Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Maroš Maškovič
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 46C/65/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424212300
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424212300.1
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, D.,
zastúpenej advokátkou B. E. F., G., Zámocká č. 18, Bratislava, proti povinnému: A. H., nar. XX.XX.XXXX,
D. I. C. XX, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Povinnému sa z a k a z u j e kontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami s výnimkou kontaktovania ohľadom poskytovania informácií
o maloletom J. H., nar. XX.XX.XXXX a ohľadom realizácie jeho styku s povinným.
II. Povinnému sa u k l a d á, aby pri kontaktovaní navrhovateľky sa zdržal vulgárnych a osočujúcich
výrazov voči navrhovateľke.
III. Navrhovateľke sa priznáva voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2024 sa navrhovateľka domáhala voči povinnému nariadenia
neodkladného opatrenia tak, že povinnému sa zakazuje kontaktovať navrhovateľku akoukoľvek
formou vrátane kontaktovania prostredníctvom telefónu, elektronickej služby alebo inými obdobnými
prostriedkami s výnimkou kontaktovania ohľadom poskytovania informácií o maloletom J. H., nar.
XX.XX.XXXX a ohľadom realizácie jeho styku s povinným a zároveň sa domáhala uloženia povinnosti
zdržať sa vulgárnych a osočujúcich výrazov voči navrhovateľke. Svoj návrh odôvodnila vecne tým,
že procesné strany žili v spoločnej domácnosti a z ich partnerského vzťahu sa dňa 27.06.2019
narodil J. H., bytom u matky, avšak koncom roka 2023 navrhovateľka sa rozhodla vzťah s povinným
ukončiť a tento opustil spoločnú domácnosť na jeseň (október/november) 2024 s tým, že rozsudkom
č. k. 5P/20/2024-156 zo dňa 06.05.2024 Mestský súd Bratislava II zveril maloletého J. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a uznesením zo dňa 25.11.2024 uložil povinnému povinnosť prispievať na
výživu maloletého J. sumou 200,- € mesačne a vzhľadom na nerealizáciu súdom upraveného styku
povinného s maloletým a nevhodný až agresívny spôsob správania povinného voči navrhovateľke
bola nútená podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada zmenu úpravy styku
povinného s maloletým a konanie je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 5P/152/2024,
pričomneakceptovateľnýaprenavrhovateľkuďalejneúnosnýspôsobaintenzitakomunikáciepovinného
s navrhovateľkou predstavuje rozhodujúcu skutočnosť, na ktorej založila dôvod podania posudzovaného
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že emailová komunikácia pôvodne slúžila stranám
ako nástroj komunikácie o spoločnom dieťati, avšak to sa zmenilo a táto sa stala nástrojom povinného
na osočovanie, šikanovanie až zastrašovanie navrhovateľky, pričom táto komunikácia je zároveň
dôkazom správania sa povinného voči navrhovateľke aj pri osobnom kontakte, t. j. pri preberaní/
odovzdávaní maloletého na styk s povinným. Navrhovateľke z jej adresovanej emailovej komunikácie
za ostatné obdobie vyplynula zrejmá skutočnosť, že povinný sa správa voči nej nevhodne, neustále
na ňu ako aj jej partnera útočí, nadáva a osočuje navrhovateľku, ktorej sa tiež v súvislosti s jejúdajnými dlhmi voči povinnému vyhráža, opakovane píše svoje podmienky styku so synom, ktoré
neustále mení a na ktoré vzhľadom na právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie o úprave
styku nie je dôvod, opakovane potvrdzuje, že maloletého syna informuje o matke (navrhovateľke)
ako aj o záležitostiach dospelých a bez ohľadu na nekonštruktívny obsah komunikácie, ktorý nie
je v medziach slušného správania, poukázala na neúnosnú intenzitu kontaktovania navrhovateľky
povinným, ktorý kontaktuje navrhovateľku opakovane aj viac ako desiatimi emailmi za deň. Zastala
názor, že nevyrovnanosť povinného s rozchodom s navrhovateľkou i novým jej partnerom, ktorého
častokrát označuje vulgarizmami, nemôže byť dôvodom, aby takýmto zásadným spôsobom zasahoval
do života – práv a oprávnených záujmov navrhovateľky (predovšetkým do jej duševnej integrity), preto
vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav mala za to, že je daná potreba bezodkladne upraviť
pomery strán, berúc zreteľ na ich rodičovské práva a zrejmú potrebu komunikovať s povinným ako otcom
ohľadne maloletého syna a jeho styku so synom, preto nežiadala nariadiť zákaz kontaktovania úplne.
2. Súd podriadil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nasledovnému právnemu stavu:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2024
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len Ústava SR), nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
3. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude
ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť
len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, keďže
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.4. Vychádzajúc z citovaných ústavnoprávnych a občianskoprávnych noriem upravujúcich základné
ľudsképrávonanedotknuteľnosťosobyaochranuosobnostnýchpráv,ktorépôsobiavočikaždému(erga
omnes) a prislúchajú každému človeku z titulu jeho ľudskej existencie a dôstojnosti, je nepochybné,
že trvanie nároku navrhovateľky, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nie je potrebné
osvedčovať vecnými dôkazmi vo forme listín osvedčujúcich alebo preukazujúcich dôvodnosť a trvanie
jej nároku na ochranu osobnosti, nakoľko právo na ochranu života, zdravia, súkromia a ľudskej
dôstojnosti sa garantuje ústavnoprávne vždy a každému z dôvodu neodňateľnosti, nepremlčateľnosti
a nezrušiteľnosti týchto základných ľudských práv. Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že právo
navrhovateľky, ktorému sa má na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytnúť
bezodkladná právna ochrana, s prihliadnutím na osobnostnú povahu subjektívneho práva navrhovateľky
nepochybne existuje, čím je splnený základný zákonný predpoklad pre nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom navrhovateľkou sledovaný účel (ochrana jej duševnej integrity) nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, keďže uvedený procesný inštitút slúži výhradne k poskytnutiu dočasnej
ochrany majetkových práv.
5. Pokiaľ ide o osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery procesných strán súd uvádza, že
navrhovateľka ňou predloženou emailovou komunikáciu preukázala, že počas dvoch týždňov v období
od 14.10.2024 do 27.10.2024 povinný napísal navrhovateľke približne 180 emailových správ, v ktorých
neustále ostentatívne osočuje osobu navrhovateľky, nazýva ju hanlivými, urážlivými, ponižujúcimi
a vulgárnymi výrazmi („...A ty si naozaj taká prijebaná chudera, ktorá sa dokáže pred okolím ukazovať
a nazývať matkou...“; „...nie matka, hyena, ktorá si zakladá svoj život na nešťastí človeka, ktorý jej bol
polku života dobrý na všetko, keď si nemala čo do huby, padal na teba nábytok, kuchynská linka, celú
materskú si si žila oproti svojej kamarátke ako kráľovná a dnes si sa stala tou obeťou...“; „...tak ty si úplná
piča, nie matka, nech toto chodiace zlo stŕpne a nepostaví sa. Toto dokáže povedať matka, lebo má
vzťah, láskavo pal do piče, a keď sa ťa niekedy spýta Tomáško, odpovedz mu, Tomi ja mám vzťah a to
bolo pre tvoju akože matku prvoradú. Obyčajná chudera, žiadna matka v okolí nedopustí to čo ty, máte
to v krvi, chudák K. a hlavne tvoj syn zmizli mi z očí, môžeš sa hanbiť skákať na kokote kamarátkinom
ex Tomáškovom kamarátovi otca, jebe ti hanba synovi, že práve matka ako ty si ho splodila, pretože
ty nie si matka a tvojím vzťahom si mu dojebala celý život a budúcnosť s vlastným otcom, nech už
príde ten deň, keď tvoj vlastný syn ponesie celý život hanbu za Vás, prosím príde už deň, keď si nič
iné nezaslúžiš a bude pokoj od teba ako od tej najväčšej špiny...“), obviňujúc navrhovateľku, jej partnera
a rodinu z toho, že zničili život povinnému aj ich synovi („A kto si ty? Matka, ktorá zničila väčšinou
jej chybou a rozhodnutiami život toho Tomiho“...; „...problém ste vy dvaja a pravda ktorú zatĺkaš pred
vlastným synom, on môže mať oveľa lepšie detstvo nebyť ľudí, ktorí dokázali niečo ako vy a stále si
to neuvedomuješ, je jedno, že víkend má pokoj, pretože nič zlé mu nehovoríme iba pravdu na teba
ako matku a hentoho hajzla, som zvedavý, ako by sa cítil on, povedal mi, že si to nevie predstaviť,
tak mi normálne povedz, prečo to robíte človeku, kde všetko zlo vzniká, len za to že ho jebeš medzi
neho a keďže tiež som otec, mám na to nárok sa vyjadriť“... ). Následne z emailovej komunikácie strán
súd zistil, že povinný pokračoval v atakovaní navrhovateľky, keď v období od 05.11.2024 do 18.12.2024
adresoval navrhovateľke približne 313 emailových správ, v ktorých obsahu zintenzívnil pejoratívne útoky
na osobu navrhovateľky, znevažujúc jej osobu difamačnými jazykovými prostriedkami, pričom počas
jednotlivých dní uvedeného obdobia bol schopný takto ponižovať navrhovateľku opakovane desiatkami
emailov za stupňujúcej intenzity urážok voči osobe navrhovateľky („...kurva vyjebaná drevená, do rána
ostaň pripútaná na posteli, žumpa skurvená, čo jebáva a spáva na mieste svojej dobrej kamarátky
exmanžela...“; „...rozprávam len to čo väčšina, chudera, hyena, šľapka, kurva, ničiteľ rodiny, dlžník,
dlhé roky podvodníčka, čo prenajímala byt nie v osobnom vlastníctve, chorá žena trpiaca sklerózou
multiplex, kamarátovho slúžka a výhoda nič iné a slobodná matka, ktorá nezvládne sama svojho syna,
nezabezpečí mu potrebné veci ešte niečo, kamaráti, susedia a väčšina čo pozná tvoj zákerný ksicht,
no je pár, ktorí držia s tebou, hanbi sa, pre všetkých si jedna neschopná matka, ktorá zničila J. život
a jeho otcom, nech ťa zničí život tak, ako si zničila nám všetkým, zdedene po tvojej materi...“; „...vypadni
do piče chudák, že žije v takej rodine, kde tebe matka dojebala život, dnes ťa obraňujú za klamstvá...“;
„...tvoj syn vďaka kurve akou je jeho matka tento pocit nikdy nezažije, ale on je prvoradý, prvoradý je
kokot v tebe tvojej veľmi dobrej kamarátky exmanžela...“).
6. Po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka podporila ňou deklarovaný
skutkový stav ďalším nespočetným množstvom ofenzívnych emailových správ, ktoré povinný adresoval
navrhovateľke v období od 18.12.2024 do 07.01.2025 a vulgárnym, priam až agresívnym spôsobom
vyčítal navrhovateľke jej partnerský vzťah a výhražným spôsobom si vynucoval styk s maloletým synomJ. („...žumpa primitívna si hluchá, s J. chcem volať...“; „...mohla by si byť taká láskavá ty skurvený
bravčový poloinvalid a riešiť si syna bez hentoho, riešiť podstatné veci so mnou a nie s tým, čo mu je
a bude hovno...“; „... za to že teba jebáva jeho kamaráta otec, neznamená, že sa bude pliesť do jeho
života a voľných dní...“; „...už vie všetko, videl aj fotku, prečo ho jebeš do Senca a že ten žebrák prespáva
na mojej posteli vy ste spali v trojke, tebe jebe, príbeh jak vyšitý, žumpa skurvená...“; „...okamžite mi
volaj, inak dôjdem pred dvere a vyšmarím toho žebráka...“).
7. Podaním zo dňa 13.01.2025 navrhovateľka osvedčila i skutočnosť, že povinný kontaktoval
navrhovateľku v neprimeranom rozsahu a v neustávajúcej intenzite nielen formou emailových
obťažujúcich správ, ale aj neprestajnými telefonickými volaniami, keď dňa 09.01.2025 v priebehu
necelýchdvochhodínsapokúšalzatelefonovaťnavrhovateľkecelkom75krátatedajezrejmé,žesvojím
nástojčivým postojom so zámerom neustále urážať a obťažovať navrhovateľku využíva akékoľvek
prostriedky elektronickej komunikácie, čím povinný vedome a úmyselne zasahuje do duševnej integrity
navrhovateľky, pretože tri mesiace trvajúce bombardovanie navrhovateľky neprestajnými emailovými
správami s obsahom znevažujúcim jej osobu ako ženu, matku a partnerku, nemožno nazvať inak
ako psychický nátlak na duševnú stabilitu navrhovateľky, ktorá prirodzene môže byť takým konaním
ohrozená.
8. Súd považuje za potrebné tiež uviesť, že ofenzívny spôsob komunikácie resp. pokusu o komunikáciu
povinného s navrhovateľkou nebol prejavom iba určitého krátkodobého obdobia, ktorý by bolo možné
pripisovať následkom sklamania alebo urazenému egu povinného pre rozchod s navrhovateľkou,
pretože plynutím času jeho potreba obťažovať navrhovateľku prostriedkami elektronickej komunikácie
neslabne, ale naopak paradoxne eskaluje, zintenzívňuje sa, preto súd dospel k záveru, že potreba
bezodkladne upraviť pomery strán je vzhľadom na vyššie špecifikovaný rozsah a obsah emailových
strán adresovaných navrhovateľke daná a v záujme nutnosti zabezpečenia ochrany osobnostných práv
navrhovateľky – najmä ochrany práva na súkromný život, za ktorého dôležitú súčasť sa považuje aj
duševné zdravie človeka, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a neodkladné
opatrenie nariadil podľa ust. § 325 ods. 1, 2 písm. d), g) C.s.p., pričom zákaz kontaktovania
navrhovateľky nevymedzil akoukoľvek formou kontaktovania, nakoľko osobný kontakt navrhovateľky
s povinným je z hľadiska plnenia ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu i vzhľadom
na súdom upravený styk otca (povinného) s maloletým J. nevyhnutný. Navyše právnu ochranu
pred zásahom do jej duševnej integrity požíva navrhovateľka pri osobnom kontakte s povinným
(pri odovzdaní/prevzatí maloletého dieťaťa na/z výkonu práva styku) na základe týmto uznesením
mu uloženej povinnosti zdržať sa vulgárnych a osočujúcich výrazov voči navrhovateľke, nakoľko
práve urážlivý a navrhovateľku znevažujúci a difamujúci obsah emailových správ bol dôvodom na
podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a teda samotný osobný kontakt navrhovateľky
s povinným, ktorý by nebol sprevádzaný osočovaním osoby navrhovateľky, nezakladal dôvod, v ktorom
by navrhovateľka bola vzhliadla potrebu neodkladnej úpravy ich pomerov.
9. Z uvedených dôvodov, keď povinný mimo akýchkoľvek mantinelov slušnej a vecnej komunikácie
neustále a s narastajúcou intenzitou útočí na navrhovateľku formou prostriedkov elektronickej
komunikácie, čím nepochybne vytvára a prehlbuje u navrhovateľky vnútorné napätie, stres a znevažuje
jej česť i ľudskú dôstojnosť, súd zakázal povinnému kontaktovať navrhovateľku akýmikoľvek
komunikačnými prostriedkami, avšak so zreteľom na zabezpečenie realizácie styku povinného
s jeho maloletým synom a s prihliadnutím na rodičovské práva povinného neobmedzil jeho kontakt
s navrhovateľkou týkajúci sa realizácie styku s maloletým J. a poskytovania informácií o ňom v rovine
slušnej komunikácie procesných strán a rozhodol tak, ako je uvedené v I. a II. výroku tohto rozhodnutia.
10. Vzhľadom na to, že pred začatím konania nariadeným neodkladným opatrením je možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd neuplatnil postup v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP a povinnosť
podať žalobu vo veci samej navrhovateľke neuložil.
11. Súd rozhodol v tomto uznesení aj o trovách konania, nakoľko ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končíapostupompodľaust.§255ods.1vspojenís§262ods.1CSPzauplatneniaprincípuprocesného
úspechu strán rozhodol tak, že procesne úspešnej navrhovateľke priznal voči neúspešnému povinnému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.