Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522201765
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2522201765.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátu:Mgr.JozefMačejasudcov:JUDr.Ľuboslava
Vanková a Mgr. Matúš Staríček v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E. A., 2.
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E. A., proti žalovaným: 1. F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H.
XX, 2. STEERNO, s.r.o., so sídlom Cintorínska 24, Piešťany, IČO: 44 043 155, 3. F. I. F., nar. X.X.XXXX,
bytom J. XXX/X, K., 4. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, K., 5. F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom F.

XX, O., Česká republika, zast. splnomocnenkyňou: ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom
Trnavská 11, Bratislava, 6. F. F. P., L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XXX, N., zast. splnomocnenkyňou:
ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava, 7. F. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXX, 8. E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., 9. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XX, 10. Q. R., nar.XX.X.XXXX, bytom H. XXX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1., 2.
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. PN-22C/36/2022-144 zo dňa 14. augusta 2023 vo výroku

III. o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. o náhrade trov konania p o t
v r d z u j e.

II. Žalovaní 5.,6. m a j ú voči žalobcom 1.,2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II.
žalovaným 1.,2.,3.,4.,7.,8.,9.,10. voči žalobcom 1.,2. nepriznal náhradu trov konania a výrokom III.
priznal žalovaným 5., 6. voči žalobcom 1.,2. nárok na náhradu trov konania, každý v rozsahu 100 %.

2.SúdprvejinštancieuzneseniečodovýrokuIII.onáhradetrovkonaniaprávneodôvodnilust.§256ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C.s.p. ). Vecne argumentoval vo výroku
o náhrade trov konania tým, že žalobcovia zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím z procesného
hľadiska zavinili zastavenie konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania podali odvolanie žalobcovia
1.,2. V odvolaní uviedli, že v liste zo dňa 14.6.2023 žiadali o zastavenie konania a vzali žalobu späť

a vysvetlili, že nastali nové skutočnosti. Od podania žaloby dochádzalo k neustálemu navyšovaniu
účastníkov konania a kvôli nerozlučnému spoločenstvu museli opakovane žiadať o ich pristúpenie do
konania. Ani jeden z pôvodných žalovaných nebol ochotný s nimi rokovať a dohodnúť sa mimosúdne.
Dokonca aj žalovaní 5., 6., teda klienti právnej zástupkyne predávali a zamieňali svoje podiely s
tretími osobami, ale s nimi odmietli rokovať. Jeden z novopristupených žalovaných, nový spoluvlastník
predmetnej parcely, pán A. G., bol ochotný im časť svojho podielu predať. Za tým účelom sa s ním

spísala kúpna zmluva a stali sa spoluvlastníkmi predmetnej parcely, preto už nebolo potrebné ďalej viesť
súdny spor. Oni teda nezavinili svojvoľne zastavenie konania, tým, že by podali zbytočne žalobu alebo,že by predtým nevyužili všetky možnosti mimosúdneho zmieru. Nikto zo žalovaných nebol ochotní s nimi
jednať, napriek tomu, že tretím osobám svoje podiely predávali alebo zamieňali. Nakoľko nastala zmena
skutkového stavu, stali sa spoluvlastníkmi, tak nebolo viac potrebné viesť spor. Ustanovenie § 256 ods.

1 C.s.p. síce stanovuje, že ten kto procesne zavinil zastavenie konania, je povinný nahradiť účelne
vzniknuté trovy protistrane, avšak im treba pričítať zavinenie ? Označili citácie rozhodnutí slovenských
a českých súdov, ako aj z komentára k C.s.p. na podporu ich tvrdení:
„Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu ( Uznesenie Ústavného súdu ČR, II.. ÚS 563/01

alebo I. US 469/04 ). Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj
žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia
dôvodne podanej žaloby. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.
Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné

vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v
spojení s ustanovením § 256 C.s.p. je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa
konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov nevylučuje, aby
súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (dôvody
hodné osobitného zreteľa). Súd za daných okolností napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
257 C.s.p.“ ( Stevček, Ficová a kol. Civilný sporový poriadok, Veľký komentár, str. 934,935 ).
Ústavný súd ČR I US 2899 /2010 judikoval : „ Z ústavného hľadiska je neprípustné, aby súd na jednej
strane v odôvodnení rozhodnutia uznal, že žalovaná po podaní žaloby splnila svoju povinnosť a zároveň
prijal záver, že žaloba vzatá späť bola podaná nedôvodne, teda že zastavenie konania procesne zavinili

sťažovatelia. Potom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vnútorne nesúrodé, čím je nastolený aj
rozpor medzi rozhodnutím a dôvodmi, o ktoré súd svoje rozhodnutie oprel.“ Ústavný súd SR, I. US
196/09 judikoval: „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci,
ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie

konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to
vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre

možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke ( petitu ) Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá
aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie účastníka konania a teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu)“
obdobne aj Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014 judikoval:

„Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z
hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu ( žalovaného ) k požiadavkám navrhovateľa ( žalobcu ).
Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či bol
v meritórnom konaní úspešný alebo nie.“ Obdobne aj Uznesenie NS SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010. § 257

C.s.p. stanovuje : „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.“
Vzhľadom na vyššie uvedené majú zato, že nie oni zavinili zastavenie konania. Po prvom
rozšírení okruhu žalovaných, ktorý súd pripustil, došlo k opätovnej zmene na LV a navýšeniu počtu
spoluvlastníkov. Preto žiadali súd o 40-dňovú lehotu a chceli znova rozšíriť okruh žalovaných. Jeden

z nových spolumajiteľov, teda budúci žalovaný, však bol medzitým ochotný im predať svoj podiel.
V odôvodnení žaloby vysvetlili, že sa roky snažili docieliť, aby im žalovaní odpredali aspoň kúsok
predmetnej parcely. Dôvodom bolo, že odpredaj alebo vecné bremeno boli jediné legálne možnosti
dostaťkolaudačnérozhodnutie.Keďžeodmietli,takpodaližalobu.Popodanížalobyjedenzožalovaných
odpredal svoje podiel. Došlo teda k docieleniu toho, čo bolo primárnym dôvodom podania žaloby. Ako

bolo uvedené vo vyššie uvedených judikátoch, na základe žaloby došlo k zmene správania žalovaného.
Pretomajúzato,žedosiahliúspechvspore.Okremtohomajúzato,žesúnaplnenéajdôvodyosobitného
zreteľa podľa § 257 C.s.p. Je nemysliteľné a nespravodlivé, aby žalovaní, ktorí roky bránili dosiahnutiu
kolaudácie ich domu a ktorí aj po podaní žaloby neboli ochotní im ani kúsok parcely predať, a po podanížaloby došlo k dosiahnutiu cieľa, o ktorý sa snažili, tak aby tieto osoby mali nárok na náhradu trov
konania. Podanie odvolania odôvodňujú ust. § 365 C.s.p. ods. 1 písm. h), pretože rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd právnu normu nesprávne

interpretoval a nesprávne aplikoval a žiadajú, aby v zmysle § 388 C.s.p. odvolací súd toto rozhodnutie
zmenil tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobcov 1.,2. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania
sa vyjadrili žalovaní 5.,6. Vo vyjadrení uviedli, že aj oni boli stranou sporu v konaní o zriadenie vecného

bremena na parcele, ktorá je aj v ich podielovom spoluvlastníctve pričom k veci sa kvalifikovane vyjadrili
nazákladevýzvysúdupredspäťvzatížalobnéhonávrhu.Podaniežalobnéhonávrhuiniciovaližalobcovia
1.,2., pričom oni o ich zámere zriadiť vecné bremeno na predmetnej parcele nemali vedomosť, o
súdnom spore a žalobnej požiadavke sa dozvedeli až doručením žalobného návrhu. Vo vyjadrení
uviedli, že konanie žalobcov 1.,2. považujú za nehospodárne, nakoľko vo vzťahu k predmetnej parcele
dochádza k prevodom na podielových spoluvlastníkov na základe rozhodnutí orgánu štátnej správy v

iných konaniach. Až po tomto vyjadrení žalobcovia zobrali žalobný návrh späť v celom rozsahu a to
bez uvedenia dôvodu. To, že teraz tvrdia, že žalobu zobrali späť z dôvodov, že svoj „problém“ vyriešili
inak a to odkúpením podielu na parcele od iného spoluvlastníka sa môže aj nemusí zakladať na pravde.
Nič to nemení na veci, že sa žalobou domáhali svojich práv aj voči nim, iniciovali konanie z dôvodov
získania výhody vo svoj prospech a aj na ich úkor. Súd prvej inštancie rozhodol správne, ak im priznal

náhradu trov konania v 100 % rozsahu. Nezavinili vznik súdneho sporu, žaloba bola zjavne šikanózna,
pravdepodobne bez nádeje na úspech v merite veci, zvolili si právneho zástupcu na zastupovanie v
konaní, čim im vznikli trovy konania, absolútne žiadnym konaním nezavinili stav, na podklade ktorého
bola žaloba vzatá späť a preto pri rozhodovaní o trovách konania, súd prvej inštancie správne aplikoval
ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 C.s.p. ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
( § 362 ods. 1 C.s.p. ), oprávnenou osobou – stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané
( § 359 C.s.p. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( § 357
písm. m) C.s.p. ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( § 363 C.s.p. )

a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ),
preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v medziach
daných rozsahom ( § 379 C.s.p. ) a dôvodmi odvolania ( § 380 ods. 1 C.s.p. ), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
( § 383 C.s.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario )

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1.,2 nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ( § 387
ods. 1 C.s.p. ).

6. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

7. V zmysle § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Žalobcovia 1.,2. v odvolaní argumentovali tým, že v liste zo dňa 14.6.2023, ktorý bol doručený súdu
prvej inštancie dňa 16.6.2023 žiadali o zastavenie konania a vzali žalobu späť a vysvetlili, že nastali
nové skutočnosti. Zo samotnej listiny ,, Žiadosť o zastavenie konania “ zo dňa 14.6.2023, ktorá bola
súdu prvej inštancie doručená 16.6.2023 však vyplýva, že žalobcovia 1.,2. vzali žalobu v plnom rozsahu
späť a žiadali zastaviť konanie s tým, že späťvzatie žaloby neodôvodnili, t. j. neuviedli nič, prečo sa

rozhodli žalobu vziať späť.

9. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania C.s.p. platí pre každé konanie bez
ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom
a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej zodpovednosti za

zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada
zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na
posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu konania môže dôjsťnapr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, z dôvodu
odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo odstrániť. Zavinenie môže existovať
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

10. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p. je súd
povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu
existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo
podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu

vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie
samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti
podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám
žalobcu,čoznamená,žežalobabolapodanádôvodnenajmävprípade,kedyžalovanýpozačatíkonania
žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o
také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu,

kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu ( petitu ). Pokiaľ bola dôvodná žaloba vzatá
späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu žalobcu, aj keď ten svojím
prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá
zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho,
čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal ( podľa petitu ) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení

otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska,
keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva
a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo
nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

11. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobcovia 1.,2. sa domáhali, aby súd
zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - stavby rodinného domu postaveného na
parc. registra E, č. 1605/7, nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., zapísanej na LV č. XXX a to na
časti predmetnej parcely č. 1605/1, ktorá je zameraná a označená v Geometrickom pláne č. 121/2019
vypracovanom Geodetickou kanceláriou P. O. - P. A., so sídlom Vajanského 1976/14, Piešťany, úradne

overenom dňa 18.9.2019, P. S. I. pod č. G1-969/2019. Súčasne sa žalobcovia 1.,2. domáhali proti
žalovaným nároku na náhradu trov konania.

12. Žalobcovia 1., 2. vzali žalobu voči všetkým žalovaným späť bez uvedenia dôvodu. Z uvedeného
je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu urovnaniu sporu

a požiadavka žalobcov 1.,2. na zriadenie vecného bremena nebola naplnená neskorším konaním
žalovaných bez toho, aby o veci rozhodol súd. Preto je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaní
zastavenie konania voči nim nezavinili. Vzhľadom k uvedenému potom možno uzavrieť, že došlo
k splneniu podmienok pre priznanie nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
žalovaným 5., 6. pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobcami 1.,2., keďže žalobcovia 1.,2.

nevzali žalobu späť so zreteľom na správanie žalovaných spočívajúce v tom, že k usporiadaniu
vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nim.

13. Pre absenciu výnimočných okolností odvolací súd aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. na
rozhodovanie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 5., 6.

nepovažoval za dôvodnú. Niet pochybností o práve žalobcov 1.,2. domáhať sa svojich práv cestou
súdu, avšak niet rozumného dôvodu, aby si náklady spojené s vedením sporu platili žalovaní 5.,6. sami,
a to zvlášť za situácie v súdenom spore, kedy zastavenie konania z procesného hľadiska jednoznačne
zavinili žalobcovia 1.,2.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku III. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. z dôvodu vecnej správnosti
potvrdil.

15. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní 5.,6., a preto im zásadne v zmysle ustanovenia §

255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C.s.p. vznikol nárok voči žalobcom 1.,2. na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto
uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
( § 419 C. s. p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C. s .p. ).
Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 C. s. p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C. s. p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C. s. p. ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 C. s. p. ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 C. s .p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C. s. p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C. s. p. ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C. s. p. ).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C. s. p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 C. s. p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C. s. p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C. s. p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C. s. p. ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 C. s. p. ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 C. s. p. ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( § 435 C.
s. p. ).