Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100364
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100364.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaDoriča,PhD.ačlenovsenátu

JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: EMSR, s.r.o., so sídlom Mlynská
706/16, 091 01 Stropkov IČO: 54 562 138, právne zastúpený JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom
so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Okresné riaditeľstvo
PolicajnéhozboruvPoprade,Okresnýdopravnýinšpektorát,sosídlomvLevoči,NámestieMajstraPavla
59, 054 01 Levoča, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. ORPZ-PP-ODI3-18/2023-SD zo
dňa 12.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e opatrenie - upovedomenie o odmietnutí odporu žalovaného Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu so sídlom v Levoči, č. ORPZ-PP-
ODI3-18/2023-SD zo dňa 12.05.2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.08.2023 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj súd) dňa
31.08.2023 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia - upovedomenie o odmietnutí odporu žalovaného
č. ORPZ-PP-ODI3-18/2023-SD zo dňa 12.05.2023 (ďalej aj napadnuté opatrenie alebo preskúmavané
opatrenie) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať mu náhradu trov

konania v rozsahu 100%.

I.
Priebeh administratívneho konania

2. Okresný dopravný inšpektorát Levoča Okresného riaditeľstva PZ v Poprade dňa 13.04.2023, ako

správny orgán príslušný podľa § 139d ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov vydal Rozkaz o uložení pokuty za správny
delikt v ktorom uložil podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov a podľa § 139a ods. 4 písm. h) zákona o cestnej premávke žalobcovi EMSR, s.r.o., so sídlom
Mlynská 709/16, Stropkov, IČO: 54652138, ako držiteľovi motorového vozidla evidenčného čísla: A.,
továrenskej značky: Volkswagen Passat, pokutu vo výške 342 € za porušenie ustanovenia § 6a písm. b)
zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopustil žalobca tým, že ako držiteľ vozidla továrenskej značky

Volkswagen Passat, ev. č.: A., dňa 20.02.2023 v čase o 11:41:29 h, na diaľnici D1 od mesta Levoča do
mesta Poprad porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané
pravidlá cestnej premávky podľa § 16 ods. 2 zákona o cestnej premávke.3. Proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. ORPZ-PP-ODI3-18/2023-SD zo dňa 12.05.2023
podal žalobca zastúpený B. C., bytom D. XXX/X, XXX XX E., korešpondenčná adresa F. XX/X, G. H. I.,
odpor zo dňa 10.04.2023 v ktorom uviedol, že „namieta absenciu zavinenia ako aj škodlivosti skutku

uvedeného v Rozkaze“. Zároveň uviedol, že meranie bolo vykonané v rozpore s návodom na obsluhu,
ktorý povoľuje meranie len do vzdialenosti 400 metrov a v tomto prípade bolo merané zo vzdialenosti
634,3 metra, čo je v príkrom rozpore s návodom na obsluhu daného prístroja. Podľa žalobcu výrobcom
MicroDigiCam je spoločnosť LTI, ktorej model 20-20 bol uznaný súdom v štáte Ohio nepoužiteľným pre
meranie rýchlosti na účely udeľovania pokút už v r. 2008 a navyše nebolo preukázané ani video, len

účelová snímka. Snímka dopravnej značky nie je snímka samotného motorového vozidla a namerané
vozidlo nie je vozidlo odporcu. Zároveň žalobca namietal nedodržanie odchýlky meracieho prístroja
a poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej Republiky opakovane vo svojich nálezoch judikoval, že
„správne trestanie preberá zásady trestného konania“ (porov. nálezy ÚS SR III. ÚS 571/2015 alebo
II. ÚS 476/2016), a že z preukázanej snímky je zrejmé že meranie bolo nielenže vytvorený „z ruky“ a
zároveň cez sklo motorového vozidla, ale taktiež kvôli samotnému kosínus efektu je meranie neplatné,

napriek tomu, že sa uvádza, že kosínus efekt je v prospech vodiča. Žalobca v závere odporu navrhol,
aby Okresný dopravný inšpektorát vec odložil a konanie zastavil, nakoľko existujú dôvody, aby vec bola
odložená podľa § 139c ods. 1 písm. c) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

4. Žalovaný napadnutým opatrením odpor žalobcu odmietol, pretože zistil dôvody na odmietnutie odporu

podľa § 139d ods. 3 písm. a), b) citovaného zákona, nakoľko odpor neobsahuje predpísané náležitosti;
údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej
premávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu.

II.

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného k žalobe

5. Proti opatreniu žalovaného zo dňa 12.05.2023 podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že
napadnuté opatrenie považuje za nesprávne a nezákonné, a preto ho navrhuje zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100%.

6. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že „Údaje o vodičovi motorového vozidla ale nie
sú zákonnými náležitosťami odporu podľa ustanovenia § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke.
Obligatórne náležitosti vymedzuje správny poriadok v ustanovení § 19 ods. 2, pričom žalobcom podaný

odpor obsahuje údaj o tom, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa ním navrhovalo. Údaje o vodičovi
motorového vozidla v zákonom vyžadovanom rozsahu má obsahovať iba taký odpor proti rozkazu o
uložení pokuty, ktorý sa podáva podľa ustanovenia § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, teda
kedy má držiteľ vozidla v úmysle označiť osobu, ktorá vozidlo viedla, aby bol tento následne prejednaný
za prípadný priestupok.“ Zároveň uviedol, že z obsahu podaného odporu ale nevyplýva, že mal v

úmysle označiť osobu vodiča, teda nepodával odpor podľa ustanovenia § 139d ods. 7 zákona o cestnej
premávke.

7. Podľa žalobcu aj zákon o cestnej premávke je koncipovaný tak, že správny delikt držiteľa vozidla
podľa ustanovenia § 139a a nasl. zákona o cestnej premávke sa primárne prejednáva ako delikt proti

držiteľovi vozidla, ktorý je sám účastníkom konania. Teda sám držiteľ vozidla sa môže proti pokute brániť
„vo vlastnej réžii“, bez toho, aby označoval vodiča vozidla a držiteľ vozidla tak môže namietať napr.
zákonnosť dôkazov, nedostatočné alebo nesprávne zistenie skutočného stavu, zánik zodpovednosti za
delikt a pod. V závere žaloby uviedol, že nie každý odpor musí nevyhnutne obsahovať údaje o vodičovi,
pokiaľ sa držiteľ vozidla bráni samostatne ako účastník konania o správnom delikte, a podľa žalobcu

účelom odporu podľa ustanovenia § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke nie je nútiť držiteľov vozidla
označovať osobu vodiča, ktorá vozidlo viedla, ale zabezpečiť držiteľovi vozidla riadne a spravodlivé
konanie, v ktorom môže realizovať všetky svoje práva, ktoré mu priznáva správny poriadok a Dohovor
podľa čl. 6 ods. 1.

8. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 06.04.2020 vyjadril žalovaný, ktorý v podstate
zopakoval dôvody vydania rozkazu o uložení pokuty za správny delikt ako aj to, že podaný odpor
nespĺňal predpísané náležitosti podľa § 139d ods. 3 písm. a) a písm. b) zákona o cestnej premávke a
to, že neobsahoval údaje o vodičovi, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnejpremávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu podľa odseku 7 zákona o
cestnej premávke. Z uvedeného dôvodu dopravný inšpektorát upovedomil žalobcu o odmietnutí odporu.
Ďalej žalovaný uviedol, že „správny delikt účastníka konania bol zaznamenaný cestným laserovým

rýchlomerom, zn. Micro Digi-Cam, LTI 20-20 TruCam, výrobné číslo: TC006465, ktorý zodpovedá
schválenému typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č 34 k vyhláške UNMS SR č. 161/2019 Z.
z. o meradlách a metrologickej kontrole a ustanoveniam zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 11 ods. 4 zákona č. 157/2018 Z. z. o metrológii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, pri používaní určeného meradla je hodnotou meranej veličiny

hodnota indikovaná určeným meradlom, /k odseku 2/, policajti vykonávajúci meranie rýchlosti sú riadne
preškolení pre prácu s cestným meračom rýchlosti, /k odseku3/.“

9.Žalobcareagovalnavyjadreniežalovanéhoreplikouzodňa06.02.2024,vktorejopätovnepoukázalna
to, že zotrváva na svojej žalobe, pričom uviedol, že žalovaný v jeho písomnom podaní neuviedol žiadny
taký argument, ktorým by dôvodnosť žaloby spochybnil. Práve naopak, výklad prezentovaný žalovaným

priamo odporuje právnej úprave a svojim spôsobom ukracuje na procesných právach držiteľov vozidiel,
ktorý sa rozhodli sami seba obhajovať v konaní o správnom delikte. Žalobca ďalej uviedol, že ak by
mal odpor držiteľa vozidla obligatórne obsahovať údaje o vodičovi, ktorý viedol vozidlo v čase porušenia
predpisov, potom je potrebné si položiť otázku, aký zmysel by následne mali ustanovenia § 139d ods.
5, 6, 8 zákona o cestnej premávke, ktoré priamo počítajú s konaním o uložení pokuty držiteľovi vozidla

po tom, čo podal odpor proti rozkazu. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukazuje na zákonnosť
dôkazov získaných proti držiteľovi vozidla. Práve proti tomu smerovali námietky žalobcu, ako držiteľa
vozidla. V závere žalobca žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania.

10. Replika bola žalovanému doručená dňa 08.02.2024, no žalovaný na repliku duplikou nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

11. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou
napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho
spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania, vyhlásil dňa 21.01.2025 rozsudok (oznámenie o termíne
verejnéhovyhláseniarozsudkubolozverejnenédňa11.11.2024),ktorýmžalobuakonedôvodnúzamietol
a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

IV.
Relevantná právna úprava

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), správne

súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

13. Podľa § 194 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak
nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia

o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný
orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

16. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.17. Podľa § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h,
a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km/h.

18. Podľa § 6a písm. b/ zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri
prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona,
ktoré ustanovujú rýchlosť jazdy podľa § 16 alebo § 27 ods. 3.

19. Podľa § 139a ods. 4 písm. h/ zákona o cestnej premávke, držiteľovi vozidla, ktorý porušil mimo obce

povinnosť podľa § 6a písm. b), orgán policajného zboru uloží pokutu, ak nie je v odseku 2 uvedené inak,
342 eur, ak bola prekročená rýchlosť o 46 až 50 km/h.

20. Podľa § 139d ods. 1 zákona o cestnej premávke, ak orgán policajného zboru zistí porušenie
povinnosti podľa § 6a a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz
o uložení pokuty. Rozkaz má rovnaké náležitosti ako rozhodnutie, ak v odseku 10 nie je uvedené inak.

Spolu s rozkazom sa držiteľovi vozidla zašle aj fotografia o porušení povinnosti podľa § 6a alebo spôsob,
ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s údajmi podľa § 139f ods. 2 písm. d/. Ak ide o držiteľa vozidla
alebo vlastníka vozidla, evidovaného v inom členskom štáte Európskej únie, rozkaz sa zašle aj v jednom
z úradných jazykov členského štátu Európskej únie, v ktorom je vozidlo evidované. Rozkaz nemožno
doručiť verejnou vyhláškou.

21. Podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní
odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.

22. Podľa § 139d ods. 3 zákona o cestnej premávke, orgán policajného zboru odmietne odpor, ak

a/ neobsahuje predpísané náležitosti,
b/ bol podaný podľa odseku 7 a neobsahuje údaje o vodičovi podľa odseku 7,
c/ bola pokuta už uhradená.

23. Podľa § 139d ods. 4 zákona o cestnej premávke, o odmietnutí odporu sa držiteľ vozidla upovedomí.

24. Podľa § 139d ods. 5 zákona o cestnej premávke, podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa
odseku 3, sa rozkaz zrušuje a orgán policajného zboru podľa odseku 1 postúpi vec príslušnému orgánu
policajného zboru, ktorý pokračuje v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla, ak v odseku 6 alebo
odseku 7 nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 139d ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. ak po podaní odporu orgán policajného zboru podľa
odseku 1, príslušný orgán policajného zboru alebo obec zistí dôvody podľa § 139c ods. 1, konanie
zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie.

26. Podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu
uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel
cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko a adresu pobytu, orgán policajného zboru podľa odseku
1 konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na konanie podľa osobitného
predpisu. Ak v konaní podľa osobitného predpisu príslušný orgán v lehote ustanovenej osobitným

predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna
osoba, priestupok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom
sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného predpisu, vec postúpi
orgánu policajného zboru podľa odseku 1, ktorý pokračuje v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla;
inak orgán policajného zboru podľa odseku 1 konanie o správnom delikte držiteľa vozidla zastaví. Proti

rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie.

27. Podľa § 139d ods. 9 zákona č. 8/2009 Z.z. rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty
na podanie odporu alebo dňom oznámenia upovedomenia podľa odseku 4.

28. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.V.
Právny názor správneho súdu

29. Správny súd preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal,
pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Ten, kto tvrdí,
že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím,
opatrením, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže
za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde. V rámci

správneho súdnictva poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb
v oblasti verejnej správy pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy.

30. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu
prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom
a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu

žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote
ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej
správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP. Pre správny

súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).

31. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy
pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či
príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne

a procesné predpisy. Úlohou správneho súdu je teda posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.
Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy, ktorý predchádzal
vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia

správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Správny súd zdôrazňuje, že v danej veci ide o vec správneho trestania, keď v správnom konaní je
povinnosťou správneho orgánu na základe výsledkov vykonaného dokazovania rozhodnúť na základe

čo najúplnejšie zisteného skutkového stavu veci. Pre takýto typ správneho konania je veľmi podstatným
to, že dôkazné bremeno zaťažuje správny orgán, ktorý musí v konaní spoľahlivo a bez dôvodných
pochybností preukázať vinu podozrivému zo spáchania priestupku. Takéto správne konanie rovnako,
akoajtrestnékonaniejeovládanézásadouprezumpcieneviny,pretosanaúčastníkasprávnehokonania
(spravidla vodiča) hľadí akoby bol nevinný, až pokým nebude preukázaný opak.

33. Správny súd v súvislosti s vykonávaným dokazovaním pred správnym orgánom v procesnom
režime konania o správnych deliktoch držiteľov motorových vozidiel opakovane zdôrazňuje, že v konaní
sa vykonáva dokazovanie, pričom dôkazné bremeno na preukázanie viny zo spáchania správneho
priestupku zaťažuje správny orgán. Inými slovami správny orgán musí spoľahlivo, bez dôvodných

pochybností preukázať vinu vodičovi, a nie aby vodič mal dokazovať v konaní svoju nevinu. Uvedené
vyplýva z vyššie uvedenej zásady prezumpcie neviny, preto sa na páchateľa - vodiča hľadí akoby
bol nevinný, až pokiaľ nebude preukázaný opak. V konaní pred správnym orgánom sa pritom použijú
procesné ustanovenia zákona o priestupkoch, za subsidiárneho použitia správneho poriadku, v zásade
však pre úplné zistenie skutkového stavu nie je možné pominúť vykonanie dôkazov, ktoré navrhuje

vykonať aj jeho účastník, najmä, ak ním označené dôkazy môžu objasniť skutkový stav veci, a
sú prípadne aj spôsobilé spochybniť vinu zo spáchaného priestupku. Dokazovanie pred správnym
orgánom by preto malo byť aj podľa názoru súdu vedené tak, aby účastníkovi správneho konania bolo
umožnené preukazovať ním tvrdené skutočnosti, samozrejme za situácie, že sú relevantné vo vzťahu
k predmetnému konaniu.

34. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 141 ods. 1 Zákona o cestnej premávke pokiaľ v tomto
zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. Podľa § 46
Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musího vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti. Náležitosti rozhodnutia sú upravené v § 47 Správneho poriadku. Podľa § 47 ods.
3Správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnostibolipodkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnychpredpisov,nazákladektorýchrozhodovalaakosavyrovnalsnávrhmianámietkamiúčastníkov
konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie opatrenie žalovaného - odmietnutie odporu -

upovedomenie č. ORPZ-PP-ODI3-18/2023-SPD zo dňa 12.05.2023, ktorým žalovaný upovedomil
žalobcu, že odmieta ním podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. ORPZ-PP-
ODI3-18/2023-SD zo dňa 14.03.2023, a to z dôvodu, že zistil dôvody na odmietnutie odporu podľa §
139d ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj zákon o cestnej premávke alebo zákon č. 8/2009 Z.z.), pretože neobsahuje údaje o
vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky

v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v žalobcovom prípade sa jedná o porušenie povinností
držiteľa motorového vozidla upravených zákone č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pričom v tomto
prípade ide o takzvanú objektívnu zodpovednosť. Pod objektívnou zodpovednosťou držiteľa motorového

vozidla sa rozumie jeho povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní vozidla boli dodržiavané vybrané
pravidlá cestnej premávky uvedené v zákone o cestnej premávke. Ide o taxatívny výpočet tých pravidiel
cestnej premávky, ktoré je možné zadokumentovať prostredníctvom automatizovaných technických
prostriedkov a ktorých porušenie je príčinou dopravných nehôd s následkami na živote alebo zdraví
účastníkov cestnej premávky. Držiteľom motorového vozidla je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke osoba zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a časť II ako držiteľ
osvedčeniaalebotakátoosobazapísanávosvedčeníoevidenciivydanomvcudzine.Keďžeakovlastník
a držiteľ môžu byť zapísané rôzne osoby, takýmto vymedzením sa dosiahne oproti prevádzkovateľovi
jednoznačné určenie, kto nesie túto zodpovednosť.

37. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného nesporne vyplýva, že žalobca podal odpor podľa §
139d ods. 2 zákona o cestnej premávke proti rozkazu o uložení pokuty č. ORPZ-PP-ODI3-18/2023-SD
vydaného žalovaným dňa 14.03.2023 s uvedením dôvodov podaného odporu. Z podaného odporu je
zrejmé kto tento odpor podal, proti akému rozhodnutiu orgánu verejnej správy smeruje, ako aj dôvody
tohto podaného odporu. Odpor bol podaný v zákonom stanovenej lehote podľa § 139d ods. 2 zákona

o cestnej premávke. Z obsahu a dôvodov uvedených v odpore je zrejmé, že odpor nebol podaný podľa
§ 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že držiteľ motorového vozidla sa môže
vyviniťztohtosprávnehodeliktuvprípade,akvodporeprotirozkazuuvedieúdajeovodičovimotorového
vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno,
priezvisko, dátum narodenia a adresa pobytu.

38. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, so stanoviskami účastníkov
konania a odôvodnením opatrenia žalovaného dospel k záveru, že toto opatrenie nespĺňa požiadavky
na riadne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti. V odôvodnení opatrenia žalovaného absentuje uvedenie predpísaných náležitostí, ktoré

podľa žalovaného žalobcom podaný odpor nespĺňa ako aj úvaha žalovaného ako k tomuto záveru
dospel. Nestačí uviesť len zákonné ustanovenie, podľa ktorého žalovaný odpor odmietol. Žalovaný musí
riadne a presvedčivo toto svoje rozhodnutie odôvodniť (§46 a 47 Správneho poriadku), inak je takéto
rozhodnutie nepreskúmateľné.

39. Žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že odmietol odpor, pretože zistil dôvody na odmietnutie
odporu podľa § 139d ods. 3 písm. a) a b) zákona o cestnej premávke. V zmysle cit. ustanovenia
orgán alebo obec odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti. Žalovaný však v napadnutom
opatrení neuviedol, ktoré predpísané náležitosti žalobcom podaný odpor neobsahuje podľa § 139d
ods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke, absencia ktorých by mala za následok odmietnutie

odporu. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého opatrenia zaoberal len konštatovaním, že podaný
odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 139d ods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke.
Takto odôvodnené opatrenie žalovaného, keď neuviedol dôvody na odmietnutie odporu podľa § 139dods. 3 písm. a) zákona o cestnej premávke ktorých existencia odôvodňuje odpor odmietnuť, je preto
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj pre jeho nezrozumiteľnosť.

40. Zákon o cestnej premávke v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, aké majú byť náležitosti odporu.
S odkazom na § 19 ods. 2 Správneho poriadku však možno vyvodiť, že náležitosťami odporu majú byť
skutočnosti, z ktorých je zrejmé, kto odpor podáva, akej veci sa týka, prečo podávateľ odporu s rozkazom
nesúhlasí a čo navrhuje. Žalovaný však v napadnutom opatrení neuviedol, ktoré z uvedených náležitostí
žalobcom podaný odpor neobsahuje, keď uviedol, že zistil dôvody na odmietnutie odporu z dôvodu, že

odpor neobsahuje predpísané náležitosti. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca vo
včas podanom odpore proti Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt označil osobu, ktorá ho podáva,
označilaprvostupňovérozhodnutie,vočiktorémupodávaodpor,jehočíslomadátumomvydania,uviedla
skutočnosti, na základe ktorých považuje prvostupňové rozhodnutie za nezákonné a žiadala, aby orgán
rozhodujúci o správnom delikte vec odložil a konanie zastavil, nakoľko existujú dôvody aby vec bola
odložená podľa § 139c ods.1 písm. c) zákona o cestnej premávke. Nie je preto zrejmé, ktoré predpísané

náležitosti žalobcom podaný odpor podľa žalovaného neobsahuje, ani ako k takémuto záveru dospel.
Žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie, že zistil dôvody na odmietnutie odporu podľa § 139d ods. 3
písm.a)zákonaocestnejpremávke,čovšakbližšienijakonekonkretizoval.Pretojenapadnutéopatrenie
žalovaného nedostatočne odôvodnené a nezrozumiteľné, a teda nepreskúmateľné.

41. Správny súd uvádza, že zrušenie rozkazu je upravené v ust. § 139d ods. 5, podľa ktorého podaním
odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje a orgán policajného zboru podľa
odseku 1 postúpi vec príslušnému orgánu policajného zboru, ktorý pokračuje v konaní o správnom
delikte držiteľa vozidla, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie je ustanovené inak; ak ide o rozkaz vydaný
obcou, v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla pokračuje obec, ak v odseku 6 alebo odseku 7 nie

je ustanovené inak.

42. Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ je opatrenie žalovaného zrušené ako nezákonné z dôvodu
jeho nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti, keďže správnemu súdu nie je
z odôvodnenia preskúmavaného opatrenia zrejmé, aké dôvody na odmietnutie odporu podľa § 139d ods.

3 písm. a) zákona o cestnej premávke žalovaný zistil, keďže tieto nijakým spôsobom nekonkretizoval ani
neuviedolakoktakémutozáverudospel,pretojeposúdenieotázkynamietanéhonesprávnehoprávneho
posúdenia predčasné. Z judikatúry NS SR vyplýva, že pokiaľ sa rozhodnutie orgánu verejnej správy
zrušuje pre nepreskúmateľnosť, nie je dôvodné, resp. bolo by predčasné konštatovať, že rozhodnutie
je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto
napadnuté opatrenie žalovaného zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, pretože
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní žalovaný znovu
vyhodnotí, či sú tu podmienky podľa § 139d ods. 3 na odmietnutie odporu alebo podaním odporu došlo

k zrušeniu Rozkazu o uložení pokuty, na základe čoho bude žalovaný podľa § 139d ods. 5 viesť riadne
správne konanie, resp. konanie zastaví podľa § 139d ods. 6 zákona o cestnej premávke alebo vec
odloží podľa §139c zákona o cestnej premávke. Rozhodnutie odôvodní tak, že toto bude obsahovať
všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd
v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§191 ods. 6 SSP).

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

45. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§175 ods. 2 SSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a/másťažovateľaleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(§ 449 ods. 1, 2 SSP)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
(§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
(§ 56 SSP)

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
(§ 440 ods. 2 SSP)