Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 17Saz/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101788.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., cestovný pas C. č. F. s platnosťou do 20.
januára 2029, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: G. A., G. B., C. C., C., toho času: C.
H. E., Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, Bratislava,
IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom
Pivonková ul. č. 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného I.: A./XXXX- J. z XX.
XXXXXXX XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca dňa 10. júna 2024 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Ubľa
požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj
život pre politické prenasledovanie. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol s ním dňa 21. júna 2024
vykonanývstupnýpohovorpočasktoréhouviedol,ževrokoch2017až2021bolsympatizantompolitickej

strany C. H. D. (ďalej len „C.“). Od 14. januára 2022 sa stal členom a zároveň viceprezidentom C. za K.
E., čo bolo zoskupenie viacero obcí v okrese B.. Jeho úloha bola propagácia strany C. a organizovanie
menších podujatí v okolí mesta B.. Problémy žalobcu mali začať 10. apríla 2022, keď strane C. bola
vyslovená nedôvera a dostala sa do opozície. Tajné služby a C. armáda začala vyšetrovať viacerých
členov C.. Boli podávané aj bezdôvodné trestné oznámenia na členov C.. V máji 2022 prišli k nemu
domov štyri jemu neznáme osoby a násilím ho vtiahli do osobného auta a odviezli na neznáme miesto,
kde ho fyzicky napádali. Nakoľko mal na rukách putá, nemohol sa brániť. Po štyroch dňoch ho previezli

na iné neznáme miesto, kde mu pomohli neznámi ľudia, odviezli ho do nemocnice na ošetrenie, kde
zostal štyri dni a následne odišiel do miesta bydliska. Tento incident spája so svojim členstvom v C..
Túto udalosť však na polícii nenahlásil. Naďalej chodil do práce a vyhýbal sa politickým aktivitám, a to
až do rozhodnutia odchodu z C. dňa 8. októbra 2022. Po jeho odchode z krajiny pôvodu sa od brata
dozvedel, že v septembri 2023 bolo neznámou osobou na neho podané falošné trestné oznámenie. Iné
dôvody svojej žiadosti neuviedol. Na podporu svojich tvrdení žiadateľ do konania predložil ID kartu C., C.
cestovný pas, ktorý si vybavil v Kyjeve na Veľvyslanectve C., nakoľko pas, s ktorým vycestoval z krajiny

pôvodu, stratil, ďalej fotokópiu karty, ktorou sa preukazoval v čase covidu, keď pomáhal obyvateľom v
susednej obci L. F., fotokópiu oznámenia, že sa 14. januára 2022 stal viceprezidentom C. za K. E. a
fotokópiu trestného oznámenia z polície zo dňa 3. septembra 2023.2. Žalovaný rozhodnutím I.: A./XXXX-X z XX. XXXXXXX XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
rozhodol, že sa žalobcovi neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“);

neposkytuje doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle; neudeľuje
azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle; a neposkytuje
doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že všetky skutočnosti uvedené žalobcom, boli

počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V súlade so spoločným stanoviskom
Európskejúnieoharmonizovanomprístupekpojmu„utečenec“zodňa4.marca1996sakaždážiadosťo
azyl skúma individuálne, na základe predložených skutočností a so zohľadnením situácie, pretrvávajúcej
v krajine pôvodu žiadateľa. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický
právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa
zákonom stanovené podmienky. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že za účelom posúdenia

žiadosti žalobcu boli využité najmä informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu C. č. p.:
I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX,
I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa X. XXXXXXX XXXX, I.: A./XXXXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXXXX XXXX.

4. Neudelenie azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný právne odôvodnil ustanoveniami

§ 8, § 2 písm. d), § 2 písm. e) zákona o azyle. Žalovaný poukázal, že skúmal, či akty, ktoré boli voči
žalobcovi prijaté, možno považovať za prenasledovanie. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o tom,
že bol unesený neznámymi ľuďmi, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by únos
bol organizovaný alebo tolerovaný štátnymi orgánmi výlučne kvôli jeho regionálnym politickým aktivitám.
Žalobca sám v konaní uviedol, že únoscov nepoznal, pričom sa iba domnieva, že bol unesený kvôli

tomu, že v regióne aktívne politicky pôsobil, a preto sa jedná o výlučne subjektívny, ničím nepodložený
názor. K tomuto záveru žalovaný dospel aj na základe informácií o krajine pôvodu žalobu, ktoré politické
dianie v C. popisujú. Z nich je zrejmé, že C. vláda pod vedením C., ktorá nastúpila do úradu v roku
2018, bola zosadená v apríli 2022 prostredníctvom parlamentného hlasovania o nedôvere. I napriek
tomu, že sa strana dostala do opozície, vo voľbách v apríli 2024 si zabezpečila všeobecné kreslá v

Národnom zhromaždení a v provinčných zhromaždeniach. Po prehratých voľbách k útokom zo strany
štátnych orgánov voči členom C. v krajine dochádzalo, avšak jednalo sa výlučne o útoky na vysokých
funkcionárov. Organizácia Freedom House vo svojej správe Sloboda vo svete 2024 - C. zverejnenej v
roku 2024 informovala, že medzi opatrenia prijaté proti C. počas roka 2023 patrilo zatknutie viacerých
funkcionárovponásilnýchprotestochvmáji.Nazadržanýchbolvyvíjanýnátlak,abysazriekliM.astrany,

čo bolo podmienkou prepustenia. Vysokí predstavitelia strán, ktoré to odmietli, ako napríklad B. A. N.,
zostali koncom roka vo väzení. Bývalý O. H. C. P. H. v júni oznámil založenie novej strany D. C., ktorá
mala prilákať prebehlíkov z C.. Ide však o udalosti, ktoré sa udiali až po odchode žalobcu z C. a jeho
osobnú bezpečnosť žiadnym spôsobom neovplyvnili. Žalovaný vyhodnotil, že informácie, ktoré popisujú
politické dianie v C., hovoria o tom, že pretrvávajúcim javom v politike krajiny sú neustále potýčky

členov a sympatizantov rôznych politických strán pri organizovaných demonštráciách a manifestáciách.
Vyhrážkami, ale aj fyzickými útokmi, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, sa snažia členovia jednej
politickej strany zastrašiť členov a sympatizantov ostatných politických strán a tak oslabiť ich vplyv v
danom regióne. Takéto konflikty nemajú v žiadnom prípade charakter politického prenasledovania a
vzhľadom na ich charakter sa jedná o problémy so súkromnými osobami.

5. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.
1Sža/17/2008 z 19. augusta 2002 dôvodil, že v konaní žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
mu štátne orgány v krajine pôvodu zabránili domáhať sa ochrany svojich práv. Tak, ako to vyplýva z jeho
výpovede, jeho únos na polícii nehlásil a tým nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany, pričom táto je v

krajine jeho pôvodu funkčná a účinná. Tak, ako to vyplýva z informácií, ktoré sú obsahom spisového
materiálu, každý občan C. sa môže domáhať ochrany svojich práv, vrátane práva na život a ochranu
svojej osobnosti. Poukázal na skutočnosť, že menovaný po únose žil pol roka naďalej v regióne svojho
bydliska bez toho, aby sa podobný incident zopakoval, alebo aby niekto nejakým spôsobom ohrozil jeho
bezpečnosť. Preto ani nemal dôvod na to, aby krajinu pôvodu opustil.

6. K podanému falošnému trestnému oznámeniu neznámou osobou žalovaný uviedol, že uvedené
nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu, trestné oznámenie malo byť na jeho
osobu podané za to, že počas prejavu dňa 8. marca 2022 v meste B. podnecoval ľudí k vzbure. Žalovanýuvedené spochybnil poukazom na to, že v čase, keď sa mal daný prejav konať, bola strana C. ešte
stále vládnucou stranou, nakoľko z národného zhromaždenia odstúpila až 10. apríla 2022 po hlasovaní
o vyslovení nedôvery predsedovi vlády. Je podľa žalovaného nereálne, aby žalobca, ako člen vtom

čase vládnucej strany, podnecoval ľudí k občianskej neposlušnosti. Preto tvrdenie žalobcu o podaní
trestného oznámenia na jeho osobu vyznieva vysoko nedôveryhodne. Ďalej poukázal, že žalobca si na
Veľvyslanectve C. na Ukrajine 22. januára 2024 bez akýchkoľvek problémov vybavil nový cestovný pas,
a to niekoľko mesiacov po tom, čo na neho údajne malo byť podané trestné oznámenie. Táto skutočnosť
tiež má preukazovať, že v C. nemôže byť trestne stíhanou osobou, nakoľko takýmto osobám cestovné

pasy nie sú vydávané. Rovnako štát C. mal vedomosť o mieste jeho pobytu a K. nežiadal o vydanie
jeho osoby.

7. Neposkytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný
odôvodnil tak, že sa zaoberal každým z bodov definície vážneho bezprávia uvedenom v § 2 písm.
f) zákona o azyle samostatne, pričom pokiaľ ide o možnosť uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu

konštatoval, že v prípade žalobcu mu takýto trest nehrozí. Zároveň žalovaný tiež dospel k záveru, že
žalobcovi nehrozí mučenie ani neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie ani trest, a to s poukazom
na Ústavu C., ktorá zakazuje akúkoľvek formu mučenia či neľudského, ponižujúceho zaobchádzania
alebo trestania. Pokiaľ sa jedná o takéto zaobchádzanie zo strany štátu, žalovaný poukázal, že žalobca
nie je obvinený zo žiadneho trestného činu, za ktorý by mu trest hrozil a nehrozí mu ani trestné

stíhanie. V súvislosti s obavou z mučenia alebo neľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany
neštátnych aktérov dospel žalovaný k záveru, že z výpovede žalobcu je zrejmé, že nikdy sa v C. s
podobným správaním voči svojej osobe nestretol. Snaha subsumovať jeho potenciálne problémy pod
uvedené zákonné ustanovenie teda nie je možné. Ďalej tiež žalovaný uviedol, že v C. v súčasnosti
neprebieha vnútroštátny ani medzinárodný ozbrojený konflikt v zmysle medzinárodného práva a situácia

v krajine takto nie je ani zo strany medzinárodného spoločenstva chápaná. Poukázal k tomu na výklad
pojmu vojnový konflikt v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie č. C-285/12 Diakite v. Belgicko.
Situácia v provincii C. nezodpovedá takejto definícii. V provincii C. sú takéto úmrtia minimálne, pričom
tieto sú výsledkom izolovaných incidentov (najmä teroristických útokov) a nie ozbrojených stretov.
Takéto ojedinelé incidenty sa vyskytujú aj v rámci Európy. Žalovaný preto skonštatoval, že na základe

individuálneho posúdenia dôvodov žalobcu nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny
pôvodu,resp.domiestasvojhotrvaléhobydliska,moholbyťvystavenýreálnejhrozbevážnehobezprávia
v zmysle § 13a zákona o azyle.

8. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle

a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods.
5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že neboli splnené podmienky pre udeleniu azylu resp. poskytnutie
doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny z objektívnych dôvodov, lebo žalobca nemá na území SR
žiadnychrodinnýchpríslušníkovsudelenýmazylomresp.sposkytnutoudoplnkovouochranou,sktorými
by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.

II. Správna žaloba

9. Žalobca sa správnou žalobou z 20. novembra 2024 (doručenou tunajšiemu súdu 5. decembra 2024)

domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Správnu žalobu podal z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a
f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).
Za nesprávne právne posúdenie považoval záver žalovaného, ktorým vylúčil možnosť, že za únos a
následne mučenie žalobcu boli zodpovedné príslušné štátne orgány C.. Ak chcel žalovaný jednoznačne

vylúčiť účasť štátnych orgánov na vyššie uvedenom únose žalobcu, mal so žalobcom vykonať doplňujúci
pohovor, na ktorom mal presne kladenými otázkami overiť podrobnosti únosu, ktorými by si potvrdil
svoju teóriu o únose žalobcu súkromnými osobami, alebo by tá bola vyvrátená. Presvedčenie žalobcu
o tom, že sa na jeho únose podieľali štátne orgány C. je podporené aj udalosťami, ktoré po páde vlády
politickej strany C. v C. nasledovali. Ide o únosy členov C., pričom tento fakt potvrdzujú aj informácie

z medzinárodných zdrojov zabezpečené jednak žalovaným, ale taktiež aj žalobcom. Žalobca nebol len
radovým členom strany, ale pôsobil na relatívne vysokej pozícii na úrovni miestnej správy. Poukázal
na správu Ministerstva vnútra spojeného kráľovstva: Informácie o krajine a usmernenia o ochrane
pre britské azylové orgány týkajúce sa aktérov ochrany (právny rámec; polícia a polovojenské sily;porušovanie ľudských práv; miera kriminality; právny štát a súdnictvo; mechanizmy dohľadu a sťažností)
z júla 2024 ohľadom vynútených zmiznutí osôb, ako aj na správu USSD HR Report 2022 „Organizácie
pre ľudské práva Index transformácie Bertelsmann Stiftung (BTI) na rok 2022 pre C., na obdobie od 1.

februára 2019 do 31. januára 2021, podľa ktorej C. naďalej zažíva násilné zmiznutia aktivistov a údajne
unesených jednotlivcov vojenskými a spravodajskými agentúrami; zatiaľ čo právne snahy pokračujú s
cieľomzískaťtýchtonezvestnýchľudí,pokusystanoviťvláduzodpovednúzatietočinydoterazstroskotali
na súde a v stálych parlamentných výboroch a osobitných komisiách. Toto tvrdenie bolo zopakované
aj v správe na obdobie od 1. februára 2021 do 31. januára 2023. Ďalej poukázal aj na kompiláciu

informácií OSN pre pracovnú skupinu pre univerzálnosť, Periodický prehľad o podpore a ochrane
ľudských práv, uverejnený v novembri 2022, k zvýšenému počtu nútených zmiznutí osôb patriacich k
menšinám, najmä sindhským menšinám, politickým aktivistom, novinárom a obhajcom ľudských práv
v provincii B.. K najnovšiemu vývoju politickej situácie v C. odkázal na správy Aljazeera a India Today,
podľa ktorých malo dôjsť k stretom medzi M. priaznivcami a políciou, pričom si tieto mali vyžiadať obete
na životoch, zranených ako aj zatknutých demonštratov. Bol preto toho názoru, že zistenie skutkového

stavu žalovaným nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca tiež citoval z rozsudku NS SR
sp. zn. 1 Sžak/5/2020 z 30. júna 2020 ohľadom úrovne dôkazov v konaní o azyle, ako aj z rozsudku NS
SR sp.zn. 1Sža/10/2013 z 9. apríla 2013.

10. Vyhodnotenie trestného oznámenia žalovaným podaného na žalobcu, považoval žalobca tiež za

nesprávne právne posúdenie. Časový rozostup medzi dátumom 8. marca 2022, kedy malo dôjsť k
údajnému podnecovaniu k vzbure žalobcom a dátumom 10. apríla 2022, kedy došlo k odstúpeniu C. z
Národného zhromaždenia, je len mesiac a 2 dni. Podľa jeho názoru k tak zásadnému kroku, akým je
odstúpeniektorejkoľvekpolitickejstranyzNárodnéhozhromaždenianedôjdebezvážnychudalostíabez
určitéhovývojapolitickejsituácievkrajine,ktorétomupredchádzajú,aletentokrokjezvyčajnekonečným

dôsledkom dlhodobého boja na politickej scéne tej-ktorej krajiny. Žalobca zdôraznil, že súčasná vládna
garnitúra podáva umelo vykonštruované trestné oznámenia na členov C. s cieľom oslabiť personálnu
kapacitu tejto strany. Zároveň pripomenul, že aj trestné oznámenie, ktoré bolo podané na jeho osobu
sa nezakladá na pravde, resp. reálnych udalostiach, ktoré sa v zmysle trestného oznámenia mali udiať
v C. ešte počas pobytu žalobcu v domovskej krajine. Dodal, že jeho verejné vystúpenia sa netýkali

podnecovania k vzbure, či občianskej neposlušnosti, tak ako to uviedol žalovaný, ale práve naopak,
týkali sa upozorňovania ľudí na aktuálny politický vývoj smerujúci k pádu C.. Žalobca poprel, aby
kedykoľvekvminulostivrámcisvojichpríhovorovkverejnostipodnecovalkvzbure,čiobdobnýmakciám.
Žalobca považoval trestné oznámenie na jeho osobu za dostatočný dôkaz vykonštruovaného trestného
stíhania proti nemu. Žalobca tiež namietal, že na pohovore uviedol, že dňa 3. septembra 2023 bolo na

neho podané falošné trestné oznámenie, kde ho príslušníci polície obvinili z propagácie strany C. a jej
predsedu D. M. a nie že trestné oznámenie malo byť na jeho osobu podané za to, že počas prejavu
dňa 8. marca 2022 v meste B. podnecoval ľudí k vzbure. Ďalej uviedol, že z krajiny pôvodu odišiel v
snahe nájsť krajinu, kde nebude jeho život ohrozený nielen politickým prenasledovaním a mučením, ale
ani iným vážnym bezprávím, akým je vojna samotná. Bol preto toho názoru, že v tomto prípade nie je

namieste mu „zazlievať“, že na Ukrajine o medzinárodnú ochranu nepožiadal, resp. pripísať mu to na
škodu. Vo vzťahu k časti rozhodnutiu o neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobca namietal, že žalovaný
napriek dôkazu, ktorý žalobca o existencii trestného stíhania jeho osoby v krajine pôvodu do konania
doložil, na túto skutočnosť pri rozhodovaní o poskytnutí doplnkovej ochrany vôbec neprihliadal, resp.
existenciu dôkazu v tejto súvislosti úplne odignoroval. Poukázal tiež, že žalovaný uznal priebeh udalostí

tvrdených žalobcom na vstupnom pohovore so žalovaným o tom, že bol žalobca unesený a následne
únoscami mučený a na strane druhej, v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že
z výpovede žalobcu vyplýva, že sa žalobca s mučením, alebo neľudským zaobchádzaním zo strany
neštátnych aktérov nikdy v C. nestretol. Citoval následne zo Spoločnej správy Svetovej organizácie proti
mučeniu (OMCT) a spravodlivosti Projekt C. (JPP), zverejnenej v marci 2021, podľa ktorej mučenie zo

strany polície a iných orgánov činných v trestnom konaní je v C. také endemické, že je to vo veľkej miere
bežná prax. Mučenie je akceptované ako nevyhnutná súčasť presadzovania práva v C., a páchatelia
mučenia sú beztrestní vďaka kombinácii sociokultúrneho prijatia, nedostatku nezávislého dohľadu a
vyšetrovania, rozšírenej právomoci na zatknutie a zadržanie, procesné medzery a neúčinné záruky.
Taktiež poukázal na správu HRCP z júna 2022 vo vzťahu k mučeniu.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 23. decembra 2024 navrhol súdu, aby správnu žalobu zamietol.
Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné a vecne správne. Ku kumulácii namietaných dôvodov
žalobcom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), a f) SSP poukázal, že nie je možné, aby boli relevantné

všetky súčasne. Uviedol, že príslušnosť žalobcu a jeho status v rámci politickej strany C. vyhodnotil v
napadnutom rozhodnutí ako také, ktoré a priori nedeterminujú opodstatnenosť obáv z prenasledovania.
Žalobca bol údajne na regionálnej úrovni politicky aktívny a domnieva sa preto, že únos, ktorý opísal
žalovanému, mal politický kontext. Žalovaný však tieto udalosti vyhodnotil ako spor so súkromnými
osobami, nakoľko ani žalobca nevedel, kto boli tieto osoby a nevypovedal ani o žiadnych konkrétnych

súvislostiach medzi únosom a jeho členstvom v strane C.. U žalobcu sa počas pohovoru jednoznačne
neidentifikovala korelácia medzi jeho politickou príslušnosťou a násilím, ktorému údajne čelil. Žalovaný
sa pritom na podrobnosti dopytoval. Ďalej žalovaný poukázal, že dal vypracovať odpovede na otázky o
krajinepôvodu,ktorénajednejstranepotvrdiličastépotýčkymedzipolitickýmistranami,nastranedruhej
neinformovali o plošnom zatýkaní a zaobchádzaní s odporcami tak, aby bolo možné sa domnievať,
že práve žalobca bude vystavený prenasledovaniu. Ku správam, na ktoré bolo odkazované v správnej

žalobe uviedol, že zaznamenávajú protesty, v dôsledku ktorých boli niektorí účastníci týchto protestov
zatknutí. Tieto udalosti by však podľa názoru žalovaného s najväčšou pravdepodobnosťou neviedli
k zatknutiu žalobcu, nakoľko žalobca sa už dva roky zdržuje v zahraničí a o politiku sa nezaujíma.
Svoje profily na sociálnych sieťach má okrem toho súkromné, a teda nie sú verejne známe a jeho
prípadné názory nie sú zo strany štátu sledovateľné, a teda ani postihnuteľné. Žalovaný tiež poukázal, že

žalobca sa ani počas správneho konania neprezentoval ako aktívne pôsobiaci, keď nevedel odpovedať
na otázku ohľadom aktuálnej politickej situácii v C.. Ak by bol politický aktivista a zaujímal by sa o
politiku, disponoval by aspoň základným prehľadom o politickom dianí vo svojej krajine. Žalobcove
výpovede teda podľa názoru žalovaného nenasvedčujú, že by bol skutočne politickým aktérom strany
C., ktorý by sa mohol obávať postihu za svoje aktivity. Absencia opodstatnených obáv z prenasledovania

vyplýva podľa žalovaného aj z ďalších častí výpovede žalobcu. Podľa nej žalobca odchádzal z C.
koncom roku 2022, pričom si po zmene vlády bez ťažkostí vybavil cestovný pas. Je zrejmé, že ak by bol
hľadanou osobou v C., cestovné doklady a opustenie krajiny pôvodu by mu nebolo umožnené. Situácia
sa dokonca zopakovala v roku 2024, keď údajne stratil svoj pas a bez problémov mu bol vystavený
nový. K správam uvedených v správnej žalobe, ktoré pojednávajú o nezákonných praktikách z roku 2021

žalovaný uviedol, že tieto udalosti idú na vrub vtedy vládnucej strany C., ku ktorej sa hlási aj žalobca.
Preto táto argumentácia je podľa žalovaného neaktuálna, nakoľko odvtedy došlo v C. v zmene režimu,
ale aj nekonzistentná vo vzťahu k jeho individuálnym okolnostiam. Tieto správy dokumentujú udalosti,
ktoré môžu nasvedčovať tie skutočnosti, že prípadný zatykač na žalobcu vykazuje znaky oprávneného
trestného stíhania, ak by sa porušovaniu zákonov ako člen C. dopúšťal.

12. Žalobca na výzvu súdu v súdom stanovenej lehote replikou na vyjadrenie žalovaného nereagoval.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správnych súd vychádzal

13. Podľa § 207 ods. 1 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo
opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 207 ods. 2 SSP, pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1

sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a
odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

15. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

16. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované
konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý
postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

17. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, vážnym bezprávím na účely tohto zákona sa rozumie
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu

svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

18. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania
alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo

3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú
schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

19. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu
prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

20. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

21.Podľa§13azákonaoazyle,ministerstvoposkytnedoplnkovúochranužiadateľovi,ktorémuneudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c).

23.Podľa§19a/Posúdeniežiadostioudelenieazylu/ods.1písm.a),b)ac)zákonaoazyle,ministerstvo
posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o
udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia

a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom
prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho
pôvodu, pohlavia a veku.

24. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či

žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

V. Konanie na správnom súde

25. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,
§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.
3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho

konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho
súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol
bez nariadenia pojednávania dňa 28. februára 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods.4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania bolo
zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného číslo: I.: A./XXXX- J. z XX. XXXXXXX
XXXX, ktorým žalovaný neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytol
doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel
zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a neposkytol doplnkovú ochranu
na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.

27. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu
pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko
koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Udelenie azylu na území Slovenskej
republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.
j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a
vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

28. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu

porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte
uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo
zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej
bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané
objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle

alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,
teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok NS SR sp.
zn. 8Sža/41/2009 zo 4. augusta 2009).

29. „Opodstatnenosť obáv“ z prenasledovania je kľúčovým pojmom definície utečenca. Pri posudzovaní

objektívnej stránky je nutné vychádzať aj z výpovede žiadateľa, ktorá má byť posúdená v širšom
kontexte relevantnej situácie. V zmysle Príručky o postupoch a kritériách pri posudzovaní statusu
utečenca (Handbook on Procedures and Criteria for Determining Refugee Status) je žiadateľov strach
opodstatnený, ak vie dôveryhodne preukázať, že jeho ďalší pobyt v krajine pôvodu sa stal pre neho
neznesiteľný z dôvodov vymedzených v definícii utečenca alebo z tých istých dôvodov by bol pre neho

neznesiteľný, ak by sa do krajiny pôvodu vrátil. Tieto úvahy nemusia byť vyslovene podložené osobnou
skúsenosťou žiadateľa, ale relevantné je aj to, čo sa stalo jeho rodine, priateľom alebo príslušníkom tej
istej rasy alebo sociálnej skupiny.

30. Zároveň treba uviesť, že mať iné politické názory než vláda ešte nie je samé o sebe dostatočným

motívom na prijatie žiadosti o priznanie štatútu utečenca a žiadateľ teda musí preukázať, že má dôvod
sa obávať prenasledovania za svoje politické názory, ktoré nie sú tolerované vládnucim režimom, pre
svoju kritickosť voči politike a metódam režimu (Handbook on Procedures and Criteria for Determining
Refugee Status, bod 80).

31. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj život
pre politické prenasledovanie. Vo vzťahu k neudeleniu azylu sa žalovaný dostatočne a logicky
vysporiadal s predostretým azylovým príbehom žalobcu, keď žalovaný nespochybnil jeho tvrdenie o tom,
že bol unesený neznámymi ľuďmi, avšak v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
únos bol organizovaný alebo tolerovaný štátnymi orgánmi výlučne kvôli jeho regionálnym politickým

aktivitám. Žalobca v konaní uviedol, že únoscov nepoznal, pričom sa iba domnieva, že bol unesený
kvôli tomu, že v regióne aktívne politicky pôsobil. Informácie, ktoré popisujú politické dianie v C., hovoria
o tom, že pretrvávajúcim javom v politike krajiny sú neustále potýčky členov a sympatizantov rôznych
politických strán pri organizovaných demonštráciách a manifestáciách. Vyhrážkami, ale aj fyzickými
útokmi, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu, sa snažia členovia jednej politickej strany zastrašiť členov

a sympatizantov ostatných politických strán a tak oslabiť ich vplyv v danom regióne. Takéto konflikty
nemajú v žiadnom prípade charakter politického prenasledovania a vzhľadom na ich charakter sa jedná
o problémy so súkromnými osobami.32. Aj správny súd je toho názoru, že zo všetkých žalobcom prezentovaných skutočností vyplýva, že
mohol mať problémy len so súkromnými osobami. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal
problémy s políciou, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nebol ani nikdy trestaný. V tejto

súvislosti správny súd vyhodnotil aj falošné trestné oznámenie, ktoré malo byť na žalobcu podané
tak, že pokiaľ nebolo na základe uvedeného trestného oznámenia vedené trestné stíhanie štátnymi
orgánmi C., nemá vo vzťahu k preukázaniu prenasledovania žalobcu žiadnu relevanciu. V C. si bez
problémov vybavil na pasovom úrade cestovný pas, a rovnako tak v čase už podaného údajného
falošného trestného oznámenia si na Veľvyslanectve C. v Kyjeve vybavil nový cestovný pas (a teda

ak by bol v C. trestne stíhaný, cestovný pas by mu nebol vydaný, rovnako tak vzhľadom na vedomosť
C. o mieste jeho pobytu požiadal by o vydanie jeho osoby). Aj v podmienkach Slovenskej republiky je
bežné, že osoby podávajú trestné oznámenia, pričom tieto sú následne odmietnuté, príp. inak vybavené
(pozri § 197 Trestného poriadku), a teda trestné stíhanie ani nezačne.

33. Správny súd v Bratislave vykonal aj vlastné šetrenie situácie v krajine pôvodu žalobcu a v tejto

súvislosti prihliadol aj na najnovšiu Správu o krajine pôvodu C. Európskej agentúry pre azyl z decembra
2024, z ktorej nevyplýva plošné prenasledovanie členov a podporovateľov C.. Zo správy je zrejmé, že
Ústava C. zaručuje slobodu združovania (článok 17), „[...] s výhradou primeranej situácie obmedzenia
uloženej zákonom v záujme suverenity alebo integrity C., verejného poriadku alebo morálky. Zo správy
ďalej vyplýva, že opatrenia (aj keď možno excesívne) proti členom a podporovateľom opozičných strán

boli reakciou na masívne protesty (uvedené informácie sú v súlade aj so správami Aljazeera a India
Today, na ktoré poukazoval žalobca v správnej žalobe), ktorých sa však žalobca nemohol zúčastniť,
keďže v tom čase sa už nenachádzal v C.. Na druhej strane z predmetnej správy rezultuje, že súdy
poskytujú zatknutým demonštrantom adekvátnu ochranu. Napríklad Najvyšší súd v Islamabade dňa 29.
decembra 2023 rozhodol, že námestník komisára hlavného mesta nemá právomoc vydávať príkazy na

zadržanie podľa oddielu 3 z roku 1960 vyhlášky o udržiavaní verejného poriadku. V októbri 2024 polícia
vykonala raziu u C. pridruženej političke a zatkli ju, avšak bola 9. októbra 2024 prepustená na súdny
príkaz. V marci 2024 CIVICUS ohlásil pokračujúci zásah proti opozičným protestom. Zdroje informovali o
zvýšenom nasadení bezpečnostných síl, násilí, vrátane stretov medzi políciou a demonštrantmi, použití
nadmernejsilyzostranypolície,masovýchzatknutídemonštrantov,aobetí.Mobilnéainternetovéslužby

boli pozastavené úradmi vo viacerých mestách. Zo správy teda vyplývajú skutočnosti viažuce sa na
masívne demonštrácie ako reakcia silových zložiek, a s tým spojené opatrenia proti kritikom. Samotných
demonštrácií sa však, ako už bolo spomínané, žalobca nezúčastnil. (pozri Q. s. 123 - 124). Z predmetnej
správy tiež vyplýva, že provincia C. (z ktorej žalobca pochádza) bola relatívne pokojná v roku 2023
a ak boli nejaké útoky militantov, ich cieľmi boli najmä policajné stanice ako aj výcviková základňa C.

vzdušných síl. Rovnako tak cieľmi útokov boli policajti na jar a v auguste 2024. Ďalej je tu identifikované
sektárske davové násilie proti kresťanom (pozri Q. s.59 -60). Žalobca ako moslim teda nie je priamo
ani objektom záujmu útokov militantných skupín.

34. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, vyplýva že „za prenasledovanie v zmysle §

8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované
či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre
udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany
svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu
ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby,

nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu“(1 Sža50/2010 z 8. júna 2010). Pokiaľ
skutočnosť, že politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich
právpredpríslušnýmiorgánminiejevkonanívyvrátená,izapredpokladu,žetvrdeniažiadateľaohrozbe
násilia alebo potrestania zo strany súkromnej osoby by boli pravdivé, nie je možné takéto dôvody uznať
ak žiadateľ nepreukáže, že verejná moc ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými

útokmi takejto osoby resp. v prípade potreby mu ju neposkytla (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sža4/2009 zo dňa 12.03.2009). Rovnaký záver obsahuje aj ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR, z
ktorého vyplýva, že za prenasledovanie alebo odôvodnený strach z neho, ako dôvod pre poskytnutie
medzinárodnej ochrany, je možné považovať len takú situáciu, kedy zo strany štátnych orgánov moci
dochádzalo k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či činmi

súkromných osôb (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. lSža45/2011 zo dňa 27.11.2011).35. Žalovaný aj v súlade s uvedenou ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR správne
dospel k záveru, že dôvod pre poskytnutie medzinárodnej ochrany u žalobcu nie je daný, nakoľko ten
sa so svojim problémom so žiadosťou o pomoc na žiadne štátne orgány neobrátil.

36. Aj správny súd je toho názoru, že žalobca mal v prvom rade riešiť svoje problémy v rámci C. (nie
tieto riešiť opustením krajiny pôvodu). Pretože tak nekonal, neprejavil dostatočný záujem o ochranu
svojej osoby v domovskej krajine, pričom vnútroštátna ochrana má vždy prednosť pred ochranou
medzinárodnou, nie je možné aplikovať inštitút azylu na riešenie žalobcových problémov. Zmyslom azylu

nie je poskytnúť ochranu pred akýmkoľvek negatívnym javom v krajine pôvodu.

37. V kontexte aj so zadováženými správami o krajine pôvodu správny súd nezistil naplnenie už
prvého prvku definície utečenca, nakoľko problémy so súkromnými osobami mal žalobca možnosť riešiť
prostredníctvom oficiálnych štátnych orgánov. Z informácií o C. nevyplynulo, že by vnútroštátna ochrana
bola v krajine nedostupná a ani sám žalobca neuviedol, že by márne uplatnil všetky dostupné prostriedky

ochrany, ktoré mal k dispozícii. Namiesto toho sa rozhodol vycestovať z územia C., navyše ani nie
vbezprostrednomčasepotvrdenomúnose,alepolrokapoňom,pričomžiadneďalšiepodobnéincidenty
sa už vo vzťahu k jeho osobe neopakovali. Keďže udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané
objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle
alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po

odchode z krajiny pôvodu, nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcove obavy z prenasledovania,
ktoré subjektívne pociťuje, mohli byť opodstatnené.

38. Zároveň je správny súd toho názoru, že v prípade situácie žalobcu nemožno uvažovať ani o vážnom
bezpráví. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, ani iným spôsobom nevyšlo v konaní pred žalovaným

najavo, že by mu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy, odôvodňujúce poskytnutie doplnkovej
ochrany. Správny súd považuje k tomu za dôležité uviesť, že žalovaný pri odôvodňovaní jednotlivých
bodov § 2 ods. f) zákona o azyle síce nesprávne uviedol, že v súvislosti s obavou z mučenia alebo
neľudského zaobchádzania alebo trestu zo strany neštátnych aktérov je z výpovede žalobcu zrejmé, že
sa nikdy v C. s podobným správaním voči svojej osobe nestretol, čo nemá podľa názoru správneho súdu

oporu v administratívnom spise, avšak vzhľadom na špecifiká daného prípadu, a to že sa s tvrdeným
únosom žalobcu neznámymi osobami žalovaný dostatočne vysporiadal v rámci odôvodnenia vo vzťahu
k neudeleniu azylu, správny súd konajúc o správnej žalobe vo veciach azylu v postavení skutkového
súdu odkazuje na vyhodnotenie tejto situácie žalovaným v rámci časti o neudelení azylu, a teda že
mohlo ísť o problémy so súkromnými osobami a žalobca sa mal predovšetkým obrátiť na vnútroštátne

orgány, vnútroštátnu ochranu však žalobca nevyužil. Pôvodcom vážneho bezprávia musí byť rovnako
ako pri pôvodcovi prenasledovania 1. štát, resp. 2. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo
podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v
prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo
vážnym bezprávím. V konaní o správnej žalobe vo veciach azylu sa správny súd s odkazom na § 135

ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku ocitá v postavení skutkového súdu, a preto správny súd
nepovažoval za nevyhnutné zrušiť v tejto časti rozhodnutie žalovaného pre uvedenú nesprávnosť v
odôvodnení, ktorej náprava by na celkový výsledok rozhodnutia v tejto časti nemohla mať žiaden vplyv a
vecnebynemohlodôjsťkinémuposúdeniuveci.Nadruhejstranejevšaknutnétiežvytknúťžalovanému,
že obdobné nesprávnosti v odôvodnení rozhodnutia by sa nemali vyskytovať, lebo v iných prípadoch by

mohli byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, ak by to odôvodňovali individuálne okolnosti
toho-ktorého prípadu.

39. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu, ktoré nemalo byť podľa žalobcu zobrané do úvahy, správny súd
poukazuje (obdobne ako v bode 32 tohto uznesenia), že samotné trestné oznámenie ešte neznamená,

že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie. Sám žalobca tvrdil, že v domovskej krajine nemal
problémy s políciou, nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nebol ani nikdy trestaný. V tejto
súvislosti preto správny súd vyhodnotil aj falošné trestné oznámenie, ktoré malo byť na žalobcu podané
tak, že uvedené nepreukazuje, že bolo na jeho základe vedené trestné stíhanie štátnymi orgánmi C.,
neodôvodňuje teda ani reálnu hrozbu uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, alebo reálnu hrozbu

mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu zo strany štátnych aktérov.
Podanie predmetného falošného trestného oznámenia preto nemá vo vzťahu k preukázaniu hrozby
vážneho bezprávia zo strany štátnych aktérov žiadnu relevanciu. V C. si žalobca bez problémov vybavil
na pasovom úrade cestovný pas, a rovnako tak v čase už podaného údajného falošného trestnéhooznámenia si na Veľvyslanectve C. v Kyjeve vybavil nový cestovný pas (a teda ak by bol v C. trestne
stíhaný, cestovný pas by mu nebol vydaný, rovnako tak vzhľadom na vedomosť C. o mieste jeho pobytu
požiadal by o vydanie jeho osoby).

40. Pre úplnosť správny súd poznamenáva, že správy o C., na ktoré poukazoval žalobca v správnej
žalobe, sa týkajú aj období od 1. februára 2019 do 31. januára 2021, od 1. februára 2021 do 31. januára
2023, a teda nedobrovoľné zmiznutia osôb, sa ako negatívny jav vyskytovali v C. ako v období počas
ktorého bola C. pri moci (ku ktorej sa hlási žalobca), tak aj potom. Preto samotný tvrdený únos žalobcu

nebol spochybnený. Taktiež správy z roku 2021 poukazujúce na nezákonné praktiky idú na ťarchu strany
C., ktorá bola vtedy vládnucou stranou, navyše z dôvodu zmeny režimu sú tieto aj neaktuálne.

41. „Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, no správny orgán je povinný zabezpečiť
k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to tých,
ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú“ (z rozsudku NS SR, sp. zn. 1Sža

48/2014). V danom prípade správny súd má za to, že žalovaný pri posudzovaní prípadu zohľadnil
všetky vyhlásenia poskytnuté žalobcom, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobcu, jeho
postavenie a osobné pomery. Správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval
ustanoveniazákonaoazylemajúczato,žežalobcanesplnilpodmienkypreudelenieazylu,čidoplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal

všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a
správ o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil aj možnosť vystavenia
žalobcu reálnej hrozbe smerom do budúcnosti.

42. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu

predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom
chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť,
a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 219 SSP).

43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa

§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Doručený rozsudok správneho súdu je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v
zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa

alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.