Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116217801
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4116217801.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Žilinská diecéza,
Jána Kalinčiaka 1, Žilina, IČO: 42 063 043, zastúpeného advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH
s.r.o., Žižkova 22B, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: IMA
INVEST s.r.o., Hviezdoslavova 41, Zlaté Moravce, IČO: 36 520 349, zastúpeného právnym zástupcom:

Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., Štefánikova tr. 49, Nitra, IČO: 36 860 697,
o zaplatenie sumy 204.833,49 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu zo dňa 29. 07. 2024
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 9C/336/2016-1219 zo dňa 29. apríla 2024, o späťvzatí
odvolania zo dňa 14. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom návrh na
prerušenie konania zamietol (I. výrok), žalobu v celom rozsahu zamietol (II. výrok) a zároveň priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s stým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením (III. výrok).

2. Rozsudok odôvodnil citáciou ust. § 420 ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 1, 2, § 7 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití
nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, ust. § 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o
nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 164, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1, 2

veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP).

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 30.
06. 2016 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 204.833,49 eur s príslušenstvom ako aj náhrady
trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 01. 06. 2009 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzatvorená nájomná zmluva č. 1/2009, predmetom ktorej bol nájom lesných a poľnohospodárskych

pozemkov v katastrálnom území A. vedených na LV č. XXXX, B. XXXX, v katastrálnom území C.
vedenýchnaLVč.XXX,B.XXXX,B.XXXavkatastrálnomúzemíA.naLVč.XXXX,všetkovokreseZlaté
Moravce, a to na účely lesohospodárskeho a poľnohospodárskeho využitia podľa druhu konkrétneho
pozemku.

Dňa27.07.2009bolmedzistranamisporuuzavretýdodatokč.1knájomnejzmluve,predmetomktorého

bolo rozšírenie predmetu nájmu na prípadné vykonávanie dobývania nevyhradených nerastov, ktoré
sú súčasťou pozemkov tvoriacich predmet nájmu, najmä pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X vkatastrálnom území A. za odplatu. Žalobca ďalej poukázal na odstúpenia od nájomnej zmluvy zo dňa
12. 07. 2013, 09. 03. 2015 a 20. 05. 2015 a upriamil pozornosť na to, že dodatok č. 1 je absolútne
neplatným právnym úkonom, keďže nebol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Celkovo si

žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 169.115,09 eur, kedy sa žalovaný
na jeho úkor obohatil od októbra 2014 do apríla 2015 vo výške 52.915,23 eur vrátane 20 % DPH (faktúra
č. 20150006 + faktúra č. 20150007 zo dňa 06. 05. 2015), od mája 2015 do augusta 2015 sa žalovaný
na jeho úkor obohatil vo výške 33.199,96 eur vrátane 20 % DPH (faktúra č. 20150009 + faktúra č.
20150013 + faktúra č. 20150015 + faktúra č. 20150018), od septembra 2015 do júna 2016 sa žalovaný

na úkor žalobcu obohatil vo výške 82.999,90 eur vrátane DPH, ktorá suma predstavuje súčin žalobcom
dojednanej výšky nájmu za 1 mesiac a počtu mesiacov bezdôvodného obohatenia, v priebehu ktorých
predmetné lesné pozemky neoprávnene užíval (10 mes. x 8.299,99 eur).

Súčasne si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 35.718,40 eur. V tejto časti žalobu
odôvodnil tým, že výška odplaty za realizovanú ťažbu bola medzi stranami dohodnutá a stanovená na

sumu 0,40 eur bez DPH za tonu vyťaženého nevyhradeného nerastu. Odplata 0,40 eur bez DPH/tona
bola medzi stranami dohodnutá v priebehu roka 2009, resp. začiatkom roka 2010 v priestoroch žalobcu
za prítomnosti D. E., D. F., konateľa žalovaného a G. E. H. a G. I., predstaviteľov Žilinskej diecézy. Zo
záznamu 1/2012 z rokovania zmluvných strán spísaného v Žiline dňa 28. 03. 2012 jednoznačne vyplýva,
že sa jednalo o „nový návrh na spôsob odplaty“, t. j. samotný konateľ žalovaného svojim podpisom

uvedenéhozáznamupotvrdil,žeodplatavovýške0,40eurdohodnutábola.Uviedol,žezvypracovaných
znaleckých posudkov je zrejmé, že žalovaný v množstve vyťaženého kameňa za obdobie od septembra
2009 do apríla 2015 klamal, čím mu spôsobil škodu minimálne vo výške 172.690,40 eur (800 467 t – 76
241 t – 292 500 t/0,40 eur). V konaní si uplatnil nárok na náhradu škody v zostávajúcej výške 35.718,40
eur (škodu vo výške 34.560,- eur si uplatnil v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/146/2014 a škodu vo

výške 102.412,- eur si uplatnil v konaní pod sp. zn. 20Cb/43/2013 – obe vedené pred Okresným súdom
Nitra).

4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 17. 08. 2016, proti ktorému podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že dohoda o cene nad rámec nájomného je ničím nepodloženým tvrdením žalobcu

a je teda vymyslená, čo vyplýva aj zo záverov rozhodnutí Generálnej prokuratúry, pričom k rovnakému
záveru dospel Krajský súd v Nitre (v konaní pod sp. zn. 6Co/10/2015), ako aj Okresný súd Nitra (v
konaní pod sp. zn. 25C/233/2013). Poukázal na to, že užíva pozemky len papierovo, pretože žalobca
k identickým pozemkom uzatvoril ďalšie nájomné zmluvy postupne až so štyrmi subjektami, ďalej na
to, že Okresný súd Nitra rozsudkom v konaní pod sp. zn. 7C/134/2012 zo dňa 03. 07. 2014 určil, že

výpoveď nájomnej zmluvy č. 1/2009 medzi stranami sporu, daná listom zo dňa 23. 07. 2012 je neplatná.
Zdôraznil, že žalobca odstúpil od nájomnej zmluvy dokonca až štyrikrát. Konajúci súd sa prejudiciálne
právne vysporiadal s otázkou dovtedajších odstúpení od nájomnej zmluvy tak, že posúdil, že všetky sú
absolútne neplatné (v rozsudku Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 25C/233/2013 zo dňa 03. 12. 2015).
Poukázal na predbežné opatrenia, ktoré boli nariadené v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod

sp. zn. 28Cb/15/2013 (celkovo tri). Žalobca bol pravidelne mesačne informovaný zo strany žalovaného,
že mu je bránené obhospodarovať lesné pozemky. Nemožnosť užívania prenajatých nehnuteľností v
určitých obdobiach (20. 10. 2014 - 31. 01. 2015 s výnimkou 7 dní v novembri a 5 dní v decembri)
žalobca akceptoval svojím faktickým alebo konkludentným konaním. V tomto smere žalovaný poukázal
nazápisnicuzvýkonudozoruOkresnéhoúraduNitrač.OU-NR-OOP4-2015/026277-3.Kuškode,resp.k

dohode o cene za kameň nad rámec nájomného, žalovaný uviedol, že absentuje už základný predpoklad
nevyhnutný pre jej vznik, a to porušenie právnej (zmluvnej) povinnosti, s poukazom na údajnú dohodu
o cene za vyťažený kameň (vymyslené, jednostranné a ničím nepodložené tvrdenie žalobcu). Ani zo
záznamu 1/2012 nemožno vyvodiť existenciu dohody o platbe za jednu tonu vyťaženého kameňa.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania ako nedôvodný.

5.1 Rovnako za nedôvodnú považoval žalobu v časti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia v sume 169.115,09 eur. Konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca
žalovanému v rozhodnom období (za ktoré si uplatňuje nárok titulom bezdôvodného obohatenia) bránil
v užívaní prenajatých nehnuteľností, na základe čoho nemá nárok na zaplatenie nájomného za toto
obdobie. V uvedenej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na konanie, ktoré bolo u neho vedené podsp. zn. 28Cb/15/2013, v ktorom súd rozsudkom (potvrdeným Krajským súdom v Nitre v konaní č. k.
15Cob/95/2021-2689 zo dňa 13. 06. 2023) rozhodol o tom, že všetky odstúpenia od nájomnej zmluvy č.
1/2009 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009, datované dňom 12. 03. 2013, 09. 03. 2015 a 20. 05.

2015 sú neplatné s tým, že nájomný vzťah, ktorý bol založený nájomnou zmluvou č. 1/2009 v znení jej
dodatku č. 1 zo dňa 27. 07. 2009 medzi sporovými stranami trvá. Vydanie bezdôvodného obohatenia je
vylúčené aj pre nezaplatenie nájomného, pretože žalovaný nemohol v uvedenom období reálne užívať
predmet nájmu, čo súdu vyplynulo z listinných dôkazov, ktoré z dôvodu istoty zhrnul z konania pod sp.
zn. 28Cb/15/2013 (do 43. bodu napadnutého rozsudku). Zároveň poukázal na výpovede svedkov G. a

D. J., ktorí svojimi výpoveďami len podporili záver o tom, že žalovaný nemohol užívať predmet nájmu,
a preto ako nájomca nebol povinný platiť nájomné s poukazom na ust. § 673 Občianskeho zákonníka,
keď mu bolo preukázateľne bránené zo strany žalobcu.

6. Za nedôvodný považoval súd prvej inštancie i nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 35.718,40
eur titulom náhrady škody/vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že uvedený nárok v podobe

náhrady škody v celkovej výške 172.690,40 eur si žalobca v podstate uplatňoval v troch konaniach,
a to v konaniach vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 20Cb/43/2013 (34.560,- eur) a sp.
zn. 17C/146/2014 (102.412,- eur) a zostatkovú výšku 35.718,40 eur si žalobca uplatnil v predmetnom
konaní. Bolo sporné, či bola dohodnutá odplata vo výške 0,40 eur za tonu nevyhradeného nerastu nad
rámec dohodnutého nájomného. V tejto súvislosti súd poukázal na právny názor prezentovaný právnym

zástupcom žalovaného, v zmysle ktorého otázka tohto nároku bola vyriešená vo viacerých konaniach,
ktoré boli vedené na Okresnom súde Nitra a ktorý považoval za právne relevantný. Otázka odplaty bola
predmetom prejudiciálneho posúdenia (ale aj meritórneho) v konaniach vedených na Okresnom súde
Nitra pod sp. zn. 28Cb/15/2013, sp. zn. 17C/146/2014 (v ktorom je skončené aj dovolacie konanie) a sp.
zn. 20Cb/43/2013 (ktoré sa nachádza v štádiu odvolacieho konania, po zrušení rozhodnutia Krajského

súdu v Nitre Najvyšším súdom Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žaloba
o zaplatenie sumy 35.718,40 eur je nedôvodná, nielen titulom nároku na náhradu škody, ale aj titulom
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalovaný bol

v konaní úspešný v celom rozsahu (zamietnutie žaloby v celom rozsahu uplatňovanej istiny 204.833,49
eur s príslušenstvom), a preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol
žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ zákona č. 160/2015 CSP. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP v napadnutom II. a III. výroku
zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovuje, alebo alternatívne, aby v súlade s ust. § 389 CSP a
v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP zrušil odvolaním napadnuté výroky rozsudku a v rozsahu zrušenia mu

vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 20. 08. 2024 uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a navrhol, aby
odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil
ako vecne správny a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
v znení neskorších predpisov - ďalej aj CSP) preskúmal účinnosť späťvzatia odvolania žalobcu, pričom
dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné podľa ust. § 369 ods. 3 CSP zastaviť, nakoľko žalobca
vzal podané odvolanie účinne späť skôr, ako o ňom odvolací súd rozhodol.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Podľa § 369 ods. 1, 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

12. Späťvzatie odvolania je dispozitívnym úkonom strany sporu, ktorá takýto úkon urobila. Zákon

priznáva odvolateľovi právo disponovať predmetom odvolacieho konania, kým o podanom odvolaní
nebolo rozhodnuté.

Vdanejvecivzalžalobca(odvolateľ)svojeodvolaniezodňa29.07.2024protirozsudkuOkresnéhosúdu
Nitra č. k. 9C/336/2016-1219 zo dňa 29. 04. 2024 späť (prostredníctvom svojho právneho zástupcu), a
to podaním zo dňa 14. 01. 2025, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené v ten istý deň, teda skôr, ako

odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol.

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, súd bez ďalšieho konanie zastaví, teda nerozhoduje o pripustení,
či nepripustení späťvzatia odvolania, ale priamo odvolacie konanie zastaví bez toho, aby skúmal dôvod
späťvzatia odvolania. Ak odvolateľ vezme podané odvolanie späť, stráca tým možnosť znovu podať

odvolanie, rovnako ako stráca možnosť odvolať späťvzatie odvolania.

13. S poukazom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, odvolací súd postupoval v zmysle ust. § 369
ods. 3 CSP a odvolacie konanie zastavil, teda rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Vychádzal z toho, že zastavenie odvolacieho konania zavinil žalobca tým, že odvolanie podané proti II.
a III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie vzal späť bez udania akéhokoľvek dôvodu, pričom žalovaný,

zastúpený svojim právnym zástupcom, sa v priebehu odvolacieho konania vyjadroval. O výške náhrady
trov konania (vrátane odvolacieho konania) rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to v zákonom určenej lehote samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Žalobca v podaní, ktorým vzal odvolanie späť, zároveň žiadal, aby odvolací súd zrušil i uznesenie
Okresného súdu Nitra č. k. 9C/366/2016-1252 zo dňa 31. 07. 2024 (uznesenie o uložení poplatkovej
povinnosti za podané odvolanie) v spojení s uznesením č. k. 9C/366/2016-1279 zo dňa 26. 09. 2024
(uznesenie o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti uzneseniu č. k. 9C/366/2016-1252 zo dňa 31. 07. 2024
a oprave výroku tohto uznesenia) a do pozornosti odvolacieho súdu dal uznesenie Krajského súdu

v Bratislave v konaní pod sp. zn. 9Co/547/2013 zo dňa 29. 11. 2013.

V predmetnej veci odvolací súd nepostupoval podľa návrhu žalobcu a nezrušil uznesenia o poplatkovej
povinnosti žalobcu za podané odvolanie, nakoľko v tomto predmetnom konaní bola iná procesná situácia
ako v konaní, na ktoré poukazoval žalobca (v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave bolo

predmetom odvolacieho konania i odvolanie proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za podané odvolanie). V zmysle ust. § 12 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, vo veciach poplatkov za konanie na
odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol
odvolací súd. S poukazom na uvedené potom o poplatkovej povinnosti (vrátane zrušenia uznesení

o poplatkovej povinnosti za odvolanie) bude rozhodovať súd prvej inštancie.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)