Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 12, 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/67/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010093
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3620010093.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E., D. XX/X, pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného
zákona a iné, na neverejnom zasadnutí dňa 12. júla 2023 prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. mája 2022, sp. zn. 1T/36/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o uloženom treste, ako aj výrok o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b)
Trestného poriadku pre skutok pod bodom 2) a 3) obžaloby, obžalobou kvalifikovaný ako prečin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona

Podľa § 322 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného poriadku. sa vec v zrušenej časti vracia súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Výrok o uznaní viny obžalovaného pre skutok pod bodom 1) obžaloby, obžalobou kvalifikovaný ako
prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona zostáva týmto zrušením
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. mája 2022, sp. zn. 1T/36/2020, bol obžalovaný A.
B. uznaný vinným zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného
zákona na skutkovom základe, že
1/ ako osoba konajúca pod obchodným menom A. B. – F. F., s miestom podnikania D. XX/X, D. E.,
IČO: XX XXX XXX v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech zadržal a neodviedol za svojich
zamestnancov

- za obdobie mesiaca december 2014 splatné poistné na sociálne poistenie vo výške 226,33 € príjemcovi
F. G., so sídlom H.,
- za obdobie mesiaca november 2014 splatné preddavky na daň zo závislej činnosti vo výške 149,35
€ príjemcovi I. J. K., pobočka G.,
čím svojim konaní zadržal a neodviedol určeným príjemcom sumu poistného a dane zo závislej činnosti
v celkovej sume 375,68 €.

Za to bol odsúdený podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, §
36 písm. l/ Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest v sume 600 Eur. Podľa §
57 ods. 3 Trestného zákona okresný súd obžalovanému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Uvedeným rozsudkom okresného súdu bolo tiež rozhodnuté, že obžalovaný podľa § 285 písmeno b)
Trestného poriadku sa oslobodzuje spod obžaloby pod bodom 2/ a 3/ pre skutky právne posúdené akoprečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť
tak, že
2/ ako osoba konajúca pod obchodným menom A. B. – F. F., s miestnom podnikania D. XX/X, D. E.,

IČO: XX XXX XXX v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech zadržal a neodviedol za svojich
zamestnancov
- za obdobie mesiaca december 2015 splatné poistné na sociálne poistenie vo výške 59,93 € a za
obdobie mesiaca máj 2016 splatné poistné na sociálne poistenie vo výške 123,55 €, teda v celkovej
sume 183,48 € príjemcovi F. G., so sídlom H.,

- za obdobie mesiaca december 2015 splatné poistné na zdravotné poistenie vo výške 28,55 € a za
obdobie mesiaca máj 2016 splatné poistné na zdravotné poistenie vo výške 39,80 €, teda v celkovej
sume 68,35 € príjemcovi A. C. G. L., so sídlom H.,
- za obdobie mesiacov november 2015 vo výške 152,98 €, december 2015 vo výške 33,96 €, január
2016 vo výške 157,14 € a máj 2016 vo výške 158,55 €, splatné preddavky na daň zo závislej činnosti
v celkovej sume 502,63 € príjemcovi I. J. K., pobočka G., čím svojím konaním zadržal a neodviedol

určeným príjemcom sumu poistného a dane zo závislej činnosti v celkovej výške 754,46 €,

3/ ako osoba konajúca pod obchodným menom A. B. – F. F., s miestom podnikania D. XX/X, D. E.,
IČO: XX XXX XXX v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech zadržal a neodviedol za svojich
zamestnancov

- za obdobie mesiaca marec 2018 splatné poistné na sociálne poistenie vo výške 45,68 € príjemcovi
F. G., so sídlom H.,
- za obdobie mesiaca marec 2018 splatné poistné na zdravotné poistenie vo výške 12,72 € príjemcovi
A. C. G. L., so sídlom H.,
- za obdobie mesiacov november 2017 vo výške 164,02 € a december 2017 vo výške 161,07 €, splatné

preddavky na daň zo závislej činnosti v celkovej sume 325,09 € príjemcovi I. J. K., pobočka G., čím
svojim konaním zadržal a neodviedol určeným príjemcom sumu poistného a dane zo závislej činnosti v
celkovej výške 383,49 €, pretože skutky nie sú trestnými činmi.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor podal v zákonnej

lehote proti nemu odvolanie.

Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil. V úvode písomných dôvodov poukázal na
obsah výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného v bodoch 2/ a 3/, mám za to, že súd nesprávne vyhodnotil
zavinenie obžalovaného vo vzťahu k trestnoprávnemu následku jeho konania.
Súd svoje rozhodnutie o oslobodení obžaloby odôvodnil v podstate tým, že obžalovaný je síce
zo spáchania týchto skutkov usvedčovaný výpoveďami splnomocnených zástupcov poškodených
subjektov (I. J. K., pobočka G., F. G. a A. C. G.), ako i listinnými dokladmi, ktoré tieto doložili v trestnom

konaní, súd však za podstatné považoval závery znaleckého posudku č. 23/2018 M. N. O., z odboru
ekonomika - manažment zo dňa 17. 12. 2018, ako aj jeho doplnku č. 1 zo dňa 17.01.2019, keď znalkyňa
na záveroch svojich posudkov zotrvala i na hlavnom pojednávaní, pričom ako už súd vyššie uviedol
znalkyňa konštatovala, že obžalovaný za rozhodné obdobie od júla 2014 do apríla 2018 bol schopný
vyplatiť po vyplatení čistej mzdy svojim zamestnancom odvodové povinnosti a preddavok na daň zo

závislej činnosti len v jednom prípade v plnom rozsahu (december 2014) a v ostatných prípadoch nebol
schopný úhrady vôbec. Súd sa v danom prípade pridržiava vysloveného právneho názoru v rozhodnutí
Okresného súdu Pezinok sp. zn. 2T/4/2008 zo dňa 27.03.2009, kde súd konštatoval, že na vyvodenie
trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 Trestného zákona nestačí len neodvedenie povinných platieb oprávneným subjektom, ale je

nevyhnutné, aby tieto platby boli aj skutočne zrazené a následne zadržané. Pojem zrážka povinných
platieb je len účtovná operácia a preto zrážky vykonané "na papieri" (mesačné výkazy) nemusia byť
zhodné so zrážkami, ktoré boli alebo neboli vykonané v skutočnosti. Zamestnávateľa možno preto
trestnoprávne postihnúť za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného
zákona len vtedy, ak reálne zrazil zo mzdy zamestnanca povinné platby a úmyselne ich neodviedol. Ak

sa tak nestalo a zamestnávateľ nemal finančné prostriedky na výplatu hrubých miezd (nemal dostatok
disponibilných finančných prostriedkov na ich výplatu), nemôže naplniť znaky skutkovej podstaty tohto
trestného činu, nakoľko zamestnávateľ nič v skutočnosti nezrážal a teda ani nezadržiaval, pričom je
irelevantné, že tak robil "na papieri" (t.j. v mesačných výkazoch, ktoré riadne vyhotovoval a zasielaloprávneným subjektom). Preto súd konštatuje, že skutky v bodoch 2/ a 3/ obžaloby sa síce stali,
avšak tieto nenapĺňajú znaky skutkových podstát trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný reálne povinné platby nezrážal z miezd svojich

zamestnancov v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na ich zrazenie. Preto ak v dôsledku
nedostatku finančných prostriedkov obžalovaný nezrážal povinné platby pre oprávnené subjekty (I. J.,
F. G., A. C. G.), nemohol ich ani zadržať a použiť pre inú potrebu.
Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí
obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej

zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Zavinenie je
vybudované na dvoch zložkách, a to vedomostnej a vôľovej. Je nevyhnutné, aby obidve zložky zavinenia
zahŕňali skutočnosti tvoriace objekt a objektívnu stránku trestného činu. Zavinenie vo forme úmyslu,
podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky rozlišujeme na úmysel priamy a úmysel nepriamy. Pri priamom
úmysle páchateľ chce spôsobiť porušenie alebo ohrozenie chráneného záujmu. Chcenie sa chápe ako
najvyšší prejav vôle. Pri nepriamom úmysle páchateľ priamo nechcel spôsobom uvedeným v Trestnom

zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne je však uzrozumený s tým,
že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa tu chápe ako najnižšia zložka vôle.
Pokiaľ ide o nedbanlivostnú formu zavinenia, je pri nej daná len vedomostná (intelektuálna zložka)
zavinenia. Pri nedbanlivostnom zavinení na rozdiel od úmyselného zavinenia páchateľ nechce spôsobiť
následok predpokladaný trestným činom, ani s jeho spôsobením nesúhlasí. Podľa stupňa prítomnosti

vedomostnej zložky zavinenia rozlišujeme nedbanlivosť na vedomú a nevedomú. Vedomá nedbanlivosť
zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť,
avšakbezprimeranýchdôvodovsaspolieha,ženásledoknenastane.Nevedománedbanlivosťnezahŕňa
vedomosť páchateľa, avšak páchateľ vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom. Táto povinnosť, resp. možnosť vedomosti je súčasne podmienená

okolnosťami prípadu a osobnými pomermi páchateľa.

Súd, nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k zavineniu obžalovaného.
Súd správne konštatoval, že žalované skutky v bodoch 2/ a 3/ obžaloby sa stali, pričom je evidentné,
že ako následok toho, že sa tieto skutky stali vznikla škoda na príjmovej stránke jednak štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky jednak na rozpočtoch F. G. a A. C. G., a.s., teda inštitúcii, z ktorých
rozpočtov sa financuje sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie. Nesprávny je však záver súdu
o absencii subjektívnej stránky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu zo strany obžalovaného.
V tejto súvislosti sa súd odvoláva na závery znaleckého posudku M. N. O. č. 23/2018 a jeho dodatku
č. 1. Zo záverov predmetného znaleckého posudku a jeho dodatku však vyplýva, že okrem schopnosti

úhrady dlžných súm poistného a preddavkov na daň zo závislej činnosti v mesiaci december 2014,
bol obžalovaný schopný tejto úhrady, či už čiastočne alebo v plnom rozsahu aj v mesiacoch november
a december 2015 a v mesiacoch január a máj 2016, ako aj v mesiacoch november a december
2017, pričom je potrebné tiež uviesť, že v daných mesiacoch suma jeho disponibilných peňažných
prostriedkov v pokladni vysoko prevyšovala výšku preddavku, ktorý bol v danom mesiaci povinný, ako

zrazený zo mzdy svojich zamestnancov, odviesť príslušnému, zákonom určenému príjemcovi. V tomto
kontexte sa javí ako nesprávne konštatovanie súdu o absencii zavineného konania obžalovaného,
nakoľko obžalovaný, ako dlhoročný podnikateľ si bol vedomý svojich záväzkov voči určeným príjemcom
povinných platieb, avšak, ako je vidno aj z jeho predchádzajúcej trestnej minulosti, kedy bol opakovane
odsúdený za daňové trestné činy, napriek predchádzajúcim podmienečným trestom konal v rozpore so

svojimi zákonnými povinnosťami, pričom toto svoje konanie ospravedlňoval svojou zodpovednosťou za
zamestnancov a ich mzdy. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že počet jeho zamestnancov
neustále klesal, pričom nie je spoločensky akceptovateľné ospravedlňovať neplnenie svojich zákonných
povinností "nutnosťou" ďalej prevádzkovať podnikateľskú činnosť z dôvodu zamestnávania ľudí, ktorým
všakniesomschopnýuhradiťaniichzákonnénárokyvpoisťovniach.Znalkyňavposudkuskonštatovala,

že podnikateľský subjekt hospodáril každoročne so stratou avšak nebola predložená kniha došlých
a vyšlých faktúr a ostatných záväzkov, nie je možné určiť v akej výške mal podnikateľský subjekt
svoje pohľadávky a záväzky. Je evidentné, že obžalovaný musel peňažné prostriedky, ktoré získal
podnikateľkou činnosťou a ktoré zrazil, podľa súdu "iba papierovo" zo mzdy svojich zamestnancov,
používať aj na iné účely, ako na podnikateľskú činnosť, minimálne na úhradu svojich životných nákladov,

ktorých výšku však nie je možné vyčísliť, nakoľko súd nepozná majetkové pomery a spôsob života
obžalovaného. Súd svoje rozhodnutie o neuložení trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú
činnosť odôvodnil v podstate tým, že sa s návrhom na uloženie tohto trestu nestotožnil s poukazom na
§ 61 ods. 2 Trestného zákona, kde je upravená možnosť tento trest uložiť fakultatívne, nie obligatórne.Po zhodnotení všetkých okolností daného prípadu, následok spôsobený obžalovaným a jeho osobu súd
dospel k záveru, že uloženie tohto trestu by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Pokiaľ ide o výrok o treste, mám za to, že neuloženie trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú

činnosť obžalovanému, je v rozpore s účelom trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, pričom
v tejto súvislosti poukazujem na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doteraz trikrát odsúdený
za úmyselné trestné činy, z toho dvakrát za daňové trestné činy, pričom vždy mu bol uložený trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, v jednom prípade dokonca
s probačným dohľadom, vždy bez uloženia trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť,

aj keď sa trestnej činnosti vždy dopustil v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Je zrejmé,
že páchanie daňovej trestnej činnosti, resp. porušovanie zákonných povinností upravujúcich daňové a
odvodové povinnosti sa stalo bežnou súčasťou výkonu jeho podnikateľskej činnosti.
Uloženie trestu zákazu činnosti zabraňuje páchateľovi zneužívať povolanie, zamestnanie alebo
postavenie na trestnú činnosť a pôsobí výchovne. Účelom tohto trestu je páchateľa trestného činu
dočasne vyradiť z možnosti vykonávať určité zamestnanie, povolanie alebo funkciu, prípadne vykonávať

činnosť, na výkon ktorej treba osobitné povolenie alebo výkon ktorej upravujú osobitné predpisy.
V prípade obžalovaného A. B. je evidentné, že tieto odsúdenia s hrozbou premeny uloženého
podmienečného trestu nezabránili obžalovanému opätovne spáchať trestný čin rovnakého charakteru.
Zo zistených skutočností vyplýva, že hrozba trestného stíhania a trestu nemá na obžalovaného žiadny
výchovný vplyv a nebráni mu v páchaní rovnakej trestnej činnosti pri výkone jeho podnikateľskej

činnosti, a teda individuálna prevencia sa u neho jednoznačne minula účinku, pričom z hľadiska
generálnej prevencie sa neuloženie trestu zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorý jediný
by reálne postihoval páchateľa tohto druhu trestnej činnosti, nemožno považovať za okolnosť, ktorá
iných páchateľov odradí od páchania tohto druhu trestných činov.
S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm.

b), písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Partizánskom,
sp. zn. 1T/36/2020, a aby vrátil vec Okresnému súdu Partizánske na nové rozhodnutie.“
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku
(ďalej len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu
a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku

okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je dôvodné.

Vzhľadom na to, že výroky napadnutého rozsudku sa týkajú troch skutkov, ktoré obžaloba právne
posúdila ako tri samostatné trestné činy, pričom podané odvolanie smeruje proti oslobodzujúcemu
výroku za skutky č. 2 a č. 3 obžaloby a následnom výroku o treste za skutok č. 1, za ktorý bol obžalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Trestného

zákona (ďalej len „Tr. zák.“), nasledovné úvahy odvolacieho súdu sa budú týkať iba týchto napadnutých
častí rozhodnutia okresného súdu.

Ako vyplýva zo znenia ustanovenia § 277 ods. 1 Tr. zák., trestného činu podľa tohto ustanovenia sa
dopustí ten, kto v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech v malom rozsahu zadržal a neodviedol

určenému príjemcovi splatnú daň a poistné na sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie, ktoré
zrazil podľa zákona.

Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
b) Tr. por. pre skutky pod bodom 2) a 3) obžaloby, obžalobou právne posúdené ako prečin neodvedenia

dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého odvolanie
prokurátora v neprospech obžalovaného je dôvodné.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k uvedenej výrokovej časti, okresný súd
založil svoj právny názor, že u skutkov pod bodom 2) a 3) nejde o trestný čin, na závere, podľa ktorého

vykonanýmdokazovanímnebolpreukázaný(priamyalebonepriamy)úmyselobžalovanéhoreálnezraziť
zo mzdy zamestnanca povinné platby a úmyselne ich neodviesť oprávnenému subjektu.Podľa názoru odvolacieho súdu sú úvahy okresného súdu v tomto smere mylné, nakoľko obžalovaný,
ako dlhoročný podnikateľ si bol vedomý svojich záväzkov voči určeným príjemcom povinných platieb. Z
jeho predchádzajúcej trestnej minulosti, kedy bol opakovane odsúdený za totožné trestné činy, napriek

predchádzajúcim podmienečným trestom konal v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami, pričom
toto svoje konanie ospravedlňoval svojou zodpovednosťou za zamestnancov a ich mzdy.

Zo spisového materiálu, predovšetkým zo záverov znaleckého posudku M. N. O. č. 23/2018 a jeho
dodatku č. 1. vyplýva, že okrem schopnosti úhrady dlžných súm poistného a preddavkov na daň zo

závislej činnosti v mesiaci december 2014, bol obžalovaný schopný tejto úhrady - či už čiastočne alebo
v plnom rozsahu - aj v mesiacoch november a december 2015 a v mesiacoch január a máj 2016, ako
aj v mesiacoch november a december 2017.

Zároveň v daných mesiacoch u obžalovaného suma jeho disponibilných peňažných prostriedkov v
pokladni vysoko prevyšovala výšku preddavku, ktorý bol v danom mesiaci povinný, ako zrazený zo mzdy

svojich zamestnancov, odviesť príslušnému, zákonom určenému príjemcovi. Zo samotných mesačných
zostatkov v pokladni jednoznačne vyplýva, že do pokladne pribúdali finančné prostriedky, kde ich pohyb
bol aj v rádoch tisícoch eur (napr. mesiac 09/2014, 12/2014, 07/2015, 09/2015, 11/2015, 12/2015,
07/2016, 11/2016, 02/2017, 05/2017, 06/2017, 11/2017) .

Znalkyňa v posudku rovnako skonštatovala, že podnikateľský subjekt hospodáril každoročne so stratou
avšak nebola predložená kniha došlých a vyšlých faktúr a ostatných záväzkov, nebolo možné určiť v
akej výške mal podnikateľský subjekt svoje pohľadávky a záväzky.

Z vyššie uvedeného je preto mylný záver okresného súdu v tom, že „Ak sa tak nestalo a zamestnávateľ

nemal finančné prostriedky na výplatu hrubých miezd (nemal dostatok disponibilných finančných
prostriedkov na ich výplatu), nemôže naplniť znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, nakoľko
zamestnávateľ nič v skutočnosti nezrážal a teda ani nezadržiaval, pričom je irelevantné, že tak robil „na
papieri“ (t.j. v mesačných výkazoch, ktoré riadne vyhotovoval a zasielal oprávneným subjektom).“

Zo spisového materiálu je podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že obžalovaný napriek tomu,
že disponoval v určitých vyššie uvádzaných obdobiach, finančnými prostriedkami, tieto nevynaložil na
svoje zákonné povinnosti ako zamestnávateľ a tieto aj podľa jeho vlastných vyjadrení využíval na iné
účely s tým, aby mohol realizovať nové zákazky a naďalej podnikať. Na základe takto obžalovaným
zabehnutého „podnikateľského systému“ potom niet o čom pochybovať, že takto konal úmyselne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolaním prokurátora napadnutá časť
výroku rozsudku okresného súdu trpí vadou v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Keďže s poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého je odvolanie prokurátora
v celom rozsahu dôvodné, aj s poukazom na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por. rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vec znovu prejednať a rozhodnúť, pričom podľa § 327 ods.
1 Tr. por. bude povinný riadiť sa vyššie uvedenými právnymi názormi odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.