. Ž.) I. I. J. (E.
Ž.). V roku 1956 otec žalobkyne ako stavebník pristavil prístavbu k domu na H. Č.. XX, v ktorej rozšíril

obývaciu izbu a chodbu a postupne zaviedol elektrinu a plyn. Po smrti otca žalobkyne nehnuteľnosť Č..
XX T. na základe dedičskej dohody schválenej dňa 7.9.1964 vo vlastníctve jej E. I. J. a to až do roku
2004, kedy zomrela. Na základe uvedeného mal za to, že rodinný C. Č.. XX ako celok nachádzajúci sa
na H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX bol nerušene užívaný B. J., I. J. a neskôr aj žalobkyňou a to od roku 1956
minimálne až do roku 2004.

13. Súd prvej inštancie ozrejmil, že subjektívnou stránkou inštitútu vydržania je presvedčenie držiteľa,
že je vlastníkom veci. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia (starí rodičia a rodičia) žili v rodinnom C.
Č.. XX a zveľaďovali ho od roku 1920 v presvedčení, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Naplnenie
subjektívnej stránky vydržania však nie je postačujúcim predpokladom na vznik vydržania a preto sa v

konaní zaoberal aj naplnením objektívnej stránky inštitútu vydržania, ktorou je existencia skutočností, o
ktorých vydržatelia pri zachovaní obvyklej opatrnosti mali (mohli) vedieť. V tejto súvislosti mal za to, že
počas doby, kedy žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali celú nehnuteľnosť ako vlastnú, si nikto
nerobil žiaden nárok na vlastníctvo, spoluvlastníctvo ani úžitky plynúce z užívania nehnuteľnosti. Pripostupnom prevádzaní časti rodinného C. Č.. XX na H. Č.. XX dokonca právni predchodcovia žalovanej
nerešpektovali predkupné právo žalobkyne ako spoluvlastníčky, čo vyplynulo aj z kúpnych zmlúv.
Žalobkyňa ani jej matka vôbec netušili, že súčasť nehnuteľnosti tvoriaca časť obývacej izby a chodby

mala byť v roku 1995 predaná E. T.. Prevod sa uskutočnil bez jej vedomia a bez vedomia jej matky.
Tá istá situácia sa zopakovala, keď E. T. mali previesť časť rodinného domu na žalovanú (v priebehu
dedičského konania po matke žalobkyne), žalobkyňa nebola oslovená na uplatnenie predkupného práva
a súčasť S. C. Č.. XX sa previedla spolovice na žalovanú znova bez vedomia žalobkyne, ktorá sa až po
smrti matky v roku 2007 dozvedela, že časť rodinného domu je v spoluvlastníctve so žalovanou a zistila,

že žalovaná na túto časť nehnuteľnosti zriadila záložné právo. Bol názoru, že žalobkyňa ani jej právni
predchodcovia ani pri zachovaní náležitej opatrnosti nemali, ani nemohli mať pochybnosti o tom, že sú
výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX, ktorú vždy užívali a
zveľaďovali bez akýchkoľvek vlastníckych a užívateľských nárokov tretích osôb. Držba nehnuteľnosti,
S. C. Č.. XX, zo strany žalobkyne aj jej právnych predchodcov bola oprávnená a dobromyseľná a to
minimálne od roku 1956, kedy otec žalobkyne k rodinnému domu na H. Č.. XX/X pristavil spornú časť

nachádzajúcu sa na H. Č.. XX a do roku 2004 nebolo žiadnych pochybností, že nehnuteľnosť patrí
predchodcom žalobkyne a nikto ich vlastnícke právo nespochybňoval.

14. Napokon uviedol, že vo výroku napadnutého rozhodnutia určil aj vlastnícke právo k časti
nehnuteľnosti postavenej na H. Č.. XX/X, i keď toto vlastníctvo nebolo v konaní spochybňované, avšak

mal za to, že sa jedná o jeden rodinný dom, preto považoval za potrebné výrokom rozhodnutia túto
skutočnosť aj určiť, nakoľko aj v katastri nehnuteľností bude potrebné vykonať zápis takým spôsobom,
aby bolo zrejmé, že sa nejedná o dva rodinné domy, ale jeden o predmet vlastníctva umiestnený na
dvoch samostatných parcelách.

15. Na uvedenom základe za použitia § 137 písm. c) C. s. p., § 37 ods. 1,
§ 39, § 41, § 123, § 132, § 134 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 a § 36a zákona
č. 162/1995 Zb. súd prvej inštancie určil, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rodinný dom J.É. Č.
XX, W. na A. R. Č.. XXXX, na H. Č.. XX/X Z. R. XX E. I. na A. R. Č.. XXXX na H. Č.. XX/X Z. R. XX
E., F. J. R. Z. H., Z. Š., P. Ú.W. R.Ľ. Š., zapísaný na Okresnom úrade Pezinok, katastrálny odbor, je

žalobkyňa. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni
ako plne úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

16. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť, alternatívne určiť, že sporná nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
-spoluvlastníckypodielvoveľkosti 1ažalovanej-spoluvlastníckypodiel 1, jepostavenánapozemkuC-
KN H. Č.. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 47 m2 a pozemku C-KN H. Č.. XX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 31 m2. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej

odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Namietala záver súdu prvej inštancie, že súd uznesením č. 1633/42 povolil zápis nehnuteľností
vyplývajúci z darovacej zmluvy zo dňa 8.3.1942 s tým, že vlastnícke právo zapísal v rozpore s

darovacou zmluvou (odsek 12 napadnutého rozhodnutia). Bola názoru, že z darovacej zmluvy a zo
všetkých vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že rodičia svojim synom darovali do podielového
spoluvlastníctva jeden jediný rodinný dom so súpisným číslom XX (H. J. Č. XX) Q., Ž. B. J. sa stal
vlastníkom daru vo veľkosti 1 rodinného domu a B. J. J. stal vlastníkom daru vo veľkosti druhej 1
rodinného domu postaveného na H. Č.. XX/X, Č.. XX/X I. Č.. XX. Uviedla, že žalobkyňa, ktorá nerušene

užívala predmetnú nehnuteľnosť so svojimi predchodcami nikdy C. Č.. XX nespomínala, lebo takýto dom
nebol nikdy vo vlastníctve E. J. I. D. E. U. J., S.. E., a teda v darovacej zmluve, ktorá bola v roku 1942
písaná na stroji ide o zrejmý preklep, o čom svedčí fakt, že všetci účastníci darovacej zmluvy, t. j. rodičia
aj synovia boli obyvateľmi R. Š. Č.. XX ako sa uvádzalo v úvodných ustanoveniach darovacej zmluvy.
Dôvodila, že uvedenému svedčia aj nasledovné skutočnosti a to: (i) zápis v pozemkovoknižnej zápisnici

č. 2746 R. Č., kde sa dňa 7.9.1954 „Podľa zápisnice spísanej vo R. Č. 6.9.1954 zapisuje vlastnícke
právo na nehnuteľnosti titulom deľby na základe skutočnej C. P. J. S.. P. (H.. E. B. J.) R. H. I. B. J. v
polovine“, (ii) uznesenie Štátneho notárstva Bratislava-vidiek č. D 1403/63-12-13, kde sa v dedičskej
veci po B. J. zomrelom dňa 7.10.1963 v Pezinku v časti II uvádza: „Dedičstvo pozostáva z polovice domuvo R. Č....“., (iii) uznesenie Okresného súdu Bratislava vidiek sp. zn. 2D/51/94, kde sa v dedičskej veci
po P. J., S.. P., W. XX.XX.XXXX, v bode II. uvádza: „Okresný súd schvaľuje dohodu rodičov v zmysle
platného závetu, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce z nehnuteľností v k. Ú.. R. Š. - S. C. J. Č.Í. XX

R. H. - H. na H. Č.. XX/X I. XX“ a (iv) osvedčenie o dedičstve sp. zn. 8D/43/2004 v dedičskej veci po
I. J., S.. F., W. C. XX.X.XXXX, kde sa v časti II A/ aktíva uvádza: „A. R. Č.. XXXX H. Č.. XX zastavané
plochy a nádvoria 75 m2 a na nej postavený dom J. Č. XX H. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria 264
m2, H. Č.. XX/X zastavané plochy a nádvoria 17 m2 v 1-ci.“ S poukazom na uvedené dôkazy uviedla,
že v žiadnom z nich sa dom súpisné číslo 22 nikde neuvádzal, a preto až do 31.8.2004, t. j. do vydania

kolaudačného rozhodnutia na stavbu - stavebné úpravy rodinného domu J. Č. XX I. J. G. na B.Q. XX R.
Š., sa jedná o jediný dom so J. Č. XX, v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne vo veľkosti 1 a právnych
predchodcov žalovanej vo veľkosti 1 , postavený na H. Č.. XX/X, Č.. XX/X I. Č.. XX.

18.Ozrejmila,žestavebnýmiúpravamidošlonazákladedohodypodielovýchspoluvlastníkovkreálnemu
oddeleniu rodinného domu J. Č.J. XX tak, že sa vytvoril stavebne upravený rodinný dom J. Č. XXXX I.

Z.É. Č. XX/A (viď aj rozhodnutie Z. Š. zo dňa 20.1.2005, podľa ktorého sa jednalo o stavebne upravený
rodinný dom predchádzajúce orientačné Č. XX, J.Ú. Č. XX, P. J. F. R. P. Ú. R. Š. na H. Č.. XX/X), pričom
tento sa mohol stať výlučným vlastníctvom právneho predchodcu žalovanej O.. R. T. I. O. T., S.. T., len
na základe dohody podielových spoluvlastníkov (teda so súhlasom žalobkyne) a rodinný dom J. Č. XX,
Z. Č. XX, ktorý aj naďalej (upozornila, že opäť len na základe dohody podielových spoluvlastníkov, teda

aj so súhlasom žalobkyne) bol v podielovom spoluvlastníctve právneho nástupcu B. J. - P. P. - E. T. - E.
T. a žalovanej, vo veľkosti 1 a právneho nástupcu B. J. - I. J. - žalobkyne, vo veľkosti 1.

19. K záveru súdu prvej inštancie, že z kúpnej zmluvy vyplýva, že rodinný dom súpisné Č. XX T. zapísaný
na dvoch A. R. I. Q. Č.. XXXX R. H. X/X I. Č.. XXXX R. H. 1. R. P. Ú. R.Ľ. Š. (odsek 18 napadnutého

rozsudku); zdôraznila, že predmetom prevodu vlastníckeho práva medzi E. T. I. E. T. bol okrem iného
prevod jediného rodinného domu so J. Č. XX v polovici, tak ako ho E. T. nadobudla do svojho vlastníctva
na základe osvedčenia o dedičstve. Zmluvné strany prevzali do zmluvy údaje z katastra nehnuteľností
tak ako boli zapísané v katastri nehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva, nakoľko podľa
§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. údaje katastra uvedené v § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. sú

hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za nesprávne, nepresné a nemajúce oporu vo vykonaných
dôkazoch, považovala tvrdenia súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že sa jedná o dve samostatné
nehnuteľnosti sú preukázané aj tým, Ž. C. Č.. XX (F. Č.. XX) nebol v podielovom spoluvlastníctve T. J.,
resp. už ich právnych nástupcov, keďže právna nástupkyňa B. J. v roku 1995 kúpnou zmluvou previedla
v rámci jednej bytovej jednotky iba dve časti a to časť nachádzajúcu sa na H. Č.. XX/X I. na H. Č.. XX

a zároveň ten istý dom v časti na H. Č.. XX/X mal byť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (odsek 27
napadnutého rozsudku). Argumentovala, že predmetom dedenia bola vždy a jedine polovica rodinného
domu J. Č. XX, I. preto T. R. H. J. B. I. B. J.Ý. S. C. J. Č. XX. S poukazom na § 120 ods. 2 Občianskeho
zákonníka uviedla, že je možné, aby vlastníkom pozemku a stavby, ktorá je na ňom zriadená, boli
rozdielne osoby a bolo preto možné, že výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom stál dom J. Č.J.

XX, H. Č.. XX/X, T. R. R. R. B. J. a pozemok s H.E. Č.. XX/X R. R. R. B. J. a pozemok H. Č.. XX v
podielovom spoluvlastníctve oboch bratov, pričom z každého dedičského konania a každej listiny do
roku 2005 vyplynulo, že predmetom prevodu či už zo J. B. I. B. bol vždy a jedine prevod polovice.

20. Namietala tiež posúdenie zmluvy medzi dedičkou po B. E. E. T. I. E. T. ako absolútne neplatnej a tiež

záver, že k prevodu došlo bez predchádzajúceho súhlasu spoluvlastníkov. S poukazom na § 30 ods. 1,
§ 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a § 140 Občianskeho zákonníka dôvodila,
že povinnosťou podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne svoj previesť svoj podiel, je ponúknuť ho
najskôrostatnýmpodielovýmspoluvlastníkomakooprávnenýmzpredkupnéhopráva,pričomoprávnený
z predkupného práva má možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od

nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže
sa oprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym
rozhodnutím. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka zanikne najmä vtedy, ak oprávnený
spoluvlastník predkupné právo riadne a včas nevyužije a tiež v prípade, že oprávnený spoluvlastník
o zamýšľanom predaji spoluvlastníckeho podielu preukázateľne vie a prejaví, hoci aj konkludentne,

súhlas s predajom iného. Poukázala na to, že žalobkyňa sa nedomáhala relatívnej neplatnosti pri
prevode nehnuteľností na E. T. v roku 1995 a teda toto jej právo sa premlčalo v roku 1998 a ani v
roku 2005, keď vlastnícke právo nadobudla žalovaná, toto právo sa jej teda premlčalo v roku 2008.
Nakoľko sa žalobkyňa nikdy takejto ochrany nedomáhala, uviedla že nemožno konštatovať, že kprevodom došlo bez súhlasu žalovanej (žalobkyne, poznámka odvolacieho súdu). O tom, že žalovaná
(žalobkyňa, poznámka odvolacieho súdu) o všetkých týchto skutočnostiach vedela, resp. pri všetkej
svojejopatrnostimuselavedieťasprevodomsúhlasilasvedčíajfakt,ževroku2004prebiehalostavebné

konanie,ktoréhomuselabyťúčastníčkou,nakoľkoboladotknutouosobouatiežmuselaexistovaťnejaká
dohoda medzi žalobkyňou a E. T., keďže došlo k rozdeleniu nehnuteľnosti tak, že časť nehnuteľnosti
a to dom J. Č. XXXX prešla do ich výlučného vlastníctva a dom súpisné Č. XX ostal v podielovom
spoluvlastníctve E. T. a žalobkyne. Dodala, že skutočnosť, že sa tak udialo s vedomím a súhlasom
žalobkynepotvrdzovalfakt,žespoločnánehnuteľnosťbolazálohomaznalecvyhotovilznaleckýposudok

na základe obhliadky nehnuteľností a v neposlednom rade aj fakt, že žalobkyňa uznávala a rešpektovala
podielové spoluvlastníctvo žalovanej až do dňa podania žaloby v roku 2017, po tom, čo žalovaná
nesúhlasila s navrhnutou dohodou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi nimi.

21. Namietala oprávnenosť držby žalobkyne (odsek 44 napadnutého rozsudku) a uviedla, že k vydržaniu
nehnuteľností chýba dobromyseľnosť, keď oQ. Ž. - B. J. nadobudol do svojho vlastníctva polovicu domu

súpisné Č. XX (H. J. Č. XX) spolu so svojim T. B.. Po smrti otca žalobkyne zdedila polovicu domu J.Ú.
Č. XX E. Ž. I. J. a po jej smrti teda mohla rovnako zdediť len polovicu domu žalobkyňa. Poukázala na to,
že v dodatočnom prejednaní dedičstva po otcovi žalobkyne zdedila žalobkyňa okrem iného H. Č.. XX/X
- dom 47 m2, stav podľa C KN H. Č.. XX/X zastavaná plocha a nádvorie 47 m2 a teda zdedila parcelu,
na ktorej bol postavený dom, avšak nezdedila ďalší, iný dom. Mala za to, že je nepochybné, že sa jedná

výlučne o dom v podielovom spoluvlastníctve - stav pred rokom 2005 dom sÚ. Č. XX, H. na H. Č.. XX/
X, Č.. XX/X I. Č.. XX a v súčasnosti dom sÚ. Č. XX, H. na H. B. P. H. Č.. XX/X I. Č.. XX. Dodala, že
otec žalobkyne prestaval existujúci dom, ktorý sa už na H. Č.. XX nachádzal tak, že rozšíril existujúcu
obývaciu izbu - nevytvoril nový dom na H. Č.. XX, ale prestaval dom, ktorý sa na H. Č.. XX/X, Č.. XX/X
I. Č.. XX už nachádzal a ktorý bol v polovici darovaný B. I. R. H. B..

22. Záverom uviedla, že prestavbou domu J. Č. XX došlo k vytvoreniu nového domu J. Č. XXXX, ku
ktorému nadobudli na základe dohody podielových spoluvlastníkov výlučné vlastníctvo E. T. a podielové
spoluvlastníctvo k domu J. Č. XX na H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX ostalo zachované. Tak nadobudla v dobrej
viere a v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností na základe platne uzatvorenej zmluvy výlučné

vlastníctvo k domu J. Č. XXXX a podielové spoluvlastníctvo k domu J. Č. XX. Poznamenala, že v prípade
ak by došlo k týmto skutočnostiam bez vedomia a súhlasu žalobkyne, mohla sa v období od roku 2005
a 2015 domáhať určenia neplatnosti, resp. určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,
ktorá bola vytvorená prestavbou domu J. Č. XX na dom J. Č. XXXX, avšak k tomu nedošlo, nakoľko celá
záležitosť bola vykonaná s jej súhlasom, resp. bez jej námietok, ale naopak umožnila nerušené bývanie

žalobkyni v dome a tým, že si na svoje podielové spoluvlastníctvo nerobila žiadne nároky, považovala za
správneaspravodlivé,ževšetkynákladynaúdržbuveciakoajspotrebovanéenergieznášalažalobkyňa.
Zdôraznila, že v každej listine sa však spomínala len polovica domu a preto nemohla žalobkyňa tento
fakt opomenúť a vydržať výlučné vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Na základe uvedeného mala
za to, že došlo k chybe v katastri nehnuteľností, keď dom J. Č. XX vypadol ako dom postavený na H.

Č.. XX/X, avšak mala za nepochybné, že dom postavený na H. Č.. XX/X a H. Č.. XX je dom J. Č. XX
(H. J. Č. XX), teda jediný dom, ktorý bol darovaný do podielového spoluvlastníctva medzi T. B. I. B. J..

23. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Uviedla, že nehnuteľnosťou so sporným vlastníckym právom v prejednávanej veci je

nehnuteľnosť v Z. H., Z. Š., P. Ú. R. Š., W. na H. Č.. XX o výmere 75 m2, pričom v konaní bolo
geometrickým plánom č. 25/2016 preukázané, že sa reálne nachádza sčasti na H. Č.. XX/X I. J. na H.
Č.. XX. V priebehu konania nebola sporná skutočnosť, že pozemok pod časťou spornej nehnuteľnosti -
na H. Č.. XX, je v spoluvlastníctve oboch strán konania, sporné je len vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na H. Č.. XX/X I. Č.. XX, pričom v priebehu konania sa preukázalo, že spoločná

nehnuteľnosť nestojí na H. Č.. XX, I. na H. Č.. XX/X (47 m2) a na H. Č.. XX/X (31 m2), keď žalovaná
geometrický plán
č. 25/2016 nikdy nerozporovala. Ďalej uviedla, že v priebehu konania prebehlo konanie o povolení
vlastníckeho práva žalobkyne k časti spornej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. Č.. XX/Xa to na
základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D/26/2013 a na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.2.2017.

Kataster nehnuteľností zapísal výlučné vlastnícke právo žalobkyne k časti spornej nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na H. Č.. XX/X, čo žalovaná nerozporovala. Dodala, že v konaní sa preukázalo,
že sporná nehnuteľnosť na parcele č. 76/2 (vo výlučnom vlastníctve žalobkyne) a na H. Č.. XX (v 1
spoluvlastníctve strán konania) tvorí jeden celok a to od roku 1956-57, kedy bola vybudovaná prístavbana časti H. Č.. XX, čo opäť žalovaná nerozporovala. Zároveň dôvodila, že bolo preukázané, že rodinný
dom v čase, keď sa nachádzal len na H. Č.. XX/X, ale aj neskôr po vybudovaní prístavby, od roku 1920
užívali výlučne predchodcovia žalobkyne bez toho, aby ich v užívaní ktokoľvek rušil a to až do roku 2004,

čo taktiež žalovaná nerozporovala.

24. K riešeniu predbežnej otázky (odseky 39 a 40 napadnutého rozsudku) platnosti/neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 13.3.1995, ktorou predchodca žalovanej H.Á. T. s manželkou nadobudli spoluvlastnícke
právo k spornej nehnuteľnosti na parcele

Č.. XX a k tvrdeniu žalovanej, že v roku 1995 bola predmetom tejto zmluvy len jedna nehnuteľnosť
nachádzajúca sa na H. Č.. XX/X I. Č.. XX uviedla, že súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvu ako absolútne
neplatnú nakoľko zistil, že medzi H. Č.. XX/X I. H. Č.. 77 sa nachádzala H. Č.. XX/X, ktorá nebola
predmetom prevodu. Predmetom zmluvy z roku 1995 bola podľa žalovanej jedna nehnuteľnosť, ktorú
však podľa zmluvy tvorili dve nehnuteľnosti a to H. Č.. XX/X I. H. Č.. XX, ktoré oddeľovala H. Č.. XX/
X. Bola názoru, že išlo o stav, ktorý je reálne nemožný a identifikácia jediného rodinného domu ako

predmetu prevodu je neurčitá. Tvrdila že predmetom prevodu v roku 1995 bola jedna nehnuteľnosť,
pričom podľa zmluvy sa k jednej časti nehnuteľnosti prevádza výlučné vlastnícke právo na H. Č.. XX/X
a spoluvlastnícke právo k ďalšej časti nehnuteľnosti na H. Č.. XX, ide teda o stav reálne nemožný.

25. Mala za to, že v Darovacej zmluve zo dňa 8.3.1942 sú pomenované dve nehnuteľnosti a to C.

Č.. XX I. C. Č.. XX, čo potvrdzuje aj Pk vložka č. 1072, preto argumentáciu žalovanej, že H. Č. XX
išlo o preklep, považovala za irelevantnú. Dôvodila, že C. Č.. XX (F. Č.. XX) na H. Č.. XX/X bol vždy
v užívaní a vo vlastníctve predchodcov žalovanej a žalobkyňa si nikdy nerobila na túto nehnuteľnosť
žiadne nároky. Pokiaľ žalovaná pri prestavbe rodinného domu právnym predchodcom žalovanej v roku
2005, po pridelení J. Č. XXXX argumentovala pravdepodobnou dohodou právnych predchodcov oboch

účastníčok konania, zdôraznila, že takúto dohodu nepredložila a ani nepredvolala svedkov, ktorí by
existenciu takejto dohody dosvedčili. Poznamenala, že v prípade, ak by aj takáto dohoda existovala
pri prestavbe v roku 2005, bola by zavkladovaná v archíve na príslušnom stavebnom úrade, nakoľko
podľa argumentácie žalovanej bez takejto dohody by sa prestavba nemohla uskutočniť. Bola názoru,
že takáto dohoda spoluvlastníkov neexistuje, nakoľko nebola pri prestavbe v roku 2005 potrebná,

pretože neexistovalo ani spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti ako celku. Každá nehnuteľnosť mala
samostatný režim vlastníckeho práva podľa pôvodnej darovacej zmluvy z roku 1942, Pk vložky č. 1072
a č. 35.

26. Nesúhlasila s argumentáciou žalovanej, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek dôkazu tvrdil, že k

prevodu spornej nehnuteľnosti v roku 1995 došlo bez predchádzajúceho súhlasu spoluvlastníka v časti
nehnuteľnosti na H. Č.. XX. V tejto súvislosti dala do pozornosti, že dôkazné bremeno v rámci ponuky
predkupného práva spoluvlastníkovi je na pleciach toho kto predáva a teda dôkaznú povinnosť mala
žalovaná (resp. jej právna predchodkyňa) a nakoľko nepredložila žiadny dôkaz o ponuke predkupného
práva predchodcom žalobkyne, súd prvej inštancie sa stotožnil s jej tvrdeniami, že pri opakovaných

prevodochspornejnehnuteľnostinedošlokponukepredkupnéhoprávaztituluspoluvlastníctvakspornej
nehnuteľnosti. Z uvedeného vyvodila záver, že nemohla mať vedomosť o tom, že vôbec existuje
spoluvlastnícke právo iných osôb k časti nehnuteľnosti na H. Č.. XX, ktorú užívali aj jej predchodcovia
(rodičia od roku 1957) a že spoluvlastnícky podiel na časti nehnuteľnosti, ktorú nerušene užívali jej
predchodcovia sa niekoľko krát previedol na iného majiteľa, a to až do momentu dedičského konania

po matke žalobkyne v roku 2004, kedy sa o uvedených skutočnostiach dozvedela. Uviedla, že posledný
prevod spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa uskutočnil počas dedičského konania po matke
14.4.2005 H.F. T.. Zmenu vlastníka susediacej nehnuteľnosti na H. Č.. XX/X vždy zaznamenala zmenou
susedov, ale o súčasnom prevode spoluvlastníctva k jej časti domu nevedela a teda nemohla sa ani
domáhať relatívnej neplatnosti prevodu. Opätovne poukázala na to, že počas užívania nehnuteľnosti

od roku 1920 ju nikto nijakým spôsobom nerušil a ani jej predchodcov a nikto nepožadoval za užívanie
nehnuteľnosti žiadnu náhradu.

27. Vo vzťahu k stavebnému konaniu v roku 2004, ktorým argumentovala žalovaná uviedla, že toto sa
týkalo prestavby domu žalovanej (jej právneho predchodcu) a teda nesúviselo s vlastníctvom spornej

nehnuteľnosti, pričom žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o stavebnom konaní, ale argumentovala
domnienkami, že žalobkyňa musela súhlasiť s prevodom spoluvlastníckeho práva k časti jej
nehnuteľnosti, že uzavrela dohodu o spoluvlastníctve, že vedela o rozdelení nehnuteľnosti, tietodomnienky však zostali len v rovine tvrdení žalovanej, ktorá na ich preukázanie nepredložila žiaden
dôkaz.
Kdobromyseľnostidržbyspornejnehnuteľnostiuviedla,žepodľadarovacejzmluvyzroku1942jejprávni

predchodcovia darovaním získali vlastnícke právo k C. Č.. XX na H.
. XX/X, zapísané podľa Pk vložky č. 35, o čom svedčí aj uznesenie súdu č. 1633/42, kde sa zapisuje
vlastnícke právo predchodcov k nehnuteľnosti ako celku na H. Č.. XX/X. V konaní nebolo preukázané,
že niekto akýmkoľvek spôsobom rušil právnych predchodcov žalobkyne v užívaní nehnuteľnosti na
H. Č.. XX/X a neskôr (po prístavbe) aj na H. Č.. XX a to až do roku 2004, kedy začalo dedičské

konanie po zosnulej matke žalobkyne. Dedičské konanie sp. zn. 8D/43/2004 bolo skončené dňa
27.4.2006, pričom podľa Osvedčenia o dedičstve sa dozvedela o chybnom zápise spornej nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností a tiež o evidencii spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti a až neskôr
zistila, že dňa 14.4.2005 (v čase prebiehajúceho dedičského konania) bol spoluvlastnícky podiel opäť
prevedený kúpnou zmluvou do vlastníctva žalovanej a jej dnes už zosnulého manžela. K žalobnému
petitu navrhovanému žalovanou uviedla, že k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. 76/2

(ktorá bola predmetom darovacej zmluvy z roku 1942) mala a má právny titul (dedičské osvedčenie
sp. zn. 31D/26/2013, darovacia zmluva zo dňa 24.2.2017) oprávňujúci ju k výlučnému vlastníctvu
uvedenej nehnuteľnosti, pričom nemala za zrejmé, na základe akých právnych skutočností takúto
zmenu vlastníckeho práva žalovaná požadovala, nakoľko Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 31D/26/2013
nenapadla, ani nepredložila iný dokument osvedčujúci chybu v uvedenom osvedčení, resp. potvrdzujúci

duplicitu vo vlastníckom práve na H. Č.. XX/X.

28. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne k jej odvolaniu nevyjadrila.

29. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1

C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

30. Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala určenia vlastníckeho práva a žiadala určiť, že je
výlučnou vlastníčkou rodinného domu J. Č. XX, W. na A. R. XXXX, na H. Č. XX/X o výmere 31 m2 a
na A. R. XXXX, na H. Č. XX/X Z. R. XX E.X, F. J. R. Z. H., Z. Š., P. Ú. R. Š., pričom uplatnený nárok v
časti nehnuteľnosti, ktorá je v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností (na H. Č.. XX) v spoluvlastníctve
so žalovanou založila na tvrdení o vydržaní vlastníckeho práva k predmetnej časti.

31. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na A. R. Č.. XXXX pre P. Ú. R. Š. je žalobkyňa uvedená
ako výlučná vlastníčka parcely registra C parcelné č. 76/2 o výmere 47 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a na A. R. Č.. XXXX pre P. Ú. R. Š.L. sú žalobkyňa a žalovaná uvedená ako podielové
spoluvlastníčky (každá v 1) H. Č.. XX I. J. J. Č.. XX na H. Č.. XX, druh pozemku zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 75 m2.

32. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že žaloba o určenie vlastníckeho práva
je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi
úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec

neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom
určení. V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a
z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva
bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností
spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol

ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo
žalovaného) sú záležitosťou žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2012, sp. zn.
6MCdo/17/2010).

33. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, nakoľko dospel k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním podľa
§ 134 Občianskeho zákonníka, ktorými sú spôsobilosť predmetu vydržania, oprávnená držba a uplynutie
vydržacej doby.34. Hodno uviesť, že § 134 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe

inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku
kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť
nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom
táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná

pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne
titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

35. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,

či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho
hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O
dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl

ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo
v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho
posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného

práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu
zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného
ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a
pripúšťa rôzny výklad.

36. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná dôvodne namietla, že záver súdu
prvej inštancie o splnení podmienky oprávnenosti držby žalobkyňou z dôvodu, že právni predchodcovia
žalobkyne F. Č.. XX nerušene užívali a zveľaďovali v domnení, že táto je v celosti vo vlastníctve B. J. (Z.
Ž.) I. I. J. (matky žalobkyne), keď po smrti otca žalobkyne F. Č.. XX bola na základe dedičskej dohody (v

konaní o dedičstve po B. J., poznámka odvolacieho súdu) schválenej dňa 7.9.1964 vo vlastníctve matky
žalobkyne (I. J.) a to až do roku 2004, kedy zomrela; nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.

37. Odvolací súd v zhode s argumentáciou žalovanej poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa nadobudla
vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, t. j. k H. Č.. XX, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 75

m2 a k na nej postavenom dome J. Č.. XX na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 8D/43/2004-56, zo
dňa 27.4.2006, ako dedičstvo po svojej matke I. J., S.. F. len v 1-ici (č. l. 30 a 219 spisu), pričom uvedený
podiel na predmetnej nehnuteľnosti získala matka žalobkyne ako dedičstvo po B. J. (otcovi žalobkyne)
na základe uznesenia štátneho notárstva Bratislava-vidiek č. D 1403/63-12-13, zo dňa 7.9.1964 (č. l.
214 spisu).

38. V konaní teda nebolo preukázané, že by žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia disponovali
súdomprvejinštancieoznačenýmprávnymtitulom,ktorýbyzakladaldobromyseľnosť,tedaoprávnenosť
presvedčenia, že S. C. Č.. XX ako celok bol vo vlastníctve B. J. I. I. J., keď pre naplnenie podmienky
oprávnenosti držby nepostačuje faktické užívanie celej dotknutej nehnuteľnosti (detencia). Vzhľadom

na uvedené dedičské rozhodnutia nemôže tiež obstáť záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa, resp.
jej právni predchodcovia nemohli ani pri zachovaní náležitej opatrnosti mať pochybnosti o tom, že sú
výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti (rodinného domu) v časti nachádzajúcej sa na H. Č.. XX.

39. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že ak súd prvej inštancie na základe žalobného návrhu

posudzoval v konaní podmienky vydržania, tieto je potrebné skúmať vo vzťahu k žalobkyni, ktorá
sa určenia vlastníckeho práva domáhala, pričom pre záver o dôvodnosti argumentácie žalobkyne
vydržaním, je skúmanie dôvodnosti vlastníckeho práva žalovanej v podiele 1 k H. Č.. XX a nehnuteľnosti
na nej bezpredmetné.40. Je potrebné tiež uviesť, že z uvedených dedičských rozhodnutí vyplýva, že právni predchodcovia
žalobkynebolivlastníkmidotknutejnehnuteľnostinaH.Č..XXlenv1,načomnemeníničaniskutočnosť,

že výmerom Okresného národného výboru v Pezinku
zn. Výst/3211/1955, zo dňa 26.7.1956, bola otcovi Ž. B. J. povolená prestavba rodinného domu na H.
Č.. XX R. Z. R. Č. (F. R. Š.), ktorý dôkaz bez ďalšieho nie je spôsobilý preukázať, že nehnuteľnosť na
parcele č. 77 bola v jeho výlučnom vlastníctve, čomu odporuje aj dedičské rozhodnutie po menovanom
a následne aj po jeho manželke, t. j. po právnych predchodcoch žalobkyne.

41. Žalobkyňa založila svoju argumentáciu na skutočnosti, že rodinný dom J. Č. XX J. F. na H. Č.. XX/
X I. Č.. XX, pričom ide o jednu nehnuteľnosť, rozdielnu od rodinného domu na H. Č.. XX/X, ktorá bola
tiež pôvodne označená J. Č. XX. Pre posúdenie dobromyseľnosti žalobkyne a v rámci nej existencie
právneho titulu svedčiaceho žalobkyni, resp. jej právnym predchodcom k nehnuteľnosti na predmetných
parcelách, bolo potrebné ustáliť, či S. C. Č.. XX bol jednou nehnuteľnosťou alebo bol reálne rozdelený

a s ohľadom na toto posúdenie vyhodnotiť predpoklady dobromyseľnosti žalobkyne.

42. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k žalovanou v odvolaní namietanému záveru, že sa jedná o dve
nehnuteľnosti, t. j. dva rodinné domy, z ktorých jeden sa nachádza na H.
Č.. XX/X I. C. na H. Č.. XX/X I. Č.. XX (odsek 37 napadnutého rozhodnutia), odvolací súd konštatuje,

že uvedený skutkový záver nie je založený na dostatočne zistenom skutkovom stave.

43. Odvolací súd dáva do pozornosti, že hoci súd prvej inštancie uviedol, že rodinný dom nachádzajúci
sa na H. Č.. XX/X I. Č.. XX/X bol rozdelený Výmerom Odboru výstavby ONV v Pezinku zo dňa 4.1.1954,
ktorým sa privoľuje rozdelenie nehnuteľnosti podľa používania, uvedený skutkový záver nevyplynul zo

žiadneho v konaní vykonaného dôkazu a bol obsiahnutý len v žalovanou aj v tejto časti sporovanom
vyjadrenížalobkynevrámcipodaniazodňa24.1.2018(č.l.114spisu);súdprvejinštanciepretonemohol
z neho vychádzať ako z nespornej skutočnosti.

44. Zároveň napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vykonal aj dôkaz dokladmi predloženými

Okresným úradom Pezinok dňa 1.10.2018 (č. l. 204 až 224 spisu), v ktorých sa nachádzala aj
pozemnoknižná vložka č. 2746, katastrálne územie R. Č., kde sa nachádzal záznam zo dňa 7.9.1954
o zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na parcele
Č.. XX - C. o výmere 75 m2 a to titulom deľby a na základe skutočnej držby, tento dôkaz do svojho
rozhodnutia nepremietol, pričom aj keď zápis vlastníckeho práva na základe skutočnej držby v roku

1954 už nemal konštitutívne účinky, jeho cieľom bolo zosúladenie právneho stavu a skutočnej držby
dotknutej nehnuteľnosti, predstavuje preto dôkaz, ktorý je potrebné vyhodnotiť pri posúdení žalobkyňou
uplatneného nároku.

45. Odvolací súd v súvislosti so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie poukazuje aj na skutočnosť,

že žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložila výpis z A. R. Č.. XXXX, podľa
ktorého kataster nehnuteľností zapísal výlučné vlastníctvo žalobkyne k H. Č.. XX/X, ako aj k rodinnému
domu J. Č. XX, nachádzajúcemu sa na predmetnej parcele, pričom súd prvej inštancie na predložený
dôkaz pri vyhodnocovaní skutkového stavu nijako nereflektoval.

46. Vo vzťahu k vykonateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia odvolací súd poznamenáva, že ak súd
prvej inštancie chcel vlastnícke právo žalobkyne vymedziť inak ako je zapísané v katastri nehnuteľností,
kde nie je evidovaná H. Č.. XX/X o výmere 31 m2, nevyhnutnou súčasťou súdneho rozhodnutia je v
takom prípade geometrický plán, na ktorý je nutné vo výroku rozhodnutia odkázať a tento k rozhodnutiu
aj neoddeliteľne pripojiť.

47. Nakoľko na základe vyššie uvedeného je záver súdu o dobromyseľnosti žalobkyne v dôsledku
absencie podstatných skutkových zistení nepreskúmateľný, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo
vnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace

otázky vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku. Súd prvej inštancie tým znemožnil stranám sporu,
aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súdnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods.
1 C. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

48. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; spor opätovne prejedná
na pojednávaní, podľa návrhov strán vykoná dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov ustáli
skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, v rámci posúdenia nároku žalobkyne sa vysporiada s
otázkou, či sa v prípade žalobkyňou označenej nehnuteľnosti, ktorej výlučného vlastníctva sa domáha,

jedná o samostatnú nehnuteľnosť a posúdi naplnenie predpokladov vydržania dotknutej nehnuteľnosti
žalobkyňou; po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení
veciodôvodníspôsobomzodpovedajúcim§220ods.2C.s.p.,tedajasneavýstižnevysvetlí,akoposúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie skutkové a právne závery

odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán
sporu na spravodlivé súdne konanie.

49. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).