Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200097
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/X, XXX XX E., právne
zastúpený: JUDr. Peter Milec, advokát, so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Brezne, so sídlom Mostárenská 13, 977 01
Brezno, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-BR-VO-1-006/2023-PK zo dňa
31.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. ORPZ-BR-

VO-1-006/2023-PK zo 31. januára 2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Dňa 20.04.2022 bol riaditeľom Okresného dopravného inšpektorátu Brezno spísaný úradný záznam,
v zmysle ktorého žalobca dňa 15.04.2022 o 10:51 hod telefonicky kontaktoval riaditeľa ako svojho
nadriadeného a oznámil, že dňa 15.04.2022 nenastúpi do výkonu služby (plánovaná od 16.00 hod. dňa

15.04.2022 do 04.00 hod. dňa 16.04.2022) z dôvodu zdravotných problémov. V úradnom zázname je
uvedené, že nadriadený žalobcovi uviedol, že na ospravedlnenie neprítomnosti vo výkone služby je
potrebné, aby doručil najbližší pracovný deň doklad od lekára, ktorým bude dôveryhodne preukázané
vykonanie lekárskeho vyšetrenia z dôvodu avizovaných zdravotných problémov. Vzhľadom k tomu,
že dňa 15.04.2022 bol štátny sviatok, malo byť žalobcovi odporúčané ošetrenie v ambulantnej
pohotovostnej lekárskej službe. V úradnom zázname je ďalej uvedené, že dňa 20.04.2022 žalobca
predložil doklad – „Priepustka“, ktorý bol opečiatkovaný pečiatkou praktického lekára pre dospelých –

A. F. G. a podpísaný. Z dokladu je zrejmé, že je vystavený na meno žalobcu z dôvodu vyšetrenia u
lekára (na doklade zaškrtnutý tento úkon vykonaný lekárom) dňa 15.04.2022, pričom je uvedené aj
slovné spojenie „celodenné liečenie“. V úradnom zázname bolo konštatované, že vzhľadom k času
výkonu štátnej služby a dátumu 15.04.2022, kedy bol štátny sviatok a kedy praktický lekár pre dospelých
neordinoval, vzišli dôvodné pochybnosti o dôveryhodnosti reálneho vykonania lekárskeho vyšetrenia,
ktorým by boli potvrdené zdravotné problémy žalobcu, ktoré by odôvodňovali jeho nenastúpenie do
výkonu štátnej služby.

2. Žiadosťou č. ORPZ-BR-ODI-158-001/2022 zo dňa 21.04.2022 bola žiadaná o vyjadrenie praktická
lekárka pre dospelých A. F. G.. Na túto žiadosť odpovedala podaním zo dňa 22.04.2022, v ktorom
uviedla, že žalobcovi potvrdila priepustku s tým, že neudala dátum na priepustke, čo bola jej chyba.Ako dôvod žiadosti potvrdenia priepustky bolo uvedené zhoršenie zdravotného stavu dňa 15.04.2022.
Uviedla, že dodatočne si uvedomila, že tento deň bol deň voľna a bol to deň, kedy nepracovala, teda
potvrdená priepustka nemôže byť platná.

3. Žiadosťou č. ORPZ-BR-ODI-158-004/2022 zo dňa 25.04.2022 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie vo
vzťahu k predloženej priepustke s ohľadom na skutočnosti, ktoré oznámila ošetrujúca lekárka. Žalobca
sa vyjadril v podaní zo dňa 29.04.2022, v ktorom uviedol, že jeho zdravotné problémy sa začali už
14.04.2022, kedy cítil osobný a zdravotný diskomfort v službe, s čím oboznámil aj kolegu strážmajstra

H. A., ktorý s ním vykonával službu. Dňa 14.04.2022 a aj 15.04.2022 mal zdravotné komplikácie s
podozrením na pozitivitu na COVID-19. Uviedol, že túto situáciu vopred a včas telefonicky oznámil
svojmu nadriadenému a keďže 15.04.2022 bol štátny sviatok, nemohol navštíviť svoju praktickú lekárku.
Nejednalo sa o vážne ohrozenie zdravia, a preto nenavštívil urgentnú pohotovosť aj s odôvodnením na
podozrenie pozitivity COVID-19. Zdravotné problémy pretrvávali cca 3 dni, pričom v nedeľu 17.04.2022
si urobil antigénový test na COVID-19 s negatívnym výsledkom a následne v nasledujúci deň 18.04.2022

(štátnysviatok,Veľkonočnýpondelok)včase09.00hod.do21.00hod.nastúpildoslužby.Uviedoltiež,že
19.04.2022 navštívil svoju obvodnú lekárku, ktorej vysvetlil situáciu a následne mu potvrdila priepustku
na deň 15.04.2022. Podľa žalobcu splnil všetky zákonom stanovené podmienky, a to bezodkladne
vyrozumel o dôležitej osobnej prekážke svojho nadriadeného (choroba), a jeho neprítomnosť pre
dočasnú práceneschopnosť má byť ospravedlnená. Situáciu, ktorá nastala vzhľadom na obdobie Veľkej

noci a s tým spojené štátne sviatky zákon iným spôsobom nerieši, rieši to iba v ustanovení § 81 ods.
3 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“).

4. Oznámením zo dňa 04.05.2022 bolo žalobcovi oznámené, že jeho neprítomnosť v štátnej
službe dňa 15.04.2022 z dôvodu naplnenia § 81 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. nebola ospravedlnená, a
preto mu bola v pláne služieb na mesiac apríl 2022 zadaná na deň 15.04.2022 absencia. Zároveň bolo
uvedené, že zamestnávateľovi vznikla povinnosť odhlásiť žalobcu na tento jeden deň zo zdravotného
poistenia. Personálnym rozkazom č. 49 zo dňa 04.05.2022 bolo žalobcovi oznámené, že nemá nárok

na služobný príjem za deň 15.04.2022, že tento deň sa podľa § 20 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z.
z. nezapočítava do doby výsluhy rokov a podľa § 71 ods. 2 a 3 uvedeného zákona mu za mesiac apríl
nepatrí pomerná časť dovolenky za kalendárny rok 2022.

5. Oznámením č. ORPZ-BR-ODI-158-011/2022 zo dňa 09.05.2022 bolo žalobcovi oznámené začatie

disciplinárneho konania. Bol popísaný skutkový priebeh neprítomnosti v službe dňa 15.04.2022 s tým, že
opísané skutočnosti poukazujú na dôvodné zistenia, že žalobca sa dopustil zavineného konania, ktorým
nenaplnil zákonom stanovené podmienky na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat
na deň 15.04.2022, nakoľko nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., a
rovnako nesplnil podmienky na ospravedlnenie jeho neprítomnosti v štátnej službe v uvedený deň v

zmysle § 81 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., čím došlo k porušeniu § 48 ods. 3 písm. b) zákona č.
73/1998 Z. z. Zároveň bol žalobca podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyzvaný, aby sa písomne
vyjadril k veci.

6. Žalobca sa k oznámeniu o začatí disciplinárneho konania vyjadril v podaní zo dňa 23.05.2022, v

ktorom uviedol, že jeho zdravotné problémy začali 14.04.2022, ďalej že svojmu nadriadenému dňa
15.04.2022 oznámil, že pre zdravotné problémy nemôže nastúpiť do služby. Popísal aj, že nemohol
navštíviť svoju ošetrujúcu lekárku a po telefonickom kontakte na pohotovosti mu bolo oznámené, že
pokiaľsanejednáoživotohrozujúceokolnosti,másaliečiťdomaaprivýraznezhoršenomstavenavštíviť
pohotovosť. Zopakoval, že uvedené zdravotné problémy pretrvávali 3 dni, že dňa 17.04.2022 sa doma

otestoval a po negatívnom výsledku dňa 18.04.2022 nastúpil do služby v čase od 09.00 hod. do 21.00
hod. Ďalej taktiež zopakoval, že dňa 19.04.2022 navštívil svoju obvodnú lekárku, ktorej popísal situáciu,
a ktorá mu potvrdila priepustku. Ako v takomto prípade postupovať nebolo a nie je jasne dané, a ani
ošetrujúca lekárka nevedela ako postupovať, teda či vystaviť PN na 1 deň (čo zákon výslovne zakazuje)
alebo vystaviť nejaké iné potvrdenie, čo nebolo zrejmé. Podľa žalobcu vyrozumel svojho nadriadeného

o dôležitej osobnej prekážke a jeho dočasná neschopnosť pre chorobu mala byť bez akýchkoľvek
pochybností ospravedlnená. Uviedol, že situáciu, ktorá nastala vzhľadom na obdobie sviatkov, zákon
nerieši osobitným spôsobom a z aplikačnej praxe v rámci Policajného zboru je zrejmé, že neexistuje
adekvátny doklad, preto je v rámci aplikačnej praxe používaná tzv. priepustka a je zrejmé, že takýtopostup bol správny. Žalobca poukázal na viacero podľa neho dohľadateľných prípadov v systéme ODI
OR PZ Brezno, kedy bolo podľa neho obdobné ospravedlnenie akceptované. Žalobca ešte poukázal na
to, že dňa 04.05.2022 bol vydaný personálny rozkaz č. 49, ktorým mu bolo oznámené, že nemá nárok

na služobný príjem za deň 15.04.2022 a namietal nedostatky tohto personálneho rozkazu.

7. Žiadosťou č. ORPZ-BR-ODI-158-016/2022 zo dňa 29.06.2022 bola požiadaná o informácie k
disciplinárnemu konaniu ošetrujúca lekárka žalobcu. V podaní zo dňa 06.07.2022 uviedla, že nebola
pozbavená mlčanlivosti, preto môže uviesť skutočnosti v súvislosti s priepustkou bez vyjadrenia sa k

zdravotnému stavu. Uviedla, že dňa 15.04.2022 ju žalobca telefonicky nekontaktoval a tento deň ani
nevykonala vyšetrenie zdravotného stavu žalobcu. Dňa 19.04.2022 jej žalobca nepredložil doklad o
ošetrenívinomzdravotníckomzariadení.Uviedla,žepotvrdilapriepustkubezudaniadátumuavypísania
osobných údajov, čo bola jej chyba. Dôvodom potvrdenia priepustky bolo zhoršenie zdravotného stavu v
deň 15.04.2022. Uviedla, že dňa 15.04.2022 žalobca nebol ošetrený na LSPP, čo telefonicky aj preverila.
Pri zhoršení zdravotného stavu v deň pracovného voľna je k dispozícii LSSP v pracovných hodinách

od 07.00 do 22.00 hod. V prípade podozrenia na ochorenie COVID-19 pacienta telefonicky alebo pri
návšteve pacienta na ambulancii o ďalšom postupe informuje službukonajúci lekár.

8. Disciplinárnym rozkazom č. 3 zo dňa 30.09.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) riaditeľ
Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Brezne uložil žalobcovi podľa § 53

ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 5
% na dobu jedného mesiaca za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.
vyplývajúce zo zavineného porušenia povinnosti policajta uvedenej v ustanovení § 48 ods. 3 písm.
b) uvedeného zákona, spočívajúce na tom skutkovom základe, že dňa 15.04.2022 v čase o 15:51
hod. telefonicky informoval nadriadeného - riaditeľa Okresného dopravného inšpektorátu v Brezne,

Okresného riaditeľstva PZ v Brezne o vzniku dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe, ktorú
špecifikoval ako zhoršenie zdravotného stavu, ktorá mu mala brániť nastúpiť do výkonu štátnej služby
naplánovanej v zmysle plánu služieb na mesiac apríl 2022, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený
dňa 25.03.2022 v čase o 20.02 hod, podľa ktorého mal v čase od 16.00 hod. dňa 15.04.2022 do
04.00 hod. dňa 16.04.2022 vykonávať motorizovanú službu ako veliteľ hliadky, zameranú na základnú

kontrolu a zvýšený dohľad v zmysle dopravno-bezpečnostných opatrení počas Veľkonočných sviatkov
pod názvom „Život“ vyhlásených prezídiom PZ, pričom ako doklad o dočasnej neschopnosti na
výkon štátnej služby predložil dňa 20.04.2022 nadriadenému tlačivo – „Priepustka“ vystavené na jeho
meno, na deň 15.04.2022, opečiatkovaný a podpísaný praktickým lekárom A. F. G., avšak nadriadený
využil svoje oprávnenie a preverovaním zistil, že neboli splnené zákonné podmienky na poskytnutie

služobného voľna s nárokom na služobný plat na deň 15.04.2022, pretože bolo nespochybniteľne
zistené, že dňa 15.04.2022 nenavštívil zmluvnú lekárku ani žiadneho iného lekára, ktorý by mu určil
dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu, nakoľko zmluvnú lekárku navštívil až dňa
19.04.2022 za účelom vystavenia dokladu – „Priepustka“, na ktorý táto neuviedla jeho osobné údaje
ani dátum vystavenia a vzhľadom k tomu, že dňa 15.04.2022 neordinovala, predmetný doklad označila

za neplatný, čím týmto zavineným konaním nesplnil svoju povinnosť a nepreukázal dôvod dôležitej
osobnej prekážky v štátnej službe a jej trvanie podľa § 79 ods. 2 zákona a nesplnil podmienky na
ospravedlnenie neprítomnosti v štátnej službe v uvedený deň podľa § 81 ods. 4 zákona č. 73/1998
Z. z. Orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že po zhodnotení dôkazov zabezpečených v
priebehu disciplinárneho konania a po dôkladnom posúdení všetkých rozhodných okolností bol presne

a úplne zistený skutočný stav veci, z ktorého vyplýva, že žalobcom neboli splnené zákonné podmienky
na poskytnutie služobného voľna s nárokom na služobný plat na deň 15.04.2022, pretože bolo
nespochybniteľnezistené,že15.04.2022nenavštívilzmluvnúlekárkuanižiadnehoinéholekára,ktorýby
mu určil dočasnú neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu, nakoľko zmluvnú lekárku navštívil
až 19.04.2022 za účelom vystavenia dokladu – „Priepustka“, na ktorom lekárka neuviedla jeho osobné

údaje ani dátum vystavenia, a vzhľadom k tomu, že dňa 15.04.2022 neordinovala, predmetný doklad
označila za neplatný. Týmto zavineným konaním podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa žalobca
nesplnil svoju povinnosť a nepreukázal dôvod dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe a jej trvanie
podľa § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., a nesplnil podmienky na ospravedlnenie neprítomnosti v
štátnej službe v uvedený deň podľa § 81 a ods. 4 uvedeného zákona. Podľa orgánu verejnej správy

prvého stupňa bolo dostatočne preukázané, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa §
52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. zavinením porušením povinností policajta uvedených v § 48 ods. 3
písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Ďalej
bolo uvedené, že podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednomplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
Táto vyššia miera zodpovednosti sa premieta v ustanovení § 48 ods. 3 uvedeného zákona zakotvením

základných povinností policajta. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na ustanovenia §
56 ods. 2 a § 57 zákona č. 73/1998 Z. z. s tým, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia bolo prihliadané
na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu skutku, jeho následky,
mieru zavinenia a v neposlednom rade i na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
Uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. bolo podľa

prvostupňového orgánu primerané konaniu žalobcu.

9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol riaditeľ Okresného
riaditeľstva PZ v Brezne na základe návrhu poradnej komisie, ktorá bola určená písomnosťou č. ORPZ-
BR-VO-3-001/2022-PK zo dňa 23.12.2022. Žalovaný rozhodnutím č. ORPZ-BR-VO-1-006/2023-PK
zo dňa 31.01.2023 rozhodol, že prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie žalobcu zamieta. V

odôvodnení rozhodnutia popísal priebeh disciplinárneho konania pred orgánom verejnej správy prvého
stupňa ako aj skutkové okolnosti oznámenia prekážky vo výkone štátnej služby žalobcom svojmu
nadriadenému, uviedol, že disciplinárny rozkaz bol žalobcovi vyhlásený dňa 04.10.2022, čo žalobca
potvrdil vlastnoručným podpisom a proti tomuto podal prostredníctvom svojho zástupcu včas odvolanie.
Žalovaný ďalej zreprodukoval časť odvolacích námietok žalobcu a uviedol, že po oboznámení sa s

odvolaním riaditeľ Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Brezne ako oprávnený orgán odvolaniu
nevyhovel a v zmysle § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. predložil odvolanie odvolaciemu orgánu.
Žalovaný následne citoval dotknutú právnu úpravu a uviedol, že po preštudovaní odvolacieho spisu a s
prihliadnutím na závery senátu poradnej komisie dospel k záveru, že žalobca sa konania, ktoré mu je
v odôvodnení disciplinárneho rozkazu kladené za vinu, dopustil, čím porušil povinnosti policajta podľa

§ 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.

Správna žaloba - žalobné body

10. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

11. Žalobca v úvode poukázal na to, že ústavný princíp legality je vo vzťahu k štátnej moci vyjadrený v
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány

nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom,
ktorý ustanovil zákon.

12. Správny orgán v napadnutých rozhodnutiach aplikuje zákon č. 73/1998 Z. z., pričom bol vo výroku
napadnutých rozhodnutí povinný uviesť ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodoval, teda

prameň práva. V tomto prípade ustanovenia konkrétneho ustanovenia právneho predpisu, v zmysle
ktorého rozhodoval tak, ako to uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, absentujú.

13. Žalobca ďalej poukázal na vzťah určitého právneho predpisu (lex generalis), ktorý zastrešuje
právnu úpravu v určitom právnom odvetví, ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje určité

špeciálne otázky (lex specialis). Napríklad zákon o Policajnom zbore je špeciálny predpis k všeobecnej
úprave výsluchu osôb podľa zákona o štátnej službe, ktorý je vo vzťahu k nemu lex generalis.
Ustanovenia zákona o Policajnom zbore sa budú aplikovať vtedy, ak niektoré otázky nemožno riešiť
podľa ustanovení zákona o štátnej službe, a to z dôvodu, že dané otázky zákon o štátnej službe
neupravuje, alebo sa jeho ustanovenia nemôžu aplikovať. Vo vzťahu medzi všeobecným právnym

predpisom a špeciálnym právnym predpisom, ktoré majú rovnakú právnu silu, nie sú teda vo vzťahu
nadriadenosti a podriadenosti, platí zásada lex specialis derogat legi generali, a teda, pokiaľ špeciálny
predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom. Lex specialis neruší
platnosť lex generalis, len vylučuje jeho aplikáciu.

14. Žalobca uviedol, že dňa 25.04.2022 ho riaditeľ ODI OR PZ Brezno požiadal o vyjadrenie č.p.
ORPZ-BR-ODI-58-004/2022 zo dňa 25.04.2022 ku skutočnostiam, že priepustka nemôže slúži ako
doklad ospravedlňujúci neprítomnosti na pracovisku. Dňa 29.04.2022 podal žalobca vyjadrenie k tejto
žiadosti, kde vo vyjadrení uviedol všetky okolnosti týkajúce sa predmetnej „absencie“, a zároveň podalžiadosť, aby v prípade, že nadriadený považuje absenciu za nezákonnú, uvedie všetky právne a
skutkovéúvahypodloženépríslušnýmiprávnymipredpismi,ktoréhoviedlikžiadostiovysvetlenie,akoaj
uvedie spôsob ospravedlnenia „absencie“ na pracovisku pri danej situácii. K uvedenej žiadosti nedostal

žiadnu odpoveď, nakoľko ju zrejme nepoznal ani nadriadený. Dňa 23.05.2022 bol vypočutý stržm. H.
A. prostredníctvom presne nešpecifikovanej zápisnice a nešpecifikovanom poučení, ktorý potvrdil zlý
zdravotný stav žalobcu dňa 14.04.2022. Riaditeľ ODI zabezpečil do spisového materiálu úradný záznam
A. I. J. E. zo dňa 20.04.2022 pod č.p.: ORPZ-BR-ODI-158/2022, žiadosť o poskytnutie informácií od A.
F. G. zo dňa 21.04.2022 pod č.p.: ORPZ-BR-ODI-158-001/2022 spolu s odpoveďou A. F. G., vyjadrenie

účastníka zo dňa 29.04.2022, oznámenie o začatí disciplinárneho konania zo dňa 09.05.2022 pod č.p.:
ORPZ-BR-ODI-158-011/2022. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému žalobca
podal odvolanie, pričom uvedené odvolanie bolo zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie.

15. Situáciu, ktorá nastala vzhľadom na obdobie Veľkej noci a s tým spojené štátne sviatky, zákon
osobitne nerieši. Z aplikačnej praxe v rámci Policajného zboru je zrejmé, že neexistuje adekvátny právny

doklad - podklad na doloženie tvrdených skutočností, a preto je používaná tzv. priepustka. Z dlhodobej
zaužívanej aplikačnej praxe v rámci PZ je zrejmé, že daný postup bol správny, nakoľko aj z predošlých
prípadov len v rámci ODI OR PZ Brezno ich bolo viacero a je jednoduché ich dohľadať v systéme
SAP. V prípade, že nadriadený poznal inú dostatočnú právnu normu, na základe ktorej bolo potrebné
postupovať, bolo potrebné a zároveň nevyhnutné s takouto právnou normou oboznámiť podriadených

policajtov v rámci príslušnej porady, aby vedeli aplikovať správny postup v rámci uvedenej situácie,
pričom doposiaľ takýto postup nebol realizovaný, požadovaný a ani v rámci porady stanovený. Ako
príklad slúži mesiac 4/2020 víkend 11.-12.04.2020 lekár osoba C., mesiac 10/2018 nedeľa 28.10.2018
lekár osoba C., 12/2016 víkend, sobota + nedeľa 17.-18.12.2016 lekár osoba A., 7/2015 sobota
25.07.2015 lekár osoba K., 5/2015 víkend sobota + nedeľa 30.-31.05.2015 SVP – osobné prekážky

L., 1/2015 sobota 24.01.2015 K. LEK a 9/2014 víkend 13.-14.09.2014 M. SVP osobné prekážky a
ďalšie, kedy nadriadený nepostupoval v rámci disciplinárneho konania a predmetný doklad „Priepustka“
akceptoval.

16. Nadriadený ako aj ošetrujúci lekár boli dostatočne vyrozumení o zdravotnom stave žalobcu, na

základe toho ošetrujúci lekár vystavil potvrdenie „Priepustku“ na deň, v ktorom bol účastník nespôsobilý
na výkon služby pre chorobu. Aký doklad resp. potvrdenie mal vystaviť lekár z dôvodu choroby účastníka
nemôže byť na ťarchu účastníka, nakoľko zmluvný lekár je spôsobilý na vystavovanie potvrdení pre
prípadnú dočasnú práceneschopnosť alebo iný doklad podporujúci tvrdenia účastníka.

17. Nadriadený musí zisťovať skutočnosti tak, aby boli objektívne zistené, čo možno najúplnejšie, pričom
je povinný prihliadnuť na všetko, čo vyšlo najavo. Uvedené vyplýva tak z ustanovení zákona o štátnej
službe, judikatúry súdov v SR, ako aj z judikatúry ESD.

18. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby sa každý mohol dozvedieť, prečo správny orgán rozhodol

tak ako rozhodol. Malo by z neho byť zrejmé o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady
na rozhodovanie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a
návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo, akými úvahami sa riadil
a pod. Jednoducho povedané, odôvodnenie by malo obsahovať odpoveď na otázku „Prečo správny
orgán rozhodol tak, ako rozhodol“. Nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, v

prípade jeho preskúmavania.

19. V rozhodnutiach podľa žalobcu absentujú vlastné závery a preskúmateľné správne úvahy
nadriadeného, z ktorých by bolo zrejmé a presvedčivé, ktoré skutočnosti boli rozhodujúce pre
právne posúdenie veci a akými správnymi úvahami sa nadriadený pri ich vyhodnotení riadil.

Absencia uvedených obligatórnych náležitostí má za následok nezákonnosť rozhodnutia a jeho
nepreskúmateľnosť. Závery uvedené v rozhodnutiach spôsobujú vadu nepreskúmateľnosti a nedostatku
dôvodov, pričom podľa žalobcu je rozhodnutie poznačené vadou nezákonnosti a nepresvedčivo a
nepreskúmateľne formulovanými právnymi závermi.

20. Podľa žalobcu všetky zákonom stanovené podmienky, a to bezodkladné vyrozumenie svojho
nadriadeného o dôležitej osobnej prekážke (choroba) splnil a jeho neprítomnosť za čas dočasnej
neschopnostiprechorobumalabyťbezakýchkoľvekpochybnostíospravedlnená.Zákonoštátnejslužbe
taxatívne neuvádza v § 79 ods. 2 ako je účastník povinný preukázať dôležitú osobnú prekážku, avšakz tvrdenia žalobcu, stržm. H. A. ako aj z uvedenia údajov na priepustke je zrejmé, že dôležitá osobná
prekážka bola dostatočne preukázaná. Ak mal nadriadený pochybnosti o zdravotnom stave účastníka,
nič mu nebránilo uvedené skutočnosti a tvrdenia preveriť v rámci kontrolnej činnosti.

21. Nadriadený v rámci disciplinárneho konania začatého dňa 09.05.2022 nezabezpečil žiadny dôkaz
do konania okrem nezákonného „výsluchu“ N. H. A., pričom v rozhodnutí nadriadený uvádza, že stržm.
H. A. sa dňa 17.05.2022 vyjadril k tvrdeniam, ktoré uviedol žalobca vo vyjadrení až dňa 23.05.2022,
čo je absurdné tvrdenie nadriadeného, pričom však stržm. H. A. potvrdzuje všetky okolnosti a tvrdenia

účastníka.

22. Tvrdenie nadriadeného v prvostupňovom rozhodnutí, že žalobca mal navštíviť zmluvného lekára dňa
14.04.2022 je absurdné, nakoľko v ten deň vykonával službu od 11.00 do 19.00 a uvedené problémy
začali v poobednajších hodinách, kedy už zmluvný lekár neordinuje, a preto tieto tvrdenia nadriadeného
sú zavádzajúce a bez akéhokoľvek skutkového základu.

23. Všetky úkony vykonané pred začatím disciplinárneho konania, a to dožiadanie a odpoveď A. G.,
vyjadrenie účastníka zo dňa 29.04.2022, ako aj úradný záznam A. I. J. E., sú v predmetnom konaní
nepoužiteľné,nakoľkobolizabezpečenépredzačatímdisciplinárnehokonaniaamalibyťverifikovanépo
začatí disciplinárneho konania. Uvedené „dôkazy“ sú v procesnej rovine nepoužiteľné. Nepoužiteľnosť

dôkazov je zrejmá aj zo skutočnosti, že predmetným konaním bol účastník konania ukrátený na svojich
procesných právach, a to navrhovať dôkazy, zúčastniť sa výsluchu svedkov, klásť im otázky atď.

24. V celom konaní je zarážajúca aj skutočnosť, že disciplinárne konanie viedol priamy nadriadený,
ktorý však v konaní vystupuje ako svedok (telefonát s účastníkom) a v rámci konania nie je možný

inštitút samovypočutia a následne objektívne zhodnotenie dôkazov, nakoľko nadriadený vystupoval v
konaní ako priamy účastník. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vylúčiť nadriadeného z uvedeného
disciplinárneho konania a konanie prideliť inému nadriadenému s disciplinárnou právomocou voči
účastníkovi.

25. Dôkazy, ktoré majú určité vady, môžu byť absolútne neúčinné, t. j. ide o dôkazy vykazujúce podstatné
vady (výsluch nadriadeného), ktoré nie je možné napraviť a spôsobujú absolútnu nepoužiteľnosť dôkazu
v konaní, alebo relatívne neúčinné, t. j. ide o dôkazy, ktoré vykazujú odstrániteľné vady (dôkazy
zabezpečené pred začatím disciplinárneho konania) a ktoré spôsobujú nepoužiteľnosť dôkazu len do
doby, kedy je takáto vada odstránená. Podstatným kritériom prípustnosti dôkazu v konaní je zákonnosť

získaniadôkazu.Nazáklade uvedenéhojezrejmé,žeprocesnéúkonyvykonanévrámcidisciplinárneho
konania – výsluchy svedkov a zabezpečené dôkazy neboli v súlade s príslušnými právnymi predpismi,
a preto sú v predmetnom konaní nepoužiteľné.

26. V rozhodnutiach absentujú preskúmateľné a presvedčivé správne úvahy nadriadeného, ktorý svoje

záveryzaložilnajmänaviacerýchnepreukázanýchdomnienkachatézachbezargumentov.Rozhodnutia
sú až na malé rozdiely (doplnenie následných skutočností do rozhodnutia) úplne totožné v rámci
odôvodnení, t.j. doslovný prepis odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia do rozhodnutia žalovaného.

27. V rozhodnutiach okrem všeobecných tvrdení, vychádzajúcich zo zákonnej normy „a ich trvanie je

policajt povinný preukázať“, nie sú uvedené žiadne správne úvahy resp. právny názor preukazujúci, čo
potvrdzuje resp. vyvracia pojem „preukázať tvrdenia“. V rozhodnutí žiadnym spôsobom nie je vysvetlené
a ani vyvrátené ani jedno tvrdenie žalobcu, ktoré predniesol v odvolaní a žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval na žiadny z odvolacích dôvodov a iba opísal odôvodnenie z prvostupňového rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

28. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný uviedol, že základnou premisou v danom prípade je to, či
došlo k splneniu podmienok nároku na udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat uvedené
v § 81 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z., podľa ktorého ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre

dôležité osobné prekážky, je nadriadený povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný
plat, a to pri vyšetrení alebo pri ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne v
nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času
výkonu štátnej služby, pričom podľa ustanovenia § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. prekážku v štátnejslužbe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a prekážku podľa §
83 ods. 1 zákona a ich trvanie je policajt povinný preukázať.

29. Je nespochybniteľné, že žalobca nenastúpil na výkon štátnej služby dňa 15.04.2022, tvrdiac, že
mal zdravotné problémy. Nenavštívil žiadne lekárske zariadenie, ale dňa 19.04.2022 navštívil praktickú
lekárku, ktorá mu potvrdil doklad - „Priepustka“, na ktorý neuviedla jeho osobné údaje ani dátum
vystavenia a vzhľadom k tomu, že dňa 15.04.2022 neordinovala, predmetný doklad neskôr označila
za neplatný, pretože ju žalobca nenavštívil, ani nepredložil doklad o ošetrení v inom zdravotníckom

zariadení, na základe ktorého by bolo možné doklad vystaviť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca
nenastúpil na výkon štátnej služby a ani trvanie dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe nepreukázal,
porušil základnú povinnosť policajta uvedenú v ustanovení § 48 ods. 3 písm. b), a to vykonávať štátnu
službu osobne, riadne a včas, teda sa dopustil disciplinárneho previnenia a po náležitom konaní mu
bolo uložené disciplinárne opatrenie.

30. Nie je pravdivé tvrdenie, že nadriadený ako aj ošetrujúci lekár boli dostatočne vyrozumení o
zdravotnom stave žalobcu. Žalobca iba telefonicky oznámil nadriadenému svoj „subjektívny“ pocit o
zhoršenom zdravotnom stave a ošetrujúcu lekárku nenavštívil, a ani ju nekontaktoval, nenavštívil ani
žiadneho iného lekára alebo zdravotnícke zariadenie. Ak sa sám odvoláva na vtedy platné odporúčania
ohľadnechorobyCOVID-19,taknedodržalanitie,nevykonalsisamovyšetrenienaprítomnosťochorenia

COVID-19, ani kvôli tomu nenavštívil žiadne odberné miesto. Ak nemohol kontaktovať všeobecného
lekára, mal viac možností ako svoj zhoršený zdravotný stav riešiť, čo však nevykonal.

31. Žalobca poukazoval na nepoužiteľnosť dôkazov obstaraných pred začatím disciplinárneho konania.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že zákon č. 73/1998 Z. z. nepozná dve fázy konania,

pred začatím alebo po začatí disciplinárneho konania. Podľa § 56 ods. 1 zákona pred uložením
disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred
uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Tieto podmienky boli splnené. Tvrdenie, že dôkazy získané „pred“ začatím konania mali byť verifikované
po začatí konania je nesprávny, zákon takýto postup nepredpokladá a ani neprikazuje. Ako by chcel

žalobca verifikovať napríklad kontrolné zistenia kontrolných orgánov vo forme protokolu z kontroly alebo
iný dokument, v ktorom je popísaný dej a slúži ako podklad k začatiu disciplinárneho konania.

32. Pokiaľ žalobca namietal, že disciplinárne konanie viedol priamy nadriadený, ktorý však v konaní
vystupuje, tak podľa žalovaného zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanoveniach § 49 pozná pojem nadriadený,

ktorému určil aj povinnosti, ktoré musí nadriadený plniť, a to že nadriadený je povinný: a) riadiť,
organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b) zabezpečovať, aby
podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c) vytvárať priaznivé
podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne,
d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z

porušovania služobných povinností. Tak isto má nadriadený podľa ustanovenia § 50 aj právomoc
disciplinárnu, podľa ktorej nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci
udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Nadriadený aj v tomto prípade zistil
porušenie povinností pri výkone štátnej služby, nie tým, že sa rozprával so žalobcom, ale tým, že žalobca
trvanie dôležitej osobnej prekážky v štátnej službe nepreukázal, preto zhromaždil dôkazy, zhodnotil ich,

požiadal o vyjadrenie žalobcu a prijal rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia. Nie je rozpor v
tom, či žalobca s nadriadeným telefonoval. Zákon nevylučuje priamych nadriadených z disciplinárnej
právomoci nad podriadenými ak sami zistia, že sa podriadení dopustili porušení základných povinností
policajta alebo porušení iných povinností uložených inými právnymi normami.

33. Žalovaný v závere vyjadrenia žiadal, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol
a nepriznal žalobcovi trovy konania.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika

34. V replike žalobca uviedol, že všetky svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k dôležitým osobným
prekážkam riadne splnil, v súvislosti s čím odkázal na správnu žalobu. Podľa žalobcu nie je zrejmé
akým iným spôsobom mal resp. mohol informovať nadriadeného o svojom zhoršenom zdravotnom
stave, pričom takýto stav bude vždy iba subjektívny, nakoľko aj lekár pri vyšetrení vždy vychádzazo subjektívnych pocitov pacienta. Žalobca preto nevie ako mal tento stav „objektivizovať“. Žalovaný
zároveň opomína tú skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o deň 15.04.2022, teda štátny sviatok
„Veľký piatok“ a zároveň deň pracovného pokoja, pričom Veľkonočné sviatky trvali až do pondelka

18.04.2022 a najbližším pracovným dňom bol utorok 19.04.2022, preto návšteva ošetrujúceho lekára
počas dňa pracovného pokoja ani nebola možná. Žalobca telefonicky kontaktoval pohotovosť, kde
mu bolo oznámené, že pokiaľ sa nejedná o život ohrozujúci stav, má sa liečiť doma a pozorovať a
len pri výrazne zhoršenom stave má navštíviť pohotovosť. Zároveň bolo žalobcovi odporučené, aby
si spravil test na ochorenie COVID-19, avšak tento nemal k dispozícii a z dôvodu štátneho sviatku

si ho ani nemohol zabezpečiť. K argumentu žalovaného, že ak žalobca nemohol kontaktovať svojho
všeobecného lekára, mal viac možností ako mohol svoj zhoršený zdravotný stav riešiť, žalobca uviedol,
že s výnimkou kontaktovania pohotovosti, čo splnil prostredníctvom spomínaného telefonátu, nemá
vedomosť o tom aké ďalšie možnosti mal, resp. mohol využiť, pričom ani žalovaný vo vyjadrení žiadne
ďalšie nekonkretizoval.

35. K tvrdeniu žalovaného, že v žalobe prezentovaný názor, podľa ktorého „dôkazy získané
„pred“ začatím konania mali byť verifikované po začatí konania je nesprávny, zákon takýto postup
nepredpokladá a ani neprikazuje“ žalobca uviedol, že je zavádzajúce, nakoľko následné paragrafové
znenie zákona č. 73/1998 Z. z. (§ 238) určuje, čo môže slúžiť ako dôkaz - všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Žalobca v žalobe

dostatočne opísal vzťah určitého právneho predpisu (lex generalis), ktorý zastrešuje právnu úpravu v
určitom právnom odvetví ku podriadenému právnemu predpisu, ktorý upravuje určité špeciálne otázky
(lex specialis). So začatím správneho konania sa spájajú práva a povinnosti tak pre správny orgán, ako
aj pre účastníka konania. Ak sa správne konanie začalo, správny orgán je povinný konať a rozhodnúť,
účastník konania a zúčastnená osoba majú procesné práva a povinnosti a plynie lehota na rozhodnutie.

Správne konanie ovládané zásadou oficiality sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo veci
rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej
písomnosti účastníkovi konania, ktorá však súčasne obsahuje upovedomenie o začatí konania.

36. Je síce pravdou, že zákon č. 73/1998 Z. z. nevylučuje priameho nadriadeného z disciplinárnej

právomoci nad podriadenými, ak sám zistí, že sa podriadení dopustili porušení základných povinností
policajta alebo porušení iných povinností uložených inými právnymi normami, avšak v danom prípade
priamy nadriadený mal byť vypočutý ako svedok, pričom sám vykonával úkony v rámci disciplinárneho
konania aj napriek tomu, že disciplinárnu právomoc mal aj vyššie nadriadený (napr. riaditeľ OR PZ
Brezno) a v rámci zachovania objektivity a nestrannosti správneho konania mal disciplinárne konanie

viesť preto vyšší a nie priamy nadriadený.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

37. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu
výkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/20/2023 je vedená na Správnom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/20/2023.

38. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a správny súd nezistil dôvody
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e) Správneho súdneho poriadku v znení
platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“). Správny súd preto rozhodnutie vyhlásil postupom
podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 06.02.2025. Oznámenie o mieste a čase verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 27.01.2025 do 07.02.2025.

39. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 SSP). Správny
súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu a z

dôvodov správnej žaloby, ale aj v zmysle ustanovenia § 195 SSP, kedy správny súd nie je viazaný
žalobnými bodmi. Mimo žalobných námietok správny súd v zmysle § 195 SSP vady v postupe a v
rozhodnutiach orgánov verejnej správy nezistil. Správny súd uznal dôvodnosť správnej žaloby a zrušilrozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

40. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz, ktorým bola voči žalobcovi
vyvodená disciplinárna zodpovednosť za spáchanie disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z. z. spočívajúce v zavinenom porušení povinnosti policajta uvedenej v § 48 ods. 3 písm.
b) zákona č. 73/1998 Z. z. (policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas) za

čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.
Žalobca sa mal disciplinárneho previnenia dopustiť tým, že hoci oznámil svojmu nadriadenému, že
dňa 15.04.2022 nemôže nastúpiť na výkon služby zo zdravotných dôvodov (dôležitá osobná prekážka
v štátnej službe), nepredložil relevantný doklad preukazujúci uvedenú prekážku, nakoľko „Priepustka“
vystavená praktickou lekárkou A. F. G. nebola uznaná ako preukázanie osobnej prekážky pre výkon
štátnej služby, nakoľko bolo zistené, že A. G. „Priepustku“ potvrdila až dňa 19.04.2022 a dňa 15.04.2022

žalobcu nevyšetrila, a ani ju v tento deň nekontaktoval (neordinovala, pretože bol štátny sviatok). Za
disciplinárne previnenie bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5
% na dobu jedného mesiaca.

41. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.; Policajt je povinný vykonávať štátnu službu

osobne, riadne a včas.

42. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.; Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

43. Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z.; Disciplinárnym opatrením je
a) písomné pokarhanie,
b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov,
c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d) zákaz činnosti,

e) prepadnutie veci.

44. Podľa § 79 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.; Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu,
dôležitú osobnú prekážku v štátnej službe a prekážku podľa § 83 ods. 1 a ich trvanie je policajt povinný
preukázať.

45. Podľa § 81 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.; Neprítomnosť policajta v službe sa ospravedlní za čas
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, preventívnej rehabilitácie a za
čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti.

46. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veci správneho trestania. Podľa § 194 ods. 1
SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o
priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Pri správnom trestaní
sa vyvodzuje zodpovednosť za protiprávne konanie a ukladá sa sankcia, pričom zodpovednosť za
disciplinárne previnenie patrí do oblasti správneho trestania, konkrétne medzi správne disciplinárne

delikty (rozlišuje sa vyvodzovanie zodpovednosti za priestupky, za iné správne delikty fyzických osôb,
správnedeliktyprávnickýchosôbafyzickýchosôb-podnikateľov,správnedisciplinárnedeliktyasprávne
poriadkové delikty). Správne disciplinárne delikty predstavujú zavinené protiprávne konanie fyzických
osôb, ktoré porušuje alebo ohrozuje disciplínu t. j. vnútorný poriadok orgánu verejnej moci, za ktorý
orgán verejnej moci ukladá disciplinárne opatrenie (sankciu) podľa príslušného predpisu.

47. Pri správnom trestaní je správny súd oprávnený aj povinný preskúmavať rozhodnutia orgánov
verejnej správy aj mimo žalobných bodov v rozsahu danom ustanovením § 195 SSP. Na oblasť
vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti dopadá čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby bola jeho vec spravodlivo, verejne a v

primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o
jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Dohovor síce používa pojem „trestný čin (obvinenie)“ pričom z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva vyplýva, že pojem „trestný čin (obvinenie)“ je vykladaný autonómne pre účely dohovoru a zrozsiahlej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že pod pojmom „trestné obvinenie“
treba rozumieť aj obvinenie zo spáchania správneho deliktu, teda nielen trestného činu, čo je ustálené
aj v nadväzujúcej judikatúre vnútroštátnych vyšších súdnych autorít.

48. V nadväznosti na uvedené je potrebné upriamiť pozornosť na čl. ods. 2 a 3 Ústavy SR, podľa
ktorých štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon a ďalej, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ide o vyjadrenie princípu viazanosti právom a uplatnenie zásady

nullum crimen sine lege aj pre oblasť správneho trestania. Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť na čl.
46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na to, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, pričom verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

49. Skôr ako by správny súd mohol pristúpiť aj v zmysle uvedených základných princípov k prieskumu,
či obstojí vyvodenie zodpovednosti za disciplinárne previnenie žalobcu a uložené disciplinárne
opatrenie, musel sa správny súd zaoberať dodržaním základných princípov administratívneho konania

ako procesu, pričom podstatnou vadou v konaní orgánov verejnej správy, na ktorú poukazoval aj
žalobca, bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Súčasťou práva na súdnu a inú
právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR je nepochybne aj právo na dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia. Medzi základné princípy správneho trestania patrí aj princíp zákazu zneužitia správnej
úvahy a právo na odôvodnenie rozhodnutia o uloženej sankcii, ako aj princíp preskúmateľnosti

rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia. Správny súd sa preto v prvom rade zameral na preskúmanie
toho, či rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú ustanovenia zákona č.
73/1998 Z. z.

50. Predovšetkým správny súd poukazuje na ustanovenie § 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.

z., v zmysle ktorého výrok rozhodnutia má obsahovať ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého
bolo rozhodované a v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, pretože žalobca nedostal žiadne odpovede na ním vznesené

odvolacie námietky.

51. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že tento sa obmedzil na prepis
odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, uviedol údaje o doručení
disciplinárneho rozkazu žalobcovi, o vyhodnotení odvolania (že bolo podané včas a oprávnenou

osobou), uviedol časť argumentácie žalobcu z odvolania, uviedol, že odvolanie bolo predložené
nadriadenému odvolaciemu orgánu, citoval právnu úpravu a v závere rozhodnutia uviedol, že po
preštudovaní odvolacieho spisu a s prihliadnutím na závery senátu poradnej komisie dospel k záveru,
že žalobca sa konania, ktoré mu je v odôvodnení disciplinárneho rozkazu kladené za vinu dopustil, čím
porušil povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. Bližšie odôvodnenie tohto

záveru nevyplýva ani zo zápisnice poradnej komisie. Rozhodnutie žalovaného nevyhovuje požiadavke
preskúmateľnosti, pretože z neho nie sú čitateľné dôvody, nemožno z neho vyvodiť vyhodnotenie
skutkových zistení a právne posúdenie veci žalovaným v kontexte odvolacích námietok žalobcu. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca namietal aj spôsob vykonávania dôkazov, namietal
nedostatočné zistenie skutkového stavu, namietal, že boli vykonané úkony pred začatím disciplinárneho

konania, nepoužiteľnosť niektorých dôkazov, ďalej namietal ukrátenie na svojich procesných právach,
namietal, že konanie viedol priamy nadriadený, ktorý vystupoval v konaní aj ako svedok a namietal aj
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. Na tieto odvolacie námietky v rozhodnutí žalovaného
žalobca nedostal žiadne odpovede. Žalovaný až vo vyjadrení k správnej žalobe reaguje na žalobné
námietky, ktoré sú vo veľkej miere totožné s odvolacími námietkami a týmto v podstate aj odpovedá

na odvolacie námietky. Takýto postup ale nemožno pripustiť, pretože konanie pred správnym súdom
nie je pokračovaním administratívneho konania. Žalovaný nemôže nahradiť nedostatky odôvodnenia
svojho rozhodnutia v konaní pred správnym súdom, pretože takýmto postupom by bolo žalobcovi ako
účastníkovi administratívneho konania odňaté jeho právo brániť sa proti záverom rozhodnutia orgánuverejnej správy v podanej správnej žalobe. Dôvody rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
musia byť uvedené v jeho rozhodnutí, ktoré účastník konania môže napadnúť správnou žalobu a v
správnej žalobe môže reagovať na odpovede, ktoré orgán verejnej správy zaujal vo vzťahu k vzneseným

odvolacím námietkam (za predpokladu, že je prípustný riadny opravný prostriedok).

52. Orgán verejnej správy vyvodzujúci zodpovednosť za disciplinárne previnenie musí vyhodnotiť jednak
skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov, a aj právne vec posúdiť, teda musí riadne
odôvodniť svoju myšlienkovú úvahu. Táto požiadavka sa vzťahuje nielen na právne posúdenie veci -

na subsumovanie skutkových zistení pod konkrétnu skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, ale
týka sa a aj uloženia resp. výberu konkrétneho druhu a výmery sankcie, pretože musí byť zvolená vždy
taká sankcia, ktorá zodpovedá konkrétnym okolnostiam konkrétneho prípadu tak, aby bola naplnená
požiadavka represie ako aj individuálnej a generálnej prevencie. Správny orgán preto musí odôvodniť
nielenvýbersankcie,aleajjejkonkrétnuvýmeru,aakjeprávnympredpisomstanovenérozpätiesankcie,
je nevyhnutné odôvodniť úvahu, ktorou orgán verejnej správy vyvodzujúci zodpovednosť určil konkrétnu

výšku sankcie zo zákonom stanoveného rozpätia. Pokiaľ právny predpis vymedzuje určité kritériá, na
základektorýchmábyťurčenákonkrétnavýškasankcie,nestačítietolenvšeobecnezopakovaťvzmysle
textu právneho predpisu, ale je potrebné uviesť aj konkrétne skutkové okolnosti konkrétneho prípadu,
ktoré boli pri ukladaní sankcie zohľadnené v rámci posudzovania v právnom predpise vymedzených
kritérií.

53. V prejednávanej veci správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 56 ods. 2 zákona
č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na
povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia
a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že

tieto okolnosti vôbec nevyhodnocoval a vôbec sa nezaoberal tým, aké konkrétne okolnosti vzal orgán
verejnej správy prvého stupňa do úvahy pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, teda ktoré konkrétne
skutkové okolnosti boli v zmysle týchto zákonom vymedzených kritérií zohľadnené a či potom uložená
sankcia obstojí.

54. Pokiaľžalobcanamietal,ževovýrokurozhodnutiaabsentujeustanovenieprávnychpredpisov,podľa
ktorých bolo rozhodované, táto námietka je nedôvodná. Takáto požiadavka nepochybne vyplýva z už
citovaného ustanovenia § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a z výroku prvostupňového rozhodnutia
je zrejmé, podľa akých ustanovení bola vyvodzovaná, disciplinárna zodpovednosť a aj podľa akého
ustanovenia bolo uložené disciplinárne opatrenie. Rovnako z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že

rozhodoval podľa § 273 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., a že po prerokovaní v senáte poradnej komisie
odvolanie žalobcu zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.

55. Záverom sa správnemu súdu k námietkam týkajúcim sa dôkazov žiada uviesť, že z ustanovenia
§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa odseku 2
tohto ustanovenia platí, že dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci
a obhliadka. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že nadriadeným žalobcu boli obstarané dôkazy
ešte predtým, ako bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí disciplinárneho konania, a to v rámci

objasňovaniajehoneprítomnostivslužbeapreukazovaniaospravedlneniajehoneprítomnosti.Zobsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa s dôkazmi oboznámil pri nahliadaní do spisu, pričom
praktická lekárka žalobcu sa znovu vyjadrila aj v priebehu disciplinárneho konania. Pokiaľ ide o spísaný
úradný záznam, ktorého obsahom je obsah telefonátu žalobcu jeho nadriadenému dňa 15.04.2022, tak
žalobca nespochybňuje, že takýto telefonát bol realizovaný.

56. Ďalej ešte správny súd záverom poukazuje na to, že správna žaloba žalobcu obsahuje aj
množstvo teoretických úvah a argumentácie bez toho, aby tieto boli prepojené s konkrétnymi vytýkanými
nezákonnosťami. Podstatná žalobná námietka o tom, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne
odôvodnené, bola ale formulovaná konkrétne.

57. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná,
preto rozhodnutie žalovaného zrušil, pričom úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude riadne sa
vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanéhoje nepreskúmateľné, teda nebolo dostatočne odôvodnené, čo zabránilo správnemu súdu, aby zaujal
jednoznačný postoj k tomu, či bolo preukázané, že žalobca spáchal disciplinárne previnenie a či bola
uložená adekvátna sankcia v zmysle zásad ukladania trestov.

58. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

59. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm.c) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačná sťažnosť podaná
v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.