Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 5, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209201622
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1209201622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek

senátu JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v spore žalobcov: X/. L.. W. N., I..
XX.XX.XXXX, Z. Š. X, Z., X/ S. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. Š. X, Z., obaja zast.: JUDr. Ján Mišura, PhD.,
advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovaným: X/ R.. X. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. XX, Z., X/ V..
N. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. J. XX, Z., obaja zast.: Mgr. Martin Majerčík, advokát, Krajinská 30, Bratislava,
o zaplatenie 12.641,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a aj žalovaných 1/ a 2/ proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09. septembra 2022, č. k. 9C/21/2010 - 954,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiadnej zo strán sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 9C/21/2010 - 954 zo dňa 09. septembra 2022 uložil žalovaným 1/
a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ sumu vo 6.638,85 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 6.638,85 eur od 29.06.2007 do zaplatenia (výrok I.) a vo
zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo ( výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol skutočnosti obsiahnuté v žalobe,
ktorou sa žalobcovia voči žalovaným domáhali zaplatenia 12.641,25 eur s príslušenstvom, ako aj
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 28.02.2007 uzatvorili ako budúci kupujúci so
žalovanými ako budúcimi predávajúcimi zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol
záväzok zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to pozemkov vrátane rozostavanej stavby na pozemku.
Žalovaní odovzdali žalobcom po podpise zmluvy o budúcej zmluve do užívania predmet budúcej kúpy,

žalobcovia so súhlasom žalovaných uskutočnili práce na dokončenie rozostavanej stavby, pričom na
to vynaložili finančné prostriedky na kúpu hnuteľných vecí a stavebného materiálu v celkovej výške
12.641,25 eur. Na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve uzatvorili kupujúci a predávajúci kúpnu
zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, no k zápisu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
nedošlo, keďže žalovaní protiprávne zadržali podpísané originály kúpnej zmluvy prostredníctvom
sprostredkujúcej realitnej kancelárie a žalovaní dňa 29.06.2007 žalobcov z predmetnej nehnuteľnosti
vysťahovali. Žalovaní sa neoprávnene obohatili o sumu týchto finančných prostriedkov, keďže ich

majetok sa tak protiprávne zvýšil z finančných prostriedkov žalobcov.

3. Dňa 12.10.2009 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaní podali odpor a platobný rozkaz
bol zrušený. V odpore uviedli, že žalobcovia si neuplatnili právo na prevzatie svojich hnuteľnýchvecí, nejavili o ne žiadny záujem. Práve oni vyzývali žalobcov na vypratanie rodinného domu, a
to dňa 25.06.2007 a tiež listom zo dňa 02.07.2007, v ktorom žiadali o predloženie nadobúdacích
dokladov k veciam zabudovaných do rozostavanej stavby rodinného domu s tým, že mali záujem na

uzavretie dohody o vzájomnom finančnom vyrovnaní. Žalobcovia však nepredložili doklady o účelne
vynaložených nákladoch a ani si neuplatnili svoje právo. Žalovaní poukázali na to, že nie je pravdou, že
im zadržiavajú veci, nakoľko oni im veci s odbornou starostlivosťou nedobrovoľne skladujú, aby nedošlo
k ich poškodeniu. Skladovanie vecí im bráni v užívaní rodinného domu. O veci žalobcov nemajú žiadny
záujem, a preto ich opakovane vyzývali na demontovanie a vypratanie vecí z domu. Žalobcovia vo

vyjadrení k odporu uviedli, že všetky veci, ktoré sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádzali, zabezpečili
konkrétne do tejto nehnuteľnosti so súhlasom žalovaných a s vedomím, že tieto veci vkladajú do svojho
budúceho vlastníctva.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní právne odkazujúc na ustanovenia § 488, § 489,
§ 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej

len „Občiansky zákonník“) a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti
žaloby. Skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporným uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
a jej dodatkov, Kúpnej zmluvy, s tým, že na jej podklade nebol podaný návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov, že žalobcovia boli vysťahovaní z nehnuteľnosti

vo vlastníctve žalovaných, a tiež, že v období po uzatvorení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do
vysťahovania dňa 29.06.2007 žalobcovia vykonali stavebné úpravy v rozostavanom dome ešte vo
vlastníctve žalovaných a za účelom zariaďovania domu, ktorý mienili nadobudnúť do vlastníctva,
zabudovali do rodinného domu a vniesli tam hnuteľné veci. K prevodu vlastníckeho práva na žalobcov
však nedošlo a títo boli z predmetného domu vysťahovaní. Podľa súdu prvej inštancie k zhodnoteniu

nehnuteľnosti, rozostavaného domu došlo a žalovaní o investíciách zo strany žalobcov, o prácach
vykonávaných v dome vedeli a umožnili im v dome zložiť si svoje veci, hoci žalovaní v priebehu
konania popierali vydanie výslovného súhlasu na uskutočňovanie stavebných úprav v rozostavanom
dome a zariaďovanie a mali aj záujem refinancovať im hodnotu zabudovaných vecí a za týmto účelom
sa dohodnúť o spôsobe vyporiadania aspoň čiastočne, čo vyplýva z obsahu výziev na vypratanie

hnuteľných vecí. Zhodnotenie nehnuteľnosti mal súd prvej inštancie preukázané nielen výpoveďami
svedkov N., vyjadreniami súčasných vlastníkov domu, zachytených v znaleckom posudku, ktorí pri
obhliadke uviedli, že od roku 2012 nerealizovali na konštrukčných prvkoch opravné práce ani ich
výmenu a ak ide o práce realizované žalobcami, tieto plnili a aj plnia svoju funkciu a sú využívané k
svojmu účelu. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že došlo k zhodnoteniu stavby domu v sume

21.000 eur s DPH. Pri posúdení dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku pri určení výšky zhodnotenia
nehnuteľnosti, súd prvej inštancie vychádzal z rozpisu položiek uvedených v znaleckom posudku č. X/
XXXX (s. 22 - 24, č. l. 712 - 714 spisu) a z rozpisu položiek obsahujúcich ceny jednotlivých vecí spolu s
účtovnýmidokladmi(č.l.123anasl.),ktorébolizohľadnenéajznalkyňouvznaleckomposudkupriurčení
celkového zhodnotenia nehnuteľností. Konštatoval, že vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti

bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti,
a nie v rozsahu vynaložených investícií do cudzej nehnuteľnosti, teda nie samotné náklady.

5.Súdprvejinštanciekvýškebezdôvodnéhoobohatenia6.638,85eurtitulomzhodnotenianehnuteľnosti
žalobcami po zohľadnení ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka druhá veta dospel tak, že zo

žalovanej sumy 12.609,89 eur odčítal jednak sumu 5.760,59 eur zodpovedajúcu hodnote vecí, ktoré
boli vysťahované z domu spoločnosťou TRIV s.r.o. a následne uskladnené, keďže žalobcovia si mohli
a mali uplatniť ich vydanie inou žalobou o vydanie veci, čo však neurobili, a jednak sumu 210,44 eur,
ktorá zodpovedá položkám, ktoré sa netýkajú stavby domu, resp. dokončovacích prác, ale sa týkajú
pozemkov, ku zhodnoteniu ktorých nedošlo. Ajtieto položky si žalobcovia mohli vyžiadať (napr. záhradná

hadica), čo však neurobili. Nejde o stavebné práce ani o stavebný materiál, a preto nemožno hovoriť o
dokončovacích stavebných prácach. Ide o položky: položka č. 3 v sume 12.842,77 Sk (batéria sprchová
5.944,03 Sk, batéria drezová 4.722,27 Sk, batéria umývadlová 2.176,47 Sk), položka č. 13 v sume
3.069,00 Sk (WC kombi), položka č. 20 v sume 14.976,00 Sk (digestor), položka č. 21 v sume 84.253,00
Sk (kuchynská linka), položka č. 22 v sume 39.952,00 Sk (umývačka riadu, varná doska, chladnička),

položka č. 23 v sume 6.111,00 Sk (schody mlynárske), položka č. 25 v sume 12.340,00 Sk (kúpeľňové
umývadlo), položka č. 2 v sume 289,00 Sk (hnojivo, drevená násada, kvety), položka č. 3 v sume
5.227,73 Sk (zvyšné položky okrem tých, ktoré boli vysťahované - lepiaca páska, hubka, maliarska
súprava), položka č. 5 v sume 823,00 Sk (hadica záhradná, čistič).6. K položke č. 15 - OSB dosky v sume 40.000 Sk (1.327,75 eur) súd prvej inštancie uviedol, že
v tomto prípade by šlo o zmluvný záväzok, nespadajúci pod režim bezdôvodného obohatenia, ktorý

vyplýva z Dodatku č. 1 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, uzatvoreného dňa 11.05.2007. Z obsahu spisu
vyplýva, žalobcovia tvrdili, že OSB dosky podľa dohody dodal priamo žalovaný 1/, za čo mu aj bolo
zaplatené, žalovaní toto tvrdenie nepopreli. Námietka žalovaných smerovala k zníženiu hodnoty OSB
dosiek opotrebením, no akékoľvek opotrebenie nebolo v konaní preukázané, ani dokazované. Navyše,
samotná úhrada sumy 40.000 Sk nebola predmetom tohto konania.

7. Súd prvej inštancie žalovaných zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa s plnením
peňažného záväzku dostali do omeškania v súlade s právnymi predpismi účinnými v čase podania
žaloby a za začiatok omeškania určil deň 29.06.2007, kedy boli žalobcovia vysťahovaní z domu vo
vlastníctve žalovaných.

8. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcov súd prvej inštancie uviedol, že táto nie je spochybnená
faktúrou č. XXXX-XX-XX/X zo dňa 20.06.2007 predloženou žalovanými na pojednávaní dňa 29.04.2022;
žalobcovia, ani podnikateľský subjekt označený na faktúre si neuplatňujú voči žalovaným, ani osobitne
voči žalovanému 1/, ktorý je vo faktúre označený ako odberateľ, žiadny nárok, a tento doklad slúžil ako
podklad k návrhu dohody o urovnaní.

9. Pokiaľ si žalobcovia po vypracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX začali uplatňovať nárok z titulu
zhodnotenia nehnuteľnosti na rozdiel od podanej žaloby zo dňa 17.02.2009, v ktorej si žalobcovia
uplatnili nárok z titulu finančných prostriedkov vynaložených na kúpu hnuteľných vecí a potrebného
stavebného materiálu v celkovej výške 12.641,50 eur, podľa súdu prvej inštancie nežiadali tým o zmenu

žaloby a v priebehu konania ani nedošlo k zmene žaloby. K premlčaniu ich nároku z tohto dôvodu
nedošlo.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. a keďže
úspech oboch sporových strán bol len čiastočný, nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo

strán.

11. Súd prvej inštancie v predmetnej veci uznesením č. k. 9C/21/2010 - 959 zo dňa 09.12.2022 konanie
v časti o zaplatenie 31,37 eur zastavil odôvodnením, že žalobou podanou dňa 17.02.2009 sa žalobcovia
voči žalovaným domáhali zaplatenia 12.641,25 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania, a

keďže žalobcovia zobrali svoju žalobu v uvedenej časti späť a žalovaní so späťvzatím súhlasili, súd
konanie v tejto časti zastavil. Proti tomuto uzneseniu odvolanie podané nebolo.

II.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ proti výroku I. a III., odvolanie
podali aj žalobcovia 1/ a 2/ proti výroku II. a III.

13. Žalovaní v odvolaní uviedli, že zo žaloby vyplýva, že predmet bezdôvodného obohatenia spočíval v
kúpe hnuteľných vecí a stavebného materiálu. Žaloba mala preto znieť na vydanie vecí zanechaných v

nehnuteľnosti žalovaných a u vecí, ktoré nie je možné vydať, možno žiadať preplatiť ich náhradu. Výška
preplatenia závisí od toho, čo bolo neoprávnene získané žalobcami a nie od toho, čo bolo vynaložené
žalobcami. Súd prvej inštancie mal preto žalobu zamietnuť, keďže sa jedná o zásadnú chybu žaloby,
a preto napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Podľa žalovaných nebola
splnená ani základná podmienka bezdôvodného obohatenia, a to získanie majetkového prospechu

žalovaných na úkor žalobcov. Práve naopak žalobcovia svojím konaním spôsobili žalovaným značnú
škodu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/26/2011- 249 zo dňa 12.10.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/88/2017-284 zo dňa 10.10.2019, bola žalovaným
priznanáškoda,atonákladyvsúvislostisuskladnenímavypratávanímvecížalobcov.Naviacpredmetnú
nehnuteľnosť z dôvodu vydaného neodkladného opatrenia na základe podnetu žalobcov (Uznesenie

OS BA II, č. k. 19C/67/2009-13 zo dňa 24.06.2009 v spojení s Uznesením KS Bratislava č. k.
4Co/145/2010-33 zo dňa 12.05.2010) nebolo možné predať. Následne po tom, ako Okresný súd
Bratislava II rozsudkom č.k. 58C/404/2007-112 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 9Co/23/2011 zo dňa 26.1.2012 potvrdil zamietnutie návrhu žalobcov o určenie platnosti kúpnejzmluvy k predmetnej nehnuteľnosti, žalovaní opätovne vyzvali žalobcov na prevzatie všetkých vecí, no
žalobcovia si veci neprevzali. Predmetnú nehnuteľnosť mali žalovaní určenú na predaj a z finančných
dôvodov už nebolo možné ďalej uskladňovať veci žalobcov v predmetnej nehnuteľnosti, boli preto nútení

tieto veci prostredníctvom spoločnosti demontovať a uskladniť v skladových priestoroch spoločnosti (v
dôsledku čoho žalovaným vznikla škoda) o čom boli žalobcovia bezprostredne informovaní. V dôsledku
dlhšej nemožnosti predaja danej nehnuteľnosti, žalobcovia svojim protiprávnym konaním spôsobili
žalovaným ďalšiu značnú škodu v sume 34.000 eur.

14. Poukázali, že žalobcovia odmietli podpísať kúpnu zmluvu v stanovenej lehote do 14.6.2007, dňa
25.6.2007 boli vyzvaní na vypratanie nehnuteľnosti, čo bolo umocnené aj tým, že žalobcovia začali
bez súhlasu žalovaných predmetnú nehnuteľnosť užívať (povolené im bolo len uloženie ich vecí).
Žalobcovia nemali od žalovaných žiaden súhlas k akýmkoľvek prácam v danej nehnuteľnosti, a preto
práce vykonané žalobcami na nehnuteľnosti, nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie,
resp. akýkoľvek majetkový prospech žalovaných. Všetky práce, ktoré žalobcovia uviedli počas konania

museli byť robené nanovo, alebo upravené, či prispôsobené žalovanými, keďže im takéto prevedenie
nevyhovovalo. Žalovaným tiež nie je zrejmé, z akého dôkazu dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalovaní mali záujem refinancovať hodnotu zabudovaných vecí. Práve naopak, žalovaní od začiatku
konania viackrát vyzývali žalobcov k prevzatiu všetkých hnuteľných vecí.

15. Zdôraznili, že žalobcovia si podanou žalobou uplatnili nárok z titulu finančných prostriedkov
vynaložených na kúpu hnuteľných vecí a potrebného stavebného materiálu v celkovej výške 12.641,25
eur investovaných do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Až písomným návrhom zo dňa 3.6.2021
na základe vypracovaného znaleckého posudku č. X/XXXX si žalobcovia začali uplatňovať svoj nárok
z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti, čo je potrebné považovať za zmenu žaloby, o ktorej rozhodne súd

v zmysle ust. § 142 C.s.p., keďže hodnota vynaložených finančných prostriedkov do nehnuteľnosti
je odlišná od hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti (zmenený žalobný titul). Obidva nároky je potrebné
považovať za dva samostatné nároky. Keďže súd prvého stupňa nerozhodol, aj napriek vyjadreniu
žalovaných zo dňa 26.4.2022, o zmene návrhu, došlo zo strany súdu nielen k nesprávnemu právnemu
posúdeniu, ale súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane - žalovaným, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, na základe čoho toto konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

16. Žalovaní ďalej poukázali na nadbytočnosť a nepoužiteľnosť predmetného znaleckého posudku

pre dané súdne konanie a naďalej trvajú na výhradách voči nemu, na čo poukázali aj v podaní zo
dňa 25.04.2022. Ich výhrady spočívajú v tom, že znalkyňa konštatovala, že nedošlo k zhodnoteniu
nehnuteľnosti v zmysle uplatňovaného návrhu zo strany žalobcov (str. 103 bod. 2 odpovede na
otázky, Záver), ale že išlo o dokončovacie práce, ktoré by viedli k užívaniu schopnej nehnuteľnosti; že
investície žalobcov (č.l. 17-49, 123-172 spisu) nie je možné zohľadniť do zvýšenej všeobecnej hodnoty

ohodnocovaných pozemkov.“ (str. 205); že nie je možné zistiť kvalitu prác vykonaných žalobcami na
nedokončenej stavbe (str. 105). Do zhodnotenia nehnuteľnosti boli zahrnuté aj položky (č.l. 316 spisu),
ktoré boli následne vymontované a uskladnené v skladových priestoroch. Položka OSB dosky (v sume 1
328 eur) je nárok z titulu zmluvného záväzku v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo
dňa 11.05.2007 a napriek tomu bola táto položka uvedená v znaleckom posudku. Výsledky znaleckého

dokazovania sú nepresné a vychádzajú z predpokladaného stavu nehnuteľnosti (str. 19 až 21). Hoci
súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal aj z uvedeného znaleckého posudku, výhrady
žalovaných odignoroval, a preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa arbitrárne a nepreskúmateľné.

17. Žalovaní ďalej namietali, že v konaní vzniesli námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov 1/

a 2/, nakoľko nebolo preukázané, že by žalobcovia ako fyzické osoby vynaložili finančné prostriedky
na kúpu tovarov a služieb (položky 1. až 27. pripojené k žalobe). Z faktúry č. XXXX-XX-XX/X zo dňa
20.6.2007 na sumu 344.857,70 Sk je zrejmé, že úhradu realizoval iný subjekt, a to podnikateľský
subjekt W. N., R.: XXXXXXXX, Š. X, XXX XX Z., ktorý v tom čase používal podnikateľský účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX. I faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2007 na sumu 39.952 Sk bola uhradená

týmto podnikateľským subjektom (potvrdenie banky zo dňa 31.5.2007) za predmet uvedený v položke
22 (spotrebiče WHIRLPOOL), ako aj z faktúra č. XXXXXXX zo dňa 21.5.2007 na sumu 26.844
Sk (potvrdenie banky zo dňa 4.6.2007) za predmet uvedený v položke 24 (za dodávku a montáž
zabezpečovacieho systému - ALARM). Pravosť faktúry č. XXXX-XX-XX/X zo dňa 20.6.2007 potvrdil ajžalobca 1/ na pojednávaní zo dňa 29.4.2022, že tento dôkaz padol ako návrh na mimosúdne riešenie
sporu,resp.akopodkladkprípadnejDohodeourovnaní.Uvedenáskutočnosťalepreukazuje,žeúhrada
za dané položky bola vykonaná zo strany iného - podnikateľského subjektu.

18. Žalovaní ďalej namietali arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku aj z dôvodu, že z
odkazu v bode 19 napadnutého rozsudku na čísla strany znaleckého posudku, prípadne listov (s.22-24,
č.l. 712-714 spisu a č.l. 123 a násl.) nie je zrejmé, z čoho, prípadne z akých konkrétnych položiek
znaleckého posudku vychádzal súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí o výške bezdôvodného

obohatenia v sume 6.638,85 eur na strane žalovaných, ktorá suma má predstavovať zhodnotenie
predmetnej nehnuteľnosti (nie nákladové položky). Namietali tiež, že počas konania nebol vykonaný
jediný dôkaz, ktorý by preukazoval zhodnotenie predmetnej nehnuteľnosti v uvedenej výške. Navyše
súd ani len nevymenoval ako a na základe čoho dospel k uvedenej sume, teda z akých konkrétnych
položiek pozostáva uvedená suma. Majú za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keďže z odôvodnenia vyplýva, že zo žalovanej sumy (12.609,89 eur) odpočítal určité položky (5.760,59

eur), ktoré boli nesprávne žalované („mali žalovať o vydanie veci“) a zároveň položky (210,44 eur), pri
ktorých k zhodnoteniu nehnuteľnosti nedošlo a to na základe znaleckého posudku č. X/XXXX. Zásadné
pochybeniu súdu prvej inštancie spočíva v tom, že sa jedná výlučne o nákladové položky, ktoré si
uplatnili žalobcovia vo svojom návrhu a nie o sumu, ktorá by predstavovala zhodnotenie predmetnej
nehnuteľnosti, čo je v rozpore s právnym názorom súdu uvedeného v bode 17. odôvodnenia rozsudku.

Navyše, z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, že prečo len vymenované položky (č. 3, 13, 20, 21, 22,
23, 25 ) v bode 20 odôvodnenia nebolo možné zahrnúť do zhodnotenia nehnuteľnosti a prečo ostatné
(ktoré?) áno?! V prípade položky č. 15 - OSB dosky, žalovaní trvajú na tom, že sa jedná o nárok z titulu
zmluvného záväzku v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 11.05.2007, na
základe čoho majú za to, že zo strany súdu došlo opäť aj v tomto prípade k nesprávnemu právnemu

posúdeniu.

19. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že súd prvej inštancie zhodnotil dôkazy
produkované v konaní zákonným spôsobom a vysporiadal sa s podstatnými argumentami strán
sporu, svoje rozhodnutie aj zákonným spôsobom odôvodnil v potrebnom rozsahu. Za nedôvodnú

považujú námietku, že žalobcovia mali uplatňovať vydanie veci v porovnaní s tým čo uplatňovali
(vydanie bezdôvodného obohatenia), keďže žaloba vychádza z akceptovanej judikatúry (2Cz/8/75, Rc
53/2000, R 30/1977, R 25/1986). Znalecký posudok bol vykonaný s ohľadom na potrebu preukázať
mieru zhodnotenia nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva zhodnotenie nehnuteľnosti v
rozhodnom čase, a teda nie je preukázaný akýkoľvek vznik škody na nehnuteľnosti. Za nedôvodnú

považujú aj námietku týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, s ktorou sa súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku riadne vysporiadal. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
je preskúmateľné a pochopiteľné. Buď všetky alebo len časť uznaná investícií žalobcov súdom prvej
inštancie, ktorú správnosť žalobcovia ani nespochybňujú a vyplýva z písomných dokladov, mali mať
za následok bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných v celom rozsahu zisteného zhodnotenia

nehnuteľnosti, a teda nebol dôvod krátiť uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
uplatnený v nižšej výške počítaný z podkladov zachytených investícií. Uvedené však nemá vplyv na
preskúmateľnosť a pochopiteľnosť záverov súdu prvej inštancie. K námietke, že v prípade položky
OSB dosky ide o zmluvný záväzok medzi stranami, žalobcovia uviedli, že uvedené bolo skutočne
dodané žalovanými, čo nikdy nebolo sporné, avšak táto investícia/náklad žalobcov prispel k výške

bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných, pričom žalovaní v tomto prípade popierajú zároveň
svoju argumentáciu o tom, že nevedeli resp. nesúhlasili s prácami na nehnuteľnosti zo strany žalobcov.

20. Žalovaní v replike k vyjadreniu žalobcov zotrvali na svojom odvolaní a v súvislosti s neprípustnosťou
znaleckého posudku č. X/.XXXX poukázali na predchádzajúce stanovisko súdnej znalkyne zo dňa

10.06.2018 Ing. Ivety Schulzovej zo dňa XX.X.XXXX (založené v súdnom spise), z ktorého vyplýva, že
„nie je možné určiť výšku zhodnotenia nehnuteľnosti.“

21. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 09.05.2023 v reakcii na repliku žalovaných zotrvali na svojom
stanovisku k odvolaniu a poukázali na to, že odvolanie žalovaných, vyjadrenie k odvolaniu žalobcov bolo

podané advokátom, podanie malo byť autorizované podľa osobitného predpisu a to podľa § 23 ods. 1
zákona o e-Governmente a § 8 ods. 1 zákona o dôveryhodných službách mandátnym certifikátom, a to
z dôvodu, že mandátny certifikát je kvalifikovaným certifikátom pre elektronický podpis vydaný fyzickej
osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu (t.j. aj zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii).Zároveň je identifikátorom advokáta - osoby vykonávajúcej slobodné povolanie, analogicky v zmysle
zákona o e-Govemmente vystupujúcej v právnom postavení fyzickej osoby - podnikateľa má byť podľa
ust. § 3 písm. n) bod 3. zákona o e-Govemmente identifikačné číslo organizácie a nie rodné číslo.

22. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie podali aj žalobcovia, ktorí namietali nesprávne právne
posúdenie a nesprávne skutkové zistenia výšky bezdôvodného obohatenia, preto odvolaciemu súdu
navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 12 609,89 eur s úrokom z omeškania a nahradiť

žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania a právneho zastúpenia. Poukázali, že súd prvej
inštancie nezobral do úvahy nimi judikatúru (Rozhodnutie 2Cz 8/75) a následne vyvodil aj nesprávne
skutkové zistenia pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia. „Pri úvaze o tom, zda je dobre možné
vydání toho, co bylo neoprávnene získáno (§ 458 odst. 1 o. z.), je treba prihlížet ke všem dusledkum
tohoto navrácení v predešlý stav, a to zejména z hlediska hospodárnosti, aby totiž k nemu nedocházelo
za cenu znehodnocení nebo dokonce zničení vecí, jež by jinak mohly sloužit svému účelu tam, kde

jsou umísteny (zabudovány), a aby také nedocházelo k dalším nákladum, jež by bylo treba vynaložit
na demontáž vracených vecí." Pri spôsobe zhodnotenia nehnuteľností žalobcami nie je dobre možné
vydať bezdôvodné obohatenie in natura, pretože by bolo potrebné vynaložiť ďalšie náklady na demontáž
vrátených vecí, alebo by to mohlo viesť k ich znehodnoteniu, či zničeniu, čo sa napokon aj z vykonaného
dokazovania potvrdilo. Správne právne posúdenie by potom bolo také, že ust. § 458 ods. 1 Občianskeho

zákonníka by sa aplikovalo tak, že by sa do výšky bezdôvodného obohatenia zahrnuli všetky tie časti,
ktorých odstránenie vyžadovalo dodatočné náklady, ktoré aj sami žalovaní potvrdili, keď si vymáhali
náhradu škody, ktorá im mala vzniknúť v súvislosti s odstránením a uskladnením vecí, ktoré zadovážili
do stavby žalobcovia, a ktoré si uplatňovali v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp. zn. 9C/26/2011. V takom prípade nie je možné posúdiť výdavky uvedené v bode 20 v prospech

dokončenia a zariadenia nehnuteľnosti, ako možné vydať in natura a nebol preto dôvod krátiť výšku
bezdôvodného obohatenia z dôvodu voluntárneho konania žalovaných, ktorí sa sami rozhodli vynaložiť
dodatočné náklady na odstránenie niektorých častí nehnuteľnosti a zariadenia zadováženého a do nej
zabudovaného. Uvedené predstavuje dôvod na zmenu rozsudku v zamietavej časti rozsudku smerom k
priznaniu aj zamietnutej sumy výšky bezdôvodného obohatenia vylúčenej len z tohto dôvodu, ktorá sa

týka položiek vymenovaných v bode 20 prvý odsek rozsudku (mimo hnuteľných vecí - položky 2,3,5, teda
v sume zamietnutej časti 5.760,59 eur podľa bodu 20 a 21 rozsudku), nakoľko všetky veci spadajúce do
tejto sumy je možné posúdiť ako zabudované do stavby a v súvislosti s ich demontážou a aj uskladnením
vznikli náklady, pričom sa znížila aj funkčnosť nehnuteľnosti, znehodnotili sa veci, ktoré pôvodne dobre
slúžili tam, kde boli. Žalobcovia ďalej namietali, že pri určovaní výšky nároku bezdôvodného obohatenia

vyvodil súd prvej inštancie nesprávne skutkové zistenie v porovnaní so záverom znaleckého posudku
o výške zhodnotenia stavby v rozhodnom období a nesprávne aplikoval ust. § 451 ods. 1,2 a 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia súhlasia so záverom súdu v bode 19. Domnievajú sa však, že
pokiaľ východiská žalobcov z vynaložených investícií boli založené na celkových výdavkoch vo výške
12.641,25 eur a suma zhodnotenia stavby v rozhodnom období, v ktorom boli investície vynaložené

podľa znaleckého posudku bola vo výške 21.000 eur, tak uplatňovaný nárok bol v skutočnosti nižší, ako
mohol byť. V takom prípade nebol dôvod na krátenie nároku a uplatňovaný nárok mal súd prvej inštancie
priznať v celom rozsahu.

23. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedli námietky zhodné s námietkami uvedenými v

ich odvolaní, a to že predmet bezdôvodného obohatenia podľa žaloby spočíval v kúpe hnuteľných
vecí a potrebného stavebného materiálu, a preto prípadný návrh žalobcov mal znieť na vydanie vecí,
zanechaných v nehnuteľnosti žalovaných a len náhradu tých, ktoré nie je možné vydať, možno žiadať
preplatiť. Pritom však nemá byť výška preplatenia odvodená od toho, čo bolo vynaložené žalobcami,
ale to čo bolo neoprávnene získané žalovanými (SJ 66/1998 - Český NS). Nikdy nebola naplnená

základná podmienka bezdôvodného obohatenia, a to získanie akéhokoľvek majetkového prospechu
žalovaných na úkor žalobcov. Zotrvali na tom, že žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť začali užívať
bez súhlasu žalovaných, povolené im bolo len uloženie ich vecí. O predmetné veci žalobcov nemali
žalovaníodzačiatkužiadenzáujem,absolútneimnevyhovovali,malivlastnéprevedeniealenvdôsledku
protiprávneho konania a odmietnutia prevziať dané veci zo strany žalobcov vznikli žalovaným náklady.

V prípade, ak by si žalobcovia predmetné veci prevzali riadne a včas na základe výzvy žalovaných,
nedošlo by nákladom, ktoré bolo potrebné vynaložiť na vrátenie vecí.24. Žalobcovia v replike z 3. 4. 2023 v reakcii na vyjadrenie žalovaných k odvolaniu žalobcov poukázali
na to, že právny zástupca žalovaných neautorizoval svoje podania podľa s § 23 ods. 1 zákona o e-
Govemmente a § 8 ods. 1 zákona o dôveryhodných službách mandátnym certifikátom, ktorým je podľa §

3písm.n)bod3.zákonaoe-Governmenteidentifikačnéčísloorganizácie,apretosúdbymalpostupovať
v súlade s ust. § 125 ods. 2 C.s.p. a na podania žalovaných autorizovaných spôsobom v rozpore so
zákonom, neprihliadať. Dodali, že žalovaní v zásade opakujú svoju argumentáciu prednesenú pred
súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie zákonným spôsobom vysporiadal.

25. Žalovaní v reakcii na repliku žalobcov zo dňa 3. 4. 2023 zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach,
ako aj na podanom odvolaní. Právny zástupca žalovaných nesúhlasil s tvrdením žalobcov o nedostatku
zákonných náležitostí autorizácie podania. Dodal, že samotné podanie vrátane odvolania bolo
realizované prostredníctvom schránky slovensko.sk, kde bol prihlásený a zároveň bolo odosielané z
elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaných. Z doručenky je zrejmé, že podanie je urobené
z jeho elektronickej schránky, pri identifikácii odosielateľa je uvedené jeho IČO . Podpis bol vykonaný

tiež cez slovensko.sk a cez jeho elektronickú schránku.

III.

26. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací vzhľadom na námietku žalobcov sa prioritne zaoberal

skutočnosťou, či na podané odvolanie žalovaných a aj na iné ich podania má súd prihliadať, keď podľa
žalobcov právny zástupca žalovaných neautorizoval svoje podania podľa § 23 ods. 1 zákona o e-
Governmente a § 8 ods. 1 zákona o dôveryhodných službách mandátnym certifikátom, ktorým je podľa
§ 3 písm. n) bod 3 zákona o e-Governmente identifikačné číslo organizácie, a preto by súd postupom
podľa ust. § 125 ods. 2 C.s.p. na podanie žalovaných autorizovaných spôsobom v rozpore so zákonom

nemal priznať.

27. Podľa § 123 ods. 2 C. s. p., podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

28. Podľa § 125 ods. 1 a 2 C. s. p., podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

29. Podľa § 3 písm. n) bod 1. a 3. zák. č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente, na účely tohto zákona sa
rozumie identifikátorom osoby, ak ide o
1. fyzickú osobu, jej rodné číslo v spojení s menom a priezviskom alebo iný identifikátor, ak tak

ustanoví osobitný predpis, a ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, obdobné číslo alebo identifikátor,
ktorý jej je pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho poriadku štátu,
ktorého je štátnym občanom, v spojení s menom a priezviskom; ak ide o medzisystémovú identifikáciu,
identifikátorom osoby je sada atribútov, ak tak ustanoví osobitný predpis,
3. právnickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa alebo organizačnú zložku, o ktorej sa zapisujú údaje

do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len "zapísaná organizačná
zložka"), identifikačné číslo organizácie, a ak ide o obdobný zahraničný subjekt, obdobné číslo alebo
iný identifikátor, ktorý je im pridelený alebo určený na účely jednoznačnej identifikácie podľa právneho
poriadku štátu, v ktorom má sídlo alebo miesto podnikania.

30. Podľa § 23 ods. 1 zák. o e-Governmente, orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej
moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným
elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou
elektronickoupečaťou,kuktorýmpripojíkvalifikovanúelektronickúčasovúpečiatkuatospôsobompodľa
odseku 3. Osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania,

a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob
autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný
podpis
1. kvalifikovaným elektronickým podpisom, alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je
podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa
osobitného predpisu alebo

3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje,
b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny
súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu podľa
osobitného predpisu a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá
určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania

vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.

31. Podľa § 8 ods. 1, veta prvá, zák. č. 202/2016 Z.z., mandátny certifikát je kvalifikovaný certifikát pre
elektronický podpis vydaný fyzickej osobe oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú
osobu alebo orgán verejnej moci alebo v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa
osobitného predpisu alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu (ďalej len "mandatár”).

32. Zo spisu odvolací súd zistil, že za žalovaných podal odvolanie ich právny zástupca advokát W.. W.
W. elektronicky, ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 07.01.2023 elektronickými prostriedkami
ZEP - ÚPVS. Podľa potvrdenia o odoslaní podania je odosielateľ „ R.H.T.:/./.sk/.XXXXXXXX_.“, značka
odosielateľa „W.. W. W., advokát“. Z potvrdenia „Výsledok informatívneho overenia podpisov a pečatí v
elektronickej správe“ je zrejmé, že odvolanie elektronicky podpísal W. W., ktorého identifikátorom je jeho

rodné číslo. Odvolací súd v kontexte uvedeného poukazuje a stotožňuje sa so závermi vyjadrenými
v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Ndc/10/2022 zo dňa 27.10.2022 o tom, že
zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej je záruka identifikácie
strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej
podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu osoby, ktorá predmetné podanie vo

veci samej spísala a podpísala. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba
považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná
elektronická pečať. Pri posúdení (ne)splnenia zákonnej podmienky vyžadujúcej podpis ako jednej
zo všeobecných náležitostí podania C.s.p. v prípade elektronickej podoby podania vo veci samej je
rozhodujúce, ktorej osobe patrí KEP použitý na autorizáciu podania vo veci samej (odvolania) (viď sp.

zn. 1Obdo/22/2020, 4Cdo/69/2020). V posudzovanej veci je touto osobou nepochybne W.. W. W.N.,
advokát. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe ďalej vyplýva, že
odvolanie (podanie vo veci samej) autorizoval W.. W. W. ako fyzická osoba, a to z dôvodu, že v rámci
kontroly platnosti podpisu je identifikovaný rodným číslom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 189/2022 zo dňa 27.04.2022,

ktorý konštatoval, že „podanie advokátskej spoločnosti adresované orgánu verejnej moci, autorizované
konateľom advokátskej spoločnosti prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno akceptovať ako
riadne autorizované podanie strany konania. Opačný záver by bol prejavom prepiateho formalizmu.
Skutočnosť, že stavovská samosprávna organizácia advokátov vydáva aj svoje mandátne certifikáty
slúžiace na autorizáciu podaní, neznamená, že podanie autorizované konateľom advokátskej kancelárie

iným právne aprobovaným spôsobom nie je možné považovať za riadne autorizované podanie pre účely
posúdenia, či ide o úkon právnej služby, za ktorý patrí odmena.“. Uvedené potom nevylučuje prijatie
záveru odvolacieho súdu o tom, že podanie advokáta, ktorý vykonáva advokáciu samostatne (§ 12 ods.
písm. a) Zákona o advokácii) autorizované prostredníctvom jeho občianskeho preukazu možno rovnako
akceptovať ako riadne autorizované, a preto je potrebné naň riadne prihliadať a v odvolacom konaní o

ňom aj rozhodnúť. Obdobne je potrebné zohľadniť aj iné podania právneho zástupcu žalovaných, ktoré
ním boli autorizované rovnakým spôsobom ako aj ich odvolanie.
33. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní žalobcov 1/ a 2/ a aj žalovaných 1/ a
2/ (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolania bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.),

viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a dospel k záveru, že ani
jednému z podaných odvolaní nemožno priznať úspech, a že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 05.02.2025; termín verejného vyhlásenia rozsudku
odvolací súd oznámil v súlade s § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, ods. 3 C.s.p.
34. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil, ustanovenia §
451 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúce sa žalobcami uplatneného nároku aj správne vyložil
a vysvetlil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutierelevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie, čím ďalšie dokazovanie nebolo potrebné a
ani hospodárne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie

neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna
relevantná skutočnosť alebo okolnosť, tieto náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky) a tak rozhodnutie zodpovedá kritériám
uvedených v § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody vedúce k vyhlásenému rozsudku aj dostatočne, riadne
ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj

so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé/
vecne správne. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej
inštancie za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého

rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje a v podrobnostiach na ne
odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto súd poukazuje
len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty/námietky žalobcov i žalovaných
uvedenýchvodvolaní.Nasprávnostiskutkovýchzisteníaprávnychúvahsúduprvejinštancie,akoanina
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie sú spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolania žalobcov

a žalovaných. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcov i odvolacie námietky žalovaných
a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

35. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (odsek 1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (odsek 2).

36. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

37. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza
bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov. Zákonným
predpokladom vzniku záväzkovo právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia je objektívna fakticita

vzniku majetkovej výhody či prospechu, merateľná a vyjadriteľná v peniazoch. Na vznik právneho vzťahu
z bezdôvodného obohatenia nestačí existencia objektívnych skutočností vzniku majetkovej výhody
určitého subjektu práva bez právneho dôvodu ale musí sa jednať o obohatenie na úkor iného subjektu
práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej peniazmi vyjadriteľnej
miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil,
a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako
predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá aj situáciu,
žeakvydaniebezdôvodnéhoobohatenianiejeobjektívnemožné,prichádzadoúvahypeňažnánáhrada,
teda že vydanie pôvodného predmetu bezdôvodného obohatenia nie je objektívne, fakticky možné.

38. Žalobcovia sa v konaní podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy 12.641,25 eur od žalovaných,
keďže sa títo neoprávnene obohatili o sumu finančných prostriedkov, ktoré žalobcovia vynaložili na kúpu
hnuteľných vecí a stavebného materiálu za účelom uskutočnených prác na dokončenie rozostavanej
stavby. Žalobcovia podaním z 20.12.2012 zobrali žalobu späť v časti 31,37 eur (žalobcami označený

doklad č. 6 - položka WC doska v sume 31,37 eur) a súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/21/2010 -
959 zo dňa 09.12.2022 konanie v tejto v časti zastavil.

39. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vynaložením investícií
do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu

zhodnotenia nehnuteľnosti. Konštatoval, že v danom prípade žalobcami uplatneného nároku ide o ich
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným ako vlastníkom nehnuteľnosti, jej
zhodnotením a to vykonaním stavebných úprav na nej a zariaďovaním žalobcami.40. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve a jej dodatkov, k uzavretiu Kúpnej zmluvy účinne nedošlo a nebol ani žalovanými
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcov. Žalobcovia

boli následne dňa 29.06.2007 vysťahovaní z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Zo súdneho
spisu ďalej vyplýva, že v období po uzatvorení Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do vysťahovania dňa
29.06.2007 žalobcovia vykonali stavebné úpravy v rozostavanom dome ešte vo vlastníctve žalovaných
a za účelom zariaďovania domu, ktorý mienili nadobudnúť do vlastníctva zabudovali do rodinného domu
a vniesli tam hnuteľné veci. Po vysťahovaní žalobcov z predmetnej nehnuteľnosti žalovaní vypratali z

nehnuteľnosti aj hnuteľné veci žalobcov, keďže títo na výzvy žalovaných o ich prevzatie nereagovali, a
následneichuskladnilivofirmeTRIVs.r.o.Žalobcoviaanipotomnavýzvyžalovanýchnaprevzatietýchto
vecí nereagovali. Z obsahu súdneho spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
správne konštatoval, že hoci žalovaní v priebehu konania popierali vydanie súhlasu na uskutočnenie
stavebných prác v rozostavanom dome a zariaďovanie, žalobcom umožnili v dome si zložiť svoje veci a
o prácach vykonávaných v dome mali vedomosť. Toto konštatovanie súdu prvej inštancie je potvrdené

aj výpoveďou žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 03.05.2013, z ktorej vyplýva, že v apríli 2007 žalobcom
odovzdali kľúče od domu, aby si v dome mohli zložiť veci, nakoľko svoj byt predali. Ešte predtým, ako
boli žalobcovia vysťahovaní, začali v dome robiť nejaké úpravy, na tom sa so žalobcom nedohodol, a
to, že v dome robia úpravy zistil hneď, nakoľko žalovaný 1/ chodil na stavbu domu, ktorý sa nachádzal
vedľa domu, ktorí mali kúpiť žalobcovia. Ohľadom týchto úprav so žalobcami nerozprával a keď zistil,

že v dome robia spomínané úpravy a bývajú v ňom, dvakrát ich ústne vyzval na zaplatenie kúpnej
ceny. Uvedené teda potvrdzuje to, že žalovaní mali vedomosť o prebiehajúcich stavebných úpravách
realizovaných žalobcami a je možné konštatovať, že konkludentným spôsobom vyjadrili súhlas s týmito
úpravami, žalobcom ich tolerovali, keďže žalobcom v ich ďalšom realizovaní nebránili a ani neprejavili
svoj výslovný nesúhlas s vykonávanými stavebnými úpravami. To, že žalobcov žalovaný 1/ vyzval na

zaplatenie kúpnej ceny ešte neznamená, že s vykonávanými úpravami jednoznačne nesúhlasil.

41. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že z obsahu výziev na vypratanie hnuteľných vecí vyplýva,
že žalovaní mali záujem žalobcom refinancovať hodnotu zabudovaných vecí a za týmto účelom
sa dohodnúť o spôsobe vyporiadania aspoň čiastočne. Hoci túto skutočnosť žalovaní výslovne v

odvolaní namietali, v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 18.11.2009 ( č.l. 76 ) žalovaní výslovne
uviedli, že majú záujem na uzavretí dohody o vzájomnom finančnom vyrovnaní, a že listom zo dňa
02.07.2007 žiadali žalobcov o predloženie nadobúdacích dokladov k veciam pevne zabudovaným
dovtedy rozostavanej stavby ich rodinného domu. K odporu priložili aj Záznam z rokovania vo veci
vyriešeniazmluvnéhovzťahuzodňa25.06.2007(č.l.77),zktoréhovyplýva,žežalovanípredložilinávrh,

ktorý by obsahoval aj Dohodu o veciach, ktoré boli zo strany kupujúcich namontované do nehnuteľnosti,
stali sa jej súčasťou a tieto by boli riešené prípadným preúčtovaním zo strany kupujúcich predávajúcim.
Žalovaní k odporu priložili aj „Oznámenie vo veci Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.02.2007“
zo dňa 02.07.2007 ( č.l. 80, 81 ) v ktorom žalovaní uviedli, že počas obdobia od uzatvorenia zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve došlo zo stany žalobcov k inštalovaniu a pevnému zabudovaniu hnuteľných

vecí patriacich v ich vlastníctve do rozostavanej stavby rodinného domu žalovaných a súčasne požiadali
žalobcov o fotokópie nadobúdacích dokladov s vyznačením kúpnej ceny, nakoľko majú záujem o dohodu
týkajúcu sa refinancovania týchto zabudovaných veci ako aj škôd, ktoré im vznikli.

42. V predmetnej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že žalobcovia do nehnuteľnosti žalovaných

vložili finančné prostriedky za účelom vykonania úprav nehnuteľnosti žalovaných a umiestnili tam aj
zariadenia. Podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovaným titulom zhodnotenia nehnuteľnosti žalovaných v dôsledku vynaložených investícií žalobcov
do predmetnej nehnuteľnosti je daný. Žalovaní po vysťahovaní žalobcov z ich nehnuteľnosti viackrát
vyzývali žalobcov na prevzatie si svojich vecí, teda vecí, ktoré je možné z domu vydať, vymontovať.

Dôkazom toho je, že tieto veci (kuchynská linka, umývačka riadu, chladnička, mraznička, varná
plynová doska, digestor, kuchynská batéria, 1 ks komby WC, 1 ks kúpeľňové umývadlo zabudované do
kúpeľňovej skrinky so zrkadlom, 1 ks batéria umývadlová, 1ks drevené mlynárske schody) žalovaní z
domuvypratalianásledneuskladnilivspoločnostiTRIVs.r.o.stým,žežalobcoviasiichmôžuvyzdvihnúť
v lehote do 02.12.2012. Žalovaní mali teda vedomosť aj o tom, že v dome zostali ešte aj zabudované veci

žalobcov, ktoré žalobcom nie je možné vydať, keďže žiadali žalobcov o oznámenie, resp. predloženie
dokladov k týmto veciam z dôvodu finančného usporiadania vzťahov. Z uvedeného dôvodu je preto
nedôvodná námietka žalobcov, že nebola splnená základná podmienka bezdôvodného obohatenia, a
to získanie majetkového prospechu žalovaných na úkor žalobcov.43. Žalobcovia v podanom odvolaní namietali, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy Rozhodnutie
2Cz 8/75 v dôsledku čoho dospel k nesprávnej výške bezdôvodného obohatenia, keďže do výšky

bezdôvodného obohatenia sa mali zahrnúť všetky časti, ktorých odstránenie vyžadovalo dodatočné
náklady, ich odstránením došlo k znehodnoteniu týchto vecí, a preto nebol dôvod krátiť výšku
bezdôvodného obohatenia o položky uvedené v bode 20 ods. 1 odôvodnenia rozsudku. Odvolací súd
posúdil aj túto námietku žalobcov za nedôvodnú. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČSR z 25.04.1975,
sp.zn. 2Cz 8/75 vyplýva, že pri úvahách, či je vydanie neoprávneného majetkového prospechu v

zmysle ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyňatím a vrátením veci dobre možné, je nutné
prihliadať k dôsledkom takejto reštitúcie na obidvoch stranách, ako aj na ekonomické hľadisko, aby
nedochádzalo k navráteniu v predošlý stav za cenu podstatného znehodnotenia alebo dokonca zničenia
vecí, ktoré majú byť vrátené, a ktoré by mohli ešte slúžiť vyhovujúcim spôsobom svojmu účelu na
doterajšom mieste. Pri vydaní toho, čo bolo neoprávnene získané je potrebné posúdiť, či vydanie je
dobre možné, ako aj technické možnosti vyňatia už zabudovaných vecí bez ich ďalšieho znehodnotenia

a aj náklady s tým spojené a tiež prípadné riziko ďalších strát. Z obsahu spisu vyplýva, že veci, ktoré
žalobcovia umiestnili do nehnuteľnosti žalovaných, a ktoré žalovaní po vysťahovaní žalobcov vypratali,
bolo možné vymontovať z predmetnej nehnuteľnosti ( kuchynská linka, umývačka riadu, chladnička,
mraznička, varná plynová doska, digestor, kuchynská batéria, 1 ks komby WC, 1 ks kúpeľňové umývadlo
zabudované do kúpeľňovej skrinky so zrkadlom, 1 ks batéria umývadlová, 1ks drevené mlynárske

schody) a tieto veci boli aj následne uskladnené, o čom boli žalobcovia informovaní a vyzvaní na
ich prevzatie. Žalobcovia o tieto veci neprejavili záujem napriek viacerým výzvam žalovaných. Čo sa
týka nákladov spojených s demontážou týchto vecí, tak žalovaní vyzývali žalobcov aby si tieto veci
sami prevzali z nehnuteľnosti, nakoľko žalovaným nevyhovovali, jedná sa o také veci, ktoré podliehajú
individuálnemu vkusu užívateľa, vlastníka nehnuteľnosti. Ak by tak urobili sami žalobcovia, nemuseli

by byť vynaložené náklady na demontáž žalovanými a ekonomické dôvody v súvislosti s vynaložením
nákladov na demontáž vecí sú preto neopodstatnené. Z uvedeného je potom možné vyvodiť záver, že
naturálna reštitúcia týchto vecí bola reálne možná, o čom svedčia faktúry jednak za prepravu, ale aj
uskladnenie vecí a k znefunkčneniu a k znehodnoteniu týchto vecí demontážou v čase ich uskladnenia
nedošlo. Žalobcovia ani počas uskladnenia vecí (do 30.09.2013) nežiadali o ich vydanie ani spoločnosť,

ktorá zabezpečovala ich uskladnenie, a preto boli následne zlikvidované. Ak mali záujem o tieto veci, nič
im nebránilo si ich zobrať. Žalobcovia sa o tieto veci nezaujímali a ani neskontrolovali, či ich demontážou
nedošlo k ich poškodeniu, resp. zničeniu, hoci aj o túto skutočnosť opierajú dôvodnosť svojho odvolania.

44. I podľa názoru odvolacieho súdu k zhodnoteniu nehnuteľnosti, rozostavaného domu žalovaných v

dôsledku vynaložených finančných prostriedkov žalobcov nepochybne došlo, keď v dome po vyprataní
vecí žalobcov zostali ešte iné hodnoty, do ktorých žalobcovia investovali svoje finančné prostriedky, čo
napokon uznali aj sami žalovaní, keď od žalobcov požadovali predložiť doklady za účelom finančného
vysporiadania. Súd prvej inštancie pri posúdení dôvodnosti žalobcami uplatneného nároku, pri určení
výšky zhodnotenia nehnuteľnosti vychádzal z rozpisu položiek uvedených v znaleckom posudku č. X/

XXXX (s. 22 - 24, č. l. 712 - 714 spisu) a tiež z rozpisu položiek, ktoré obsahujú aj ceny jednotlivých vecí
spolu s účtovnými dokladmi (č. l. 123 a nasl.). Uvedené odvolací súd považuje za správne, najmä keď
z týchto položiek vychádzala aj samotná znalkyňa a zohľadnila ich pri určení celkového zhodnotenia
nehnuteľností. Ako cenová kalkulácia sú vo výpočte použité údaje (náklady ) zo zoznamu investícií
žalobcov, ktorých vynaloženie vyplýva z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov na č. l. 17 -

49, 123 - 172 spisu (č.l. 101 znaleckého posudku).

45. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie im mal priznať uplatňovaný nárok
v celom rozsahu s poukazom na tú skutočnosť, že zo znaleckého posudku vyplýva zhodnotenie
nehnuteľnosti vo výške 21.000 eur a uplatňovaný nárok 12.641,25 eur bol v skutočnosti nižší, ako mohol

byť,bezohľadunato,ženiektorépoložkykzhodnoteniustavbynemaliprispieť,takodvolacísúduvádza,
žetakýtonázoržalobcovniejesprávny.Žalobcoviažiadalititulombezdôvodnéhoobohateniažalovaných
priznať len sumu 12.619,59 eur, svoj žalobný návrh po vypracovaní predmetného znaleckého posudku
neupravili, nežiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby a svoj žalobný návrh titulom zhodnotenia
nehnuteľnosti odvodzovali naďalej od jednotlivých položiek (1 - 27) zakúpených vecí, ktoré predložili

v súdnom konaní pred súdom prvej inštancie. Rovnako aj žalovaní nesúhlasili s vyčíslením výšky
bezdôvodného obohatenia súdom prvej inštancie a v tej súvislosti namietali nepoužiteľnosť znaleckého
posudku v predmetnej veci z dôvodov uvedených v bode 20 odôvodnenia tohto rozsudku. Podľa
názoru odvolacieho súdu ani týmto ich námietkam nemožno priznať relevanciu. Znalecký posudok bolvypracovaný za účelom určenia výšky zhodnotenia predmetných nehnuteľností z dôvodu vynaložených
investícií žalobcov, ktoré žalobcovia špecifikovali pod jednotlivými položkami 1 - 27, ku ktorým aj priradili
jednotlivé doklady o ich zakúpení a ktoré aj k žalobe pripojili, resp. ich predložili v konaní pred súdom

prvej inštancie. Na vypracovanie znaleckého posudku a stanovenie všeobecnej hodnoty stavieb, ktorej
ekvivalentomjetrhováhodnota,znalkyňapoužilametódupolohovejdiferenciácie.Odkazomnavyhlášku
MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a § 29 ods. 1 zák. č. 593/2003 Z.z. o
dani z príjmov, znalkyňa konštatovala, že pokiaľ nebola ohodnocovaná nehnuteľnosť v čase zadaných
časových období skolaudovaná, išlo o stavbu nedokončenú a z toho dôvodu nie je možné v pravom

slova zmysle konštatovať, že následnými stavebnými prácami išlo o zhodnotenie nehnuteľnosti ako
takej, ale o dokončovacie práce, ktoré by viedli k užívaniu schopnej nehnuteľnosti, čoho výsledkom
by bolo aj kolaudačné rozhodnutie o povolení práva užívania nehnuteľnosti. Znalkyňa ďalej poukázala
na to, že stav ohodnocovanej nehnuteľnosti (nedokončená stavba, t.z. stav pred kolaudačným
rozhodnutím) nezodpovedá podmienkam pre stanovenie hodnoty zhodnotenia, príp. znehodnotenia
stavby stavebnými prácami, no postupy pre stanovenie hodnoty dokončovacích stavebných prác na

nedokončenej stavbe sú obdobné ako pri stanovení hodnoty zhodnotenia, prípadne znehodnotenia
stavby. Z toho dôvodu pri určení výšky zhodnotenia nehnuteľností, ide v skutočnosti o stanovenie
hodnoty dokončovacích prác. Pre stanovenie technického zhodnotenia nehnuteľnosti bol použitý dátum
29.06.2007,t.j.dátumvysťahovaniažalobcovznehnuteľnosti.Zhodnotenienehnuteľnostinedokončenej
a nezapísanej stavby s ohľadom na investície/náklady žalobcov vynaložené na nehnuteľnosti znalkyňa

určila na sumu 21.000 eur s DPH. Odvolací súd konštatuje, že ani námietky žalovaných voči znaleckému
posudku uvedené už v ich vyjadrení zo dňa 26.04.2022, ktoré sú totožné s námietkami uvedenými
v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť prijaté závery v znaleckom posudku o výške zhodnotenia
nehnuteľnosti s poukazom na dôvody uvedené vyššie, a to ani poukazom na žalovanými označené
vyjadrenie súdnej znalkyne Ing. Ivety Schulzovej zo dňa 10.06.2018, ktorá sama znalecký posudok č.

X/XXXX napokon aj vypracovala dňa XX.XX.XXXX a zhodnotenie nedokončenej a nezapísanej stavby
s ohľadom na investície/náklady žalobcov vynaložených na nehnuteľnosti určila na sumu 21.000 eur
s DPH.

46. Napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne, aj čo sa týka určenia

rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia. Podľa ustálenej judikatúry v prípade hodnôt vynaložených
na cudziu nehnuteľnosť je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených
prostriedkov, ale rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred adaptáciou a po nej, pretože podľa
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť vydané všetko, čo bolo nesprávne získané (I.ÚS
548/2015, I ÚS115/2023). Je preto možné konštatovať, že v prípade nákladov vynaložených na cudziu

nehnuteľnosť nie je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia hodnota vynaložených nákladov, ale to,
o čo sa nehnuteľnosť vynaloženými nákladmi zhodnotila, t.j. rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti pred
vynaložením nákladov a po ich vynaložení. Takéto posúdenie bezdôvodného obohatenia vychádza z
výkladu § 458 ods. 1 v spojení s § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmyslom zákonnej úpravy
bezdôvodného obohatenia je totiž poskytnúť ochranu tomu, kto prišiel o určité majetkové hodnoty.

Zákon však nepočíta s tým, že by ju mal dostať späť v plnom rozsahu, ale iba v takej výške,
o ktorú sa ňou obohatil iný subjekt. Nie je preto rozhodujúce, o akú hodnotu prišiel oprávnený z
bezdôvodného obohatenia, ale o koľko sa tým zvýšila hodnota majetku povinného z bezdôvodného
obohatenia. Pokiaľ totiž podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením, tak ide o povinnosť nadobúdateľa (povinného z bezdôvodného

obohatenia) vydať všetko, čo on získal a nie to, o čo prišiel oprávnený z bezdôvodného obohatenia.
Výška zhodnotenia predmetných nehnuteľností bola určená znaleckým dokazovaním, vyhotoveným
Znaleckým posudkom č. X/XXXX, sumou 21.000 eur. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď
dôvodnosťžalobcamiuplatnenéhonárokupriurčenívýškyzhodnotenianehnuteľnostiposúdilsohľadom
na jednotlivé nákladové položky, z ktorých ako už bolo uvedené vyššie vychádzala i samotná znalkyňa

pri vypracovaní znaleckého posudku. Správne uzavrel, že rozsah vydania bezdôvodného obohatenia
spočíva v rozsahu investícií - nákladov žalobcov do nehnuteľnosti žalovaných. Podľa ust. § 458 ods.
Občianskeho zákonníka má byť vydané všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Zákon
tým má na mysli všetko, čo bolo povinným získané (nie to, čo bolo oprávneným vydané). V danom
prípade preto žalobcovia nemôžu požadovať všetko čo do domu vložili, teda hodnotu investícií, ako sa

dožadovali, ale to, o čo sa týmito investíciami do nehnuteľnosti zvýšila jej hodnota. Len v tomto rozsahu
sa žalovaní bezdôvodne obohatili a do danej výšky sú povinní takéto bezdôvodné obohatenie žalobcom
vydať - poskytnutím peňažnej náhrady. Odvolacie námietky žalovaných napádajúce tak spôsob určenia
rozsahu ako i výšky bezdôvodného obohatenia, sú preto neopodstatnené.47. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pri vyčíslení výšky sumy bezdôvodného obohatenia
žalovaných. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaných v predmetnej veci predstavuje výšku

zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, no keďže žalobcovia žiadali priznať titulom bezdôvodného
obohatenia sumu 12.609,89 eur, ktorá je nižšia ako cena zhodnotenia určená znaleckým posudkom
21.000 eur, súd prvej inštancie postupoval správne, keď adekvátne určil výšku bezdôvodného
obohatenia vychádzajúc z položiek zadaných žalobcami (1 - 27 ), ktoré v súhrne tvorili nimi požadovanú
výšku zhodnotenia nehnuteľnosti, a teda aj výšku bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor

žalobcov. Nákladové položky boli teda adekvátne prenesené do zhodnotenia nehnuteľnosti, keďže súd
prvej inštancie nemohol priznať žalobcom vyššiu sumu bezdôvodného obohatenia ako sami uplatnili v
podanej žalobe. Odvolací súd preto ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalovaných, ktorou vytýkali
napadnutému rozsudku jeho arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť z dôvodu, že súd prvej inštancie pri
vyčíslení bezdôvodného obohatenia žalovaných vychádzal z nákladových položiek žalobcov a nie zo
zhodnotenia nehnuteľnosti.

48. Žalovaní namietali aj, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé na základe
čoho súd dospel k uvedenej sume bezdôvodného obohatenia, a teda z akých položiek pozostáva, a
že nie je zrejmé, prečo len vymenované položky (č. 3, 13, 20, 21, 22, 23, 25 ) v bode 20 odôvodnenia
nebolo možné zahrnúť do zhodnotenia nehnuteľnosti a prečo ostatné (ktoré?) áno, a preto podľa

nich ide o zásadné pochybenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd uvádza, že žalobcovia si žalobou
uplatnili bezdôvodné obohatenie titulom zhodnotenia nehnuteľnosti v sume 12.641,25 eur, ktorú sumu
odvodili od vynaložených nákladov na zhodnotenie, ktoré sú zaevidované pod položkou 1 až 27 nielen
v súdnom spise na čl. 17 až 49 a 123 až 172, ale aj v znaleckom posudku na čl. 22 a 23. Žalobcovia
zobrali žalobu v časti o zaplatenie 31,37 eur (WC doska - položka 6) späť a konanie bolo v tejto časti

zastavené. Žalobcovia teda ďalej zotrvali na sume 12.609,89 eur titulom zhodnotenia nehnuteľnosti. Z
požadovanej sumy zhodnotenia 12.609,89 eur bola súdom prvej inštancie správne odpočítaná suma
5.760,59 eur, ktorá zodpovedá zhodnoteniu nehnuteľnosti o veci, ktoré boli vysťahované žalovanými
z domu spoločnosťou TRIV s.r.o. a následne uskladnené a tieto veci si žalobcovia mohli sami zobrať,
viackrát na to boli žalovanými vyzývaní, čo však neurobili. Predmetné veci si ani po ich vysťahovaní

z domu a následnom uskladnení neodniesli. Ide o veci v hodnote 5.760,59 eur, a to batéria sprchová -
5.944,03 Sk, batéria drezová - 4.722,27 Sk, batéria umývadlová - 2.176,47 Sk ( uvedené v položke č. 3
v sume 12.842,77 Sk), WC kombi (položka č. 13 v sume 3.069,00 Sk), digestor ( položka č. 20 v sume
14.976,00 Sk), kuchynská linka (položka č. 21 v sume 84.253,00 Sk), umývačka riadu, varná doska,
chladnička (položka č. 22 v sume 39.952,00 Sk ), schody mlynárske (položka č. 23 v sume 6.111,00

Sk), kúpeľňové umývadlo (položka č. 25 v sume 12.340,00 Sk). Z požadovanej sumy zhodnotenia
nehnuteľnosti 12.609,89 eur bola ďalej okrem sumy 5.760,59 eur odpočítaná aj suma 210,44 eur,
ktorá predstavuje investície žalobcov súvisiacich s úpravou záhrady, v dôsledku ktorých však nedošlo
k zhodnoteniu domu a ani k zhodnoteniu pozemku. Uvedené vyplýva i zo znaleckého posudku, keď
znalkyňa konštatovala, že v zozname investícií žalobcov, ktorých vynaloženie vyplýva z predložených

dôkazov, sa nevyskytujú investície, ktoré by bolo možné zohľadniť do zvýšenej všeobecnej hodnoty
ohodnocovaných pozemkov. Ide o veci: hnojivo, drevená násada, kvety v sume 289,00 Sk (položka č.
2), lepiaca páska, hubka, maliarska súprava v sume 5.227,73 Sk (ide o časť položky č. 3, t.j. ide o veci,
ktoré neboli vysťahované) a hadica záhradná, čistič v sume 823,00 Sk (položka č. 5). Výsledná suma
6.638,85 eur, ktorá bola žalobcom aj priznaná je rozdielom žalobou uplatnenej sumy 12.609,89 eur a

nižšie uvedených súm podľa konkrétnych položiek uvedených vyššie (12.609,89 - 5.760,59 - 210,44 =
6.638,85 eur ). Z uvedeného vyplýva, že v uvedenej sume 6.638,85 eur, ktorá bola žalobcom priznaná a
jerozdielomžalobouuplatnenejsumy12.609,89euranižšieuvedenýchsúmpodľakonkrétnychpoložiek
(12.609,89 - 5.760,59 - 210,44 = 6.638,85 eur ) je započítané aj zhodnotenie domu titulom úhrady sumy
za OSB dosky - položka 15. Žalovaní v odvolaní namietali, že v prípade OSB dosiek trvajú na tom, že

sa jedná o nárok z titulu zmluvného záväzku v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve
zo dňa 11.05.2007, a teda zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu.
Odvolací súd nemôže uznať ani túto námietku žalovaných za dôvodnú a poukazuje na to, že právny
zástupca žalovaných na pojednávaní dňa 13.03.2013 (č.l. 178) uviedol, že pokiaľ ide OSB dosky, tak
žalovaní uznávajú čiastočne návrh žalobcov vo výške 20.000 Sk s prihliadnutím ich na opotrebenie,

nakoľko sa na tom dohodli v Dodatku 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Námietka žalovaných tak
smerovala k zníženiu hodnoty OSB dosiek opotrebením, no akékoľvek opotrebenie nebolo v konaní
preukázané. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobcovia do nehnuteľnosti žalovaných investovali
za účelom jej zveľadenia a prispôsobenia potrebám ich budúceho bývania v dome po uzavretí kúpnejzmluvy, a to s vedomím a v tomto prípade aj so súhlasom žalovaných, ktorí OSB dosky sami dodali
a žalobcovia im za ne aj zaplatili. Podľa ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít môže dostatočný
právny dôvod investície na vec (nehnuteľnosť) osoby predstavovať napríklad jej daný neformálny (ústny)

prísľub budúceho prevodu nehnuteľností, ktorý odpadne, akonáhle vlastník prísľub odvolá, prípadne
odmietne nehnuteľnosti predať, alebo ak sa vytvorí taký stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude
realizovaná (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 20.5.2009 sp. zn. 3 Cdo 3312/2007,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 18.12.1997 sp zn. 2 Cdon 944/1997). Odvolací súd
dáva do pozornosti, že za dostatočný právny dôvod vynaloženia investícii na nehnuteľnosť v tomto

smere, t.z. z pohľadu naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia vzniknutého z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, súdna prax považuje nielen zmluvu o budúcej zmluve, ale aj vzájomnú dohodu
účastníkov využívaní domovej nehnuteľnosti na tento účel, na základe ktorého sa investujúca osoba
podieľa nielen na zabezpečení nehnuteľnosti, ale aj na jej stavebných úpravách, za účelom získania či
skvalitnenia priestorov na bývanie.

49. Pokiaľ žalovaní namietali, že žaloba mala správne znieť na vydanie vecí zanechaných v
nehnuteľnosti žalovaných, keďže predmet bezdôvodného obohatenia spočíval v kúpe hnuteľných vecí a
stavebného materiálu, tak znenie žaloby je výlučným oprávnením žalobcov, o ktorej súd prvej inštancie
aj riadne rozhodol. Žalovaní v odvolaní tiež namietali, že žalobcovia až podaním zo dňa 3.6.2021 na
základevypracovanéhoznaleckéhoposudkuč.X/XXXXzačaliuplatňovaťsvojnárokztituluzhodnotenia

nehnuteľnosti, čo je potrebné považovať za zmenu žaloby, keďže hodnota vynaložených finančných
prostriedkov do nehnuteľnosti je odlišná od hodnoty zhodnotenia nehnuteľnosti (zmenený žalobný titul)
a súd prvej inštancie o tejto zmene žaloby nerozhodol. Odvolací súd neprisvedčil ani tejto námietke
žalovaných a za správnu považuje konštatáciu súdu prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že v
priebehu konania nedošlo k zmene žaloby, a že vyjadrenia žalobcov týkajúce sa uplatňovaného nároku

voči žalovaným v priebehu celého konania považuje za konzistentné. Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 140 ods. 1 vymedzuje čo sa rozumie zmenou žaloby. Ide o kvantitatívnu zmenu, za ktorú
sa považuje rozšírenie žalobného návrhu (petitu), a teda žalobca požaduje viac, ako žiadal v pôvodnom
návrhu. Za zmenu žaloby možno považovať aj kvalitatívnu zmenu v žalobnom návrhu, keď žalobca žiada
niečo iné, napr. namiesto vydania veci sa domáha zaplatenia. Zmenou žaloby je aj podstatná zmena

alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 C.s.p.) a v tomto prípade
žalobca opiera svoj nárok nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok. Ide o zmenu v
právnej kvalifikácii v dôsledku zmeny skutkového stavu. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci
nejedná. Nielen z podanej žaloby ale aj zo všetkých podaní žalobcov vyplýva, že sa od žalovaných
domáhali zaplatenia nimi uvedenej sumy titulom bezdôvodného obohatenia žalovaných a to z dôvodu,

že žalobcovia do nehnuteľnosti žalovaných investovali finančné prostriedky za účelom uskutočnenia
prác a vloženia zariadení do domu žalovaných, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť žalovaných zhodnotila
o tieto vynaložené investície žalobcov. V predmetnej veci preto nešlo o zmenu v skutkovom stave,
hoci došlo k zmene právneho dôvodu. Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod
hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá. Prekročením návrhu a porušením

dispozičného princípu by bolo priznanie iného plnenia ako toho, ktoré žalobcovia v žalobnom petite
požadovali, alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu, ako toho, ktorý tvrdili žalobcovia
v žalobe a bol predmetom dokazovania v súdnom konaní. Súd prvej inštancie preto postupoval správne,
keď nerozhodol o zmene žaloby, nakoľko v priebehu konania k zmene žaloby nedošlo, v dôsledku
čoho neprichádzalo do úvahy ani žalovanými namietané premlčanie nároku žalobcov. Postupom súdu

prvej inštancie preto nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a ani týmto procesným postupom
nebolo žalovaným znemožnené, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

50. Žalovaní namietali aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/, nakoľko nebolo preukázané,

že by žalobcovia (ako fyzické osoby) vynaložili finančné prostriedky na kúpu tovarov a služieb, čo
vyvodzovali z faktúry č. XXXX-XX-XX/X zo dňa 20.6.2007 na sumu 344.857,70 Sk, ktorej úhradu
realizoval podnikateľský subjekt W. N., R.: XXXXXXXX, Š. X, XXX XX Z., ktorý v tom čase používal
podnikateľský účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. I faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.5.2007 na sumu
39.952 Sk bola uhradená týmto podnikateľským subjektom (potvrdenie banky zo dňa 31.5.2007) za

spotrebiče WHIRLPOOL (položka 22), ako aj faktúra č. XXXXXXX zo dňa 21.5.2007 na sumu 26.844 Sk
(potvrdeniebankyzodňa4.6.2007)zadodávkuamontážzabezpečovaciehosystému-ALARM(položka
24). I podľa názoru odvolacieho súdu aktívna vecná legitimácia žalobcov v konaní nebola spochybnená
faktúrou č. XXXX-XX-XX/X zo dňa 20.6.2007 na sumu 344.857,70 Sk, ktorú mal vystaviť podnikateľskýsubjekt W. N.. Táto faktúra bola vystavená dňa 20.06.2007, nebola však podpísaná a opatrená pečiatkou
vystaviteľa faktúry a v tento deň bolo zrejmé, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo na základe zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaní následne žalobcov vypratali z domu

a žalovaní mali záujem na finančnom vysporiadaní sa so žalobcami z dôvodu vnesených investícií do
tohto domu, o čom svedčí aj to, že žalovaní viackrát vyzývali žalobcov, aby predložili doklady k týmto
veciam. Zo spisu je tiež zrejmé, že boli vypracované i návrhy za účelom finančného vysporiadania
sa medzi stranami sporu, no k uzavretiu dohody medzi nimi nedošlo. Podľa názoru súdu odvolacieho
súdu sa jednalo o podklad, resp. nejaký koncept faktúry slúžiaci pre vzájomné vysporiadanie vzťahov

medzi stranami sporu, resp. podklad k návrhu dohody o urovnaní, čo vyplýva aj z obsahu súdneho
spisu. Pokiaľ žalovaní spochybňovali aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov aj faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 23.5.2007 znejúcej na sumu 39.952 Sk, za spotrebiče WHIRLPOOL (položka 22) odvolací súd
uvádza, že suma za tieto veci nebola započítaná súdom prvej inštancie do zhodnotenia domu, a teda
nebola zohľadnená pri výpočte bezdôvodného obohatenia žalovaných, keďže tieto veci boli žalovanými
vysťahované z domu spoločnosťou TRIV s.r.o. a následne uskladnené. Čo sa týka položky č. 24, ktorá

zahŕňa dodávku a montáž zabezpečovacieho systému - ALARM - faktúra č. XXXXXXX zo dňa 21.5.2007
na sumu 26.844 Sk, tak zo spisu nepochybne vyplýva, že táto faktúra bola uhradená z účtu uvádzaného
žalovanými, a to z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, o čom svedčí výpis z internetbankingu osvedčujúci
pohybnatomtoúčte-prevodnaúčetvystaviteľafaktúry.Žalovanívšakžiadnymspôsobomnepreukázali,
že číslo tohto účtu je priradené podnikateľskému subjektu uvedenému na faktúre ako odberateľovi, a to

W. N., R.: XXXXXXXX, Š. X, XXX XX Z.. Ak by to tak aj bolo, žalobcovia 1/ a 2/ sú manželia, v konaní
nebolo preukázané, že by mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda v konečnom
dôsledku došlo k úbytku z ich spoločného majetku. Ešte je potrebné dodať, že existencia alarmu na
dome spochybnená nebola, žalovaná 2/ na pojednávaní 22.05.2013 uviedla, že alarm v dome bol no
nevie sa vyjadriť, či ho dali urobiť žalobcovia alebo oni.

51. Odvolací súd považuje za správne a v súlade so zákonom rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o
trovách konania, keď nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu. Obidve sporové
strany v odvolaní uviedli, že napádajú aj súvisiaci výrok III. o trovách konania, no neuviedli žiaden
dôvod, ktorým by spochybnili správnosť výroku o trovách konania a odvolanie v tomto smere vôbec

neodôvodnili. Žalobcovia sa pôvodne domáhali od žalovaných zaplatenia sumy 12.641 eur, neskôr
zobrali žalobu v časti o zaplatenie 31,37 eur späť z dôvodu, že túto sumu si uplatnili neoprávnene, a
preto svojim konaním zapríčinili, že konanie bolo v tejto časti zastavené. Žalobcovia boli teda úspešní
vo výške 6.638,85 eur - 52,51 % a neúspešní vo výške 6.002,15 eur - 47,48 %. V konečnom dôsledku
boli teda žalobcovia úspešní len v nepatrnej časti, a to vo výške 5 %.

52. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je možné považovať za svojvoľné alebo zjavne
neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivé súdne konanie a na
súdnu ochranu. Odvolací súd tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutiasúdprvejinštanciezrozumiteľnýmspôsobomuviedoldôvody,prektoréžalobuzamietol.Ako

vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalobca ako odvolateľ sa s právnym názorom
súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

53. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že
z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za
odňatiemožnostikonaťpredsúdomvžiadnomprípadenemožnopovažovaťto,žesúdneodôvodnilsvoje

rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo
dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces
totiž nepatrí právo účastníka konania (strany sporu), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania
(strana sporu) pred všeobecným súdom úspešný, t.zn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami

a ani právo účastníka konania (strany sporu) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 50/04).54.Nazákladeuvedeného,obsahodvolaniažalobcovaanižalovanýchnebolpretospôsobilýspochybniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom
uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych
záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1
C.s.p.).

55. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Ani jedna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní
úspešná, a preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol ani jednej zo strán sporu.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).