Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201424
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1113201424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a zo sudcov

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: N. D., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. Č..
XX, zastúpeného SODOMA VULGAN, spol. s r.o.,. so sídlom v Bratislave, Kominárska č. 2, proti
žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Klemensova č. 8, IČO: 31364501,
o doplatenie mzdy za neaktívnu pohotovosť, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 5. decembra 2022 č. k. 10Cpr/2/2013-391, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1. 062,72
bruttospríslušenstvomakodoplatokmzdyzaneaktívnupracovnúpohotovosťnapracovisku(zaobdobie
6/11-12/13) a úroky z omeškania vo výške 531,32 €. V časti 1. 391,37 € brutto s príslušenstvom
(za obdobie od 13.09.2009 do 13.05.2011) žalobu zamietol pre kvalifikovanie uplatnenú námietku
premlčania. Pre čiastočné späťvzatie žaloby konanie v časti 2. 020,56 € zastavil. Žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovaný za neaktívnu pracovnú pohotovosť
žalobcu na pracovisku v rozpore s § 96 ods. 3 Zák. práce mzdu neurčil z vyššej pomernej časti
základnej zložky mzdy, ale podľa Smernice pre odmeňovanie zamestnancov žalovaného vo výške
minimálnej mzdy. Dospel k záveru, že ustanovenie § 96 ods. 3 Zák. práce treba vykladať tak, že
zamestnanec má za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku mzdu vo výške pomernej časti
základnej zložky mzdy, a len v prípade, ak táto je nižšia ako minimálna mzda, patrí mzda vo výške
minimálnej mzdy. Kolektívnu zmluvu, súčasťou ktorej bola i smernica, považoval v časti dojednania

odmeňovania neaktívnej pracovnej pohotovosti za neplatnú podľa § ods. 2 zák. č. 2/1991 Zb., keď vôbec
nereflektuje, že u niektorých zamestnancov môže byť pomerná časť základnej zložky mzdy vyššia, než
minimálna mzda. Poukázal tiež na judikatúru súdov v obdobných sporoch, pričom v zmysle záverov
dovolacieho súdu v spore sp. zn. 5Cdo/15/20 neprihliadal na závery súdu v spore sp. zn. 4Cdo/165/18.
Súd sa stotožnil s výpočtom žalobcu, vykonaným v súlade s uvedeným ustanovením, zhodne so závermi
Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 11.3.2013 a znaleckým posudkom JUDr. Ing. Edity Lukačíkovej č. X/
XX (znalec ustanovený v obdobnom spore konajúceho súdu sp. zn. 19 Cpr/7/12), pričom rozsah mzdy

nebol medzi stranami sporný.

3. Proti tomuto rozsudku, v jeho vyhovujúcej časti, podal včas odvolanie žalovaný. Namietal právne
posúdenie sporu súdom prvej inštancie pre nesprávny výklad ustanovenia § 96 ods. 3 Zák. práce,keď tvrdil, že ustanovenie nemožno vyložiť tak, aby sa pri tarifnej mzde mzda za reálne vykonanú
prácu rovnala mzde za neaktívnu pracovnú pohotovosť. Aj podľa judikatúry SD EÚ (C-347/05) pracovnú
pohotovosť možno odmeňovať nevýhodnejšie ako skutočný výkon práce. Zamestnávateľovi pritom

z právnych predpisov nevyplýva povinnosť dojednávať so zamestnancami variabilnú zložku mzdy.
Poukázal na závery dovolacieho súdu v spore sp. zn. 4Cdo/165/18, v zmysle ktorých ustanovenie §
96 ods. 3 je subsidiárnej povahy a použije sa len v prípade, ak si zamestnanec so zamestnávateľom
nedohodne mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku iným spôsobom. Preto pokiaľ
bola uzavretá kolektívna zmluva, patrí táto mzda vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, na ktorú súd

nesprávneneprihliadol.Právnympredpisom(Zákonníkompráceaanizák.č.462/2007Z.z.oorganizácii
pracovného času v doprave) neupravená výška pomernej časti základnej zložky mzdy podlieha dohode
medzi zamestnávateľom a zamestnancom podľa § 119. Súdu vytkol, že ním uskutočnený výklad
ustanovenia § 96 ods. 3 Zák. práce je len formalistický, vychádzajúci z jeho doslovného znenia, jeho
závery dostatočne neodôvodnené, nedávajúce odpovede na jeho nosné argumenty. Metodika výpočtu
mzdy, uskutočnená v žalobe, nie je preto správna; súd nesprávne prihliadol na znalecký posudok JUDr.

Ing. Edity Lukačíkovej, ku ktorému vzniesli námietky v spore 19 Cpr/7/12.

4. Žalobca navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd
prvej inštancie si osvojil jeho názor o tom, že sporné ustanovenie sa má vykladať tak, že zamestnanec
má nárok na mzdu určenú ako podiel základnej zložky mzdy a fondu pracovného času v príslušnom

kalendárnom mesiaci, násobený počtom hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti. Záver súdu o
neplatnosti kolektívnej zmluvy v časti odmeňovania neaktívnej pohotovosti na pracovisku považoval za
správny, keď podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní je
neplatná kolektívna zmluva v tej časti, ktorá je v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi. Poukázal
tiež na stanoviská označených autorít o spôsobe vyčíslenia pomernej časti základnej zložky mzdy, z

ktorých vychádzal. Zdôraznil, že odvolací súd v spore sp. zn. 4CoPr/14/17 uskutočnil výklad ustanovenia
§ 96 ods. 3 Zák. práce obdobne s výkladom súdu v tomto spore. Závery dovolacieho súdu v spore sp. zn.
4Cdo/165/18 utra petitum označil za argumentačne neudržateľné, excesívne, s ktorými sa nestotožnil
ani senát dovolacieho súdu v spore sp. zn. 5Cdo/119/20.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v nich vymedzených (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Podľa § 96 ods. 2 Zák. práce čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je
pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa

považuje za pracovný čas.

7. Podľa § 96 ods. 3 prvej vety za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku
podľa odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej
však vo výške minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

8. Súd prvej inštancie v spornej otázke výkladu ustanovenia § 96 ods. 3 Zák. práce, na ktorom je
založená žaloba o doplatenie mzdy za neaktívnu pohotovosť zamestnanca (hasiča) na pracovisku
žalovaného zamestnávateľa, vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že mzda v tomto
prípade prislúcha vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy (ako prvá alternatíva), a len u tých

zamestnancov, u ktorých by základná zložka mohla byť nižšia, než minimálna mzda v eurách za
hodinu podľa osobitného predpisu, mzda za neaktívnu pohotovosť na pracovisku nesmie byť nižšia ako
násobok hodinovej sumy minimálnej mzdy (druhá alternatíva). Cieľom tejto úpravy nebolo odmeňovanie
neaktívnej pracovnej pohotovosti u zamestnancov s vyššou pomernou časťou základnej zložky mzdy,
než minimálna mzda, rovnako ako u zamestnancov, u ktorých nedosahuje minimálnu mzdu (ako

postupoval žalovaný podľa dojednania v smernici obsahovo totožného s druhou alternatívou), ale
stanovenie minimálnych zákonných limitov u obidvoch skupín zamestnancov. Prvá alternatíva sa ako
zákonné minimum potom vzťahuje na zamestnancov s vyššou pomernou časťou základnej zložky
mzdy, než minimálna mzda; druhá na zamestnancov, ktorí minimálnu mzdu v pomernej časti základnej
zložky mzdy nedosahujú. Súd prvej inštancie správne akceptoval žalobcom zvolenú metodiku výpočtu

mzdy, keď i podľa odbornej spisby (napr. Barancová, H. a kol. Zákonník práce. Komentár. 1. vydanie.
Bratislava : C. H. Beck, 2017, 814 s.) v prípade zamestnanca odmeňovaného formou mesačnej mzdy
sa pomernou časťou základnej zložky mzdy rozumie podiel zo sumy mesačnej mzdy, zodpovedajúci
počtu hodín neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku z mesačného fondu pracovného časuzamestnanca. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo znaleckého posudku súdom v obdobnom
spore ustanovenej znalkyne, ktorej metodika výpočtu je zhodná s názorom prof. Barancovej a skutkový
stav zistil správne.

9. Na správnosti uvedených záverov nič nemení, že i podľa judikatúry SD EÚ (Vorel) odmeňovanie
neaktívnej pracovnej pohotovosti môže byť nevýhodnejšie, než reálny výkon práce. Je na rozhodnutí
zamestnávateľa (bez ohľadu na absenciu takejto zákonnej povinnosti), aby pokiaľ na niektorých
pracovných miestach očakáva potrebu vykonávania pracovnej pohotovosti na pracovisku, mzdové

podmienky dojednal, či už v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve tak, aby nedochádzalo k
situácii, namietanej žalovaným v tomto spore, teda že v prípade tarifnej mzdy odmena za neaktívnu
pracovnú pohotovosť dosahuje výšku mzdy za výkon práce. Ak zamestnávateľ tak nepostupoval, hoci
mohol (a mal), nemožno to pričítať na ťarchu zamestnanca. Minimálne limity odmeňovania pracovnej
pohotovosti v ustanovení § 96 ods. 3 je potrebné v každom prípade rešpektovať. To samozrejme nebráni
priaznivejšej úprave podmienok v kolektívnej alebo v pracovnej zmluve. Zákonné limity v ustanovení §

96 ods. 3 nijakým spôsobom nesúvisia s úpravou minimálnych mzdových nárokov podľa § 120, ktorý
sa týka odmeňovania za dojednanú prácu. Ustanovenie § 96 ods. 3 sa týka výlučne odmeňovania za
pracovnú pohotovosť u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje výška mzdy, založená na ustanovení §
120, ako aj u zamestnancov, u ktorých výška mzdy vyplýva z kolektívneho vyjednávania, ako tomu bolo
i v spornom prípade.

10.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujeinaosobitostiprácežalobcuakohasiča,prektorújetypické,
že výkon práce, spočívajúci v zásade v ochrane života a zdravia ľudí a v ochrane majetku pri živelnej
udalosti je ťažko predvídateľný a napokon v značnej miere aj ťažšie odlíšiteľný od neaktívnej pracovnej
pohotovosti na pracovisku.

11. Podstatou kolektívneho vyjednávania je dojednanie pre zamestnanca priaznivejších podmienok,
vrátane mzdových, než vyplývajú z právnych predpisov. Preto ak súd prvej inštancie neprihliadol na
dojednanie mzdy za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku podľa kolektívnej zmluvy (smernice
ako jej prílohy), účinnej v rozhodnom období, ktorá ne reflektovala na zmenu ustanovenia § 96 ods.

3 zákonom č. 257/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. 9. 2011 v prospech žalobcu, postupoval správne, v
súlade s účelom tohto ustanovenia i s účelom kolektívneho vyjednávania (§ 4 ods. 2 zák. č. 2/1991 Zb.
o kolektívnom vyjednávaní).

12. Z týchto dôvodov odvolací súd v napadnutej vyhovujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie

ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), a to bez ohľadu na vedomosť odvolacieho súdu o
existencii viacerých súdnych rozhodnutí, vydaných v obdobných sporoch, v neprospech zamestnancov
žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje závery dovolacieho súdu v spore sp. zn.
5Cdo/119/20. Podľa názoru odvolacieho súdu subsidiarita ustanovenia § 96 ods. 3 Zák. práce, na
ktorú poukazoval dovolací súd v spore sp. zn. 4Cdo/165/18, neznamená, že v kolektívnom vyjednávaní

možno vyjednať podmienky v neprospech zamestnanca. Subsidiarita je len vo vzťahu k vyšším, teda
priaznivejším mzdovým podmienkam, než vyplývajú z tejto všeobecne záväznej zákonnej minimálnej
výšky mzdy za pracovnú pohotovosť na pracovisku. Z uvedeného rozhodnutia nemožno vyvodiť opak.
K rozporu kolektívnej zmluvy s ustanovením § 96 ods. 3 došlo práve v súvislosti s jeho novelizáciou.
V ďalších sporoch bolo dovolanie zamestnancov neúspešné, keď vymedzená právna otázka nebola

relevantná pre založenie prípustnosti dovolania (9 Cdo/274/21, 3 Cdo/112/18, 4Cdo/165/18).

13. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania (§ 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).