Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 8S/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101716
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101716.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, (P. O. BOX č. 218, 850 00 Bratislava), IČO: 31 820 174,
zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti
žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, Miestny úrad Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová
21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného v spojení

s rozhodnutím žalovaného č. OOTZP/OŽP/10569/47045/2024/Slo zo dňa 25.09.2024, o návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.11.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 18.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „súd“
alebo aj „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti fiktívneho

rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím žalovaného č. OOTZP/OŽP/10569/47045/2024/Slo
zo dňa 25.09.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“), ktorým žalovaný v zmysle § 18 ods. 2 zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov odmietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie o životnom prostredí
v rozsahu dokumentov a dôkazov preukazujúcich odôvodnený prípad výrubu v súvislosti so žiadosťou
o výrub 3 kusov drevín nachádzajúcich sa na pozemku reg. C-KN parc. č. 2842/1 v k. ú. A., ekologické

a estetické funkcie týchto drevín a ich význam pre životné prostredie, ako aj ich význam pre zdravie
človeka, vedeného pod sp. zn. OOTZP/OŽP/10367/45966/2024/Slo.

2. Žalobca v žalobe zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy a iného

nenapraviteľného následku a tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
poriadkom. Poukázal na to, že konanie žalovaného voči žalobcovi má znaky šikanózneho výkonu
práva, čo smerovalo k ujme na procesných právach žalobcu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia
žalobca vyzdvihol najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Vzhľadom na priemernú
dĺžku súdneho konania, sa podľa žalobcu v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny
prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí zrušujúcim rozsudkom, avšak

toto administratívne rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na
životné prostredie, a preto je v týchto prípadoch potrebná aplikácia odkladného účinku, ktorej použitie
je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca poukázal na princíp
právnej istoty, ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktoré v značnej miere
prelamuje inštitút odkladného účinku správnej žaloby, či zásadu preventívnej opatrnosti. Podľa žalobcu
je potrebné, aby dočasne jeden princíp ustúpil druhému - v kontexte uvedených skutočností musí

ustúpiť formalistický princíp zákonnosti (založený iba na prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych
orgánov) oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životnéhoprostredia. Podľa žalobcu prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č.
17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom prostredí“),
ktorú je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu v prípade pochybností v prospech životného

prostredia. Nepriznanie odkladného účinku by znamenalo nezvratný zásah do životného prostredia
a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného
prostredia. Žalobca teda navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné
záujmy životného prostredia: i) povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným
procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného právneho

predpisu, Aarhuského dohovoru, ústavno-konformným a euro-konformným spôsobom a ii) uplatňujúc
ústavnú zásadu vyvažovania legitímnych ústavných práv a záujmov, nakoľko okamžitým výkonom
napadnutého rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy
Slovenskej republiky na priaznivé životné prostredie oproti stavu, kedy sa suspenzívnym účinkom prijatia
odkladného účinku nemaria účastníkovi konania 1 žiadne ústavné práva, len sa ich realizácia odkladá
do doby definitívneho potvrdenia, že mu práva vznikli legitímne a zákone s poukazom na článok 20

ods.3ÚstavySlovenskejrepubliky,kedypriznanieodkladnéhoúčinkumožnosubsumovaťpodopatrenia
brániace zneužitiu vlastníctva, poškodzujúce životné prostredie nad zákonom určenú mieru, a to
až do doby rozhodnutia vo veci samej, kedy sa kolízia práva na životné prostredie a vlastníckeho práva
a voľnej dispozície s ním definitívne vyrieši.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním
z 31.01.2025. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že s poukazom na jeho argumenty
odôvodňujúce zastavenie konania (neexistujúce fiktívne rozhodnutie atď.) je presvedčený, že nie sú
danéžiadnedôvodynapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobepodľa§185písm.a)SSPanavrhol
žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť.

4. Podľa § 185 písm. a) SSP, „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“

5. Podľa § 188 SSP, „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“

6. Podľa § 149 ods. 2 SSP, „Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.“

7. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci posudzoval, či
sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca podaný návrh na

priznanie odkladného účinku odôvodnil princípom prevencie a predbežnej opatrnosti vo vzťahu k
ochrane životného prostredia, ktorý by mal prevážiť princíp právnej istoty a prezumpcie správnosti
rozhodnutí správnych orgánov v tomto prípade, ďalej ho odôvodňoval hrozbou závažnej ujmy,
iného nenapraviteľného následku či závažnou ujmou na životnom prostredí s poukazom na zákon
o životnom prostredí, osobitné právne predpisy, všeobecné princípy ochrany životného prostredia, ako

aj dočasnou potrebou pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia, čím by sa len dočasne odložila
realizácia práv zámeru žiadateľa v záujme ochrany životného prostredia. V kontexte vyššie uvedených
skutočností, týkajúcich sa zákonných predpokladov možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a
argumentácie žalobcu, súd v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu
hrozbu alebo vznik závažnej ujmy.

8. Správny súd zastáva názor, že tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu sú abstraktné, nekonkrétne a
pohybujú sa v rovine všeobecných hypotéz, založených na nešpecifikovanej požiadavke prevencie a
predbežnej opatrnosti. Žalobca tiež len vo všeobecnej rovine konštatoval, aké účinky má priznanie či
nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca nekonkretizoval, v čom má spočívať akákoľvek

ujma na životnom prostredí, ku ktorej by malo dôjsť výkonom napadnutých rozhodnutí, ktoré sa týkajú
rozhodovania o žiadosti o poskytnutie informácií - nie rozhodnutia o povolení výrubu drevín, a už
vôbec tvrdené skutočnosti nepreukázal žiadnym súdu predloženým dôkazom, vrátane skutočnosti, že
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tak, ako tvrdil. Ergo v prípadeargumentáciežalobcuodôvodňujúcejnávrhnapriznanieodkladnéhoúčinkuabsentujepríčinnásúvislosť
medzi tvrdenou (všeobecne charakterizovanou) hrozbou závažnej ujmy a napadnutými rozhodnutiami
týkajúcimi sa neposkytnutia žiadaných informácií.

9. Správny súd zdôrazňuje, že hoci sa pre priznanie odkladného účinku žalobe vyžaduje preukázanie
iba hroziacej, nie existujúcej ujmy, nemožno pod pojem hrozba (hroziaca ujma) podraďovať aj prevenciu,
resp. predbežnú opatrnosť. Ide o dva významovo odlišné pojmy, pričom pojem prevencia je širší.
Hrozbou je treba rozumieť konkrétne riziko, nebezpečenstvo, ktoré je reálne, a preto je možné ho

špecifikovať, ohraničiť, rovnako tak ujmu, ktorá v jeho dôsledku hrozí a ktorá je z hľadiska svojej
závažnosti identifikovateľná (v tomto prípade ako závažná). Žalobca neuviedol ani jediný možný
negatívny dôsledok výkonu napadnutých rozhodnutí týkajúcich sa neposkytnutia informácií, ktorý by
mohol nastať, a ktorý by reálne hrozil. Potrebu prevencie a opatrnosti pri ochrane životného prostredia
interpretovalvpodstatetak,žeakákoľvekčinnosť,ktorámápotenciálzasahovaťdoživotnéhoprostredia,
je zároveň hroziacou ujmou preň. Takýto výklad hrozby závažnej ujmy na účely rozhodovania o priznaní

odkladného účinku správnej žalobe však nie je dostatočný. Návrh žalobcu je preto treba považovať za
neodôvodnený.

10. Správny súd tiež konštatuje, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne
dôkazy, na základe ktorých by súd mohol vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej

ujmy na životnom prostredí, ktorá by v prípade okamžitého výkonu napadnutých rozhodnutí hrozila.
Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má
tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé,
že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, závažnú ujmu na
životnom prostredí alebo iný vážny nenapraviteľný následok, pričom hrozba tvrdenej ujmy musí byť

priama, musí mať závažný dopad a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Preukázanie takejto hrozby
treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd dospel
k záveru, že návrh žalobcu je nepodložený a žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku
závažnej ujmy, iného nenapraviteľného následku, príp. závažnej ujmy na životnom prostredí.

11. Súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom
neposudzuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok
vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutých
rozhodnutí je potom pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná.

12. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy, závažnej ujmy na životnom
prostredí, či iný zákonom definovaný nenapraviteľný následok ani absenciu rozporu s verejným
záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185
písm. a) SSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).