Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 61Csp/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202078
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2123202078.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: M. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K.., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155,
trvale bytom Mlynské nivy 1, Bratislava, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie
bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni žalovaným na základe

Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg.č. 000909311250117 zo dňa 25.01.2017
je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 4.766,41 eura, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

IV. Žalobkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.04.2023, doručenou súdu dňa 12.04.2023, domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver č. zmluvy 000909311250117 zo dňa 25.01.2017 uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 5.694,41 eura titulom bezdôvodného obohatenia, ako aj zaplatenia náhrady trov

konania.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným veriteľom dňa
25.01.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg.č. 000909311250117.
Žalobkyňa nepripravovala zmluvu spolu so žalovaným po jednotlivých článkoch. Zmluva už bola
žalovaným vopred naformulovaná. Tieto zmluvy žalovaný používa pre veľký okruh klientov. Podľa
výpisov a dokladu o zaplatení žalobkyňa zaplatila celkom 15.494,41 eura. Úver jej bol poskytnutý

v skutočnosti vo výške 9.800,- eur. Posledná úhrada bola žalobkyňou realizovaná dňa 17.02.2022.
Žalobkyňa má za to, že žalovaný pred poskytnutím úveru riadne neoveril jej bonitu, či bude schopná
splácať poskytnutý úver. Predmetná zmluva neobsahuje základnú náležitosť, a to celkovú výšku úveru,
nakoľko celková výška bola 9.800,- eur, a nie 10.000,- eur. Žalobkyňa do dispozície nedostala sumu
10.000,-eur,alelen9.800,-eur,t.j.sumupoodrátanípoplatkuzaposkytnutieúveru200,-eur.Nesprávne
uvedenie celkovej výšky úveru zo strany dodávateľa je klamaním spotrebiteľa a hľadí sa na neho,

akoby tento údaj nebol uvedený. Žalobkyňa prikladá ako dôkaz výpis z účtu zo dňa vyplatenia úveru na
účet a hneď vzápätí jej bol strhnutý poplatok. Žalovaný pri výpočte do RPMN do celkovej výšky úveru
zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie, čím došlo k podhodnoteniu RPMN. Za nesprávne uvedeniecelkovej čiastky, ktorá bola poskytnutá žalobkyni, nesprávne uvedenie RPMN a riadne neoverenie
bonity klienta sa z týchto dôvodov úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výška úveru v
skutočnosti vyplatená: 9.800,- eur, celkom zaplatené do 17.02.2022: 15.494,41 eura. Žalobkyňa žiada

od žalovaného bezdôvodné obohatenie z predmetnej zmluvy vo výške 5.694,41 eura. Žalobkyňa spĺňa
2-ročnú subjektívnu aj 3-ročnú subjektívnu premlčaciu dobu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že žalobkyňa sa s úhradou svojho záväzku opakovane
omeškávala. Žalovaný však žalobkyni vyšiel v ústrety a po úhrade sumy 5.000,- eur realizovanej dňa

17.02.2022 sa s ňou dohodol, že od vymáhania dlžného zostatku úveru upúšťa. Následne listom zo
dňa 22.02.2022 žalovaný oznámil žalobkyni, že vymáhanie úverovej pohľadávky z napadnutej zmluvy
ukončil. Žalovaný trvá na tom, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v súlade
s príslušnými právnymi predpismi a obsahujúcim všetky náležitosti vyžadované ZoSÚ. Používanie
predformulovaných návrhov jednotlivých typov zmlúv je bežným štandardom bankových inštitúcií
pôsobiacich na tuzemskom finančnom trhu. S prihliadnutím na množstvo poskytovaných úverov v

Slovenskej republike je totiž absolútne nepredstaviteľné, aby banky v každom jednotlivom prípade
koncipovali návrh zmluvy úplne od „nuly“. Rozhodne to však neznamená, že medzi kontrahentmi nie
je žiadny priestor na úpravy pripravených predformulovaných návrhov zmlúv v procese vyjednávania o
návrhu zmluvy. Práve naopak, tieto zmluvy sa reálne aj upravujú podľa individuálnych preferencií klienta,
napr. podľa toho, či sa klient rozhodne pre poistenie alebo nie, či pre využitie niektorej voliteľnej služby

a pod.. Žalobkyňa mala možnosť si návrh zmluvy o úvere prečítať a oboznámiť sa s jeho obsahom
(v žalobe totiž neuvádza, že by túto možnosť nemala; pozn. žalovaného). Pri uzatváraní zmluvy o
úvere nemala žalobkyňa k jej textácii žiadne námietky. Úverovú zmluvu dobrovoľne podpísala, dokonca
akékoľvek výhrady k obsahu zmluvy o úvere žalovanému neoznámila ani po jej uzavretí. Urobila tak
až v žalobe podanej po uplynutí takmer siedmich rokov od uzavretia napadnutej úverovej zmluvy a

takmer dva mesiace po oznámení žalovaného o ukončení vymáhania dlžnej pohľadávky. Námietka
predformulovanosti úverovej zmluvy vyznieva o to paradoxnejšie, že samotná žaloba je po obsahovej
stránke zjavne formulárová, je kompilátom rôznych často navzájom nesúvisiacich odsekov s rôznym
typom písma - upravená zväčša iba o identifikačné údaje napadnutej zmluvy o úvere a o žalovanú sumu.
Nakoľko žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne zmluvné podmienky majú byť určené za neprijateľné

a z akých dôvodov, žalovaný objektívne nie je spôsobilý k tejto vágnej námietke zaujať relevantné
stanovisko. Žalovaný v súlade s ustanoveniami § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ bonitu žalobkyne pred uzavretím
napadnutej úverovej zmluvy preveril v Spoločnom registri bankových informácií, v Sociálnej poisťovni a
u samotnej žalobkyne s nasledovným výsledkom: - údaje o príjmoch (u žiadateľa čistý príjem - posledný
mesiac: 650,- eur, čistý príjem - predchádzajúci mesiac: 650,- eur, čistý príjem - ďalší predchádzajúci

mesiac: 650,- eur); - údaje o výdavkoch (záväzky žiadateľa: spotrebný úver s výškou mesačnej splátky
325,- eur, Máte plat zasielaný na účet do akejkoľvek banky? Áno, Máte zrážky zo mzdy na základe
súdneho rozhodnutia? Nie); - údaje o rodinnom stave (žiadateľa: slobodný/á, počet vyživovaných
detí: 0, počet členov rodiny: 1); - údaje o bývaní (žiadateľa: v súčasnosti bývam v nehnuteľnosti: u
rodičov/vlastníctvo tretej strany); - údaje o zamestnaní (žiadateľa: Názov zamestnávateľa: FOXCONN

SLOVAKIA, spol. s r.o., Zamestnaný od: 09/2005, Hlavný zamestnanecký pomer: trvalý pracovný
pomer, Profesia: Technickí pracovníci, Odvetvie: Priemyselná výroba, Výpovedná/skúšobná doba: Nie,
Vedľajší zamestnanecký pomer: Nie). Žalovaný posudzoval, resp. bral do úvahy pri posudzovaní
schopnosti žalobkyne splácať úver, údaje mu dostupné z databáz a údaje získané od žalobkyne.
Jej zákonnou povinnosťou v zmysle § 7 ods. 2 ZoSÚ bolo poskytnúť žalovanému úplné, presné a

pravdivé údaje. Žalobkyňa deklarovala svoje osobné a majetkové pomery v žiadosti o flexipôžičku -
bezúčelovú zo dňa 25.1.2017. Správnosť a úplnosť poskytnutých údajov v žiadosti potvrdila svojím
podpisom (strana 3, bod č. 1 a strana 5 žiadosti o flexipôžičku). Žalovaný v prílohe predkladá výpis zo
Spoločného registra bankových informácií (SRBI), ktorý bol vytvorený bankami za účelom uzatvárania
a vykonávania obchodov s klientmi a za účelom preverovania bonity, dôveryhodnosti a platobnej

disciplíny ich klientov a výsledok dopytu, ktorý žalovaný obdržal od Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na
prezentované skutočnosti je absolútne nesporné, že žalovaný si svoje predzmluvné povinnosti ohľadom
skúmania bonity žalobkyne riadne splnil. Žalobkyňa priznáva, že jej bol poskytnutý úver vo výške
10.000,- eur, čo dokladuje výpisom z účtu. Následne došlo k úhrade poplatku za poskytnutie úveru, ktorý
je jednoznačne uvedený na strane 6 v bode 7 Zmluvy o úvere: „Poplatok za poskytnutie úveru: 200,00

EUR splatný najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru...“. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že v
úverovej zmluve je uvedená správna výška úveru (10.000,- eur). Na danom nič nemení skutočnosť, že
z tejto sumy bola zmluvne dohodnutou formou (inkaso - viď bod 2 zmluvy o úvere „Forma splácania
úveru“) bankou zaúčtovaná suma poplatku za poskytnutie úveru (vo výške 200,- eur). Výška poplatkuza poskytnutie úveru a jeho splatnosť boli uvedené aj v predzmluvnom formulári - Európske informácie o
spotrebiteľskom úvere (strana 2, časť Náklady). Prevzatie predzmluvného formulára potvrdila žalobkyňa
svojím podpisom. Žalobkyňa mala možnosť si pri uzavretí zmluvy zvoliť iný spôsob úhrady splátok

úveru a jednotlivých poplatkov ako formou inkasa. Tvrdenie žalobkyne o dvojnásobnom účtovaní si
poplatku za poskytnutie úveru je nepravdivé a ničím nepreukázané. Tvrdenie žalobkyne o zasielaní
neúplnej sumy poskytnutého úveru na jej účet je rovnako nepravdivé. Pravdivosť tohto tvrdenia vyvrátila
aj samotná žalobkyňa ňou predloženým dôkazným prostriedkom - výpisom z jej bankového účtu, kde je
uvedené, že v prospech jej účtu bola pripísaná suma 10.000, eur s popisom - čerpanie úveru. Tvrdenie

žalobkyne, že ešte aj na konci vyplatenia celého úveru si žalovaný účtuje poplatok za poskytnutý úver, je
rovnako nepravdivé a zo strany žalobkyne ničím nepodložené. Žalovaný sa na úkor žalobkyne žiadnym
spôsobom bezdôvodne neobohatil. Domnelý nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 5.694,41 eura má pozostávať z rozdielu medzi tým, čo žalobkyňa podľa jej vyjadrenia zaplatila
od 25.01.2017 do 17.02.2022 - suma: 15.494,41 eura a ňou označenou „skutočnou výškou úveru“
v sume 9.800,- eur (15.494,41 - 9.800 = 5.694,41). Podľa výpisov z účtu a potvrdenia o ukončení

vymáhania dlžnej pohľadávky predložených samotnou žalobkyňou uhradila od poskytnutia úveru, t.j. od
25.01.2017 do 17.02.2022 v skutočnosti sumu 14.766,41 eura. Z toho príslušenstvo vo výške: 4.766,41
eura (úroky spolu: 4.020,81 eura (3.458,01 + 562,80), poistné: 473,60 eura, poplatok za poskytnutie
úveru: 200,- eur, poplatky za upomienky: 72,- eur) a istina 10.000,- eur. Poplatok za poskytnutie
úveru: 200, - eur (viď výpis z účtu č. 1/2017), úroky k 31.12.2021: 3.458,01 eura (viď výpis z účtu č.

1/2021), poistné: 473,60 eura (súčet v zmysle predložených výpisov), poplatky za upomienky spolu:
72,- eur (súčet v zmysle predložených výpisov), dohodnutú sumu k 17.02.2022: 5.000,- eur, z ktorej sa
4.437,20 eura započítalo na istinu (dlžná istina podľa výpisu z účtu č. 1/2021), čím došlo k úplnému
splateniu istiny úveru a 562,80 eura sa započítalo na úhradu dlžných úrokov. S prihliadnutím na vyššie
prezentované skutočnosti je výpočet súm uvedených žalobkyňou v žalobe absolútne nesprávny. Napriek

zjavnej nedôvodnosti žaloby, žalovaný v súlade s § 107 OZ z opatrnosti vznáša námietku premlčania
všetkých nárokov zo zaplatených mesačných anuitných splátok, ktoré nie sú istinou. Sumarizujúc
vyjadrenie žalovaný uviedol, že žaloba je nedôvodná, argumenty žalobkyne odôvodňujúce údajnú
bezúročnosťabezpoplatkovosťposkytnutéhoúverupovažujezaúčelovéašpekulatívne,zmluvaoúvere
jeplatnýmprávnymúkonomuskutočnenýmvsúladespríslušnýmiprávnymipredpismiaobsahujevšetky

náležitosti vyžadované ZoSÚ, zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky,
žalovaný sa na úkor žalobkyne žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil, práve naopak odpustil
žalobkyni zaplatenie časti príslušenstva úveru z napadnutej úverovej zmluvy a ukončil vymáhanie svojej
pohľadávky. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný domáha, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobkyňa možnosť vyjadriť sa v replike nevyužila.

5. V podaní zo dňa 05.01.2024 žalovaný na výzvu súdu uviedol, že žalovaný so žalobkyňou dojednal
v zmluve o úvere mesačnú anuitnú splátku vrátane poistného vo výške 173,80 eura, z toho mesačná
splátka poistného predstavovala sumu 14,80 eura (s. 2 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru

„Flexipôžička“ zo dňa 25.01.2017, reg. č. 000909311250117). Žalobkyni bola tiež poskytnutá tzv.
voliteľná služba „Odmena - zľava z úrokovej sadzby“ vo výške 2% p.a. (s. 3 zmluvy o úvere). Žalobkyni
bol totiž poskytnutý spotrebný úver za účelom splatenia zostatku spotrebiteľských úverov, ktoré jej boli
skôr poskytnuté Slovenskou sporiteľňou, a.s. (s. 3 zmluvy o úvere). Prvé tri mesačné anuitné splátky
po poskytnutí úveru žalobkyňa realizovala vo výške 173,80 eura. Nakoľko však porušila špecifické

podmienky po čerpaní úveru a do 3 mesiacov odo dňa čerpania nepredložila žalovanému písomné
potvrdenie, resp. iný písomný doklad preukazujúci účelové použitie finančných prostriedkov z úveru,
žalovaný v súlade s tým, čo bolo dohodnuté na strane 4 úverovej zmluvy, pristúpil k zvýšeniu úrokovej
sadzby z poskytnutého úveru o 2% s účinnosťou od 11.05.2017. V dôsledku tejto skutočnosti bola od
splátky splatnej po nadobudnutí účinnosti zmeny úrokovej sadzby žalobkyni účtovaná mesačná anuitná

splátka v novej výške, a to 184,56 eura vrátane zmluvne dohodnutej výšky poistného 14,80 eura. O
tomto postupe žalovaný informoval žalobkyňu listom zo dňa 26.04.2017. Listom zo dňa 21.12.2017
žalovaný oznámil žalobkyni, že došlo k zániku zmluvne dohodnutého benefitu: „Odmena - zľavu z
úrokovej sadzby“, nakoľko sa omeškala s úhradou už druhej po sebe nasledujúcej splátky úveru.
Následne žalovaný v súlade s tým, čo bolo dojednané medzi kontrahentmi na strane 3 úverovej zmluvy,

zvýšil úrokovú sadzbu z poskytnutého úveru o 2% s účinnosťou od 05.01.2018. Od splátky splatnej po
nadobudnutí účinnosti tejto zmeny bola žalobkyni účtovaná mesačná splátka v novej výške, a to 194,69
eura vrátane zmluvne dohodnutej výšky poistného 14,80 eura. Žalovaný nepodmieňoval poskytnutie
úveru uzavretím poistnej zmluvy. Uvedené priamo vyplýva aj z Európskych informácií o spotrebiteľskomúvere týkajúcich sa konverzie dlhu podpísaných žalobkyňou dňa 25.01.2017. Na strane 2 v časti
„Náklady - Podmienky, za ktorých sa môžu tieto náklady zmeniť“, posledná veta - Mesačná splátka
poistného: 14,80 eura (v prípade poistenia úveru). Žalobkyni bol taktiež odovzdaný dokument obsahujúci

porovnanie údajov o hodnote RPMN a o priemernej RPMN k spotrebiteľskému úveru a údajov o hodnote
RPMNaopriemernejRPMNkspotrebiteľskémuúverubezzľavyzVoliteľnejslužby(vprílohe).Prevzatie
tohto dokumentu potvrdila žalobkyňa svojím podpisom dňa 25.01.2017. Do výpočtu RPMN sa poistné
nezahŕňalo, nakoľko sa toto zahŕňa iba v prípade, ak by bolo podmienkou poskytnutia úveru. Poistné sa
do celkových nákladov (a teda aj do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a do RPMN) zahŕňa

iba v prípade, pokiaľ je získanie úveru podmienené poistením. Klient (v danom prípade žalobkyňa) sa
môže rozhodnúť, či si želá úver poistiť alebo nie. Vzhľadom na uvedené je podľa žalovaného absolútne
nesporné, že poistenie schopnosti splácať úver bolo žalobkyni ako klientke pri uzatváraní zmluvy o úvere
ponúkané ako možnosť, nebolo povinné. Zmluvu o úvere mohla žalobkyňa uzatvoriť aj bez dojednania
poistenia, a tak sa poistné do výpočtu celkových nákladov, a teda ani do celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, nezapočítava.

6. Ako dôkazy žalobkyňa predložila Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“
reg.č. 000909311250117 zo dňa 25.01.2017, výpisy z účtu, Potvrdenie o ukončení vymáhania dlžnej
pohľadávky banky zo dňa 22.02.2022.

7. Ako dôkazy žalovaný predložil Žiadosť o flexipôžičku - bezúčelovú zo dňa 25.01.2017, Európske
informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa konverzie dlhu, výpis zo Spoločného registra bankových
informácií SRBI zo dňa 25.01.2017, výsledok dopytu zo Sociálnej poisťovne zo dňa 25.01.2017, list zo
dňa 26.04.2017, list zo dňa 21.12.2017, Údaj o hodnote RPMN a o priemernej RPMN k spotrebiteľskému
úveru a Údaj o hodnote RPMN a o priemernej RPMN k spotrebiteľskému úveru bez zľavy z Voliteľnej

služby zo dňa 25.01.2017.

8. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

9. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti

žalobkyne, ktorá mala predvolanie doručené (na č.l. 68), svoju neprítomnosť včas neospravedlnila,
o odročenie pojednávania nežiadala. Súd dodáva, že podanie žalobkyne zo dňa 11.01.2024
(ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní) bolo súdu doručené až po vyhlásení rozsudku a skončení
pojednávania, a preto na neho nebolo možné prihliadať.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa
ako dlžník uzavreli dňa 25.01.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ reg.č.
000909311250117, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver na splatenie
spotrebiteľských úverov vo výške 10.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 11,40 % ročne so
zľavou z titulu voliteľnej služby a vo výške 13,40 % ročne bez zľavy z titulu voliteľnej služby. Žalobkyňa sa

zaviazala splácať uvedený úver s príslušenstvom v mesačných splátkach pri zľave z voliteľnej služby vo
výške 173,80 eura z toho mesačná splátka poistného 14,80 eura a v mesačných splátkach bez zľavy z
voliteľnej služby vo výške 184,80 eura z toho mesačná splátka poistného 14,80 eura. Pri výške úrokovej
sadzby 11,40 % ročne bola uvedená RPMN vo výške 12,62 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,27
% a celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 15.464,- eur. Pri výške úrokovej sadzby 13,40 %

ročne bola uvedená RPMN vo výške 14,89 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 9,27 % a celková
čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 16.520,- eur.

12. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom od 01.01.2018), spotrebiteľ sa môžepred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

14. Poznámka 18ba) odkazuje na § 137 ods. c) a d) Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa

tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b)
a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

21. Podľa § 2 písm. d), g), h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona
sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladovpatria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,
ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,

výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.17) (2)

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za

bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa
považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

26. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov. (2)

27. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

28. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (1) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (2)30. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či je žaloba vo všetkých výrokoch
požadovaných v petite správnym prostriedkom ochrany práv žalobkyne, resp. či z procesného hľadiska
je žaloba vo všetkých jej výrokoch prípustná. Žalobkyňa sa žalobou jednak domáhala vydania

bezdôvodného obohatenia, ako aj určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

31. V prípade podanej žaloby o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, ide o
určenie,čituprávojealebonieje(§137písm.c)CSP),pretožeidelenoinýmislovamivyjadrenéurčenie,
že neexistuje právo veriteľa na úroky a poplatky zo zmluvy o úvere. V prípade tohto určovacieho výroku

pritom nebolo v zmysle § 137 písm. c) CSP potrebné, aby žalobkyňa preukazovala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, keďže naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, a síce
z ustanovenia § 11 ods. 4 ZoSÚ. Podľa tohto ustanovenia sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom ustanovenie
odkazuje poznámkou 18ba) o.i. na § 137 písm. c) CSP. Vzhľadom na uvedené, žaloba o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru bola žalobou prípustnou v zmysle § 137 písm.

c) CSP v spojení s § 11 ods. 4 ZoSÚ, a preto bol možný meritórny prieskum žaloby v tejto časti.

32. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy

spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako
spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna
právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie §

52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je
preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

33. Predovšetkým súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že ako veriteľ pri poskytnutí úveru

konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ), pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať
do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti
sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez relevantných údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

34. Žalovaný v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 ZoSÚ netvrdil ani nepreukázal, že by si ako veriteľ
za účelom posudzovania bonity od žalobkyne vyžiadal akékoľvek doklady preukazujúce jej príjmy a

výdavky. V Žiadosti o flexipôžičku (na č.l. 45) sa uvádza iba údaj o výške čistého mesačného príjmu
žalobkyne (650,- eur) a záväzky žalobkyne z iného úverového vzťahu so splátkou vo výške 325,-
eur mesačne. Žiadne iné relevantné údaje o výdavkoch žalobkyne z predložených listín nie je možné
zistiť. Zároveň zo Zoznamu predložených a skontrolovaných dokladov (na č.l. 46) vyplýva, že veriteľ si
za účelom posudzovania bonity od žalobkyne nevyžiadal dostatočné doklady preukazujúce jej príjmy

a výdavky, keď podľa uvedeného zoznamu vyžadoval od žalobkyne iba doklad totožnosti a doklad
preukazujúci súčasnú adresu. Z uvedeného vyplýva, že hoci veriteľ mal vedomosť o ďalšom úvere
žalobkyne, ktorý žalobkyňa splácala mesačne sumou 325,- eur, nezisťoval žiadne ďalšie relevantné
mesačné výdavky žalobkyne (a to ani nevyhnutné na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, telefón,
pohonné hmoty/cestovné, atď.). Veriteľ tak nemohol v žiadnom prípade s odbornou starostlivosťou

posúdiť schopnosť žalobkyne splácať predmetný spotrebiteľský úver a skúmanie bonity tak možno
označiť len ako formálne. Riadne skúmanie bonity žalobkyne bolo potrebné o to viac, že podľa výpisu
zo SRBI (na č.l. 50-57) viacero žiadostí žalobkyne o úver bolo odmietnutých.

35. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto

povinnosťnezbavujeveriteľakonaťsodbornoustarostlivosťou,tedavyžiadaťsiodspotrebiteľapotrebné
informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi
a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemužiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť, stravu,
príp.nezaopatrenédeti).Zákonospotrebiteľskýchúverochvyžadujeskúmaniebonityklientasodbornou
starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7

ods. 1 ZoSÚ, t.j. „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“
je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov,
ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní
relevantných informácií pritom veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom
(ktoré majú byť aj preukázané relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných

dostupných zdrojov, tak aby získal objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.

36. Žalovaný ako veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, keď posudzoval schopnosť
žalobkyne splácať úver bez riadnych údajov o jej výdavkoch a bez akýchkoľvek dokladov o jej príjmoch
a výdavkoch. Údaje, ktoré žalovanému postačovali pre záver o bonite žalobkyne (výška príjmu, náklady
na úvery, žiadna vyživovacia povinnosť) sú nepostačujúce pre záver o schopnosti žalobkyne splácať

úver. Naviac, pri výške príjmu žalobkyne 650,- eur mesačne, splátke iného úveru 325,- eur mesačne a
splátke úveru dojednaného medzi stranami sporu vo výške 173,80 eura mesačne je zrejmé, že suma
151,20 eura, ktorá žalobkyni na živobytie zostala, nedosahuje ani len výšku životného minima na jednu
plnoletú fyzickú osobu. Súd dodáva, že veriteľ je povinný riadne skúmať bonitu spotrebiteľa vždy, nielen
keď nadobudne pochybnosti o pravdivosti tvrdení klienta. Ani vyhlásenie klienta pri podpise žiadosti (že

všetky informácie v žiadosti sú pravdivé) nemôže zbaviť veriteľa povinnosti zisťovať objektívnu finančnú
situáciu spotrebiteľa.

37. Vzhľadom na uvedené, súd dospel k záveru, že žalovaný hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti
stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa

úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Súd pritom poukazuje napr.
na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa 27.11.2019, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016, rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9CoCsp/77/2020-130 zo dňa 28.07.2021.

38. Zároveň súd poukazuje na to, že keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami
sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d)
ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ.

39. Žalobkyňa namietala absenciu náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ, ktoré ustanovenie

(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) vyžadovalo uvedenie celkovej výšky a konkrétnej meny
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, s odôvodnením, že celková výška úveru
bola 9.800,- eur, pretože žalobkyňa do dispozície nedostala sumu 10.000,- eur, ale len 9.800,- eur ako
sumu po odrátaní poplatku za poskytnutie úveru 200,- eur. S uvedeným sa súd nestotožnil, keďže z
výpisu z účtu predloženého žalobkyňou vyplýva, že žalobkyni bola na účet ako suma úveru poukázaná

suma 10.000,- eur a až následne na základe inkasa dohodnutého v zmluve bola vykoná úhrada poplatku
za poskytnutie úveru v sume 200,- eur.

40. Žalobkyňa ďalej namietala, že v zmluve nebola riadne uvedená RPMN z dôvodu, že veriteľ do
celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru. Hoci k záveru o zahrnutí poplatku do

celkovej výšky úveru súd nedošiel (viď. predchádzajúci odsek), mal za to, že RPMN nebola v zmluve
správne uvedená, ale bola podhodnotená a správny údaj mal byť vyšší, pričom to platí aj o celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ,
ktoré ustanovenie (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) vyžadovalo uvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité
na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, bol uvedený vo výške 15.464,- eur, avšak správne mal byť vo výške 16.884,80 eura (173,80
eura x 96 + poplatok za poskytnutie úveru 200,- eur). Súd mal za to, že pri výpočte bolo potrebné
vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď § 2 písm. g) a h) ZoSÚ v znení účinnom

ku dňu uzavretia zmluvy), pretože poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalobkyňa nemala
možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď formulácia textu v čl. 8. zmluvy, v zmysle ktorej dlžník
podpisom zmluvy zároveň automaticky súhlasí s poistením schopnosti splácať úver). Súd poukazuje
tiež na skutočnosť, že žalobca ani na výzvu súdu zo dňa 12.12.2023 nepreukázal, že poistenie nebolopodmienkou pre uzavretie predmetnej zmluvy, keď uvedené z Európskych informácií o spotrebiteľskom
úvere žiadnym spôsobom nevyplýva. V tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v
Trnave č.k. 23CoCsp/60/2021-286 zo dňa 25.04.2022, v ktorom odvolací súd uviedol, že „v zmysle

predloženej zmluvy o úvere, kolónka (uzavrieť zmluvu bez poistenia vo formulári nebola), z čoho vyplýva
povinnosť spotrebiteľa uzavrieť úverovú zmluvu s podmienkou jej poistenia. Aj keď žalobca dôvodí tým,
že v rámci predzmluvných rokovaní má každý klient žalobcu možnosť zvoliť si uzatvorenie úverovej
zmluvy bez poistenia, s poistením Súboru A alebo poistenie Súboru B a je teda na slobodnom rozhodnutí
klienta, či ponúkanú možnosť poistenia úveru využije alebo nie, je na žalobcovi uvedené tvrdenie i

preukázať. Už v konaní pred súdom prvej inštancie argumentoval tým, že žalovaný nebol povinný
uzatvoriť zmluvu o poistení, ak chcel získať úver, treba však zdôrazniť, že dôkazné bremeno je na jeho
strane.“

41. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne uvedenú RPMN, keď tento údaj je uvedený vo výške 12,62

%, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ,
pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 15,02 %. Súd mal za to, že pri výpočte
bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie, a to z už vyššie uvedeného
dôvodu, ako aj z poplatku za poskytnutie úveru. Ďalej zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9
ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Doba trvania zmluvy je uvedená spôsobom „do vyrovnania záväzkov dlžníka voči banke“ (čl. III.
ods. 3 zmluvy ), čo nie je naplnením zákonného ustanovenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú
špecifikáciu, t.j. či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/130/2017 zo dňa 08.01.2018).

42. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považuje
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
za bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené niektoré
údaje vyžadované zákonom a je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa (správny údaj mal byť vyšší).

43. Pri absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k) a f) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) a pri absencii riadneho skúmania bonity žalobkyne pred uzavretím zmluvy, sa spotrebiteľský
úver poskytnutý žalovaným žalobkyni považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) a ods.
2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na

uvedené súd vyhovel žalobe v časti určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov vo výroku I. tohto
rozsudku, keďže žaloba bola v tejto časti prípustná aj dôvodná.

44. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, veriteľ nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru,
poplatku za poskytnutie úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie

poskytnutej sumy úveru, pričom všetky plnenia žalobkyne na zmluvu mali byť započítané výlučne na
istinu úveru.

45. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia ako sumy peňažných prostriedkov, ktoré
uhradila nad rámec istiny. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že na zmluvu uhradila celkom 15.494,41 eura,

súd uvádza, že z výpisu z účtu v spojení s Potvrdením o ukončení vymáhania dlžnej pohľadávky banky
zo dňa 22.02.2022, ktoré boli priložené k žalobe, uhradenie sumy vyššej, ako uznal žalovaný (a síce
14.766,41 eura), nevyplýva. Z výpisu z účtu vyplýva úhrada sumy celkom 9.766,41 eura, pričom z
Potvrdenia o ukončení vymáhania dlžnej pohľadávky banky zo dňa 22.02.2022 vyplýva úhrada sumy
5.000,- eur, čo spolu predstavuje sumu 14.766,41 eura. Napriek tomu, že uhradenie sumy viac ako

14.766,41 eura na zmluvu bolo v konaní sporným, do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej žalobkyňa
uhradenie vyššej sumy ničím nepreukázala. Vzhľadom na to súd nemal za preukázané, že by žalobkyňa
na zmluvu uhradila viac ako sumu 14.766,41 eura.

46. Ak potom žalobkyňa čerpala úver v sume 10.000,- eur a zaplatila žalovanému celkom sumu

14.766,41eura,jepotrebnéspoukazomnavyššieuvedenéuzavrieť,žezaplatilažalovanémuo4.766,41
eura viac, ako bola povinná. O uvedenú sumu sa potom žalovaný bezdôvodne obohatil, pretože mu
žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná
plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považovalsúd žalobu za čiastočne dôvodnú, a preto jej vo výroku II. rozsudku v rozsahu sumy 4.766,41 eura
vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku zamietol. Na plnenie súd žalovanému určil v súlade
s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

47. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobkyne, preto bolo potrebné sa zaoberať
dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

48. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov. V konaní ide o právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré sa premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej alebo 10-ročnej objektívnej premlčacej
dobe podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ.

49. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto plynie v rámci objektívnej premlčacej doby, pričom
môže začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, ale aj neskôr. Pre

plynutie subjektívnej premlčacej doby je v súlade s § 107 ods. 1 OZ rozhodujúce, kedy sa dozvedel
oprávnenýobezdôvodnomobohateníaktohozískal.Nestačípritomlenmožnosťsauvedenédozvedieť,
ale kedy sa tak skutočne stalo. Súd podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 17Co/301/2011 zo dňa 04.07.2012, podľa ktorého „subjektívna premlčacia doba môže
začať plynúť najskôr okamihom začatia plynutia objektívnej premlčacej doby. Pre plynutie subjektívnej

premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa dozvedel oprávnený o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal.
Nie je rozhodujúce, že pri vynaložení obvyklej starostlivosti sa mohol o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedieť skôr.“.

50. Súd mal za to, že vzhľadom na to, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie a z ničoho nevyplýva, že

by už skôr mala za to, že by plnila viac ako bola povinná, dospel súd k záveru, že žalobkyňa sa o tom, že
sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil, dozvedela najskôr prvého dňa po tom, čo žalovanému na
zmluvu plnila poslednýkrát (17.02.2022), t.j. dňa 18.02.2022. Bolo by totiž nelogickým, aby žalobkyňa
žalovanému plnila s vedomím toho, že plní nad rámec toho, čo je povinná. Plnením v sume 5.000,- eur
dňa 17.02.2022 sa žalobkyňa prvýkrát dostala nad sumu istiny úveru a plnila viac, ako pri bezúročnom

a bez poplatkovom úvere bola povinná. Preto teda najskôr až od 18.02.2022 začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia doba na podanie žaloby. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 12.04.2023,
bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

51. Pretože subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej, súd ďalej skúmal, či bola žaloba

podaná v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby
jevzmysle§107ods.2OZrozhodujúcefaktickézískaniebezdôvodnéhoobohatenia,vtomtoprípadeby
malo ísť o platby, ktorými žalobkyňa ako dlžník zaplatila viac, ako len vrátila prijaté plnenie istiny úveru.
Žalovaný sa bezdôvodne obohatil pri platbe uhradenej dňa 17.02.2022 vo výške 5.000,- eur, z ktorej
časť vo výške 233,59 eura bola doplatkom do sumy poskytnutej istiny 10.000,- eur a zvyšná časť už

bola bezdôvodným obohatením žalovaného, pretože na plnenie nad sumu 10.000,- eur nemal žalovaný
právny nárok. Keďže žaloba bola podaná dňa 12.04.2023, bola podaná aj v rámci trojročnej objektívnej
premlčacej doby pri sume bezdôvodného obohatenia uhradenej dňa 17.02.2022.

52. Zo všetkých uvedených dôvodov súd považoval námietku premlčania vznesenú zo strany

žalovaného za vznesenú nedôvodne.

53. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom žalobkyne, keď táto sa pojednávania nezúčastnila
a zároveň súd po doplnení skutkových tvrdení od žalovaného podaním zo dňa 05.01.2024 dokazovanie
jej výsluchom už nepovažoval za potrebné.

54. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.55. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

56. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

57. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva

tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a 2 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď žalobkyňa bola v časti konania o určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru plne úspešná a v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia bola
žalobkyňa úspešná v rozsahu 68 % (z istiny 5.694,41 eura jej bola priznaná suma 4.766,41 eura).
Uvedenébyznamenalonárokžalobkynevočižalovanémunanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v rozsahu 100 % a konania o vydanie bezdôvodného
obohatenia v rozsahu 68 %. Súd však žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výroku IV. rozsudku

nepriznal,pretožejejvkonanížiadnetrovynevznikli.Súdmalpritomzato,ževsúladesčl.17základných
princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné
rozhodnúť o náhrade trov žalobkyne uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného
ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).