Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, October 4, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/227/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213889
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8116213889.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: I. K., Y.. XX.XX.XXXX,

E. Z. XX, XXX XX I., právne zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná
8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského
50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 36 588 725,
o vysporiadanie práv k neoprávneným stavbám podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o zriadenie vecného bremeno spočívajúce v práve uloženia prívodného radu

vodovodného potrubia o priemere 800 mm v rozsahu 77 m2, vyznačenom na pozemku, parc. R.-F. Č..
XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, nachádzajúcom sa v kat. úz. I., v zmysle geometrického
plánu č. 359/2017, ktorý vyhotovil Q.. Ľ. E. dňa 06.11.2017, overeným Okresným úradom Prešov,
katastrálnym odborom dňa 08.11.2017, pod č. S.- XXXX/XX (diel č. 12), v prospech žalovaného, ako
oprávneného z vecného bremena a vlastníka prívodného radu vodovodného potrubia o priemere 800
mm, nachádzajúceho sa na pozemku parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, v
kat. úz. I., vo vlastníctve žalobcu, za náhradu vo výške 542,85 eura, ktorú je žalovaný povinný platiť

žalobcovi ročne vždy do 30. júna príslušného roka na jeho účet vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu
C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou rozsudku, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 62,04 eura od 22.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 19,72 eura od 11.11.2017 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

V. Súdny znalec Q.. K. E. má nárok na náhradu trov konania za znalecké úkony voči žalobcovi v rozsahu
50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.

VI. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline má nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 4.7.2016 domáhal usporiadania pomerov medzi ním ako
vlastníkom novovytvorenej parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, nachádzajúcej sa
v kat. úz. I. a žalovaným - vlastníkom vodohospodárskej stavby, nachádzajúcej sa na pozemku žalobcutak, aby súd zriadil vecné bremeno, spočívajúce v práve uloženia prívodného radu vodovodných potrubí
o priemere 250 mm, 720 mm a 800 mm v rozsahu 30 m2, vyznačenom na novovytvorenej parc. R.-F.
Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, nachádzajúcej sa v kat. úz. I., vytvorenej geometrickým

plánom č. XX/XXXX,ktorý vyhotovil GEOPLAN Prešov, s.r.o., dňa 25.01.2011, overený Správou katastra
Prešov dňa 10.02.2011 pod č. S., v prospech žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena a
vlastníka prívodného radu vodovodných potrubí o priemere 250 mm, 720 mm a 800 mm, nachádzajúcich
sa na novovytvorenej parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, v kat. úz. Prešov, vo
vlastníctve žalobcu, za náhradu vo výške 138,81 eura.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v
katastrálnom území Prešov, zapísaných na V. Č.. XXXXX, A. L. I.. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda
o výmere 968 m2 a parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1347 m2, ktoré nadobudol do
svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.2010, vklad vlastníckeho práva bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Prešov č. G. XXXX/XXXX zo dňa 26.11.2010. Parcela R.-F. Č.. XXXXX/

XXX bola vytvorená z parc. R.-H. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 2308 m2, na základe geometrického
plánu č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil GEOPLAN Prešov, s.r.o., dňa 31.08.2010, overený Správou katastra
Prešov dňa 02.09.2010 pod č. G11214/2010, ktorú parcelu (R.-H. Č.. XXXX/X) nadobudol právny
predchodca žalobcu K. I., bytom V. Z. XX, XXX XX I., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.05.2007, ktorej
vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 25.06.2007 pod č. G. XXXX/XXXX. Právnym predchodcom K.

I. bola N. K., E. L.Á. XX, E., ktorá parc. R.-H. Č.. XXXX/X - zapísanú na LV č. XXXX, nadobudla do svojho
vlastníctva na základe darovacej zmluvy v roku 1998 a pôvodne bola táto parcela zapísaná v pzk. vložke
č. 2027, kat. úz. I., v prospech K. R. a manželky N., rod. B., ktorí ju nadobudli titl. kúpy z 12. februára
1936. Na vyššie uvedených nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú vodovodné potrubia
o priemere 250 mm, 720 mm a 800 mm, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Táto skutočnosť vyplýva

zo zamerania vytýčenej trasy vodovodu DN 250, DN 700 a DN 800 žalovaným zo dňa 26 - 27.10.2004,
vyhotoveného spoločnosťou GEOPLAN Prešov, s.r.o. zo dňa 25.01.2011. Geometrickým plánom č.
17/2011 boli vyššie uvedené pozemky vo vlastníctve žalobcu rozdelené, a to na novovytvorenú parc. R.-
F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2 a parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere
882 m2 a zároveň bola na novovytvorenej parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2,

vyznačená plocha ochranného pásma vodovodných potrubí o výmere 30 m2. Ako vyplýva z vyjadrenia
žalovaného zo 07.07.2011 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 17 C 27/2011 na
pozemkoch žalobcu sa nachádza časť vodohospodárskeho diela - „Skupinový vodovod z nádrže L. I.
Q.. C. X. H., pozostávajúci z prívodného radu vodovodných potrubí o priemere 250 mm, 720 mm a
800 mm. Správny orgán nekonal s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa predmetná vodohospodárska

stavba nachádza. Právni predchodcovia žalobcu a ani žalobca sám, nikdy nedali žalovanému a ani
jeho právnym predchodcom súhlas so zriadením vyššie uvedenej vodohospodárskej stavby na ich
pozemkoch. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 31 Cdo 606/2004, ktorý
vyslovil, že pokiaľ postup pri zriaďovaní stavby tzv. socialistickou organizáciou na cudzom pozemku bol
odzačiatkuneoprávnený,jepotrebnévykonaťjehovysporiadaniepodľaustanovení§135cObčianskeho

zákonníka. Zo zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, resp. z predchádzajúcej právnej úpravy vládneho
nariadenia č. 14/1959 Zb., nevyplýva právo stavebníka vodovodných a kanalizačných zariadení stavať
tieto stavby na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov. Stavebník bol povinný
predložiť súhlas vlastníka pozemku. Stavebné konanie na predmetnú stavbu sa v roku 1972 viedlo podľa
vtedy platných právnych predpisov, a to podľa zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku (ďalej len

„stavebný poriadok") a vyhlášky č. 144/1959 Ú.v. k predmetnému zákonu prijatej Ministrom - predsedom
Štátneho výboru pre výstavbu, ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku (ďalej len „vyhláška k
stavebnému poriadku"). Vyhláška k stavebnému poriadku uvádza v § 24 ods. 2 nevyhnutnú podmienku,
ktorá musí byť splnená na to, aby mohlo byť vydané rozhodnutie o prípustnosti stavby. Tou je predloženie
dokladu, ktorý preukazuje, že stavebník je vlastníkom stavebného pozemku alebo má právo stavby

na pozemku alebo požiadal o jeho vyvlastnenie. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca nesplnil ani
jednu z podmienok. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9
Co 42/2010 zo dňa 22.02.2011, v ktorom odvolací súd uviedol, že ak stavby postavené na parcele R. F.
XXXX/XX, boli postavené bez súhlasu vtedajšieho vlastníka pozemku, jedná sa o neoprávnené stavby
v zmysle § 135c Obč. zák.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že stavba je riadne
povolená príslušnými orgánmi štátnej správy, preto v zmysle ustanovenia §135c ods. 3 Občianskeho
zákonníka nenapĺňa znaky nepovolenej stavby. Verejný vodovod (tzv. vodohospodárske dielo podľavtedajšej právnej terminológie) je verejnoprospešnou stavbou, ktorá nebola zriadená v režime (aj keď
v čase socializmu akokoľvek obmedzeného) súkromného práva, ale v režime verejného práva, na
základe osobitných predpisov - zákon č. 138/1973 Zb. o vodách, zákon č. 135/1974 Zb. o štátnej

správe vo vodnom hospodárstve. Inštitút vyvlastnenia bol použiteľný v prípade, že vlastník pozemku
vniesol námietku k stavbe na svojom pozemku ešte pred vydaním stavebného povolenia a nebol
ochotný uzavrieť dohodu. Vzhľadom na rozsah stavby (líniová), jej účel (verejnoprospešná) a veľký
počet dotknutých vlastníkov sa oznámenie stavby sa uskutočnilo verejnou vyhláškou, kde v určenej
lehote právni predchodcovia žalobcu nevzniesli k stavbe žiadne námietky. Preto nie je správne tvrdenie

žalobcu, že s jeho právnymi predchodcami správny orgán nekonal. Ak tí so stavbou nesúhlasili, mali tak
urobiť v stanovenej lehote relevantným spôsobom. K vyvlastneniu bolo možné pristúpiť iba za splnenia
podmienky ustanovenia §18 ods. 2 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku. Vyvlastnenie sa javí
iba ako alternatíva, ku ktorej nebolo potrebné pristúpiť, pretože účel vyvlastnenia sa dosiahol inak ako
samotným vyvlastnením, a to jednak z povahy nadradenosti a osobitosti verejnoprávnych predpisov
(zákona č. 138/1973 Zb. a zákona č. 135/1974 Zb.) oproti všeobecnému Občianskemu zákonníku ako

predpisu súkromného práva a jednak skutočnosťou, že žiaden vlastník sa nedomáhal dohody, teda
platí, že so stavbou súhlasil. Na užívanie cudzieho pozemku zastavaného platne povoleným verejným
vodovodom ako verejnoprospešnej stavby nemožno aplikovať ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka. Jedná sa o osobitné užívanie pozemkov v režime verejného práva, a nie súkromného práva
a k tomuto užívaniu mohli vlastníci pozemkov vzniesť námietky iba v stanovenej lehote na základe

oznámenia verejnou vyhláškou, inak platilo, že so stavbou súhlasili. Povinnosť „uzavrieť dohody s
užívateľmi pôdy o zabezpečení služobnosti prístupu za účelom kontroly a opráv prívodného radu, ktorú
VKNV v Košiciach, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v bode D.(str. 23)
stavebného povolenia č. vyhl.622/76-Li vydaného zo dňa 28.07.1976 uložil právnemu predchodcovi
žalovaného ako investora a stavebníka stavby, možno považovať uvedené za irelevantnú. Z formulácie

povinnosti (,,...o zabezpečení služobnosti prístupu za účelom kontroly a opráv.. “) vyplýva, že sa týka
zabezpečenia činností do budúcna k už zriadenej stavbe. Povinnosť nesmeruje k zabezpečeniu dohôd
s užívateľmi vo vzťahu k zriadeniu stavby, teda možno vyvodiť, že stavebný úrad nežiadal doloženie
dohôd, ktoré by obsahovali oprávnenie stavebníka na zriadenie stavby na cudzích pozemkoch. Ďalej
uviedol, že v spoločenských podmienkach tej doby to bolo navyše bezpredmetné, nakoľko platil režim

značne obmedzeného, a teda formálneho súkromného vlastníctva, kde verejný záujem vo všetkých
smeroch prevyšoval záujem jednotlivca. Aj keď tieto právne vzťahy nemuseli byť v dnešnom ponímaní
spravodlivé, realizovali sa podľa platného práva. Uvedenú podmienku stavebného úradu považuje
navyše za zmätočnú. Absencia námietok vlastníkov pozemkov v lehote podľa verejnej vyhlášky
zabezpečila oprávnenia k pozemkom na zriadenie stavby, tak bez ďalšieho tieto oprávnenia v sebe

zahŕňajú aj prístup k stavbe do budúcna za účelom prevádzky a údržby. Niet dôvodu tieto oprávnenia od
seba oddeľovať. Všetky práva k cudzím nehnuteľnostiam vzniknuté v minulosti rešpektuje aj súčasná
právna úprava, podľa § 42 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách: „všetky oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako ja obmedzenia ich užívania, ktoré
vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté“.

4. Žalobca v replike uviedol, že jedna z podmienok vykonania stavby v zmysle Povolenia
Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, č.: Vyhl. 622/76 - Li z 28.07.1976, bola
povinnosť dodržiavať stavebný poriadok a vyhlášku k stavebnému poriadku. Ani z ustanovenia zákona
č. 138/1973 Zb. o vodách, resp. ani z predchádzajúcej právnej úpravy vládneho nariadenia č. 14/1959

Zb., nevyplývalo právo stavebníka vodovodných a kanalizačných zariadení stavať tieto stavby na
cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov dotknutých pozemkov. V danom prípade právny predchodca
žalovanéhoakostavebníkpredzačatímvýstavbymajetkovo-právnenevysporiadalpozemky,naktorých
mali byť stavby vodovodu uskutočnené a nesplnil ani jednu z podmienok uvedených v § 24 ods. 2
vyhlášky k stavebnému poriadku, čím súčasne porušil § 10 ods. 1 a § 11 ods. 2 stavebného poriadku.

Ani vlastníci pozemku (v tom čase K. R.Ž. A. N. N., B.. B.), neboli upovedomený o začatí a priebehu
akéhosi stavebného konania a neboli zahrnutí do konania ako jeho účastníci. Vodohospodárska stavba
„Skupinový vodovod z nádrže Tichý potok I. stavba 2. etapa ", postavená aj na pozemkoch teraz
vo vlastníctve žalobcu, bola uskutočnená na cudzom pozemku, bez jeho súhlasu, bez toho, že by
s ním bolo konané ako s účastníkom stavebného konania a bez toho, že by bola neoprávnená

stavba dodatočne vysporiadaná. Ďalej uviedol, že neoprávnenú stavbu na ktorú dopadá ust. § 135c
Občianskeho zákonníka, sa jedná vtedy, pokiaľ bola postavená na cudzom pozemku, hoci na to
stavebník nemal právny nárok, umožňujúci mu túto stavbu na cudzom pozemku postaviť. Pre klasifikáciu
neoprávnenej stavby je nerozhodné, či stavebník mal stavebné povolenie alebo nie. Žalobca opäťpoukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9 Co 42/2010 zo dňa 22.02.2011.
Žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol, na základe akého zákonného ustanovenia má za to,
že neoznámenie námietok k výstavbe stavby, znamená udelenie súhlasu s touto stavbou, a to aj vtedy

pokiaľ dotknutí vlastníci pozemkov neboli účastníkmi stavebného konania. Nakoniec uviedol, že sa
domáha vysporiadania práv k neoprávneným stavbám, ktoré právo na vysporiadanie sa ako jedno z
vlastníckych práv nepremlčuje a v zmysle ustálenej judikatúry konajúci súd musí vysporiadať pomery
medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku. Ide teda o právo, ktoré žalobcovi priznáva
priamo zákon.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že §1 ods. 3 vyhlášky zakotvuje výnimku pre niektoré druhy stavieb,
na základe ktorej sa vyhláška použije iba subsidiárne, ak odlišnú úpravu obsahujú osobitné predpisy.
Medzi takéto stavby patria aj vodohospodárske stavby uvedené pod písm. c). Na zriaďovanie
vodohospodárskychstaviebneplatíbezvýnimkyvyhláškač.144/1959Ú.v.Vzhľadomnavyššieuvedenú
výnimku tak posudzovanie majetkových vzťahov stavebníka vodohospodárskej stavby vo vzťahu k

zastavaným pozemkom treba posudzovať nie podľa § 24 ods. 2 vyhlášky č. 144/1959 Ú.v., ale podľa
ustanovení § 37 zákona č. 138/1973 Zb. v spojení s ustanovením § 25 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959
Ú.v.. Pozvanie účastníkov na stavebné konanie vyhláškou možno vykonať pri niektorých stavbách, ktoré
zasahujú veľké územia, a teda aj veľký počet účastníkov. Stavby verejných vodovodov a verejných
medzi takéto stavby patria. Touto vyhláškou platí dovolená právna fikcia, že na stavebné konanie boli

pozvaní všetci dotknutí účastníci bez ohľadu na ich subjektívnu nevedomosť o konaní a konalo sa s
nimi v súlade so zákonom. Ďalší priebeh povoľovania stavieb sa uskutočnil podľa zákona č. 138/1973
Zb. Účastník konania mohol svoje námietky k stavbe uplatniť iba na miestnom šetrení. Ak tak neurobil,
argumentum acontrario platilo, že námietky k stavbe nemal, a teda so stavbou súhlasil. Zmysel tohto
inštitútu je, aby vlastník stavby mal do budúcna zaručenú právnu istotu, že stavbu zriadil v súlade

so zákonom a že ho nemôžu v budúcnosti vlastníci zastavaného pozemku šikanovať bezdôvodnými
nárokmi. Ak by vlastník pozemku vzniesol námietku, bolo by v súlade s § 37 zákona č. 138/1973 Zb.
potrebné s ním uzatvoriť dohodu. V prípade nemožnosti uzavrieť dohody by bolo možné použiť inštitút
vyvlastnenia. Tým, že vlastník pozemku nevzniesol námietky voči stavbe, platí, že zo stavbou súhlasí a
tento súhlas založil relevantný právny vzťah k pozemku. Stavbu tak možno považovať za oprávnenú. Ide

overejnoprospešnúlíniovústavbu,naktorúsavzťahujeosobitnýrežim.Akbyšlooinýdruhstavby(napr.
jednotlivá budova), vtedy by sa primerane použili ustanovenia § 24 ods. 2 vyhlášky č. 144/1959 Ú.v..

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.3.2017 uviedol, že žalovaný bez opory v zákone odvodzuje z neúčasti
dotknutého účastníka konania na miestnom šetrení v zmysle ust. § 25 ods. 3 vyhlášky č. 144/1959

U.v. (terazky územné konanie), právo stavebníka vodohospodárskeho diela stavať stavbu na cudzom
pozemku. Takáto úvaha je však scestná a bez opory v zákone. Ani z ust. § 37 zákona č. 138/1973 Zb.,
na ktoré poukázal žalovaný nevyplýva, že by stavebník mal právo stavať stavbu na cudzom pozemku.
Z ust. § 37 žiadne takéto oprávnenia nevyplývajú. Zároveň rozšíril svoju žalobu tak, že uplatnil náhradu
za užívanie pozemku žalovaným za obdobie od 22.03.2015 do 21.03.2017, tzn. za dva roky spätne

odo dňa podania tohto návrhu na zmenu žaloby, a to vo výške 7,05 eura/m2 ročne, čo pri zábere 30
m2 v zmysle zamerania geometrickým plánom č. 17/2011 fy. GEOPLAN Prešov, s.r.o. z 25.01.2011,
predstavuje sumu 423,- eura. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania zo sumy 423,- eur od 22.03.2017 do
zaplatenia a náhradu vo výške 211,05 eura, ktorú je žalovaný povinný platiť žalobcovi ročne vždy do 30.
júna príslušného roka. Na pojednávaní dňa 27.3.2017 súd pripustil zmenu žaloby.

7. Podaním zo dňa 09.11.2017 žalobca navrhol zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 1.085,70 eura spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 423,- eura od
22.03.2017 do zaplatenia a spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 662,70 eura od
11.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd usporiadava pomery

medzi žalobcom - vlastníkom pozemku, parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433
m2, nachádzajúceho sa v kat. úz. I.Š., zapísaného na LV č. XXXXX a žalovaným - vlastníkom
vodohospodárskej stavby, nachádzajúcej sa na vyššie uvedom pozemku žalobcu, takto: Súd zriaďuje
vecné bremeno spočívajúce v práve uloženia prívodného radu vodovodného potrubia o priemere 800
mm v rozsahu 77 m2, vyznačenom na pozemku, parc. R.-F. č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433

m2, nachádzajúcom sa v kat. úz. I., v zmysle geometrického plánu č. 359/2017, ktorý vyhotovil Q.. Ľ.
E. dňa 06.11.2017, overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom dňa 08.11.2017, pod
č. S.- XXXX/XX (diel č. 12), v prospech žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena a vlastníka
prívodného radu vodovodného potrubia o priemere 800 mm, nachádzajúceho sa na pozemku parc. R.-F.Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, v kat. úz. I., vo vlastníctve žalobcu, za náhradu vo výške
542,85 eura, ktorú je žalovaný povinný platiť žalobcovi ročne vždy do 30. júna príslušného roka na jeho
účet vedený v Tatra banke, a.s., číslo účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc právoplatnosťou

rozsudku. Na pojednávaní dňa 19.1.2018 súd pripustil zmenu žaloby.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
znaleckým posudkami a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že tieto nehnuteľnosti vo výmere 2 ha buď kúpila jeho manželka,
alebo on a bolo to za účelom výstavby rodinných domov. Momentálne tieto nehnuteľnosti nevyužíva,
nakoľko musí zakúpiť ďalšie pozemky, aby mal prístup k týmto a ďalším pozemkom, ktoré tam vlastním.
Plánuje však výstavbu rodinných domov. tieto pozemky nikdy nevyužíval na hospodársku činnosť.

10. Z kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2007 (č. 11 - 12) vyplýva, že N. K. odpredala K. I. okrem iných aj

nehnuteľnosť parc. R.-H. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 2308 m2. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený pod č. G. XXXX/XXXX (č.l. 14).

11. Na základe geometrického plánu č. 176/2010 (č.l. 15 - 17), ktorý vyhotovil GEOPLAN Prešov, s.r.o.,
dňa 31.08.2010, overený Správou katastra Prešov dňa 02.09.2010 pod č. S.- XXXX/XXXX, bola z parc.

R.-H. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 2308 m2 vytvorená parc. R.-F. č. XXXXX/XXX - orná pôda o
výmere 968 m2 a parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1347 m2.

12. Z LV č. XXXX vyplýva, že N. K. nadobudla do svojho vlastníctva okrem iných aj nehnuteľnosť parc.
R.-H. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 2308 m2 na základe darovacej zmluvy z roku 1998.

13. Geometrickým plánom č. 17/2011 boli parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 968 m2 a
parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1347 m2 rozdelené, a to na novovytvorenú parc. R.-
F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2 a parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere
882 m2.

14.VýchodoslovenskýkrajskýnárodnývýborvKošiciachudelilVodohospodárskejvýstavbe,investorský
podnik v Bratislave dňa 28.7.1976 povolenie na výstavbu vodohospodárskeho diela - „C. G. P. Y. L.
I. Q.. C. X. H.

15. Z LV č. XXXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parc. KN-C č. XXXXX/XXX - orná
pôda o výmere 1433 m2 a parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 882 m2.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.4.2017 uviedol, že žaloba o odplatné zriadenie vecného bremena
neobstojí, pretože žalobca sa ňou domáha zriadenia vecného bremena napriek tomu, že je povinný

strpieť umiestnenie vodovodného radu v dôsledku už existujúceho zákonného vecného bremena.
Zákonné vecné bremeno v prípadoch podľa § 37a ods. 1, 3 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách vzniklo za
splnenia v ňom stanovených podmienok dňom nadobudnutia účinnosti zák. č. 199/1995 Z. z., ktorým sa
mení vodný zákon, tj. dňom 1. októbra 1995 a to vo vzťahu k vodohospodárskym dielam, ktoré boli k
tomuto dňu už kolaudované, resp. k nim bolo aspoň vydané právoplatné povolenie na vodohospodárske

dielo podľa § 9 ods. 1 zák. č. 138/1973 Zb. o vodách a v prípadoch, ak bolo takéto povolenie vydané
až po 1. októbri 1995, vzniklo vecné bremeno dňom právoplatnosti rozhodnutia o vydaní takéhoto
povolenia. Je tomu tak preto, že nová právna úprava nestanovila v prechodných ustanoveniach, že
by sa nevzťahovala na vodohospodárske stavby zriadené pred jej účinnosťou. Ustanovenie § 37a
nezavádza ani neprípustnú retroaktivitu, pretože iba do budúcna modifikuje obsah (režim) vzťahu

vzniknutého za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Ide naopak o bežný prípad prípustnej tzv.
nepravej retroaktivity. K zhodným záverom dospela i súdna prax. Ďalej uviedol, že zaplatenie sumy
423,- eur ako náhrady za užívanie pozemkov za obdobie od 22. marca 2015 do 21. marca 2017 ako
aj za prípadne nasledujúce obdobia neobstojí preto, že zákonným vznikom práva vecného bremena v
prospech právneho predchodcu žalovaného vzniklo síce vlastníkovi pozemku právo na náhradu za takto

vzniknuté vecné bremeno, avšak toto právo na zaplatenie náhrady je premlčané. V danom prípade zák.
č. 199/1995 Z. z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 37a ods. 1, 3 zák. č. 138/1973 Zb.
o vodách v znení zák. č. 199/1995 Z. vzniká len za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať
aj z čl. 20 ods. 4 ústavy a v kontexte s tým aj s úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku vustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je
nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné
vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu

na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového
vlastníka zaťaženého pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2015,
sp. zn. 7 Cdo 26/2014). Nárok vo forme náhrady peňažného plnenia za užívanie nehnuteľnosti je
právom majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba začala plynúť účinnosťou zák. č. 199/1995 Z. z., a bez ohľadu na skutočnosť, že

až neskôr sa žalobca stal vlastníkom predmetného pozemku, uplynula v roku 1998. Nárok žalobcovi
na zaplatenie takéhoto plnenia nemôže byť priznaný ani z iného právneho titulu (napr. bezdôvodného
obohatenia), pretože iný právny titul by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by nedošlo k vzniku
vecného bremena zo zákona. Je tomu tak preto, že ak vzniklo vecné bremeno zo zákona, vzniklo s ním
žalobcovi i právo na primeranú náhradu, čo vylučuje posúdenie právneho vzťahu podľa ustanovení o
bezdôvodnom obohatení. Nie je totiž možné obchádzať právne dôsledky premlčania práva na náhradu

za zriadenie vecného bremena uplatnením takého istého majetkového práva z iného právneho dôvodu,
napr. bezdôvodného obohatenia.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.5.2017 poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
19 Co 15/2016 zo dňa 29.11.2016. Krajský súd uviedol, že ak by mala byť relevantnou úvaha súdu

prvej inštancie, znamenalo by to, nakoľko kanalizačný zberač bol povolený v roku 1976 a kolaudovaný
v roku 1984, že vecné bremeno vzniká zo zákona k dátumu mnoho rokov predchádzajúcemu
účinnosti zákona č. 199/1995 Z.z., čo vykazuje znaky neprípustnej pravej retroaktivity. Ak zákon č.
199/1995 Z.z. neobsahoval prechodné ustanovenia a vznik vecných bremien spájal s právoplatnosťou
rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela, nie je možné dospieť

k inému záveru ako takému, že úprava, ním daná, sledovala vznik tohto práva k časovému obdobiu
nepredchádzajúcemu jeho účinnosť.

18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.8.2017 uviedol, že potrubie žalovaného vedené pod zemských
povrchom, nie o stavbu „na pozemku“ a podľa názoru žalovaného toto potrubie nie je navyše ani

stavbou v zmysle § 135c OZ. Zákonodarca podmienil možnosť aplikácie § 135c OZ jednak kvalitou
obmedzenia vlastníctva vlastníka pozemku úplným vylúčením z užívania jeho časti v dôsledku jeho
zastavania nadzemnou stavbou a jednak tým, že týmto ustanovením riešil vyporiadanie práv vlastníkov
dvoch nehnuteľností - pozemku a stavby. Žalobca nie je z užívania časti svojej veci vylúčený úplne, je
obmedzený v jej užívaní iba v rozsahu povinností určených zákonom vyplývajúcich z ochranného pásma

potrubia, ktoré je ostatne predmetom odškodňovania podľa zákona o verejných vodovodoch.

19. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.11.2017 uviedol, že podľa § 3 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z.
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o
regulácii v sieťových odvetviach, verejné vodovody a verejné kanalizácie sú vodnými stavbami podľa

osobitného predpisu.

20. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.12.2017 uviedol, že ustanovenie § 135c OZ na túto vec nemožno
aplikovať už len preto, že vzťah strán sporu je upravený normami verejného práva ako normami
špeciálnymi, žalobca je povinný vodovodný rad na svojom pozemku strpieť (nie je k tomu potrebné

zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu), pretože bol vybudovaný vo verejnom záujme, ktorému
naďalej slúži. Na vec nemožno aplikovať ani § 451 OZ a priznať žalobcovi plnenie titulom bezdôvodného
obohatenia, ako to žalobca z opatrnosti žiada. Právo žalobcu na primeranú náhradu za nútené
obmedzenie užívania nehnuteľnosti je upravené v § 20 ods. 4 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, pričom mu však patrí iba za podmienok tam stanovených, ktoré

v tejto veci splnené nie sú Žalobca ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. k. 111. ÚS 684/2017-21 zo 7. novembra 2017 (týka sa rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
3 Co 162/2014 z 5. novembra 2014),v ktorom ústavný súd dospel k záveru, že žaloby o ochranu
vlastníckeho práva vlastníka pozemku smerujúce proti vlastníkovi verejnoprospešnej stavby nemožno
právne posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako normy všeobecnej, ak ochranu pred

obmedzením jeho vlastníctva upravujú normy verejného práva ako normy špeciálne. Ústavný súd
zdôraznil (bod 51.) potrebu zohľadnenia povahy stavby (v danej veci išlo o trolejbusovú dráhu), ktorá ak
bola vybudovaná vo verejnom záujme a slúži verejnoprospešným účelom spôsobuje, že obmedzenie
vlastníka pozemku takouto stavbou má vo svojej podstate verejnoprávnu povahu, v dôsledku čohoak zákonodarca prijme na riešenie kolízie práv vlastníka pozemku a vlastníka takejto stavby osobitnú
právnu úpravu, táto sa stáva prameňom verejného práva a vzhľadom na svoju špecialitu vylučuje
aplikáciu ustanovení súkromného práva upravujúcich ochranu vlastníckeho práva vlastníka pozemku.

21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.1.2018 uviedol, že stavebný zákon prikazoval stavebníkovi
preukázať, že k pozemku, na ktorom sa má stavba uskutočniť, má stavebník vlastnícke alebo iné
právo. Ak teda stavba vodohospodárskeho diela nebola platne povolená, nemôže byť naplnená
hypotéza verejnoprávnej normy prikazujúcej žalobcovi takúto stavbu na svojom pozemku strpieť. K

uzneseniu ÚS SR č. k. III. ÚS 684/2017-21 uviedol, že týmto nálezom ústavný súd zamietol ako
zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa žalobca domáhal
odstránenia neoprávnenej stavby vo verejnom záujme, pričom všeobecné súdy ustálili, že vlastníkom
pozemku, na ktorom bola zriadená stavba trolejového vedenia, ktorej odstránenia sa žalobca domáhal,
bol v čase výstavby štát a že teda štát v čase výstavby staval na svojom pozemku a preto sa podľa
všeobecných súdov nejednalo o neoprávnenú stavbu. ďalej uviedol, že súd musí vysporiadať vzťah k

neoprávnenej stavbe v súlade s ust. § 135c Občianskeho zákonníka, pretože v opačnom prípade by sa
jednalo o odmietnutie spravodlivosti denegatio iustitiae.

22. Súd prvej inštancie po zistenom skutkovom stave rozhodol medzitímnym rozsudkom tak, že nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a zriadenie vecného bremena za opakujúcu náhradu je

dôvodný.

23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní dospel
k záveru, že je naplnený dôvod podľa § 356 ods. 1 písm. f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) na podanie odvolania. Súd prvej inštancie sa nezaoberal

vzťahom všeobecnej právnej úpravy v občianskom zákonníku k špeciálnej právnej úprave Vodným
zákonom. Neujasnil si rozdiel medzi súkromnoprávnou a verejnoprávnou úpravou nárokov vlastníka
pozemku voči vlastníkovi stavby. Postupoval mechanicky, obdobne ako v prípade stavieb, ktoré boli
postavené subjektom súkromného práva bez súhlasu vlastníka pozemku na zemskom povrchu, teda
na pozemku. To však neplatí v prípade stavby postavenej na základe právoplatného rozhodnutia

príslušného štátneho orgánu vo verejnom záujme, ktorá verejnému záujmu aj naďalej slúži a navyše
je umiestnená pod povrchom pozemku. Vzájomné práva a povinnosti vlastníka pozemku a vlastníka
verejnoprospešnejstavbykomplexneupravujúnormyverejnéhopráva,apretonanejnemožnoaplikovať
všeobecné ustanovenia OZ. Zákonodarca v príslušných normách zohľadnil práve všeobecne prospešný
charakter stavby. Vlastníkovi pozemku síce patrí náhrada ak je skutočne obmedzený, ale iba za

podmienok stanovených zákonom. Zákonodarca obmedzenie vlastníka pozemku definoval v obsahu
pásma ochrany verejného vodovodu. Je ním priestor v bezprostrednej blízkosti verejného vodovodu
v rozsahu 2,5 m pri verejnom vodovode nad priemer 500 mm. Obmedzenia vlastníka pozemku sú
stanovené zákonom tak, že v pásme ochrany je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby,
konštrukcie alebo iné podobné zariadenia. Ak je vlastník nehnuteľnosti z dôvodu určenia pásma ochrany

obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na primeranú náhradu. Primeranú náhradu
si môže vlastník pozemku uplatniť u vlastníka verejného vodovodu do jedného roka odo dňa vzniku
núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr na súde do 6 mesiacov. Nezisťoval, či vlastník
pozemku bol obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti a či nárok uplatnil riadne a v čas. Podľa
názoru žalovaného nárok zanikol. Z výsluchu žalobcu súd len zistil, že nehnuteľnosť kúpil za účelom

výstavby rodinných domov, no momentálne ešte takto nehnuteľnosť nevyužíva, keďže musí zakúpiť aj
ďalšie pozemky, aby mal k týmto pozemkom prístup. Nevyužíval tieto pozemky ani na hospodársku
činnosť. Žalobca si právo neuplatnil zákonným spôsobom a zákonom stanovenej lehote. Pozemky
nadobudol v roku 2010 a žalobu podal až v roku 2016. Nárok si možno uplatniť iba raz a to bez
ohľadom nato, či je pozemok predmetom prevodu. Právo si mal uplatniť právny predchodca žalobcu.

Pokiaľ tak sa nestalo, nárok je premlčaný. Žalobca si mal zistiť či pozemky, ktoré kupoval nie sú v
nejakom ochrannom pásme, na základe rozhodnutia štátneho orgánu. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/1308/2003 a potom rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Prešove v rozhodnutiach napr. 5Co/65/2007, 16Co/19/2009, 15Co/79/2011, 1Co/119/2011,
11Co/152/2011. V týchto rozhodnutiach odvolacie súdy akcentovali špeciálnu povahu právnej úpravy

zákona o verejných vodovodoch, ktorá vylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka a rieši
právny režim vo vodovodných potrubí pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 442/2002 Z.z. Pretože
uvedené normy verejného práva komplexne upravujú práva a povinnosti vlastníka pozemku a vlastníka
stavby je vylúčené použiť ustanovenia OZ. Súd dospel k záveru, že právny vzťah nie je vyporiadanýuž existujúcim zákonným vecným bremenom podľa § 37 a) zák.č. 138/1973 Z.z. v znení účinnom
od 01.10.1995 spojení s § 42 ods. 6 zák.č. 442/2002 resp. podľa § 20 ods. 1 zák. č. 442/2002.
Z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že stavba nie je neoprávnená

pretože dňom 01.10.1995 vzniklo podľa § 37 a) zákonné vecné bremeno a tým už bol vyporiadaný
vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ ide o určitú ustálenú rozhodovaciu prax odvolacieho
súdu, súd prvej inštancie paradoxne poukázal na jediné opačné rozhodnutie. Pokiaľ rozhodol súd
prvej inštancie o nároku žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia a zriadenia vecného bremena
za opakujúcu náhradu medzitímnym rozsudkom v tomto absentuje obdobie, za ktoré má nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca a označenie nehnuteľnosti, ktorú žalovaný toto bezdôvodné
obohatenie vzťahuje. Táto námietka nie je samoúčelná zo strany žalovaného, pretože žalobca v
priebehu konania menil výmeru nehnuteľnosti, ku ktorej sa nárok viaže a tiež sumu, ktorú žiada priznať.
Ďalej tiež trvá na tom, že časť nároku je premlčaný. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol aj o spôsobe
vyporiadania vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zriadením vecného bremena, bez toho, aby sa strany
sporumohliktomuvyjadriť.Nevykonaldokazovanienato,žeopakovanevoviacerýchkonaniachžalobca

uplatňoval obdobné právne nároky. Preto navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec
na ďalšie konanie.

24. Odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu doterajšieho dokazovania vyplýva,
že stavebné konania prebehli v roku 1976 a stavebné povolenie č. Vyhl. 622/76- Li bolo vydané
28.07.1976 podľa vtedy platných právnych predpisov. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané bývalou
KNU v Košiciach č. 1305/89 dňa 25.10.1989. Preto záver súdu prvej inštancie o neplánovanej stavbe
nie je správny. To bol hlavný dôvod pre zrušenie medzitýmneho rozsudku. Zo skorších rozhodnutí

odvolacích senátov Krajského súdu v Prešove (3Co/56/2014, 7Co/55/2019) vyplynulo, že v zmysle
§ 20 ods. 1 z.č. 442/2002 toho ustanovenia nie je formulované ako vecné bremeno, ale predstavuje
len verejnoprávne obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia. Návrh žalobcu je potrebné posúdiť
opakovane. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné rozhodnúť o návrhoch žalobcu rozsudkom, s
tým, že podľa doterajšej rozhodovacej praxe má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,

výška ktorého bude výsledkom vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie. Vo vzťahu k
zriadeniu vecného bremena za náhradu podľa ust. § 135 c / OZ nie je rozsudok Okresného súdu Prešov
správny, keďže nejde o neoprávnenú stavbu.

26. Po zrušení medzitýmneho rozsudku súd pribral do konania znalca Q.. K. E., ktorý vypracoval

znalecký posudok č. 9/2021,v ktorom zameral polohu hranice pozemku a trasy vodovodného potrubia.
Podľa znaleckého posudku novo zameraná poloha vodovodného potrubia sa nachádza iba 34 cm
od polohy určenej geometrickým plánom spoločnosti Geoplan Prešov, s.r.o., úradne overený dňa
10.02.2011 pod číslom S.-XXX/XXXX. Ochranné pásma vodovodu na parcele registra F. R. Č.. XXXXX/
XXX predstavujú výmeru 26 m2. K znaleckému posudku bol pripojený geometrický plán úradne overený

dňa 31.05.2021 pod číslom S.-XXXX/XXXX. Znalec vykonal opakované meranie a podal doplnok č. 1
k znaleckému posudku, v ktorom zotrval na posudku.

27. Žalobca predložil geometrický plán GeoBan spol. s r.o., úradne overený dňa 10.05.2023 pod číslom
S.-XXX/XXXX, podľa ktorého trasa vodovodu spolu s ochranným pásmom predstavujú výmeru 31 m2

28. Žalobca predložil znalecký posudok č. 156/2020, ktorý vypracoval Q.. N. G. a ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu za obdobie 2015-2018 vo výške 7,17 eura/m2/rok. Podľa úvodnej časti
posudku znalec vychádzal iba z podkladov, ktoré mu dodal žalobca a obhliadky.

29. Žalovaný predložil znalecký posudok č. 67/2023, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, a v ktorom stanovil výšku nájmu pozemku parc. F. Č.. XXXXX/XXX
vyznačenej v znaleckom posudku č. 9/2021 a jeho doplnku č. 1 o výmere 26 m2 v žalovanom období
od 22.03.2015 do 09.11.2017 vo výške 82,03 eura. Podľa znaleckého posudku ročný nájom predstavuje
sumu 31,02 eura a denný 0,0850 eura. Znalecký ústav ako objektívnu metódu zvolil metódu polohovej

diferenciácie, pričom vo svojom znaleckom posudku zdôvodnil prečo zvolil túto metódu. V danom
prípade znalecký ústav výber metódy zdôvodnil tým, že pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu
porovnávacou metódou nemal dostatok podkladov. V znaleckom posudku sa zaoberal, z akých dôvodov
nemohol použiť predložené nájomné zmluvy žalobcom.30. Na pojednávaní dňa 13.07.2020 zobral žalobca žalobu v časti vecného bremena späť.

31. Žalovaný so späťvzatím súhlasil.

32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Podľa § 146 ods. CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

34. Keďže žalobca zobral žalobu v časti zriadenia vecného bremena späť a žalovaný so späťvzatím
súhlasil, súd konanie o zriadenie vecného bremeno spočívajúce v práve uloženia prívodného radu

vodovodného potrubia o priemere 800 mm v rozsahu 77 m2, vyznačenom na pozemku, parc. R.-
F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere 1433 m2, nachádzajúcom sa v kat. úz. Prešov, v zmysle
geometrického plánu č. 359/2017, ktorý vyhotovil Q.. Ľ.Í. E. dňa 06.11.2017, overeným Okresným
úradom I., katastrálnym odborom dňa 08.11.2017, pod č. S.- XXXX/XX (diel č. 12), v prospech
žalovaného, ako oprávneného z vecného bremena a vlastníka prívodného radu vodovodného potrubia

o priemere 800 mm, nachádzajúceho sa na pozemku parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX - orná pôda o výmere
1433 m2, v kat. úz. I., vo vlastníctve žalobcu, za náhradu vo výške 542,85 eura, ktorú je žalovaný povinný
platiť žalobcovi ročne vždy do 30. júna príslušného roka na jeho účet vedený v Tatra banke, a.s., číslo
účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, I. právoplatnosťou rozsudku, zastavil.

35. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 1.085,70 eura spolu s 5% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 423,- eura od 22.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 662,70 eura od 11.11.2017 do
zaplatenia.

36. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

37. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú

skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

39. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

40. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parc. R.-F. Č.. XXXXX/XXX
- orná pôda o výmere 1433 m2. V konaní nebolo sporné, že na vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa

nachádza vodovodné potrubie vo vlastníctve žalovaného. Súd je v danom prípade viazaný rozhodnutím
odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že v zmysle § 20 ods. 1 z.č. 442/2002 uvedené ustanovenia nie je
formulované ako vecné bremeno, ale predstavuje len verejnoprávne obmedzenie v zmysle uvedeného
ustanovenia. Podľa názoru odvolacieho súdu a doterajšej rozhodovacej praxe má žalobca nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd teda nárok žalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie.

41. V konaní bola sporná poloha trasy vodovodného potrubia. V žalobe žalobca tvrdil, že rozsah
záberu je 30 m2. V priebehu konania predložil geometrický plán č. 359/2017, ktorý vyhotovil Q.. Ľ.
E. dňa 06.11.2017, overený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom dňa 08.11.2017, pod č.S.- XXXX/XX, podľa ktorého rozsah záberu je 77 m2. Žalovaný po zrušení medzitýmného rozsudku
vykonal merania v súvislosti so znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva zo Žiliny a zistil
nesúladmedzižalobcomtvrdenýmrozsahomzáberu.Vovecibolotedanariadenéznaleckédokazovanie

znalcom Q.. K. E., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 9/2021. Žalobca so závermi znaleckého
posudku nesúhlasil a v konaní navrhol kontrolné znalecké dokazovanie. Súd návrhu nevyhovel. Znalec
podľa názoru súdu presvedčivo odôvodnil znalecký posudok, po námietkach žalobcu opätovne zameral
vodovodné potrubie, pričom aj samotný žalobca súhlasil, aby to vykonal ten istý znalec a dospel k
záveru, že výsledok je v prípustnej dovolenej odchýlke. Súd poukazuje na to, že znalec mal k dispozícii

oba geometrické plány vykazujúce polohu umiestnenia vodovodného potrubia, ktoré predložil žalobca.
S týmito sa v znaleckom posudku, ale aj pri svojom výsluchu vyporiadal, a preto súd nepovažoval za
účelne nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie a to navyše za stavu, že bolo vykonané opakované
zameranie (aj keď tým istým znalcom). V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na výpoveď
znalca, keď uviedol, že pri meraní hraníc pozemkov sú dovolené odchýlky 35 aj 40 cm pri nečíselných
mapách a pri potrubí je neporovnateľne väčšia tolerancia, pretože ide o podzemné vedenie. V danom

prípade závery znaleckého posudku neboli vyvrátené ani geometrický plán GeoBan spol. s r.o., úradne
overený dňa 10.05.2023 pod číslom S.-XXX/XXXX, keďže rozdiel predstavuje iba 5 m2, pričom ako
uviedol znalec pri svojom výsluchu tak jeho zameranie bolo v dovolených odchýlkach. Súd teda
vychádzal zo znaleckého posudku Q.. K. E..

42. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia tak súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nájmu
stanovenej v znaleckom posudku č. 67/2023, ktorý vypracoval Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline, a v ktorom stanovil výšku nájmu pozemku parc. F. Č.. XXXXX/XXX vyznačenej v
znaleckom posudku č. 9/2021 a jeho doplnku č. 1 o výmere 26 m2 v žalovanom období od 22.03.2015 do
09.11.2017 vo výške 82,03 eura. V danom prípade sa jedná o súkromný znalecký posudok predložený

žalovaným s poukazom na ustanovenie § 209 ods.1 CSP, ktorý má všetky zákonom predpísané
náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalecký ústav si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. V danom prípade súd vyhodnotil, že znalecký ústav správne postupoval pri
vypracovaní znaleckého posudku v zmysle platnej vyhlášky, ktorá umožňovala znaleckému ústavu
využívať postupy - metóda polohovej diferenciácie, metóda kombinovaná, metóda porovnávania a

výnosová hodnota a znalecký ústav ako objektívnu metódu zvolil metódu polohovej diferenciácie, pričom
vo svojom znaleckom posudku logicky zdôvodnil prečo zvolil túto metódu. V danom prípade znalecký
ústav výber metódy zdôvodnil tým, že
pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu porovnávacou metódou nemal dostatok podkladov. V
znaleckom posudku sa zaoberal, z akých dôvodov nemohol použiť predložené nájomné zmluvy a súdu

sajavíjehopostupakosprávnyaodôvodnenieznaleckéhoposudkuakopresvedčivé.Jehozáveryneboli
spochybnené ani vyjadrením žalobcu, keďže znalecký ústav sa podrobne vyjadril k námietkam žalobcu
a to jednak písomne a taktiež určený znalec pri svojom výsluchu. Znalecký posudok teda súd vyhodnotil
ako objektívny a pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia z neho vychádzal, pričom suma 82,03
eura sa súdu javí aj ako primeraná, keďže v žalovanou období bola nehnuteľnosť vedená ako orná pôda

a žalobca nebol úplne vylúčený z jej užívania.

43. Pokiaľ ide o znaleckého posudky predložené žalobcom tak znalec Q.. G. vychádzal výlučne z
podkladov predložených zadávateľom, t.j. žalobcom a to z nájomných zmlúv, ktoré žalobca zhromaždil.
Privypracúvaníznaleckéhoposudkusivšakmalznaleczabezpečiťpotrebnémateriályajvlastnýmúsilím

zdostupnýchzdrojovanielenodobjednávateľa.Zatakéhostavunemôžebyťtakýtoposudokobjektívny.
Znalecký ústav Technickej univerzity mal za úlohu určiť všeobecnú hodnotu vecného bremena a nie
všeobecnú hodnotu nájmu a rovnako ako Q.. G., vychádzal iba zo zmlúv predložených žalobcom.

44. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že bezdôvodné obohatenie má zodpovedať odplate za vecné

bremeno tak súd sa s týmto názorom nestotožnil. Je nepochybné, že žalobca nemohol plnohodnotne
užívať svoju nehnuteľnosť z dôvodu ochranného pásma, a preto je potrebné pri výške bezdôvodného
obohatenia vychádzať zo všeobecnej hodnoty nájmu.

45. Námietku žalovaného, že zo strany žalobcu sa jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi a to aj

s poukazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd je
v danom prípade viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Rozhodnutie
Európskehosúdupreľudsképrávabolovydanépredrozhodnutímodvolaciehosúduarovnakoajpreklad
bol doručený do spisu pred rozhodnutím odvolacieho súdu (13.09.2019).46. Pokiaľ ide o námietka premlčania žalovaného tak táto je v danom prípade nedôvodná, keďže žalobca
si uplatnil nárok 2 - roky spätne od doručenia návrhu na zmenu žaloby a teda 2 - ročná subjektívna a

ani 3 ročná objektívna premlčacia doba neuplynula.

47. S poukazom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 82,03 eura
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

48. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.03.2015 do 21.03.2017 súd
považoval doručenie návrh na zmenu žaloby žalovanému dňa 21.03.2017 (žalovaný na pojednávaní
dňa 27.03.2017 potvrdil, že návrh mu bol doručený dňa 21.03.2017), a preto sa žalovaný dostal do

omeškania dňom 22.03.2017. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 22.03.2017 súd priznal
žalobcovizákonnýúrokzomeškaniavovýške5%ročnezosumy62,04eura(podľaznaleckéhoposudku
č. 67/2023 ročný nájom predstavuje 31,02 eura x2) od 22.03.2017 do zaplatenia. Za prvú výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.03.2017 do 09.11.2017 súd považoval doručenie
návrh na zmenu žaloby žalovanému dňa 09.11.2017, a preto sa žalovaný dostal do omeškania dňom

10.11.2017. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 11.11.2017 súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 19,72 eura (232 dní x 0,0850 eura/deň podľa znaleckého
posudku č. 67/2023) od 11.11.2017 do zaplatenia.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral
žalobu v časti zriadenia vecného bremena späť, čím procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, a
preto má nárok na náhradu trov konania žalovaný. Vo zvyšnej časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
bol žalobca úspešný v základe nároku a výška závisela od znaleckého posudku, a preto bol žalobca

v tejto časti úspešný. V danom prípade teda išlo o dva nároky a žalobca bol úspešný vo vydaní
bezdôvodného obohatenia a žalovaný (žalobca zavinil zastavenie konania) v časti zriadenia vecného
bremena. Súd teda konštatuje, že žalobca a žalovaný boli úspešní v rovnakej časti a teda rozhodol, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Pokiaľ ide o znalečné, súd priznal znalcovi Q.. K. E. a Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline náhradu výdavkov v rozsahu 50% proti žalobcovi a 50% proti žalovanému, keďže strany
boli v konaní rovnako úspešné. O výške náhrady trov konania za znalecké úkony bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).