Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 12, 2024

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816214864
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3816214864.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: A. B. C., narodená

X.X.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F. G., právne zastúpená JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom
Mlynská 28, Košice, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., IČ: 492 40 480, so sídlom: H. XXX/XXX,
F., I. J., konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z
iného členského štátu, IČO: 53 812 948, sídlo organizačnej zložky: Krasovského 3986/15, Bratislava,
právne zastúpený CLS Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, advokátska kancelária, so sídlom
Zochova 6-8, Bratislava, o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2016 sa pôvodný žalobca domáhal, aby súd uložil
pôvodnému žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi zaostalú rentu v sume 10.179,66
EUR s 5% ročným úrokom z omeškania od 3.12.2016 do zaplatenia a povinnosť vyplácať žalobcovi
mesačnú rentu v sume 411,36 EUR, počnúc 1.12.2016, s pravidelným zvyšovaním podľa zákonnej
valorizácie, vždy do 15. dňa v mesiaci s 5% ročným úrokom z omeškania z každej mesačnej dávky od
16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia, titulom náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti. Pôvodný žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 28.8.2014 bol účastníkom dopravnej
nehody, pri ktorej utrpel ťažké zranenia, ktoré zanechali trvalé poškodenia jeho zdravia. Škoda, ktorú
pôvodný žalobca utrpel bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky pohybujúceho sa motorového
vozidla, keď došlo k stretu motorového vozidla s pôvodným žalobcom, ktorý jazdil na bicykli. Pôvodný
žalobca si uplatnil nárok proti pôvodnému žalovanému ako poisťovateľovi predmetného motorového
vozidla.

2. Pôvodný žalovaný, spoločnosť AXA pojišťovna, a.s., IČ: 28195604, so sídlom Lazarská 13/8,
Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: AXA pojišťovna, a.s., pobočka
poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 857 521, so sídlom Kolárska 6, Bratislava vo vyjadrení
k žalobe uviedol, že nárok v plnom rozsahu neuznáva a považuje ho za predčasne uplatnený. Pôvodný
žalovaný tvrdil, že pôvodný žalobca podal žalobu skôr, než žalovanému uplynula lehota na vybavenie
žiadosti žalobcu o poistné plnenie. Pôvodný žalovaný ďalej namietal, že pôvodný žalobca nepreukázal
nárok uplatnený žalobou, neuviedol okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode. Takéto okolnosti

sú významné pre posúdenie toho, či vznikla zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktoré malo
spôsobiťškodupôvodnémužalobcoviaktorébolopoistenéupôvodnéhožalovaného.Pôvodnýžalovaný
namietal aj porušenia povinností pôvodného žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou, za ktoré bol
pôvodný žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnejpremávky. Namietal, že škoda mohla byť spôsobená výlučne zavinením poškodeného a v takom prípade
by nebola daná pasívna vecná legitimácia pôvodného žalovaného. Pôvodný žalovaný namietal aj
nesprávne určenie sumy náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. Napokon

pôvodný žalovaný vzniesol námietku premlčania.

3. Na tunajšom súde sa viedlo konanie pod sp.zn. 11C/141/2016 s totožnými stranami sporu. V ňom
si pôvodný žalobca uplatňoval nároky na náhradu za bolesť, náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu za stratu na zárobku

počas práceneschopnosti. Súd uznesením zo dňa 9.4.2018 prerušil konanie až do skončenia konania
vedeného pod sp.zn. 11C/141/2016. Súd mal za to, že na preukázanie dôvodnosti základu nároku
uplatneného žalobou bude potrebné ustáliť, či zodpovednosť za škodu, ktorú utrpel poškodený (pôvodný
žalobca) je na strane vodiča motorového vozidla, ktoré ho malo zraziť, a ktoré je poistené u pôvodného
žalovaného. Na preukázanie, resp. vyvrátenie týchto skutočností prebiehalo v konaní vednom pod
sp.zn. 11C/141/2011 rozsiahle dokazovanie. Nebolo hospodárne, aby obdobne rozsiahle dokazovanie

prebiehalo znova aj v konaní sp.zn. 14C/151/2016 a nebolo by ani hospodárne opakovať dôkazy
vykonané už v konaní vednom pod sp.zn. 11C/141/2011. Z uvedených dôvodov sa súd rozhodol vyčkal
na právoplatné skončenie konania vedeného pod sp.zn. 11C/141/2011, keďže sa v ňom riešila otázka,
ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu.

4. Vo veci vedenej pod sp.zn. 11C/141/2016 tunajší súd rozsudkom zo dňa 21.10.2021 zastavil konanie
o náhradu za bolesť v sume 12.972,90 EUR, konanie o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 77.980,16 EUR, konanie o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume
38.990,08 EUR a konanie o náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 567,21
EUR. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom zo dňa

23.3.2022 pod sp.zn. 5Co/83/2021 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí prevyšujúcej
časti žaloby žalobcu a výrokoch o náhrade trov konania strán sporu potvrdil a vo výroku VIII. o náhrade
trov konania štátu zmenil tak, že štát má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie voči
žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanému v rozsahu 50 %. Proti I. a III. výroku rozsudku odvolacieho
súdu podal žalobca dovolanie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 31.8.2023 dovolacie konanie vedené pod sp.zn.
5Cdo/186/2022 zastavil. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že pôvodný žalobca (dovolateľ) počas
dovolacieho konania, dňa X.X.XXXX zomrel. V dovolacím súdom posudzovanom spore bol predmetom
konania nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel ako cyklista pri dopravnej nehode

dňa 28.8.2014. Dôvodom zatavenia dovolacieho konania bolo, že práva uplatňované v konaní smrťou
pôvodného žalobcu zanikli, keďže boli viazané výlučne na osobu pôvodného žalobcu.

6. Vzhľadom na to, že konanie vedené pod sp.zn. 11C/141/2016 bolo skončené, súd uznesením zo dňa
18.12.2023 rozhodol o pokračovaní v konaní. Zároveň súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou

žalobcu A. B. C., narodenou X.X.XXXX, a o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného,
spoločnosťou UNIQA pojišťovna, a.s., IČ: 492 40 480, konajúcou prostredníctvom organizačnej zložky:
UNIQA pojišťovna, a.s., IČO: 53 812 948, pobočka poisťovne z iného členského štátu.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že žalobkyňa sa ako
právna nástupkyňa pôvodného žalobcu domáha zaplatenia náhrady za straty na zárobku po skončení
práceneschopnosti, resp. pri invalidite pôvodného žalobcu, čo je typickým majetkovým právom, ktoré
smrťou osoby prechádza na jej právnych nástupcov. Nie je to výlučné osobné právo a svojou povahou

sa odlišuje aj od práva na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia o ktorých zániku
v súvislosti so smrťou oprávneného výslovne hovorí ustanovenie § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňou uplatňovaný nárok je finančným ekvivalentom a náhradou za zárobok resp. mzdu, ktorú
by dosiahol a obdržal pôvodný žalobca a ktorá by mala vplyv na jeho majetkovú sféru tým, že by táto
vzrástla. Aj z toho je zrejmé, že povaha tohto nároku je typicky majetková a žalobkyňa sa ohľadne tohto

nároku, ktorý vznikol pôvodnému žalobcovi do dňa jeho smrti stala právnym nástupcom. Z odôvodnenia
uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že sa zrejme omylom zaoberal vecou len tak, že v konaní
bolo uplatnený nárok na náhradu za bolesť a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,pričom vôbec neprihliadal na skutočnosť, že predmetom konania bol aj nárok pôvodného žalobcu na
zaplatenie náhrady za straty na zárobku.

9. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nárok na náhradu straty na zárobku po
skončení práceneschopnosti pôvodného žalobcu je nárokom osobnostným a nie majetkovým. Je teda
viazaný na osobu oprávneného, ktorým v tomto prípade bol (pôvodný žalobca) F. D.. Nakoľko tento
nárok zanikol v dôsledku smrti oprávneného, nie je možné v tomto konaní ďalej pokračovať. Nakoľko
sa jedna o osobnostný nie majetkový nárok tento nárok neprešiel na dedičku F. D., súčasnú žalobkyňu

V dôsledku toho žalobkyňa nie je v konaní aktívne vecne legitimovaná a nie je možné jej uplatnený nárok
priznať. Právna zástupkyňa žalovaného navrhla, aby súd konanie zastavil.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: výsledok lustrácie poistených vozidiel, prepúšťacia
správa č.l. 6, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.l. 9, rozhodnutie Sociálnej poisťovne č.l. 11, uplatnenie
straty na zárobku po skončení práceneschopnosti č.l. 13, relácia o priebehu dopravnej nehody č.l.

25, vybavenie nároku na náhradu škody č.l. 29, lekárske vyšetrenia č.l. 30, žaloba z konania sp.zn.
11C/141/2016 + prílohy tejto žaloby, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 11C/141/2016-372
z 21.10.2021, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/83/2021 z 23.3.2022, potvrdenie notárky
K. L. M. z 5.5.2023 č.l. 159, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/186/2022 z 31.8.2023.

11. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po
skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.

12. Podľa § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie
obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia.

13. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. )

15. Pôvodný žalobca sa domáhal nároku na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti. Žalovaný namietal, že smrťou pôvodného žalobcu tento nárok zanikol a žalobkyňa, ktorá
je dedičkou a z tohto titulu aj právnou nástupkyňou pôvodného žalobcu tak nemá v tomto spore aktívnu
vecnú legitimáciu.

16. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania (stranám sporu)
vyjadruje stav vyplývajúcu z hmotného práva, ktorý vyjadruje postavenie účastníka v (hmotno)právnom
vzťahu. Účastník, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je žalobcom) má
aktívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku),

má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd však žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca je subjektom tvrdeného práva, ktoré zodpovedá povinnosti žalovaného. Ak sa toto
v konaní nepreukáže, následkom je zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobce.17. Súd musel skúmať, či právo uplatnené pôvodným žalobcom zaniklo alebo či prešlo na žalovanú.
Ustanovenie § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka okrem všeobecného vymedzenia, že smrťou veriteľa

zanikajú tie práva, pri ktorých bolo plnenie obmedzené len na osobu veriteľa, konkretizuje v súvislosti
s nárokom na náhradu škody na zdraví len dve práva, ktoré smrťou veriteľa zaniknú a to právo na
bolestné a právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Medzi práva, zanikajúce smrťou
veriteľa však patria aj ďalšie subjektívne práva viazané výlučne na osobu veriteľa, ktoré sú nerozlučne
spojené s jeho existenciou. Splnenie dlhu inému subjektu by v tomto prípade bolo v rozpore s povahou

a účelom záväzku a nemalo by vecné opodstatnenie. Ide najmä o právo na výživné podľa Zákona
o rodine, právo na náhradu za stratu na zárobku a stratu na dôchodku (§ 445 a nasl. Občianskeho
zákonníka), či právo na pozostalostnú úrazovú rentu (§ 448 Občianskeho zákonníka). Smrťou však
nezaniká nárok na jednotlivé dávky z uvedených právnych titulov, ktoré boli splatné ku dňu smrti
poručiteľa.

18. Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 198/2019. Podľa právneho názoru
vyjadreného tomto rozhodnutí, pri súkromnoprávnom nároku na náhradu za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti poškodeného, ktorý je jednou zo súčastí civilného nároku na náhradu
škody na zdraví, Občiansky zákonník nerozlišuje medzi nárokom samotným a nárokom na jeho výplatu.
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti je jedným nárokom, tento nárok

nemožno rozložiť na niekoľko častí.

19. Žalobou podanou v tomto spore bol uplatnený takýto nárok ako „jeden celok“. Pôvodný žalobca
(poškodený, na ktorého osobu bol tento nárok výlučne viazaný) zomrel v priebehu konania, t.j. skôr
ako by mu bol nárok na náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti právoplatne

priznaný. Keďže žalovaný nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti je
viazaný len na osobu poškodeného, tento hmotnoprávny nárok neprešiel na jeho dedičku. Dedička
pôvodného žalobcu B. C. tak nemá v tomto spore aktívnu vecnú legitimáciu a súd preto žalobu pre jej
nedostatok zamietol.

20. Súd ešte dodáva, že dedička pôvodného žalobcu by so mohla domáhať len prípadných splátok
náhrady straty na zárobku, ktoré by boli splatné ku dňu smrti poručiteľa. K dnešnému dňu však žiadne
splatné (priznané) čiastkové nároky tejto náhrady neexistujú.

21. Súd na podporu svojej argumentácie poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu 5Cdo/186/2022

(vo veci tunajšieho súdu sp.zn. 11C/141/2016). Najvyšší súd zastavil dovolacie konanie z dôvodu úmrtia
žalobcu a teda straty jeho procesnej subjektivity. Súčasťou žalovaného nároku bol aj nárok na stratu
na zárobku počas trvania práceneschopnosti (t.j. nárok obdobný ako je nárok na náhradu na zárobku
po skončení práceneschopnosti). Najvyšší súd dospel k záveru, že tento nárok zanikol smrťou žalobcu
a neprešiel na jeho právnu nástupkyňu.

22. Právna zástupkyňa žalovaného sa domáhala by súd konanie zastavil. Súd k tomu uvádza, že
vzhľadom na to, že rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou pôvodného žalobcu,
nebolo už možné zastaviť konanie podľa § 62 Civilného sporového poriadku pre nedostatok procesnej
subjektivity strany sporu. Nová žalobkyňa procesnú subjektivitu má. Z dôvodu nedostatku aktívnej

legitimácie bolo možné žalobu iba zamietnuť.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Právo na náhradu trov konania sa priznáva podľa úspechu v spore. Keďže dôvodom na zamietnutie
žaloby bola objektívna skutočnosť, smrť pôvodného žalobcu, nemožno konštatovať ani pri jednej zo

strán, že by mal úspech v spore. Súd preto žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.