Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: SI-9P/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721200379
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Guček

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2721200379.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom Mgr. Petrom Gučkom vo veci starostlivosti o maloleté deti: Q. B., L..

XX.X.XXXX a R. B., L.. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: W. G., L.. X.X.XXXX, P. J. C. D., právne zastúpená:
JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica, Potočná 169/85 a G. B., L.. X.X.XXXX, adresa na
doručovanie W. D.. XXE, XXXX C., L., štátny občan P. republiky, právne zastúpený: AK Studio Legale,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Galandova 3, za účasti Okresnej prokuratúry Senica, o návrhu matky na
zákaz styku otca s maloletými deťmi a o vzájomnom návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi Q. B., L.. XX.X.XXXX a R. B., L.. XX.X.XXXX
zamieta.

II. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi Q. B., L.. XX.X.XXXX a R. B., L.. XX.X.XXXX tak,
že je o p r á v n e n ý sa s nimi stretávať v Centre pre deti a rodiny Y., so sídlom E. Y., O. K. X, a
to za prítomnosti matky ako aj pracovníka daného zariadenia vždy druhú stredu v mesiacoch február,
máj, august a november každého kalendárneho roka v čase od 15.30 hod. do 17.00 hod., a to za účasti

tlmočníka z talianskeho jazyka do slovenského jazyka a naopak, ktorého je povinný zabezpečiť otec
na svoje náklady.

III. Súd upravuje, že otec je oprávnený kontaktovať maloleté deti telefonicky alebo prostriedkami
elektronickej komunikácie vždy druhú sobotu v mesiacoch marec, jún, september a december každého
kalendárneho roka v čase od 15.30 hod. do 16.00 hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedené
formy kontaktu.

IV. Súd ukladá maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť po dobu 12 mesiacov
podrobiť sa psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Y., D. D. E. Y., O.É. K. X, a to za
účelom opätovného nadviazania vzťahu maloletých detí s otcom, zlepšenia vzájomnej komunikácie otca
s maloletými deťmi ako aj komunikácie medzi rodičmi navzájom ohľadom výchovy maloletých detí, a to
za účasti tlmočníka z talianskeho jazyka do slovenského jazyka a naopak, ktorého je povinný zabezpečiť
otec na svoje náklady.

V. Matka je povinná nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 355,81 eura, ktoré
je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v mesačných splátkach po 30,- eur splatných
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

VI. Otec je povinný nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 1.067,43 eura, ktoré
je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 15.3.2021 domáha úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom Q. B., L.. XX.X.XXXX a R. B., L.. XX.X.XXXX. Navrhla, aby súd maloleté deti zveril

do jej osobnej starostlivosti a otcovi uložil povinnosť platiť výživné. Na pojednávaní dňa 30.3.2022
navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu upravila petit návrhu v tom smere, že navrhla
určiť otcovi výživné vo výške 200,- eur na každé maloleté dieťa a otcovi zakázať styk s maloletými deťmi,
a to z dôvodu stupňujúceho sa agresívneho správania otca.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.6.2022 podal otec vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zverenia

maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti. Na pojednávaní dňa 13.3.2023 prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že na vzájomnom návrhu netrvá, zároveň však navrhol upraviť
asistovaný styk s maloletými deťmi jedenkrát za mesiac dve hodiny za prítomnosti matky alebo inej
nezávislej osoby. Podaním doručeným súdu dňa 19.4.2024 a následne na pojednávaní dňa 13.5.2024
upravil vzájomný návrh v tom smere, že navrhol nariadiť asistovaný styk s maloletými deťmi u detského

psychológa za prítomnosti matky maloletých detí, otca maloletých detí a prekladateľky do talianskeho
jazyka, a to jedenkrát mesačne.

3. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 9P/16/2021-384 zo dňa 13.3.2023, ktorým zveril maloleté
deti do osobnej starostlivosti matky a určil, že matka je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať

ich majetok v bežných veciach (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Q. sumou
165,- eur mesačne s účinnosťou od 15.3.2021 do 31.8.2021 a sumou 200,- eur s účinnosťou od 1.9.2021
a to vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok II.), otcovi uložil povinnosť
zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú Q. za obdobie od 15.3.2021 do 28.2.2023 vo
výške 1.185,44 eur v mesačných splátkach po 65,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc

právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia a to pod následkom straty výhody splátok (výrok III.),
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou 165,- eur mesačne s účinnosťou od
15.3.2021 do 31.8.2021 a sumou 200,- eur s účinnosťou od 1.9.2021 a to vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky (výrok IV.), otcovi uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom
výživnom na maloletú R. za obdobie od 15.3.2021 do 28.2.2023 vo výške 1.185,44 eur v mesačných

splátkach po 65,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
do zaplatenia a to pod následkom straty výhody splátok (výrok V.), otcovi zakázal styk s maloletými
deťmi (výrok VI.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 9P/16/2021-405 zo dňa 17.4.2023 súd uložil matke povinnosť nahradiť trovy
konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 355,81 eura (výrok VIII.) a otcovi vo výške 1.067,43

eura (IX.).

4. Proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku podali rodičia odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Trnave uznesením č. k. 11CoP/74/2023-472 zo dňa 30.1.2024 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku VI., závislom výroku VII. a dopĺňací rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. V právnom závere odvolací uviedol, že z okolností daného prípadu nevyplýva
dôvodnosť zákazu styku otca s maloletými deťmi a nie je ani v záujme maloletých, aby bol styk s nimi
otcovi zakázaný. Odvolací súd nevzhliadol v danej veci výnimočné okolnosti vo vzťahu otca a detí, ktoré
by odôvodňovali zákaz styku. Ďalej skonštatoval, že za vhodné a primerané rodinnej situácii maloletých
bude obmedzenie styku otca s maloletými, pričom súd prvej inštancie bude hľadať najvhodnejší model

obmedzeného styku tak, aby bolo zabezpečené aj bezpečie maloletých vzhľadom na ich obavy z
vyhrážok otca o únose detí, keď pri určení rozsahu bude potrebné zohľadniť vek detí, ich odmietavý
postoj k otcovi a obavy, a preto bude potrebné zvážiť vhodnosť realizácie za prítomnosti tretej osoby, na
neutrálnej pôde. Po zistení situácie v rodine maloletých za obdobie od rozhodnutia súdu prvej inštancie
súd zváži aj opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti a zmiernenie obáv maloletých (zákaz priblíženia,

zákaz otcovi vycestovať s maloletými do zahraničia). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude doplniť
dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletých detí, ich písomnými vyjadreniami, rodnými
listami, znaleckým posudkom č. 2/2023, správami a rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

správou sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, potvrdeniami onávšteve školy, potvrdením o príjme, potvrdením o podaní daňového priznania, zápisnicou z dožiadania,
správouopovesti,upovedomeniamiokresnéhoriaditeľstvaPZ,zápisnicouovýsluchuvtrestnomkonaní,
uznesením o vznesení obvinenia, obžalobou, fotodokumentáciou, potvrdením o podaní oznámenia o

priestupku, prehľadom platieb, výpismi z účtu. V zmysle právneho záveru odvolacieho súdu doplnil
dokazovanie písomnými vyjadreniami účastníkov konania, elektronickou komunikáciou, oznámením
centra pre deti a rodiny, písomne overeným prekladom telefonickej a elektronickej komunikácie,
správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, správami základnej školy, oznámením okresnej
prokuratúry, potvrdením o podaní trestného oznámenia, spisom Okresného súdu Senica sp. zn.

SI-8T/41/2023 a zistil tento skutkový stav veci:

6. Z rodných listov maloletých detí súd zistil, že maloletá Q. B. sa narodila dňa XX.X.XXXX E. Y. W. P. (O.
O.) a maloletá R. B. D. L. K. XX.X.XXXX E. W. (O. O.), ako matka je v rodných listoch zapísaná W. G.,
L.. X.X.XXXX a otec G. B., L.. X.X.XXXX. Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 26CoP/63/2021-80
zo dňa 29.9.2021 boli maloleté deti ponechané v starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletých detí sumou 100,- eur na každé z maloletých detí. Uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 26CoP/100/2022-315 zo dňa 30.11.2022 bolo nariadené neodkladné opatrenie,
ktorým bolo otcovi maloletých detí uložené, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov nepribližoval
k matke a k maloletým deťom Q. B. a R. B. s výnimkou účasti na procesných úkonoch v občianskom,
trestnom či v správnom konaní v rozsahu nevyhnutnom pre jeho riadnu účasť na týchto úkonoch.

7. Z výsluchu matky súd zistil, že s otcom maloletých detí žila osem rokov v zahraničí. V roku 2020 od
neho však odišla a vrátila sa spolu s deťmi na Slovensko, nakoľko ju týral a bil, kričal po nej ako aj po jej
ďalšom synovi. Maloleté deti sa ho báli. Po tom, ako ju fyzicky napadol, sa s deťmi nestretol, sú spolu len
v telefonickom kontakte. Počas telefonátu sa však s ním nerozprávajú, len ho počúvajú. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti sa vyjadrila, že nechce, aby sa otec s deťmi stýkal, nakoľko sa ho boja. Častokrát
keď s ním deti nechceli komunikovať, aj pred nimi na ňu kričal, že ju zabije a zoberie deti. Dodala, že
deti boli počas spolužitia s otcom prítomné pri fyzických útokoch otca a pamätajú si ich.

8.Zvýsluchuotcasúdzistil,žesachcedomáhaťsvojichprávakootca.Naposledysastretolsmaloletými

deťmi 9.11.2020, kedy ho matka maloletých detí vyhodila z domu. Uviedol, že má záujem sa s deťmi
stretávať. Obvinil matku, že ich pred ním schováva. Zdôraznil, že k deťom nikdy nebol zlý. Komunikuje s
nimi telefonicky, deti však len počúvajú a nerozprávajú. Vyhrážky voči matke nemyslel vážne, pristúpil k
nim z dôvodu, že s ním nekomunikuje a skrýva mu deti. Poznamenal, že je ochotný zanechať prácu v L. a
prísťbývaťnaSlovenskoavedelbysipotompredstaviť,žebystarostlivosťomaloletédetizabezpečovali

s matkou rovnomerne. Pripustil jeden fyzický útok na matku, ku ktorému došlo v tú noc, keď sa rozišli.
Odôvodnil to tým, že ho napadla matka spolu s jej synom. Priznal, že výhražné správy posielal matke
za účelom, aby sem mohol prísť, nakoľko sa matka skrýva.

9. Zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov zo dňa 7.3.2022 a zo dňa 9.5.2024 súd

zistil, že matka býva od mesiaca september 2023 spolu s maloletými deťmi a s už plnoletým D., L..
XX.X.XXXX (z predchádzajúceho vzťahu) v Š. v rodinnom dome v osobnom vlastníctve partnera matky.
Je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, poberá rodinné prídavky
na dve deti v celkovej výške 500,- eur mesačne (okrem SR aj z O.). Predtým bola zamestnaná v
Zariadení pre Seniorov E. D., jej priemerný mesačný príjem bol vo výške 1.000,- eur (viď č.l. 138). Z

vyjadrenia matky vyplýva, že ju otec maloletých detí napadol v novembri 2020, za čo na neho podala
trestné oznámenie. Počas incidentu boli prítomné aj maloleté deti, napadol tiež maloletého D., z čoho
majú dcéry doteraz traumu. Styk s maloletými deťmi neprebieha, otec ich však telefonicky kontaktuje
stále. Väčšinou ich matka musí prehovárať, aby otcovi zdvihli telefón. Maloletá R. s ním nechce vôbec
komunikovať, maloletá Q. mu niekedy zdvihne telefón, ale len prikyvuje. Komunikáciu otca matka

považuje za veľmi nevhodnú, z ktorého dôvodu naďalej nesúhlasí s tým, aby sa deti s otcom stretávali.
Matka na otca podala trestné oznámenie aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko porušil
zákaz priblíženia. Deti pri pohovore uviedli, že sa otca strašne boja, nepamätajú si, kedy ho videli
naposledy. Voláva im asi trikrát alebo štyrikrát do týždňa cez videohovor, rozumia mu, aj keď nie každé
slovo, pričom len niečo málo mu odpovedajú, lebo nevedia veľmi dobre po taliansky. Zhodne uviedli,

že sa s otcom stretnúť nechcú, boja sa ho, že by im niečo urobil. Na základe vykonaného šetrenia v
domácnosti navrhovateľky kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti o
maloleté deti.10. Z oznámenia Centra pre deti a rodiny Y. zo dňa 17.5.2024 vyplýva, že v ich zariadení je možné
vykonávať styk za asistencie odborného pracovníka v pracovných dňoch v časovom rozmedzí od 8.00
hod. do 17.00 hod., pričom počas realizácie styku bude prítomný odborný pracovník AT CDR Y.. V

zariadení je takisto možné absolvovať psychologické poradenstvo.

11. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) rodičia sa
môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak

sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s
maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je
to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže
styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením
styku maloletého dieťaťa s rodičom.

12. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24,
§ 25 a 26 sa použijú primerane.

14. Podľa § 37 ods. 1 zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností
rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý
oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto
orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv
a povinností.

15. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť
podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

16. Podľa § 37 ods. 8 zákona o rodine súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,
aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia

rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

17. Podľa § 49 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho

zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú
podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol
alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme. Spoločné trovy platia
účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

20. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. O nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže
súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa článku 3 ods. 1 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

24. Zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania po opätovnom právnom posúdení

súd vyvodil záver, že návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi nie je dôvodný a vzájomný
návrh otca je dôvodný len čiastočne. Súd mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú
minimálne od mesiaca november 2020, kedy medzi rodičmi došlo k incidentu, na základe ktorého
ukončili vzájomné spolužitie. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že starostlivosť
o maloleté deti zabezpečuje matka, v ktorej domácnosti majú vytvorené stabilné rodinné zázemie. V

starostlivosti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky (viď správy kolízneho opatrovníka z
prešetrenia pomerov, č.l. 138 a č.l. 498). Matka zotrvala na svojej argumentácii, že otec maloletých detí
nevhodným spôsobom pôsobí na maloleté deti najmä tým, že vyvoláva u nich strach (napríklad z únosu
maloletých detí) a zároveň pokračuje v protiprávnom konaní voči matke, keď nerešpektuje povinnosť
uloženú mu neodkladným opatrením (zákaz priblíženia). Uvedené tvrdenia podložila telefonátmi a

správami otca (t.j. 502 a nasl. a č.l. 525 a nasl., č.l. 577), z ktorých možno usúdiť, že pokračuje v konaní,
prektoréjeajtrestnestíhaný.Vyslovilaobavu,ževývinmaloletýchdetímôžebyťvplyvomsprávaniaotca
ohrozený,zktoréhodôvodunavrhlazakázaťotcovistyksmaloletýmideťmivovšetkýchjehoformách(t.j.
aj formou elektronickej komunikácie). Otec sa vyjadril, že ľutuje správy, ktoré odoslal maloletým deťom
alebo matke, pričom poukázal na to, že pri odmietaní deťmi cíti obrovskú emočnú bolesť a veľmi ťažko

sa mu s touto situáciou vyrovnáva. Vyjadril sa, že na zachovanie vzťahu s maloletými deťmi je potrebné
realizovať styk s maloletými deťmi aspoň v nevyhnutnom rozsahu formou asistovaného styku.

25. Vykonaným dokazovaní mal súd preukázané že správanie otca voči maloletým deťom na nich
negatívne vplýva a že tu teda existuje obava z nesprávneho vývoja maloletých detí. Uvedené možno

konštatovať najmä z jeho nenávistných prejavov voči matke maloletých detí, a to či už pri osobnom
styku s matkou, ale najmä prostredníctvom telefonickej a písomnej komunikácie. Matka súdu predložila
správy a nahrávky komunikácie otca, z ktorých vyplýva, že otec sa pred maloletými deťmi vyjadroval
nenávistne voči matke (napríklad „tak zlá žena si zaslúži, aby pred smrťou trpela“; 23.4.2024 alebo „si
mŕtva žena, rátaj s tým“; 3.11.2023) a takisto nevhodne a urážajúco na adresu maloletých detí (napríklad

„už máte charakter vašej matky, to sa mi na vás nepáči, ste klamárky ako mama“; 28.2.2024 alebo
„ste hlúpe dievčatá ...“; 29.1.2024). Z postoja maloletých detí je zrejmé (a vyplýva to aj zo znaleckého
posudku č. 2/2023 zo dňa 17.1.2023 znalca C.. C. J., viď najmä odpoveď na otázku č. 1, č.l. 363), že
citlivo vnímajú správanie otca voči matke a majú z neho strach či už zo svojich zážitkov z obdobia, keď
s ním žili v spoločnej domácnosti (pamätajú si viaceré konflikty rodičov a agresívne správanie otca voči

matke) a jednak z jeho súčasnej telefonickej komunikácie, keď sa v nej vyjadruje takým spôsobom, ktorý
je spôsobilý u maloletých detí vyvolať reálnu obavu o zdravie svojej matky alebo z ich únosu otcom.

26. Zo záverov znaleckého posudku ďalej vyplýva, že z psychologického hľadiska sa po vyšetrení
maloletých detí a ich udávaného postoja k otcovi javí ako opodstatnené obmedzenie alebo zákaz styku s

otcom. Znalec uviedol, že kvôli riziku viktimizácie nie je vhodné maloleté deti nútiť k stretávaniu s otcom,
a to ani za prítomnosti matky, najmä v súvislosti so zadokumentovanými agresívnymi komunikačnými
stratégiami otca vo vzťahu k nej. Rodičovské kompetencie otca sa javia orientačne ako nezrelé, s
ohľadom na nedostatočnú úroveň kooperácie pri realizácii znaleckého dokazovania, keďže sa na
vyšetrenia k znalcovi nedostavil. Podľa názoru znalca tak má matka vhodnejšie predpoklady na

zabezpečenievýchovyaosobnejstarostlivostiomaloletédeti,atopokiaľideojejosobnostnédispozície,
rodičovské kompetencie, kvalitu vzájomných citových väzieb s maloletými deťmi, vrátane preferencie
jej rezidenčnej starostlivosti zo strany maloletých detí. Znalec dodal, že správanie otca pri realizácii
znaleckého dokazovania pôsobilo rozporuplne, keďže nevyužil poskytnutý priestor na stretnutie smaloletými deťmi počas znaleckého dokazovania, čo kontrastuje s jeho verbálne deklarovanou snahou
o kontakt s dcérami. Maloleté deti majú vytvorené k matke stabilnú vzťahovú väzbu, matke dôverujú a
preferujú jej osobnú starostlivosť a výchovu, pričom vo vzťahu s otcom referujú negatívny a odmietavý

postoj v popredí so zvýraznenými obavami, keďže boli vystavené jeho agresívnym verbálnym a
brachiálnym atakom v správaní vo vzťahu k matke. Znalec uviedol, že citové väzby otca k maloletým
deťom nebolo možné zhodnotiť kvôli tomu, že otec sa nedokázal kvôli pracovnej zaneprázdnenosti
dostaviť na vyšetrenie. Čo sa týka postoja maloletých detí k otcovi, sekundárne môže byť ich vzťah voči
nemu ovplyvnený aj kritickým postojom matky a nevlastného brata k ich otcovi, a to vzhľadom na ich

konfliktné interakcie, znalec však nezistil nátlakové či manipulatívne stratégie matky k maloletým deťom.
Vzmyslezáverovznaleckéhoposudkusúmaloletédetischopnéprimeraneksvojejrozumovejvyspelosti
verbalizovať svoj postoj k rodičovskej starostlivosti, v rámci ktorej preferujú otvorene a konzistentne
zotrvanie v rezidenčnej starostlivosti matky a súčasne odmietajú stretávanie s otcom pre jeho násilné
prejavy správania, ktorým boli vystavené v domácnosti rodičov.

27. Súd sa ďalej zaoberal posúdením, či otec prejavuje skutočnú snahu vhodným spôsobom obnoviť
vzťah s maloletými deťmi. Z vyjadrení otca vyplýva záujem o stretávanie sa s maloletými deťmi
(napríklad č.l. 537). Je síce pravdou, že bolo v jeho záujme si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby sa
zúčastnil vyšetrenia u znalca či sa dostavil na pojednávanie na súd, na druhej strane je však potrebné
zohľadniť veľkú vzdialenosť jeho bydliska od bydliska maloletých detí, resp. od sídla súdu alebo znalca

(vzdialenosť C. - Š.-D. je minimálne 570 km) a takisto jazykovú bariéru, keďže nerozumie slovenskému
jazyku. Súd dáva do pozornosti, že otec bol viackrát pricestovaný na Slovensku a mal snahu o stretnutie
sa s deťmi, a to napríklad dňa 28.6.2022 (viď č.l. 251 a nasl.), ako aj dňa 13.3.2023 (viď uznesenie OR
PZ v Skalici zo dňa 12.4.2023, č.l. 402). Takisto s maloletými deťmi pravidelne telefonuje, niekedy trikrát
alebo štyrikrát do týždňa (viď správu z prešetrenia pomerov zo dňa 9.5.2024, č.l. 498). Nemožno teda

súhlasiť s argumentáciou matky, že záujem otca o maloleté deti je len predstieraný. Konštatuje, že z
jeho konania skôr vyznieva, že nevhodná komunikácia otca je spôsobená frustráciou spojenou s dlhým
odlúčením od maloletých detí (nevideli sa viac ako tri roky) a takisto s nedoriešením konfliktu medzi
rodičmi, z čoho pramení nenávistný vzťah otca voči matke.

28. Zákaz styku predstavuje výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a
povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko
závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom
pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a
záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V prvom rade je povinnosťou súdu zvažovať

obmedzenie styku. Zákaz styku ako najvážnejší zásah do práva na rodinný život môže súd nariadiť
len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku. Obmedzenie
styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom
pod hranicu štandardnej (východiskovej) úpravy (napríklad len v rozsahu niekoľko hodín mesačne),
alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným spôsobom (určením miesta stretávania, uložením povinnosti

strpieť druhého rodiča alebo tretie osoby pri stretávaní a pod.). Ďalším spôsobom obmedzenia styku
môže byť jeho obmedzenie na konkrétne miesto, resp. obmedzenie spočívajúce v prítomnosti tretej
osoby pri stretávaní. Aj v tomto prípade je nevyhnutné v prvom rade zistiť, aké skutočné dôvody
viedli navrhujúceho rodiča k podaniu návrhu na takéto obmedzenie. Dôvodom na zákaz styku môže
byť potenciálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej

než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná a podobne). Fyzické zdravie dieťaťa reprezentuje jeho
telesná integrita. Veľmi často sú zásahy do telesného zdravia (bitie, kopanie, bodanie, sácanie, pálenie,
odopieranie potravy a podobne) dobre preukázateľné lekárskym vyšetrením a obhliadkou tela, preto súd
nemôže v tomto prípade zvažovať vyslovenie úplného zákazu styku a musí rozhodnúť bez ďalšieho,
ak sa preukáže, že pôvodcom týchto znakov je rodič, proti ktorému návrh smeruje. Psychické zdravie

charakterizujeduševnápohodadieťaťa,knarušeniudôjdevprípade,akrodičvykonávasvojerodičovské
práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa. Dôvod na zákaz
styku musí spočívať v posúdení konkrétnej situácie a okolností individuálneho prípadu.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi

a styk upravil v relatívne úzkom rozsahu, a to v špecializovanom zariadení v Centre pre deti a rodiny
Y. za prítomnosti tretej osoby (odborného pracovníka centra pre deti a rodiny) štyrikrát v kalendárnom
roku, a to v mesiacoch február, máj, august a november vždy druhú stredu v mesiaci od 15.30 hod. do
17.00 hod.. Súd má za to, že uvedený rozsah styku umožní opätovne nadviazať vzťah otca s maloletýmideťmi. Súd pri určení frekvencie asistovaného styku vychádzal z toho, že stretnutie otca s maloletými
deťmi neprebehlo už viac ako tri roky a je teda potrebné nadviazať kontakt a vzťah postupne, pričom
za primerané považuje stretnutie každé tri mesiace. Vzhľadom na skutočnosť, že asistovaný styk bude

prebiehať v centre pre deti a rodiny, bolo potrebné zohľadniť aj možnosti a kapacity daného zariadenia,
ktoré sa vyjadrilo, že je možné asistovaný styk zabezpečiť len v pracovných dňoch v čase od 8.00
hod. do 17.00 hod.. Z uvedeného dôvodu súd posúdil, že najvhodnejšie bude upraviť styk v strede
pracovného týždňa, ktorý je podľa jeho názoru najvhodnejší moment vzhľadom na prípadné zariadenie
si pracovných či školských záležitostí účastníkov konania. Čo sa týka spôsobu styku, súd v tejto časti

vyhovel návrhu otca rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu a upravil ho za prítomnosti tretej osoby
v špecializovanom zariadení, ktoré môže zabezpečiť odbornú pomoc v riešení kritickej rodinnej situácie.
Styk upravil aj za prítomnosti matky, a to najmä z dôvodu, aby sa maloleté deti necítili ohrozené, čo
jednoznačne prítomnosť matky môže zabezpečiť. Súd má za to, že priebeh stretnutia v cudzom prostredí
môže pôsobiť na maloleté deti stresujúco a podpora matky môže maloletým deťom napomôcť cítiť sa
bezpečne. Súd neakceptoval obavu matky s poukazom na násilné správanie otca z dôvodu, že styk

bude prebiehať v odbornom zariadení vykonávajúcom okrem iného opatrenia na predchádzanie vzniku,
prehlbovania a opakovania krízových situácií dieťaťa v prirodzenom rodinnom prostredí (§ 45 ods. 1
písm. c) bod 1 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele), pri
ktorom bude prítomný odborný pracovník daného zariadenia a takisto ďalšia osoba (tlmočník). Takisto
je potrebné zohľadniť tvrdenie samotnej matky, že maloleté deti sú na ňu tak naviazané, že na stretnutie

bez nej by nešli (č.l. 523). Zo znaleckého posudku síce vyplýva, že nie je vhodné deti nútiť k stretnutiu,
na druhej strane však znalec jednoznačne nekonštatoval, že je potrebné styk otca s maloletými deťmi
zakázať(viďznaleckýposudok,odpoveďnaotázkuč.7,č.l.364).Súdnazáveruvádza,ženerozhodoval
o čiastočnom zamietnutí vzájomného návrhu otca, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré môže začať aj
bez návrhu.

30. Súd zároveň otcovi uložil povinnosť zabezpečiť pri stretnutiach prítomnosť tlmočníka z talianskeho
jazyka do slovenského jazyka a naopak z dôvodu, že otec nerozumie po slovensky a maloleté deti
zase po taliansky a za účelom zabezpečenia komunikácie je podľa názoru súdu potrebné, aby bol
pri stretávaní otca s maloletými deťmi prítomný tlmočník. Súd má za to, že uloženie povinnosti

otcovi zabezpečiť tlmočníka na svoje náklady je odôvodnené a vyplýva zo skutočnosti, že doterajšia
komunikácia otca s deťmi bola nedostatočná, a to jednak z dôvodu jazykovej bariéry a jednak z dôvodu
použitej nevhodnej komunikácie obsahujúcej verbálne útoky a vyhrážky voči matke maloletých detí.
Navyše súd uvádza, že otec sám navrhol, že náklady na asistovaný styk je ochotný v plnej miere znášať
(viď č.l. 491, ako aj vyjadrenie jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.5.2024, č.l. 518).

31. Okrem toho súd upravil, že otec je oprávnený kontaktovať maloleté deti telefonicky alebo
prostriedkami elektronickej komunikácie vždy druhú sobotu v mesiacoch marec, jún, september a
december každého kalendárneho roka, t.j. každé tri mesiace. Úvaha súdu smerovala najmä k tomu,
že vzájomný vzťah otca s maloletými deťmi je potrebné budovať postupne a pravidelná komunikácia je

jeho základným predpokladom. Súd si je vedomý jazykovej bariéry medzi otcom a maloletými deťmi, na
druhej strane je však žiaduce, aby bol kontakt medzi rodičom a dieťaťom zachovaný, hoci aj na diaľku,
s poukazom na veľkú vzdialenosť bydliska otca. Aspoň čiastočne tak bude zachovaný kontakt otca s
maloletými deťmi v období, keď nie je upravený osobný (asistovaný) styk.

32. Súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí prijal záver, že zákaz styku otca s maloletými deťmi nie
je dôvodný ani v záujme maloletých detí. Pokiaľ matka tvrdila, že po rozhodnutí odvolacieho súdu prišlo
k zásadnej zmene pomerov spočívajúcej v nevhodnej komunikácii otca voči maloletým deťom, resp.
k matke, súd uvádza, že s uvedeným sa nemožno stotožniť. Otec už pred rozhodnutím odvolacieho

súdu komunikoval s matkou maloletých detí agresívne (napríklad „neprídem pozrieť deti, ale rovno ťa
zastreliť“, viď uznesenie OR PZ v Skalici zo dňa 15.12.2021, č.l. 152 a nasl.). Súd si je vedomý, že
po rozhodnutí odvolacieho súdu otec naďalej pokračoval obdobným spôsobom, keď sa pred deťmi
vyjadroval v tom smere, že ich matka je „škaredá sviňa“, že deti „sú hlúpe“, prípadne že „sa vzdá
otcovstva“. Súd má teda za to, že nedošlo k zmene pomerov (resp. skutkového stavu), a teda že by bolo

možné odchýliť sa od právneho záveru odvolacieho súdu, ktorý skonštatoval, že z okolností daného
prípadu nevyplýva dôvodnosť zákazu styku otca s maloletými deťmi a nie je ani v záujme maloletých,
aby bol styk s nimi otcovi zakázaný, pričom za vhodné a primerané rodinnej situácii maloletých bude
obmedzenie styku otca s maloletými deťmi.33. Súd zobral do úvahy aj názor maloletých detí zistený prostredníctvom kolízneho opatrovníka, keď
zhodne uviedli, že sa otca boja, že by im niečo urobil. V tejto súvislosti uvádza, že je potrebné zohľadniť

skutočnosť, že maloleté deti sa s otcom veľmi dlhý čas osobne nestretli (naposledy v mesiaci november
2020).Zároveňtátoichobavamôžeprameniťznevhodnejagresívnejkomunikácieotcanajmävovzťahu
k ich matke. Súd si je vedomý, že je jeho povinnosťou prihliadať na názor maloletých detí, na druhej
strane je však potrebné daný stav vyhodnotiť z pohľadu všetkých na vec rozhodujúcich skutočností.
V tomto smere má súd za to, že vyslovené obavy maloletých detí sú síce pochopiteľné, ale na druhej

strane vzhľadom na upravenú formu stretávania (asistovaný styk) je ich naplnenie minimalizované. Je
však potrebné, aby boli vhodným spôsobom o forme stretávania sa s otcom upovedomené či už zo
strany kolízneho opatrovníka, pracovníka centra pre deti a rodiny alebo psychológa v rámci odborného
poradenstva, ktoré ubezpečenie môže u maloletých detí odstrániť obavy a napomôcť nadviazať kontakt
a následný vzťah s otcom. Súd nevypočul maloleté deti osobne, nakoľko má za to, že postačovalo ich
vypočutie kolíznym opatrovníkom, resp. znalcom, pričom ďalšie výsluchy by mohli mať negatívny vplyv

na ich zdravý psychický vývin (napríklad v podobe sekundárnej viktimizácie).

34. Súd konštatuje, že zo záverov znaleckého dokazovania nevyplynulo jednoznačné odporúčanie na
zákaz styku otca s maloletými deťmi, pričom zákaz styku by ani podľa názoru súdu nebol v najlepšom
záujem maloletých detí. V konaní neboli preukázané výnimočné okolnosti vo vzťahu otca a detí, ktoré by

odôvodňovali zákaz styku. Nemožno opomenúť skutočnosť, že otec deťom fyzicky nikdy neublížil (ako
to skonštatoval aj odvolaní súd). Na druhej strane súd vzájomnému návrhu otca vyhovel len čiastočne
a styk upravil len štyrikrát do roka. Vychádzal najmä zo skutočnosti, že styk otca s maloletými deťmi
neprebieha od mesiaca november 2020 (t.j. takmer štyri roky) a je potrebné vzťah budovať postupne,
pričom súd danú frekvenciu stretávania považuje za primeranú. Súd prihliadol aj na vzdialenosť bydliska

otca,ktorúmožnopovažovaťzalimitujúcifaktor,keďžecestovaniesivyžadujejednakväčšienáklady,ale
je potrebné tiež zohľadniť časové hľadisko. Takisto súd zohľadnil pasívny prístup otca v danom konaní,
keď sa nedostavil na vyšetrenie k znalcovi a po rozhodnutí odvolacieho súdu sa nedostavoval ani na
pojednávania súdu prvej inštancie. Pokiaľ sa teda otec za obdobie od novembra 2020 do rozhodnutia
súdu na Slovensko dostavil len dvakrát, uvedené správanie nesvedčí o úprimnej snahe stretávať sa

deťmi vo väčšom rozsahu (t.j. v zmysle jeho návrhu každý mesiac). Súd zdôrazňuje, že je potrebné,
aby otec vyvinul v tomto smere primeranú aktivitu za účelom nadobudnutia rodičovských kompetencií a
snahu o napravenie vzťahu s deťmi (napríklad absolvovaním vhodnej psychologickej liečby).

35. Súd nerozhodol o uložení iných opatrení, ako na to poukázal odvolací súd vo svojom rozhodnutí

(bod 14. odôvodnenia). Súd je povinný chrániť záujmy maloletých detí i pred záujmami ich rodičov. Čo
sa týka uloženia zákazu vycestovania do zahraničia otcovi súd uvádza, že uloženie uvedenej povinnosti
nepovažoval za dôvodné. Styk otca s maloletými deťmi upravil za prítomnosti ďalších osôb (odborný
pracovník centra pre deti a rodiny, tlmočník) v špecializovanom zariadení (v centre pre deti a rodiny)
a má tak za to, že je vylúčená možnosť vycestovania maloletých detí s otcom do zahraničia a takisto

je minimalizované riziko únosu maloletých detí. V prípade zákazu priblíženia sa jedná o inštitút, ktorý
možnouložiťvkonaníonariadenieneodkladnéhoopatrenia,prípadnevtrestnomkonaní(§51Trestného
zákona). Súd konštatuje, že styk otca s maloletými deťmi upravil v určitom rozsahu, ktorý ak nebude
dodržiavaný alebo bude zo strany otca porušovaný, môže byť dôvodom na nariadenie neodkladného
opatrenia zo strany súdu v civilnom konaní, prípadne na uloženie povinnosti v trestnom konaní.

36. Skutočnosť, že voči otcovi sú vedené viaceré trestné konania, nie je pre konštatovanie o dôvodnosti
zákazu styku otca s maloletými deťmi postačujúca. Predovšetkým je potrebné uviesť, že trestné konania
nie sú doteraz právoplatne skončené a je potrebné rešpektovať prezumpciu neviny. Súd pripojil trestný
spis tunajšieho súdu sp. zn. SI-8T/41/2023, z ktorého mal preukázané, že vo veci samej doteraz nebolo

rozhodnuté (ide o konanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona). Zo správy Okresnej
prokuratúry D. zo dňa 3.5.2024 (č.l. 497) súd zistil, že proti otcovi maloletých detí je vedené ďalšie trestné
konanie pod sp. zn. G. XXX/XX/XXXX pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
ods. 1 písm. i) Trestného zákona, ktoré nie je právoplatne skončené, čaká sa na vybavenie právnej

pomoci X. L. (doručenie uznesenia a výsluch obvineného). Zároveň matka podala dňa 19.2.2024 trestné
oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona (č.l. 515). Súd uvádza, že nevyčkal na skončenie trestných konaní, nakoľko vykonané
dokazovanie považuje za postačujúce na vyslovenie záveru o dôvodnosti obmedzenia styku otca smaloletými deťmi, pričom predĺženie konania vyčkaním na právoplatné skočenie trestných konaní by
bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

37.Súdzamietolnávrhmatkyaprokurátoraokresnejprokuratúrynadoplnenieznaleckéhodokazovania,
nakoľko má za to, že by bolo nadbytočné pre rozhodnutie vo veci. Aj napriek absencii odborného
vyšetrenia otca znalec vypracoval znalecký posudok v zmysle zadania súdu, pričom sa vyjadril k
osobnostiamapovahovýmvlastnostiamobochrodičovakoajkichrodičovskýmpredpokladom.Znalcom
vypracovaný znalecký posudok súd považuje za aktuálny a použiteľný pre daný prípad aj po rozhodnutí

odvolacieho súdu. Ani odvolací súd vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že by bol znalecký posudok
nedostatočný, resp. pre absenciu odborného vyšetrenia otca za nekomplexný a teda že by z neho
nebolo možné vychádzať pri rozhodovaní. Čo sa týka telefonickej a elektronickej komunikácie otca, jeho
vyjadrovanie korešponduje s jeho postojmi, názormi a správaním prezentovanými už pred rozhodnutím
odvolacieho súdu, ako aj pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, pričom len potvrdzuje závery zistené
znalcom čo sa týka rodičovských kompetencií otca, ktoré charakterizoval ako orientačne nezrelé

(odpovede na otázky č. 4 a č. 5 znaleckého posudku, č.l. 364). Súd poukazuje na komunikáciu otca pri
jeho výsluchu na pojednávaní, keď sa vyjadril, že pokračoval v zasielaní výhražných správ, ich účelom
však podľa jeho slov malo byť to, aby sa mohol stretnúť s deťmi (č.l. 245 a nasl.). Z uvedeného je zrejmé,
že telefonická a elektronická komunikácia otca predložená matkou je len pokračovaním doterajšej
komunikácie z jeho strany a podľa názoru súdu tak nedošlo k takej zmene skutkového stavu, ktorý

by si vyžadoval doplnenie znaleckého posudku komplexným vyšetrením otca. Matka navrhla vykonať
dokazovanie výsluchom svedka (jej syna) za účelom preukázania skutočností odôvodňujúcich zákaz
styku otca s maloletými deťmi, v neskoršom priebehu konania však na vykonaní uvedeného dôkazu
netrvala (viď zápisnicu o pojednávaní zo dňa 13.3.2023, č.l. 379).

38. V zmysle zákona o rodine možno uložiť výchovné opatrenie v prípade, ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa, a to aj bez návrhu. Z vykonaného dokazovania v danej veci, najmä z výsluchov
účastníkov konania, zo správ kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov ako aj zo znaleckého
posudku vyplýva, že otec sa s maloletými deťmi pravidelne nestretáva, pričom rodičia spolu dostatočne
nekomunikujú, ktoré skutočnosti môžu mať negatívny vplyv na výchovu a celkový vývoj maloletých

detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd aj bez návrhu podľa ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d)
zákona o rodine uložil maloletým deťom a rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Y., a to za účelom obnovenia vzťahu otca
s maloletými deťmi a zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi. Podstatou tohto výchovného
opatrenia by malo byť nastavenie takej spolupráce medzi rodičmi, ktorá nebude mať negatívny vplyv

na výchovu maloletých detí. Čo sa týka rozsahu výchovného opatrenia, súd na dosiahnutie jeho účelu
považuje za dostačujúce obdobie dvanásť mesiacov. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že predmetom
výchovného opatrenia by malo byť aj budovanie vzťahu, resp. dôvery medzi maloletými deťmi a otcom,
ako aj medzi rodičmi navzájom v tom smere, aby styk otca maloletým deťom nespôsoboval akékoľvek
psychické problémy. Súd je toho názoru, že odborná pomoc zo strany centra pre deti a rodiny môže

napomôcť dosiahnuť požadovaný cieľ, ktorým je zachovanie rovnoprávneho vzťahu maloletých detí
k obidvom rodičom. Súd zároveň otcovi uložil povinnosť zabezpečiť za účelom výkonu výchovného
opatrenia tlmočníka z talianskeho jazyka do slovenského jazyka, a to z toho istého dôvodu ako to už
súd skonštatoval vyššie (bod 30. odôvodnenia).

39. Súd dodáva, že trvanie neodkladných opatrení č. k. 26CoP/63/2021-80 zo dňa 29.9.2021 a č. k.
26CoP/100/2022-315 zo dňa 30.11.2022 nariadených v prejednávanej veci bolo obmedzené v zmysle
ustanovenia § 330 ods. 1 CSP na čas do právoplatného skončenia vo veci samej o úprave práv a
povinností rodičov k maloletým deťom vedenej pod sp. zn. 9P/16/2021, z ktorého dôvodu nerozhodoval
o ich zrušení.

40. Civilný mimosporový poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecnej úpravy
trov konania v Civilnom sporovom poriadku. V mimosporových konaniach platí vyšetrovacia zásada
vyplývajúca z § 35 a § 36 Civilného mimosporového poriadku, a preto Civilný mimosporový poriadok
počíta s eventuálnou možnosťou vzniku trov štátu, ktoré vzniknú v súvislosti s dokazovaním, o ktorých

povinnosti nahradiť ich štátu súd rozhodne z úradnej povinnosti na rozdiel od nároku účastníkov na
náhradu trov konania, kedy zásadne rozhoduje len na návrh. Nakoľko okrem ustanovenia § 57 CMP
neobsahuje žiadne ďalšie ustanovenia o rozhodovaní súdu o náhrade trov štátu, je potrebné v súlade s
vyššie citovaným článkom 3 ods. 1 princípov CMP i na rozhodovanie o trovách štátu aplikovať ostatnéustanovenia CMP upravujúce trovy konania, ktoré sú do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej
veci. Vzhľadom na to, že v mimosporových konaniach nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu
niektorého z účastníkov konania, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil štát, považovať za spoločné

trovy účastníkov konania, ktoré majú platiť podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý pomer
v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je medzi rodičmi rovnaký. Aj v prípade rozhodovania o
náhrade trov konania štátu je však možné použiť ustanovenie § 55 CMP, a teda posúdiť vzhľadom na
okolnosti prípadu, či je spravodlivé, aby trovy konania, ktoré vynaložil štát, nahradili všetci účastníci,
alebo len niektorý z nich a v akom pomere.

41. V predmetnom konaní súd na návrh matky rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, vrátane rozhodovania o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými
deťmi a o vzájomnom návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi. Na posúdenie vhodnosti
realizácie styku otca s maloletými deťmi súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, čo je v každom
prípade v záujme všetkých účastníkov konania, najmä však maloletých detí. Súdom ustanovený znalec

mal posúdiť skutočnosti, na ktoré súd nemá odborné znalosti, čo platí obzvlášť pri zvažovaní tak
závažného zásahu do rodičovských oprávnení, akým je zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom. V
rámci tohto druhu konania (vo veci starostlivosti súdu o maloletých) nie je bezprostredne relevantné,
ktorý účastník navrhol vykonanie dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu (v danom prípade
navrhol zvážiť znalecké dokazovanie kolízny opatrovník maloletých detí), pretože sa ním sleduje riadne

zistenie skutočného stavu vo veci. Súd vo veci samej zamietol návrh matky na zákaz styku otca s
maloletými deťmi, pričom pri rozhodovaní vychádzal okrem iných dôkazov aj zo záverov znaleckého
posudku. Výsledky znaleckého dokazovania síce svedčili v prospech tvrdení matky o negatívnom
dopade stretávania sa detí s otcom na priaznivý vývoj maloletých detí. Je však potrebné poukázať na
závery znaleckého posudku, z ktorých jednoznačne nemožno vyvodiť záver o potrebe zákazu styku

otca s maloletými deťmi. Z uvedeného podľa názoru tak vyplýva, že znalecké dokazovanie bolo v
prospech účastníkov konania (t.j. maloletých detí a rodičov), keď boli preukázané skutočné vzťahy
medzi maloletými deťmi a rodičmi, charakteristika osobností maloletých detí a rodičov ako aj rodičovské
kompetencie oboch rodičov. Znalecké dokazovanie slúžilo na objektívne a odborné zisťovanie názoru,
citových väzieb a vzťahu maloletých detí k obidvom rodičom, na objektívne zistenie skutočného stavu

veci (§ 35, § 36 CMP), a teda aj na potvrdenie skutočností a tvrdení, ktoré v konaní uviedli rodičia.
Súd preto v súlade s ustanovením § 55 CMP dospel k právnemu názoru, že je spravodlivé, aby na
úhradu trov štátu titulom vyplateného znalečného boli zaviazaní obidvaja rodičia, keď ani jeden z rodičov
nespĺňa podmienky na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom súd považoval sa spravodlivé
pomerné rozdelenie trov tohto dôkazu medzi rodičov v pomere 25 % ku 75 % v prospech matky. Pri

tomto rozhodovaní súd prihliadol najmä na procesný postoj a správanie rodičov v konaní, keď otec
maloletýchdetísvojímsprávanímspôsobovalprieťahyvkonanínedostavenímsanapredvolaniaznalca,
čo nepochybne skomplikovalo vykonanie znaleckého úkonu s cudzím prvkom.

42. V predmetnom konaní štát vynaložil trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním, pričom znalcovi

bolo uznesením Okresného súdu v Skalici č. k. 9P/16/2021-389 zo dňa 30.3.2023, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.4.2023, priznané znalečné v sume 1.423,24 eura. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť súd uložil matke maloletých detí povinnosť nahradiť trovy konania štátu spočívajúce v
znalečnom vo výške 355,81 eura, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Senica, a to v
mesačných splátkach po 30,- eur splatných počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod

následkom straty výhody splátok. Ďalším výrokom súd uložil povinnosť otcovi maloletých detí nahradiť
trovy konania štátu spočívajúce v znalečnom vo výške 1.067,43 eura, ktoré je povinný zaplatiť na účet
Okresného súdu Senica, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd teda v súlade s
dôvodmi uvedenými vyššie zaviazal rodičov maloletých detí k pomernej náhrade trov štátu vynaložených
v celkovej výške 1.423,24 eura, a to matku v rozsahu 25 %, t.j. v sume 355,81 eura a otca v rozsahu

75 %, t.j. v sume 1.067,43 eura.

43. Vzhľadom na výšku priznanej sumy a majetkové pomery matky súd v súlade s ustanovením § 232
ods. 4 CSP povolil matke splácať štátu priznanú sumu v splátkach vo výške 30,- eur mesačne, pod
následkom straty výhody splátok. Výška splátok je podľa názoru súdu primeraná k výške priznanej

pohľadávky a k majetkovým pomerom matky. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, pričom poberá
rodinné prídavky na dve maloleté deti celkovo v sume 500,- eur mesačne (okrem iného aj z Rakúskej
republiky) a výživné od otca maloletých detí (viď správa kolízneho opatrovníka, č.l. 498). Okrem toho
jej prispieva toho času už plnoletý syn sumou 100,- eur až 200,- eur mesačne. Jej súčasný partnerpracuje v Rakúsku, pričom má dobrý príjem (neuviedla jeho výšku). Matka financuje stravu, ostatné
hradí partner. Súd skúmal výšku trov konania v korelácii s finančnými pomermi matky s prihliadnutím na
nevyhnutné životné potreby, pričom dospel k záveru, že nie je možné od matky žiadať zaplatenie trov

konania jednorazovo bez toho, aby nedošlo k ohrozeniu uspokojovania jej základných životných potrieb.
Povolenie splátok je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu na dosiahnutie priznaného plnenia,
avšak tento zásah je vyvážený právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok.
Taktiež súd rešpektuje zásadu zaužívanej súdnej praxe, kedy pohľadávka by mala byť uhradená do
troch rokov, pričom v danom prípade vzhľadom na určenú výšku splátky dôjde k úhrade náhrady trov

konania štátu za jeden rok.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 3 CSP,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho
konania, nakoľko neboli naplnené podmienky, v zmysle ktorých by podľa CMP bolo možné účastníkovi
trovy konania priznať. Súd dodáva, že o povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 57 CMP možno

rozhodnúť len na návrh, uvedený nárok si však účastníci konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri

neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zákona č. 233/1995 Z. z.
v spojení s § 48 zákona č. 233/1995 Z. z.).