Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 21, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200949
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200949.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov

senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: VISK, s.r.o., Národná
trieda č. 39, 040 01 Košice, IČO: 36 600 881 právne zastúpený advokátom JUDr. Eugen Kostovčík,
so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, IČO: 11 993 448 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101645989/2020 z 29.10.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanému z a m i e t a .

III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101182945/2020 z 15.07.2020

(ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68
ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a
účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie jún 2007 žalobcovi určil rozdiel v
sume nadmerného odpočtu 33 358,49 eura na dani z pridanej hodnoty (bol znížený nadmerný odpočet
zo sumy 42 096,99 eura na 8 738,50 eura).
Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca VISK, s.r.o.
odpočítaním dane z pridanej hodnoty v sume 1 004 958,20 Sk (33 358,49 eura) z faktúry č. 10070036

zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000,
10 000 g porušil ust. § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Správca dane zistil aj porušenie ustanovení § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov pri deklarovanom predaji zlata českej spoločnosti EURO AD, s.r.o.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote dňa 18.08.2020 odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101645989/2020 z 29.10.2020 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva,
že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenienadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2007, ktorá začala 17.09.2007 na základe
Upovedomenia o výkone daňovej kontroly č. 695/321/78453/2007/Pá zo dňa 06.09.2007. Daňová
kontrola bola prerušená rozhodnutím č. 695/321/1050/08/Eá zo dňa 09.01.2008. Po doručení odpovede

na žiadosť o MVI správca dane listom č. 695/321/92401/08/Eá,Pá zo dňa 27.11.2008 oznámil
žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Lehota na výkon daňovej
kontroly bola na žiadosť správcu dane predĺžená (Žiadosť o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly č. 695/321/93700/08/Eá,Pá zo dňa 04.12.2008, Oznámenie o predĺžení lehoty na výkon
daňovej kontroly č. VI/320/696/4589/2008 zo dňa 11.12.2008, Upovedomenie č. 695/321/96827/08/

Eá,Pá zo dňa 18.12.2008 – dôkazy č. 21, č. 22 a č. 24). O výsledku daňovej kontroly správca
dane vyhotovil protokol č. 695/321/25168/2009/Pá, Eá zo dňa 15.04.2009, ktorý so žalobcom
prerokoval dňa 28.05.2009. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie
č. 695/231/39560/2009/Dub zo dňa 01.06.2009, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet uvedený v
daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2007 o sumu 1 004 958,- Sk (33 358,49 eura). Voči tomuto
rozhodnutiu sa žalobca odvolal odvolaním zo dňa 19.06.2009 a Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím

č. I/223/13298-103093/2009/990057-r zo dňa 11.09.2009 potvrdilo odvolaním napadnuté rozhodnutie
správcu dane.

4. Žalobca dňa 13.12.2011 podal žiadosť o obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
Daňového riaditeľstva SR č. I/223/13298-103093/2009/990057-r zo dňa 11.09.2009 a žalovaný

rozhodnutímč.1020503/1/18779-1165594/2012/4897zodňa14.09.2012povolilobnovukonaniavoveci
ukončenej právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/223/13298-103093/2009/990057-r
zodňa11.09.2009,ktorýmbolopotvrdenérozhodnutieDaňovéhoúraduKošiceIč.695/231/39560/2009/
Dub zo dňa 01.06.2009, ktorým podľa § 15 ods. 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov bol znížený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie jún 2007, v rozsahu preverenia zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č.
10070036zodňa06.06.2007oddodávateľaTatraTradeCorporation,s.r.o.,Košická44,Bratislava(ďalej
len „Tatra Trade Corporation, s.r.o.“) .

5. Správca dane na základe povolenej obnovy konania vykonal dokazovanie v rozsahu preverenia

zdaniteľného obchodu deklarovaného faktúrou č. 10070036 zo dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra
Trade Corporation, s.r.o. a dňa 27.03.2014 vydal rozhodnutie č. 9801403/5/1269908/2014/Eck,Pet,
ktorým určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2007 v sume 33 358,49 eura.
Žalobca sa odvolal a žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/307083/2014/4897 zo dňa 04.07.2014 zrušil
odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že záver

správcu dane nebol v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol uvedený v rozsudku
sp. zn. 6Sžf/39/2011 zo dňa 20.06.2012.

6. Na základe záverov vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného a rozsudkov Krajského súdu v
Košiciach, ktoré sa týkajú zdaňovacích období január 2007 a február 2007, vykonal správca dane

úkony na zabezpečenie dôkazov, ktoré po ich preverení a posúdení vyhodnotil a dňa 08.08.2016
vydal rozhodnutie č. 1416649/2016, ktorým žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 33
358,49 eura - znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2007 zo
sumy 42 096,99 eura na sumu 8 738,50 eura. Žalobca sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal a žalovaný
rozhodnutím č. 104231628/2016 zo dňa 04.11.2016 potvrdil rozhodnutie správcu dane. Žalobca sa

žalobou podanou dňa 13.12.2016 na Krajskom súde v Košiciach domáhal preskúmania zákonnosti
uvedeného rozhodnutia žalovaného a Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/125/2016-54
zo dňa 28.03.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 104231628/2016 zo
dňa 04.11.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1416649/2016 zo dňa 08.08.2016
(podľa § 191 ods. 1 písm. e), d) Správneho súdneho poriadku) a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Žalovaný podal voči predmetnému rozsudku kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší súd SR zamietol
rozsudkom sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2020.

7. Správca dane vydal následne napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.07.2020, určil žalobcovi rozdiel
v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2007 tak, ako je to uvedené v bode 1.

tohto rozsudku. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie tohto rozhodnutia bolo zistenie, že žalobca
odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 1 004 958,20 Sk (33 358,49 eura) z faktúry č. 10070036 zo
dňa 06.06.2007 od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000,
10 000 g, fakturovaná cena bez dane 155 420 eura, DPH 29 529,80 eura. Z predložených dokladovk daňovej kontrole správca dane zistil, že toto zlato mal žalobca nakúpiť od dodávateľa Tatra Trade
Corporation, s.r.o. (na základe kúpnej zmluvy č. 01/2007/VISK z 15.01.2007, objednávky a protokolu
o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných

certifikátov a označenej faktúry). Následne ho žalobca mal predať spoločnosti EURO AD s.r.o. so
sídlom Vinohradská 3216/164, Praha, Česká republika na základe faktúry č. OF20071029 z 06.06.2007
na sumu 156 200 eura.

8. Správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal dokazovanie vychádzajúc z vyššie označených

súdnych rozhodnutí rozsudkov a z listinných dôkazov, podkladov a vykonaných šetrení:
- Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobiejún2007č.695/321/25168/2009/Pá,Eázodňa15.04.2009ajehododatokč.Izodňa03.12.2008
spolu so súvisiacim spisovým materiálom VISK, s.r.o. z vykonaných šetrení pri výkone kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2007, ktoré
slúžili ako dôkazný materiál.

Dôkazov získaných v rámci povolenej obnovy konania:
- dožiadane zo dňa 04.12.2012 zaslané správcovi dane Tatra Trade Corporation, s.r.o. a odpoveď na
dožiadanie zo 07.01.2013,
- žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií – EURO AD, s.r.o., Česká republika zo dňa 04.12.2012
a odpoveď z 29.11.2013,

- dožiadane zo dňa 05.12.2012 zaslané správcovi dane MAGAR, s.r.o. (od 04.09.2004 do 23.01.2009
C&T, s.r.o.) – DÚ Trenčín a odpoveď na dožiadanie zo 14.12.2012,
- spisový materiál daňového subjektu VISK, s.r.o. z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania za
zdaňovacie obdobia január až február 2007 a vyrubovacích konaní za zdaňovacie obdobia marec až
august 2007 (obsahujúce dožiadania s odpoveďami a prílohami, miestne zisťovania, zápisnice z ústnych

pojednávaní a listinné dôkazy získané žalovaným v súvislosti s nazeraním do vyšetrovacieho spisu č.
ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, predtým ČVS:PPZ-203/BOK-VY-2011,
- zápisnice o výsluchu svedka A. B. zo dňa 23.08.2013 a 24.07.2014 získané od orgánov činných v
trestnom konaní - vyšetrovací spis ČVS:PPZ-191/NKA-FP-VY-2012 (zdaňovacie obdobie apríl 2007),
- zápisnica o ústnom pojednávaní č.j. 9801404/5/4267546/2014 zo dňa 19.09.2014 so svedkom A. B.

(spisový materiál z vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie apríl 2007),
- dožiadanie č.j. 9801404/5/4088183/2014/Sas zo dňa 08.09.2014 na Daňový úrad Trenčín –
ZLATOKOV Sk, a.s. a odpoveď na dožiadanie zo dňa 18.09.2014,
-zápisnicazvýsluchusvedkaA.B.č.277445/2015zodňa15.04.2015(spisovýmateriálzvyrubovacieho
konania za zdaňovacie obdobie máj 2007).

9. Správca dane na základe dôkazov, ktoré si zadovážil a vykonal počas daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania a v obnovenom konaní zistil tento reťazec nákupu a predaja zlata: PNEU-
VAN, s.r.o., Medená 12, Košice – UNION STEEL, s.r.o., Werferova 1, Košice – Tatra Trade Corporation,
s.r.o.- VISK,s.r.o. – EURO AD s.r.o – C & T, s.r.o. Trenčianska 764, Nová Dubnica – Rakúsko. Nebolo

zistené správcom dane od koho bolo obstarané rýdze zlato spoločnosťou PNEU-VAN, s.r.o., nakoľko
táto spoločnosť nereagovala na adrese sídla, na predvolania správcu dane a konateľ nereagoval na
výzvy správcu dane a nespolupracoval s ním.

10. Daňové orgány po doplnení dokazovania v zmysle vyslovených právnych záverov vydali žalobou

napadnuté rozhodnutia, v ktorých dospeli k záveru, že pokiaľ si žalobca v zdaňovacom období jún 2007
uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation,
s.r.o. a deklaroval dodanie zlata s oslobodením od dane spoločnosti EURO AD s.r.o., musí byt'
schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v
daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil k preukázaniu

nadobudnutia zlata od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a k preukázaniu jeho dodania
spoločnosti EURO AD s.r.o., nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť
ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to najmä v súvislosti s vykonaným
dokazovaním.

11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že konanie správcu pri zabezpečovaní dôkazov
bolo v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy zaobstarané v
súlade s § 24 Daňového poriadku. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov a dôkazov, ktoré získal
z rôznych zdrojov, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logickýchzáverovsprávcudane.Považovalposúdenieskutkovéhostavuvecizavecnesprávnestým,ženásledne
prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH a Daňového poriadku. Postup
správcu dane pri určení rozdielu dane pri nadmernom odpočte na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007

považuje v súlade s platnými právnymi predpismi s tým, že zodpovedalo zásade voľného hodnotenia
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukázateľnosti.

II.

Konanie pred správnym súdom

12. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 21.12.2020 podľa
§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„SSP“), doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu
súdudňa21.12.2020anavrhol,abysúdnapadnutérozhodnutiežalovaného,akoajsprávcudanezrušila

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Poukazujúc
na ust. § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku navrhol, aby súd uložil žalovanému pokutu
za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 8Sžfk/36/2018 z 28.11.2019 podľa § 80 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku.

13. V správnej žalobe zdôraznil, že správca dane v poradí už štvrtým identickým rozhodnutím žalobcovi
znížil nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2007 a nepriznal mu opätovne napadnutým
rozhodnutím odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za nákup zlata
z dôvodu, že podľa správcu dane tieto zdaniteľné obchody žalobcu a tejto spoločnosti neboli reálne
uskutočnené a k dodaniu zlata nedošlo.

14. Žalobca zopakoval odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ktoré podal proti napadnutému
rozhodnutiu správcu dane:
- nebola dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly
- správca dane sa nezaoberal zásadnými a závažnými rozpormi vo výpovediach M. Chovanca

a zo vzájomne vylučujúcich výpovedí nevyvodil žiadne závery aj napriek právne záväznému názoru
v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/36/2018 (napr. tvrdenie A. B., že si delili so žalobcom
nadmerné odpočty, pričom žalobcovi neboli vrátené nadmerné odpočty uplatnené za marec až august
2007 a nevysvetlil ako ich bolo možné deliť),
- žalovaný namiesto toho, aby jednoznačne uviedol na základe akej logickej úvahy dospel k záveru,

že bolo možné deliť nevrátené nadmerné odpočty a kvalifikovane sa vyporiadal so záväzným právnym
názorom Najvyššieho súdu SR, oznámil finálny záver, že nemal dôvod podrobnejšie sa zaoberať
tvrdeniami o delení nadmerných odpočtov a o provízii a žalobca označuje výpovede A. B. za nepravdivé
v snahe spochybniť pravdivosť a hodnovernosť jeho výpovedí po novembri 2013 a tým aj ich dôkaznú
silu,

- poukazujúc aj na uznesenie polície ČPS PPZ-203/BOK-VY-2011 z 20.05.2012, z ktorého okrem iného
vyplýva, že A. B. za účelom realizácie zdaniteľných plnení zabezpečil skutočne existujúci tovar a do
reťazca medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o., EUROPA GOLD, s.r.o. a EURO AD, s.r.o. so sídlom
v Českej republike vložil žalobcu, pričom žalovaný tento dôkaz o existencii zlata nechal bez povšimnutia,
resp. nikde neuvádza v čom orgány polície pri právnom závere, že A. B. zabezpečil skutočne existujúci

tovar pochybili,
- žalovaný neprihliadol všeobecne na množstvo dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu,
- žalovaný nerešpektoval právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžfk/36/2018 z 28.1.2019 a aj napriek tomu, že nedošlo k zmene skutkového alebo právneho stavu
rozhodol rovnako, ako v predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré označil Najvyšší súd SR za nezákonne,

- žalovaný ignoroval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR a vysporiadal sa s ním tak, že ustálil,
že ak A. B. svoje tvrdenia do novembra 2013 označil ako účelové, tak už nebolo potrebné hodnotiť
pravdivosť jeho výpovedí a nevyjadrovať sa k zásadným rozporom v jeho výpovediach, v ktorých ide len
o snahu žalobcu znehodnotiť jeho výpovede,
- tvrdil, že vyjadrenie C. D. k otázke existencie zlata a k jeho dodávateľovi, resp. k osobe A. B. bolo

dostatočne špecifikované a konkrétne a z jeho vyjadrení možno dospieť k jednoznačnému záveru, že
potvrdil obchody so zlatom medzi žalobcom a dodávateľom Tatra Trade Corporation, s. r. o.
- v tvrdeniach C. D., E. F. a E. D. (konateľa českej spoločnosti EURO AD, s.r.o.) nie sú žiadne rozpory,
čo vyplýva z dôkazov,- žalovaný v rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu SR sa nevysporiadal s rozpormi
medzi tvrdením A. B. a evidenciou v spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o.,
- tvrdenie žalovaného, že dôkazy hodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nestranne a

nezávisle s cieľom správneho vyrubenia dane je v extrémnom rozpore s obsahom rozhodnutia správcu
dane a žalovaného,
- postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a súčasne žalovaný zaťažil
napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.03.2021 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
s tým, že neboli porušené práva žalobcu a námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné
akceptovať a nie sú opodstatnené.

16. K námietke žalobcu týkajúcej sa prerušenia daňovej kontroly a jej zákonnosti žalovaný uviedol, že

daňová kontrola bola zákonným spôsobom prerušená podľa § 25a zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov, prerušenie daňovej kontroly bolo účelné a boli splnené podmienky pre prerušenie
daňovej kontroly (nevyhnutnosť preukázania takých skutočností, ktoré správcovi dane neboli známe
a boli rozhodujúce pre správne určenie dane prostredníctvom získania informácií podľa osobitného
predpisu). Uviedol, že zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušnému orgánu sa

považuje za začatie konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, pretože to bola
legitímna činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o
odberateľovidaňovéhosubjektu(akotouviedolajNajvyššísúdSRnapr.vrozsudkusp.zn.3Sžf/46/2015
zo dňa 27.07.2016). Trval na tom, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2007 u žalobcu VISK, s.r.o. bola vykonaná v súlade so zákonom, správca dane dodržal maximálnu

dĺžku trvania daňovej kontroly, protokol má povahu zákonne získaného dôkazného prostriedku a preto
všetky rozhodnutia boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

17. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že by ignoroval právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v
rozsudku sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019 (ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v

Košiciach č.k. 7S/25/2016 zo dňa 28.03.2018, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č. 104231628/2016
zo dňa 04.11.2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 1416649/2016 zo dňa 08.08.2016 a
vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie), pretože rozhodnutie správcu dane č. 101182945/2020
zo dňa 15.07.2020 v odvolacom konaní potvrdil až po zistení, že správca dane doplnil dokazovanie v
intenciách predmetného rozsudku a vysporiadal sa s nedostatkami vytýkanými Najvyšším súdom SR v

jeho rozsudkoch sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019 a sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017,
ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia máj 2007 a s ktorým odôvodnením sa kasačný súd v celom
rozsahu stotožnil. Postupoval pri rozhodovaní vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi a v
súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v jeho rozsudkoch sp. zn. 8Sžfk/36/2018
zo dňa 28.11.2019 a sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017, o čom svedčí aj odôvodnenie žalobou

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa vysporiadal nielen s námietkami, ktoré sa týkali výpovedí svedka
C. D., ale aj tvrdenými rozpormi vo výpovediach A. B., ako aj existencie, fakturačného a reálneho
toku zlata. Z uvedených dôvodov preto žalobou napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Konaním správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia. Správca dane sa podrobne zaoberal všetkými zabezpečenými výpoveďami A. B. nielen z
obdobia pred novembrom 2013 (zo dňa 23.08.2013), ale aj zo dňa 24.07.2014, zo dňa 19.09.2014 a
zo dňa 15.04.2015. Zotrval na názore, že opakované poukazovanie žalobcu na „rozsiahle rozpory“ vo
výpovediach A. B. (rozoberanie jednotlivých okolností deklarovaného obchodovania so zlatom, účasť
E. F. a C. D. na obchodoch, vyplácanie provízie) považuje za snahu o znehodnotenie týchto dôkazov –

výpovedí A. B. a za vedomé odpútavanie pozornosti od ostatných výsledkov dokazovania správcu dane,
ktoré svedčia o tom, že ani žalobca, ani žiadna zo spoločností v zistenom fakturačnom reťazci žiadnym
spôsobom nepreukázali, že žalobcovi v zdaňovacom období jún 2007 vzniklo právo na odpočítanie
dane z faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za dodávku 10 000 g zlata a že reálne
nadobudnuté zlato v ten istý deň, ako ho žalobca reálne nadobudol, dodal českej spoločnosti EURO

AD s.r.o. s oslobodením od dane tak, ako to predpokladajú ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že konaním správcu dane a žalovaného nedošlo k porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákonač. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými
ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku.

18. K navrhovanej pokute žalobcom uviedol, že postup správcu dane a žalovaného nebol v rozpore s
platnými právnymi predpismi, ani právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedeným v rozsudkoch sp.
zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019 a 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2017, preto nie je dôvod na uloženie
pokuty žalovanému.

19. Žalobca v replike zo dňa 04.05.2021 namietal, že žalovaný sa k niektorým jasne a jednoznačne
formulovaným žalobným bodom uvedeným v žalobe nevyjadril vôbec alebo len formálne a obsah
vyjadrenia žalovaného nevytvára dostatočné právne východiská pre žalovaným navrhované zamietnutie
žaloby. Poukázal na to, že vo vyjadrení žalovaný len prezentoval skutkové okolnosti a reprodukoval
argumenty z jeho napadnutého rozhodnutia bez toho, aby uviedol výsledok konfrontácie svojich záverov
a záverov žalobcu. Poukázal len na zásadné pochybenia, avšak žalovaný nech na pojednávaní vysvetlí,

na základe akej logickej úvahy dospel k záveru, že mohol A. B. deliť nevrátené nadmerné odpočty,
uvedie prečo závery vyplývajúce z uznesenia polície ČPS: PPZ-203/BOK-VY-2011 z 20.05.2012 (z
ktorého vyplýva okrem iného, že A. B. za účelom realizácie zdaniteľných plnení zabezpečil skutočne
neexistujúci tovar) nie sú hodnoverné, nikde nevysvetlil aké závažné skutkové zmeny nastali oproti
skutkovému a právnemu stavu, z ktorého vychádzal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/36/2018

z 28.11.2019. Dal do pozornosti súdu, že správca dane odmietol najprv vypočuť svedka C. D.,
keďže nebol konateľom žiadnej zo spoločností medzi ktorými prebiehal realizovaný obchod, neskôr
aj keď nebol účastníkom obchodu označil jeho výpoveď za nekonkrétnu a nepresnú, keďže nevedel
uviesť presné údaje, ktoré mohli byť známe len účastníkom obchodu. K tvrdeniu žalovaného, že
žalobca namieta nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly až po jedenástich rokoch od jej ukončenia

uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v poradí štvrtým rozhodnutím, ktorým mu znížil správca dane
nadmerný odpočet za sporné zdaňovacie obdobie, pričom protokol o kontrole a prvé 2 rozhodnutia
správcu dane neboli založené na tom, že zlato vôbec neexistovalo ale na tom, že existovalo ale išlo
o dodanie investičného zlata. Až po výpovedi A. B. od novembra 2013, keď uviedol, že zlato pre
žalobcu nikdy nedodával spochybnil správca dane a žalovaný všetky kontrolné zistenia a za účelom

kompenzovať neodvedenú a nevymožiteľnú daň v reťazci dodávateľov nepriznali odpočítanie dane
žalobcovi. Zdôraznil, že sa zdaňovacie obdobie január 2007 až august 2007 vydal správca dane
24 prvostupňových rozhodnutí, z toho za zdaňovacie obdobie marec 2007 až august 2007 vydal 22
rozhodnutí s tým, že v súčasnosti sú 2 veci na súde predmetom súdneho sporu a po viac ako trinástich
rokochsúukončenélenvecizazdaňovacieobdobieapríl2007aaugust2007atolenzdôvodupreklúzie.

Poukázal ďalej na to, že za zdaňovacie obdobie január 2007 zrušil krajský súd napadnuté rozhodnutia
správcu dane a Najvyšší súd SR ho rozsudkami potvrdil (zdaňovacie obdobia január a február 2007),
pokiaľ ide o zdaňovacie obdobia máj 2007 a jún 2007 tak je možné predpokladať, že postup bude
rovnaký.

20. Žalovaný v duplike zo dňa 07.06.2021 zotrval na tom, že sa vysporiadal so všetkými podstatnými
námietkami jasne a jednoznačne a tak žalovaný, ako aj správca dane rešpektovali právny názor
Najvyššieho súdu SR uvedený v jeho rozsudkoch sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019 (zdaňovacie
obdobie jún 2007) a sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 05.12.2007 (zdaňovacie obdobie máj 2007) o čom
svedčí jeho postup v odvolacom konaní za tieto zdaňovacie obdobia.

21. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov (aj v predmetnej veci). Vec bola náhodným výberom pridelená do senátu

3S a ďalej je vedená pod sp. zn. KE-6S/38/2020.

22. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou
(§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), potom čo vec prejednal

na pojednávaní nariadenom dňa 24. októbra 2024, na ktorom účastníci konania zotrvali na svojich
tvrdeniach v zmysle § 116 SSP bol verejne vyhlásený rozsudok vo veci dňa 21.11.2024, ktorým súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „zákon o DPH“),
predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá
koná v postavení zdaniteľnej osoby.

24. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

25. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov3a7.

27. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená

iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

29. Podľa § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012), daňové konanie začaté
podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústaveúzemnýchfinančnýchorgánovsadokončípodľazákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

31. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

33. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

34.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.35. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

37. Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku, na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania
dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

38. Podľa § 24 ods. 6 Daňového poriadku, na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú
najmäústnepojednávanie,výsluchsvedkov,výsluchznalcovaoboznamovaniesasdôkazmi,vykonávať
aj spoločne.

39. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

40. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

41. Podľa § 61 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30

dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca
dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

42. Podľa § 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na

poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

43. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného

podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

44. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona

neplynú.

45. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo
na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP po zistení, že správna žaloba

bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.47. Právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „smernica 2006/112“). V zmysle uvedenej
smernice 2006/112, aby si zdaniteľná osoba mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo

zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej
boli alebo budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobou musí spĺňať formálne a materiálne podmienky.
Formálnou podmienkou je, že musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236
a článkami 238, 239 a 240 smernice 2006/112.
Materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky sú:

a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j., status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j,. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

48. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 preberá aj slovenská vnútroštátna
právna úprava. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:

a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH)
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

49. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje

tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane.
To znamená, že nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné

bremeno pokiaľ zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. V tomto kontexte
správca dane tiež nesie dôkazné bremeno, ktoré unesie len v prípade, že dokáže vážny a dôvodný
nesúlad skutočnosti s účtovníctvom daňového subjektu. Aby správca dane svoje dôkazné bremeno
uniesol je nutné, aby identifikoval konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú jeho pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu. V prípade, že správny orgán unesie svoje dôkazné bremeno, tak je opäť povinnosť

preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom spravidla využíva
iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil (v tejto súvislosti viď napríklad
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. novembra 2018,
bod 21). Zároveň je tiež potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti,
ktoré sám tvrdí a deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od

faktického a dôkazného stavu konania.

50. Z obsahu napadnutých rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že žalobca odpočítal daň z
pridanej hodnoty v sume 1 004 958,20 Sk (33 358,49 eura) z faktúry č. 10070036 zo dňa 06.06.2007
od dodávateľa Tatra Trade Corporation, s.r.o. za rýdze zlato Au, rýdzosť 999/1000, 10 000 g,

fakturovaná cena bez dane 155 420 eura, DPH 29 529,80 eura. Predmetné zlato mal nadobudnúť ako
z predložených dokladov k daňovej kontrole správca dane zistil, kúpou od dodávateľa Tatra Trade
Corporation, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 01/2007/VISK z 15.01.2007, objednávky a protokolu
o odovzdaní a prevzatí tovaru a vykonaní rýdzosti a množstva dodávaného tovaru, príslušných
certifikátov a označenej faktúry. Následne ho žalobca mal predať spoločnosti EURO AD s.r.o. so

sídlom Vinohradská 3216/164, Praha, Česká republika na základe faktúry č. OF20071029 z 06.06.2007
na sumu 156 200 eura.

51. Daňové orgány tieto svoje rozhodnutia založili na tom závere, že pokiaľ si žalobca v zdaňovacom
období jún 2007 uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti Tatra Trade

Corporation, s.r.o. a deklaroval dodanie zlata s oslobodením od dane spoločnosti EURO AD s.r.o. tak
nepreukázal, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedol v daňovom
priznaní a na predložených dokladoch a tieto doklady, ktoré predložil k preukázaniu nadobudnutia zlata
od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. a k preukázaniu jeho dodania spoločnosti EURO AD s.r.o.,nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení
deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to najmä v súvislosti s vykonaným dokazovaním.

52. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi a to daňovými dokladmi, faktúrami a celkovým
účtovníctvom preukazoval, že v tomto prípade došlo k vecnému plneniu, ale ďalším vykonaním
dokazovania zo strany správcu dane a to predovšetkým výsluchom svedkov, vyšetrovacím spisom
č.: ČVS:PPZ-186/NKA-FP-VY-2012, č.: ČVS: PPZ-119/NKA-FP-VY-2012, dožiadaním z Daňového
úradu Trenčín, žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií bol zistený reťazec nákupu a predaja

rýdzeho zlata, nebol ale zistený výrobca zlata, zdroj jeho nadobudnutia a jeho pôvod, ani jeho konečný
odberateľ, konečné použitie v reťazci spoločnosti PNEU -VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra
Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD, s.r.o., z ktorého vyplynulo, že žalobca porušil
ustanovenie § 49, § 51 v nadväznosti na § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a neoprávnene odpočítal
daň z faktúr za dodanie zlata. Dokazovaním bolo preukázané, že došlo aj k porušeniu § 2 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého predmetom daní je dodanie tovaru za protihodnotu

v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. nevznikla
daňová povinnosť z dodania tovaru, pretože sa jednalo o dodanie tovaru bez reálneho opodstatnenia,
a preto nemohlo vzniknúť ani jeho odberateľovi, t. j. žalobcovi právo na odpočítanie dane. Došlo teda aj
k porušeniu § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru,
ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom

tovaru. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru podľa toho, ako bol fakturovaný,
čím neboli splnené ani podmienky pre odpočítanie dane a pre oslobodenie od dane u žalobcu.

53. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane
v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti
s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu je daňové konanie jednou z najvýznamnejších zásad tzv.
zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Je nesporné, že povinnosťou žalobcu bolo predložiť dôkazy

preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH. Existencia a predloženie daňových dokladov
zo strany žalobcu a to faktúry účtovníctva samé o sebe nie sú dôkazom o tom, že zdaniteľné plnenie sa
uskutočnilotak,akojedeklarovanéfaktúrami.Pokiaľsiplatiteľdaneuplatňujenároknaodpočítaniedane
z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené.
Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca

dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa
poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.
Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť
skutkovýstavveci,čonajúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,

že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie
doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného
hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány
povinné postupovať.

54.Daňovékonaniejeovládanézásadouobjektívnejpravdy,čovšaknepredstavujeabsolútnupovinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom daní preverovaných
skutočností, pretože nie je vyhľadávacím konaním, ale hodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti musí zodpovedať predovšetkým zásade logického myslenia a správnej aplikácie relevantných

zákonných ustanovení. V danom prípade správca dane, ako aj žalovaný takto postupoval. Žalobca v
podstate nesúhlasí s hodnotením vykonaného dokazovania správcom dane, ale ani žalovaným, pričom
podľa názoru správneho súdu nie je možné akceptovať to, čo žiada žalobca, aby správca dane, ako
aj žalovaný vykonané dokazovanie hodnotili tak, aby bolo preukázané to, že splnil všetky zákonné
podmienky na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr, ktoré boli preverované

pri daňovej kontrole.

55. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa dodávok zlata pre ZLATOKOV, s.r.o. a to, že žalovaný
v rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu SR sa nevysporiadal s rozpormi medzitvrdením A. B. a evidenciou v spoločnosti ZLATOKOV, s.r.o. túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Daňové
orgány vyhodnotili správne dôkazy, ak vychádzali z podkladov, ktoré boli správcovi dane doručené
miestne príslušným správcom dane spoločnosti ZLATOKOV SK, a.s., ktorá je právnym nástupcom

spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o., t. j. z miestneho zisťovania v tejto spoločnosti (zápisnica o miestnom
zisťovaní č. 9301401/5/4248051/2014/Mac zo dňa 17.09.2014) Daňovým úradom Trenčín vyplynulo,
že z vyjadrenia štatutárneho zástupcu spoločnosti ZLATOKOV SK, a.s. a predložených účtovných
dokladov, spoločnosť ZLATOKOV, spol. s.r.o. v roku 2007 neobchodovala so spoločnosťou UNION
STEEL, s.r.o. v období január až november 2007, ale obchodovala so spoločnosťou Tatra Trade

Corporation, s.r.o. s komoditou „Rýdze zlato Au“ rýdzosť 999/1000“ podľa došlých faktúr, pričom
certifikáty od výrobcu zlata doložené neboli. Správca dane z predložených protokolov o odovzdaní
a prevzatí tovaru a vykonaní kontroly rýdzosti a množstva dodaného tovaru medzi spoločnosťami
ZLATOKOV, spol. s r.o. a Tatra Trade Corporation, s.r.o. a predložených faktúr od spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o. pre spoločnosť ZLATOKOV, spol. s. r.o. zistil, že spoločnosť ZLATOKOV, spol.
s r.o. deklarovala nadobudnutie tovaru - rýdze zlato Au 999/1000 za mesiac jún 2007 v množstve 4000

g zlata – faktúra č. 1007039 z 15.06.2007 a 5000 g zlata – faktúra č. 10070044 z 29.06.2007. Uvedená
skutočnosť potvrdzuje aj tvrdenia svedka A. B. po novembri 2013, že zlato, ktoré spoločnosť Tatra
Trade Corporation, s.r.o. nadobudla prostredníctvom A. B. a E. G. od spoločnosti Schoeller Münzhandell
GmbH (čo vyplynulo aj z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií z 13.10.2008) predala
spoločnosti ZLATOKOV, spol. s.r.o. a nie žalobcovi - VISK, s.r.o. Skutočnosť, že v spise správcu

dane sa nachádza prvý preberací protokol až z apríla 2007 nespochybňuje samotnú fakturáciu a
dodávku tovaru. Z podkladov spoločnosti ZLATOKOV, spol. s r.o. vyplynulo, že uvedená spoločnosť
má zaúčtované faktúry od spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. za obdobie jún 2007. Skutočnosti,
na ktoré poukázal žalobca týkajúce sa rozdielneho počtu faktúr a preberacích protokolov v podkladoch
spoločností ZLATOKOV, spol. s r.o. a Tatra Trade Coropration, s.r.o., ktoré majú spochybniť reálnosť

dodávok medzi uvedenými spoločnosťami nemajú vplyv na zistenia a závery správcu dane týkajúce
sa vzťahov medzi spoločnosťou Tatra Trade Corporation, s.r.o. a žalobcom VISK, s.r.o., v zdaňovacom
období jún 2007, pretože spoločnosť Tatra Trade Corporation, s.r.o. reálne nedisponovala takým
množstvom zlata, aby ho skutočne mohla dodať aj žalobcovi VISK, s.r.o. a aj spoločnosti ZLATOKOV,
spol. s.r.o., tak ako to vyplýva z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Vyššie

uvedeným dôkazom, sa žalovaný vysporiadal, aj s námietkou žalobcu o existencii zlata s poukazom
žalobcu na uznesenie polície ČPS PPZ-203/BOK-VY-2011 zo dňa 20.05.2012, z ktorého okrem iného
vyplýva, že A. B. za účelom realizácie zdaniteľných plnení zabezpečil skutočne existujúci tovar a
do reťazca medzi Tatra Trade Corporation, s.r.o., EUROPA GOLD, s.r.o. a EURO AD, s. r. o. vložil
spoločnosť' VISK, s.r.o.

56. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný pri hodnotení
vykonaného dokazovania nepostupovali v súlade s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa
ktorého správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, v ktorej súvislosti

poukazuje už na uvedený právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/9/2016
zo dňa 18.12.2017, podľa ktorého aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi
dane právo na svojvoľné účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo
daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný
hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
Správny orgán, ako aj žalovaný podľa názoru správneho súdu v odôvodnení svojich rozhodnutí, kde
hodnotili vykonané dokazovanie, a teda aj doplňujúcu výpoveď svedka C. D. dňa 11.12.2018 v intenciách
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/9/2016 zo dňa 18.12.2017 a nielen jednotlivo, ale aj vo

vzájomných súvislostiach s ďalšími dôkazmi, už skôr uskutočnenými výpoveďami svedkov o pôvode,
množstve a pohybe zlata, ktoré malo byť predmetom obchodovania, ktorého bol C. D. svedkom ako
nezainteresovaná osoba.

57. Podľa názoru správca dane výsluchom svedka C. D. ozrejmil spornú otázku a to, že obchody so

zlatom medzi spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a VISK, s.r.o. mali prebiehať v zdaňovacom
období jún 2007. Svedok C. D. svojou výpoveďou síce potvrdil, že aj v zdaňovacom období jún 2007
sa v jeho priestoroch stretávali E. F. s A. B. a ďalšími ľuďmi, ktorých nepoznal. Potvrdil, že videl
zlato, ktoré priniesol A. B. a videl ako podpisovali doklady, ale nevedel sa vyjadriť ku konkrétnymmnožstvám zlata, k jeho odovzdávaniu, k tomu kto zlato z priestorov odniesol, k postaveniu ďalších
osôb, ktoré mali byť prítomné v priestoroch jeho firmy. Všeobecné vyjadrenia uvedeného svedka bez
bližšej špecifikácie a konkretizácie osôb a podrobností obchodov nie sú podľa názoru súdu relevatným

dôkazom k otázke preukázania reálnej existencie zlata fakturovaného v zistenom reťazci spoločností
PNEU-VAN, s.r.o. - UNION STEEL, s.r.o. - Tatra Trade Corporation, s.r.o. - VISK, s.r.o. - EURO AD s.r.o.
Z vyjadrení uvedeného svedka nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, že svedok potvrdil obchody
so zlatom v takom rozsahu a medzi tými konkrétnymi spoločnosťami, ktoré boli predmetom preverovania
správcu dane, pretože jeho výpoveď nemôže potvrdiť konkrétne dodanie zlata v konkrétnych dňoch,

množstvách, kvalite, od konkrétnych spoločností, ani konkrétnym spoločnostiam, a preto nemôže byť
rozhodujúcim dôkazom preukazujúcim obchodovanie so zlatom medzi daňovým subjektom VISK, s.r.o.
a spoločnosťami Tatra Trade Corporation, s.r.o. a EURO AD s.r.o.

58. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že z výpovede svedka E. D. nevyplýva, že žalobca
VISK, s.r.o. mal predať zlato spoločnosti EURO AD s.r.o. Svedok C. D. nepotvrdil, že v priestoroch

sa nachádzal E. D., pretože česky hovoriaceho muža nijako neidentifikoval, teda ani ako E. D.. Medzi
výpoveďami C. D. a E. D. nie sú rozpory z pohľadu, že ani jeden z nich nepotvrdil, že žalobca VISK,
s.r.o. predával zlato spoločnosti EURO AD s.r.o. na Hroncovej 5 Košiciach.

59. K námietke žalobcu, že správca dane a ani žalovaný nerešpektovali právny názor Najvyššieho súdu

SR uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2018 súd uvádza, že z odôvodnenia
rozhodnutia správcu dane, kde uviedol zistenia ohľadom deklarovaných dodávok zlatých tehál, ktoré
boli počas daňovej kontroly posudzované ako investičné zlato, a následne vo vyrubovacom konaní,
na základe právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku sp. zn. 6Sžf/39/2011 zo
dňa 20.06.2012 vyplýva, že správca dane doplnil dokazovanie a po získaní ďalších dôkazov, zistil

ďalšie skutočnosti ohľadom fakturačného reťazca spoločností a o samotnom predmete fakturácie. Zo
zistení správcu dane ohľadom preverovaného zdaňovacieho obdobia jún 2007 vyplynulo, že žalobca
nedeklaroval v označenom zdaňovacom období dodanie zlata spol. EURO GOLD, s.r.o. ale spol. EURO
AD, s.r.o. a preto nebol dôvod zaoberať sa výpoveďou D. H., konateľa EURO GOLD, s.r.o. Z uvedeného
dôvodu je neopodstatnené aj poukazovanie žalobcu na výpoveď D. H. o tom, že „E. H. nechcel, aby

sa E. F. dozvedel, že zlato je cez neho“, pretože E. H. bol konateľom spoločnosti UNION STEEL, s.r.o.
a žalobca tvrdí, že zlato nakupoval iba od spoločností Tatra Trade Corporation, s.r.o. a UNION STEEL,
s.r.o.

60. Podľa názoru súdu správca dane a žalovaný disponovali nielen dôkazmi z predchádzajúcich konaní,

ale zákonným spôsobom správca dane zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového
stavu, ktoré vyhodnotil v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Z predloženého administratívneho
spisu je zrejmé, že správca dane získal relevantné dôkazy, ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne
závery, zaoberal sa skúmaním jednotlivých skutočností, faktúr, vyjadrení, ktoré hodnotil jednotlivo a
všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol všetko, čo počas daňovej kontroly vyšlo najavo,

zároveň postupoval v súlade so závermi rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžfk/36/2018 zo dňa 28.11.2019, čím
dostatočne preukázal, že k dodávkam tovaru nedošlo tak, ako to deklaroval žalobca VISK, s.r.o.

61. Správny súd nepovažuje rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné, keďže je možné z neho
vyvodiť správnu úvahu a právny záver, ku ktorému žalovaný dospel, a na základe ktorého neuznal

žalobcovi nadmerný odpočet dane. Správny súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť
dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie dane. Pri relevantných pochybnostiach
správcu dane existencia faktúry a písomných dokladov sama o sebe nepostačuje. Žalobné body vo
vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu a splneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane sú
preto nedôvodné.

62. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia ustanovení v konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, táto
nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správcu dane, nakoľko z
administratívneho spisu je zrejmé, že tak správca dane ako aj žalovaný v konaní postupovali v súlade s

Daňovýmporiadkom.Zadministratívnehospisusprávcudanejezrejmé,žeumožnilžalobcoviuplatnenie
jeho procesných práv a tak bola dodržaná zásada úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, keď žalobcovi
bolo umožnené vyjadriť sa k veci a navrhovať dôkazy. Správca dane oznámil žalobcovi zabezpečenie
dôkazov do konania. A napokon bola dodržaná aj zásada materiálnej pravdy v tomto konaní, keď boldostatočnezistenýskutkovýstav,čoužsúduviedolvyššievodôvodnenítohtorozsudku.Nakoľkonebolo
súdom zistené porušenie žiadnych takých ustanovení administratívneho konania, ktoré by mohli mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ani túto námietku žalobcu súd nepovažoval za dôvodnú

preto, aby správnej žalobe vyhovel.

63. K námietke zákonnosti prerušenia daňovej kontroly súd uvádza, že daňová kontrola na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2007 začala
17.09.2007 a bola prerušená rozhodnutím č. 695/321/1050/08/Eá zo dňa 09.01.2008. Po doručení

odpovede na žiadosť o MVI a správca dane listom č. 695/321/92401/08/Eá,Pá zo dňa 27.11.2008
oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Lehota na výkon
daňovej kontroly bola na žiadosť správcu dane predĺžená do 17.07.2009. O výsledku daňovej kontroly
správca dane vyhotovil protokol č. 695/321/25168/2009/Pá,Eá zo dňa 15.04.2009, ktorý so žalobcom
prerokoval dňa 28.05.2009. Daňová kontrola bola prerušená od 18.01.2008 do 18.11.2008, t. j. na 10
mesiacov. Z vyššie citovaných právnych predpisov ustanovení vyplýva, že počas tejto doby lehota

na výkon daňovej kontroly neplynula. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č.
695/321/25168/2009/Pá,Eá zo dňa 15.04.2009, ktorý so žalobcom prerokoval dňa 28.05.2009. Lehota
navýkondaňovejkontrolybolanažiadosťsprávcudanepredĺženádo17.07.2009.Zuvedenéhovyplýva,
že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.

64. Správny súd vychádzajúc z obsahu podanej správnej žaloby a žalobných bodov v nej uvedených
a na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na
zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správnu žalobu postupom podľa § 190
SSP ako nedôvodnú zamietol.

65. Súd zamietol návrhu žalobcu na uloženie pokuty žalovanému podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP
z dôvodu, že v tomto prípade súd nezistil, že by došlo zo strany žalovaného a správcu dane
k nerešpektovaniu právneho názoru rozhodnutia kasačného súdu v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/36/2018
z 28.11.2019, ktorého závermi boli viazaní a daňové orgány sa dostatočným spôsobom s týmto
vysporiadali.

66. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa §§ 167 a 168 SSP tak, že tieto účastníkom
konania nepriznal z dôvodu, že žalobca nemal v konaní úspech celkom a ani sčasti a žalovanému,
ktorý mal v konaní plný úspech a je orgánom štátnej správy nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy
konania, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

67. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.

1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v
plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím
o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.