Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200609
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4424200609.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. F. G. XXXX/XX, 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. F. G.
XXXX/XX, obaja v zastúpení: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, so sídlom Nové Zámky, M. R. Štefánika
30, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. XXX/XX, v zastúpení:

ProcuRechtLegals.r.o.,sosídlomBratislava-mestskáčasťStarémesto,Železničiarska22,IČO:50321
137, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 4C/15/2024-289
zo dňa 21. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorý žalobcovia podali dňa 22.08.2024 a odôvodnili tým, že žalobcovia mali so žalovaným
mimosúdnerokovania,pričomžalovanýspoukazomnapodaniežalobysaúčelovosnažízbaviťmajetku,
o čom svedčí aktivita žalovaného o snahe previesť nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve na tretie
osoby, čo je zrejmé z LV č. XXXX kat. úz. L. C. B., ako aj z inzerátov na internetovej stránke M., a to

prostredníctvom A. I. H. G. I. J. G. C. D.. Žalovaný svoj postoj vyjadril aj v liste, ktorý zaslal právnemu
zástupcovi žalobcov dňa 03.10.2023, kde uviedol, že žalobcovia v kúpnej zmluve deklarovali, že im
je známy právny a faktický stav nehnuteľnosti a odkazuje v prípade reklamácie, aby sa obrátili na
zhotoviteľa A. I.. Z vyhlásenia N. O. z 12.03.2024 bolo zrejmé, že v rámci projektu jediným predávajúcim
je žalovaný, ktorý dlhodobo ponúka na predaj novostavby v L. C. B., a to zapísané na LV č. XXXX v kat.
úz. L. C. B..

2. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na § 343 ods. 1, 2, 3, § 344, § 324
ods. 1, 3, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 veta prvá, odsek 2 CSP.

3. Poukázal na to, že Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/74/2024-265 zo dňa 28.11.2024
zrušil uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Po vyslovení právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie skúmal,
či účel požadovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné zabezpečiť
zabezpečovacím opatrením, v tomto prípade sa jedná o zabezpečovanie finančnej pohľadávky,
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je možné, túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd v bode 17.
odôvodnenia uznesenia.

4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu, vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, po oboznámení sa so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu,po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že neboli splnené zákonné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobcovia neosvedčili predpoklady
pre nariadenie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a rozhodnutie žalobcovi písomným podaním zo dňa 13.01.2025 súdu oznámili, že trvajú
na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedli, že už v podanom návrhu tvrdili a doloženými listinami
osvedčili, že sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázali, že
žalovanýsazbavujesvojhomajetku.Napreukázanietejtoskutočnostipredložiliinzeráty,ktorénapodnet
žalovaného boli uverejnené na internete, mali za to, že žalobcovia spoľahlivo preukázali, že žalovaný sa

zbavuje majetku a tým existuje obava, že exekúcia bude zmarená. Ďalej uviedli, že existujú reálne úkony
zo strany žalovaného, a to inzercia svojich nehnuteľností, čo je jednoznačne úkon vedúci k zbavovaniu
sa svojho majetku, pokiaľ by k tomu došlo, bez vydania zabezpečovacieho opatrenia mohlo reálne
dôjsť k tomu, že priznanú pohľadávku po úspešnej inzercii nehnuteľností a ich predaji, nebude možné
uspokojiť zo strany žalovaného.

5. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov,
vyjadrení žalobcov a žalovaného a z rozhodnutia odvolacieho súdu, dospel súd prvej inštancie
k záveru, že návrh žalobcov je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Ako bolo uvedené, žalobcovia
sa domáhali nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
Žalobcovia zotrvali na podanom návrhu a opätovne uviedli, že je tu dôvodná obava z ohrozenia

budúcej exekúcie a táto dôvodná obava bola daná tým, že žalovaný inzeruje predaj nehnuteľností,
pohľadávka žalobcov bola v značnej výške a zabezpečiť ju možno len majetkom žalovaného a podanie
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po vyznačení plomby na listoch vlastníctva bude bez
právneho významu. Súd prvej inštancie mal za to, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie
postavenia veriteľa zriadením záložného práva na určený majetok dlžníka, za účelom zabezpečenia

pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, pretože v prípade jeho nariadenia sa
veriteľ dostane do pozície záložného veriteľa v budúcnosti, za splnenia zákonných podmienok, bude
môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie súdom priznanej pohľadávky v exekučnom
konaní. Pred jeho nariadením nebolo potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nebolo ani potrebné, aby bol pri ich zisťovaní dodržaný

formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre jeho nariadenie bolo však nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Preto okrem
osvedčenia existencie samotného návrhu, musí byť v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
zo strany žalobcu osvedčené aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná
budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená. Samotná obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť

reálna a bezprostredná, t.j. musí byť relevantným spôsobom osvedčené, že prípadný budúci výkon
rozhodnutia je skutočne ohrozený. Avšak len existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ani v tomto štádiu tohto konania žalobcovia nepredložili žiadny
relevantný dôkaz, dostatočne osvedčujúci také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie
hodnoty majetku, ktorý možno v prípade exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou

nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd preto dospel k záveru, že žalobcovia dôvodnosť
nariadenia zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia neosvedčili. Žalobcovia síce súdu predložili
nejaké listinné dôkazy, ktoré sa však týkajú najmä preukázania skutočností, že žalobcovia uzavreli
so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola kúpa rodinného domu, od ktorej kúpnej zmluvy
žalobcovia následne odstúpili, pretože vytýkali žalovanému vady diela, ktoré podľa ich názoru robia vec

neupotrebiteľnou, t.j. žalobcovia v žalobe poukazovali najmä na skutočnosti, zdôvodňujúce ich nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, ktoré si uplatnili vo veci samej. Žalovaný, ale
všetky tieto tvrdenia žalobcov vo svojich vyjadreniach poprel a spochybnil. Skúmanie dôvodnosti nároku
žalobcov na náhradu škody voči žalovanému bude predmetom skutkového a právneho posudzovania
v konaní vo veci samej. Samotná skutočnosť, že medzi stranami sporu existuje nejaký spor, ktorý nárok

prejednávaný v rámci konania vo veci samej a aj za predpokladu úspešnosti žalobcov v predmetnom
konaní, však nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia, pretože len tvrdená existencia pohľadávky a jej deklarovaná výška zo strany žalobcov, nie je
dostatočným osvedčením neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade, dôvodiac § 365
ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Mali za to, že uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nebolo
podľa nich zrušené z dôvodu, že by neboli splnené podmienky pre jeho vydanie. Žalobcovia si teda
splnili povinnosť substancovania skutkového stavu veci a predloženia relevantných dôkazov. Odvolacísúd nekonštatoval, že neboli predložené relevantné dôkazy a že skutkový stav nebol dostatočne
substancovaný, ale práve naopak, že predložené skutkové tvrdenia a relevantné dôkazy neboli správne
vyhodnotené. Nebolo možné tvrdiť, že by žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, ale súd viackrát

pochybil v rámci odôvodnenia rozhodnutia. Vytýkali, že súd prvej inštancie opäť namiesto toho, aby sa
riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a riadne odôvodnil proporcionalitu rozhodnutia, resp. zvážiť
rozsah,jednoduchozamietolnávrhžalobcov.Namietalitiež,žesúdvbode19napadnutéhoodôvodnenia
v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím vyhodnotil dôkazy. Skutkový stav sa pritom nezmenil,
nezmenila sa ani dôkazná situácia, preto bolo naozaj otázne, ako mohol súd na základe tých istých

dôkazov dospieť k úplne rozporuplným zisteniam s odstupom len niekoľkých mesiacov. Konštatovali, že
súd si protirečí a to bez udania akýchkoľvek dôvodov a bez toho, aby boli preukázané nové skutočnosti.
Trvali na tom, že podľa ich názoru sú splnené všetky podmienky pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko existujú reálne úkony zo strany žalovaného a to inzercia svojich nehnuteľností, čo bol
jednoznačne úkon vedúci k zbavovaniu sa svojho majetku. Záverom vytýkali arbitrárnosť rozhodnutia
a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie,

alternatívne, aby odvolací súd rozhodol o návrhu žalobcov tak, že im vyhovie.

7. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov v 1. a 2. rade nepodal. Odvolanie žalobcov v 1.
a 2. rade mu bolo cestou právneho zástupcu doručené dňa 18.02.2025.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP), prejednal vec – odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť ako vo výroku vecne správne.

9. Vychádzal pritom z toho, že predmetom konania v danej veci bol návrh žalobcov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhli, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa
zriaďujezáložnéprávovprospechžalobcovknehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXXXvkatastrálnom
území L. C. B., Obec L. C. B., P. C. D., vedených Okresným súdom Nové Zámky, katastrálny odbor
a to orná pôda vo výmere 591 m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/29, orná pôda vo výmere 410

m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/41, orná pôda vo výmere 638 m2 na parcele registra „C“ KN
č. 5497/62, orná pôda vo výmere 636 m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/70, ostatná plocha vo
výmere 230 m2 na parcele registra „C“ KN č. 5497/111 a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcov voči žalovanému v celkovej výške 184.000 eur titulom vrátenia kúpnej ceny a pohľadávky vo
výške 40.620,60 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnili tým, že boli toho

názoru, že žalovaný sa po mimosúdnom rokovaní a uvedomení si podania žaloby z ich strany účelovo
snaží zbaviť majetku. Dôkazom boli inzeráty jeho nehnuteľností, ktoré boli zverejnené už aj v čase
podania žaloby. Neskolaudované domy, ktoré sú postavené na nehnuteľnostiach, sú takisto predmetom
ponuky ich predaja. Pokiaľ by žalovaný previedol nehnuteľnosti bez toho, aby sa na nich zriadilo záložné
právo v prospech žalobcov, mohlo by dôjsť k výraznému obmedzeniu, resp. až k vylúčeniu možnosti

uspokojenia práv žalobcov.

10. Súd prvej inštancie najskôr o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade rozhodol uznesením č.k.
4C/15/2024-228 zo dňa 27. augusta 2024 tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil
záložnéprávoknehnuteľnostiam,nachádzajúcimsavkat.úz.L.C.B.,obecL.C.B.,P.C.D.,zapísanými

na liste vlastníctva LV č. XXXX ako parcely registra C číslo 5497/29 o výmere 591 m2, druh pozemku:
orná pôda, parcely registra C číslo 5497/41 o výmere 410 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely
registra C číslo 5497/62 o výmere 638 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/0
o výmere 636 m2, druh pozemku: orná pôda, parcely registra C číslo 5497/111 o výmere 230 m2,
druh pozemku: ostatná plocha, a to vrátane prevodu ich vlastníckeho práva, zaťaženia nehnuteľnosti

v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúceho vecnému bremenu alebo iného
zaťaženia nehnuteľnosti, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom
súde Nové Zámky pod sp. zn. 4C/15/2024. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, o ktorom Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 8Co/74/2024-265 zo
dňa 28. novembra 2024 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd pritom konštatoval, že návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bol podaný, avšak súd prvej inštancie o ňom nerozhodol v celom rozsahu,
neujasnil si predmet konania, ako ani nezohľadnil proporcionalitu a taktiež odvolací súd vytýkal, že súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nezdôvodnil, ako dospel k záveru o nariadení zabezpečovaciehoopatrenia. Vytýkal tiež, že súd prvej inštancie poukázal na LV č. XXXX, inzeráty, odpoveď žalovaného
na mimosúdne rokovanie a tiež vyjadrenie N. O., avšak žiadnym spôsobom tieto dôkazy nevyhodnotil
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti tak, aby z nich bolo zrejmé, akými úvahami sa spravoval a ako

dospel k záveru, že žalobcovia preukázali existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Následne
súd prvej inštancie uznesením č.k. 4C/15/2024-277 zo dňa 18. decembra 2024 vyzval žalobcov na
doplnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia v 1. a 2. rade podaním zo dňa
09.01.2025 uviedli, že podľa ich názoru sú splnené všetky podmienky na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko existujú reálne úkony zo strany žalovaného, a to inzercia svojich nehnuteľností,

čo bol jednoznačne úkon vedúci k zbavovaniu sa svojho majetku. Priznanú pohľadávku po úspešnej
inzercii nehnuteľností a ich predaji nebude možné uspokojiť zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie,
riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, v prvom rade si ujasnil náležitosti zabezpečovacieho
opatrenia a po opätovnom vyhodnotení návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, aj v spojení s ich doplnením, dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobcovia neosvedčili predpoklady na nariadenie nimi

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie
žalobcovia v 1. a 2. rade, namietajúc, že uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nebolo
zrušené z dôvodu, že by neboli splnené podmienky na jeho vydanie a mali za to, že žalobcovia si splnili
povinnosť substancovania skutkového stavu veci.

11. Odvolací súd, zaoberajúc sa odvolacími námietkami žalobcov v 1. a 2. rade, v prvom rade opätovne
zdôrazňuje, že cieľom zabezpečovacieho patrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením
záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla
byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred

začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344
v spojení s § 338 CSP).

12. Zo zákonnej formulácie možno substancovať základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorými sú a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet

záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) zriadenie záložného práva
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d) existencia
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pod podmienkou existencie obavy z budúceho zmarenia
exekúcie je pritom potrebné rozumieť to, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť
možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa

tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní
obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by
mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy

pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Taktiež, ak ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov
dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v
tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

13. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd mal za to, že súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť
len na návrh, pričom navrhovatelia v tomto návrhu musia súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne
osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Žalobcovia v 1.
a 2. rade ako navrhovatelia zabezpečovacieho opatrenia podali návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, podaním zo dňa 22.08.2024, v ktorom uviedli, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX v katastrálnom území L. C. B., k čomu priložili aj list vlastníctva. Následne
žalobcovia uviedli, že po mimosúdnom rokovaní a podaní žaloby sa žalovaný účelovo snaží zbaviť
majetku. Dôkazom tohto konania mali byť inzeráty nehnuteľností, ktoré boli prílohou žaloby. Pritom
dodali, že boli zverejnené už aj v čase podania žaloby. Neskolaudované domy, ktoré sú postavené

na nehnuteľnostiach, sú takisto predmetom ponuky ich predaja. Následne zastali ten právny názor, že
ak by žalovaný previedol nehnuteľnosti bez zriadenia záložného práva, mohlo by dôjsť k výraznému
obmedzeniu, resp. vylúčeniu možnosti uspokojenia práv žalobcov. Súd prvej inštancie hodnotiac dôkazy
jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, v zmysle pokynu odvolacieho súdu dospel k záveru, žežalobcovia žiaden relevantný dôkaz, dostatočne osvedčujúci konanie žalovaného, ktorého dôsledkom
by boli znižovanie hodnoty jeho majetku, neosvedčili.

14. Odvolací súd sa s takýmto právnym posúdením skutkového stavu stotožnil, majúc pritom za to, že
žalobcovia v 1. a 2. rade v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia relevantne nepreukázali
tú skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje, resp. že má úmysel sa zbaviť svojho majetku. Mal pritom za
to, že z predloženého listu vlastníctva č. XXXX jednoznačne vyplýva len tá skutočnosť, že žalovaný
je vlastníkom ornej pôdy a ostatnej plochy, bližšie identifikovanej na predmetnom LV. Následne bola

zo strany žalobcov predložená inzercia na „krásnu novostavbu – kolaudácia pred letom 2023/ L. C. B.
195.000 eur“, z ktorej však nie je zrejmé, či ide vôbec o nehnuteľnosť žalovaného (resp. ktorú v zmysle
predloženého listu vlastníctva č. XXXX), ako ani skutočnosť, že by bola predávaná v záujme znižovania
hodnoty majetku, nakoľko ide o predaj za kúpnu cenu a jej výšku žalobcovia v 1. a 2. rade nenamietali.
Rovnako tak ani z mimosúdneho vyrovnania – odpovede žalovaného nevyplýva, že by sa žalovaný
chcel zbaviť svojho majetku. Samotná skutočnosť, že neuznáva predmet sporu ešte sama o sebe

nemôže znamenať preukázanie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Následne z č.l. 164 spisu
vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX sú dlhodobo ponúkané na predaj v rámci projektu
„Novostavby na predaj L. C. B.“, pričom nehnuteľnosti boli zaradené do ponuky od prvej polovice roka
2022 postupne, ako ich nadobudol do vlastníctva, v dôsledku čoho nebola preukázaná obava žalobcov
v 1. a 2. rade, že by sa žalovaný zbavoval majetku po mimosúdnom konaní, resp. po podaní žaloby.

Žaloba bola podaná až dňa 07.02.2024. Z uvedeného aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že
žalobcovia predloženými dôkazmi nielenže nepreukázali dôvodnosť pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ale ani nebola preukázaná nevyhnutná potreba vo vzťahu k všetkým žalobcami označeným
nehnuteľnostiam. Preto ani odvolací súd nevzhliadol splnenie všetkých predpokladov na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Hodnotením dôkazov je pritom činnosť súdu, pri ktorej dôkazy hodnotí

z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý
ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je
vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré
boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon

nepredpisujepravidlá,zktorýchbymalovychádzaťhodnoteniejednotlivýchdôkazovaichhodnotenievo
vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové
i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania. Základom hodnotiaceho princípu
súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná
logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním

konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcichdôkazov.Získanépoznatkypotomporovnáspoznatkamizískanýmihodnotenímostatných
dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.
Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,

ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať
skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení
nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka,
ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Takáto situácia nastala aj v danom prípade, kedy
žalobcovia v 1. a 2. rade jednoznačne neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku

obavy, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd pritom v predchádzajúcom rozhodnutí nezaujal
stanoviskoopreukázanínariadeniazabezpečovaciehoopatrenia,alevytýkalsúduprvejinštancie,ženie
je zrejmé, akým spôsobom dospel k záveru o preukázaní nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ako
hodnotil jednotlivé žalobcami predložené dôkazy. Následne súd prvej inštancie bol povinný opätovne
vyhodnotiť dôkazy, a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, pričom správne ustálil, že tieto dôkazy

neosvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalobcovia v žiadnom rozsahu nepreukázali
ani proporcionalitu navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia (t.j. cenu jednotlivých nehnuteľností),
ako ani nepreukázali zbavovanie sa majetku zo strany žalovaného, ale preukázali podnikateľskú činnosť
žalovaného a existenciu vád predmetu kúpy, čo však bude predmetom konania vo veci samej.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.16. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).