Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101849
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101849.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, konajúci
prostredníctvom zákonného zástupcu: C. B., trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E. – F. B., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX a žalobkyne: C. B., trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E. – F. B., dátum
narodenia: XX.XX.XXXX, obaja zastúpení: Hillbridges, s. r. o., so sídlom Gorkého 4, 811 01 Bratislava
– mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 799 327, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom

Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-BA-OVVS1-2024/387416 zo dňa 28.11.2024, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zo dňa 18.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.12.2024 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobcovia sa správnou žalobou zo dňa 18.12.2024 (ďalej len „žaloba“) domáhajú preskúmania
zákonnosti opatrenia žalovaného – zamietnutie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve
Slovenskej republiky č. OU-BA-OVVS1-2024/387416 zo dňa 28.11.2024 (ďalej len „napadnuté
opatrenie“),ktorýmžalovanýoznámilžalobkyni,žejejžiadosťovydanieosvedčeniaoštátnomobčianske
Slovenskej republiky bola zamietnutá. Žalobcovia súčasne namietli aj opatrenie Ministerstva vnútra

Slovenskejrepublikyč.SVS-SO/2024-039813zodňa13.11.2024,ktorýmMinisterstvovnútraSlovenskej
republiky oznámilo žalovanému, že nesúhlasí s vydaním osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej
republiky (ďalej len „nesúhlas MV SR“). Žalobcovia navrhli zrušenie spomenutých opatrení.

2. Žalobcovia v rámci žaloby požiadali o priznanie odkladného účinku žaloby s odkazom na § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Žalobcovia poukázali na závažnú ujmu – zneplatnenie a odobratie dokladov totožnosti. Žalobcovia
uviedli, že žalovaný v nadväznosti na napadnuté opatrenie oznámi obci trvalého pobytu žalobkyne,
útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu a inštitúciám vykonávajúcim sociálne
poistenie a verejné zdravotné poistenie, že žalobkyňa nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky.
Žalovaný súčasne zmení údaj o štátnom občianske žalobkyne v registri obyvateľov Slovenskej republiky
a z nesúhlasu MV SR vyplýva, že následkom napadnutého opatrenia má byť zneplatnenie dokladov

žalobkyne. Následkom napadnutého opatrenia tak môže byť závažná ujma žalobkyne spočívajúca
v zneplatnení a následnom odobratí jej dokladov totožnosti, na základe ktorých preukazuje svoju
totožnosť a okrem iného jej umožňujú aj výkon základnej slobody – voľného pohybu a pobytu.
Zneplatnením dokladov totožnosti bude spôsobené aj to, že žalobkyňa nebude môcť vykonávať
zamestnanie v zahraničí, čo spôsobí žalobkyni nepochybne ďalšiu ujmu.

3. Žalobcovia ďalej poukázali na závažnú ujmu – okamžitú stratu občianskych práv. Žalobkyňa uviedla,
že následkom napadnutého opatrenia je okamžitá strata možnosti žalobkyne domáhať sa základnýchľudských práv a slobôd, spájajúcich sa so slovenským občianstvom, ktoré nerušene užívala, resp. mohla
užívať takmer 32 rokov a nikto ich nespochybnil. Následkom je tak zásadná a okamžitá zmena v rozsahu
právaslobôd,ktorýmižalobkyňadisponovala.Ochranaprávspojenýchsobčianstvomjetakzásadná,že

nemožnosť odňatia občianstva a tým aj týchto práv je priamo ukotvená v čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Žalobkyňa mala za to, že zásah do Ústavou Slovenskej republiky chránených základných práv
a slobôd možno bez ďalšieho považovať za závažnú ujmu.

4.Žalobcoviapoukázaliajnainýzávažnýnásledok,atonastratudôveryvštát.Žalobcoviamajúzato,že

aksprávnysúdnepriznáodkladnýúčinok,sohľadomnaokamžiténásledkynapadnutéhoopatreniahrozí
vážne narušenie dôvery jednotlivcov v rozhodovaciu činnosť orgánov štátu, keď mnohí z nich si nebudú
môcť byť istí už ani len svojim občianstvom, ktoré im môže byť kedykoľvek fakticky odňaté. K rozporu
s verejným záujmom žalobcovia uviedli, že vo verejnom záujme je nepochybne ochrana základných
práv a slobôd a snaha o zachovanie dôvery občanov v štát. Je vo verejnom záujme, aby nedochádzalo
kautomatickémuariadnymiopravnýmiprostriedkaminenapadnuteľnémuodnímaniuprávspájajúcichsa

soštátnymobčianstvomosobám,ktorýmboloobčianstvoSlovenskejrepublikyprirôznychpríležitostiach
opakovane potvrdzované príslušnými slovenskými orgánmi, a ktoré tak tieto práva v dobrej viere užívali
azároveňajplnilipovinnostispájajúcesasobčianstvomSlovenskejrepubliky.Podľanázoružalobcov,ak
by správny súd nepriznal odkladný účinok, umožnil by príslušným orgánom kedykoľvek a bez akejkoľvek
kontroly fakticky odňať občianske práva akejkoľvek osobe až na obdobie, kým by o prípadnej správne

žalobe právoplatne nerozhodol súd.

5. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 04.02.2025, pričom k návrhu na priznanie odkladného
účinku sa priamo nevyjadril.

II.

6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.

8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

9. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie
niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej
ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy
na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto

následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné
naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje,
pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným
záujmom.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia

byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

11. Správny súd každý návrh, a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe posudzuje
individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. V danom prípade žalobcovia svoj návrhna priznanie odkladného účinku odôvodnili troma skutočnosťami: (i) vznik závažnej ujmy – zneplatnenie
a odobratie dokladov totožnosti, (ii) vznik závažnej ujmy – okamžitá strata občianskych práv a (iii) vznik
iného závažného následku – strata dôvery v štát.

12. Žalobcovia vo vzťahu k zneplatneniu a odobratiu dokladov totožnosti žalobkyne síce poukázali na
to, že v nadväznosti na napadnuté opatrenie žalovaný oznámi obci trvalého pobytu žalobkyne, útvaru
Policajného zboru, daňovému úradu, colnému úradu a inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie
a verejné zdravotné poistenie, že nie je štátnou občiankou Slovenskej republiky, avšak súčasne uviedli,

že následkom napadnutého opatrenia môže byť ujma žalobkyne spočívajúca v zneplatnení a odobratí
dokladov totožnosti. Žalobkyňa síce na skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete poukázala, avšak
na potvrdenie týchto skutočností správnemu súdu nepreložila žiadne relevantné dôkazy, ktoré by tieto
tvrdené skutočnosti akýmkoľvek spôsobom preukazovali – predloženie pracovnej zmluvy nepreukazuje
žalobcami tvrdené skutočnosti – neboli predložené dôkazy o tom, či žalovaný oznámil príslušným
orgánom tvrdené skutočnosti a ani dôkazy o tom, či voči žalobkyni začalo konanie o zneplatnenie

a odobratie dokladov totožnosti. Zároveň tak nie je zrejmý následok tohto oznámenia príslušným
orgánom – žiaden priamy následok žalobkyňa neuviedla a ani ho nepreukázala.

13. V prípade, ak žalobkyňa odkazuje na nesúhlas MV, tak tu správny súd upriamuje pozornosť na to,
že sa v ňom priamo konštatuje: „odporúčame Okresnému úradu Bratislava, aby menovanú o zisteniach

informoval a aby vykonal opravu štátneho občianstva u menovanej v IS Register obyvateľov SR
a dohodol sa s ňou na ďalšom postupe: zneplatnenie jej dokladov – zaslanie upozornenia na odbor
dokladov a evidencií Prezídia Policajného zboru Bratislava, aby žiadateľka nezostala bez platných
dokladov, pokiaľ si vybaví české doklady.“ Zo strany orgánov verejnej správy tak bolo apelované na
spoluprácu so žalobkyňou, pričom sa priamo zamerali na to, aby „žalobkyňa nezostala bez platných

dokladov.“ Uvedené skutočnosti sú tak v priamom rozpore s tým, čo žalobcovia v návrhu tvrdili – nebolo
tak žiadnym relevantným spôsobom / dokladmi preukázané, že došlo k úkonom, ktoré žalobkyňa tvrdila,
a nebol preukázaný vznik závažnej ujmy u žalobkyne.

14. K vzniku závažnej ujmy – okamžitej strate občianskych práv žalobcovia poukázali na všeobecné

východiská odňatia štátneho občianstva, avšak bez toho, aby konkrétnym a dôkazmi preukázaným
spôsobom podložili, že k vzniku tejto závažnej ujmy priamo u žalobkyne dochádza. Rovnako tak
žalobcovia odôvodnili aj časť – iný vážny následok; strata dôvery v štát. Znova poukázali na všeobecné
východiská stability práva, právnej istoty a miery dôvery občanov v právo, avšak bez toho, aby tento
iný vážny následok konkrétnym a dôkazmi preukázaným spôsobom podložili, s priamym prepojeným

na práva žalobkyne. Správnemu súdu sa tieto časti návrhu javia ako všeobecné východiská a ako
možný všeobecný návrh na priznanie odkladného účinku, avšak tu je potrebné si uvedomiť, že návrh na
priznanie odkladného účinku musí smerovať ku konkrétnym skutočnostiam, previazaným so žalobcom,
ktorý o odkladný účinok žiada.

15. Žalobcovia tak správnemu súdu nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali
nimi tvrdenú hrozbu závažnej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Zároveň aj
žalobcami konštatované skutočnosti sú všeobecné, a preto správny súd nevie objektívne posúdiť,
či sú pravdivé alebo či nastali. Len všeobecné konštatovanie o následku napadnutého opatrenia,
a to s len všeobecnými tvrdeniami o vzniku škody (z čoho však bez ďalšieho nevyplýva splnenie

podmienok uvedených v § 185 SSP) nepostačuje. Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje, že pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy
prichádzajúci negatívny následok (v prípade žalobkyne len všeobecné konštatovania, bez podpory
dôkazmi), a už vôbec nie len v hypotetickej rovine, správnou žalobou napadnutého opatrenia, ale je
potrebné tvrdiť a predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobkyne v

priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného
alebo jeho inými právnymi následkami skutočne hrozí a že tento dosahuje kvalitatívne vyššiu intenzitu
- a to intenzitu buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku.

16. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených

dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane
práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň
rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje naodôvodnenienávrhunapriznanieodkladnéhoúčinku,ktorésamoosebevylučujenariadenieodkladného
účinku žalobe – žalobcovia, zastúpení právnym zástupcom, žiadnym spôsobom relevantne nepreukázali
dôvodnosť a potrebu nariadenia odkladného účinku žalobe.

17. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcov, resp. žalobkyne, keďže tvrdené skutočnosti
smerovali k jej osobe, na priznanie odkladného účinku žalobe a administratívnym spisom žalovaného tak
nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku,
je povinný preukázať relevanciu dôvodov na nariadenie odkladného účinku. Nie je povinnosťou a ani

úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného
účinku správnej žalobe.

18. V prejednávanej veci žalobcovia v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje
tvrdenia dôkazmi (§ 5 ods. 9 SSP) neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z
kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej

v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku (§
185 písm. a/ SSP).

19. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou
žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie

byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018
zodňa30.05.2018.Vzhľadomnadôkaznébremeno,ktoréjenažalobcovi,mátentopovinnosťpreukázať

existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktorá musí vyplývať z konkrétnych
dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Nie je vecou správneho súdu,
aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej
žaloby. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, prípadne iných

rozhodnutí, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
V danom prípade tak správny súd neprihliadal na argumentáciu žalobcov, ktorá smerovala k meritu veci
samej.

20. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku musí správny súd brať na zreteľ

výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu
verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita
preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

21. Vzhľadom na to, že žalobcovia neosvedčili priamu hrozbu závažnej ujmy alebo iného zákonom
pomenovaného následku ako prvotného predpokladu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd sa v ďalšom nevenoval otázke, či priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

22. Vo veci neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení §
185 písm. a) SSP, preto správny súd posúdil návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku žalobe
ako nedôvodný a v súlade s ustanovením § 188 SSP návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe zamietol.

23. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd uvádza, že zamietnutie návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nebráni podaniu opakovaného návrhu na priznanie odkladného účinku
žalobe, samozrejme pri splnení podmienok podľa § 185 SSP. Ako to správny súd viackrát spomenul
v tomto rozhodnutí, podstatné je, aby žalobcovia relevantnými dôkazmi dostatočne preukázali splnenie
podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.

24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).