Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 2, 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/61/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121214323
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4121214323.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v spore žalobcov: v 1. rade: Z. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom L. XXX, XXX XX L., v 2. rade: C. P., nar. XX.X.XXXX, L. XXX, XXX XX L. a v 3. rade: A. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom L. V., XXX XX L., zastúpený žalobcami v 1. a v 2. rade, zastúpených: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: S. F., nar. XX.X.XXXX,

L. XXX, XXX XX L., zastúpenom: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 40, v 2. rade:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, zastúpenej: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku 6, IČO:
00 585 441, v konaní o zaplatenie 60 000 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 13. decembra 2022 pod č. k. 17C/59/2021-243 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejvyhovujúcejčastiavčastináhradytrovkonania

vo IV.,VI.,VII. výroku z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:

I. Súd konanie v časti vo výške 1 824 eura vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade zastavuje.

II. Súd konanie v časti vo výške 1 824 eura vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade zastavuje.

III. Súd konanie v časti vo výške 912 eura vo vzťahu k žalobcovi v 3 . rade zastavuje.

IV. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 10 000 eur a žalobkyni v 2.
rade sumu 10 000 eur a žalovanému v 3. rade sumu 10 000 eur a to do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plnenia druhého žalovaného.

V. Žaloba sa vo zvyšku zamieta.

VI. Žalobcovia v 1., v 2., a v 3 . rade majú proti žalovaným v 1. a v 2 .rade nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu toho plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

VII. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali zaviazania žalovaného v 1. rade na

zaplatenie sumy vo výške 25 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom v 1. a 2. rade,zároveň, aby zaviazal žalovaného v 1. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť žalobcovi v 3.
rade sumu vo výške 30 000 eur.
Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy zaplatiť

žalobcom v 1. a 2. rade každému jednotlivo sumu vo výške 33 328 eura a žalobcovi v 3. rade titulom
náhrady nemajetkovej ujmy sumu vo výške 33 404 eura. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 10.03.2020
v čase približne o 18.20 hod. viedol S. F. ako vodič osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo s
EČV: E. V. po účelovej komunikácii medzi obcami D. a L. v blízkosti vodnej nádrže D.. Neprispôsobil
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam motorového vozidla, poveternostným podmienkam,

stavu a povahe vozovky, čím sa dostal s motorovým vozidlom do smerovej nestability a následne po
intenzívnom brzdení do priečneho šmyku a protismeru, kde v rovnakom čase pri pravom protismernom
okraji vozovky išiel na bicykli Z. P., do ktorého motorové vozidlo narazilo a dôsledkom nárazu bol Z.
P. vymrštený do odvodňovacieho kanála mimo vozovky. Následkom nárazu došlo u Z. P. k úrazovo -
krvácavému šoku pri vzniku viacerých zranení (polytraumy) s následkom smrti v čase 19.00 hod. (teda
približne 40 minút po náraze).

1.2. Z pripojeného trestného spisu 5T/22/2021 z trestného rozkazu vydaného dňa 08. apríla 2021
zistil, že obvinený - žalovaný v 1. rade S. F. bol trestným rozkazom uznaný za vinného, že dňa
10.03.2020včasepribližneo18:20hodineviedolakovodičosobnémotorovévozidloznačkyAlfaRomeo
s evidenčným číslom E. XXX C. po účelovej miestnej komunikácii medzi obcami D. a L. v blízkosti

vodnej nádrže D., pričom pri prejazde pravotočivej zákruty v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 zákona
číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, s vozidlom
sa dostal do smerovej nestability a následne po intenzívnom brzdení do priečneho šmyku, pričom
prešiel s vozidlom v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke

do protismeru, kde v tom čase pri pravom protismernom okraji vozovky viedol bicykel značky Kellys Z.
P., následkom čoho došlo k nárazu pravej strany vozidla do cyklistu, ktorý bol následne vymrštený do
odvodňovacieho kanála mimo vozovku, pričom následkom nárazu do Z. P. došlo u neho k úrazovo
- krvácavému šoku, pri vzniku viacerých zranení (polytraumy) s následkom smrti dňa 10.03. v čase o
19:00 hodine, teda, inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania-

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona.Za to mu
súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu na
3 roky a zároveň bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej
premávke vo výmere 5 rokov. Bol zaviazaný uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni čiastku vo výške

64,04 eura, Z. P. škodu vo výške 11 268 eur, C. P. škodu vo výške 10 000 eur a maloletému A. P.
škodu vo výške 5 000 eur, so zvyškom svojich uplatnených nárokov boli odkázaní na náhradu škody
na civilné konanie.

1.3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka

(ďalej len OZ), § 13 ods. 1 , 2 ,3 OZ , § 15 OZ, § 16 OZ, § 427 ods. 1 OZ, § 428 OZ, § 4 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o PZP“), § 4 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z. z., § 145 ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP, § 150 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.,
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 191 ods. 1 CSP, a uviedol, že nárok uplatnený proti

žalovaným predstavuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom do práv na ochranu
osobnosti žalobcov - práva na súkromie a rodinný život podľa § 11, §13 Občianskeho zákonníka.
V konaní nebolo sporné, žalovaný v 1. rade zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k usmrteniu
najstaršieho syna žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobcu v 3. rade a v trestnom konaní bol uznaný
vinným, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a bol
odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
na 3 roky a zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v
cestnej premávke vo výmere 5 rokov. Bol povinný uhradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni čiastku vo

výške 64,04 eura, Z. P. škodu vo výške 11 268 eur, C. P. škodu vo výške 10 000 eur a maloletému A. P.
škodu vo výške 5 000 eur, so zvyškom svojich uplatnených nárokov boli odkázaní na náhradu škody na
civilné konanie. Nebolo sporné, že k úmrtiu Z. P., syna žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobcu v 3.radedošlo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinil vodič žalovaný v 1. rade S. F.,
motorové vozidlo bolo v čase vzniku tragickej dopravnej nehody zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade.

1.4.Spornou zostala otázka pasívnej legitimácie, ktorú namietali žalovaní, otázka vzniku nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, okruh subjektov,
ktorým mohol tento nárok vzniknúť a primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch .

1.5. K pasívnej legitimácii žalovaného v1. rade uviedol, že sa jedná o nárok z titulu náhrady škody,

je potrebné poukázať na viazanosť súdu v občianskoprávnom konaní rozhodnutím v trestnom konaní
s poukazom na § 193 CSP. Žalovaný za škodu zodpovedá na základe všeobecnej zodpovednosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Svojím konaním škodu spôsobil a zavinil. Zavinil pri
dopravnej nehode smrť syna žalobcov v 1. a v 2. rade, brata žalobcu v 3. rade a tým neoprávnene
zasiahol do súkromia žalobcov chráneného v ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka. Jeho konanie
bolo protiprávne a preto bolo právne dôvodné uznať základ uplatneného nároku žalobcov voči nemu,

keďže nepochybne úmrtie syna a brata predstavuje závažný zásah do ich práva na súkromie a rodinný
život. V predmetnom konaní je pre rozhodnutie súdu postačujúce odsudzujúce rozhodnutie vyplývajúce
z právoplatného rozsudku.

1.6. Pasívna legitimácia žalovanej v 2. rade vyplýva z § 4 ods. 1, 2 písm. a) a § 15 ods. 1 zákona č.

381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Pri posúdení pasívnej legitimácie vychádzal z ustálenej
rozhodovacej praxe, za ktorú treba považovať rozhodnutie z 31.07.2017, sp. zn. 6MCdo/1/2016, ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2018 pod č. R 61/2018 v znení
právnej vety: Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších zmien a doplnení, je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných
práv pozostalých obete dopravnej nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o
náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. K rovnakému záveru na základe právneho
názoru vysloveného v rozsudku sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 31.7.2017 dospel Najvyšší súd aj v ďalších
rozhodnutiach a to sp. zn. 2Cdo/33/2017, sp. zn. 6Cdo/143/2017, sp. zn. 6Cdo/206/2017, sp. zn.

6Cdo/80/2018, sp. zn. 8Cdo/6/2018 a sp. zn. 8Cdo/177/2018, 4Cdo/104/2019 a 4Cdo/108/2019. K
rovnakému právnemu názoru dospel taktiež Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach a to sp. zn. I. ÚS
474/2016, sp. zn. III. ÚS 646/2015, sp. zn. I. ÚS 206/2015 a sp. zn. III. ÚS 666/2016. Na základe
vyššie uvedeného považoval rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu za rozhodnutia, ktoré
predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa čl. 2 CSP v riešení otázky

pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej
nehody, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Žalovaná je pasívne vecne legitimovaná z
dôvodu,ženáhradanemajetkovejujmyjepredmetompoistnéhokrytiavzmyslezákonač.381/2001Z.z..

1.7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o satisfakčnú žalobu so zreteľom na to, že zásah do

osobnostných práv nebohého nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Zásah do emocionálnej
sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej
osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o
ochrane osobnosti. Pod uvedené je potrebné subsumovať aj právo sekundárnych obetí (rozumej obetí,
ktoré fyzicky ani nemuseli byť prítomné), ktoré v dôsledku straty primárnej obete pri dopravnej nehode

utrpeli ujmu v podobe duševných strastí, smútku, úzkostí, starostí, či beznádeje ako zásahu do ich
osobnostnýchpráv.Navznikobčianskoprávnejsankciezanemajetkovúujmuspôsobenúneoprávneným
zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady. Týmito predpokladmi
sú: a) existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo
ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 OZ, b) neoprávnený (protiprávny) charakter

tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie
ktoréhokoľvekztýchtopredpokladovpotomvylučujemožnosťvznikusankciípodľaustanovenia§13OZ.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre úspešnosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti zavinenie
(či už úmyselné alebo z nedbanlivosti) toho, kto sa dopustil neoprávneného zásahu do práva na
ochranu osobnosti. Občianskoprávna ochrana osobnosti - na rozdiel od ochrany trestnoprávnej

a administratívnoprávnej - je založená na objektívnom princípe. Zmyslom a cieľom poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je pokryť z poistenia náhradu
ujmy v najširšom význame slova. Riziko vzniku škôd pri prevádzke dopravných prostriedkov je vysoké
a nie je opodstatnené obmedzovať poistné plnenie a prenášať ho na osoby, ktoré práve za účelomnepredvídateľných situácií sú povinne zmluvne poistené, vrátane vodičov (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3Cdo/228/2012). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že došlo
k naplneniu všetkých atribútov vyžadovaných Občianskym zákonníkom na vznik občianskoprávnej

sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzických osôb -
žalobcovsprihliadnutímnaochranuichprávvyplývajúcichzÚstavySlovenskejrepublikyaObčianskeho
zákonníka, či medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná a teda, že žaloba
žalobcov je čo do základu nároku dôvodná.

1.8. V dôsledku tragickej dopravnej nehody žalobcovia stratili možnosť viesť s nebohým súkromný a
rodinný život. Sú od jeho smrti ochudobnení o túto sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších
rodinných príslušníkov, sú ochudobnení o stratu radosti s ním prežívaných práve protiprávnym konaním
vinníka dopravnej nehody žalovaného v 1. rade. Jeho protiprávnym konaním došlo k nezvratnej
deštrukciitýchtomedziľudskýchrodinnýchväziebtvoriacichzákladarámecsúkromnéhoživotažalobcov
a tým k zásahu do ich osobnostných práv.

Smrť ako absolútna a nenahraditeľná strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na
ochranu osobnosti, spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie .V prípade fungujúcej rodiny má za
následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka, napriek uplynutiu času.

1.9. Z vykonaného dokazovania mal preukázanú značnú citovú väzbu žalobcov v 1. a v 2. rade voči ich

zosnulému synovi, keď citová väzba matka - syn, otec a syn bola veľmi intenzívna, ako aj citovú väzbu
žalobcu v 3. rade voči zosnulému ako svojmu staršiemu bratovi, ktorý mu bol vzorom. Jeho smrť trvalo
negatívne poznamenala ich životy. Ide o nenávratnú ujmu a traumu jednak pre pozostalých rodičov,
žalobcov v 1. a v 2. rade , žalobcu v 3. rade - jeho brata, ktorého stratil v jeho útlom veku, s ktorým mal
o to vrúcnejší, milujúci a kamarátsky vzťah.

1.10. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, s prihliadnutím
na zákonné kritéria závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti
konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť vzniknutej

nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom na jej intenzitu, rozsah a trvanie.
Preto sa pri výške nemajetkovej ujmy riadil kritériami závažnosti vzniknutej ujmy, okolnosťami, za
ktorých k ujme došlo. Zaoberal sa špecifickými okolnosťami daného prípadu a posudzoval intenzitu
a rozsah ujmy. Zvážil blízky citový vzťah žalobcov v 1. a 2. rade k ich nebohému synovi, žalobcu
v 3. rade ako k svojmu bratovi, psychické následky straty blízkej osoby, zohľadnil veľmi mladý vek

zosnulého v čase dopravnej nehody, okolnosti týkajúce sa vzniku dopravnej nehody, ktoré spočívali
v nezodpovednom a neprimeranom vedení motorového vozidla žalovaného v 1. rade, ktorý dopravnú
nehodu s následkom smrti syna žalobcov v 1. a 2. a brata žalobcu v 3. rade zapríčinil. Pri určení celkovej
výškypriznanéhoplneniaskonštatoval,žejenepochybné,žežiadnefinančnéplnenienedokážezmierniť
trápenie a žiaľ žalobcov v 1. až v 3. rade. Vec posúdil podľa ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho

zákonníka a skonštatoval, že ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných
práv a je právne bezvýznamné, či k takémuto zásahu došlo zavinene alebo nezavinene. Porušením
dopravných predpisov zo strany žalovaného v 1. rade došlo k tomu, že zo dňa na deň, náhle, šokujúco a
nepredvídateľne prišli žalobcovia v 1. a v 2. rade o najstaršieho syna, žalobca v 3. rade o svojho brata. K
tejto strate došlo vo veku nedožitých 19 rokov nebohého , ktorý mal na prahu dospelosti celý život pred

sebou. Rodičia stratili osobu, ktorej venovali veľkú časť svojho života, svoju lásku a dlhoročnú opateru,
bez možnosti ďalšieho spoločného života.

1.11. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy u žalobcov vychádzal aj z právoplatných rozhodnutí súdov
SR, poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu, Košice, č. k. 9Co/462/2016 zo dňa 21.9.2017,

právoplatný rozsudok Krajského súdu Nitra, č. k. 7Co/286/2017 zo dňa 21.6.2018, právoplatný rozsudok
Krajského súdu Trenčín č.k.17Co/322/2017 zo dňa 26.7.2018. Vo všetkých rozhodnutiach prebiehalo
konanie ohľadne náhrady nemajetkovej ujmy a bola priznaná nemajetková ujma pre rodičov zosnulého
pri dopravnej nehode, t.j. otcovi 15 000 eur, matke 15 000 eur a súrodencovi 10 000 eur. Na základe
týchto skutočností mal za to, že žalobcom v 1. a v 2. za primeranú považoval náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške každému po 10 000 eur a u žalobcu v 3. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5
000 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Priznanú sumu spolu so škodou priznanou v trestnom rozkaze
sp. zn. 5T22/2021 zo dňa 08.04.2021 považoval za primeranú, všetkým okolnostiam týkajúcich sa
posúdenia výšky nemajetkovej ujmy, pričom správaním žalovaného v 1. rade došlo k neodčiniteľnej ujmea k deštrukcii rodinných a vôbec interpersonálnych vzťahov . Žalovaný netvrdil a ani nepreukazoval,
že by jeho majetkové pomery boli negatívne a na preukázanie svojich majetkových pomerov až do
skončenia dokazovania nepredložil a ani neoznačil žiadne dôkazy . Preto považoval tieto skutočnosti

za nesporné. Žalovaná je poisťovňa, ktorá vznik udalosti nijakým spôsobom nezavinila, nebola na
nej účastná a je subjektom odlišným od pôvodcu zásahu do osobnostných práv žalobcov (vodiča
motorového vozidla). Žalovaná je silným a stabilným subjektom, pôsobiacim v oblasti poisťovníctva,
ktorého predmetom činnosti je okrem iného vykonávanie poisťovacej činnosti pre široký okruh poistenia
tak ako je vymedzený v Obchodnom registri, a hodnota jej základného imania predstavuje podľa výpisu

z Obchodného registra 49 791 000 eur. Dlhoročne poskytuje služby v oblasti poistenia majetku,
životného poistenia, neživotného poistenia a je jedným z niekoľkých subjektov v oblasti poisťovníctva na
slovenskom finančnom trhu. Výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy nie je vzhľadom na jej pomery
neprimeraná a nepôsobí likvidačne.

1.12. O trovách konania rozhodol § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, priznal žalobcom v 1. až

v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, pretože ich žalobe čo do právneho základu vyhovel
a konštatoval, že im vzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú im súd priznal v uplatnenej
výške. K zaplateniu priznaných nárokov súd zaviazal oboch žalovaných, nakoľko žalobcovia majú v
zmysle vyššie uvedeného priamy nárok voči obom žalovaným a to voči žalovanému v 1.rade ako
proti osobe, ktorý škodu spôsobil a v 2.rade z titulu zákonného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Plnením jedného zo žalovaných v rozsahu splnenia zaniká
povinnosť druhého žalovaného. Nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by
mal postupovať podľa § 257 CSP a náhradu trov konania žalobcom nepriznať.

2. Obaja žalovaní podali proti rozsudku odvolanie.

3. Žalovaný v 1. rade odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b),d), f), h) CSP. Nestotožnil
sa s názorom súdu prvej inštancie o jeho vecnej pasívnej legitimácii. Súd prvej inštancie považoval
správne za pasívne vecne legitimovanú žalovanú v 2. rade. Citoval ustanovenie § 4 , 15 zákona č. 381/
2001 Z.z., rozhodnutie II. ÚS 666/2016 z 11.10.2016. R 61/2018 , rozhodnutia NS SR 8 Cdo 155/2019 z

22.07.2020 z ktorých vyvodzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej v 2. rade. Preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie považoval za nesprávne a nezákonné, v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov,
judikatúrou. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie bral do úvahy iba okolnosti na strane žalobcov. Nebral
do úvahy následky tragickej nehody na ňom. Bol nútený vyhľadať odbornú pomoc. Je mladý a celý život
má pred sebou. Jednalo sa o nedbanlivostný trestný čin. Pretože sa súd prvej inštancie nedostatočne

vyporiadal s jeho argumentami, nie je možné hovoriť o správnom určení výšky nemajetkovej ujmy.
Namietal, že nebohý bol oblečený celý v čiernom, bola tma, bol bez reflexných prvkov, cyklistickej
helmy, čo bolo vyhodnotené ako podstatné v danej príčinnej súvislosti dopravnej nehody a následku
nemajetkovej ujmy. Poukázal na princíp proporcionality. Bol zaviazaný na nemajetkovú ujmu v trestnom
konaní. Nie je v jeho možnostiach splácať tak vysoké sumy. Rozsudok v napadnutej časti navrhol zmeniť

a žalobu voči nemu zamietnuť.

4.1. Žalovaná podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 365 ods.1 písm.
b),d), e), f), h) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie pochybil vo svojom postupe a rozhodovaní.
Namietala rovnosť strán v konaní, nedostatočné zdôvodnenie rozsudku, nevykonanie ňou navrhnutých

dôkazov, prekážku res iuducata, nesprávny postup súdu konajúceho so žalovaným v 3. rade
ako maloletým, nevyporiadanie sa s jej námietkou spoluzavinenia poškodeného, nepreukázanie
nadštandardného vzťahu žalobcov s nebohým, výšku priznanej nemajetkovej ujmy vzhľadom na
priznanú ujmu v trestnom konaní a rozsiahlu rozhodovaciu prax súdom. Namietala výrok rozhodnutia
zaväzujúceho žalovaných k plneniu spoločne a nerozdielne. Zotrvala na svojom stanovisku o nedostatku

vecnej pasívnej legitimácie. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť a žalobu zamietnuť.

4.2. Namietala nedostatočné vyporiadanie sa s procesnou spôsobilosťou na právne úkony žalobcu v 3.
rade, ktorý je maloletý. Maloletý je zrejme zastúpený rodičmi, čo vyplýva z plnomocenstva, ale nie zo
záhlavia rozsudku. Podaniu žaloby nepredchádzalo konanie o ustanovenie opatrovníka na zastupovanie

žalobcu v 3. rade. Mohlo by dôjsť ku kolíziu záujmov medzi rodičmi a ním. Rodič nemôže zastupovať
dieťa v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy a pri uzatváraní právnych úkonov súvisiacich s poskytnutím
právneho poradenstva týkajúcich sa tejto veci.4.3. Rozsudok považovala za neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný, pretože v trestnom konaní
bola priznaná žalobcom nemajetková ujma. Z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie považoval za
primeranú nemajetkovú ujmu pre žalobcov v1. , v 2. rade po 10 000 eur a žalovaného 5 000 eur. Nie je

možné z rozsudku zistiť, či uvedené sumy považoval za základ a tým by žalobcom priznal už priznané
sumy v trestnom rozhodnutí, alebo považoval za primeranú inú nemajetkovú ujmu a zohľadnil priznanú
sumu v trestnom konania a sumy určené v tomto rozsudku sú rozdiel medzi ich nárokom a priznaným
výrokom. Preto ak by priznal a považoval za primeranú výšku nemajetkovú ujmu uvedenú v rozsudku,
jednalo by sa vzhľadom na právoplatný trestný rozsudok o prekážku res iuducata.

4.4.Namietalanevyporiadaniesasjejnámietkouospoluzavinenípoškodeného.Zoznaleckéhoposudku
vyplýva, že k dopravnej nehode došlo, keď bola tma, poškodený bol oblečený v čiernom, bez prilby a
predného osvetlenia. Pokiaľ by bol osvetlený, žalovaný v prvom rade ho mohol skôr zbadať. Poškodený
porušil pravidlá cestnej premávky. Súd prvej inštancie úplne odignoroval okolnosti na strane nebohého ,
ani stručne neuviedol, prečo ich považoval vo veci samej za bezvýznamné.

4.5. Vo veci samej neboli preukázané a súdom zdôvodnené nadštandardné vzťahy medzi žalobcami a
nebohým, odôvodňujúce priznanie ďalších súm. Pri určení výška treba použiť princíp proporcionality.

4.6. Namietala odkaz súdu prvej inštancie na rozhodnutia krajských súdov týkajúcich sa iných

spoluzavinení . Uviedla mnoho rozhodnutí súdov s priznanými výškami nemajetkovej ujmy
zdôvodňujúcimi jej názor, že nemajetková ujma priznaná v trestnom konaní bola v súlade so súdnou
praxou.

4.7. V závere namietala odôvodnenie v časti spoločného plnenie v bodoch 58 a 55 rozsudku, vzájomne

si odporujúce.

4.8. Opakovane namietala nedostatok vecnej pasívnej legitimácie.

5.1. Žalobcovia podali vyjadrenia k odvolaniam. K odvolaniu žalovanej uviedli, že trestným rozsudkom

bol žalovaný v 1. rade zaviazaný na zaplatenie nemajetkovej ujmy, ktorú si voči nemu uplatnili po 35
000 eur. Nebola im priznaná v celom rozsahu. Žalovaná nebola účastníčkou trestného konania, preto
si voči nej uplatnili celú nemajetkovú ujmu. Žalovaná sa nezúčastnila ani jedného pojednávania. Súd
prvej inštancie sa vysporiadal s jej námietkou, že nejde o res iuducata. Jej námietka nie je dôvodná. Nie
je dôvodná námietka odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože súd vychádzal zo záväzného

rozhodnutia publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí. Ňou predložené rozhodnutia nemožno
považovať za ustálenú rozhodovaciu prax.
K námietke o ustanovení osobitného zástupcu pre žalovaného v 3. rade uviedli, že súdy bežne rozhodujú
v daných prípadoch s maloletým, bez toho, aby mu ustanovovali opatrovníka. V danom prípade nie
je rozpor záujmu maloletého a rodiča. K námietke nevyhodnotenia spoluzavinenia nebohého uviedli,

že zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynula nemožnosť zabránenie zrážke, preto nie je dané
akékoľvek spoluzavinenie.

5.2. K odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedli, že ním citované rozhodnutia poukazujú na pasívne
legitimáciu žalovanej, ale nevylučujú pasívnu legitimáciu žalovaného. Žalovaný svojou jazdou zapríčinil

dopravnú nehodu. K namietanej výške nemajetkovej ujmy uviedli, že im bola priznané v dolnej hranici,
odvolanie nepodali pre negatívne vplývanie konania na nich.
K tvrdeniu, že žalovaný nemohol ovplyvniť vznik tragickej udalosti , poukázali na závery znaleckého
posudku konštatujúceho neprispôsobenie jazdy vozovke tým, že išiel rýchlo. Tragickej udalosti mohol
zabrániť počiatočnou nižšou rýchlosťou pred dopravnou nehodou. Konanie žalovaného je v priamom

rozpore s jeho vyjadrením. Liečbu súvisiacu s tragickou nehodou skončil na vlastnú žiadosť a
neospravedlnil sa im. Priznaná suma nie je pre neho likvidačná. Nebohý nebol povinný mať cyklistickú
helmu.Zoznaleckéhoposudkuvyplývajúreflexnéprvkybicykla,pretojejehotvrdenienepravdivé.Jazdil
motorovým vozidlom nespôsobilým jazdy z dôvodu nedostatočných pneumatík.

6. Žalovaná podala vyjadrenie k odvolaniu žalovaného a vyjadreniu žalobcov. Nestotožnila sa s dôvodmi
vyjadrenia žalobcom poukazujúc na dôvody svojho odvolania, ktoré zopakovala.7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňajúnáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,

akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),vecprejednal adospelkzáveru, ženapadnutérozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 písm. b), c) v spojení s § 365 ods. 1 písm. d), e) CSP.

8. Žalovaná zdôvodnila odvolanie nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
znemožňujúcim uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý súdny proces. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje na viaceré rozhodnutia
ÚstavnéhosúduSR(IV.ÚS252/04,I.ÚS50/04,II.ÚS3/97aII.ÚS251/03),vktorýchbolokonštatované,
že „Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.“. Navyše pojem „procesný postup“ bol
vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,

teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999
a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 162/2017, 3
Cdo 22/2018, 4 Cdo 87/2017, 5 Cdo 112/2018, 7 Cdo 202/2017, 8 Cdo 85/2018). Procesný postup
nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním na meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu; je ním iba

samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou (návrhom)
uplatneného nároku (1 Cdo 228/2017, 2 Cdo 220/2017, 3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 5 Cdo
45/2018, 7 Cdo 35/2018, 8 Cdo 56/2017, 1 VCdo 2/2017). Pokiaľ postupom súdu nie je rozhodnutie
súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom konaní - nie je ním ani časť odôvodnenie
(obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), ktoré má vysvetliť dôvody,

so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 Cdo 18/2018, 2 Cdo 39/2018, 3 Cdo 173/2017, 7 Cdo 150/2017,
8 Cdo 49/2017). Ústavný súd nedospel k záveru o ústavnej neudržateľnosti týchto záverov najvyššieho
súdu (I. ÚS 21/2018, III. ÚS 614/2017, IV. ÚS 88/2018).

9. Z obsahu jej odvolania vyplýva, že namietala nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie,

nedostatok dôvodov odôvodnenia. Odvolací súd v súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia
odkazuje na stanovisko najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, ktoré je aktuálne a pre súdnu prax použiteľné
aj po 1. júli 2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné

vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku.“ Uvedené stanovisko je aplikovateľné na odvolacie konanie. V danom prípade obsah
spisu dáva podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z
prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné

aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď
rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej
dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
Odvolaním napadnuté rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia,

podáva jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho problému, vysvetľuje svoje argumenty,
ktoré viedli súd prvej inštancie k definitívnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby. V tejto časti
rozhodnutie súdu prvej inštancie správne posudzujúceho aktívnu a pasívnu legitimáciu strán, nároku
žalobcov spĺňa náležitosti ustanovenia § 257 ods.2 CSP. Za procesnú vadu konania v zmysle § 365
písm. d) CSP nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa

predstáv odvolateľky. V ďalšej časti týkajúcej sa výšky priznanej nemajetkovej ujmy je rozhodnutie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvej inštancie presne neuviedol,
čo považoval za skutočne dôvodnú výšku nemajetkovej ujmy a či z tejto výšky potom odpočítal
priznanú sumy v trestnom konaní. V jednej vete uviedol, že za primeranú považoval nemajetkovúujmu v priznaných sumách a v následnej vete uviedol, že nemajetkovú ujmu považoval za primeranú ú
vzhľadom na priznané sumy v trestnom rozsudku .

10. Žalovaná namietala konanie súdu prvej inštancie konajúceho s maloletým žalobcom v 3. rade.
Tieto námietky neuviedla počas konania. Preto sa odvolací súd musel vyporiadať, či sa jedná o vady
konania, na ktoré musí prihliadnuť z úradnej povinnosti.

Podľa § 380 ods. 2 CSP, na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj

keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliadne
nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť( ďalej len procesné podmienky).

Podľa § 68 ods. 1 CSP v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred

súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka( ďalej len OZ), kto je zákonným zástupcom maloletého
dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.

Podľa § 30 OZ , ak dôjde k stretu záujmov zástupcu so záujmami k stretnutiu záujmov tých, ktorých
zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych
úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 ZoR , žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne
úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi
maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému
dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len

„kolízny opatrovník").

11. Procesné podmienky sa rozdeľujú do 4 skupín- procesné podmienky na strane súdu (právomoc,

príslušnosť), na strane strany sporu(procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia,
spôsobilosť byť zástupcom a plnomocenstvo strany sporu), vecné procesné podmienky ( existencia
návrhu na začatie konania a splnenie poplatkovej povinnosti),negatívne procesné podmienky (prekážka
rozhodnutej veci, litispendencie). Nedostatok procesnej podmienky je odstrániteľnou vadou konania a
nevedie k zastaveniu konania. Z uvedeného vyplýva, že súd počas celého konania musí prihliadať na

splnenie procesných podmienok aj bez návrhu strany sporu. Odvolací súd napriek tomu, že žalovaná
uplatnila nesplnenie procesných podmienok v odvolaní, musel ex offo skúmať, či boli splnené procesné
podmienky, v danom prípade nedostatok zastúpenia maloletého kolíznym opatrovníkom. Z obsahu
spisu vyplýva, že rodičia maloletého podpísali plnomocenstvo na zastupovanie maloletého právnym
zástupcom a rodičia zastupovali dieťa v konaní. Žalovaná namietala neplatnosť uzavretia zmluvy o

právnej pomoci a nedostatok zastúpenia. K svojej námietke neuviedla žiaden dôvod, doslovne uviedla,
že by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov rodičov a dieťaťa, odkazujúc na ojedinelé rozhodnutie Okresného
súdu Nitra. V čom podľa jej názoru by mohlo dôjsť ku kolízii záujmov, neuviedla. Odvolací súd nezistil
žiadne dôvody spochybňujúce zastúpenie maloletého jeho zákonnými zástupcami, pretože v danom
prípade nemohlo dôjsť ku kolízii záujmov. Rodičia nenakladali s majetkom maloletého, uplatnili nárok

nemajetkovejujmy.To,žesúsamiúčastníkmikonanianiejevrozporesozáujmamimaloletého.Odvolací
súd preto nezistil porušenie procesných podmienok súdom prvej inštancie, pre ktoré by bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12 .Žalobcami namietaná vada konania spočívajúca v odňatí možnosti konať pred súdom nie je daná

v postupe súdu spočívajúcom v tom, že vo veci nevykoná navrhnuté dokazovanie stranou, pretože o
tom , ktorý dôkaz na návrh strany bude vykonaný, rozhoduje súd (§ 185 ods. 1 CSP).Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví
a nákladov pri usmrtení.

Podľa § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľa § 15 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom
aj účelom im najbližšie.

13.Súd prvej inštancie považoval v danej veci za rozhodujúce preskúmať danosť pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných, danosti nároku všetkých žalobcov na ochranu osobnosti a danosť nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaní sú
vecne pasívne legitimovaní. Ďalej dospel k záveru, že nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch daný je a určil jej výšku s prihliadnutím na zásah do ich osobnostnej sféry, na závažnosť

vzniknutej ujmy, na všetky relevantné okolnosti dopravnej nehody a na jej nenapraviteľný následok.
14. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami odvolateľov uvedenými v odvolaniach. V danom prípade pre posúdenie veci je zásadnou
otázkou, či náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako jedna z foriem satisfakcie za neoprávnený
zásah do života a zdravia fyzickej osoby, je nárokom krytým poistením zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorou sa už iné senáty najvyššieho súdu v rozhodovacej
praxi zaoberali.
15. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2 Cdo 33/2017 z 19.10.2018 uviedol,“ že senát X C dovolacieho súdu
vuzneseníz20.apríla2011,sp.zn.4Cdo168/2009dospelkzáveru,žepodľavtomčaseplatnejprávnej
úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať

len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t. j. podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“), a teda povinnosť poisťovne na plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na právo na náhradu nemajetkovej
ujmy vyplývajúce z ustanovenia § 13 ods. 2 OZ.16. Senát 3 C dovolacieho súdu v uznesení z 31. marca 2016, sp. zn. 3 Cdo 301/2012 konštatoval
nedostatok pasívnej legitimácie poisťovne, pričom poukázal na výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
a/ ZoPZP, v zmysle ktorého plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok navrhovateľov na náhradu
nemajetkovej ujmy vyplývajúcej z § 13 ods. 2 OZ. Senát 3 C nezistil dôvod na odlišný výklad § 4
ods. 2 písm. a/ ZoPZP ani po rozhodnutí ESD vo veci C-22/12. ESD totiž v rozsudku nevyložil,
či v rámci posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia povinného zmluvného
poistenia je zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri

dopravnej nehode. Preto ani nijakým spôsobom nespochybnil závery doterajšej judikatúry aplikujúcej
vnútroštátneprávo,vzmyslektorejtakátonáhradanemajetkovejujmynespadádopovinnéhozmluvného
poistenia. Podľa neho ESD iba uviedol, ako by mala úprava tejto otázky vo vnútroštátnom práve
v súlade s komunitárnou úpravou vyzerať. Keďže slovenské právo neupravuje takúto
náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej obetiam usmrteným pri dopravných nehodách v rámci úpravy
zodpovednosti poisteného za škodu, nie je potrebné, aby tento nárok bol v zmysle rozsudku zahrnutý

v poistnom krytí z povinného zmluvného poistenia.
Senát 6 C dovolacieho súdu v čase nasledujúcom po rozhodnutiach sp. zn. 4
Cdo 168/2009 a 3 Cdo 301/2012, rozsudkom zo dňa 31. júla 2017, sp. zn. 6 MCdo 1/2016 zamietol
mimoriadnedovolaniegenerálnehoprokurátora,ktorépodalnapodnetžalovanej2/(vtamprejednávanej
veci bola žalovanou 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group). Pokiaľ ide o právnu

otázku pasívnej legitimácie v konaní o obdobnej veci, vychádzal z toho, že v prejednávanej veci
spornú otázku už riešil ústavný súd. Ten nielenže už vo viacerých ním posudzovaných veciach odmietol
sťažnosti poisťovní namietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami všeobecných
súdov, ustaľujúcimi krytie aj nemajetkovej ujmy pozostalých poistením podľa ZoPZP, ale dokonca
pri rozhodovaní vo veci sťažovateľky totožnej s podnecovateľkou mimoriadneho dovolania v

prejednávanej veci v rámci odôvodnenia uznesenia z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 uzavrel,
že „...pojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný
extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie.“

Tento záver senát 6 C považoval za záväzný, pokiaľ ide o krytie nárokov pozostalých po obetiach
dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy povinným zmluvným poistením zodpovednosti za
škodu a pasívnej legitimácie povinných zmluvných poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej
ujmy pred všeobecnými súdmi. Pojem „škoda“ v tejto súvislosti vyložil extenzívne v tom zmysle, že
zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej

nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za
zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Pokiaľ
podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť
za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí
byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. Zdôraznil, že pre účely ZoPZP treba vychádzať

z chápania pojmu „škoda“ v komunitárnom práve, keď predmetný zákon bol výsledkom transpozície
smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES
zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a
o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Hoci smernica síce nedefinuje pojem škoda,
ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa

slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo
„akákoľvek škoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu
považuje škodu majetkovú aj nemajetkovú (rozsudok ESD zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz
proti Clickair SA).
Senát 6 C dovolacieho súdu v rozhodnutiach zo dňa 27. februára 2018, sp. zn. 6 Cdo 143/2017 a

sp. zn. 6 Cdo 206/2017, odmietol dovolania dovolateľky KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group v obdobných veciach, ako je vec prejednávaná z obdobných dôvodov, ako
vo vyššie spomenutej veci sp. zn. 6 MCdo 1/2016, a to z dôvodov, že za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu v riešení otázky pasívnej legitimácie poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej
ujmy pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, je potrebné

považovať rozhodnutie ESD C-22/12 vo veci G., ako aj ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 474/2016 a
rozhodnutia, na ktoré toto rozhodnutie odkazuje, napr. III. ÚS 646/2015, I. ÚS 206/2015, ako aj už
spomenuté rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 1/2016.Na uvedené rozhodnutia senátu 6 C dovolacieho súdu nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Cdo 179/2017 z 26. septembra 2018 a sp. zn. 8 Cdo 6/2018 z 27. septembra
2018 v obdobných veciach, v ktorých bolo dovolanie poisťovní odmietnuté ako procesne neprípustné.

Napokon dovolací súd poukazuje na judikát prijatý na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu dňa 9. októbra 2018, ktorého právna veta znie: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková
ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody

spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne
legitimovaná“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 MCdo 1/2016).
Vychádzajú z vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že touto vyššie popísanou
ustálenou praxou dovolacieho súdu (body 24., 25., 26. a 27. tohto rozhodnutia) bol zároveň prekonaný
právny názor uvedený v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 168/2009 a sp. zn. 3 Cdo
301/2012, na ktoré poukazoval dovolateľ. Nebol preto splnený predpoklad prípustnosti dovolania v

zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j. odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.“
V rozhodnutí 2 Cdo 52/2019 z 29.03.2019 NS SR uviedol:“ Pri posúdení riešenia právnej otázky
vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2/ nemožno opomenúť rozsudok Súdneho dvora Európskej Únie
(ďalej aj „ESD“) C-22/12 vo veci G. z XX. októbra XXXX, v ktorom ESD vyslovil záver, že príslušné

ustanovenia smerníc (Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972, Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983
zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 a tiež
Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990) o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má

pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu (v zmysle hmotnej i
nehmotnej ujmy) upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Podľa názoru
ESD, ak vnútroštátne (slovenské) právo upravuje v týchto prípadoch (dopravných nehôd) zodpovednosť
poisteného v dvoch právnych inštitútoch, a to v inštitúte zodpovednosti za škodu, ako aj v inštitúte

zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musia byť oba tieto druhy zodpovednosti
predmetom poistného krytia.

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) v uznesení sp. Zn. I. ÚS 474/2016 zo
17. augusta 2016, uviedol, že hoci Súdny dvor Európskej únie viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený

vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky,
tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho
zákonníka umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel. Ďalej uviedol, že k záveru o potrebe krytia pozostalým

priznanej náhrady nemajetkovej ujmy z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zohľadňujúc skutočnosť, že
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby bol vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, v
súvislosti s ktorou vzniknutá zodpovednosť za spôsobené škody je predmetom povinného

zmluvného poistenia v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. (podobne aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 666/2016 z 11. októbra 2016).
Na uvedené závery ESD a ústavného súdu nadviazal najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 6 MCdo 1/2016
z 31. júla 2017, v ktorom vysvetlil, že pri výklade pojmu škoda pre účely zák. č. 381/2001 Z.z. treba
vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom

transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto
smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú
ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy

„akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek škoda“, z čoho je zrejmé, že komunitárne právo chápe
škodu ako majetkovú a aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú
(rozsudok ESD zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel Walz proti Clickair SA). Uvedené rozhodnutie
najvyššieho súdu bolo ako judikát publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č.8/2018 pod č. R 61/2018 s právnou vetou: „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma

spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“.
Na označené rozhodnutia ESD, ústavného súdu a najvyššieho súdu nadviazali ďalšie rozhodnutia
najvyššieho súdu, a to napr. sp. zn. 6 Cdo 143/2017 z 27. februára 2018, sp. zn. 6 Cdo 206/2017 z 27.
februára 2018, sp. zn. 1 Cdo 179/2017 z 26. septembra 2018, sp. zn. 8 Cdo 6/2018 z 27. septembra

2018 a sp. zn. 6 Cdo 80/2018 z 29. novembra 2018.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd považuje označené rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
6 MCdo 1/2016 (R 61/2018), 6 Cdo 143/2017, 6 Cdo 206/2017, 1 Cdo 179/2017, 8 Cdo 6/2018, 6 Cdo
80/2018 za rozhodnutia, ktoré predstavujú ustálenú prax v riešení otázky pasívnej vecnej legitimácie
poisťovne v spore o náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým po obetiach dopravných nehôd krytú
povinným zmluvným poistením, čím bol prekonaný právny názor uvedený v rozhodnutiach najvyššieho

súdu, na ktoré poukázal dovolateľ v dovolaní. Pokiaľ teda odvolací súd vyslovil, že pasívna legitimácia
žalovaného 2/, ktorý je poistiteľom a jeho povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch pozostalým po obetiach dopravných nehôd krytú povinným zmluvným poistením podľa
zákona č. 381/2001 Z.z., je daná, je jeho rozhodnutie súladné s ustálenou rozhodovacou praxou
dovolacieho súdu, a preto nie je splnený predpoklad prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/

CSP, t. j. odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.“
17. Napriek jednotnému stanovisku NS SR aj v konaniach o dovolaní žalovanej namietajúcej vecnú
pasívnu legitimáciu , žalovaná opätovne v každej veci nerešpektujúc jednotnú rozhodovaciu činnosť a
stanovisko najvyššieho , ústavného súdu, podáva odvolania pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
z rovnakých dôvodov. Mala by si uvedomiť, že stanovisko NS SR je pre súd a ňu záväzné a nezaťažovať

súdy tváriac sa , že nie sú jej známe vyššie citované rozhodnutia, najmä v ktorých bola neúspešnou
stranou sporu.
Odvolací súd preto odvolací dôvod žalovanej spočívajúcej v nedostatku vecnej pasívnej legitimácie
považoval za nedôvodný.

18. Žalovaný v 1. rade namietal vecnú pasívnu legitimáciu z dôvodu povinnosti plnenia žalovanou v
2. rade, s ktorou mal v čase dopravnej nehody uzavretú poistnú zmluvu. Aj táto otázka bola dávno
vyriešená a je jednotná rozhodovacia prax súdov. Odvolací súd napr. poukazuje na rozhodnutie NS SR
3 Cdo 228/2012 z 26.09.2013 v ktorom NS SR uviedol: “Prvou otázkou, ktorú odvolací súd nastolil v
napadnutom rozhodnutí je „či v prípade neoprávneného zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby,

ktorý bol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, je osobou zodpovednou za
zásah do osobnostných práv fyzickej osoby prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý zodpovedá za
škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že
pasívna vecná legitimácia prevádzkovateľa motorového vozidla vyplýva z analogického použitia § 427
a nasl. Občianskeho zákonníka. Vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého je na jednej strane právo

domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie
uložené súdom, je podmienený tým, že ide o zásah neoprávnený a tiež objektívne spôsobilý privodiť
ujmunaosobnosti.Účastníkom,ktorýjevrámcitohtoprávnehovzťahunositeľomuvedenéhooprávnenia
(subjektom ochrany), je fyzická osoba, do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté. Účastníkom,
ktorý je nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo

odstrániť následky zásahov alebo poskytnúť primerané zadosťučinenie, je fyzická alebo právnická
osoba, ktorá sa dopustila určitého konania neoprávnene zasahujúceho do chránených osobnostných
práv (je pôvodcom, resp. subjektom zásahu). Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu
osobnosti je nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené
alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že žalovaný sa dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní

skutkovo vymedzoval a považoval za zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania
sú súčasťou skúmania, kto je v tom - ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa
rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia
(je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).
Zásada, že podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka) zodpovedá právnická osoba aj za zásah do osobnostných práv bezprostredne spôsobený
fyzickou osobou konajúcou v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená právnickou osobou, nie je
zásadou výlučnou. Tak, ako sú zvláštnou skupinou zásahov do majetkovej sféry tie prípady, v ktorých
škoda bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 a nasl. Občianskeho zákonníka),rovnako osobitnou je aj skupina tých zásahov do osobnostnej sféry, v prípade ktorých nemajetková
ujma bola spôsobená prevádzkou dopravných prostriedkov. Pokiaľ je na mieste analogické použitie
ustanovenia§420ods.2Občianskehozákonníkapriurčení,čizodpovednosťzazásahdoosobnostných

práv nesie fyzická osoba bezprostredne konajúca alebo právnická osoba, za ktorú fyzická osoba
konala v rámci výkonu činností, ktorými bola poverená touto právnickou osobou, je rovnako na mieste
analogické použitie ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri určení subjektu zodpovedného
za zásah do osobnostných práv, ktorý bol spôsobený prevádzkou dopravných prostriedkov. Vychádzajúc
z uvedeného možno konštatovať, že tak, ako podľa okolností konkrétneho prípadu zodpovedá za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prevádzkovateľ vozidla poškodenému, zodpovedá tento
prevádzkovateľ (aj) za nemajetkovú ujmu spôsobenú na chránených osobnostných právach fyzickej
osobe. Záver súdu prvej inštancie súdu v rozsudku, že za neoprávnený zásah do osobnostných práv
fyzickej osoby, ktorý bol vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, zodpovedá
prevádzkovateľ motorového vozidla motorového vozidla, vodič - žalovaný v 1. rade je správny.
Odvolanie žalovaného v tejto časti nie je dôvodné.

19. Žalovaná a žalovaný v odvolaní namietali, že súd prvej inštancie mal zohľadniť spoluzavinenie
poškodeného. Žalovaná v 2. rade v odvolaní uviedla, že v danom prípade nebolo možné priznať náhradu
nemajetkovej ujmy preto, lebo nebol daný vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou (nemajetkovou ujmou)
a právne relevantnou škodovou udalosťou. Treba preto uviesť, že záver súdu o (ne)existencii príčinnej
súvislosti nie je však založený na aplikácii právnych noriem na zistený skutkový stav; spočíva na

vyhodnotení skutkových podkladov, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto činnosti
súdu nie sú závery právne, ale skutkové závery. Právnou otázkou tu je iba vymedzenie tých právnych
skutočností, medzi ktorými treba zisťovať vzťah príčinnej súvislosti.
Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR (spisová značka I. ÚS 547/2013) z ktorého
záverov vyplýva: „Ak sa v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku škody,

je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (napr. dopravná nehoda) je tou skutočnosťou, bez ktorej
by nedošlo ku škodlivému následku. Alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová skutočnosť, ktorá bez
ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak je príčin viac, pôsobia z
časového hľadiska buď súbežne alebo následne, pričom sa časove neprekrývajú. V takomto prípade je
pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov

bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku. V danom prípade žalobcovia uplatňujú nárok na odškodnenie
z oveľa širších hľadísk - skutkový podklad žaloby sa nevzťahujú len na moment, v ktorom sa dozvedeli
o smrti ich blízkej osoby, opodstatnenosť žaloby vyvodzujú zo zásahu do širokej škály osobnostných
práv, najmä práva na rodinný život a osobitne práva na súkromie, ktoré zahŕňa aj právo fyzickej osoby

vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými bytosťami najmä v oblasti citovej tak, aby sa fyzická osoba
mohla v budúcnosti rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.
Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí ani jednou vetou nezmienil o tejto námietke, neuviedol ju, preto
sa nemohol s ňou v dôvodoch rozhodnutia vyporiadať. Odvolací súd preto nemohol posúdiť jeho
záver, z ktorého vyplýva, že spoluzavinenie poškodeného nevzhliadol. Bude jeho povinnosťou podrobne

sa oboznámiť s obsahom znaleckého posudku, posúdiť jeho závery najmä s ohľadom na výpoveď
žalovaného, že prestal ovládať auto, následne sa dostal do šmyku, potom zbadal cyklistu . Uvedené
vyplýva zo znaleckého posudku. Znalec konštatoval zvýšenú rýchlosť vodiča, nestabilitu a neovládanie
vozidla v zákrute majúce za následok spätný šmyk. Za danej situácie súd prvej inštancie vyhodnotí, či
oblečenie nebohého, jazda bez prilby a osvetlenie uvedené v znaleckom posudku mohli mať nejaký

vplyv na škodovú udalosť, pretože prvotnou príčinou vzniku škody bola jazda vodiča. Najvyšší súd
SR v rozhodnutí 1 Cdo 77/2009 z 27.10.2021 riešil otázku prípadu, keď aj samotná dotknutá osoba
zavinila zásah do svojich osobnostných práv. Konštatoval ,že na to, aby žalobcovia mohli byť úspešní
pri uplatňovaní nároku na ochranu ich osobnosti podľa § 13 OZ v prípade, keď žalovaný neoprávnene
(protiprávne) zasiahol do ich osobnostných práv zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich

blízky príbuzný, nie je zásadne nutné, aby konanie samej dotknutej osoby (nebohého syna a brata
žalobcov) muselo byť po právnej stránke bezzávadné. V súlade s citovaným ustanovením § 13 ods. 1 OZ
na to, aby oprávnená osoba (v preskúmavanom prípade žalobcovia) mala právo domáhať sa ochrany
osobnosti, sa vyžaduje a zároveň stačí, aby išlo o neoprávnený (protiprávny) zásah do práv na ochranu
osobnosti. V prípade existencie takéhoto neoprávneného zásahu ide potom o objektívnu zodpovednosť,

bez ohľadu na zavinenie. Správanie samej dotknutej osoby pri neoprávnenom zásahu sa stáva právne
významným až pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ), ktorú výšku
určuje súd podľa závažnosti ujmy a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3OZ). Týmito okolnosťami sú nielen okolnosti na strane samotného škodcu, ale súčasne sú to aj okolnosti
na strane dotknutej osoby (v preskúmavanom prípade nebohého syna a brata žalobcov).

20. Žalovaná namietala rozhodovaciu činnosť iných súdov v prípadoch nemajetkovej ujmy.
Neoprávnený zásah vodiča do emocionálnej sféry žalobcov vyvolaný poškodením zdravia zakladá
právo domáhať sa ochrany ich osobnosti ako aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13
ods. 3 OZ s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Vodič bol právoplatným rozsudkom v trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania trestného

činu. Zásah bol protiprávny, teda neoprávnený a z hľadiska zodpovednosti nebolo významné, či tento
neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, nezavinene, vedome, alebo nevedome, keďže ide o
objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv. Vodič zasiahol závažným
spôsobom do súkromia žalobcov, chráneného § 11 OZ, Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (čl. 8 ods. 1). Pri určení výšky náhrady má súd prihliadať na závažnosť
vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Jednou z týchto okolností, ktorú súd

prv ej inštancie nevyhodnotil bola skutočnosť, či konanie syna a brata žalobcov ako účastníka cestnej
premávky nebolo právne bezzávadné.

21. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad na ďalšie rozhodnutia súdov Slovenskej republiky,
v ktorých rozhodoval i najvyšší súd a to napr.: Okresný súd Žiar nad Hronom priznaná suma 6 638,78

eura, úmrtie syna, potvrdený KS Banská Bystrica, dovolanie z 27. 10. 2009 zamietnuté 1Cdo 77
2009, Okresný súd Prešov, úmrtie syna a brata priznaná náhrada rodičom po 15 000 eur, bratovi 5 000
eur, Krajským súdom Prešov potvrdený rozsudkom sp. zn. 20Co 183/2014 z 26. 05. 2015, Okresný
súd Vranov nad Topľou, úmrtie manžela, priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 15 000 eur, potvrdený
Krajským súdom Prešov 21Co 60/2015 z 31. 3. 2016, Okresný súd Nitra, úmrtie syna, priznaná náhrada

20 000 eur, potvrdený Krajským súdom Nitra sp. zn. 6Co 176/2016 z 29. 03. 2017, NS SR 29. 10.
2019 7Cdo 141/2018 odmietol dovolanie, Okresný súd Galanta, úmrtie syna, priznaná náhrada 16
600, potvrdený Krajským súdom Trnava 02. 11. 2016 sp. zn. 23Co 535/2015, NS SR dňa 27. 9. 2018
sp. zn. 6Cdo 219/2017 odmietol dovolanie, Okresný súd Humenné, úmrtie matky, priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy 6 000 eur, potvrdený Krajským súdom Prešov 26. 01. 2017 sp. zn. 7Co 121/2016,

NS SR dňa 27. 02. 2018 sp. zn. 6Cdo 143/2017 odmietol dovolanie, Okresný súd Galanta, úmrtie
syna, priznaná nemajetková ujma 16 600 eur, potvrdený Krajským súdom Trnava 02. 11. 2016 sp.
zn. 23Co 535/2015, NS SR dňa 27. 09. 2018 sp. zn. 6Cdo 219/2017 odmietol dovolanie, Okresný súd
Trnava, úmrtie manžela a otca, priznaná ujma vo výške 10 000 eur manželke, po 7 500 eur synom,
potvrdený Krajským súdom Trnava 27. 11. 2016 sp. zn. 23Co 337, 338/2016, NS SR 27. 2. 2018 6

Cdo 206/2017 odmietol dovolanie, Okresný súd Námestovo, úmrtie syna, priznaná nemajetková ujma
15 000 eur, potvrdený Krajským súdom Žilina 25. 08. 2017 sp. zn. 8Co 165/2017, NS SR 29. 01. 2019
sp. zn. 5Cdo 178/2018 odmietol dovolanie, Okresný súd Humenné, úmrtie manžela a otca, priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy v sume 350 000 eur, Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 14. 04. 2015
sp. zn. 11Co 60/2014 zmenil rozsudok OS Humenné a priznal náhradu nemajetkovej ujmy 23 000 eur,

NS SR 22. 06. 2016 v tejto časti dovolanie odmietol sp. zn. 3 Cdo 18 2016, Okresný súd Trnava, úmrtie
manželky, priznaná ujma 10 000 eur, potvrdený Krajským súdom Trnava dňa 07. 08. 2017 sp. zn. 23Co
156/2016, NS SR 30. 09. 2019 sp. zn. 2Cdo 234 /2018 v tejto časti dovolanie odmietol, Okresný súd
Prešov, úmrtie otca, priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 8 000 eur, Krajský súd Prešov potvrdil dňa
29. 4. 2019 sp. zn. 7Co 178/2018, NS SR dňa 16. 12. 2019 sp. zn. 8Cdo 268/2019 dovolanie odmietol,

Okresný súd Michalovce, úmrtie manželky a matky, priznaná náhrada v sume 30 000 eur, potvrdený
Krajským súdom Košice dňa 26. 11. 2015 sp. zn. 5Co 287/2015 potvrdil, NS SR dňa 19. 01. 2017 sp.
zn. 8Cdo 115/2016 dovolanie odmietol.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, iných senátov,
ako aj rozhodujúceho senátu, napr.: Okresný súd Topoľčany č. k. 5C/351/2013-99 zo dňa 09. apríla

2014, úmrtie manželky a matky, priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 10 000 eur, potvrdený Krajským
súdom Nitra sp. zn. 8Co/470/2014-190 zo dňa 28. 05. 2015, Okresný súd Nové Zámky, úmrtie manželky,
matky, priznaná náhrada 20 000 eur manžel, 5 000 eur dcéry, potvrdený Krajským súdom Nitra
sp. zn. 25Co 72/2019 z 27. 11. 2019, Okresný súd Nitra, úmrtie manžela, otca, priznaná náhrada 20
000 eur, potvrdený Krajským súdom Nitra sp. zn. 25Co 273/2018 zo dňa 24. 04. 2019, Okresný súd

Topoľčany, úmrtie manželky, matky, priznaná náhrada nemajetkovej ujmy 16 000 eur manželovi, 8 000
eur deťom, potvrdený Krajským súdom Nitra sp. zn. 25Co 301/2016 z 26. 4. 2017 potvrdený, Okresný
súd Komárno, úmrtie syna, priznaná náhrada v sume 10 000 eur, potvrdený Krajským súdom Nitra
sp. zn. 25Co 372/2017 z 12. 09. 2018, Okresný súd Nitra, priznaná náhrada za úmrtie syna v sume20 000 eur, potvrdený Krajským súdom Nitra dňa 29. 03. 2017 sp. zn. 6Co 176/2016, Okresný súd
Nové Zámky, úmrtie manžela, otca, náhrada 15 000 eur, potvrdený Krajským súdom Nitra sp. zn. 7Co
286/2017 z 21. 6. 2018, Okresný súd Nové Zámky, úmrtie syna - 10 000 eur, Krajským súdom Nitra

sp. zn. 7Co 297/2017 zmenený na 20 000 eur dňa 21., 6. 2018, Okresný súd Levice, úmrtie matky,
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur, potvrdený Krajským súdom Nitra sp. zn. 8Co
323/2017 dňa 01. 03. 2018, Okresný súd Nitra, úmrtie manžela, otca, priznaná náhrada v sume 25 000
eur, potvrdený Krajským súdom Nitra sp. zn. 9Co 213/2018 zo 06. 06. 2019, Okresný súd Nové Zámky,
úmrtie manžela, otca, priznaná náhrada 50 000 eur, Krajský súd Nitra zmenil sp. zn. 9Co 8/2017 zo dňa

30. 11. 2017 na 15 000 eur. Odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre vo
veciach vedených pod sp. zn. 7Co/509/2016, kde za nepripútanie bezpečnostným pásom bola určená
miera spoluzodpovednosti v rozsahu 10 %, vo veci vedenej pod sp. zn. 7Co/90/2020, kde taktiež miera
spoluzodpovednosti žalobcu, ktorý utrpel vážnu ujmu na zdraví, na vzniku škody bola určená v rozsahu
10 % za nepripútanie sa bezpečnostnými pásmi, ako aj vo veci vedenej pod sp. zn. 9Co/98/2020 a tiež
v konaní vedenom medzi totožnými stranami sporu vedenom pod sp. zn. 6Co/25/2021 a 7Co/39/2021.

22. Z uvedeného prehľadu (samozrejme, že nemôže obsahovať všetky rozhodnutia) vyplýva prax súdov
Slovenskej republiky pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch. Výška náhrady
nemajetkovej ujmy samozrejme závisí od individuálnych okolností každej posudzovanej veci a nie je
možné ich paušalizovať. Rozhodnutia súdov v rámci jednak predvídateľnosti práva a právnej istoty môžu

byť akýmsi „vodítkom“, či pomôckou pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy za prihliadnutia na
podstatné okolnosti prejednávanej veci. Odvolací súd preto námietku žalovanej o nepredvídateľnosti
rozhodnutia s poukazom na prax súdov nepovažoval za dôvodnú, pretože nemajetková ujma sa
neodchylovala sa od rozhodovacej praxe súdov.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie správne posúdil vecnú pasívnu legitimáciu
žalovaných a danosť nároku žalobcov. Preto sa v ďalšom konaní a rozhodnutí nebude zaoberať
týmito námietkami žalovaných, pretože názor odvolacieho súdu je preň záväzný. Odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie len pre nevyporiadanie sa s námietkou spoluzavinenia a nedostatočného
odôvodnenia rozsudku v tejto časti. Súd prvej inštancie doplní dokazovanie v naznačenom smere,

vyhodnotívýsledkyvykonanéhodokazovaniaavoveciopätovnerozhodne.Rozsudokzdôvodnívsúlade
s § 220 ods. 2 CSP. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).