Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-14C/83/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205473
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2517205473.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., D. E. XXX, právne zastúpenej advokátom Mgr. Vladimírom Karásekom, so sídlom Považská
Bystrica, Stred 60/55, proti žalovaným: 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Pribinova 19, IČO: 00 151 700, 2. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. B. XXXX, 3. I. G., nar. XX.XX.XXXX,
H. B. XXX, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení: JURIDIKA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Nitra, Sládkovičova 1, IČO: 50 231 456, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou osobne doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 18.12.2017, po upresnení
petitu žaloby zo dňa 03.06.2022, domáhala proti žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne
zaplatenia sumy 8 906,04 eura titulom doplatku sťaženia spoločenského uplatnenia, sumy 4 000 eur
titulom náhrady nemajetkovej ujmy a sumy 199,20 eura, ktorá predstavuje náklady na vypracovanie
znaleckého posudku z titulu škody s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Zároveň žiadala rozhodnúť o trovách konania
tak, že žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením

jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Žalobu
odôvodnila tým, že dňa 19.12.2014 v čase okolo 23:35 hod. na diaľnici D1 km 70,170 smer Žilina,
kataster obce Veľké Kostoľany, bola žalovaným 2/, osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia,
červenej farby, ev. č.: G., spôsobená dopravná nehoda z dôvodu nesprávnej techniky jazdy spočívajúcej
v tom, že vodič ľavou časťou vozidla zišiel z vozovky na ľavú nespevnenú časť k stredovým vozidlám
mimo vozovky, kde vozidlo stratilo stabilitu a následne v šmyku prešlo na pravú stranu mimo vozovku
do lesného porastu, kde sa prevrátilo na strechu. V dôsledku dopravnej nehody utrpela žalobkyňa

viacpočetné poranenia, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie. Spôsobené zranenia mali za následok
odôvodnenú dobu liečenia, ktorá sa postupne predlžovala a komplikovala, a v konečnom dôsledku si
vyžiadala odôvodnenú dobu liečenia a práceneschopnosť od 19.12.2014 do 12.01.2016, čo žalobkyni
privodilo nepriaznivé dôsledky pre život, ktoré sa odzrkadlili v zásadnej zmene jej doterajšieho života.
Žalovaný 2/, ako obvinený bol trestným rozkazom vydaným Okresným súdom Piešťany zo dňa 8. júna
2017, sp.zn. 16T/56/2017 uznaný za vinného a odsúdený podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, §
36 písm. j), písm. 1), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, §56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za

použitia § 353 ods. 2 písm. c) Trestného poriadku, na peňažný trest vo výmere 2 500 eur. Pre prípad, že
by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený súd mu podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona
uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Zároveň mu súd uložil trest zákazu činnosti
vedenia motorového vozidla akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 2 roky. Poškodená,teda žalobkyňa bola odkázaná so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. Trestný rozkaz
z 8. júna 2017, sp. zn. 16T/56/2017 nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2017 a vykonateľnosť dňa
31.10.2017.Pridopravnejnehodeutrpelažalobkyňaporanenia,ktorévážneovplyvnilijejobvyklýspôsob

života, objektívne si vyžiadali liečenie a pracovnú neschopnosť, a to viac ako na 42 kalendárnych dní,
v dôsledku čoho si uplatnila nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Lekárskymi posudkami F. F. a F. I. bolo žalobkyni priznaných spolu
180 bodov. Z týchto žalovaná 1/ plnila celých 180 bodov. V rámci trestného konania bol vyhotovený
znalecký posudok MUDr. Pamulu k bolestnému žalobkyne, pričom žalobkyni bol poskytnutý doplatok

náhrady škody za bolestné a za náklady spojené s liečením. Čo sa týka sťaženia spoločenského
uplatnenia, tak žalovaná 1/ oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 26.04.2017 plnila 140
bodov.VzhľadomnamarkantnýrozdielvobodovaníbolestnéhonapodkladeznaleckéhoposudkuMUDr.
Pamulu a lekárskych posudkov F. F. a F. I., požiadala žalobkyňa žalovanú 1/ na prehodnotenie plnenia
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a požiadala o vyhotovenie znaleckého posudku. Keďže
tomuto nebolo vyhotovené, žalobkyňa si nechala spracovať znalecký posudok MUDr. Kovalčíkom k

sťaženiu spoločenského uplatnenia a požiadala žalovanú 1/ o poskytnutie plnenia v zmysle záveru toho
znaleckého posudku ako aj o náhradu nákladov spojených s vyhotovením tohto znaleckého posudku.
Na to reagovala žalovaná 1/ tak, že síce plnila, no plnenie krátila z rôznych dôvodov, a to aj takých, ktoré
nie sú uvedené v tomto posudku. Diagnóz uvedených v tomto znaleckom posudku F. J. sa žalovaná 1/
vo svojich listoch zo dňa 13.09.2017 a 11.10.2017 dotkla v tom smere, že: - diagnózu č. 432a priznala

a hradila skôr na podklade lekárskeho posudku F. I. z 01.04.2016 v bodovom hodnotení 30 bodov,
teda v rovnakom bodovom hodnotení ako podľa predloženého posudku MUDr. Kovalčíka. Navýšenie
o 100 % podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., však žalovaná 1/ neuznala a navýšili bodové
hodnotenieleno70%,čopredstavuje21bodovkzákladnémupočtubodov30.Zostatokdodvojnásobku
(100 %), t. j. 30 % predstavujúcich 9 bodov žalovaná 2/ neuznala a nezaplatila. Diagnózu č. 304d

priznala v bodovom ohodnotení 500 bodov, ktoré ohodnotenie následne krátila o 110 bodov priznaných
na podklade lekárskeho posudku F. I. z 01.04.2016 za diagnózu pol. 256, spolu teda plnila 390 bodov.
K navýšeniu na dvojnásobok podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., však žalovaná 1/ nepristúpila,
keďže toto podľa listu z 13.09.2017 nepovažovala za dôvodné. S týmto však žalobkyňa nesúhlasí,
keďže podľa znalca F. J. je navýšenie jednoznačne dôvodné v rozsahu dvojnásobku a sama žalovaná

1/ navýšenie pri diagnóze č. 432d považovala za dôvodné minimálne v rozsahu 70 %. Na základe
uvedeného žiada žalobkyňa titulom sťaženia spoločenského uplatnenia doplatiť 9 bodov ako 30 %
navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. za diagnózu pol. č. 432d. Tiež žiada doplatiť rozdiel
medzi uhradenými 390 bodmi žalovanou 1/ do 450 bodov priznaných znaleckým posudkom, t. j. 60
bodov za súčasného navýšenia podľa znaleckého posudku F. J. podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.

z. spolu 450 + 60 = 510 bodov za diagnózu 304d. Spolu obe diagnózy potom predstavujú 519 bodov ako
súčet 9 a 510 bodov. Pri hodnote bodu 17,16 eura potom 519 bodov predstavuje vo finančnom vyjadrení
sumu 8 906,04 eura. Zároveň žiada o náhradu nákladov spojených s vypracovaním znaleckého posudku
F. J. v sume 199,20 eura. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo súčasne zasiahnuté aj do je osobnostných
práv, a to do jej súkromia, ktorého súčasťou je aj právo na pokojný rodinný život. Z dôvodu zavinenia

žalovaným 2/ bola žalobkyňa nútená strpieť odlúčenie od svojej rodiny, ktorú v tom čase potrebovala a
bola jej najväčšou oporou. Značná miera dotknutia, resp. zásahu do osobnosti fyzickej osoby, tak ako
to bolo v prípade žalobkyne je dôvodom na priznanie peňažnej náhrady. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy predstavuje základné štandardné kompenzovanie zmiernenia ujmy žalobkyne v prípade, kedy
navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. Náhrada nemajetkovej ujmy v súlade so zásadou

slušnosti a naplnenia požiadavky morálnej správnosti, je predovšetkým požiadavkou spravodlivosti,
ktorá je v tomto prípade spôsobilá naplniť reštitučnú podstatu kompenzácie. Medzi škody, ktoré sa
musia nahradiť v súlade s tzv. motorovými smernicami patrí aj nemajetková ujma (rozsudok SD C-22/12,
bod 50), ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v danom spore (§ 11, § 13 OZ). Pod pojem ujma na zdraví je treba zahrnúť akúkoľvek

ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj psychickú
traumu (rozsudok SD C-22/12, bod 47). Práve nemožnosť žalobkyne byť s rodinou, ktorá by jej v
čase jej odlúčenia z dôvodu podrobovania sa nevyhnutnému liečeniu v zahraničí z viny žalovaného 2/
mohla poskytnúť potrebnú morálnu podporu a pomoc v chorobe sa považuje za ujmu spadajúcu do
nemajetkovej povahy, ktorá vznikla z porušenia jej práva v dôsledku zásahu do inej než majetkovej

sféry. Máme na mysli ujmu imateriálnu, morálnu, citovú, za ktoré prináleží žalobkyni peňažná náhrada,
odškodnenie. Žalobkyňa bola ihneď potom ako bola schopná prevozu prevezená do Nemecka, kde bola
zdravotne poistená a kde sa podrobovala ďalšej liečbe, ktorá trvala takmer rok. Liečba na Slovensku
nebola možná, z čoho vyplýva úplné odlúčenie od najbližšej rodiny. Nakoľko náhrada nemajetkovejujmy je krytá povinným zmluvným poistením, čo potvrdzuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 16.12.2015, III. ÚS 646/2015-30. Žalobkyňa sa voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ domáha i náhrady
nemajetkovejujmy,ktorúutrpelaprávezavinenímžalovaného2/.Nazákladevšetkýchvyššieuvedených

skutočností sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 4 000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaná 1/ sa k podanej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 23.04.2018, v ktorom uviedla, že žalobkyňa
v žalobe svojím výpočtom navýšila počet bodov za SSU. Problémy s krčnou chrbticou mala žalobkyňa
totižto hodnotené dvomi rôznymi položkami, najprv v posudku MUDr. Jurovčíka položkou č. 256 vo

výške 110 bodov a neskôr v posudku MUDr. Pamulu položkou č. 304d vo výške 450 bodov + navýšenie
o 100 %, t. j. spolu 900 bodov. Jedná sa o tú istú diagnózu hodnotenú dvomi rôznymi položkami,
každý z lekárov diagnózu ohodnotil ináč. Uviedla, že nie je možné akceptovať obidve položky, ako to
nepriamo žiada žalobkyňa. Za obmedzenú hybnosť chrbtice malo byť teda správne uplatnených iba 900
bodov mínus vyplatená časť 500 bodov (najprv 110 a potom doplatok 390 bodov). Žalovaných malo
byť teda iba nepriznaných 400 bodov za obmedzenú hybnosť chrbtice a ďalších 9 nepriznaných bodov

za jazvy, t. j. 409 bodov x 17,16 7 018 eur, nie 8 906,04 eur ako vyčíslila žalobkyňa. Pre upresnenie
uvádzame naše stanovisko k uplatneným nárokom za SSU. Žalobkyňa v žalobe žiada náhradu za
9 bodov za diagnózu 432d (rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po
operačných zákrokoch) a 510 bodov za diagnózu 304d (obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice). Pokiaľ
ide o položku 432d podľa záveru nášho zmluvného lekára možno konštatovať, že bodové hodnotenie za

túto položku možno zo základného počtu bodov 30 zvýšiť o 70% vzhľadom k veku poškodenej. Celkovo
teda možno toto poškodenie odškodniť vo výške 51 bodov (30 + 21 bodov 51 bodov). Nakoľko podľa
posudku F. I. sme už vyplatili odškodnenie za 30 bodov, v nadväznosti na záver nášho zmluvného lekára
sme žalobkyni doplatili za túto položku 21 bodov. Naproti tomu lekár F. J. za túto položku priznal 60b
( t. j. rozdiel medzi jeho hodnotením a nami vyplateným plnením predstavuje 9 bodov). Obmedzenie

hybnosti krčnej chrbtice sme už odškodnili v počte bodov 110 podľa posudku F. F. I. (tento ju označil ako
položku 256- záťažové bolesti a redukcia hybnosti krčnej chrbtice po operácii). Znalec F. K. J. obodoval
obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice základným počtom bodov 450, ktoré navýšil na 2 násobok v zmysle
10 ods. 4 zákona 437/2004 Z. z., t. j. spolu priznal za túto položku 900 bodov. Náš zmluvný lekár
nesúhlasil s postupom F. J. pri hodnotení tejto položky. Bol toho názoru, že v uvedenej položke 304d

je rozsah bodového hodnotenia od 325-520 bodov a pokiaľ má hodnotiaci lekár názor, že poškodenú
je potrebné odškodniť vyšším počtom bodov, je potrebné využiť bodové rozpätie danej položky. Preto
navrhol žalobkyni priznať za túto položku 500 bodov bez zvýšenia. Z uvedeného dôvodu sme za túto
položku doplatili 390 bodov (t. j. 500 bodov mínus už vyplatených 110 bodov=390 bodov). Spolu sme tak
za diagnózu obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice doposiaľ žalobkyni vyplatili spolu 500 bodov. Žalobca

však vo svojom výpočte doplatku za túto položku (450+60=510 bodov) nezohľadnil už vyplatených 110
bodov podľa posudku MUDr. Jurovčíka (správny mal byť výpočet 450+60-110=400 bodov). Sporným
však po jednotlivých posudkoch naďalej zostáva výška bodového ohodnotenia položiek 304d a 432a. F.
I. za obmedzenie hybnosti chrbtice priznal žalobkyni 110 bodov, MUDr. Kovalčík 900 bodov, náš zmluvný
lekár MUDr. Martin Papšo, PhD. 500 bodov. Za položku plošné jazvy priznal MUDr. Jurovčík 30 bodov,

MUDr. Kovalčík 60 bodov, náš zmluvný lekár MUDr. Papšo 51 bodov. Žalobkyni sme vyplatili uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a SSU, ktoré majú nemajetkovú
povahu a sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Žalobkyni bola taktiež vyplatená náhrada za stratu
na zárobku počas PN ako i náklady spojené s liečením. Spolu bola žalobkyni doposiaľ vyplatená suma
8 817 eur za bolestné, 9 456 eur za SSU, 290 eur za náklady spojené s liečením, 3 483,58 eur za

stratu na zárobku počas PN. Zahraničnej zdravotnej poisťovni bola refundovaná regresná pohľadávka
vo výške 15 028,16 eur. Zo žalobného návrhu (bod III.) však vyplýva, že žalobkyňa sa na základe tých
istýchskutkovýchokolnostídomáhaďalšiehoodškodnenia(okremužspomenutýchvyplatenýchnáhrad)
súbežne v režime náhrady škody a v režime ochrany osobnosti. Ide však o dva samostatné nároky, ktoré
sú na jednej strane úplne samostatné, na druhej strane si však konkurujú, keď sú hodnotené na základe

sčasti totožných a sčasti veľmi podobných skutkových tvrdení. Poukázala na rozsudok KS Trnava č. k.
24Co/202/2011. Ďalej tvrdila, že čo sa týka uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyňou, nárok
na náhradu nemajetkovej ujmu nie je krytý povinným zmluvným poistením a žalovaná 1/ nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy. Jediným subjektom zaviazaným
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch tak môže byť vinník, t. j. vodič, ktorý spôsobil dopravnú

nehodu. Pre prípad, že si žalobkyňa nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči poisťovateľovi uplatňuje
z titulu náhrady škody, vzniesla námietku premlčania v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(samozrejme len v prípade, že by sa súd stotožnil s charakterom nároku ako so škodou). Keďže právo
na náhradu škody sa premlčuje v lehote 2 rokov od momentu keď mohlo byť vykonané po prvýkrát a kzraneniam žalobkyne a tým aj k zásahu do integrity jej osobného života došlo dňa 19.12.2014, lehota
na uplatnenie „škody" ako psychickej ujmy začala plynúť 20.12.2014 a márne uplynula dňa 20.12.2016.
Žaloba bola podaná až dňa 18.12.2017, t. j. po lehote.

3. K vyjadreniu žalovanej 1/ sa vyjadrila žalobkyňa replikou zo dňa 26.07.2018, v ktorej uviedla, že
sa naďalej v plnom rozsahu stotožňuje s výpočtom a bodovým ohodnotením uvedeným v žalobe
zo dňa 12.12.2017, vychádzajúcim z podloženého znaleckého posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka,
č. 118/2017. Uviedla, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo

o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, (§ 7 ods. 6 zákona
č. 437/2004 Z. z.), čo sa aj stalo, môžu osoby uvedené v § 7 ods. 3 a 4 zákona č. 437/2004
Z. z. požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z. z. Naďalej trváme na
doplatení nevyplatenej časti titulom SSU za dve diagnózy, a to č. 304d v počte bodov 60 titulom
doplatenia bodového ohodnotenia v zmysle znaleckého posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka do 450
bodov a 450 bodov titulom 100 % - ného priznaného bodového navýšenia, čo spolu predstavuje 510

bodov (60+450). Tvrdenie žalovanej 1/ ohľadne stotožňovania diagnózy č. 304d s položkou 256, tak
ako ju ohodnotil F. I., nie je na mieste, keďže sa jedná o dve rôzne diagnózy, pojmovo aj funkčne
odlišné. Zároveň zotrvávame aj na doteraz uplatnenom nároku v súvislosti s diagnózou č. 432a v
počte bodov 9. Spolu doplatok za nepriznané bodové ohodnotenie v počte 519 bodov predstavuje
odôvodnene celkovú sumu 8 906,04 eura (510+9=519). Práve znalecký posudok MUDr. Kovalčíka

bol dôvodom pre prehodnotenie plnenia žalovanej 1/ a bez neho by k prehodnoteniu nepristúpila.
Práve tento znalecký posudok bol vyhotovený pre spornosť, resp. odlišné posudzovanie dvoch rôznych
diagnóz lekárskymi posudkami ošetrujúcich lekárov žalobkyne. Uviedla, že nemá žiadne pochybnosti
o správnosti, objektívnosti a hodnovernosti znaleckého posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka, s ktorým
žalovaná 1/ nesúhlasí a doteraz neuviedla objektívne vysvetlenie, prečo by sa z neho pri posudzovaní

dvoch vyššie spomenutých diagnózach žalobkyne ani nemalo vychádzať. Z dôvodu všetkých doteraz
uvedených a podrobne opísaných skutkových okolností naďalej zotrvávame na všetkých doposiaľ v
žalobe uvedených právnych nárokoch z titulu doplatenia skráteného plnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj preplatenie nákladov spojených s vyhotovením znaleckého posudku. Nesúhlasila
s tvrdením žalovanej 1/, že by sa žalobkyňa dotknutá na zdraví snažila cestou ochrany osobnosti

nahradzovať alebo navyšovať nároky na bolestné a SSU, a teda na základe rovnakých skutkových
okolností uplatňovať nemajetkovú ujmu. Ďalej mala za to, že z viacerých rozhodnutí súdov vyšších
inštancií nesporne vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovanej 1/, ktorá odôvodnene zakladá jeho
postavenie v tomto spore popri žalovanom 2/ a 3/. Zároveň na doplnenie uviedol, že nie je dôležité
postavenie, resp. že sa jedná o žalobkyňu, ktorá bola iba priamym účastníkom dopravnej nehody, ale

smerodajná a podstatná je tá skutočnosť, že sa jedná o nemajetkovú ujmu spôsobenú v súvislosti s
dopravnou nehodou, ktorá je nesporne a preukázateľne krytá povinným zmluvným poistením. Zároveň
trval na tom, že náhrada nemajetkovej ujmy v súlade so zásadou slušnosti a naplnenia požiadavky
morálnej správnosti, je predovšetkým požiadavkou spravodlivosti, ktorá je v tomto prípade spôsobilá
naplniť reštitučnú podstatu kompenzácie. Nemajetkovou ujmou v zmysle ustanovenia § 13 ods. OZ je

taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Takáto
ujma sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby. Zmyslom
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 OZ je dosiahnuť vyváženosť miery
ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej
ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Nie je potom možné stotožňovať právo na náhradu

škody na zdraví a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu od osobnostnej sféry
dotýkajúcej sa zdravia čí súkromia, alebo rodinných citových vzťahoch fyzickej osoby. V tejto súvislosti
dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.05.2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013. Ďalej uviedla,
že žalovaná 1/ sa zároveň vyjadrila aj k premlčaniu a poukázala na zákonné ustanovenie § 101
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, ktorý ustanovuje, že počiatok plynutia

všeobecnej trojročnej premlčacej doby je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu
objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína
plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Taktiež
poukázal aj na nemenej dôležité zákonné ustanovenie § 104 zákona č. 40/1964 Zb., ktorý ustanovuje:
„pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.“ Uviedla,

že citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje na všetky druhy poistení a dala do pozornosti rozsudok
Krajského súdu v Košiciach 4Co/61/2012 zo dňa 06.11.2014, ktorý rozhodoval v obdobnej veci a
zaoberal sa i otázkou plynutia premlčacej doby vzťahujúcu sa na poistnú udalosť. Ďalej uviedol, že v
zmysle uvedeného § 104 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení teda pri právachna plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, z čoho vyplýva, že
celková dĺžka je síce stále rovnaká, t. j. trojročná, len začína v tomto osobitnom prípade plynúť odlišne,
teda rok po poistnej udalosti, ktorá nastala dňa 19.12.2014 s poukazom na uvedené by uplynula až

20.12.2018 a nie 20.12.2016, ako to nesprávne uvádza žalovaná 1/.

4. V duplike zo dňa 14.08.2018 žalovaná 1/ naďalej zotrvala na ich stanovisku prezentovanom vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2018. Uviedla, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení zotrváva na svojom
výpočte doplatku náhrady za SSU (510+9=519 bodov), má za to, že nie je namieste stotožňovanie

položky 304d (obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa s príznakmi koreňového
dráždenia) s položkou 256 (záťažové bolesti a redukcia hybnosti krčnej chrbtice po operácii luxácie C6-
67 s fraktúrou C7 v spojení so zníženou citlivosťou 1. až 4. prsta pravej ruky a oslabením sily stisku
pravej ruky). V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukázala na ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý v § 9
(Zásady na hodnotenie SSU ) v ods. 8 uvádza: „ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie
SSU“.Znenie§9ods.8jenasledovné:„Akjepoškodenienazdravíužsvojimiznakmizahrnutévpoložke

iného poškodenia na zdraví, bolesť (analogicky aj SSU) za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí
osobitne.“ Samotný znalec MUDr. Kovalčík vo svojom posudku (str. 7 posudku – časť Hodnotenie SSU )
uvádza „v rámci trvalých následkov je hodnotenie prvých troch diagnóz spoločné - ide o jeden orgánový
komplex“(všetky3znalcomvymenovanédiagnózysatýkalikrčnejchrbtice-zlomeninatŕňovéhovýbežku
6. krčného stavca s posunom stavca C6 dopredu, kompresívna trieštivá zlomenina tela 7. krčného

stavca do 1/3, parapréza oboch horných končatín typu Frankel D, pričom tieto následky ohodnotil jednou
položkou 304d). Lekár F. I. za položku 256 priznal žalobkyni 110 bodov, náhradu za 110 bodov sme
žalobkyni uhradili. Po oboznámení sa s posudkom F. J. (navrhoval 450 bodov za diagnózu 304d týkajúcu
sa krčnej chrbtice so zvýšením na dvojnásobok vzhľadom na vek žalobkyne) sme po konzultácii s
naším zmluvným lekárom MUDr. Papšom (navrhoval priznanie 500 bodov za položku 304d) uhradili

žalobkyni SSU za 390 bodov (doplatok za diagnózu týkajúcu sa krčnej chrbtice do 500 bodov). Spolu
sme tak žalobkyni uhradili za obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice náhradu za 500 bodov (110+390).
Žalobkyňa si neodpočítaním už vyplateného plnenia vo výške 110 bodov za túto položku uplatňuje nárok
na náhradu SSU v tejto časti duplicitne, nakoľko ako sme podrobne rozobrali vyššie, jeden orgánový
komplex a jeho poranenie nemožno hodnotiť dvoma položkami. Táto skutočnosť vyplýva priamo zo

Zásad na hodnotenie SSU v zákone č. 437/2004 Z. z. V tomto prípade vznikli dôvodné pochybnosti
o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa sa v replike odvoláva na rôzne
rozsudky súdov SR, všetky tieto rozsudky však riešili iný nárok - nárok pozostalej osoby (resp. blízkej
osoby) po obeti dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy. V tomto prípade však žalobkyňa nie je
pozostalou osobou po obeti dopravnej nehody, ale predmetom konania je o.i. aj náhrada nemajetkovej

ujmy pre priameho účastníka dopravnej nehody. Ďalej sa nestotožnila s argumentáciou žalobkyne
ohľadne premlčania a potreby aplikácie § 104 OZ na daný prípad. Ustanovenie § 15 ods. 1, 2 zák.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov priamo upravuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody
proti poistiteľovi sa vzťahuje rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu

spôsobila a priamo odkazuje na použitie § 106 OZ, ktorý upravuje premlčanie nároku na náhradu škody,
nie premlčanie nároku na poskytnutie poistného plnenia (pozri napr. rozsudok KSBA/860/553/2013 zo
dňa 9.6.2015). Na premlčanie nároku poškodeného na náhradu škody proti poisťovateľovi sa vzťahuje
rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá spôsobila škodu. Je tomu tak z toho
dôvodu, aby poškodený bol v rovnakej právnej situácii bez ohľadu na to, či škodu bude uplatňovať voči

škodcovi alebo proti poisťovateľovi. Ustanovenie § 104 OZ sa týka premlčania práva poisteného na
poistné plnenie. Žalobkyňa nie je v tomto prípade poistenou osobou (je poškodenou osobou), nemôže
sa tak voči žalovanej 1/ domáhať poistného plnenia z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy.

5. Podaním zo dňa 12.03.2021 sa žalovaná 1/ vyjadrila k znaleckému posudku F. A. L. tak, že pokiaľ

ide o ich výhradu na súčasné hodnotenie SSU položkami 256 a 304d, tu znalec jednoznačne vyslovil
názor, že „pri hodnotení daného SSU má byť iba položka 304d samostatne. Pripočítanie položky 256
je v tomto prípade nenáležité a nesprávne“ (str. 11 posudku). Z uvedeného je zrejmé, že položka 256
bola hodnotená nedôvodne. Opakovane zdôraznila, že síce pri prvotnej likvidácii túto položku vo výške
110 b akceptovali, avšak iba ako prirovnanie, keďže MUDr. Jurovčík ňou hodnotil obmedzenú hybnosť

chrbtice. Keďže obmedzená hybnosť chrbtice bola u poškodenej (žalobkyne) preukázaná, nebol dôvod
z našej strany diagnózu úplne zamietnuť. Následne po hodnotení SSU MUDr. Kovalčíkom (ktorý hodnotil
túto diagnózu správnou položkou 304d) sme od plnenia odpočítali 110 bodov, nakoľko v tomto rozsahu
bola žalobkyňa už za diagnózu poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice z našej strany odškodnená. Kjednotlivým položkám SSU v znaleckom posudku uvádzame nasledovné: 1. položka 304d: Poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice o 100 % stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia. Podľa názoru
znalca posudzujúci lekár MUDr. Kovalčík nepokladal poškodenie chrbtice za tak závažné, aby ho

ohodnotil najvyšším počtom bodov z možného bodového rozpätia (ohodnotil iba 450 bodov z možných
520) - „Pokiaľ mal lekár posudzujúci SSU názor, že treba pacientku odškodniť vyšším počtom bodov,
tak treba využiť hornú hranicu rozpätia bodov 325-520, a mal položku 304d ohodnotiť počtom bodov na
hornejhranici,t.jmax.520bodov“.Zhodnoteniapoložky304dF.J.možnotedaodvodiť,žepodľanázoru
lekára obmedzujúce dôsledky poranenia chrbtice nie sú natoľko závažné, aby lekár hodnotil túto položku

na hornej hranici stanovenej sadzby bodového rozpätia. Znalec pri tejto konkrétnej položke nepovažoval
navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. za správne a dôvodné, s čím súhlasíme. Pre
úplnosť uviedla, že poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice možno podľa stupňa závažnosti hodnotiť
až 6 spôsobmi (položkami 304a až 3040). V tomto prípade F. J. ako aj F. L. použili hodnotenie položkou
304d, čo ani žalovaná 1/ nespochybňuje. Podľa lekárov teda žalobkyňa utrpela poúrazové obmedzenie
hybnosti chrbtice o 100 % stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia. Je nutné zdôrazniť, že

už samotné priznanie tejto položky predpokladá, že zranenie chrbtice má preukázateľne nepriaznivé
následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb
alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z.). Za predpokladu, že
by zranenie chrbtice neobmedzovalo žalobkyňu v bežnom spôsobe života, nemala by nárok ani na
základné hodnotenie tejto položky. Znalec sa v posudku bohužiaľ nevyjadril, aký počet bodov by za

položku č. 304d priznal poškodenej on. V tomto smere je jeho vyjadrenie nejednoznačné. My sme
pri likvidácii priznali 500 bodov a na tomto zatiaľ zotrvávame. 2. položka č. 432a: Rozsiahle plošné
jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5 - 30
cm2 povrchu tela. Pri tejto položke sa znalec nestotožnil so zvýšením 0 100% ako to urobil F. J.. Ako
uvádza, jazvy u poškodenej nespĺňajú podmienky navýšenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004

Z. z. (vek, exponované povolanie, nemožnosť uplatnenia v pôvodnom alebo plánovanom budúcom
povolaní, osobných záujmoch a športe). V tomto smere s názorom znalca súhlasíme. 3. položka č.
433a: Keloidné jazvy po poraneniach, popáleninách alebo po operačných zákrokoch podľa lokalizácie 5
- 30 cm2 povrchu tela Pri tejto položke s názorom znalca nemôžeme súhlasiť. Zo znaleckého posudku
nevyplýva, že by mal znalec možnosť poškodenú osobne vyšetriť. Vychádzal pravdepodobne teda iba

z dostupnej dokumentácie. Osobné vyšetrenie vykonal znalec MUDr. Kovalčík, ktorý vo svojom posudku
konštatuje plošnú jazvu na krku 10 x 0,75 cm, plošnú ranu na ušnici vľavo vzadu asi 5 cm a plošnú
jazvu na lopate bedrovej kosti 11 x 1 cm. Nikde neuvádza, že by sa jednalo o keloidné jazvy. Keloid je
zhrubnutá jazva nádorovitého vzhľadu, ktorá prerastá cez plochu pôvodného zranenia, počas rokov sa
zväčšuje a zostáva vyvýšená oproti ostatnému povrchu kože aj viac ako 4 mm. Sme teda toho názoru,

že dôvodné a opodstatnené je hodnotenie položkou 432a, a keďže sme za túto položku priznali aj 70
% navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. (naviac oproti názoru znalca, ktorý hodnotil
položku len v jej základnom počte bodov), považujeme doteraz vyplatené odškodnenie za dostatočné a
primerané následkom, ktoré tieto jazvy žalobkyni spôsobujú v jej bežnom živote.

6. Podaním zo dňa 20.04.2021 sa žalobkyňa vyjadrila k znaleckému posudku MUDr. Igora Vargu. So
znaleckým posudkom F. L., ktorý odpovedá na prvú položenú otázku v tom smere, že v Znaleckom
posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka sa malo bodové hodnotenie položky 304d robiť podľa § 10 ods. 5,
a nie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. sa nestotožňuje a nemá oporu v žiadnom ustanovení
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a nemá

oporu ani v samotnom znaleckom posudku MUDr. Kovalčíka. Nelogický je záver znalca MUDr. Vargu
(str. 9) v tom smere, že položka 304d bola hodnotená F. J. v jeho posudku podľa § 10 ods. 4 zákona. Toto
ustanovenie (§ 10 ods. 4) umožňuje len zvýšenie bodového hodnotenia, nie samotné ohodnotenie určitej
položky. Na žiadnom mieste pri obodovaní tejto položky v posudku F. J. nie je uvedené, že hodnotenie v
bodochjevykonanépodľa§10ods.4zákona.Ustanovenie§10ods.4zákonajeuvedenélenprizvýšení

počtu bodov na str. 7, nie však pri určení počtu bodov samotnej položky. Potom ďalšie nadväzujúce
závery F. L. vychádzajúc z nepravdivej bazálnej premisy, teda že táto položka 304d bola v posudku F.
J. obodovaná podľa § 10 ods. 4 sú nepreskúmateľné, nemajúce oporu na žiadnom mieste posudku F.
J. a nemôžu byť akceptované ako dôkaz zistený znaleckou činnosťou znalca. Z vyššie cit. ustanovení
zákona č. 437/2004 Z. z. tiež nevyplýva, že ak bodové hodnotenie bolo robené podľa § 10 ods. 5 (ani

iným spôsobom nezakazuje/nevylučuje), že by nebolo možné toto bodové hodnotenie zvýšiť podľa § 10
ods. 4, ako to urobil F. J.. Ani ustanovenie § 10 ods. 4 v žiadnej vete nezakazuje/neobmedzuje a ani
nevylučujezvýšenietým,žeakbolzvolenýpostuppodľa§10ods.5,žebynebolomožnépoužiťzvýšenie
podľa § 10 ods. 4, ani neviaže zvýšenie výlučne na položku, ktorá je určená konkrétnou hodnotou.Taktiež v tomto smere poukazujem na vyjadrenie F. J., ktoré prikladám ako prílohu k tomuto vyjadreniu
v časti, kde sa tento vyjadruje k položke 304d. F. J. uvádza, že túto položku nehodnotil podľa § 10 ods.
4 zákona, a že takýto záver súdneho znalca nevyplýva zo žiadnej časti jeho posudku. Ustanovenie §

10 ods. 4 použil len na navýšenie položky podľa iných zásad. S týmto záverom F. J. je možné súhlasiť,
keď v závere jeho posudku na str. 7 je skutočne položka 304d ohodnotená bodovo v číselnej výške
450 bodov a len pri jej zvýšení je vyslovene uvedené (v zátvorke), že ide o zvýšenie podľa § 10 ods. 4
zákona s odôvodnením prečo došlo k zvýšeniu, k čomu sa tiež podrobne vyjadruje vo svojom vyjadrení
k posudku MUDr. Vargu. Čo sa týka položky 432a v odpovedi znalca v rámci prvej položenej otázky, v

tom smere, že zvýšenie podľa § 10 ods. 4 je prípustné, no v prípade žalobkyne sporné, vyslovujeme
pochybnosťvtomsmere,žeidevýlučneosubjektívnynázorF.L.,nemajúcioporuvznaleckejčinnostiani
v zákone č. 437/2004 Z. z., keď túto skutočnosť vo vzťahu k žalobkyni žiadnym spôsobom neodôvodnil,
nevysvetlil, no popísal len všeobecné príklady, v ktorých sa podľa jeho subjektívneho názoru môže
použiť zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona. Ďalej záver znalca F. L. vyjadrený v jeho posudku na str.
10 v tom smere, že použitie § 10 ods. 4 zákona je možné, nakoľko položka nie je stanovená rozpätím

bodov, ale jednou konkrétnou hodnotou nemá absolútne žiadnu oporu v § 10 ods. 4, ani v § 10 ods.
5 zákona, ani v žiadnom inom ustanovení zákona č. 437/2005 Z. z. Ani dôvodová správa k zákonu č.
437/2004 Z. z. neobsahuje žiadnu zmienku v tom smere, že ak je sadzba za položku uvedená rozpätím
bodov, tak zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 nie je prípustné, resp. že ak je sadzba za
položku uvedená konkrétnou hodnotu, že použitie § 10 ods. 4 zákona je iba v tomto prípade prípustné.

Taktiež konštatácia znalca F. L. v tom smere, že zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona a samotné zvýšenie
na dvojnásobok by malo byť zdôvodnené závažnými faktami (mladý vek a exponované povolanie) tak
k tomuto uvádzame, že bez oboznámenia sa s komplexným zdravotným stavom žalobkyne (tak ako
sme uviedli v rámci súdneho konania), nie je možné spochybniť zvýšenie o 100 % len po preštudovaní
súdneho spisu. Jedine po komplexnom vyšetrení a nahliadnutí do zdravotnej dokumentácie žalobkyne,

by vedel znalec určiť, či a do akej miery by sa stotožnil so závermi znaleckého posudku predloženého
žalobkyňou, ktorý bol spracovaný F. K. J. po takomto podrobnom vyšetrení. Poukazujem na Vyjadrenie
F. J., ktoré tvorí prílohu tohto vyjadrenia v časti, kde sa tento vyjadruje k položke 432a, kde F. J. uvádza,
čo ho viedlo k navýšeniu podľa § 10 ods. 4 s ktorým sa je možno v celom rozsahu stotožniť v tom smere,
že ide o exponované miesto najmä u žien v prípade, že ide o jazvu na krku vpredu až na dekolt, čo

ju bezpochyby obmedzuje v spoločenskom živote. Je samozrejmé, že tieto miesta sú citlivé pre každú
jednu ženu a je samozrejmé, že práve u žien sú tieto miesta prevažne odhalené a pri kontakte ako prvé
viditeľné. Je zrejmé, že pri akejkoľvek práci/v ďalšom každodennom živote bude žalobkyňa už navždy
konfrontovaná pohľadmi na tieto miesta, ktoré ako zjavne neestetické budú pútať nežiaducu pozornosť
až do konca jej života. V neposlednom rade sa F. J. vyjadril aj k posúdeniu jaziev žalobkyne v znaleckom

posudku F. L. ako keloidných a použitia položky 433a. Tento záver F. L., F. J. kategoricky spochybnil,
keďže nie je mysliteľné, aby znalec F. L. bez toho, aby tento akýmkoľvek spôsobom vyšetril, resp. vôbec
videl samotnú žalobkyňu, resp. jej kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vychádzal výlučne zo súdneho
spisu a dospel k záveru o keloidných jazvách. Záver o keloidných jazvách, ktoré dovtedy nepopísal
žiaden znalec, nie sú zanesené v zdravotnej dokumentácii žalobkyne ( takýto záver je možné popísať

výlučne po osobnom vyšetrení žalobkyne a ohliadnutí jaziev), je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Ide výlučne o subjektívny názor. Odhliadnuc od skutočností uvedených v tomto odseku,
ani nebolo znaleckou úlohou hodnotenie jaziev žalobkyne a ich podradenie pod inú položku. Záverom k
prvej položenej otázke, je možnú uviesť, že znalec F. L. neodpovedal na položenú otázku ani vo vzťahu k
položke 304d, keď uviedol, že táto mala byť posúdená na hornej hranici rozpätia bodov – t.j. maximálne

520 bodov, ani k položke 432a, ktorú len spochybnil, no na položenú otázku neodpovedal. Teda ani pri
jednej z položiek znalec na súdom určenú otázku nedal odpoveď, naviac spochybnil použitie položky
432atým,žemalabyťpoužitápoložka433avovýške100bodov,čovšakneboloúlohouznalca.Znalecký
posudok v odpovedi na druhú položenú otázku uviedol, že pri bodovom hodnotení daného SSU má byť
iba položka 304d samostatne. Pripočítanie položky 256 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne. Z

uvedenej odpovede vyplýva, že pripočítanie poskytnutého plnenia za položku 256 do plnenia za položku
304d nie je podľa znalca F. L. možné. S týmto záverom F. L. sa stotožnil vo svojom vyjadrení aj znalec
MUDr. Kovalčík, ktoré uviedol na konci svojho vyjadrenia, že položka 256 je nesprávna. S poukazom
na vyššie uvedené naďalej trváme na závere a bodovom ohodnotení určenom v súkromnom znaleckom
posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka predloženom žalobkyňou.

7. Podaním zo dňa 09.06.2021 sa žalovaná 1/ vyjadrila k tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení žalobkyne
k znaleckému posudku a uviedla, že na str. 11 znaleckého posudku je výslovne uvedené „z tohto
jednoznačne vyplýva, že pri bodovom hodnotení daného SSU má byť iba položka 304d samostatne.Pripočítanie položky 256 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne”. Z kontextu znaleckého posudku,
ale aj vyjadrenia F. J., že položka 256 je nesprávna, podľa nás úplne jednoznačne vyplýva, že položka
256 nemôže byť hodnotená súčasne s položkou 304, nakoľko by dochádzalo k duplicitnému hodnoteniu.

Položka 256 bola v prípade žalobkyne hodnotená nesprávne (t. j. nemala byť hodnotená vôbec)!!!!! V
dôsledku toho, že SSU hodnotili žalobkyni viacerí lekári (dňa 1.4.2016 MUDr. Jurovčík a dňa 20.7.2017
MUDr. Kovalčík) sa ale stalo, že položky 256 a 304d boli žalobkyni ohodnotené súčasne (bol nimi
odškodňovaný jeden následok zranení, a to obmedzená hybnosť krčnej chrbtice). Tieto položky nemôžu
byť hodnotené súčasne, je zrejmé, že ak by sme plnenie neodpočítali, na strane žalobkyne by v rozsahu

110 b došlo k bezdôvodnému obohateniu (prijatie plnenia bez právneho dóvodu). Trváme preto na tom,
že náš postup pri odpočítaní 110 bodov od hodnotenia položky 304d bol správny a správnosť nášho
postupu potvrdil aj záver znaleckého posudku F. L., ako aj vyjadrenia F. J. zo dňa 9.4.2021.

8. Žalobkyňa v stanovisku zo dňa 18.06.2021 uviedla, že naďalej trvá na ich záveroch uvedených vo
vyjadrení k znaleckému posudku F. L., na ktorých záveroch ohľadom týchto dvoch položiek nič nemení

ani vyjadrenie žalovanej 1/, ktoré naopak preukazuje neodôvodnené krátenie plnenia o sumu 110 bodov,
ktorý počet bodov bol neodôvodnene odpočítaný z plnenia žalobkyni za položku 304d, pričom táto
položka bola podľa § 10 ods. 4 zákona č. č. 437/2004 Z. z., zvýšená o 100 %, teda žalobkyňa bola
ukrátená z plnenia spolu o 220 bodov. K dôvodom prečo F. J. zvýšil bodové ohodnotenie, sa tento
podrobne vyjadril vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku F. L. z 09.04.2021, ktoré

sme priložili k nášmu vyjadreniu k znaleckému posudku F. L., a na ktoré vyjadrenie v celom rozsahu
odkazujeme. Preto naďalej trváme na tom, aby bolo SSU posúdené podľa bodového ohodnotenia F.
J., pričom závery znaleckého posudku F. L. nie sú použiteľné pre súdne konanie, a to vo vzťahu ani k
položke 304d a ani k položke 432a, s výnimkou záveru o tom, že pri hodnotení SSU má byť položka
304d samostatne a pripočítanie položky 256 je nenáležité a nesprávne.

9. K vyjadreniam žalobkyne a žalovanej 1/ sa vyjadrili aj žalovaní 2/ a 3/ v podaní zo dňa 07.10.2021
v ktorom uviedli, vo veci hodnotení znaleckých posudkov a rozporných argumentov žalobkyne
a žalovanej 1/ sa pripájajú k tvrdeniam žalovanej 1/, ktoré považujú za správne a súhlasia s nimi.

10. K doplneniu znaleckého posudku č. 16/2022 sa vyjadrila žalovaná 1/ podaním zo dňa 15.08.2022
a uviedla, že doplnenie znaleckého posudku neobsahuje žiadne nové skutočnosti. K položke č. 304d
sa F. L. vyjadril, že presný počet bodov nevie stanoviť bez osobného vyšetrenia žalobkyne. Vo vzťahu
k jazvám žalobkyne znalec opätovne uviedol, že sa nestotožňuje s navýšením položky č. 432a o 100
% ako to urobil predchádzajúci lekár F. J.. Jazvy podľa jeho názoru nespĺňajú podmienky navýšenia

podľa §10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. . V tomto smere s názorom znalca súhlasíme. Ďalej uviedol,
že položku č. 433a – keloidné jazvy použil iba ako príklad, s tým, že keď bol posudzujúci lekár toho
názoru, že položka č. 432a je nepostačujúca a nevystihuje dostatočne charakter a umiestnenie jaziev
žalobkyne, mal možnosť použiť aj prirovnanie k inej položke, napr. k položke č. 433a. Zároveň uviedol,
že bez osobného vyšetrenia žalobkyne nie je možné sa z jeho strany jednoznačne vyjadriť k presnému

bodovému hodnoteniu, ktoré jej prináleží. Tiež uviedla, že nesúhlasia s hypotetickým hodnotením jaziev
položkou č. 433a a preto zotrváva na 51 bodoch, ktoré v minulosti žalobkyni priznali za položku č. 432a.
Mala za to, že aj znalec potvrdil ich vyjadrenie, že na 100 % navýšenie nie v prípade jaziev u žalobkyne
dôvod.

11. K doplneniu znaleckého posudku č. 16/2022 sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 26.08.2022
a uviedla, že od počiatku trvala na tom, že nie je možné súdom ustanoveným znalcom relevantne dať
odpoveď na obe položené otázky, no tieto je možné zodpovedať len po jej komplexnom vyšetrení. Táto
skutočnosť sa potvrdila aj v doplnení ZP v tom smere, že ustanovený znalec uviedol, že presné bodové
ohodnotenie je možné len po osobnom vyšetrení žalobkyne a bez vyšetrenia pacientky, nie je možné

ani správne vyjadrovať sa k bodovému ohodnoteniu. Znalec teda nedokázal v podanom znaleckom
posudku, ani v jeho doplnení dať odpoveď na otázky, ktoré mu boli položené súdom. Žalobkyňa mala
za to, že ak znalec dospel k závere doplnenia znaleckého posudku, že nie je možné uviesť presný
počet bodov, a teda zodpovedať znaleckú úlohu bez osobného vyšetrenia, mal už pri svojom ustanovení
súdom na túto skutočnosť poukázať, resp. namietať znaleckú úlohu v tom smere, že nie je možné ju

splniť bez osobného vyšetrenia žalobkyne. Žalobkyňa predložila do súdneho konania znalecký posudok
MUDr. Kovalčíka ako súkromný znalecký posudok podľa ustanovenia § 209 C.s.p., ktorý je dostatočným
podkladom pre rozhodnutie súdu vo vzťahu k uplatňovaným nárokom SSU. Sama žalovaná 1/ na
podklade tohto znaleckého posudku čiastočne plnila, no súčasne odmietla uhradiť náklady s jehovypracovaním, ktoré žalobkyni vznikli a ktoré tiež uplatňuje v tomto konaní. Robiť v súčasnosti nový
znalecký posudok, ktorý bude vychádzať z aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a ktorý naviac
bude robený k aktuálnemu dňu s novými aktuálnymi lekárskymi vyšetreniami neurológom a fyziatrom

nepovažovala za účelné a hospodárne.

12. Samotná žalobkyňa vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 06.03.2023 uviedla, že v súvislosti
s nehodou má zlé sny, trasie sa hrôzou z toho, že má vypovedať, od psychiatra má predpísané lieky, aby
mohla ako tak fungovať. Celé konanie ju zaťažuje, dňa 28.02.2023 navštívila psychiatra, ktorý jej stanovil

diagnózu zmiešaná úzkostná depresívna porucha. Uviedla, že pojednávanie by v jej zdravotnom stave
nezvládla. Prišla o dobre platenú prácu v zahraničí a jediné, čo žiada na súde sú jej náklady, ktoré si
musela sama uhradiť po nehode a sťaženie uplatnenia. Stále premýšľa, kde mohla byť, keby k nehode
nedošlo. Bola by najradšej, keby sa to celé už skončilo, pretože to trvá dlho. V dôsledku nehody bola
v roku 2021 uznaná za invalidnú v rozsahu 45 %. Necíti sa ani po takom čase po nehode psychicky
ani fyzicky zdravá. Uviedla, že nikto nemá predstavu, čím si prešla a ako ju to neskutočne obmedzuje

v bežnom živote. Nikto nevie, ako sa bude ďalej vyvíjať jej život, či sa jej v budúcnosti nezvýši invalidita.
Jej životná perspektíva je neistá a nevie, či má vôbec význam zakladať si rodinu, či sa bude vedieť o ňu
postarať. Nemôže sa ani poriadne zamestnať s týmito obmedzeniami, pričom doposiaľ nedosiahla ani
svoj príjem spred nehody.

13. K písomnému stanovisku žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 1/ podaním zo dňa 21.03.2023, v ktorom
uviedla, že písomné stanovisko žalobkyne obsahuje veľmi všeobecné skutočnosti, bez uvedenia
napríklad konkrétnych dátumov, časových období a iných podstatných a detailnejších informácií, ktoré
od žalobkyne chceli získať prostredníctvom jej osobného výsluchu na pojednávaní. Namietala spôsob
výsluchu žalobkyne touto formou, t. j. jej písomným výsluchom, nakoľko v tomto prípade nepôjde o

jej okamžitú bezprostrednú reakciu na nimi položené otázky, z písomného výsluchu nebudú vidieť jej
reakcie, emócie a taktiež v prípade písomného výsluchu nie je istota, že odpovede na položené otázky
bude zodpovedať sama bez pomoci iných osôb, ktoré by jej mohli radiť ako zodpovedať nimi položené
otázky čo najpriaznivejšie pre ňu a bude mať veľký časový priestor na ich zodpovedanie, čo znamená,
že má Viac času na rozmyslenie si, ako na položené otázky bude odpovedať. Ďalej uviedla, že ak sa

žalobkyňa rozhodla uplatniť si na súde nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, musela si
byť vedomá toho, resp. má právneho zástupcu, ktorý ju mohol poučiť o tom, že v takomto prípade bude
počas konania potrebná jej účasť na pojednávaní z dôvodu jej osobného výsluchu, aby sa vyjadrila k
jednotlivým skutočnostiam, ktorými odôvodňuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Práve žalobkyňa je v konaní tou, ktorá je povinná preukázať, že predmetnou dopravnou nehodou došlo

k zásahu do jej osobnostných práv, a teda, že jej bola spôsobená osobnostná ujma spojená s osobitne
citeľným znížením postavenia žalobkyne v spoločenských kruhoch, v ktorých sa pohybuje. Mala za to,
že do dnešného dňa nebolo preukázané, v čom by mala byť znížená jej vážnosť, resp. dôstojnosť v
spoločnosti, nakoľko do dnešného dňa nebol vykonaný jej osobný výsluch, kde by detailne opísala svoj
život po kariérnej, spoločenskej, súkromnej, intímnej, rodinnej atď. stránke pred dopravnou nehodou a

po nej. Mala za to, že žalobkyňa pre úspech v konaní musí jednotlivé tvrdené skutočnosti aj relevantne
preukázať, nie len tvrdiť, a teda dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobkyni. Naďalej trvala na
osobnom výsluchu žalobkyne, pričom ak k nemu nedôjde, máme za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno. Ďalej uviedla, že žalobkyňa priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch v písomnom stanovisku
odôvodňujeskutočnosťami,ktorézakladajúnároknanáhraduškodytitulomSSU.Dodnešnéhodňabolo

žalobkyni vyplatené SSU celkovo v sume 9 456 eur a žalobkyňa sa na základe tých istých skutočností
domáha ďalšieho odškodnenia súbežne v režime náhrady škody a v režime ochrany osobnosti.

14. K uvedenému sa opäť vyjadrila žalobkyňa podaním z 04.05.2023, kde uviedla, že uplatňuje zásah
do osobnostných práv za obdobie, keď žalobkyňa bola v Nemecku po tom, ako došlo k dopravnej

nehode, a to z dôvodu, že táto bola zdravotne poistená v nemeckej zdravotnej poisťovni. Nebolo
možné z titulu zahraničného poistenia vykonávať rehabilitáciu a rekonvalescenciu na Slovensku,
pričom bola plne odkázaná na seba a bez pomoci rodiny musela zvládať všetky činnosti ako by bola
zdravá. Podľa priloženého potvrdenia F. M. zo dňa 10.04.2015 PN žalobkyne v SR bola ukončená
dňom 08.04.2015. PN vystavená v Nemecku bola s dátumom 09.04.2015. Žalobkyňa po 10.04.2015

odcestovala prostredníctvom dopravnej spoločnosti sama do Nemecka, kde bola ďalej liečená a
sledovaná nemeckým lekárom. Žalobkyňa mala pred zásahom do jej osobnostných práv a stále má
trvalý pobyt hlásený v obci E., ktorý zdieľa so svojou najbližšou rodinou, t. j. rodičmi a sestrou. Tým
došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne, do súkromného života žalobkyne a práva na rodinnýživot. Rodinné väzby s najbližšou rodinnou boli náhle a úplne prerušené, čím stratili možnosť viesť na
dlhú dobu súkromný život. Rodinné väzby s najbližšou rodinnou je nutné považovať za najsilnejšie a
najintenzívnejšie s dobre vyvinutými citovými väzbami. Práve v tomto období by jej najbližšia rodina

mala byť morálnou oporou a vedela by jej pomôcť so zabezpečením chodu domácnosti, s hygienou,
stravou, obliekaním, doprevádzaním do zdravotníckych zariadení, asistenciou pri vykonávaní domácich
prác a ostatných základných životných činností, no nemohla byť. Za celú dobu pobytu v Nemecku ju
jej rodina navštívila 1x a to nielen z dôvodu finančných, no aj z dôvodu neznalosti nemeckého jazyka a
pracovných povinností, ktorými boli viazaní rodičia žalobkyne na Slovensku a tiež starostlivosti o vtedy

maloletú sestru žalobkyne. Nemohli sa preto rodičia žalobkyne len tak vybrať napr. na mesiac-dva do
Nemecka a starať sa o dcéru. Príbuzenský vzťah žalobkyne a jej najbližších rodinných príslušníkov, u
ktorých je prítomnosť najintenzívnejších interpersonálnych väzieb na výsostne emocionálnom základe
nespochybniteľná, plne odôvodňujú výšku požadovanej nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyňou. V
danom prípade došlo k vážnemu narušeniu rodinných väzieb. Žalobkyňa bola od ukončenia nemeckej
PN dňa 12.01.2016 naďalej v Nemecku a podrobovala sa ďalšej liečbe až do apríla 2016. Členkou

nemeckej zdravotnej poisťovne bola až do 31.03.2016 podľa výsluchu svedka zástupcu zdravotnej
poisťovne,čovyplývazpriloženéhoprekladudožiadaniaOkresnejprokuratúryPiešťany.Popricestovaní
na Slovensko sa žalobkyňa prihlásila na ÚPSVaR. Práve týmto návratom došlo k ukončeniu zásahu
do jej osobnostných práv, ktorý trval takmer rok a práve týmto dátumom mohla po 1x uplatniť právo
za zásah do osobnostných práv, keď návratom na Slovensko došlo k zániku tohto trváceho zásahu a

vedela za tento zásah po 1x svoje právo uplatniť. Opakovane uviedla, že neuplatňuje titulom náhrady
nemajetkovejujmytoistéčouplatňujetitulomSSU.Náhradunemajetkovejujmyuplatňujetitulomzásahu
do súkromného a rodinného života, t. j. do jej osobnostných práv a ostatné nároky titulom náhrady
na zdraví. Ten istý skutkový dej môže zakladať zároveň tak nárok na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej fyzickej osobe na

jej osobnostných právach. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a
o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo
rodinného života poškodeného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2014 sp.
zn. 7 Cdo 65/2013 – publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR pod R 1/2015). Účasť žalobkyne

na pojednávaní nebola zo zdravotných dôvodov možná a žalovaná 1/ by mala túto situáciu rešpektovať
v záujme ochrany zdravia žalobkyne a prípadné otázky položiť žalobkyni písomne. Z predloženej kópie
psychiatrického vyšetrenia je možné uzavrieť, že výsluch žalobkyne zo zdravotných dôvodov nie je stále
a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ani nebude možný. Zopakovala, že nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy nie je premlčaný a opakovane poukázala aj na ustanovenie § 104 Občianskeho

zákonníka.

15. Súd na pojednávaní konanom dňa 03.10.2019 v zmysle § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami nesporné,
ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Za nesporné

považoval tvrdenia, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, zodpovední za túto škodu sú žalovaní, keďže
v čase dopravnej nehody vlastníčkou motorového vozidla bola žalovaná 3/, vozidlo viedol žalovaný
2/ a na vozidlo bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovanou 1/ ako poistiteľom. Za
sporné považoval tvrdenia týkajúce sa výšky bodového ohodnotenia konkrétnych položiek v znaleckom
posudku,tvrdeniatýkajúcesanárokunanáhradunemajetkovejujmyvovzťahukžalovanej1/,ajtvrdenia

ohľadom preukázanej nemajetkovej ujmy a premlčania predmetného nároku.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami strán sporu, znaleckými
posudkami, výsluchom žalovaného 2/, výsluchom svedka a listinnými dôkazmi predloženými stranami,
a to výpisom z OR SR žalovaného v 1. rade, trestným rozkaz Okresného súdu Piešťany sp.

zn 16T/56/2017 z 8. júna 2017, osvedčením o evidencii vozidla žalovanej v 3. rade, potvrdením
o poistení zodpovednosti č. XXXXXXXXXX, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia F. C. F., lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
F. F. I., znaleckým posudkom č. 002/15, znaleckým posudkom č. 118/2017, 2 x oznámením
o poukázaní náhrady škody, prílohou k znaleckému posudku č. 118/2017 – vyúčtovanie, fotokópiou

platobného príkazu, odpoveďou na žiadosť k poistnej udalosti z 11.10.2017, žiadosťou žalobkyne
o prehodnotenie krátenia plnenia, posúdením lekárskeho posudku o SSU žalobkyne po doplnení
zdravotnej dokumentácie, znaleckým posudkom č. 03/2021, vyjadrením znalca F. K. J. k znaleckému
posudku znalca F. A. L., doplnením znaleckého posudku č. 16/2020, lekárskou správou žalobkynez psychiatrickej ambulancie, písomným stanoviskom žalobkyne zo dňa 06.03.2023 spolu s prílohou
k stanovisku: priebeh dopravnej nehody až po podanie žaloby, rozhodnutím Sociálnej poisťovne č.
XXX XXX XXXX X z 20.12.2021, preukazom poistenca žalobkyne platným od 01.04.2016, prekladom

dožiadania Okresnej prokuratúry Piešťany, nemeckou PN z 12.01.2016 – ukončenie, nemeckou
PN z 09.04.2015 – začiatok, oznámením ÚPSVaR Považská Bystrica o zaradení žalobkyne do
evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdením F. M. z 10.04.2015, preukazom poistenca platným
od 01.04.2016, lekárskou správou z psychiatrického vyšetrenia z 26.04.2023, lekárskou správou
z psychiatrického vyšetrenia z 27.10.2016, listom N. G., lekárskou správou z psychiatrického vyšetrenia

z 11.10.2023 a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Dňa 19.12.2014 došlo k dopravnej nehode a to tak, že žalovaný 2/ ako vodič viedol osobné
motorové vozidlo značky Škoda Octavia, červenej farby, ev. č. G., ktoré z dôvodu nesprávnej techniky
jazdy zišlo ľavou časťou vozidla z vozovky na ľavú nespevnenú časť k stredovým vozidlám mimo
vozovky, kde vozidlo stratilo stabilitu a následne v šmyku prešlo na pravú stranu mimo vozovku

do lesného porastu, kde sa prevrátilo cez strechu, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpeli
spolujazdci vo vozidle zranenia. Žalobkyňa utrpela viaceré zranenia, ktoré si vyžiadali odôvodnenú
dobu liečenia a práceneschopnosti od 19.12.2014 do 12.01.2016. V súvislosti s dopravnou nehodou
utrpela škodu, ktorú si uplatnila voči žalovanej 1/, s ktorou mala držiteľka motorového vozidla uzavretú
zmluvu o povinnom zmluvnom poistení podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 19.12.2014, vypracovaného posudzujúcim traumatológom MUDr. Matejičkom bolo ohodnotené
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne pre položku 108a – poranenie medzistavcovej platničky
pri súčasnej zlomenine stavca – paraparéza na 100 bodov. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom

a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne zo dňa 19.12.2014, vypracovaného posudzujúcim
chirurgom MUDr. Jurovčíkom bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia pre položku 5 –
viaceré exkoriácie a tržné rany hlavy vo frontoparut. prechode vľavo s hematómom v počte 10 bodov, pre
položku 54 – dilaterácia ľavej ušnice v počte 15 bodov, pre položku 104 – podvrtnutie hrudnej chrbtice
v počte 25 bodov, pre položku 223 – otras mozgu overený neurológom ľahkého stupňa v počte 130

bodov, spolu za uvedené diagnózy vo výške 80 bodov. Znalec F. F. B. na účely trestného konania bodovo
ohodnotil zranenia žalobkyne spolu vo výške 450 bodov. Znalec F. K. J. bodovo ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobkyne spolu vo výške 960 bodov, keď dvojnásobne zvýšil bodové
ohodnotenie oboch diagnóz uvedených v znaleckom posudku, a to s poukazom na § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z. Žalobkyni bola doposiaľ titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vyplatená zo strany

žalovanej 1/ suma 9 456 eur (551 bodov x 17,16 eura). Žalobkyňa v tomto konaní žiada doplatiť 519
bodov, pri hodnote jedného bodu 17,16 eura, a teda sumu 8 906,04 eura, ako rozdiel medzi poskytnutým
plnením titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a počtom bodov stanoveným znaleckým posudkom
MUDr. Slavomíra Kovalčíka. Zároveň žiada nahradiť náklady spojené s vypracovaním znaleckého
posudku a tiež náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 eur, ktorú odôvodňuje zásahom do jej

osobnostných práv v súvislosti s liečbou poskytovanou v Nemecku po dopravnej nehode.

18. Z trestného rozkazu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/56/2017 z 8. júna 2017 súd zistil, že
žalovaný 2/ ako vodič osobného motorového vozidla bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, keď inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na
zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu
podľazákona,atotak,žedňa19.12.2014včaseasio23:35hodinenadiaľniciD1km70,170smerŽilina,
katasterobceVeľkéKostoľany,akovodičosobnéhomotorovéhovozidlaznačkyŠkodaOctavia,červenej
farby, ev. č. G., jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu z dôvodu nesprávnej techniky jazdy spočívajúcej v tom,

že zišiel ľavou časťou vozidla z vozovky na ľavú nespevnenú časť k stredovým zvodidlám mimo vozovky,
kde vozidlo stratilo stabilitu a následne v šmyku prešlo na pravú stranu mimo vozovku do lesného
porastu, kde sa prevrátilo cez strechu, pričom v dôsledku dopravnej nehody utrpeli spolujazdci vo vozidle
zranenia. Žalobkyňa utrpela pomliaždenie tkanív hlavy a tváre s odreninami a drobnými rankami na
tvári, dilaceráciu s tržne zmliaždenou ranou ľavej ušnice, posun 6. krčného stavca smerom dopredu so

zlomeninou výbežku 6. krčného stavca a zúžením miechového kanála na 9 mm, kompresívnu nestabilnú
zlomeniu 7. krčného stavca a pomliaždenie pľúc menšieho rozsahu v zadnej časti, ktoré zranenia si
vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia a práceneschopnosti od 19.12.2014 do 12.01.2016.19. Z osvedčenia o evidencii vozidla (technického preukazu) vyplýva, že vlastníčkou osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia s EČ: G., červenej farby, je žalovaná 3/.

20. Z potvrdenia o poistení zodpovednosti č. 9840003517 vyplýva, že osobné motorové vozidlo, ktorého
vlastníkom je žalovaná 3/, bolo v čase nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej 1/.

21. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia F. C. F. vyplýva

ohodnotenie diagnózy žalobkyne uvedenej v časti I prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. pod
položkou 108a – poranenie medzistavcovej platničky pri súčasnej zlomenine stavca – paraparéza
vpočte100bodov.Zposudkuzároveňvyplývazačiatokliečenia19.12.2014,ztohovústavnejzdravotnej
starostlivosti od 19.12.2014 a dátum ukončenia liečenia 23.12.2014.

22.ZlekárskehoposudkuobolestnomaosťaženíspoločenskéhouplatneniaF.F.I.vyplývaohodnotenie

diagnóz žalobkyne uvedených v časti I prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. pod položkou 5 –
viaceré exkoriácie a tržné rany hlavy vo frontoparut. prechode vľavo s hematómom v počte 10 bodov,
pod položkou 54 – dilaterácia ľavej ušnice v počte 15 bodov, pod položkou 104 – podvrtnutie hrudnej
chrbtice v počte 25 bodov, pod položkou 223 – otras mozgu overený neurológom ľahkého stupňa v počte
130 bodov. Spolu hodnotenie za uvedené diagnózy 80 bodov. Z posudku zároveň vyplýva začiatok

liečenia19.12.2014,ztohovústavnejzdravotnejstarostlivostiod19.12.2014adátumukončenialiečenia
23.12.2014.

23. Zo znaleckého posudku č. 002/15 vypracovaného znalcom MUDr. Mariánom Pamulom na účely
trestného konania vyplýva bodové ohodnotenie zranení žalobkyne spolu vo výške 450 bodov, a to

nasledovne: položka č. 223a – otras mozgu 30 bodov, položka č. 2 – rany a odreniny na hlave a tvári 10
bodov, položka č. 54 – rana ušnice 10 bodov, položka č. 107b – nestabilná zlomeninakrčného stavca 175
bodov, položka č. 106a – zlomenina tŕňového výbežku 25 bodov, položka č. 105d – podvrtnutie krčnej
chrbtice s posunom stavca 100 bodov, položka č. 78 – pomliaždenie pľúc 100 bodov.

24. Zo znaleckého posudku č. 118/2017 vypracovaného znalcom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom
vyplýva bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne spolu vo výške 960 bodov,
a to nasledovne: položka č. 304d – obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredne ťažkého stupňa
s príznakmi koreňového dráždenia 450 bodov, zvýšené o 450 bodov (v zmysle § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z.), spolu 900 bodov a položka č. 432a – plošné jazvy do rozsahu 30 cm2 30 bodov, zvýšené

o 30 bodov (v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.), spolu 60 bodov. Celkovo za obe diagnózy
960 bodov. Dvojnásobné zvýšenie bodového ohodnotenia oboch uvedených diagnóz v zmysle § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. znalec odôvodnil vekom žalobkyne (plne aktívny vek) a obmedzením
v spoločenskom, rodinnom, pracovnom i športovom živote a tiež lokalitami jaziev (krk vpredu a ušnica),
ich viditeľnosťou a nepekným vzhľadom.

25. Z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 26.04.2016 vyplýva, že žalovaná 1/ poukázala
žalobkyni náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2 403 eur, a teda vo výške
140 bodov.

26. Z oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že žalovaná 1/ poukázala
žalobkyni náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 053 eur, a teda vo výške
411 bodov.

27. Z prílohy k znaleckému posudku 118/2017 a z platobného príkazu Tatra banky zo dňa 07.08.2017

vyplýva, že žalobkyňa uhradila znalcovi F. K. J. za vypracovanie znaleckého posudku sumu 199,20 eura.

28. Z odpovede žalovanej 1/ na žiadosť k poistnej udalosti zo dňa 11.10.2017 vyplýva, že žalobkyni
bolo prehodnotené bodové hodnotenie a bolo jej priznané bodové hodnotenie vo výške 500 bodov a bol
jej žalovanou 1/ vyplatený rozdiel bodového hodnotenia vo výške 390 bodov. Spolu teda žalobkyni na

základe predloženej zdravotnej dokumentácie poukázala náhradu škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 551 bodov, a teda 9 456 eur.29. Zo záveru znaleckého posudku č. 03/2021 súdom ustanoveného znalca F. A. L. vyplýva, že bodové
ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa položky 304d je v rozmedzí 325 –
520 bodov. V položke 304d je sadzba bodového hodnotenia za SSU ustanovená rozpätím bodov a

podľa § 10 /Zásady na hodnotenia SSU/ sa má bodové hodnotenie robiť podľa odseku 5, čiže v tomto
prípade v rozpätí bodov 325 – 520. Z toho jednoznačne vyplýva, že bodové hodnotenie podľa § 10
ods. 4 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne. Pokiaľ mal lekár posudzujúci SSU názor, že treba
odškodniť pacientku vyšším počtom bodov, tak treba využiť hornú hranicu rozpätia bodov 325 – 520,
a mal položku 304d ohodnotiť počtom bodov na hornej hranici rozpätia bodov – t. j. maximálne 520

bodov. Ďalej uviedol, že v položke 432a je sadzba bodového hodnotenia SSU jednoznačne určená
počtom bodov 30. U poškodenej bola táto sadzba zvýšená o 100 % podľa § 10 ods. 4 zákona. V tomto
prípade použitie § 10 ods. 4 zákona je možné, nakoľko položka nie je stanovená rozpätím bodov, ale
jednou konkrétnou hodnotou. Napriek tomu je navýšenie o 100 % v tomto prípade sporné. Zvýšenie na
dvojnásobok by malo byť zdôvodnené závažnými faktami /mladý vek, exponované povolanie – modelka,
herečka, hlásateľka, nemožnosť uplatnenia sa v pôvodnom povolaní, alebo plánovanom budúcom

povolaní, osobných záujmoch, športe/. Jazvy samotné u poškodenej nie sú takýmto faktorom. Nespĺňajú
podmienky, ktoré § 10 ods. 4 zákona obsahuje, a to obmedzenia alebo straty možnosti poškodenej
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. K
otázke, či je možné u žalobkyne súčasne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky
256 a podľa položky 304d, znalec poukázal na § 10 ods. 8 a § 9 ods. 8 zákona a uviedol, že z nich

jednoznačne vyplýva, že pri bodovom hodnotení daného SSU má byť iba položka 304d samostatne.
Pripočítanie položky 256 je v tomto prípade nenáležité a nesprávne. Poznamenal, že už samotný obsah
položky 256 vylučuje v našom prípade túto položku použiť, lebo sa v nej stanovuje, že sa jedná o ťažkosti
po ťažkých zraneniach iných častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu /napr. fantómové bolesti po
amputáciách/. V danom prípade má poškodená jednoznačne určené objektívne príznaky /bolesti krčnej

chrbtice, tŕpnutie a bolesti prstov ruky/, ktoré pochádzajú z dopravného úrazu s následnými zraneniami
a následného operačného riešenia stavcov krčnej chrbtice.

30. V doplnení znaleckého posudku č. 16/2022 súdom ustanovený znalec MUDr. Igor Varga uviedol, že
pri vypracovaní znaleckého posudku č. 03/ 021 zo dňa 05.02.2021 sa zameral na správnosť výpočtu

bodového hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia, nie na samotný počet bodov. Uviedol, že
vychádzal zo záveru znaleckého posudku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne,
ktorý vypracoval znalec MUDr. Slavomír Kovalčík. Zároveň uviedol, že ak by chcel uviesť presný
počet bodov, tak by musel žalobkyňou osobne vyšetriť. Zopakoval závery svojho znaleckého posudku
č. 3/2021 a opakovane uviedol, že vyjadrovať sa k presnému bodovému hodnoteniu pre sťaženie

spoločenského uplatnenia, v posudku vypracovanom predošlým znalcom, bez vyšetrenia pacientky nie
je možné, ani správne. Záverom uviedol, že je možné spraviť opätovne nové komplexné ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, na základe osobného vyšetrenia pacientky ním ako
znalcom, ale aktuálne, k „dnešnému dňu“ s novými aktuálnymi lekárskymi vyšetreniami neurológom a
fyziatrom. Upozornil, že súčasné bodové ohodnotenie SSU môže byť úplne bodovo iné, ako bolo pred

5 rokmi alebo rok po dopravnej nehode v roku 2015.

31. V rámci výsluchu žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že v Nemecku pracoval od októbra roku 2014,
vo firme Stocker na pozícii murár. Nakoľko na Slovensku nemal prácu, zamestnal sa v Nemecku, kde
pracovali aj jeho bratia. Dôvodom cesty na Slovensko boli sviatky, išli domov na Vianoce. Uviedol, že na

tom, kto bude šoférovať sa nedohodovali, on šoférovať nemal, lebo to nebolo jeho auto. Spolujazdci už
mali vypité, tak mu volali, aby nepil, že bude šoférovať. Potom mu povedali, že idú zobrať ešte nejakú
pani, ktorú on nikdy predtým nevidel ani nepoznal. O tom, že berú pani B. sa dozvedel na ubytovni,
keď prišiel z roboty. O tom, že B. s nimi bude cestovať rozhodol F. O.. Cestou mali asi 2-4 prestávky,
oni si museli kúpiť alkohol. Keď sme stáli, ja som fajčil a komunikoval s manželkou. Naposledy som

s ňou komunikoval na Červeníku. Viem, že som dostal mikrospánok. Potom som už videl, že sme pri
zvodidlách, praskla guma sa šúchala, niekoľkokrát sme sa prevrátili, otočil som sa dozadu, tam nikto,
videl som len pani B., tá bola vedľa mňa. Potom som ju odpásal, videl som, že jej tiekla krv, pohľadal som
telefón a išiel som zavolať políciu. Potom prišla ďalšia záchranka, volal som ešte otcovi, že sa mi stala
nehoda, medzi tým nás okradli, zobrali mi peňaženku, mali sme veci pokúpené na Vianoce, neviem kto

to urobil. Zobrala nás záchranka, na druhý deň nás z nemocnici púšťali domov. Policajti pýtali odo mňa
aj kartičku poistenca a vodičský, ale mne zmizli všetky doklady. Po tejto nehode sa zmenil môj život tak,
že doteraz splácame úver, ťažko sa žije. Uviedol že so žalobkyňou nie je v kontakte, kontaktuje sa s ňou
len jeho manželka. V robote nemôže hocikedy telefonovať, všetko riešila jeho manželka, lebo on bolna tom psychicky zle. Uviedol, že po nehode nemá trvalé následky, len psychické. Naposledy som bol
v práci pred cestou v ten deň, od 6,00 hod. do cca 14,00 – 15,00 hod., potom som sa išiel osprchovať,
prezliecť a išli sme domov. Auto patrilo mojej švagrinej-bratovej žene. Na cestu z Nemecka sa cítil,

len ju nepoznal, keď však už boli na diaľnici, už vedel. Na Červeníku ešte telefonoval manželke, dal si
kávu, necítil, že by mu niečo bolo. Naspäť do Nemecka potom išiel vo februári, musel si vybaviť všetky
kartičky, lebo mu všetko zmizlo. Šoféroval jeho brat, lebo on mal odobratý vodičský preukaz.

32. Svedkyňa N. G. na pojednávaní uviedla, že to, že manžel išiel pracovať do zahraničia, je jej vina.

Chcela aby dokončili dom, potrebovali financie, išiel tam pracovať s bratmi v októbri a v decembri sa to
stalo. Odvtedy sa im otočil celý život, máme 4 deti, do zahraničia išiel za účelom finančného prilepšenia.
Na Orave si nevedel nájsť prácu, aby bol riadne finančne ohodnotený, predtým bol živnostník, avšak
viackrát mu nevyplatili za vykonanú prácu. Uviedla, že počas celej cesty bola s manželom v kontakte.
Boli odkázaní na peniaze, ktoré nosil z Nemecka. Manžel nerozhodol, kto bude sedieť v aute, ani kto
bude šoférovať, on len chcel ísť domov. Manžel mi povedal, že vpredu sedí pani B. (žalobkyňa) a dvaja

vzadu. Volal mi, že mali nehodu a zložil, ja som nevedela nič viac. Viem, že najskôr zobrala záchranka
p. B., lebo jej tiekla z ucha krv, potom, že zobrali ostatných. Potom mi volal, že nemá doklady, že mu
všetko zobrali, mal len telefón. Doklady si dával do peňaženky, tú si nestrkal dozadu do nohavíc do
vačku, ale ju dával na palubnú dosku. Auto odťahovala firma z Trnavy a potom bolo auto zošrotované.
Manželovi nezostalo nič, všetky peniaze mal v peňaženke. Keď manžela pustili z nemocnice domov,

on doma vôbec nekomunikovali. Potom ma oslovil otec žalobkyne a chcel od nás číslo poistky, to som
nevedela,otecpaniB.mipovedal,žezaplatímevšetko,čosajehodcérestaloažeontonenechálentak.
Vedela som, že p. B. pustili na Vianoce z nemocnice domov. Ja som so žalobkyňou komunikovala často,
až do momentu než odcestovala zase do Nemecka. No otázku, ako sa jej manžel pozdával v telefóne
uviedla, že hovoril, že tá cesta nie je taká aká by mala byť, viete keď sa pije, tak je dobrá nálada. Tesne

predtým ako išiel na diaľnicu, tak so mnou telefonoval a že ona už za chvíľu bude vystupovať lebo že ju
čaká otec. Ďalej uviedla, že komunikovala so žalobkyňou vždy, keď to bolo možné, vždy keď jej zdvihla.
Keď to zdvihol jej otec, tak tam boli väčšinou samé vyhrážky. Vedela som od nej kedy ide na liečenie,
aké má zranenia. Keď odišla do Nemecka, tak už som nebola v kontakte. Vyhrážky išli väčšinou od jej
otca, žalobkyňa hovorila len o tom aké zranenia mala, čo ju čaká aká liečba a tak. Na otázku, ako sa

zmenila ich sociálna situácia po nehode uviedla, že sa strašne zadĺžili, manžel ťahal v robote aj dlhšie,
aby mal väčšiu výplatu, aby ich zabezpečil. Vianoce sú u nich smutné, on ani nevečeral, deti boli bez
darčekov, tešil sa len z toho, že p. B. pustili na Vianoce domov. Ďalej uviedla, že manžel to neurobil
úmyselne, nikto sa ho nespýtal, či je unavený, nikoho to nezaujímalo, zaujímalo ich len to, kde zastavia,
aby si mohli kúpiť fľašky. So žalobkyňou bola naposledy v kontakte pokiaľ neodišla do Nemecka, keď

sa vrátila, už bol podaný podnet na súde.

33. V rámci záverečnej právny zástupca žalobkyne uviedol, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie,
a to najmä k znaleckému posudku, ktorý bol predložený žalobkyňou vo vzťahu k uplatneniu sťaženia
spoločenského uplatnenia. Z posudku, ktorý podal znalec ustanovený súdom nedošlo k dôveryhodnému

spochybneniuzáverovsúkromnéznaleckéhoposudkuvrozsahuúlohy,ktorábolazadanáznalcovi,preto
mal za to, že nimi predložený súkromný znalecký posudok je dostatočným podkladom pre rozhodnutie
o uplatnenej výške sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, tak
k tejto sa rozsiahlo vyjadrila s tým, že ide o ujmu do jej osobnostných práv, a to práva na ochranu
súkromia a rodinného života a túto ujmu uplatňuje za čas pobytu v Nemecku, kde bola nútená odísť

za účelom rekonvalescencie a doliečovania zranení. V danom prípade je výška nemajetkovej ujmy
plne dôvodná, pretože došlo k narušeniu najužších rodinných vzťahov. Tento zásah pretrváva do
súčasnosti, keď žalobkyňa pravidelne navštevuje psychiatra, pričom z jednotlivých vyšetrení je zrejmé,
že tento zásah je trváci a ani návratom na Slovensko nezanikol, čo jej takisto neumožňuje dostaviť
sa na nariadené pojednávanie a vypovedať v danej veci. Ďalej, čo sa týka škody uplatnenej v žalobe

táto spočíva v nákladoch na spracovanie znaleckého posudku, na podklade ktorého žalovaná 1/ pred
podaním žaloby plnila, no súčasne ako bolo v konaní preukázané nedôvodne krátila plnenie. Žalobkyňa
má za to, že uniesla dôkazné bremeno v celom rozsahu a že všetky uplatnené nároky sú uplatnené
v rámci zákonných premlčacích lehôt, čo tiež preukázala v konaní predložením aktuálnej judikatúry na
vec sa vzťahujúcu. Žalobkyňa žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej tiež náhradu

trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

34. Žalovaná 1/ v rámci záverečnej reči uviedla, že čo sa týka nároku žalobkyne na náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, tu zotrváva na ich stanovisku k znaleckému posudkua jeho doplneniu a uvedené sporné položky považuje naďalej za nepreukázané aj vzhľadom na
závery znaleckého dokazovania, pričom ich závery súdu aj relevantne podložili. Čo sa týka nároku
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy naďalej trvá na vznesenej námietky premlčania. Žalobkyňa

svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňuje predovšetkým tým, že z dôvodu liečby, ktorú
podstupovala po dopravnej nehode v Nemecku bola odlúčená od rodiny a od svojich najbližších, čím ona
trpela. K uvedenému uviedla, že žalobkyňa už pred dopravnou nehodou pracovala v Nemecku pričom
predpokladáme, že išlo o dlhšie časové obdobie ako trvala jej liečba v zahraničí, kedy bola žalobkyňa
tiež odlúčená od svojej rodiny, pričom išlo o jej slobodné rozhodnutie zamestnať sa v zahraničí, kedy si

bola vedomá toho, že bude odlúčená od svojej rodiny a najbližších a bude musieť byť na všetko sama
bez ich pomoci. Nevieme ani ako často sa žalobkyňa pred dopravnou nehodou vídala so svojou rodinou
kvôliprácivzahraničíaakočastobolasnimivkontakte,avšakpodľajejvyjadrenípredpokladáme,ženie
často,takzfinančnýchakoajpracovnýchdôvodovZuvedenéhodôvodutvrdeniaotom,žeodlúčenímod
rodiny žalobkyňa trpela, považujeme za účelové, nakoľko išlo o jej slobodné rozhodnutie zamestnať sa
v zahraničí aj za cenu toho, že nebude so svojou rodinou v častou osobnou kontakte. Liečba v zahraničí

preto nebolo jediným obdobím, kedy bola žalobkyňa odlúčená od svojich najbližších. Žalobkyňa vo
svojom písomnom vyjadrení uviedla, že v súčasnosti pracuje v banke, ako sama uvádza, práca jej
nespôsobuje bolesť, len sa cíti nekomfortne. Neuvádza, však o akú pracovnú pozíciu ide, čo spôsobuje
pocitnekomfortnostipripráci,aniakýjejejpríjem.Kuvedenémuuvádzame,žežalobkyňajezamestnaná
na Slovensku, čím nie je odlúčená od svojej rodiny a môže sa v prípade potreby na nich kedykoľvek

obrátiť. Čo sa týka psychického stavu žalobkyne uviedli, že pokiaľ žalobkyňa trpela po dopravnej nehode
depresiami a úzkostnými stavmi v súvislosti s dopravnou nehodou, mohla odbornú pomoc a následnú
liečbu riešiť už oveľa skôr, nakoľko od roku 2016 kedy bola prvýkrát vyšetrená psychiatrom začala
svoj tvrdený zlý psychický stav riešiť až v roku 2023, bezprostredne pred vytýčeným pojednávaním, čo
považuje za účelové. Mala za to, že ak by sa žalobkyňa sústavne podrobovala odbornej psychiatrickej

alebo psychologickej liečbe už od roku 2016 mohol byť jej tvrdený zlý psychický stav už stabilizovaný,
resp.vtakomstave,žebyjejumožnilzúčastniťsapojednávaniaajejvýsluchu.Neviemeprečožalobkyňa
svojtvrdenýzlýpsychickýstavneriešilasedemrokov,keďuvádza,žepodopravnejnehodetrpíúzkosťou
a depresiami. Mala za to, že práve žalobkyňa je v konaní tou, ktorá je povinná uniesť dôkazné bremeno,
pričom nestačí len tvrdiť, ale svoje tvrdenia musí relevantne preukázať. Do dnešného dňa nevieme,

akým spôsobom bola znížená jej vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, aký je jej spoločenský život
a akým spôsobom je v živote obmedzovaná. Dôkazné bremeno bolo v tomto prípade na žalobkyni,
ktorá ho však neuniesla a preto považujeme uvedený nárok za nedôvodný a nepreukázaný. Čo sa týka
výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy tú tiež považujeme za neprimerane vysokú, vzhľadom na okolnosti,
ktorými žalobkyňa svoj nárok odôvodňuje a taktiež aj na judikatúru v obdobných právnych veciach. Čo sa

týka poplatku za znalecký posudok, ten považujeme tiež za nedôvodný, nakoľko pre uplatnenie nároku
postačovalo vypracovanie lekárskeho posudku ošetrujúcim lekárom a máme za to, že nejde o účelne
vynaložené náklady spojené s liečením. V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiavame našich vyjadrení,
navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

35. Právny zástupca žalovaných 2/ a 3/ v rámci záverečnej reči nadviazal na vyjadrenie žalovanej 1/
v rámci jej záverečnej reči. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ten bol
riešený znaleckými posudkami, jednak súkromným znaleckým posudkom ako aj znaleckým posudkom
znalca, ktorý bol ustanovený súdom, ktorý znalec poukázal na nedostatky v súkromnom znaleckom
posudku, preto považujeme uplatnenú výšku sťaženia spoločenského uplatnenia zo súkromného

znaleckého posudku za nepreukázanú, čiže aj naďalej zostávajú sporné položky nepreukázané. Pokiaľ
ide o nemajetkovú ujmu, tá z nášho pohľadu nebola dostatočne preukázaná, jednak vo vzťahu k jej
výške, žalobkyňa nevysvetlila akým spôsobom túto výšku preukázala, vypočítala, ani nepreukázala ani
nevysvetlila dôvody podľa nášho názoru dostatočným spôsobom, nevysvetlila ani intenzitu zásahu do jej
osobnostných práv a podľa nášho názoru žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k všetkým žalobkyňou

uplatneným nárokom. Rovnako poukazujeme na vznesenú námietku premlčania. Pokiaľ ide o výsluchy
žalovaného2/asvedkynenadnešnompojednávaní,taktýmtosmechcelipreukázaťjednotlivéokolnosti,
ktoré viedli k tejto dopravnej nehode, postoj vyslúchaných v tejto veci, vzťah k tejto nehode a teda k jej
následkom, ktoré vznikli ako aj spôsob a dôvody, ktoré viedli k zaťaženiam svedkyne a žalovaného v 2.
rade. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovaným 2/

a 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. Žalovaný 2/ v rámci záverečnej reči vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo a uviedol, že keby sa to dalo,
vrátil by to. Je mu to strašne ľúto.37. V zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný

súd Trnava.

38. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník),
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

39. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

40. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 437/2004 Z. z.), sťaženie spoločenského uplatnenia
je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

41. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

42. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

43. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

44. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

45. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z., ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení

bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku,
môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného
predpisu.

46. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav

poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

47. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo

stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

48. Podľa § 10 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ustanovenia § 9 ods. 7 a 8 sa vzťahujú aj na hodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia.

49. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z., ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví,
hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa všakviacpoškodenínazdravívzťahujenatenistýorgánalebokončatinu,nesmiesúčetbodovéhohodnotenia
prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.

50. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 437/2004 Z. z., ak je poškodenie na zdraví už svojimi znakmi zahrnuté v
položke iného poškodenia na zdraví, bolesť za takéto poškodenie na zdraví sa nehodnotí osobitne.

51. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

52. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej

osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

53. Pri škode spôsobenej na zdraví sa jednorazovo nahrádza bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia poškodeného. Ide o nárok nemajetkovej povahy, ktorý je výlučne viazaný na poškodeného.
Tento nárok neplní, podľa platných právnych predpisov, reparačnú funkciu, ale je satisfakčnej povahy.
Bolestným sa nahrádza bolesť poškodeného spôsobená poškodením jeho telesného alebo duševného
zdravia a jeho liečenie vrátane rehabilitácie. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa nahrádza, ak
poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky na život poškodeného, pre uspokojovanie

jeho potrieb alebo pre plnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia. Škoda na zdraví
pri posúdení všetkých činností jedinca v živote nevyhnutne v sebe zahŕňa psychickú škodu, estetickú
škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopnosti súťaživosti a schopnosti
dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnu ujmu, stratu
životného komfortu, zníženie fyzickej a psychickej integrity.

54. Protipólom (majetkovej) škody je nemajetková ujma. Ako nemajetkovú ujmu v kontexte konštantnej
judikatúry a odbornej literatúry možno vnímať ujmu, ktorá zasahuje do psychickej sféry fyzickej osoby
a jej postavenia v spoločnosti. Zasahuje také nemajetkové aspekty ľudskej osobnosti, ako sú život,
česť, zdravie, sloboda a pod. Takýto druh ujmy sa teda primárne nepremieta bezprostredne do

telesnej integrity fyzickej osoby. Preto treba odlišovať ju od ujmy majetkovej vrátane škody na zdraví
s majetkovými dôsledkami ako aj inej nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla ako priamy dôsledok zásahu
do telesnej integrity fyzickej osoby. Nie je však vylúčené, aby ten istý skutkový dej založil tak nárok na
náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach. Tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri

ich posudzovaní mať na zreteli nielen odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež odlišnosť
právnej úpravy, ktorá sa na ne vzťahuje. Zo žiadneho ustanovenia zákona o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia totiž nemožno vyvodiť, že by sa v rámci odškodňovania bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti, súkromia alebo rodinného života
poškodeného.

55. V konaní nebolo sporné, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, za ktorú zodpovedajú žalovaní.
V čase dopravnej nehody vlastníčkou osobného motorového vozidla bola žalovaná 3/, vodičom vozidla
bol žalovaný 2/ a na predmetnom vozidlo bolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie so žalovanou 1/
ako poistiteľom. Spornými medzi stranami boli tvrdenia ohľadne rozdielnej výšky bodového hodnotenia

konkrétnych položiek v lekárskych posudkoch a znaleckých posudkoch, taktiež nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanej 1/, tvrdenia týkajúce sa preukázania nemajetkovej ujmy
žalobkyne a tiež premlčanie nároku žalobkyne týkajúce sa uplatneného nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy.

56. Žalobkyňa sa domáhala nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom predložila
dva lekárske posudky a dva znalecké posudky, ktoré si vzájomne odporovali v bodovom ohodnotení.
Žalobkyňa trvala na doplatení rozdielu medzi už uhradenými bodmi žalovanou 1/ a priznanými bodmi
v znaleckom posudku F. J. a teda na doplatení spolu 519 bodov, čo pri hodnote jedného bodu 17,16 eurapredstavuje sumu vo výške 8 906,04 eura. Žalovaná 1/ s nárokom žalobkyne nesúhlasila a na základe
jej návrhu súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

57. Zo záveru znaleckého posudku č. 03/2021 súdom ustanoveného znalca MUDr. Igora Vargu
vyplynulo, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa položky 304d
je stanovené v rozmedzí 325 – 520 bodov. V položke 304d je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia ustanovená rozpätím bodov a podľa § 10 /Zásady na hodnotenia sťaženie
spoločenského uplatnenia/ sa má bodové hodnotenie robiť podľa odseku 5, čiže v tomto prípade v

rozpätí bodov 325 – 520. Súd sa plne stotožňuje s názorom znalca F. A. L. vysloveným v znaleckom
posudku, a teda, že pokiaľ mal lekár posudzujúci sťaženie spoločenského uplatnenia názor, že treba
odškodniť pacientku vyšším počtom bodov, bolo treba využiť hornú hranicu rozpätia bodov 325 – 520,
a mal položku 304d ohodnotiť počtom bodov na hornej hranici rozpätia bodov – t. j. maximálne 520
bodov. Znalec ďalej uviedol, že v položke 432a je sadzba bodového hodnotenia sťaženie spoločenského
uplatnenia jednoznačne určená počtom bodov 30. U žalobkyne bola táto sadzba zvýšená o 100 % podľa

§ 10 ods. 4 zákona. Súd sa aj v tejto časti plne stotožnil so závermi znaleckého posudku, že je možné pri
tejto položke použiť § 10 ods. 4 zákona, keďže nie je stanovená rozpätím bodov, ale jednou konkrétnou
hodnotou. Zároveň je súd názoru, že v danom prípade nebolo navýšenie na dvojnásobok dôvodné,
a to z toho dôvodu, že jazvy nespĺňajú podmienky v zmysle § 10 ods. 4 zákona na priznanie takéhoto
navýšenia. Žalobkyňa v tomto smere nie je postihnutá obmedzením alebo stratou možnosti uplatniť sa

v živote a v spoločnosti, ktorú mala vo veku, v ktorom utrpela poškodenie na zdraví. Pri žalovanej nešlo
o žiadne exponované povolanie (modelka, herečka, hlásateľka, nemožnosť uplatnenia sa v pôvodnom
povolaní, alebo plánovanom budúcom povolaní, osobných záujmoch, športe). Okrem toho, zo strany
žalovanej 1/ bolo po prehodnotení žalobkyni priznaných aj ďalších 21 bodov za položku 432a, čo súd
považuje za viac ako primerané, nakoľko u žalobkyne zo žiadneho lekárskeho ani znaleckého posudku

nevyplývalo, že by išlo o tzv. keloidné jazvy, ktoré by mali byť ohodnotené dvojnásobným zvýšením. Súd
u žalobkyne nevzhliadol žiadne také obmedzenia ani stratu možnosti uplatniť sa, ktoré by odôvodňovali
priznanie dvojnásobného zvýšenia bodov.

58. Súd sa stotožnil aj na s názorom súdom ustanoveného znalca F. A. L. k otázke, či je možné u

žalobkyne súčasne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 256 a podľa položky
304d, kedy znalec poukázal na § 10 ods. 8 a § 9 ods. 8 zákona a uviedol, že z nich jednoznačne vyplýva,
žepribodovomhodnotenídanéhoSSUmábyťibapoložka304dsamostatne.Pripočítaniepoložky256je
vtomtoprípadenenáležitéanesprávne.Poznamenal,žeužsamotnýobsahpoložky256vylučujevtomto
prípade túto položku použiť, lebo sa v nej stanovuje, že sa jedná o ťažkosti po ťažkých zraneniach iných

častí tela bez bližšieho objektívneho nálezu /napr. fantómové bolesti po amputáciách/. V danom prípade
má žalobkyňa jednoznačne určené objektívne príznaky /bolesti krčnej chrbtice, tŕpnutie a bolesti prstov
ruky/,ktorépochádzajúzdopravnéhoúrazusnáslednýmizraneniamianáslednéhooperačnéhoriešenia
stavcov krčnej chrbtice. V doplnení znaleckého posudku č. 16/2022 súdom ustanovený znalec MUDr.
Igor Varga uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 03/021 zo dňa 05.02.2021 sa zameral

na správnosť výpočtu bodového hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia, nie na samotný počet
bodov. Uviedol, že vychádzal zo záveru znaleckého posudku hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobkyne, ktorý vypracoval znalec MUDr. Slavomír Kovalčík. Zároveň uviedol, že ak by
chcel uviesť presný počet bodov, tak by musel žalobkyňou osobne vyšetriť. Súd sa stotožnil aj so
záverom znalca, že bez vyšetrenia žalobkyne nie je možné a ani správne vyjadrovať sa k bodovému

hodnoteniu pre sťaženie spoločenského uplatnenia. Podstatou tohto znaleckého dokazovania však
nebolo opakovane hodnotiť zdravotný stav žalobkyne, ale ozrejmiť správnosť určenia výšky bodového
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne a súd sa so závermi znalca F. L. v ním
vypracovanom znaleckom posudku a tiež v jeho doplnení plne stotožnil. A to aj z dôvodu, že znalec
svoje závery jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlil a správnosť jeho znaleckých záverov nebola

v konaní žiadnym z vykonaných dôkazov relevantne spochybnená. Súd považuje doteraz vyplatené
odškodnenie žalobkyni za dostatočné a primerané, aj s ohľadom na prehodnotenie a navýšenie
bodového hodnotenia žalobkyne zmluvným lekárom žalovanej 1/. Na základe uvedeného súd žalobu
v časti nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol.

59. Vo vzťahu k žalobou uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sa súd v prvom
rade zaoberal otázkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. (ktorý má charakter lex
generalis) je potrebné vykladať tak, že na premlčanie nároku na náhradu škody a na premlčanie nárokuna náhradu nemajetkovej ujmy platí rovnaká právna úprava vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila,
ako aj vo vzťahu k poisťovateľovi tejto osoby. Vo vzťahu k obidvom subjektom sa aplikuje právna
úprava premlčania vyplývajúca z § 101 Občianskeho zákonníka (ktorá má charakter lex generalis),

podľa ktorej sa toto právo premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, pretože právo na
náhradunemajetkovejujmyjeprávommajetkovejpovahy.Napodporuuvedenýchtvrdenísúdpoukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2012 sp. zn. 2Cdo/194/2011,
publikovaný pod R 58/2014, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra
2017 sp. zn. 8Cdo/24/2017. Zároveň v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.

apríla 2024 sp. zn. 7Cdo/252/2021, publikovaného pod R 3/2022 „nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy zásahom do súkromného a rodinného života zavinením dopravnej nehody je nárokom hradeným
z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z. z. a preto v takýchto prípadoch je
potrebnéprihliadaťna§104Občianskehozákonníka,vzmyslektoréhopriprávachnaplneniezpoistenia
začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.“ Z vyššie uvedeného, ako aj z už ustálenej
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné uzavrieť, že pri všetkých právach

na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti (k poistnej udalosti
došlo dňa 19.12.2014), premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci za rok po poistnej udalosti (a
teda dňa 20.12.2015), žaloba bola podaná na súd dňa 18.12.2017, a teda bola podaná včas, a nárok
žalobkyne nemožno považovať za premlčaný.

60. Vo vzťahu k namietanej pasívnej vecnej legitimácii žalovanej 1/ ohľadne nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy žalobkyne súd je toho názoru, že u žalovanej 1/ je pasívna vecná legitimácia daná.
Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jedna z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah do
života a zdravia fyzickej osoby, patrí medzi nároky kryté poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže povinné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu
nemajetkovej ujmy spôsobenú pri dopravnej nehode, ktorá je upravená v § 13 Občianskeho zákonníka,
ktorý túto náhradu upravuje, pretože účelom práva na peňažné zadosťučinenie je vyvážiť a zmierniť
nemajetkovúujmupeňažnouformou,čímplnífunkciureparačnú,rovnakoakojetoprináhradeškody.Na
tomto mieste zároveň súd považuje za potrebné uviesť, aj s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu prax, že

niejedôležitépostaveniežalobkyne,resp.žeideožalobkyňu,ktorábolapriamymúčastníkomdopravnej
nehody, podstatná je tá skutočnosť, že sa jedná o náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s dopravnou
nehodou.Nemajetkovúujmumôžežiadaťajpriamopoškodená,tedažalobkyňa.Súdzároveňpoukazuje
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-22/12, kde sa uvádza, že ujma na zdraví, predstavuje akúkoľvek
ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú ujmu, ako aj psychickú

traumu. Preto medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s právom Únie, patrí aj nemajetková ujma,
ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo. Povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli či už účastníci dopravnej nehody, alebo v niektorých prípadoch
aj pozostalí obetí.

61. Nemajetkovú ujmu v peniazoch môže súd priznať len v dvoch prípadoch a to, ak by sa morálna
satisfakcia nezdala postačujúca alebo, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo
jej vážnosť v spoločnosti.

62. Nebolo sporné, že protiprávnym konaním (pri dopravnej nehode) došlo k zásahu do zdravia
a telesnej integrity žalobkyne. Z pohľadu citovanej platnej právnej úpravy je však zrejmé, že tieto
ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe
bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované
ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 teda upravujú náhradu za dôsledky

poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom ale napríklad aj v politickom či
športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v rôznych sférach
jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok poškodenia
zdravia.

63. Žalobkyňa sa však vo svojej žalobe, ako aj v ďalších vyjadreniach dovolávala náhrady nemajetkovej
ujmy súvisiacej so zásahom do je súkromia, ktorého súčasťou je aj právo na pokojný rodinný život.
Právna prax a judikatúra síce nevylučuje žalobu o ochranu osobnosti, napríklad pri úmrtí blízkej osoby,
ale je nutné zdôrazniť, že predmetom ochrany tu nie je právo na život a zdravie zomrelého, ale právopozostalých na rodinný život, o ktorý boli usmrtením blízkej osoby pripravený. V prejednávanej veci však
o takýto prípad nejde a aj napriek závažnosti uvedeného prípadu, prežitého odlúčenia žalobkyne od
rodiny v čase jej rekonvalescencie v Nemecku, nie sú podľa názoru súdu splnené podmienky na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo v danom prípade
nie je možné prísť k záveru, že dopravnou nehodou, na základe ktorej prišlo k poškodeniu zdravia na
strane žalobkyne a následnému odlúčeniu od rodiny, bolo takou intenzitou zasiahnuté do osobnostných
práv žalobkyne a už vôbec nie, že by bola znížená jej dôstojnosť ako fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti ako základný zákonný predpoklad na priznanie nemajetkovej ujmy. Zákon má v tomto smere

v ustanovení § 13 ods. 2 na mysli zjavne iné prípady týkajúce sa zníženia dôstojnosti alebo vážnosti
fyzickej osoby v spoločnosti, napríklad nepravdivé údaje, tlačové správy, verejné vyhlásenia, ktoré v
očiach verejnosti znižujú dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť, ale samotné odlúčenie žalobkyne od
rodiny nemožno subsumovať pod uvedené ustanovenie, keď ani sama žalobkyňa v konaní nepreukázala
do akej miery a čím by mala byť znížená jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. To, že bola odlúčená
od rodiny a od svojich najbližších, v danom prípade nemôže byť dôvodom na priznanie nemajetkovej

ujmy, keď žalobkyňa pred samotnou nehodou pracovala v zahraničí, žila samostatne odlúčená od
rodiny,vzhľadomnavzdialenosťmedziSlovenskourepublikouaNemeckompravdepodobnekodlúčeniu
dochádzalo opakovane vo väčšom časovom rozsahu, z čoho vyplýva, že liečba a rekonvalescencia
žalobkyne v Nemecku, nebola jediným obdobím, kedy by bola dlhodobo odlúčená od svojej rodiny.
Intenzita takéhoto zásahu sa potom nejaví ako odôvodňujúca priznanie nemajetkovej ujmy, keďže

život v zahraničí, bol obvyklým spôsobom života žalobkyne. Súd je toho názoru, že v danom prípade
neboli splnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyni, a na základe
dôvodov, ktoré žalobkyňa uviedla. K obdobnému záveru dospel napr. Krajský súd v Nitre rozsudok č.
k. 8Co/276/2013-247 zo dňa 25.9.2014, uznesenie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 426/2014 zo dňa
13.8.2014,KrajskýsúdvTrnaverozsudokč.k.24Co/280/2009-69zodňa16.6.2010.Zvyššieuvedených

dôvodov súd rozhodol tak, že žalobu aj v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

64. Žalobkyňa zároveň žiadala náhradu nákladov vo výške 199,20 eura za vypracovanie súkromného
znaleckého posudku MUDr. Slavomírom Kovalčíkom, keďže však v konaní nebola úspešná, je povinná
niesť tieto náklady sama. Doplatok poskytnutý žalovanou 1/ na základe tohto znaleckého posudku nebol

predmetom tohto konania, nebol medzi stranami sporný, preto nemožno žalobkyňu na účely súdneho
konania považovať za úspešnú ani v časti doplatku. Súd žalobu v časti nákladov vynaložených na
vypracovanie znaleckého posudku taktiež zamietol.

65. Záverom pre úplnosť súd uvádza, že nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu právneho

zástupcu žalobcu a následne aj žalovaných výsluchom žalobkyne zo zdravotných dôvodov žalobkyne
(psychických). Keďže žalovaní naďalej trvali na jej osobnom výsluchu, súd uložil žalovaným povinnosť
položiť žalobkyni otázky, ktoré mali byť predmetom výsluchu žalobkyne písomne. Vzhľadom k tomu, že
žalovaníotázkypísomnenepoložiliatrvalinaosobnomvýsluchužalobkyne,nebolvdanejvecivykonaný
ani písomný výsluch žalobkyne.

66. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1.,
2., a 3. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorejveci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.