Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/143/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201910
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2522201910.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr.

Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C.
XXX, 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXXX/XX, E., 3/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa A. I.
XXX/XX, H. J., všetky žalobkyne zastúpené advokátom: JUDr. Michal Matala, so sídlom T. G. Masaryka
8, Lučenec, proti žalovanej: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO:
00 151 700, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie žalobkýň 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č. k. PN – 25C/77/2022 - 107 zo dňa 17. októbra 2023 a proti dopĺňaciemu
rozsudku č. k. PN – 25C/77/2022 – 169 zo dňa 12. septembra 2024 – voči zamietajúcemu výroku, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom
zamietajúcom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

28Co/143,144/2024
28Co/143/2024-
28Co/144/2024

2522201910
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
1/ sumu vo výške 15.000 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 2/ sumu vo výške 2.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom
III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 3/ sumu vo výške 2.000 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, výrokom IV. priznal žalobkyniam 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania proti žalovanej
v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 11, §
13, § 15, § 16, § 415, § 420 ods. 1, 2, § 441 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len
„OZ“), ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
len „ZoPZP“), ako aj ust. § 2 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 2, § 13 zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných
činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Vecne súd argumentoval tým, že nebolo sporné, že pri dopravnej nehode dňa X.XX.XXXX zomrel
poškodený, pán A. B., ktorý bol manželom žalobkyne 1/, bratom žalobkyne 2/ a krstným otcom a ujom
žalobkyne 3/. Vodič nákladného motorového vozidla bol uznaný za vinného pre prečin usmrtenia a bolmu uložený podmienečný trest odňatia slobody. Vozidlo malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Žalobkyne si nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jednej z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah

do života a zdravia fyzickej osoby, krytý poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v zmysle § 4 ods. 2 ZoPZP, uplatnili priamo proti žalovanej, t. j. poisťovni, ktorá
je pasívne legitimovaná podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru,
že sú splnené všetky predpoklady pre prisúdenie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyniam. Vodič
vozidla, ktoré bolo poistené u žalovanej, svojim protiprávnym nedbanlivostným konaním spočívajúcim

v porušení dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona pri riadení motorového vozidla, spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel chodec, čím zasiahol do osobnostných práv žalobkýň, a to do ich
práva na súkromie a rodinný život. Medzi protiprávnym konaním vodiča a ujmou žalobkýň je príčinná
súvislosť, keďže túto ujmu vzhľadom k jej intenzite a následkom, by ako závažnú pociťovala spravidla
každá fyzická osoba nachádzajúca sa na ich mieste a v ich postavení. Z objektívneho pohľadu
je strata manžela a zároveň vo výnimočných prípadoch aj brata a uja žalobkýň celkom neodčiniteľnou

ujmou, ktorá dopadá na zostávajúcich členov rodiny, takže primeraným zadosťučinením v danom
prípade je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 OZ.

4. Pri určovaní výšky peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy prihliadal súd prvej inštancie na závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, teda na požiadavku účinného

primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu a tiež na požiadavku nezneužívania
tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Poukázal na to, že určujúcimi parametrami
proporcionálne spravodlivého zadosťučinenia je 1/ atribút primeranosti, 2/ proporcionalita (výška
peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohacovania a pôsobiť na škodcu
likvidačne). Súd považoval za preukázané, že tragické, náhle a neočakávané úmrtie poškodeného

zasiahlo žalobkyne takým spôsobom, že následky sú neodvrátiteľné a trvalé. Poškodený bol dôležitým
členom rodiny pre každú zo žalobkýň. Vo vzťahu k žalobkyni 1/ súd pri rozhodovaní o výške náhrady
nemajetkovej ujmy prihliadol na to, že jej manželstvo s poškodeným trvalo 31 rokov, žili v harmonickom
vzťahu bez konfliktov, navzájom si celý život pomáhali a boli si oporou, spoločne sa starali o svoje matky.
Poškodený bol pre žalobkyňu 1/ nenahraditeľnou osobou a životným partnerom. Dôsledkom nehody

prišla o emocionálne a rodinne najbližšieho človeka. Tieto tvrdenia mal súd za preukázané nielen z
výpovedí žalobkýň, ale aj z výpovedí svedkov. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že poškodený bol v
čase smrti stále v produktívnom veku a jeho manželka sa v dôsledku nešťastnej udalosti stala vdovou
vo veku 58 rokov, kedy ešte možno predpokladať, že mali dostatok času venovať sa jeden druhému a
byť si nápomocní v živote. Súd tiež vzal do úvahy skutočnosť, že manželstvo poškodeného a žalobkyne

1/ bolo bezdetné, o to viac sa súd stotožnil s ťažkou situáciou žalobkyne 1/, kedy ostala úplne sama,
bez akejkoľvek blízkej osoby, s ktorou by mohla zdieľať svoj život a byť si navzájom oporou. Vo svojej
výpovedi žalobkyňa uviedla, že jej zomrelo všetko a s touto udalosťou sa stále nevyrovnala. Aj napriek
skutočnosti, že nevyhľadala odbornú pomoc, súd nemal pochybnosti, že medzi žalobkyňou 1/ a jej
manželombolveľmiblízkydlhoročnývzťah.Pozohľadnenívšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíatiež

s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, považoval súd za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy žalobkyni 1/ v sume 15.000 eur. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ súd pri rozhodovaní o
priznaní nároku a o samotnej výške náhrady nemajetkovej ujmy zohľadnil príbuzenský vzťah (súrodenci)
a tiež výnimočnosť situácie, ktorú videl v tom, že žalobkyňa 2/ s poškodeným vyrastala, mala s ním
veľmi blízky vzťah, bol medzi nimi minimálny vekový rozdiel, bol jej nápomocný v starostlivosti o jej deti

a bol jedinou blízkou osobou, ktorá jej ostala, keďže je vdova, deti žili v zahraničí a sestra, ktorú má
nežije v jej bezprostrednej blízkosti. Žalobkyňa 2/ žije v rodičovskom dome, s bratom boli v dennom
kontakte, keďže ich domy sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti, a aj keď nebola na ňom finančne
závislá, veľa jej pomáhal s domom a záhradou, keďže ostala na to sama. Aj napriek skutočnosti, že
nevyhľadala odbornú pomoc, súd nemal pochybnosti, že medzi žalobkyňou 2/ a jej bratom bol veľmi

blízky vzťah, ktorý prehlbovala skutočnosť, že poškodený ostal jedinou blízkou osobou žalobkyne 2/
v čase, keď ovdovela a keď jej deti žili v zahraničí. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností
a tiež s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, považoval súd za primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 2/ v sume 2.000 eur. Vo vzťahu k žalobkyni 3/ zohľadnil súd v
prvom rade výnimočnosť situácie, ktorú videl v tom, že nakoľko manželstvo poškodeného so žalobkyňou

1/ bolo bezdetné, poškodený považoval za svoju „dcéru“ práve žalobkyňu 3/, o ktorú sa staral, bol jej
nápomocný pri stavbe domu a po rozvode jej manželstva sa tiež staral o jej deti, ktoré ho vnímali ako
starého otca. Keďže žalobkyňa 3/ musela pracovať, bol jej veľmi nápomocný v starostlivosti o jej deti
a v čase keď prácu nemala, pomáhal jej aj finančne. Žalobkyňa 3/ taktiež poškodeného vnímala akosvojho otca, venoval sa jej od detstva, mali medzi sebou hlboký citový vzťah a jeho stratu prežívala
veľmi ťažko. Aj napriek skutočnosti, že nevyhľadala odbornú pomoc, súd nemal pochybnosti, že medzi
žalobkyňou 3/ a jej ujom a zároveň krstným otcom bol veľmi blízky vzťah, ktorý prehlbovala skutočnosť,

že žili na spoločnom dvore, kde mali postavené domy a boli v bezprostrednom dennom kontakte, keďže
poškodený sa staral ako o žalobkyňu 3/, tak aj o jej deti. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených
skutočností a tiež s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, považoval súd za
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyni 3/ v sume 2.000 eur.

5. Zároveň súd prvej inštancie na zdôraznenie primeranosti žalobkyniam priznanej sumy odškodnenia,
poukázal na právnu úpravu odškodňovania obetí poškodených násilnými trestnými činmi obsiahnutú
v zákone č. 274/2017 Z. z., ktorá stanovuje pre obeť násilného trestného činu odškodnenie za
nemajetkovú ujmu vo výške 25-násobku sumy mesačnej minimálnej mzdy, platnej na obdobie
kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, ak bola trestným činom spôsobená smrť.
Celkovo pre pozostalých nesmie odškodnenie presiahnuť 50-násobok minimálnej mzdy. V roku 2020

výška minimálnej mzdy činila 580 eur, t. j. maximálna výška odškodnenia pre všetkých pozostalých
po zomrelej obeti násilného trestného činu činila sumu 29.000 eur. Súd priznal nemajetkovú ujmu
žalobkyniam v celkovej výške 19.000 eur, ktorú u žalobkyne 1/ krátil s poukazom na rozhodovaciu prax
súdov Slovenskej republiky, a teda z dôvodu neprimeranej výšky požadovanej náhrady nemajetkovej
ujmy priznal žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur. U žalobkýň 2/ a 3/ súd

vzhliadol výnimočné okolnosti uvedené vyššie, preto súd žalobkyniam 2/ a 3/ nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy priznal, avšak s tým, že krátil požadované sumy, a to vzhľadom na stupeň
príbuzenských vzťahov medzi nimi a poškodeným, a tiež z dôvodu neprimeranej výšky požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy, a teda priznal žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000
eur a žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur. Na podporu svojich tvrdení a pre

porovnanie, poukázal súd na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných veciach, keď napr. vo veci sp. zn.
4Cdo/139/2011 bola Najvyšším súdom SR priznaná rodičom dieťaťa zomrelého pri dopravnej nehode
suma 15.000 eur; vo veci sp. zn. 1Cdo/77/2009 bolo priznaných 6.600 eur za úmrtie syna a brata; vo veci
sp. zn. 2Cdo/194/2011 suma 8.300 eur za smrť manžela; vo veci sp. zn. 6Cdo/16/2022 suma 10.000 eur
každému z rodičov za smrť 24-ročného syna pri dopravnej nehode. Rozsudkom Okresného súdu Senica

sp. zn. 10C/9/2013-129 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/566/2015-229
bola manželovi a trom deťom ženy zomrelej pri dopravnej nehode priznaná každému suma 8.000
eur. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7C/276/2011-96 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/315/2012-125, súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy každému
žalobcovi 10.000 eur, v dôsledku úmrtia ich matky pri dopravnej nehode. Rozsudkom Okresného

súdu Nitra sp. zn. 14C/287/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/367/2016
bola žalobkyni 1/ priznaná titulom nemajetkovej ujmy suma 10.000 eur v súvislosti so smrťou jej otca
pri dopravnej nehode a žalobcovi 2/ ako maloletému vnukovi priznaná suma 3.000 eur. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/358/2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 26Co/724/2015 bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ (v čase nehody dospelým synom

zomrelého) každému po 10.000 eur, žalobcom 3/ a 4/ (rodičom zomrelého) každému po 3.000 eur.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/627/2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn.
16C/327/2015 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/214/2016 bola žalobcom
2/, 3/, 4/ ako dospelým synom priznaná nemajetková ujma v sumách 9.000 eur, 5.000 eur, 4.000 eur
v súvislosti so smrťou ich otca pri dopravnej nehode. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

8C/55/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/156/2016 bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur za smrť manželky žalobcu a dcéram (obe už boli v čase
smrti ich matky dospelé a mali vlastné rodiny) sumu 8.000 eur a 7.500 eur. Súd prvej inštancie poukázal
tiež na to, že každé priznanie určitej sumy musí byť odôvodnené skutkovými okolnosťami prípadu. Na
druhej strane však povaha náhrady nemajetkovej ujmy vylučuje možnosť spoľahlivej kvantifikácie. V

týchto prípadoch sa totiž peniazmi odškodňuje niečo, čo samo o sebe žiadnu majetkovú hodnotu nemá
(osobnosť človeka), a preto je akákoľvek presnejšia kvantifikácia uplatňovaných súm nemožná. Preto
musí súd pristupovať k priznávaniu týchto súm obozretne a triezvo a nepriznávať neprimerané sumy.
Priznanie súm, ktoré niekoľko desaťnásobne až stonásobne prevyšujú napríklad priemerný mesačný
zárobok, nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané finančné zadosťučinenie za akýkoľvek

zásah do práv na ochranu osobnosti. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nemá pôsobiť ako trest pre
pôvodcu zásahu, ale ako náhrada pre dotknuté osoby (bez ohľadu na skutočnosť, že túto náhradu
hradí za škodcu poisťovňa z povinného zmluvného poistenia, avšak z prostriedkov tvorených z prijatého
poistného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Súd prvejinštancie mal za to, že priznaná výška nemajetkovej ujmy je v súlade so zásadou proporcionality,
spravodlivosti a primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj v súlade so súdnou praxou. Prisúdená
čiastka u všetkých žalobkýň plní svoju satisfakčnú funkciu, čo je účelom tohto odškodnenia. Zohľadňuje

vek nebohého poškodeného (66 rokov), stupeň príbuzenstva pozostalých žalobkýň (manžel-manželka;
brat-sestra; ujo-neter) a rovnako skutočnosť, že ani jedna zo žalobkýň nebola na nebohého odkázaná
po finančnej stránke.

6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, vychádzal súd prvej inštancie z názoru, že zásadu

úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské
právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nepôjde o procesne neúspešného žalobcu,
ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (znaleckej činnosti). V danej veci
sú preto žalobkyne plne procesne úspešné podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), keďže mali plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne

výška plnenia, vyplývajúca z ich procesného úspechu závisela výlučne od úvahy súdu. Preto súd prvej
inštancie žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobkyne 1/, 2/ a 3/ prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie, a to v rozsahu, ktorým boli nároky žalobkýň zamietnuté, z dôvodu, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP). Uviedli, že rozsudok súdu prvej inštancie považujú v napadnutej zamietajúcej
časti za nesprávny a priznanú peňažnú satisfakciu, ako náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, považujú
za neprimerane nízku a nepostačujúcu vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené

a vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu ich osobnosti
došlo, ako aj vzhľadom na závažnosť, trvalosť a neodčiniteľnosť tohto zásahu. Zo strany vodiča K. C.
išlo o závažné porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
pričom v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním došlo k autonehode, pri ktorej došlo k usmrteniu
blízkej osoby – manžela žalobkyne 1/, zároveň brata žalobkyne 2/ a zároveň strýka a krstného otca

žalobkyne 3/. Bolo preukázané, že zomrelý nenesie žiadnu spoluvinu na vzniku dopravnej nehody.
Žalovaný by mal byť povinný nahradiť žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ náhradu nemajetkovej ujmy v primeranom
rozsahu vo vzťahu k povahe, podstate, závažnosti a odčiniteľnosti neoprávneného zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobkyniam 1/, 2/ a 3/, spočívajúcom v trvalom a nezvratnom znemožnení spolužitia
a rozvíjania citových a rodinných vzťahov s im blízkou osobou, pričom žalobkyňami uplatnenú sumu

náhrady nemajetkovej ujmy (pre žalobkyňu 1/ v sume 25.000 eur, pre žalobkyňu 2/ v sume 12.000 eur
a pre žalobkyňu 3/ v sume 8.000 eur), nie je možné podľa názoru žalobkýň považovať za neprimeranú,
pretože poškodené s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými
väzbami, bez akýchkoľvek patologických čŕt. Nároky žalobkýň sú v plnom rozsahu kryté povinným
zmluvnýmpoistenímmotorovéhovozidla,ktoréviedolvodičK.C.,atoupoisťovateľaAllianz–Slovenská

poisťovňa, a.s. Žalobkyne sa nestotožňujú s názorom súdu, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
v sume 15.000 eur pre žalobkyňu 1/ a po 2.000 eur pre žalobkyne 2/ a 3/, je sumou primeranou na
kompenzovanie nemajetkovej ujmy žalobkýň, a to predovšetkým vzhľadom na hlboký, zásadný a ničím
nezvratný zásah do ich života, ku ktorému smrťou nebohého A. B. jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností došlo, vzťahy medzi nebohým a žalobkyňami 1/, 2/ a 3/ boli veľmi dobré, boli medzi nimi

intenzívne interpersonálne väzby a vykonaným dokazovaním bola preukázaná veľmi silná citová ujma
žalobkýň. Žalobkyne mali k A. B. blízky vzťah, boli v neustálom kontakte, nebohý bol žalobkyniam
vždy nápomocný a bol pre nich celoživotnou oporou, jeho smrť bola vážnym osobnostným zásahom
do ich osobnostných práv, s ktorým sa dodnes nevedia zmieriť. Žalobkyne poukazovali na to, že
si nemožno automaticky zamieňať odškodnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, s odškodnením pre obete násilnej trestnej činnosti,
kde štát v podstate supluje ochranu a podporu obetí formou dostupnejšieho odškodnenia. Povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má úplne iný
komerčný princíp i základ, kde má dôjsť k úplnej náhrade vzniknutej ujmy a škody. Ak súd uvádza
komparácie, je na mieste poukázať na veľmi nízku hodnotu priznanej ujmy v porovnaní so škodou

v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ak by
sa porovnala škoda – hodnotu cca 2.000 eur získa poškodený za jednoduché zranenie (bez trvalých
následkov). Aj s ohľadom na uvedené je priznaná náhrada nemajetkovej ujmy najmä u žalobkýň 2/ a 3/
neprimerane nízka. Žalobkyňa 1/ stratila v manželovi nenahraditeľnú osobu a životného partnera. Súdpri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy dostatočne nezohľadnil všetky špecifické okolnosti ich
vzťahu. Manželstvo žalobkyne 1/ s A. B. trvalo 31 rokov, žili harmonicky a bez konfliktov, navzájom si
boli oporou a pomáhali si. Žalobkyňa 1/ stratila manžela v produktívnom veku, kedy bolo ešte možné

predpokladať, že mali dostatok času venovať sa jeden druhému a byť si nápomocní v živote. Manželstvo
žalobkyne 1/ a A. B. bolo bezdetné a po smrti manžela ostala žalobkyňa 1/ úplne sama, bez akejkoľvek
blízkej osoby, s ktorou by mohla zdieľať svoj život a byť si navzájom oporou. So smrťou najbližšej
osoby sa doteraz nevyrovnala. Žalobkyňa 2/ bola sestrou nebohého a s nebohým bratom vyrastala
a mala s ním veľmi blízky vzťah. Medzi súrodencami bol minimálny vekový rozdiel. Súd pri rozhodovaní

o náhrade nemajetkovej ujmy dostatočne nezohľadnil všetky špecifické okolnosti ich vzťahu. Brat bol
žalobkyni 2/ nápomocný a bol jedinou blízkou osobou, ktorá jej ostala, keďže je vdova a deti žili
v zahraničí. S bratom boli v dennodennom kontakte, keďže ich domy sa nachádzajú v bezprostrednej
blízkosti a brat jej pomáhal aj so starostlivosťou o dom a záhradu. Jeho stratu prežívala veľmi ťažko
a doteraz sa s ňou nevie vyrovnať. Žalobkyňa 3/ bola neterou a krstnou dcérou nebohého a ten ju
považoval za svoju dcéru. Súd pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy dostatočne nezohľadnil

všetky špecifické okolnosti ich vzťahu. Po rozvode manželstva žalobkyne 3/, sa nebohý staral o jej deti,
bol nápomocný pri stavbe domu a finančne podporoval žalobkyňu 3/. Žalobkyňa 3/ ho vnímala ako
svojho otca, venoval sa jej od detstva a mali medzi sebou veľmi blízky vzťah. Jeho stratu prežívala veľmi
ťažko a doteraz sa s ňou nevie vyrovnať. Žalobkyne uvádzali, že v žiadnom prípade nie je ich cieľom sa
bezdôvodne obohatiť, avšak priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy by mala odzrkadľovať intenzitu,

hĺbku, trvalosť a neodčiniteľnosť im spôsobenej nemajetkovej ujmy, a preto by mala byť priznaná v tomu
primeranej výške. Žalobkyne do budúcna stratili možnosť prežívania radosti a pozitívnych pocitov pri
stretnutiach s A. B., ktorý odišiel v produktívnom veku. Žalobkyne v dôsledku tragickej dopravnej nehody
prišli o biologicky, emocionálne a rodinne jednu z najbližších osôb. Vzhľadom na uvedené žalobkyne
navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti zmenil

tak, že žalobkyni 1/ prizná titulom náhrady nemajetkovej ujmy ešte sumu 10.000 eur, žalovanej 2/ sumu
10.000 eur a žalovanej 3/ sumu 6.000 eur a žalobkyniam priznal tiež nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobkýň 1/, 2/ a 3/ podala

písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie náležite a vyčerpávajúco odôvodnil svoje
rozhodnutie o priznanej výške náhrady nemajetkovej ujmy každej zo žalobkýň. Súd dospel k záveru, že
v danom prípade je namieste priznať žalobkyniam nemajetkovú ujmu za stratu blízkej osoby, nakoľko len
morálne zadosťučinenie odsúdením páchateľa sa súdu nezdalo dostatočné. Z odôvodnenia rozhodnutia
sú zrejmé všetky kritériá, ktoré súd vzal pri svojej rozhodovacej činnosti do úvahy, pričom vzal do

úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výsluchu
jednotlivých svedkov a žalobcov. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že v dôsledku tejto nešťastnej tragickej
udalosti stratila žalobkyňa 1/ svojho manžela, s ktorým v manželstve prežila 31 rokov, avšak zároveň
výnimočnosť situácie videl súd v tom, že žili v bezdetnom manželstve, a o to viac sa súd stotožnil s
ťažkou situáciou žalobkyne 1/, kedy ostala úplne sama, bez akejkoľvek blízkej osoby. Svoje rozhodnutie

v prípade žalobkyne 1/ súd vyčerpávajúco odôvodnil, pričom súd je toho názoru, že priznaná výška
nemajetkovej ujmy je v súlade so zásadou proporcionality, spravodlivosti a primeraného finančného
zadosťučinenia, ako aj v súlade so súdnou praxou, s čím sa žalovaná v plnom rozsahu stotožňuje.
Žalobkyňa 1/ nebola na nebohom finančne závislá, nakoľko nebohý bol nezamestnaný, a taktiež po
jeho smrti nepotrebovala vyhľadať odbornú psychologickú pomoc a nebol u nej preukázaný vznik

žiadnych duševných porúch. Priznanú nemajetkovú ujmu vo výške 15.000 eur, považuje žalovaná
za absolútne primeranú, v súlade s rozhodovacou praxou súdov v obdobných veciach, zohľadňujúc
jednotlivé kritériá prípadu. Čo sa týka žalobkyne 2/, vzal súd do úvahy skutočnosť, že v dôsledku
tejto nešťastnej tragickej udalosti stratila žalobkyňa 2/ svojho brata, pričom súd výnimočnosť situácie,
videl v tom, že žalobkyňa 2/ s poškodeným vyrastala, mala s ním veľmi blízky vzťah, bol medzi nimi

minimálny vekový rozdiel, bol jej nápomocný v starostlivosti o jej deti a bol jedinou blízkou osobou,
pričomsúdsvojerozhodnutiedostatočneodôvodnil.Žalovanámázato,ženáhradatakejtonemajetkovej
ujmy spočívajúcej v úmrtí dospelého súrodenca dospelému súrodencovi, je pri rozhodovaní náhrad
za nemajetkovú ujmu súdmi naozaj výnimočná a ojedinelá a v takomto prípade musí byť preukázaná
naozaj silná citová väzba medzi dospelými súrodencami, aby súd vôbec rozhodol o nemajetkovej

ujme, pričom súd je pri rozhodovaní viazaný aj súdnymi rozhodnutiami v obdobných veciach, a teda
rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy musí byť v súlade s rozhodovacou praxou súdov, pričom
žalobkyne na podporu žiadanej výšky nemajetkovej ujmy nepoukázali na žiadne rozhodnutia súdov, z
ktorých by vyplývali žiadané sumy nemajetkovej ujmy, resp. z ktorých by vyplývali vyššie sumy priznanejnemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa 2/ so
zosnulým nežila v jednej spoločnej domácnosti, nebola na ňom finančne závislá, a taktiež, že mala svoju
vlastnú rodinu a že mali bežný súrodenecký vzťah. Žalobkyňa 2/ s nebohým neboli ani najbližší rodinní

príslušníci (akými sú napr. životný partner, rodičia, deti), nehospodárili spoločne a žalobkyňa 2/ po smrti
brata nemusela vyhľadať odbornú psychologickú/psychiatrickú pomoc a nebol u nej preukázaný vznik
žiadnych duševných porúch. Priznanie nemajetkovej ujmy dospelému súrodencovi je naozaj výnimočné,
avšak súd v danom prípade videl výnimočnosť situácie v okolnostiach, ktoré uviedol v rozsudku, s čím
sa v plnom rozsahu žalovaná stotožňuje a uvedenú priznanú sumu nemajetkovej ujmy žalobkyni 2/

považuje za absolútne primeranú a v súlade s rozhodovacou praxou súdov v obdobných veciach. Čo
sa týka žalobkyne 3/, súd vzal do úvahy skutočnosť, že v dôsledku tejto nešťastnej tragickej udalosti
stratila žalobkyňa 3/ svojho krstného otca, pričom súd videl výnimočnosť situácie, a teda dôvod, pre
ktorý vôbec priznal žalobkyni 3 nejakú nemajetkovú ujmu v tom, že nebohý žil v bezdetnom manželstve
a práve žalobkyňu 3/ považoval za svoju „dcéru“, ktorej pomáhal. Náhrada takejto nemajetkovej ujmy
krstnej dcére, resp. neteri je pri rozhodovaní náhrad za nemajetkovú ujmu súdmi naozaj výnimočná a

ojedinelá a v takomto prípade musí byť preukázaná, taktiež ako v prípade žalobkyne 2/, naozaj silná
citová väzba medzi nimi, pričom súd je pri rozhodovaní viazaný aj súdnymi rozhodnutiami v obdobných
veciach, a teda rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy musí byť v súlade s rozhodovacou praxou
súdov a súd je preto týmto pri rozhodovaní limitovaný. Žalobkyne 2/ a 3/ žiadajú nemajetkovú ujmu
v sume, ktorá je premrštená a nie je v súlade s rozhodovacou praxou súdov a na podporu žiadanej

výšky nemajetkovej ujmy nepoukázali na žiadne rozhodnutia súdov, z ktorých by vyplývali žiadané
sumy nemajetkovej ujmy, resp. z ktorých by vyplývali vyššie sumy priznanej nemajetkovej ujmy v
obdobných prípadoch. Súd vzhľadom na výnimočnosť situácie, priznal žalobkyni 3/ nemajetkovú ujmu
vo výške 2.000 eur, čo je absolútne primeraná výška, pričom nebyť výnimočných okolností prípadu,
žalobkyni 3/ by nemajetková ujma priznaná nebola, vzhľadom na to, že nejde o najbližších príbuzných

a takéto rozhodnutia sú naozaj výnimočné a musia byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami. Navyše
žalobkyňa 3/ s nebohým nežila v spoločnej domácnosti, nehospodárili spoločne, na spoločnom dvore
žili len pár rokov, nakoľko žalobkyňa 3/ predtým žila inde, po smrti nebohého nepotrebovala vyhľadať
odbornú pomoc, netrpela žiadnymi duševnými, psychickými poruchami súvisiacimi s úmrtím nebohého.
Vzhľadom na okolnosti prípadu a výnimočnosť situácie je priznaná výška nemajetkovej ujmy absolútne

primeraná. U žalobkýň 2/ a 3/ súd vzhliadol výnimočné okolnosti, preto žalobkyniam 2/ a 3/ nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy priznal, avšak s tým, že krátil požadované sumy, a to vzhľadom na stupeň
príbuzenských vzťahov medzi nimi a poškodeným, a tiež z dôvodu neprimeranej výšky požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy, a teda priznal žalobkyni 2/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur a
žalobkyni 3/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie

sa žalovaná stotožňuje. Súd vzal do úvahy pri rozhodovaní nielen kritériá na strane žalobkýň, ale aj vek
nebohého poškodeného (66 rokov), stupeň príbuzenstva pozostalých žalobkýň (manžel-manželka; brat-
sestra; ujo-neter) a rovnako skutočnosť, že ani jedna zo žalobkýň nebola na nebohého odkázaná po
finančnej stránke, nakoľko nebohý nepracoval a o financie sa v domácnosti nebohého a žalobkyne 1/
starala, resp. zarábala žalobkyňa 1/, pričom pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy bolo potrebné

prihliadnuť aj na uvedené kritériá. Súd navyše poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v obdobných
veciach, čím podporil svoje rozhodnutie o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Súd taktiež prihliadol na
to, že išlo o nedbanlivostný trestný čin. Súd by pritom mal vziať pri rozhodovaní do úvahy kritériá tak
na strane žalobcov, ako aj na strane pôvodcu zásahu. Musí byť totiž rozdiel v tom, či ide o úmyselný
trestný čin alebo nedbanlivostný trestný čin, či bol vodič napr. pod vplyvom alkoholu alebo omamných

látok, či výrazným spôsobom prekročil povolenú rýchlosť v obci, či išlo o vodiča, ktorý opakovane
pácha priestupky proti bezpečnosti cestnej premávky a pod. V tomto konkrétnom prípade išlo o veľmi
nešťastnú udalosť, kedy vodič pri rozbiehaní sa vozidlom z krajnice svojho jazdného pruhu prednou
časťou vozidla MAN TGS zachytil tam stojaceho chodca A. B., ktorého z kabíny svojho vozidla nevidel.
Rozsah peňažnej náhrady za zásah do ochrany osobnosti nie je bezbrehý a súd je pri svojej voľnej

úvahe limitovaný už vyššie uvedenými zákonnými kritériami. Rozsah peňažnej náhrady je limitovaný i
základnými právnymi princípmi, medzi ktoré možno zaradiť napr. i princíp právnej istoty. Právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Rozhodnutie súdu

prvej inštancie je v tomto smere správne a riadne odôvodnené. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, nakoľko všetky uvedené závery súdu vyplývajú
z vykonaných dôkazov, a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho
posúdenia veci. Čo sa týka poukázania žalobkýň 2/ a 3/ na veľmi nízku sumu priznanej nemajetkovejujmy s porovnaním so škodou v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko, ak by porovnali škodu v
zmysle tohto zákona - hodnotu vo výške 2.000 eur získa poškodený za jednoduché zranenie bez trvalých
následkov, uvedené nie je možné porovnávať, nakoľko ide o dva rozdielne neporovnateľné nároky,

ktorých výpočet a výška vychádza z úplne odlišných zákonných kritérií a takáto nelogická komparácia
nemá oporu v žiadnej rozhodovacej praxi súdov. Výška nemajetkovej ujmy tak, ako si ju žalobkyne
uplatnili je absolútne neprimeraná bez akejkoľvek zákonnej opory. Vzhľadom na to žalovaná navrhovala,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. K vyjadreniu žalovanej podali žalobkyne 1/, 2/ a 3/ písomné vyjadrenie (replika) v ktorom uviedli, že sa
pridržiavajú svojej argumentácie uvedenej v odvolaní. Žalobkyne dôkladne zhodnotili všetky skutočnosti
smerodajné pre korektné a spravodlivé určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch a majú za to, že
peňažnásatisfakciaakonáhradanemajetkovejujmy,ktorúžalobkyne1/,2/a3/utrpelivsume15.000eur
pre žalobkyňu 1/, v sume 2.000 eur pre žalobkyňu 2/ a sume 2.000 eur pre žalobkyňu 3/ je neprimerane
nízka a nepostačujúca vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené a vzhľadom na

všetky okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu ich osobnosti, ako
aj vzhľadom na závažnosť, trvalosť a neodčiniteľnosť tohto zásahu. Zároveň žalobkyne poukazujú
na viaceré rozhodnutia, s ktorými sa oboznámili a v ktorých konaniach súdy rozhodovali o výške
nemajetkovej ujmy pri úmrtiach príbuzných v dôsledku dopravných nehôd. Krajský súd v Trenčíne sp.
zn. 4Co/658/2014 priznal náhradu nemajetkovej ujmy manželovi zosnulej vo výške 50.000 eur; Krajský

súd v Žiline sp. zn. 7Co/578/2014 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/60/2016
priznal manželovi zosnulej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 45.000 eur; Krajský súd v Trnave sp. zn.
24Co/368/2015 priznal manželovi zosnulej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 40.000 eur; Najvyšší
súd SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 priznal manželke zosnulého náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 23.000
eur; Krajský súd v Bratislave sp. zn. 6Co/111/2011 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/228/2012 priznal manželovi zosnulej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 23.000 eur; Krajský súd
v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/465/2014 priznal maloletému dieťaťu zosnulého náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 33.000 eur; Krajský súd v Trnave sp. zn. 24Co/479/2012 priznal rodičovi zosnulého
plnoletého syna náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur; Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/18/2016
priznal deťom zosnulého náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 23.000 eur; Krajský súd v Trnave sp. zn.

9Co/423/2012 priznal deťom zosnulej matky náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000 eur každému
zvlášť.

10. K vyjadreniu žalobkýň 1/, 2/ a 3/ podala žalovaná písomné vyjadrenie (duplika), v ktorom uviedla,
že žalobkyne v podanom vyjadrení poukazujú na rozsudky, ktorými boli priznávané nemajetkové

ujmy pri úmrtiach príbuzných v dôsledku dopravných nehôd, avšak ide o rozhodnutia súdov z rokov
2011 až 2016, t. j. rozhodnutia, ktoré majú aj viac ako 10 rokov a v súdnej praxi boli už prekonané
novými rozhodnutiami, a teda nepreukazujú aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných právnych
veciach. Navyše žalobcovia poukazujú iba na rozsudky, ktorými bola v minulosti priznaná nemajetková
ujma manželovi/manželke, resp. deťom zosnulých. Žalobcovia nepoukázali na žiadne rozhodnutie,

ktorým by bola priznaná nemajetková ujma, či už sestre zosnulého alebo neteri zosnulého, tak ako
je tomu v predmetnom prípade. Žalobcovia poukázali napr. na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.
3Cdo/18/2016 vo vyjadrení dokonca až dvakrát, ktorým bola priznaná manželke a deťom zosnulého
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 23.000 eur. V danom prípade však prišlo k dopravnej nehode,
ktorú spôsobil vodič pod vplyvom alkoholu, za čo mu bol uložený aj trest odňatia slobody, čo je prípad

odlišný od prejednávanej veci. Súd by mal vziať pri rozhodovaní do úvahy kritériá tak na strane žalobcov,
ako aj na strane pôvodcu zásahu. Musí byť totiž rozdiel v tom, či ide o úmyselný trestný čin, alebo
nedbanlivostný trestný čin, či bol vodič napr. pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok, či výrazným
spôsobom prekročil povolenú rýchlosť v obci, či išlo o vodiča, ktorý opakovane pácha priestupky proti
bezpečnosti cestnej premávky a pod. V tomto konkrétnom prípade išlo o veľmi nešťastnú udalosť,

kedy pri rozbiehaní sa vozidlom z krajnice svojho jazdného pruhu prednou časťou vozidla MAN TGS
zachytil vodič tam stojaceho chodca A. B., ktorého z kabíny svojho vozidla nevidel. V sporoch, kde sa
jedná o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôležité individuálne posúdenie každého prípadu, s
prihliadnutím k jeho jedinečným okolnostiam. Preto skutočnosť, že v inom súdnom konaní bola typovo
rovnakému rodinnému príslušníkovi priznaná vyššia suma, nie je dôvodom pre záver o neprimeranosti

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná ďalej poukázala na aktuálnu rozhodovaciu
prax súdov vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy, ktorú súdy priznávajú pri úmrtiach príbuzných
v dôsledku dopravných nehôd, a to rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9C/76/2014,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/424/2017 zo dňa 13. júna 2019bola manželovi (žili v manželstve 33 rokov) priznaná nemajetková ujma v sume 10.000 eur a plnoletým
deťom každému po 5.000 eur za smrť manželky a mamy pri dopravnej nehode; rozsudkom Okresného
súdu Žilina sp. zn. 27C/41/2019 zo dňa 18.10.2021 bola manželovi (žili v manželstve 39 rokov) priznaná

nemajetková ujma v sume 15.000 eur a plnoletým deťom každému po 9.000 eur za smrť manželky
a mamy pri dopravnej nehode; rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 9.02.2022
č. k. 8C/607/2013-348 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.06.2023 sp. zn.
10Co/94/2022 bola manželke (žili v manželstve po dobu viac ako 35 rokov) priznaná nemajetková ujma
vo výške 8.000 eur a plnoletej dcére (ktorá mala v čase smrti otca 35 rokov) nemajetková ujma tiež

vo výške 8.000 eur. Súd zohľadnil aj spoluvinu nebohého vo výške 20 %; rozsudkom Okresného súdu
Poprad zo dňa 14.03.2022, č. k. 12C/19/2021-57 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 22.02.2023, sp. zn. 2Co/38/2022 bola manželke za smrť manžela pri dopravnej nehode priznaná
nemajetková ujma vo výške 15.000 eur; rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.02.2022,
č. k. 21C/49/2020-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 7Co/86/2022 zo
dňa 26.07.2023, bola manželovi za smrť manželky priznaná nemajetková ujma vo výške 15.000 eur.

Nakoľko žalobkyne v podanom vyjadrení neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, poukázala žalovaná na
svojevyjadreniekodvolaniuažiadala,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil.

11. Dopĺňacím rozsudkom č. k. PN-25C/77/2022 – 169 zo dňa 12. septembra 2024, doplnil súd prvej
inštancie odvolaním napadnutý rozsudok č. k. PN – 25C/77/2022-107 zo dňa 17. októbra 2023 o výrok,

ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Vecne odôvodnil súd prvej inštancie dopĺňací rozsudok
s poukazom na ust. § 225 ods. 1, 2 a 3 CSP tým, že žalobkyňa 1/ žiadala priznať náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 25.000 eur, súd jej priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur; žalobkyňa 2/
žiadala priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000 eur, súd jej priznal náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 2.000 eur; žalobkyňa 3/ žiadala priznať náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000 eur,

súd jej priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 eur. Keďže súd opomenul rozhodnúť o výške
rozdielu medzi žalobou uplatnenými nárokmi na náhradu nemajetkovej ujmy a súdom priznanou výškou
náhrady nemajetkovej ujmy, rozhodol o zvyšnej časti žalovaného nároku, ktorá nebola žalobkyniam
priznaná, dopĺňacím rozsudkom a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

12. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobkyne 1/ až 3/ rovnako odvolanie
voči zamietajúcemu výroku, v ktorom zopakovali svoje argumenty uvedené už v odvolaní voči rozsudku
a navyše doplnili, že v súvislosti s uplatnenou výškou náhrady nemajetkovej ujmy je nutné poukázať
na závažnosť ujmy, ktorá je nenapraviteľná a bude sprevádzať žalobcov po celý zvyšok ich života. Za
primeranú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do práva na ochranu osobnosti,

konkréte práva na súkromie a rodinný život žalobkýň a rozvoj citových väzieb s blízkou osobou, považujú
žalobkyne sumu vo výške 25.000 eur pre žalobkyňu 1/, sumu vo výške 12.000 eur pre žalobkyňu 2/
a sumu vo výške 8.000 eur pre žalobkyňu 3/. Vo vzťahu k priznaným nárokom je možné sa inšpirovať
prípadne aj jednorazovým odškodnením pri smrteľných pracovných úrazoch, kde pre rok 2022 boli na
úrovni max. 59.651,70 eura pre manžela (do istej miery je možné chápať aj ako ekvivalent rodiča), resp.

sumárne 59.651,70 eura pre pozostalé deti (do istej miery možné chápať ako ekvivalent súrodencov).
Žalobkyne uviedli, že rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie sú neaktuálne a staré
aj niekoľko rokov, pričom ani v tomto prípade nebol braný ohľad na infláciu a hodnotu peňazí. Vzhľadom
na aktuálnu makroekonomickú situáciu v SR a predpoklad nepriaznivého vývoja hlavných ukazovateľov
žalobkyniam v požadovanej sume náhrady nemajetkovej ujmy, považujú žalobkyne za nevyhnutné

zohľadniť aj znehodnotenie náhrady ujmy vyjadrenej v peniazoch infláciou. Inflácia v SR dosahuje
nebývalú výšku 3,2 % za rok 2021 podľa Štatistického radu SR, 12,8 % za rok 2022 a 10,5 % v r. 2023,
čo predstavuje markantný vplyv na požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené
žalobkyne navrhovali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobkyni 1/ prizná
navyše sumu 10.000 eur, žalobkyni 2/ sumu 10.000 eur a žalobkyni 3/ sumu 6.000 eur, vrátane trov

odvolacieho konania.

13. K tomuto odvolaniu žalobkýň voči dopĺňaciemu rozsudku, podala žalovaná písomné vyjadrenie,
vktoromuviedla,žepodanéodvolaniejetotožnésodvolaním,ktoréžalobkynepodaliužvočisamotnému
rozsudku, preto odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň a tiež odvolaciu dupliku, v plnom

rozsahu sa pridržiava svojich vyjadrení v predmetnej právnej veci, v ktorých reagovali už na všetky
skutočnosti. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkýň tak voči
rozsudku, ako aj voči dopĺňaciemu rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľky
použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobkýň voči zamietajúcemu výroku rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom
nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom je

v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

15. Pretože vyhovujúce výroky I., II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie neboli napadnuté odvolaním,
nadobudli právoplatnosť a nie sú predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania a uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalobkýň bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného
dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci ohľadom výšky priznaných náhrad nemajetkovej
ujmy žalobkyniam 1/, 2/ a 3/ vecne správne, pokiaľ žalobkyni 1/ ako manželke nebohého priznal náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 15.000 eur, žalobkyni 2/ ako sestre nebohého priznal náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 2.000 eur a žalobkyni 3/ ako neteri nebohého priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 2.000 eur a prevyšujúcej časti uplatnené nároky žalobkýň na náhradu nemajetkovej ujmy – t. j. u
žalobkyne 1/ čo do sumy ďalších 10.000 eur, u žalovanej 2/ čo do sumy ďalších 10.000 eur a u žalovanej
3/ čo do sumy ďalších 6.000 eur ako nedôvodný zamietol.

17. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňami 1/ až 3/ uplatneného nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP

odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v
relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľkám. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

18.Súdprvejinštancievykonalvovecidokazovanielistinami,najmätrestnýmrozkazomOkresnéhosúdu
Piešťany sp. zn. 23T/32/2021 zo dňa 20.12.2021, výsluchom žalobkýň ako aj svedkov, pričom dospel
k záveru o splnení všetkých predpokladov pre prisúdenie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyniam
podľa § 13 ods. 2 OZ, a to za zásah do osobnostných práv žalobkýň, konkrétne do ich práva na

súkromie a rodinný život, keď vodič motorového vozidla poisteného u žalovanej, svojim protiprávnym
nedbanlivostným konaním spočívajúcim v porušení dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom pri riadení
motorovéhovozidla,spôsobildopravnúnehodu,priktorejzomrelchodec–pánA.B.,ktorýbolmanželom
žalobkyne 1/, bratom žalobkyne 2/ a strýkom a krstným otcom žalobkyne 3/. Tento záver súdu prvej
inštancie nie je v odvolacom konaní sporným, nakoľko žalovaná v tomto smere odvolanie nepodala.

19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o priznanej výške peňažnej náhrady výslovne zohľadňoval
skutkové okolnosti daného konkrétneho prípadu, atribúty primeranosti a proporcionality priznávanej
náhrady,prihliadalnazávažnosťvzniknutejujmy,pričomzohľadnil,žestratamanžela,brataastrýkajeuž
zobjektívnehopohľaducelkomneodčiniteľnouujmou,ktorádopadánazostávajúcichčlenovrodiny,ďalej

zohľadňoval okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, kedy vodič vozidla bol uznaný za vinného
pre prečin usmrtenia a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, tiež že išlo o tragické, náhle
a neočakávané úmrtie poškodeného A. B., ktoré žalobkyne zasiahlo takým spôsobom, že následky sú
neodvrátiteľné a trvalé, keď poškodený bol dôležitým členom rodiny pre každú zo žalobkýň. U žalobkyne1/ konkrétne súd zohľadnil, že s poškodeným mali 31-ročné harmonické manželstvo, navzájom si
pomáhaliabolisioporou,spoločnesastaraliosvojematky,poškodenýbolprežalobkyňu1/emocionálne
a rodinne najbližšou osobou, životným partnerom; manželia boli v čase jeho smrti ešte v produktívnom

veku a mali ešte dostatok času venovať sa jeden druhému; nakoľko bolo toto manželstvo bezdetné, bol
poškodený pre žalobkyňu 1/ nenahraditeľnou osobou, pretože žalobkyňa 1/ tak ostala sama vo veku 58
rokov; žalobkyňa 1/ smrť manžela ťažko znášala a dodnes sa s ňou nevyrovnala. U žalobkyne 2/ súd
zohľadnil, že mala so svojím bratom veľmi blízky vzťah, boli v dennodennom kontakte, pomáhal jej s
domom a záhradou a bol jej jedinou blízkou osobou potom, čo ovdovela a deti odišli žiť do zahraničia. U

žalobkyne 3/ zohľadnil súd výnimočnú situáciu, že poškodený považoval žalovanú 3/ za svoju dcéru, bol
jej nápomocný pri stavbe domu a po rozvode sa jej tiež staral o deti, ktoré ho vnímajú ako svojho starého
otca,onahotiežvnímalaakootcaamalimedzisebouhlbokýcitovývzťah,zároveňboljejkrstnýmotcom,
žili na spoločnom dvore, kde mali postavené domy a boli v dennom kontakte. U žalobkýň 2/ a 3/ však
súd zohľadnil aj stupeň príbuzenských vzťahov medzi nimi. Ďalej súd zohľadňoval okolnosť, že výška
peňažnej satisfakcie nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohacovania, nemá pôsobiť na škodcu

likvidačne, nemá pôsobiť ani ako trest pre pôvodcu zásahu (bez ohľadu na to, že túto náhradu hradí
za škodcu poisťovňa), ale ako náhrada pre dotknuté osoby, ktorým sa odškodňuje zásah do osobnosti
daného človeka. Súd mal za to, že treba pri určovaní týchto súm pristupovať tiež obozretne a triezvo
a nepriznávať neprimerané sumy, teda postupovať v súlade so zásadou proporcionality, spravodlivosti
a primeraného finančného zadosťučinenia v súlade so súdnou praxou tak, aby prisúdená čiastka plnila

u žalobkýň satisfakčnú funkciu, zohľadňujúc tiež vek poškodeného (66 rokov), stupeň príbuzenstva
pozostalých žalobkýň (manžel – manželka; brat – sestra; ujo – neter) a rovnako skutočnosť, že žiadna
zo žalobkýň nebola na poškodeného odkázaná po finančnej stránke.

20. Zo spoločného odvolania žalobkýň voči rozsudku a voči dopĺňaciemu rozsudku, ktorým žalobkyne

napádajú tieto rozhodnutia v zamietajúcom výroku je zrejmé, že žalobkyne považujú priznanú
peňažnú satisfakciu za neprimerane nízku, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, závažnosť, trvalosť
a neodčiniteľnosť tohto zásahu. Dôvodili, že na strane škodcu – vodiča išlo o závažné porušenie
dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom o cestnej premávke, v dôsledku ktorého došlo k nezvratnému
znemožneniu spolužitia a rozvíjania citových a rodinných vzťahov s im blízkou osobou, keď s nebohým

tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami, pričom mali za
to, že dokazovaním bola preukázaná veľmi silná citová ujma žalobkýň. Nebohý bol pre žalobkyne
celoživotnou oporou, bol im vždy nápomocný, s jeho smrťou sa dodnes nevedia zmieriť. Dôvodili tiež,
že ich odškodnenie nemožno zamieňať s odškodnením pre obete násilnej trestnej činnosti, pričom
však poukazovali na odškodňovanie poškodených podľa Zákona o náhrade za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa 1/ stratila manžela a životného partnera, ich manželstvo trvalo 31
rokov, bolo harmonické, boli si oporou a pomocou, pričom si s nebohým mohli byť ešte nápomocní v
živote. Keďže bolo manželstvo bezdetné, ostala žalobkyňa 1/ úplne sama bez akejkoľvek blízkej osoby
a so smrťou manžela sa doteraz nevyrovnala. Žalobkyňa 2/ mala s bratom veľmi blízky vzťah, jej brat jej
bol vždy nápomocný a bol jedinou blízkou osobou, ktorá jej ostala, keďže je vdova a deti žijú v zahraničí.

Žalobkyňu 3/ vnímal nebohý ako svoju dcéru a ona jeho ako otca, mali medzi sebou veľmi blízky vzťah,
nebohý sa jej staral o deti, bol nápomocný pri stavbe domu a finančne ju aj podporoval. Žalobkyne
mali za to, že priznaná suma náhrady nemajetkovej ujmy má odzrkadľovať intenzitu, hĺbku, trvalosť a
neodčiniteľnosť im spôsobenej nemajetkovej ujmy, keď žalobkyne stratili možnosť prežívania radosti a
pozitívnych pocitov pri stretnutiach s A. B..

21. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnosti fyzickej osoby v danom prípade, je
poskytnúť náhradu za ujmu, ktorá sa premietla v osobnostnej sfére poškodených žalobkýň, cieľom
je teda vyvážiť ujmu na hodnotách ľudskej osobnosti konkrétnym finančným vyjadrením. Pokiaľ ide
o samotnú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, tá je vecou voľnej úvahy súdu, pričom súd ju

určuje na základe svojho vnútorného presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Ustanovenie
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
súdom nestanovuje žiadne medze, avšak zakotvuje taxatívne dve kritéria, a to závažnosť vzniknutej
nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Možno konštatovať, že
čím závažnejšia je nemajetková ujma, čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým vyššia by mala byť

aj čiastka peňažného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
toto kritérium by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe, ktorá
neoprávnený zásah spôsobila, či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú
nedbanlivosť, alebo naopak o úmysel. Cieľom vyššie uvedených kritérií je, aby pri určení konkrétnejvýšky peňažného zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste
dostáva veľký priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd však pritom musí vychádzať

zo zisteného skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Súd pri určovaní
konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy teda musí zvážiť všetky právne významné okolnosti spolu-
určujúce výšku tejto ujmy, a to predovšetkým intenzitu vzťahu žalobkýň so zomrelým, vek zomrelého a
pozostalých, otázku hmotnej závislosti pozostalého na usmrtenej osobe a eventuálne poskytnutie inej
satisfakcie.

22. Preskúmajúc osobitnosti danej konkrétnej veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
sa so všetkými týmito okolnosťami a kritériami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal,
teda správne zohľadnil všetky skutočnosti relevantné z hľadiska závažnosti a vzniku nemajetkovej ujmy,
intenzity zásahu a jeho dopadov na chránené osobnostné práva žalobkýň, ako aj okolnosti, za ktorých
došlo k zásahu.

23. V dôsledku smrti manžela, brata a strýka žalobkýň, došlo k nenávratnej deštrukcii možnosti
zachovania medziľudských väzieb medzi žalobkyňami a nebohým, a tým k intenzívnemu zásahu do
osobnostnýchprávžalobkýň.Odvolacísúdmázato,ževýškanáhrady,ktorústanovilsúdprvejinštancie,
predstavuje dostatočné odčinenie útrap žalobkýň peňažnou náhradou. Súd prvej inštancie správne

ustálil výšku priznanej nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to žalobkyni 1/ ako manželke nebohého
v sume 15.000 eur, žalobkyni 2/ ako sestre nebohého v sume 2.000 eur a žalobkyni 3/ ako neteri
nebohého v sume 2.000 eur, pričom prihliadol aj na okolnosti, za akých došlo k úmrtiu nebohého.
Je zrejmé, že zásah do práv žalobkýň je trvalý a neodčiniteľný a že navždy stratili možnosť rozvíjať
citové väzby s nebohým a predovšetkým, so zreteľom na v tomto smere zhodné vyjadrenia žalobkýň,

prišli o osobu, ktorá im bola vždy nápomocná a bola im oporou, avšak treba zohľadniť aj tú okolnosť,
že k usmrteniu A. B. došlo v dôsledku nešťastnej udalosti posúdenej ako nedbanlivostný trestný čin.
Rovnako nebolo preukázané, že by žalobkyne boli na nebohého finančne odkázané. Dokazovaním
bolo preukázané, že príjem v domácnosti zabezpečovala žalobkyňa 1/, nebohý nepracoval, i keď sa
na zabezpečovaní potrieb domácnosti podieľal výraznou osobnou pomocou. Rovnako žalobkyne 2/

a 3/ neboli na nebohého finančne odkázané. U týchto žalobkýň bolo potrebné tiež zohľadniť stupeň
príbuzenstva s nebohým. V najbližšom stupni príbuzenského pomeru bola s nebohým jednoznačne
jeho manželka. Pokiaľ ide o sestru a neter, tu sa v zmysle právneho posúdenia jedná už o vzdialenejší
stupeň príbuzenstva a priznanie peňažnej náhrady za zásah do osobnosti takýchto príbuzných je v
rozhodovacej praxi súdov naozaj výnimočným. Podľa odvolacieho súdu vychádzajúc z vykonaného

dokazovania, išlo medzi žalobkyňou 2/ a nebohým o bežný dobrý súrodenecký vzťah, súrodenci však
nežili v spoločnej domácnosti, boli už dospelí a mali vlastné rodiny. Rovnako žalobkyňa 3/ netvrdila, že
nemá vlastných rodičov, alebo iných rodinných príslušníkov. Preto už samotné rozhodnutie o priznaní
peňažnej náhrady za zásah do osobností žalobkýň 2/ a 3/, predstavuje zohľadnenie výnimočných
okolností prípadu, že tieto žalobkyne mali s nebohým veľmi blízky citový vzťah, boli s ním v dennom

kontakte a navzájom si neustále pomáhali. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v sumách po 2.000
eur žalobkyniam 2/ a 3/ považuje odvolací súd za primerané v danom prípade, a tiež so zreteľom na
skutočnosť, že žalované 2/ a 3/ nežili s nebohým v spoločnej domácnosti, išlo medzi nimi o vzdialenejší
stupeň príbuzenstva, teda nešlo o najbližšiu rodinu, že žalobkyňa 2/ má vlastnú rodinu, hoci jej deti
žijú v zahraničí a žalobkyňa 3/ má rovnako vlastné deti. Pokiaľ ide o žalobkyňu 1/, má odvolací súd

za to, že výška priznanej nemajetkovej ujmy zodpovedá v zmysle aktuálnej rozhodovacej praxe súdov
tomu, že išlo pre ňu o najbližšieho človeka, že mali s nebohým bezdetné manželstvo, ktoré bolo
harmonické a že si boli s nebohým najbližšou oporou. V konaní nebolo preukázané, že by smrť
poškodeného mala pre žalobkyne konkrétne zdravotné následky, prípadne že by si vyžadovala podporu
psychológa, či psychiatra, teda že by vyvolala nevyhnutnosť odstraňovať následky tohto traumatického

zážitku liečebnými metódami. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie správne
zohľadnil aj vek nebohého, okolnosť, že jeho tragická, náhla a neočakávaná smrť spôsobila v danom
prípade, vzhľadom na intenzitu ich vzťahu, trvalé a neodvrátiteľné následky pre každú zo žalobkýň. Súd
prvej inštancie teda pri rozhodovaní o výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyniam správne
vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom odvolací súd

dospel k záveru, že súdom prvej inštancie žalobkyniam priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy
dostatočne zohľadňuje nenapraviteľný následok vzniknutý v dôsledku úmrtia manžela, brata a strýka
žalobkýň 1/ až 3/.24. Pokiaľ žalobkyne v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nesprávne
prihliadal na odškodňovanie obetí násilnej trestnej činnosti podľa zák. č. 274/2017 Z. z. a že namieste
bolo skôr porovnať priznanú ujmu so škodou v zmysle zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia, či s náhradami pri smrteľných pracovných úrazoch, tak je potrebné
uviesť, že na právnu úpravu v zákone č. 274/2017 Z. z. poukázal súd prvej inštancie len v rámci
vymedzovania mantinelov svojej voľnej úvahy pre rozhodnutie o výške náhrady nemajetkovej ujmy,
keď z tohto zákona možno usudzovať na vôľu zákonodarcu, pokiaľ ide o odškodňovanie obetí násilnej
trestnej činnosti, pričom aj v tomto prípade nastala smrť poškodeného v dôsledku nedbanlivostného

trestného činu – prečinu usmrtenia. Pokiaľ však ide o zákon č. 437/2004 Z. z. o bolestnom a sťažení
spoločenskéhouplatnenia,čiodškodňovaniepracovnýchúrazov,tuporovnávanievýškynáhradniejena
mieste, pretože sa odškodňujú konkrétne zdravotné poškodenia, či následky priamo osobe poškodenej
na zdraví, resp. sa zohľadňuje, že k úrazu došlo pri plnení pracovných povinností.

25. Súd prvej inštancie po zhodnotení vykonaného dokazovania správne prihliadol na všetky konkrétne

okolnosti, ktoré boli relevantné z hľadiska ustálenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy v danom
prípade, zohľadnil intenzitu neoprávneného zásahu, ako aj rozsah a trvanie následkov vyvolaných týmto
neoprávneným zásahom v súkromnom a rodinnom živote žalobkýň a správne prihliadol tiež na princíp
proporcionality, keď výšku nároku posúdil so zreteľom na výšky náhrady nemajetkovej ujmy priznávanej
v iných obdobných veciach. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska

závažnosti vzniknutej ujmy bolo správne zohľadnené, že žalobkyne stratili osobu, s ktorou mali silný
citový vzťah, najmä žalobkyňa 1/, ktorá žila so zomrelým v spoločnej domácnosti, a ktorá tak stratila
oporu, ktorú jej manžel poskytoval. Žalobkyne stratili možnosť so zomrelým prežívať radosti aj starosti
každodenného života, stratili v ňom významnú oporu a pomoc. Súd prvej inštancie však v danom
prípade náležite zohľadnil negatívne dopady zásahu rodinnom a súkromnom živote žalobkýň a dôsledne

vyhodnotil a premietol do výšky priznanej peňažnej náhrady aj nepriaznivé následky im vzniknutých
emocionálnych útrap. Tiež správne prihliadol aj na ďalšie okolnosti prípadu, t. j. že žalobkyne 2/ a 3/
neboli najbližšie príbuzné nebohého a že žiadna zo žalobkýň naňho nebola finančne odkázaná, ako aj
na okolnosti na strane škodcu, keď k porušeniu právnej povinnosti zo strany škodcu došlo v dôsledku
nedbanlivostného protiprávneho konania. Priznaná výška peňažnej náhrady sa tak odvolaciemu súdu

javí spravodlivá a dostatočne účinná na vyváženie a zmiernenie následkov žalobkyniam vzniknutej ujmy.

26. V odvolacom konaní neboli preukázané okolnosti, ktoré by viedli k iným záverom, pokiaľ ide o výšku
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyniam, než k akým dospel súd prvej inštancie, teda že
by súd prvej inštancie dospel v danom prípade k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne

právne posúdil. Konkrétna výška náhrady nemajetkovej ujmy po zvážení všetkých relevantných
okolností prípadu je stále predmetom voľnej úvahy súdu, a nemožno požadovať od súdu prvej inštancie,
aby uviedol konkrétny výpočet ako k sumám náhrady nemajetkovej ujmy dospel. Odvolací súd teda
zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade je primeranou výška náhrady
nemajetkovej ujmy 15.000 eur vo vzťahu k žalobkyni 1/ a výška náhrady nemajetkovej ujmy po 2.000

eur vo vzťahu k žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/.

27. V súvislosti s poukazom žalobkýň v odvolaní na rozhodnutia súdov v obdobných konaniach,
odvolací súd uvádza, že predovšetkým ide o rozhodnutia staršieho dáta, pričom aktuálna rozhodovacia
činnosť súdov sa v prípade nemajetkovej ujmy manželov pohybuje v oveľa nižších sumách, ako 50.000

eur, či 45.000 eur, na ktoré poukazovali žalobkyne, pričom je tiež potrebné zdôrazniť, že otázka
výšky náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v
iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené na riešení
čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Pri posúdení a

hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy postupujú
súdy vždy rozdielne v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných hraniciach. V
takto individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy zovšeobecnenie
ani neprichádza do úvahy, keďže rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvalifikovať a
vyčísliť (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/131/2020, 7Cdo/29/2021, 7Cdo/87/2023).

28. Takisto za nedôvodnú považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobkýň, že súd má zohľadniť aj
infláciu v rokoch 2021 – 2023. Odvolací súd opakuje, že na takýto postup nie je dôvod, pretože výška
náhrady nemajetkovej ujmy nie je vypočítaná konkrétnym vzorcom, ale je vždy výsledkom posúdeniavysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci a má predstavovať
spravodlivúadostatočneúčinnúnáhradunavyváženieazmiernenienásledkovzásahudoosobnostných
práv v danom konkrétnom prípade, čo v danej veci splnené bolo.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené, tak skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkýň neboli spôsobilé
spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú
správnosť napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcom výroku, preto odvolanie žalobkýň z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie je dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.

30. Preto odvolací súd po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobkýň napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v zamietajúcom výroku ako vecne
správny s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle
§ 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným
žalobkyniam 1/, 2/ a 3/. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

28Co/143,144/2024

28Co/143/2024-
28Co/144/2024
2522201910
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).