Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24Cpr/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202004
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520202004.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: Easy Check, s.r.o., so

sídlom Farárske 27, 917 00 Trnava, IČO: 44 466 587, zastúpený: Advokátska kancelária SOPKO &
Partners s.r.o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 54 237 050 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: MV Legal s. r. o., so sídlom Jedenásta 16,
831 01 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 857 947 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, z a s t
a v u j e.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 28.10.2020 domáhal,
aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.06.2020 zo strany žalovaného
je neplatné a pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá. Zároveň sa domáhal náhrady
trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 15.02.2020 uzavrel žalobca so žalovaným pracovnú zmluvu
v znení jej neskorších dodatkov na pracovnú pozíciu Kontrolný technik, dojednanú na dobu neurčitú,
pričom žalovanému vznikol pracovný pomer dňa 17.02.2020. Dňa 29.06.2020 žalovaný odovzdal
výpoveď zamestnancovi žalobcu E. F. D., ktorý však nebol priamy nadriadený žalovaného ani
štatutárnym zástupcom žalobcu. Žalovaný súčasne odovzdal výpoveď G. A., ktorý však nikdy u žalobcu
nepracovalaneboljehozamestnancom.E.F.D.aniG.A.nikdynemalipísomnépoverenienapreberanie

písomností. Na základe uvedeného žalobca považuje výpoveď za neplatnú a neúčinnú, a to z toho
dôvodu, že nebola riadne doručovaná v zmysle ustanovení Zákonníka práce. Žalobca videl písomné
vyhotovenie výpovede dňa 05.10.2020, pričom v tento deň ju žalovaný predložil zástupcovi žalobcu,
vyzval žalovaného dňa 08.10.2020 na dostavenie sa do práce.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 23.11.2020, ktorým žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaný odovzdal

svoju písomnú výpoveď osobne na pracovisku dňa 29.06.2020 E. F. D. a súčasne G. A.. Výpoveď bola
odovzdaná v prítomnosti troch svedkov, pracovníkov žalobcu (H. I., H. J., K. A.). Žalovaný na rozdiel
od žalobcu tvrdí, že E. F. D. a G. A. boli priamymi nadriadenými žalovaného a boli oprávnení výpoveď
prevziať.Tietoosobyjednoznačnevystupovalivpozíciiriadiacichpracovníkovminimálnefakticky.Každýzamestnanec, vrátane žalovaného, bol na začiatku oboznámený zo strany konateľa s tým, že dotknuté
osoby sú jeho riadiacimi pracovníkmi. Žalovaný riešil všetky otázky iba s dotknutými dvoma osobami.
Najzávažnejšie záležitosti, ako vznik a zánik pracovného pomeru, nástup do práce, voľno, dovolenku

a mzdy, riešil výhradne Ing. Dušan Tomášik. G. A. bol tzv. vedúcim, ktorý organizoval pracovný čas,
jednotlivé zmeny, rozdeľoval a prideľoval prácu. Práve týmto dvom osobám žalovaný doručil svoju
výpoveď. Konateľ žalobcu, pán Moravčík, bol bezodkladne informovaný o výpovedi žalovaného, z jeho
strany nikdy nebola v tejto súvislosti vznesená žiadna výhrada. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru
žalovaný odovzdal konateľovi dňa 02.09.2020 svoje zamestnanecké pečiatky technickej kontroly,

emisnej kontroly a kontroly originality. Žalovaný považuje žalobu za účelovú. Spochybňovanie výpovede
začalo až v čase, keď sa p. D. dozvedel, že žalobca sa zamestnal na novom pracovnom mieste
v konkurenčnej spoločnosti.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.12.2020. Vo vyjadrení
uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje za bezpredmetné a účelové, z dôvodu, že žalovaný doručil

po podaní žaloby žalobcovi Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.02.2021. Vo vyjadrení
uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru doručil žalobcovi ešte pred podaním žaloby dňa
22.10.2020, čo preukazuje poštovým dokladom. Uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru

doručil žalobcovi iba z opatrnosti, nakoľko sa mu konanie žalobcu zdalo špekulatívne a chcel sa vyhnúť
zbytočným sporom.

6. Na pojednávaní dňa 27.07.2021 žalobca doručil súdu podanie označené ako zmena žaloby, ktorým sa
domáhal, aby súd rozhodol, že skočenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 29.06.2020 je neplatné.

7. Súd vyhodnotil podanie žalobcu podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti, že pracovný
pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

8. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

12. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie
v časti o určenie, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá, zastavil aj bez súhlasu
žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.

13. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na určenie, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 29.06.2020 zo strany žalovaného je neplatné.

14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.07.2021 uviedol, že pracovná zmluva medzi

stranami sporu nebola nikdy platne uzavretá, išlo iba o jednostranné oznámenie prostredníctvom sms
zo strany p. D., že od 17.02.2020 žalovaný pracuje v spoločnosti, ale pracovná zmluva datovaná dňa
15.02.2020nebolazostranyžalovanéhonikdypodpísaná.Ďalejuviedol,žeakbyvôbecpracovnýpomer
vznikol zmluvou zo dňa 15.02.2020, v takom prípade by pracovný pomer trval menej než jeden rok
a skončil by 31.07.2020, keďže výpovedná lehota by bola jeden mesiac a lehota na podanie žaloby

by žalobcovi uplynula 30.09.2020. Žaloba bola podaná na súd 27.10.2020, teda po uplynutí zákonnej
lehoty. Zároveň poprel, že žalobca videl písomné vyhotovenie výpovede až dňa 05.10.2020.15. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že E. F. D. ho prijímal do zamestnania. Konateľ K. mu povedal, že
vo všetkom sa má obracať na E. F. D., má s ním riešiť všetky vzťahy týkajúce sa zamestnania a že má
na to splnomocnenie.

16. Svedok E. F. D. pri výsluchu uviedol, že je zamestnancom žalobcu a na preberanie zásielok nemal
od konateľa splnomocnenie. Jedného dňa za ním prišiel žalovaný, že by chcel skončiť pracovný pomer,
na čo mu uviedol, že nie je kompetentný v tom jednať a odporučil mu, aby to poslal písomne na adresu
spoločnosti. Nebol ani priamym nadriadeným žalovaného. Písomnú výpoveď žalovaného neprevzal.

Ďalej uviedol, že v čase neprítomnosti konateľa bol konateľom požiadaný, aby organizoval ľudí.

17. Svedok H. J. pri výsluchu uviedol, že žalobca je jeho bývalý zamestnávateľ. Pracovnú zmluvu mu
podpísal Ing. Tomášik. Pán K. bol zamestnanec, na ktorého potom prepísali celú spoločnosť. Svedok
uviedol, že svoju výpoveď tiež dával na linke E. D., ktorý ju roztrhal a hodil do koša. Výpoveď dal
z dôvodu, že E. D. ho nútil robiť veci, ktoré nemali. Žalovaný odovzdal výpoveď E. D., lebo je to majiteľ

STK a ešte jeho vedúcemu. E. D. sa zachoval tak, že oni to neberú, že prečo podal výpoveď. Prebral to
a nechal tam. E. D. si výpoveď zobral, prečítal, položil a povedal p. A., nech to dorieši. Pán A. si výpoveď
zobral a odniesol ju preč. Spolu s p. A. a I. to žalovanému podpísali. E. D. je nepísaný majiteľ, riaditeľ
celej firmy, všetkým dáva príkazy. Pán A. bol sprostredkovateľ medzi E. D. a zamestnancami. Pán K.
nemal žiadne právo rozhodovania.

18. Svedok E. H. K. pri výsluchu uviedol, že vedel, že žalovaný plánoval skončiť a verejne to slovne
oznámil, túto informáciu počul a odovzdal mu pečiatky. Na otázku uviedol, že ani neočakával, že
žalovaný dá jemu výpoveď. Na tieto personálne veci svedok ako konateľ splnomocnil pána D. a požiadal
ho, aby niektoré personálne aj ekonomické veci riešil v jeho osobe. Na otázku uviedol, že medzi

personálne veci bolo zahrnuté aj prijímanie do pracovného pomeru, ukončovanie pracovného pomeru,
dovolenky a mzdy. Bol splnomocnený aj nejakými pohovormi ohľadom zamestnancov. Svedok sa
zaoberal technickými vecami spoločnosti. Plnomocenstvo tam bolo, ale nepamätá si aké. Zároveň
uviedol, že bolo povedané, aby sa veci ako výpoveď podávali poštou, ale ak by to aj prišlo poštovou
zásielkou, riešil by to v rámci svojho poverenia E. F. D..

19. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to výpoveď zo dňa 29.06.2020,
pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2020, pracovnú zmluvu E. F. D. zo dňa 17.05.2016 s dodatkom zo
dňa 22.05.2018, potvrdenie o zamestnaní zo dňa 28.09.2020, potvrdenie o školení zo dňa 11.03.2020,
zápisnicu o skúške odbornej spôsobilosti zo dňa 05.05.2020, osvedčenie o absolvovaní kurzu zo dňa

08.01.2020,záznamozisťovaníodbornejspôsobilostizodňa16.01.2020,emailovúkomunikáciu,čestné
vyhlásenia zo dňa 20.10.2021, záznamy vykonaných kontrol dňa 29.06.2020 - 30.06.2020, záznam
o výsledku inšpekcie zo dňa 23.02.2021, opravu záznamu zo dňa 23.11.20121, žiadosť o podanie správy
zo dňa 19.02.2021, dochádzkovú kartu 08/2020, výplatnú pásku 8/2020, výpis z účtu, registračný list
FO, mzdový list 1/2020 - 8/2020, 1/2020 - 11/2020, potvrdenie Sociálnej poisťovne 27.05.2022.

20. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to výpoveď zo dňa 29.06.2020, výzvu na
dostavenie sa do práce zo dňa 08.10.2020, pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2020, okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 21.10.2020, podací lístok, doklad o doručení, pracovnú zmluvu E. F. D.
zo dňa 17.05.2016 s dodatkom zo dňa 22.05.2018, pracovnú zmluvu E. F. D. zo dňa 29.11.2017

vspoločnostiGlobalPartnerServices.r.o.,pracovnúzmluvuzodňa17.04.2019sospoločnosťouGlobal
Partner Service s. r. o., sms komunikáciu s p. D., sms komunikáciu s p. A..

21. Súd sa oboznámil so žalobou, čiastočným späťvzatím žaloby, písomnými vyjadreniami strán sporu,
prednesmi právnych zástupcov, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených

stranami, výsluchom žalovaného a výsluchom svedkov, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

22. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2020 žalovaný pracoval u žalobcu ako technik STK, s dňom
nástupu do zamestnania 17.02.2020. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

23. Listom zo dňa 29.06.2020 žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2020. Vo výpovedi sa uvádza, že pracovný pomer skončí uplynutím
dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 31.08.2020. Ďalej je v nej uvedené, že výpoveď je odovzdaná
priamym nadriadeným E. F. D. a G. A. a je podpísaná aj troma svedkami - H. I., H. J., K. A..24. Listom zo dňa 08.10.2020 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného, aby sa
dostavil práce. Vo výzve sa uvádza, že výpoveď žalovaný predložil zástupcovi žalobcu dňa 05.10.2020,

pričom sa považuje za neplatný právny úkon, nakoľko nebola doručená štatutárnemu zástupcovi ani
ním poverenej osobe.

25. V sms komunikácii so žalovaným E. F. D. uvádza: každý mesiac ti doplácam hotovosť, od dnes si
zamestnaný aj v easy check, od dnes si na praxi uz aj v easy check a máš pracovnú zmluvu, H. ti ju

dá podpísať.

26. V sms komunikácii so žalovaným G. A. úvádza: pošlem ti rozpis ako by si mal robiť na budúci týždeň,
rozdelené je to preto tak, že H. I. má dovolenku.

27. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), výpoveďou môže skončiť pracovný

pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

28. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby.

29. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon
neustanovuje inak.

30. Podľa § 62 ods. 6 Zákonníka práce, ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u
zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva

mesiace.

31. Podľa § 62 ods. 7 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

33. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

34. Podľa § 36 Zákonníka práce, k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.

7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

35. Podľa § 37 Zákonníka práce, doba na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti a doba, ktorej
uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti, sa začína prvým dňom a končí sa uplynutím

posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby.

36. Podľa § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.), lehota určená podľa dní
začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa
rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína.
Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci
pracovný deň.

37. Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce, písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.38. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;

zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú
oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich
funkcií určených organizačnými predpismi.

39. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich
zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom
poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

40. Podľa § 10 ods. 1 Zákonníka práce, právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych
orgánov a poverených zamestnancov (§ 9 ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto

úkonov nadobúda práva a povinnosti.

41. Podľa § 10 ods. 2 Zákonníka práce, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo
poverený zamestnanec prekročil právnym úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie,
nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny

orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté
platí, ak právny úkon urobil zamestnanec zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie,
ani tým nebol poverený.

42. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že žalobe, v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je možné vyhovieť, preto súd
žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

43. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako zamestnanec pracoval
v pracovnom pomere u žalobcu ako zamestnávateľa v pracovnej pozícii technik STK. Nakoľko žalovaný

namietal, či pracovný pomer medzi stranami vôbec vznikol, súd najskôr vyhodnotil túto otázku a dospel
k záveru, že pracovný pomer medzi stranami vnikol platne. Žalovaný namietal, že pracovná zmluva
medzi stranami sporu nebola nikdy platne uzavretá, išlo iba o jednostranné oznámenie prostredníctvom
sms zo strany p. D., že od 17.02.2020 žalovaný pracuje v spoločnosti, ale pracovná zmluva datovaná
dňa 15.02.2020 nebola zo strany žalovaného nikdy podpísaná. K tejto námietke žalovaného súd uvádza,

že nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy Zákonník práce nepostihuje neplatnosťou. Pracovný
pomer je platne dohodnutý aj na základe ústnej pracovnej zmluvy, resp. i konkludentne, ako by tomu
mohlo byť aj v tomto prípade, keďže žalovaný ako zamestnanec do práce nastúpil. Napokon aj vo
výpovedi sám uvádza, že dáva výpoveď z pracovného pomeru, ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 15.02.2020.

44. Dňa 29.06.2020 žalovaný odovzdal svoju písomnú výpoveď osobne na pracovisku zamestnancovi
žalobcu E. F. D. a p. G. A. (aj samotný Zákonník práce uprednostňuje doručovanie výpovede na
pracovisku). Skutočnosť, že výpoveď bola minimálne E. F. D. odovzdaná, nebola medzi stranami sporná.
Uvedené tvrdil nielen žalovaný, ale aj samotný žalobca v žalobe, právny zástupca žalobcu v prednese

žaloby, ako aj pri otázke na svedka, keď tvrdil, že výpoveď bola podaná 29.06.2020. Medzi stranami však
bolo sporné, či E. F. D. a G. A. boli oprávnení na preberanie výpovede. Žalobca počas konania tvrdil, že
výpoveď je neplatný právny úkon z dôvodu, že nebola doručená štatutárnemu zástupcovi žalobcu ani
ním poverenej osobe na prijímanie písomností. Tiež bolo sporné, kedy sa výpoveď dostala do dispozície
žalobcu, či dňa 29.06.2020 alebo dňa 05.10.2020, kedy sa s ňou mal žalobca oboznámiť.

45. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou sa musí súd
prioritne zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom ustanovenej dvojmesačnej
lehote, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote dochádza k jeho
zániku. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd je povinný na zánik práva prihliadať

a to aj vtedy, ak to strana nenamieta. V takom prípade sa už ďalej nemožno neplatnosťou zaoberať,
pretože rozviazanie pracovného pomeru je účinné. V súdenom spore právny zástupca žalovaného na
pojednávaní namietol, že nárok žalobcu je prekludovaný.46. Čo sa týka dňa, kedy bola výpoveď doručená žalobcovi, od ktorého sa odvíja začiatok plynutia
výpovednej doby a následne aj začiatok plynutia lehoty na uplatnenie neplatnosti výpovede na súde,
sčímnapokonsúvisíajposúdenie,čivýpoveďboladoručenáoprávnenejosobe,súdmalzapreukázané,

že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 29.06.2020 (a nie až 05.10.2020). Výsluchom svedkov H. J.
a E. H. K. mal súd preukázanú obranu žalovaného, že E. F. D. bol oprávnený výpoveď žalovaného
prevziať. Svedok H. J. vypovedal, že žalovaný odovzdal výpoveď E. D., ktorý výpoveď prevzal, prečítal
a povedal p. A., nech to dorieši. Tiež potvrdil, že E. D. bol nepísaný majiteľ a riaditeľ celej firmy. Tvrdenia
žalovaného jednoznačne potvrdil E. H. K., konateľ žalobcu v čase dania výpovede, ktorý vypovedal,

že vedel, že žalovaný plánoval skončiť a neočakával, že žalovaný výpoveď dá jemu, nakoľko na tieto
personálne veci ako konateľ splnomocnil E. F. D. a požiadal ho, aby niektoré personálne veci, medzi
ktoré bolo zahrnuté aj ukončovanie pracovného pomeru, riešil v jeho mene. Ak by aj výpoveď bola
doručená poštou, riešil by ju E. F. D.. Výpoveď bývalého konateľa žalobcu teda jednoznačne potvrdila, že
E. F. D. bol žalobcom ako zamestnávateľom písomne splnomocnený, resp. poverený na právne úkony
týkajúce sa aj skončenia pracovného pomeru a preberania písomností. Žalovaný teda mohol platne

doručiť výpoveď žalobcovi odovzdaním do rúk E. F. D. ako žalobcom poverenej osobe. A žalovaný tak aj
urobil, nakoľko minimálne z vystupovania E. F. D. na pracovisku mal za to, že postavenie konateľa voči
zamestnancom vykonával v spoločnosti žalobcu práve E. F. D. (ktorý sa konateľom žalobcu napokon aj
stal). Výsluch ďalšieho žalovaným navrhovaného svedka H. I. súd ako nadbytočný nevykonal.

XX. Po vykonanom dokazovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že výpoveď bola žalobcovi platne
doručená dňa 29.06.2020. Žalovaný vo výpovedi počítal s výpovednou dobou 2 mesiace. Ak je vo
výpovedi nesprávne uvedená výpovedná doba alebo tam nie je uvedená vôbec, nemá to za následok
neplatnosť výpovede, ale pracovný pomer sa skončí uplynutím zákonnej výpovednej doby. Výpovedná
doba je zákonným dôsledkom výpovede. Nemusí byť preto vo výpovedi správne uvedená. V prípade

žalovaného bola výpovedná doba 1 mesiac, nakoľko pracovný pomer trval menej ako jeden rok (od
17.02.2020 - nástup do zamestnania do podania výpovede 29.06.2020).

48. Zákonník práce v ustanovení § 77 jednoznačne uvádza, že zamestnanec, ako aj zamestnávateľ,
môže uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru najneskôr v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Keďže v danom prípade výpovedná doba uplynula
31.07.2020, dňom rozhodujúcim pre počítanie lehoty je deň 31.07.2020. Prvým dňom lehoty na podanie
žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bol v danom prípade deň 01.08.2020. Posledným
dňom lehoty na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je deň 30.09.2020 ako
posledný deň mesiaca v rámci lehoty počítanej podľa mesiacov v zmysle § 122 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Posledným dňom lehoty je deň 30.09.2020 z toho dôvodu, že mesiac september nemá 31
dní, tak ako má mesiac júl.

49. Lehota na uplatnenie nárokov týkajúcich sa neplatného skončenia pracovného pomeru podľa § 77
Zákonníka práce je lehotou hmotnoprávnou a prekluzívnou. V prípade žalobcu táto lehota skončila v

zmysle citovaného ustanovenia § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňa 30.09.2020. Žaloba však
bola podaná na súde až dňa 28.10.2020. Keďže lehota podľa § 77 Zákonníka práce je prekluzívna,
začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (31.07.2020) a najneskôr v jej posledný deň
(30.09.2020), musí byť žaloba doručená súdu. Ak žaloba nebola podaná včas, alebo nebola podaná
vôbec, pracovný pomer sa skončí a po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty sa súd už otázkou

platnosti rozviazania pracovného pomeru nemôže zaoberať. Vzhľadom k preklúzii práva žalobcu na
uplatnenie nároku na súde súd žalobu, v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby, zamietol z dôvodu
prekludovaného nároku žalobcu.

50. Bez právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým by bolo určené, že výpoveď je neplatným

pracovnoprávnym úkonom, nemožno vôbec hovoriť o tom, že by došlo k neplatnému rozviazaniu
pracovného pomeru dotknutých strán, teda, že by medzi nimi mohli vzniknúť práva a povinnosti
z neplatného skončenia pracovného pomeru. Ak nedošlo k podaniu žaloby o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, alebo ak takáto žaloba bola podaná oneskorene (tak ako je tomu aj
v danom prípade), aj keby dotknutý pracovnoprávny úkon bol postihnutý dôvodom neplatnosti, má v

pracovnoprávnych vzťahoch také právne následky, ako pracovnoprávny úkon bez vady.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a §
256 ods. 1 CSP tak že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

55. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného Trnava na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.