Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/57/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621010668
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7621010668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov

JUDr. Miroslava Baňackého PhD. a JUDr. Martina Michalanského na verejnom zasadnutí konanom dňa
19. septembra 2023, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1,
ods. 3 písm.a/ Tr. zák., o odvolaní poškodeného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo
dňa 11.04.2023 sp. zn. 1T/109/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/ ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v Leviciach, bytom C.

XX, D., adresa na doručovanie písomnosti : E. XX, XXX XX F. G. H. nahradiť poškodenému I. J. K. L.,
L. XX, M.: XXXXXXXX škodu vo výške 40.000 ( štyridsaťtisíc ) .-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného I. J. K. L., L. XX, M.: XXXXXXXX so zvyškom nároku na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 11. apríla 2023 sp. zn. 1T/109/2021 obžalovaného
A. B. uznal vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm.a/
Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v priebehu roka 2017 sa telefonicky skontaktoval s vtedajším kaplánom I. J. K.
L., C. H. C., za účelom návštevy miestnej farnosti v obci L., pričom po vzájomnej dohode s C. H. C.
farský úrad opakovane v roku 2017 navštívil, kde počas jednej z návštev spozoroval v obývačke na polici
uložené štyri oltárne drevené sochy z oltára H. C., nachádzajúceho sa v B. F. C. N. O. P., konkrétne
sochu H. C. s dieťaťom zo 16. storočia, sochu sv. H. z roku 1643, sochu sv. H. z roku 1643 a sochu B.
F. z roku 1643, ktoré sú s oltárom na základe zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu

kultúrnou pamiatkou, od 30.05.1967 zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu, v registri
hnuteľných kultúrnych pamiatok pod číslom 5275/1-6 Vs, kde po tomto C. H. C. a farárovi C. Q. R.
navrhol, že sochy z farského úradu odvezie a zaobstará ich odborné ohodnotenie a následne ich vráti,
kde s týmto obaja súhlasili, pričom A. B. dňa 18.05.2017 a 23.05.2017 za dohodnutým účelom odviezol
predmetné sochy na neznáme miesto, o čom zakaždým vyhotovil listinu „Potvrdenie o prevoze“, ktoré
okrem textu o prevoze sôch obsahujú dátum, pečiatku farského úradu Žehra a podpisovú doložku A. B.
a C. H. C. s ich vlastnoručnými podpismi, pričom nakoľko od počiatku konal s vedomím, že oltárne sochy

farskému úradu nevráti, za účelom legalizovania svojho konania dodatočne dopísal text „PO OPRAVE
BUDÚ TIETO VECI ODKÚPENÉ A PENIAZE BUDÚ VYPLATENÉ PÁNOVI MOLEKOVI.“ do listiny zo
dňa 18.05.2017 a text „A ODKÚPENIA.“ do listiny zo dňa 23.05.2017, a teda takto bez súhlasu C. H. C.zmenil účel vyhotovenia samotných listín, čím C. Q. R. a C. H. C. uviedol do omylu, seba obohatil a I.
J. K. L., L. XX, M.: XXXXXXXX spôsobil celkovú škodu vo výške 40.000,- eur,

Súd mu za to uložil podľa § 221 ods.3 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona
trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodeného Rímskokatolícka cirkev, Rímsko-katolícky farský
úrad L., L. XX, XXX XX L., M.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti výroku rozsudku tým bola poškodená strana odkázaná na civilný proces. Poškodený podal
prostredníctvomsplnomocnenéhoobhajcuodvolaniedňa12.06.2023.Vpísomnýchdôvodochodvolania

poškodený uviedol:

Vo vyššie uvedenej právnej veci bol dňa 11.4.2023 na Okresnom súde Spišská Nová Ves vyhlásený
rozsudok, ktorým súd uznal obžalovaného za vinného z trestného činu podvodu podľa ustanovenia
§ 221 ods. 1 a ods. 3 Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s

podmienečným odkladom v trvaní 18 mesiacov.
Súd uvedeným rozsudkom rozhodol o nároku na náhradu škody tak, že poškodeného s jeho nárokom
odkázal na civilné konanie.
Poškodený voči výroku o náhrade škody podal dňa 13.04.2023 odvolanie. Dňa 29.05.2023 bol
poškodenému doručený rozsudok zo dňa 11.04.2023 (ďalej len „rozsudok"). Poškodený svoje odvolanie

odôvodňuje nasledovne:
Poškodený si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody z titulu odňatia 4 sôch z jeho vlastníckej
dispozície v celkovej výške 85.000 eur. Ako vyplýva z rozsudku súd vykonaným dokazovaním ustálil
výšku škody na sumu 40.000 eur a to len pre účely trestného konania, pričom skutočnú škodu sa mu
nepodarilo ustáliť, čo podľa názoru súdu vyplynulo z odborného vyjadrenia a z výsluchu svedka, ktorý

odborné vyjadrenie vypracoval. Z uvedeného dôvodu súd odkázal poškodeného s celým jeho nárokom
na náhradu škody na civilný proces.
Podľa poškodeného je rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade škody a tiež v
časti konania, ktoré rozsudku predchádzalo nesprávny a nezákonný, nakoľko súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci a navyše f (a najmä) vec nesprávne a v rozpore s Trestným

zákonom právne posúdil.
Rovnako konanie súdu prvého stupňa predchádzajúce vyhláseniu napadnutého rozsudku bolo podľa
názoru poškodeného konaním, ktoré bolo v rozpore s Trestným poriadkom, a to najmä pokiaľ ide o
vyhodnocovanie jednotlivých dôkazov vo vzťahu k určeniu výšky spôsobenej škody.
Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, podľa názoru poškodeného, jasne vyplynulo, že

výška škody spôsobená obvineným predstavuje sumu 85.000 eur. Uvedené vychádza z odborného
vyjadrenia vypracovaného H. S. M. B. a rovnako tak z jeho výsluchu. Preto neobstojí strohé
konštatovanie súdu, kedy ustálil výšku škody na akúsi dolnú hranicu 40.000 eur, bez poskytnutia
konkrétnych úvah, ktoré ho k tomu viedli.
Dôkaz: odborné vyjadrenie vypracované H. S. M. B. - v spise zápisnica o výsluchu svedka H. S. M. B.

- v spise
Ajvprípade,akbysmeuzavreli,žespôsobenávýškaškodypredstavujesumu40.000eur(čopoškodený
odmieta) súd postupoval v priamom rozpore s Trestným poriadkom keď obžalovaného nezaviazal ani
na náhradu škody vo výške 40.000 eur (ktorú mal súd za preukázanú a podľa tejto škody určil aj právnu
kvalifikáciu skutku) a poškodeného s celým jeho nárokom odkázal na civilné konanie.

Poškodený má zato, že súd postupoval v rozpore s ustanovením § 287 ods. 1 Trestného poriadku, cit.:
„Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods.
1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.
Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej

výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa
osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená."Ak v adhéznom konaní poškodený náležite uplatnil nárok na náhradu škody, je súd povinný, ak sú na
to dostatočné podklady, zároveň s výrokom o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu
spôsobenej škody a neodkazovať poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach. (R 34/1963)

Ak predsa ustálenie škody vo výške 40.000 eur platí pre trestnú zodpovednosť obžalovaného, tak
logickým výkladom (argumentum a maiori ad minus) musíme dospieť k záveru, že ustálenie škody musí
platiť aj pre vyčíslenie výšky škody voči poškodenému, a teda k priznaniu takéhoto nároku priamo v
trestnom konaní, čím je vylúčené odkázanie poškodeného na civilný proces (a to aspoň v rozsahu takto

ustálenej výšky škody).
Uvedeným rozhodnutím súdu prvej inštancie je podľa názoru poškodeného naplnený predpoklad na
zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku nakoľko
ide o rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody, ktoré je v priamom rozpore so
zákonom (a rovnako aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov).
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti poškodený navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade škody zrušil a podľa ustanovenia § 322 ods. 3
Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovaného zaviaže na náhradu škody v rozsahu 85.000 eur.
Na podklade odvolania poškodeného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade škody
ako aj z dôvodov podaného odvolania zo strany splnomocnenca poškodeného dospel krajský súd
k záveru, že rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je v rozpore so zákonom.
Z vyššie uvedených skutočností je zároveň zrejmé, že rozsudok vo výroku o vine a treste je právoplatný.

Z právoplatného výroku o vine je zrejmé, že súd ustálil spôsobenú škodu Rímskokatolíckemu farskému
úradu vo výške 40.000.- (štyridsaťtisíc ) Eur a následne vo výroku o treste podľa § 288 ods. 1 Tr. por.
odkázal poškodenú stranu s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Tento postup nie je v súlade
s ustanovením § 287 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok
riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu, alebo
jej neuhradenú časť, ak jej výške je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným
trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola doposiaľ uhradená.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody
a rozhodol o povinnosti obžalovaného nahradiť poškodenému škodu tak, ako je to uvedené vo výroku

rozsudku krajského súdu.

Poškodený si uplatnil náhradu škody vo výške 85.000.- (osemdesiatpäťtisíc) Eur a vzhľadom k tomu,
že náhrada škody nebola priznaná v celom rozsahu, krajský súd poškodeného so zvyškom jeho nároku
odkázal na civilný proces.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.