Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120211198
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2023:8120211198.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., Fibichova
11, 040 01 Košice, proti žalovanej: Obec Lemešany, IČO: 00327344, Lemešany 186, 082 03 Lemešany,
právne zastúpeného: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s.r.o., Masarykova 13,
080 01 Prešov, o zaplatenie 5.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 5.000,- € odo dňa 02.09.2020 do jej zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy vo výške 5.000,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.09.2020 do zaplatenia,
a náhrady trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. E. zapísanej na LV č. XXX ako parcela C-KN F. XXX/X - ostatné plochy
o výmere 1000 m2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaná mu zabraňuje vo vstupe na

nehnuteľnosť, užíva vyššie uvedenú nehnuteľnosť ako športový areál – futbalové ihrisko bez toho,
aby poskytovala žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti akékoľvek protiplnenia
za jej užívanie. Z legendy územného plánu obce vyplýva, že žalovaná užíva nehnuteľnosť žalobcu
ako rekreačné územie a na šport. Žalobcovi je pevným oplotením a zámkom zabránené vo vstupe
a užívaniu predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu, že na tejto nehnuteľnosti sa nachádza časť futbalového
ihriska vo vlastníctve a užívaní žalovanej. Žalovaná sa užívaním predmetnej nehnuteľnosti bezdôvodne
obohacuje na úkor žalobcu. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 21.08.2020 na úhradu sumy vo

výške 5.000,- € za 2 roky spätne odo dňa doručenia tejto výzvy. Výška tejto sumy zodpovedá súčinu
rozsahu výmery nehnuteľnosti a sumy 2,50 € ročne za 1 m2. Predmetná výzva bola žalovanej doručená
25.08.2020. Žalobca sa tak domáha peňažného plnenia za obdobie od 25.08.2018 do 24.08.2020.
Pri určení výšky požadovaného plnenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 148/2015 vyhotoveného
znalcom, Ing. Igorom Molitorisom. Žalobca uviedol, že uplatnený nárok je čo do výšky v danom mieste
a čase s prihliadnutím na účel a spôsob užívania nehnuteľnosti primeraný, ba dokonca nižší, než by bol
žalobca oprávnený požadovať. Odplata za užívanie cudzej nehnuteľnosti sa pohybuje vo výške 10 %

z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti ročne.2. Tunajší súd vydal dňa 08.10.2020 platobný rozkaz, č.k. 8C/88/2020-49, ktorým žalovanú zaviazal na
zaplatenie sumy 5.000,- € s prísl., a proti ktorému podala žalovaná včas odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu uznesením tunajšieho súdu zo dňa 27.10.2020, č.k. 8C/88/2020- 63.

3. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že žalobcovi v mesiaci júl a august 2020 písomne oznámila, že
dotknuté nehnuteľnosti, vrátane pozemku vo vlastníctve žalobcu nadobro opustila. Bolo tak upustené
od akéhokoľvek ďalšieho užívania pôvodného obecného športového areálu, ktorý bol postavený pred
rokom 1989. Uvedené nekorešponduje s tvrdením žalobcu, že mu zabraňuje vo vstupe na jeho

nehnuteľnosť a žalobca svoje tvrdenie nijakým dôkazom ani neosvedčuje. Paradoxne zo žaloby a tiež
z predžalobnej výzvy žalobcu priamo vyplýva, na čom mu záleží, a zjavne to nie je záujem na užívaní
nehnuteľnosti. Nikde v texte predžalobnej výzvy, či žaloby, totiž nie je spomenuté, že by žalobca
požadoval, aby v prípadnom protiprávnom stave „okupácie“ pozemku v jeho vlastníctve bez právneho
titulu nepokračovala. Žalobca však len cyklicky opakuje svoje nároky s ďalšími žalobami na peňažné
plnenie. Skutková situácia je taká, že nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu po ich opustení obec

dlhodobo neužíva, preto žalobcovi nesvedčí ani ním nárokované právo na protiplnenie za ich užívanie.
Pozemok aktuálne neslúži pôvodnému účelu. Žalobca dokonca v minulosti nechal poorať športovisko.
Po rozhodnutí súdu žalobca nevykonal ako vlastník také úkony, ktorými by vo vzťahu ku komukoľvek v
prírode ukázal, že ide o pozemok v jeho súkromnom vlastníctve. Žalovaná namietala aj samotnú výšku
požadovaného plnenia, nakoľko znalec pri posudzovaní vychádzal z ceny stavebných pozemkov, no

pozemok vo vlastníctve žalobcu nie je stavebným pozemkom a podľa územného plánu obce, je plochou
určenou na iný účel využitia. Žalovaný z dôvodu právnej istoty taktiež vzniesla námietku premlčania
celého nároku.

4. Žalobca v replike predložil fotodokumentáciu vyhotovenú dňa 10.10.2020 a 12.10.2020, z ktorej má

vyplývať, že žalobcovi je pevným oplotením a zámkami zabránené vo vstupe a užívaniu nehnuteľnosti.
Žalovaná až okamihom odstránenia oplotenia v novembri 2020 na základe výzvy zo dňa 20.10.2020
umožnila žalobcovi užívať dotknutú nehnuteľnosť v plnom rozsahu. Žalobca dodal, že žalovaná účelovo
opomína to, že v tomto súdnom konaní sa domáha peňažného plnenia za obdobie už uplynuté
a teda okolnosti ohľadom usporiadania vlastníckych a užívacích vzťahov do budúcna nemajú žiaden

právny význam pre rozhodnutie o jeho nároku. Pripomenul, že žalovaná sa už v konaní vedenom
Okresným súdom Prešov pod sp.zn. 12C/230/2011 bránila voči vyprataniu nehnuteľnosti, na ktorých
sa nachádzala časť futbalového ihriska. Žalovaná aj po ukončení predmetného súdneho konania
sa dlhodobo bránila argumentujúc tým, že na užívanie nehnuteľností má právny titul v podobe
zákonného vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z.. Na uvedenej argumentácii zotrvala

aj v neskorších konaniach. Žalovaná sprístupnila nehnuteľnosť a odstránila oplotenie až pod ťarchou
vzniknutej skutkovo-právnej situácie, ktorá bola pre žalovaného nepochybne finančne neudržateľná.
Odhliadnucodvyššieuvedenéhobolažalovanáupozornenánaskutočnosť,ževsúvislostisdefinitívnym
vyriešením vzájomných vlastníckych a užívacích vzťahov medzi žalobcom a žalovanou ako vlastníkom
futbalového ihriska, mala začať konanie o nariadení pozemkových úprav. V zmysle § 3 zák. č. 66/2009

Z.z. sa toto konanie začína na žiadosť vlastníka stavby, čo je v tomto prípade žalovaná, a teda
žalobcovi právne normy neumožňujú zahájiť tento proces. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na znalecký
posudok č. 176/2016 zo dňa 06.12.2016 vyhotovenom v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp.zn. 9C/195/2014 v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorom znalec G. H. I. stanovil všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti, ako aj výšku nájomného za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve J. B.. Znalecký

ústav vo svojom posudku č. 33/2019 akceptoval vyššie uvedený znalecký posudok, pričom konštatoval
tolerovateľné rozdiely medzi jeho znaleckým posudkom a znaleckým posudkom č. 176/2016. Žalobca
taktiež uviedol, že žalovanou vznesená námietka premlčania je neurčitá a zmätočná, a preto k nej nevie
zaujať relevantné stanovisko.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne
jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal
nový majiteľ zaťaženého pozemku nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. V tejto
súvislosti poukázala na zjednocujúci záver Najvyššieho súdu SR zverejneného v Zbierke stanovísk č.
8/2016 ako rozhodnutie pod č. 73. Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

zo dňa 03.12.2020, sp.zn. 4Co/98/2019, v identickej právnej veci. Z dôvodu absencie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu je potrebné žalobu zamietnuť.6. Žalobca v podaní zo dňa 23.03.2021 uviedol, že v predmetnom súdnom konaní sa žalobca
domáha voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaná užívala v rozhodnom
období pozemok žalobcu bez toho, aby mu poskytla akúkoľvek odplatu. V rozhodnom období, za

ktoré sa žalobca domáha peňažnej náhrady nebola K. B. ani len vlastníčkou predmetného pozemku
a medzičasom zomrela. Ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. existoval medzi
právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou nájomný vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa
19.10.2004 a preto nemohli byť naplnené všetky zákonom požadované podmienky pre vznik zákonného
vecného bremena v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona, teda nemohlo dôjsť ku vzniku

zákonného vecného bremena. K rovnakému právnemu názoru dospel aj Krajský súd v Prešove
v obdobných právnych veciach (sp.zn. 17Co/67/2019, 20C/63/2019, 12Co/31/2020, 5Co/113/2019).
Žalobca poukázal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalovaný odkazuje, sa zaoberá
výkladom zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Kým pri zákone č.
182/1993Z.z.jevecnébremenozriadenéakotrvalé,takprizákoneč.66/2009Z.z.sanaopakustanovuje
povinnosť vykonať konkrétne kroky k trvalému vysporiadaniu majetkových vzťahov a k zániku vecného

bremena. Neprijateľnosť analogického výkladu zákona o vlastníctve bytov vo vzťahu k prejednávanej
veci pritom vyplýva aj z rozhodovacej praxe všeobecných súdov (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa
23.04.2015, sp.zn. 4MCdo/2/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.06.2019, sp.zn.
3Co/102/2018, rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.01.2020, sp.zn. 25C/61/2019). Teda
pokiaľ by sa aj vychádzalo z premisy, že náhrada by mala žalobcovi patriť titulom zriadenia vecného

bremena, tak aj táto náhrada by musela mať charakter opakujúceho sa plnenia. Názor žalovanej, že
finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazová, je prekonaný, o čom svedčí aj nález
Ústavného súdu SR zo dňa 12.10.2016, sp.zn. PL. ÚS 42/2015. Napriek tomu, že v predmetnom
náleze ústavný súd skúmal a priori súlad ustanovení zákona o tepelnej energetike s Ústavou SR
aDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,samotnýústavnýsúduznalaplikáciusvojho

právneho názoru aj v ďalších zákonoch, ktoré sa nijako nezaoberajú otázkou náhrady za zriadenie
vecného bremena, pričom v tejto súvislosti ako príklad spomenul § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z..
Odkaz žalovanej na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.12.2020, sp.zn. 4Co/98/2019,
proti ktorému podala dovolanie, je irelevantný a bezpredmetný. Krajský súd v predmetnom rozhodnutí
považoval za nosný pilier pre odôvodnenie svojho právneho názoru uznesenie Ústavného súdu SR

zo dňa 28.10.2020, sp.zn. IV. ÚS 539/2020. Ústavný súd sa však nezaoberal otázkou dôležitou pre
právne posúdenie predmetnej veci, teda či ma náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva charakter
jednorazovej odplaty alebo opakujúceho sa plnenia, ale tým, či tu vôbec boli dôvody pre prípustnosť
dovolania, a teda nepodal žiaden vlastný právny názor vo veci samej. Ani Najvyšší súd SR sa v uznesení
napadnutom ústavnou sťažnosťou nezaoberal otázkou vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu a dovolanie odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti. Žalobca ďalej uviedol, že priznanie ochrany
zodpovedajúcej vecnému bremenu automaticky po zániku nájomného vzťahu, by tak nepochybne
vyvolalo hromadné vypovedanie zmlúv (napr. nájomných zmlúv) zo strany samospráv, pre ktoré by bolo
nesporne ekonomicky výhodnejšie zriadiť zákonné vecné bremeno vo vzťahu k pozemkom a poskytnúť
ich vlastníkom takzvanú jednorazovú náhradu, než zotrvať v tomto nájomnom vzťahu, či dokonca

uhrádzať kúpnu cenu za účelom definitívneho riešenia vzťahov. Uvedený výklad by popieral účel a cieľ
zákona. Žalovaná svojim správaním cieľ stanovený zákonom nikdy naplniť nechcela, nakoľko obec
nemala celých 11 rokov reálnu snahu o trvalé riešenie.

7. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 01.10.2021, č.k. 8C/88/2020-141, žalobu zamietol a žalobcovi uložil

povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení súd konštatoval v danom
prípade na základe zákona č. 66/2009 Z.z. účinného od 01.07.2009 došlo k zriadeniu vecného bremena
zaťažujúceho vlastníka pozemku v prospech vlastníka stavby, a to po ukončení nájomnej zmluvy z roku
2004, ktorá mala zaniknúť k 31.12.2009, t.j. až po nadobudnutí účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z..

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 27.04.2023, sp.zn. 22Co/6/2022, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okrem iného v ňom
uviedol, že ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. existovala medzi vlastníkom pozemku - právnou
predchodkyňou žalobcu a žalovanou nájomná zmluva na prenájom týchto pozemkov na dobu neurčitú s
výpovednou dobou. Zákon č. 66/2009 Z.z. rešpektuje úpravu takýchto vzťahov. Pokiaľ by však súkromná

úprava takýchto vzťahov ku dňu účinnosti zákona neexistovala, tento „nelegálny vzťah“ sa nahrádza
vzťahom vyplývajúcim „ex lege“ vzniknutým vo verejnom záujme, a to zriadením vecného bremena.
Odvolaciemu súdu sa javí, že v danom prípade vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. medzi
právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou nevzniklo. Tým, že nájomný vzťah mal skončiť po uplynutívýpovednej doby, tento vzťah nemal ani zákonnú a ani súkromnú formu úpravy. Preto žalovaná by
užívala tieto nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Žalobca medzičasom nadobudol na základe darovacej
zmluvy geometrickým plánom vyčlenený pozemok, vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodnej

vlastníčky tohto pozemku. Za týchto okolností by za užívanie pozemkov žalovanou vzniklo žalobcovi
právo na primeranú náhradu. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť žalobný nárok žalobcu
v súlade s vyššie prezentovaným právnym názorom odvolacieho súdu a pokiaľ tento dospeje k záveru
o dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kvantifikuje právo na primeranú
náhradu za užívanie jeho pozemkov bez právneho dôvodu.

9. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s vyjadreniami strán konania, listinami (LV na č.l. 10;
územný plán obec E. na č.l. 11-13; fotodokumentácia na č.l. 14-17; výzva na uhradenie náhrady za
užívanie nehnuteľnosti na č.l. 18 s podacím lístkom; znalecký posudok č. 148/2015 na č.l. 20-26;
rozsudok KS v Prešove, č.k. 6Co/30/2019-417, na č.l. 27-30; oznámenie žalovaného zo dňa 29.07.2020
na č.l. 56; odpoveď žalovaného zo dňa 26.08.2020 na č.l. 57; dokumentácia oplotenia a zámku zo

dňa 10.10.2020 a 12.10.2020; rozsudok KS v Prešove, č.k. 4Co/98/2019-284, na č.l. 97-102; znalecký
posudok č. 149/2015 na č.l. 367-373; znalecký posudok č. 209/2016 na č.l. 374-382; znalecký posudok
č. 176/2016 na č.l. 383-391; znalecký posudok č. 33 na č.l. 392-420), obrazovým záznamom, zistil tento
skutkový stav:

10. Z LV č. XXX, k.ú. E., súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely CKN č. XXX/X - ostatné
plochy o výmere 1000 m2, ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy z roku 1997, ktorá bola
zavkladovaná v katastri nehnuteľností v roku 2010.

11. Nebolo sporné, že podľa územného plánu obce E., je predmetná nehnuteľnosť určená na rekreáciu

a šport.

12. Znaleckým posudkom č. 148/2015 vyhotovenom znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností, G. G. A., dňa 13.07.2015 za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti – pozemku parcela KN č. XXX/X, k.ú. E. bola stanovená všeobecná hodnota tohto

pozemku metódou polohovej diferenciácie ku dňu 30.06.2015 vo výške 28.600,- € po zaokrúhlení.
Znalec vo svojom posudku uvádza, že parcela č. XXX/X sa nachádza v obytnej časti v uličnej zástavbe,
územným plánom obce určenej na individuálnu bytovú výstavbu.

13. Žalovaná v liste zo dňa 26.08.2020 oznámila žalobcovi, že počnúc dňom právoplatnosti súdneho

rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo dňa 07.11.2018, sp.zn. 28C/257/2014, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.05.2019, sp.zn. 6Co/32/2019, opustila predmetnú nehnuteľnosť
a upustila od ďalšieho užívania tej časti obecného športového areálu, ktorý bol v minulosti postavený
na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, z čoho aj po delimitácii majetku štátu na obce vyplynuli
predchádzajúce sporové konania proti obci o vydanie nehnuteľnosti a zaplatenia.

14. Žalobca v liste zo dňa 20.10.2020 adresovanom žalovanej vyzval na odstránenie oplotenia
prechádzajúceho okrem iných aj cez parc. CKN č. XXX/X, k.ú. C.. V podaní uviedol, že dňa 15.10.2020
sa uskutočnilo na obecnom úrade rokovanie, na ktorom sa žalovaná vyjadrila, že nemá záujem užívať
spornú nehnuteľnosť na športové a rekreačné účely. Ďalej predmetom rokovania bolo odstránenie

oplotenia tvoriaceho príslušenstvo futbalového ihriska vlastníctve obce ktoré prechádza cez predmetný
pozemok a z uvedeného dôvodu tak bráni v riadnom a nerušenom užívaní nehnuteľnosti. V tejto
súvislosti sa žalovaná mala vyjadriť, že na základe osobitnej výzvy je ochotná odstrániť predmetné
oplotenie v rozsahu, v akom prechádza cez pozemok.

15. Znaleckým posudkom č. 176/2016 vypracovanom inžinierom H. I. bolo stanovené nájomné za
užívanie parcely CKN č. XXX/X o výmere 1000 m2, k.ú. C., (t.j. parcely bezprostredne susediacej so
spornou parcelou) za roky 2011 – 2017 v rozsahu od 5,82048 €/deň až do 6,4055 €/deň.

16.Znaleckýústav,TechnickáuniverzitavKošiciachvosvojomposudkuč.33zodňa06.06.2018stanovil

všeobecnú hodnotu parcely CKN č. XXX/X, k.ú. C., vo výške 25.600,- € a nájomné za roky 2011 – 2014
v rozmedzí od 2,0670 €/m2/rok do 2,2590 €/m2/rok.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd vec takto právne posúdil:Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, tento zákon

upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo
vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa
osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Tento zákon sa primerane vzťahuje aj na
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov

vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná
zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou

je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.18. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu za užívanie jeho pozemku, a to parcely registra č.
KN C XXX/X - ostatné plochy o výmere 1000 m2 zapísanej na LV XXX v k.ú. E. za obdobie od 25.08.2018

do 24.08.2020 v celkovej sume 5.000,- € titulom bezdôvodného obohatenia.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
nachádzajúcej sa v k.ú. E., okres L., zapísanej na LV č. XXX, ako parcela C-KN č. XXX/X - ostatné plochy
o výmere 1000 m2. V predmetnom konaní nebolo sporné, že na pozemku žalobcu sa v rozhodnom

období nachádzala stavba žalovanej - športové ihrisko, ktoré na ňu prešlo delimitáciou štátneho majetku.
Spor medzi stranami nebol ani v tom, že užívanie ihriska za žalované obdobie (25.08.2018 - 24.08.2020)
nebolo medzi stranami riešené zmluvným vzťahom.

20. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 6Co/32/2019-417, vyplýva, že v minulosti matka žalobcu,
K. B., zmluvou zo dňa 19.10.2004 prenajala obci E. predmetný pozemok, vtedy ako súčasť väčšieho

celku (parc. č. XXX/X o výmere 4.466 m2). Krátko pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,
právna predchodkyňa žalobcu dala obci výpoveď z nájomnej zmluvy listom z 28.05.2009, doručeným
15.06.2009, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (01.07.2009) trval nájomný vzťah.

21. Súd prvej inštancie je v predmetnej veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že ku dňu

účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. existovala medzi vlastníkom pozemku - právnou predchodkyňou
žalobcu a žalovanou nájomná zmluva na prenájom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania, na
dobu neurčitú s výpovednou dobou. V danom prípade vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z.
medzi právnou predchodkyňou žalobcu a žalovanou nevzniklo. Tým, že nájomný vzťah mal skončiť po
uplynutí výpovednej doby, tento vzťah nemal ani zákonnú a ani súkromnú formu úpravy, a preto žalovaná

užívala tieto nehnuteľnosti, ku ktorým neexistoval nájomný vzťah bez právneho dôvodu. Žalobca
medzičasom nadobudol na základe darovacej zmluvy geometrickým plánom vyčlenený pozemok, a tým
pádom vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodnej vlastníčky tohto pozemku, čo zakladá aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu na domáhanie sa vydania bezdôvodné obohatenia. Žalovaná teda užívala
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v rozhodnom období bez právneho dôvodu, a preto na strane

žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, pričom v prípade užívania nehnuteľnosti sa
bezdôvodné obohatenia nahrádza v peniazoch. To že žalovaná užívala spornú parcelu v rozhodnom
období vyplýva z fotodokumentácie a výzvy žalobcu zo dňa 20.10.2020 adresovanej žalovanej. Až
odstránením oplotenia mohol žalobca nerušenie užívať spornú nehnuteľnosť. Okrem toho samotná
žalovaná oznámila žalobcovi, že opustila spornú nehnuteľnosť, až po dátume konca rozhodného

obdobia, za, ktoré si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

22. Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesla žalovaná. Občiansky zákonník
rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má
subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo

iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. §
107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca si v konaní uplatnila nárok za obdobie od
25.08.2018 do 24.08.2020, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 24.09.2020. Z úradnej činnosti
má súd vedomosť, že žalobca si voči žalovanej opakovane uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (napr. konania vedené pod sp.zn. 13C/221/2014, 24C/144/2016), a preto už 25.08.2018
(prvý deň obdobia, za ktorý si uplatňuje nárok) musel mať vedomosť, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčaný by teda bol nárok od 25.08.2018 do 23.09.2020
(24.09.2020 bola podaná žaloba), čo je 31 dní, keďže žaloba by musela byť podaná 25.08.2020. V čase
od 27.03.2020 do 30.04.2020 však premlčacia doba neplynula v súlade so zákonom č. 62/2020 Z.z. o
niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, čo je 34 dní. Nárok teda nemôže byť

premlčaný. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, tak žaloba bola podaná v rámci 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby.23. Čo sa týka samotnej výšky bezdôvodného obohatenia, žalobca si uplatnil sumu 5.000,- € [(2,50
€/m2/rok x 1000 m2) x 2 roky]. Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala, že nárok nie je dostatočne
preukázaný najmä vzhľadom k tomu, že znalec v posudku č. 148/2015 vychádzal pri posudzovaní výšky

hodnoty stavebných pozemkov, no pozemok je podľa svojho určenia - ostatné plochy a podľa územného
plánuobceplochouurčenounainýúčelvyužitia.Ztohtodôvodunavrhlavykonaťdokazovanieposudkom
znaleckého ústavu vyhotovenom v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9C/195/2014.
Technická univerzita v Košiciach stanovila vo svojom znaleckom posudku č. 33 všeobecnú hodnotu
parcely nachádzajúcej sa v rámci toho istého športového areálu a susediacej so spornou parcelou

s výmerou 1000 m2 k 9.11.2018 vo výške 25.600,- € a zároveň výšku nájomného za roky 2011-2014,
ktorá sa pohybovala v rozmedzí od 2,07 €/m2 až do 2,26 €/m2. Po zohľadnení všeobecne známeho
faktu, že od roku 2014 má hodnota nehnuteľností a nájmov stúpajúcu tendenciu, okrem iného aj
z dôvodu inflácie, sa súdu javí žalobcom uplatnená suma ako primeraná. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 10.07.2019 č.k. 24C/144/2016-251, ktorý
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30.11.2020, sp.zn. 8Co/123/2019, priznal žalobcovi

spornej parcely bezdôvodné obohatenie za jej užívanie vo výške 5.000,- € a to dokonca za skoršie
obdobie (26.07.2014 - 25.07.2016). Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalovaná nenavrhla v rámci
lehoty sudcovskej koncentrácie vykonať v prejednávanej veci znalecké dokazovanie, ktoré by stanovilo
výšku nájomného za žalované obdobie, keďže posudky vypracované v konaní vedenom pod sp.zn.
9C/195/2014 sa týkali iného rozhodného obdobia. Z obdobných dôvodov súd zamietol aj návrh žalovanej

na vypočutie znalcov, ktorí vypracovali posudky v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/195/2014. Žalovaná
navrhla tieto dôkazy až na pojednávaní, pričom o obsahu znaleckých posudkov mala vedomosť
nepochybne skôr. Okrem toho vzhľadom na právoplatný rozsudok vydaný vo veci sp.zn. 24C/144/2016,
súd považuje vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania v tejto veci za nehospodárne.

24. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov, obhliadkou na mieste samom,
nakoľko vykonanie týchto dôkazov nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci. Okrem toho
žalovaná neoznačila ani konkrétne osoby, ktorých by mal súd vypočuť ako svedkov. Rovnako z jej
podania nebolo zrejmé, aké skutočnosti by sa mali výsluchom svedkov a strán konania preukázať.
Taktiež súd nevidel dôvod vykonať obhliadku na mieste samom, keďže nárok sa týka minulého obdobia,

pričom na mieste samom by súd zistil iba aktuálny stav pozemku.

25. Súd zamietol aj návrh na vykonanie dokazovania spisom Okresného úradu Prešov, č. OU-PO-
POO-2016/053636, nakoľko takýto návrh bol podaný po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie až na
pojednávaní, pričom podľa súdu nič nebránilo žalovanej takýto dôkaz resp. návrh podať skôr. Súd má za

to, že snaha žalovanej o vysporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod športoviskom, nič nemení
na fakte, že k žalovaná bez právneho dôvodu užívala spornú parcelu v rozhodnom období, čo zakladá
právo vlastníka pozemku domáhať sa bezdôvodného obohatenia.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku a teda žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 5.000,- €.

27. Žalobca listom zo dňa 21.08.2020 vyzval žalovanú na uhradenie nákladov za užívanie nehnuteľnosti
v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. List bol žalovanej doručený dňa 25.08.2020, a preto sa
žalovaná dostala márnym uplynutím uvedenej lehoty, t.j. dňom 02.09.2020, do omeškania. Súd preto

priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 02.09.2020
do zaplatenia.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu, a preto mu súd priznal voči žalovanej náhradu trov

konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Žalovaná je
právnickou osobou, ktorá podľa zdroja finstat.sk v roku 2022, disponoval aktívami v sume prevyšujúcej
7 miliónov eur, pričom výsledok jej hospodárenia bol kladný vo výške 128.208 €. K ukončeniu nájomnej
zmluvy zo strany právnej predchodkyne žalobcu došlo z dôvodu neplatenia nájomného žalovaným a z
dôvodu, že sa nedohodli na cene za predaj nehnuteľnosti. Žalovaná minimálne od roku 2009 vedela,

že sa oprávnený bude domáhať náhrady, resp. užívania svojej nehnuteľnosti a napriek tomu bola
pasívna a nepodnikla všetky právne kroky pre vyriešenie tejto situácie, napr. aj podaním návrhu na
vyvlastnenie pozemku. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania nie je možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Naproti tomu je žalobca fyzickou osobou,ktorá sa legitímne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, do ktorého jej žalovaná bez právneho
dôvodu zasahuje, resp. bez poskytnutia finančnej náhrady. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.