Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 26Cb/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724200887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabolová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8724200887.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Alenou Sabolovou v spore žalobcu: Daňový úrad Prešov, so sídlom

Hviezdoslavova 7, Prešov proti žalovanému: Podtatranská hydina a. s., so sídlom Slavkovská cesta 54,
Kežmarok,IČO:31651682,zast.KVAŠŇOVSKÝ&PARTNERSADVOKÁTIs.r.o.,advokátkakancelária
sosídlomApolloBusinessCenterII,blokA,Prievozská4,Bratislava,IČO:51003848,vkonaníourčenie
neplatnosti právnych úkonov a určenie majetkového resp. vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 29.02.2024 žalobu pôvodne na Okresný súd Poprad, spis bol postúpený
tunajšiemu súdu dňa 07.06.2024. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol: „I: Súd vyhlasuje neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2023 v celkovej výške 215 000,00 Eur, zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.04.2023 v celkovej výške 220 000,00 Eur, zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 10.05.2023 v celkovej výške 220 000,00 Eur, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023
v celkovej výške 20 000,00 Eur a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.05.2023 v celkovej výške
249 564,16 Eura, II. Súd určuje vlastníctvo k pohľadávkam zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
12.04.2023 v celkovej výške 215 000, 00 Eur, k pohľadávkam zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 25.04.2023 v celkovej výške 220 000,00 Eur, k pohľadávkam zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 10.05.2023 v celkovej výške 220 000,00 Eur, k pohľadávkam zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 15.05.2023 v celkovej výške 20 000,00 Eur a k pohľadávkam zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 24.05.2023 v celkovej výške 249 564,16 Eura žalovanému – Podtatranská hydina a.s., Slavkovská
cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO 31 651 682.“
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je veriteľom žalovaného z titulu nasledovných nedoplatkov:
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.01.2021, ktorým Daňový
úrad Prešov vyrubil žalovanému rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2015 v sume 168 594, 04 Eur, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 26.01.2021, ktorým Daňový úrad Prešov vyrubil žalovanému rozdiel dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie október 2015 v sume 226 297, 87 Eur a právoplatné a vykonateľné rozhodnutie č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.01.2021, ktorým Daňový úrad Prešov vyrubil žalovanému rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 168 720, 89 Eur. Následne na to
žalovaný, keďže nezaplatil rozdiely dane vyplývajúce z dôkazov, začal na základe zákona podľa § 90
ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) daňové exekučné konanie vo veci vymáhania tohto daňového
nedoplatkuvcelkovejvýške563.612,80Euroddaňovéhodlžníka,žalovanéhoatovydanýmrozhodnutia

zo dňa 17.03.2023. Exekučným titulom na začatie tohto exekučného konania boli vyššie uvedené
rozhodnutia. V rozhodnutí zároveň správca dane uviedol, že vykoná daňovú exekúciu prikázaním iných
peňažných pohľadávok podľa § 110 daňový poriadok v tomto rozhodnutí správca dane v zmysle § 90
ods. 2 písm. g) a § 90 ods. 5 daňového poriadku zakázal spoločnosti Domäsko s.r.o., Lieskovská cesta640/23, 962 21 Lieskovec, Slovenská republika, IČO: 31 719 236 (ďalej len „Domäsko s.r.o.“), aby po
doručení tohto rozhodnutia akokoľvek nakladal s majetkom daňového dlžníka a to ani v jeho prospech,
alebo na jeho príkaz vrátane zaťaženia majetku. Tento zákaz nakladania s majetkom daňového dlžníka

sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 daňového poriadku vzťahuje aj na osoby, ktoré
užívajú, evidujú, spravujú, alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca
dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania. Zároveň správca dane v tomto začatí v súlade s § 110 ods. 2 daňového poriadku
zakázal daňovému dlžníkovi, zakázal poddlžníkovi Domäsko, aby po doručení tohto rozhodnutia uhradil

záväzok, t. j. neuhradenú sumu z faktúr, ako aj na všetky peňažné záväzky z obchodných záväzkových
vzťahov vzniknuté v budúcnosti zo vzájomných plnení medzi daňovým dlžníkom a poddlžníkom,
daňovéhodlžníkaPodtatranskáhydina.Najviacdovýškydaňovéhonedoplatku563.612,80Eur.Zároveň
v rozhodnutí uviedol, že ak poddlžník túto povinnosť nesplní, správca dane je oprávnený vymáhať od
neho splatnú pohľadávku do výšky daňového nedoplatku. Ďalej takisto uviedol, že podľa § 110 ods. 8
daňového poriadku nie je na plnení inej peňažnej pohľadávky, ktorá je predmetom daňovej exekúcie,

nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítavaní pohľadávok, uzatvoriť zmier alebo odpustiť zaplatenie.
Toto rozhodnutie, tieto zmluvy v takom prípade by boli neplatné. Uvedené rozhodnutie bolo poddlžníkovi,
spoločnosti Domäsko doručené dňa 21.3.2023. Bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania spoločnosti Domäsko správca dane vydal a aj doručil dlžníkovi
Podtatranská hydina daňovú exekučnú výzvu, správca dane oznámil v tejto výzve daňovému dlžníkovi,

že začal daňové exekučné konanie v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku na vymoženie nedoplatku
vyššie uvedeného, správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) vyzval daňového dlžníka, aby v lehote
8 dní zaplatil daňový nedoplatok vo vyššie uvedenej výške. Upozornil daňového dlžníka, že ak daňový
nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, vydá daňový exekučný príkaz na
vykonanie daňovej exekúcie, prikázaním inej peňažnej pohľadávky v zmysle § 110 daňového poriadku

a to na pohľadávku, ktorú má dlžník voči tretej osobe Domäsko z titulu neuhradenej faktúry, tých
troch, ako aj na všetky peňažné záväzky z obchodných záväzkových vzťahov vzniknuté v budúcnosti
zo vzájomných plnení medzi daňovým dlžníkom a poddlžníkom. Zároveň podľa § 91 ods. 2 písm. i)
a podľa § 110 ods. 3 Daňového poriadku zakázal daňovému dlžníkovi s vyššie uvedeným majetkom
akokoľvek nakladať a predmetnú pohľadávku vymáhať od poddlžníka. Ďalej takisto vo výzve uviedol,

že podľa § 110 ods. 8 Daňového poriadku na plnenie inej peňažnej pohľadávky, ktorá je predmetom
daňovej exekúcie nie je prípustné uzatvoriť dohodu o započítavaní pohľadávok uzavretím zmieru,
alebo odpustenia zaplatenia. Takéto zmluvy sú neplatné. Výzva bola daňovému dlžníkovi doručená
03.04.2023. Proti daňovej exekučnej výzve podal dlžník odvolanie dňa 17.3., kde v odvolaní okrem
iného uviedol, že prebiehajú súdne spory v oblasti správneho súdnictva, čo ako na pôvodné rozhodnutia

ovyrúbenírozdieludane.Taktiežuviedol,žepriznanieneodkladnéúčinkupriamoodkladávykonateľnosť
napadnutých rozhodnutí finančného riaditeľstva do právoplatnosti skončenia vyššie uvedených konaní.
Súčasne označil a presne identifikoval faktúry, resp. peňažné pohľadávky daňového dlžníka, ktoré nie
je oprávnený uhradiť, resp. správca dane mu zakazuje uhradiť uvedené záväzky na účet obchodného
partnera spoločnosti Domäsko a vo vzťahu k uvedenému si daňový dlžník uviedol, že neeviduje vo

svojom účtovníctve uvedené faktúry, nakoľko došlo k ich úhrade v priebehu mesiaca december 2022.
Z uvedeného dôvodu neeviduje ako aktívne pohľadávky voči spoločnosti Domäsko. Daňový úrad Prešov
výzvou zo dňa 11.05. 2023 vyzval dlžníka na odstránenie nedostatkov podania a na preukázanie
dôkazov preukazujúce dôvodnosť odvolania. Daňový dlžník mailom oznámil správcovi dane, že v
predmetných správnych súdnych konaniach napriek skutočnosti, že boli podané opätovné návrhy na

vydanie odkladného účinku tieto odkladné účinky neboli priznané a iné dôkazy nepredložil. Daňový úrad
postúpil predkladacou správou odvolanie na finančné riaditeľstvo a upovedomil o tom daňového dlžníka.
Finančné riaditeľstvo rozhodnutím zo dňa 15.08.2023 potvrdilo rozhodnutie, potvrdilo výzvu daňovo
exekučnú a k tvrdeniu daňového dlžníka ani napriek výzve, že nepreukázal odstránenie nedostatkov,
nepredložil žiadne dôkazy, účtovný denník, z ktorých by bolo možné overiť, že pohľadávka daňového

dlžníka voči spoločnosti Domäsko zanikla z dôvodu úhrady faktúr. Uvedenú skutočnosť nenamietala
ani spoločnosti Domäsko, ktorej bolo doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania zo
dňa 17.03.2023. Odvolací orgán zároveň uviedol, že ak by aj došlo k úhrade predmetných faktúr, ako
to tvrdí daňový dlžník, tak tento zákaz sa vzťahuje aj na záväzok poddlžníka voči daňovému dlžníkovi,
ktorý vznikne zo vzájomných plnení z obchodných záväzkových vzťahov v budúcnosti a to až do

výšky daňového nedoplatku. Rozhodnutie finančného riaditeľstva nadobudlo právoplatnosť 22.08.2023.
Daňový úrad Prešov po doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu vydal v súlade s § 92 ods. 1 a §
110 daňového poriadku daňový exekučný príkaz zo dňa 04.09.2023, ktorým nariadil daňovú exekúciu
prikázaním iných peňažných pohľadávok daňového dlžníka Podtatranská hydina na vymoženie vyššieuvedeného daňového nedoplatku. Uviedol, že daňová exekúcia sa vykonáva na základe exekučného
titulu, ktorým sú právoplatné a vykonateľné vyššie uvedené rozhodnutia a rozhodnutie, teda rozhodnutia
dva krát z 26.01. a jedno z 27.01.2021. Ďalej uviedol, že pretože daňový dlžník nezaplatil daňový

nedoplatok ani v náhradnej lehote stanovenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve zo dňa 22.03.,
nariaďuje daňovú exekúciu prikázaním inej peňažnej pohľadávky, ktorú má daňový dlžník voči svojmu
dlžníkovi, teda poddlžníkovi Domäsko. Zároveň uviedol, že z titulu neuhradených faktúr, ktoré boli vyššie
uvedené, ako aj na všetky peňažné záväzky z obchodných záväzkových vzťahov vzniknuté v budúcnosti
zo vzájomných plnení medzi daňovým dlžníkom a poddlžníkom. Správca dane určil pre poddlžníka

povinnosť po doručení daňového exekučného príkazu zaplatiť splatnú pohľadávk a to najviac do výšky
vymáhaného daňového nedoplatku na exekučný účet správcu dane. Zároveň uviedol, že ak poddlžník
nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 110 ods. 2 a ods. 5 a ods. 9 daňového poriadku, je oprávnený
vymáhať od neho splatnú pohľadávku až do výšky daňového nedoplatku.
3. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane má naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti
predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok a určení ich vlastníctva. Právny systém pamätá aj na

situácie, keď fyzické osoby alebo právnické osoby potrebujú negovať či minimalizovať negatívny dopad
časového rozpätia medzi dodaním tovaru či poskytnutím služby a reálnou úhradou za tieto plnenia (doba
splatnosti), ktorý má nepochybne nemalý vplyv na tok financií a ďalšie obchodné činnosti toho, ktorého
subjektu, a to napr. v podobe inštitútu postupovania pohľadávok, spravidla za odplatu. Táto snaha však
za žiadnych okolností nemôže byť v rozpore so zákonom alebo ho obchádzať. V tomto prípade žalovaný

uzatvoril v časovom rozpätí od 12.04.2023 do 24.05.2023 zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorými
postúpil v nich uvedené pohľadávky z právnych úkonov voči svojmu dlžníkovi na tretiu osobu, a to vo
všetkých prípadoch za odplatu vo výške nominálnej hodnoty jednotlivých pohľadávok. Odhliadnuc od
absencie motívu či ekonomického dôvodu zo strany postupníka vstúpiť do uvedených právnych vzťahov
s postupcom, čím sa uvedené právne vzťahy javia ako účelové, postupca vedome narušil podstatu

a účel daňového exekučného konania, keď po upozornení na vydanie daňového exekučného príkazu
na vykonanie daňovej exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, explicitne uvedenom v daňovej
exekučnej výzve č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2023, doručenej žalovanému dňa 03.04.2023,
a to na tam uvedené pohľadávky, ako aj na všetky peňažné záväzky z obchodných záväzkových
vzťahov vzniknuté v budúcnosti zo vzájomných plnení medzi žalovaným a jeho dlžníkom, ako aj v

rozpore s nasledovným explicitným zákazom spočívajúcom v zákaze „s vyššie uvedeným majetkom
akokoľvek nakladať“, tvoriacim obligatórnu náležitosť každej daňovej exekučnej výzvy, nakladal so
svojim majetkom. De facto tak znemožnil žalobcovi uskutočniť zamýšľaný spôsob výkonu exekúcie vo
vzťahu k postúpeným pohľadávkam, teda peňažným záväzkom z obchodných záväzkových vzťahov
vzniknutých v budúcnosti zo vzájomných plnení medzi žalovaným a jeho dlžníkom, na ktoré dotknutá

daňová exekučná výzva pamätá. Nedošlo tak k úhrade daňových nedoplatkov z vyššie uvedených
exekučných titulov v celkovej sume 563 612, 80 Eura v prospech štátneho rozpočtu prostredníctvom
núteného výkonu v podobe daňovej exekúcie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.04.2024 uviedol, že napriek skutočnosti, že žalobca
uvádza, že jeho postavenie môže byť súdom judikovanou neplatnosťou predmetných zmlúv priaznivo

ovplyvnené, uvedené žalobca bližšie nedefinuje, nešpecifikuje a o možnom priaznivom ovplyvnení sa
nie je možné dozvedieť napriek skutočnosti, že predmetné predstavuje jednu z podmienok podanej
určovacej žaloby. Z hľadiska vedeného daňového exekučného konania voči tretej osobe, spoločnosti
Domäsko s.r.o. je žaloba podaná žalobcom bez naliehavého právneho záujmu, a tento naliehavý
právny záujem je vylúčený. Vydanie rozhodnutia v predmetnej sporovej veci nebude viesť k odstráneniu

spornosti, ale bude predstavovať len deklaratórne súdne rozhodnutie, bez praktického významu v
sporovej veci. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu, ktorý je základným predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie, je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo
právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych
vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa

§ 80 písm. b) OSP, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva. Zásadne platí,
že možnosť podania žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Hlavným cieľom
a účelom žalobcu je v končenom dôsledku dosiahnutie peňažného plnenia. Pri posudzovaní danosti
naliehavého právneho záujmu, je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo
právo, bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenia žalobcu v hmotnoprávnych

vzťahoch, a to za stavu, že si v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie podľa
§ 80 písm. b) OSP, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo porušenia práva. Zo samotného
textu žaloby, ako aj z predložených príloh, medzi ktorými sa okrem iného nachádza aj identifikácia
daňovej exekučnej výzvy a úkonov v rámci daňového exekučného konania vyplýva, že hlavnýmcieľom a účelom žalobcu je v končenom dôsledku dosiahnutie peňažného plnenia. V predmetnom
prípade sa hmotnoprávne postavenie žalobcu v rámci daňového exekučného konania rozhodnutím
súdu nezmení, a teda bude rovnaké. Rozhodnutie súdu nebude viesť k zmene pozície, resp. nebude

relevantným podkladom ani pre ďalšie konania, z dôvodu, že žalobca vedie daňové exekučné konanie
vočipoddlžníkovižalovaného,atovočispoločnostiDomäskos.r.o.,priktoromnavyše,procesnépostupy
a rozhodnutia žalobcu boli potvrdené ako vecne správne odvolacím orgánom. Samotnou určovacou
žalobou navrhovateľ zistí, či žalovaný je alebo nie je vlastníkom pohľadávok, ktoré boli postúpené
na tretiu osobu, avšak takéto určenie nebude v prípade úspechu žalobcu predstavovať záväzok

pre žalovaného tieto pohľadávky prenechať, resp. ich úhradu predmetných pohľadávok prenechať
žalobcovi, nakoľko daňové exekučné konanie vedené voči žalovanému bolo ukončené ako neúspešné
a je vedené daňové exekučné konanie voči tretej osoby, poddlžníkovi žalovaného, teda voči spoločnosti
Domäsko s.r.o. (ktorému žalobca už aj blokuje predmetnú čiastku na bankovom účte), a čím je založený
vysoký predpoklad pre úspešnosť daňového exekučného konania na vymoženie dlžnej čiastky, a teda
žalobcom požadovaným určením nedôjde k zmene právneho stavu medzi účastníkmi konania, ani k

zmene ich práv a povinností. Žalovaný nebude môcť dobrovoľne plniť žalobcovi a žalobca opätovne
bude nútený vymáhať predmetné plnenie od poddlžníka, teda od spoločnosti Domäsko s.r.o.. Žalobcom
požadované rozhodnutie na predmetnom určovacom konaní nie je v danom prípade spôsobilé čokoľvek
na právnom postavení žalobcu a ani žalovaného nič zmeniť a samotné požadované rozhodnutie bez
následného podania žaloby o plnenie vzniknutú situáciu sporného nároku žiadnym spôsobom nerieši.

Prípadný výrok súdu určujúci, že žalovaný je vlastníkom predmetných pohľadávok, nebude pre žalobcu
postačujúci a zo strany žalobcu bude musieť byť následne podaná žaloba na plnenie, resp. vedené
ďalšie daňové exekučné konanie, ktoré je už v súčasnosti aj vedené pod č. XXXXXXXXXXXX, bude
domáhať zaplatenia sumy vo výške uvedeného nedoplatku voči tretej osobe, poddlžníkovi, spoločnosti
Domäsko s.r.o.. Samotné určenie vlastníka pohľadávok, a teda či predmetné pohľadávky sú alebo

nie sú vo vlastníctve žalovaného nie je absolútne podstatné. V daňovej exekučnej výzve, ktorá bola
doručená žalovanému je uvedená povinnosť, a to povinnosť uhradiť daňový nedoplatok v určitej výške,
s tým, že v prípade, ak žalovaný dobrovoľne, riadne a včas neuhradí predmetný nedoplatok, správca
dane uvádza, že pristúpi k vymáhaniu predmetného nedoplatku od tretej osoby, teda od poddlžníka. Z
uvedeného dôvodu je tak súdne rozhodnutie v predmetnej veci pre práva a povinnosti žalobcu alebo

žalovaného absolútne nepodstatné, a v podstate bude len predstavovať reálnu deklaráciu určitého stavu
bez následného právneho významu. Určovacia žaloba nie je spôsobilá splniť svoj preventívny charakter
a predísť prípadnej žalobe o plnenie, ďalšiemu vedeniu daňového exekučného konania, ktoré správca
dane ako žalobca už vedie, a teda takýmto postupom by došlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.
Pre danosť existencie naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia

o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý ovplyvniť právne postavenie žalobcu, a teda
mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo postavenia v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za
stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie, resp. iným procesným
prostriedkom. Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu,
nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem nebude daný v

prípadoch, kedy požadované určenie (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi by
malo charakter (len) prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi. Z toho vyplýva, že žaloba
na určenie neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú možno riešiť ako predbežnú otázku v
daňovom exekučnom konaní, v ktorom uvedené aj boli riešené, a ktorá nerieši sporné vzťahy medzi
stranami tak, aby nedošlo k ďalším, nadväzujúcim sporom, patrí medzi tie žaloby, ktorých vecnému

prejednaniu má požiadavka naliehavého právneho záujmu brániť, aby nedochádzalo k zbytočnému
a neúčelnému množeniu sporov. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby tiež v zmysle súdnej
praxe možno vyvodiť, že naliehavý právny záujem nebude spravidla daný, ak už došlo k porušeniu
subjektívneho práva a reparácie škodlivých právnych následkov sa možno domáhať žalobou na plnenie
alebo prostredníctvom iného konania. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedené bolo už riešené v rámci

odvolacieho konania vedeného proti daňovej exekučnej výzve v rámci daňového exekučného konania
vedenéhoDaňovýmúradomPrešov,čísloDEK:XXXXXXXXXXXX,včaserozhodovaniatunajšiehosúdu
o predmetnej určovacej žalobe, táto už nie je aktuálna a v čase rozhodovania bude riešiť minulé, v čase
rozhodovania tunajšieho súdu neaktuálne, vzťahy medzi účastníkmi konania. Naliehavosť právneho
záujmu posudzovaná v spojení s riešením otázky, či sa žalobou s navrhovaným určovacím petitom môže

dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a viažúca sa
vždy na konkrétny určovací petit, sa chápe jednak v zmysle časovom (potreba odstránenia neistoty
musí byť aktuálna), a jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť (žalovať na plnenie z toho
istého právneho pomeru). V danom prípade súdnou praxou deklarovaná preventívna funkcia určovacejžaloby nie je naplnená, keďže predmetom sporu je Zmluva, resp. Zmluvy o postúpení pohľadávok za
obdobie 04 a 05/2023, t.j. v čase rozhodovania tunajšieho súdu už s najväčšou pravdepodobnosťou
nárok minulý za už uplynuté obdobie. V samotnej žalobe a zo znalosti predmetnej veci, predovšetkým

predchádzajúcich daňových exekučných konaniach existencia naliehavého právneho záujmu zo strany
žalobcu ani len nemôže byť riadne zdôvodnené a preukázané. Žalobca neuvádza, čo má byť dôvodom
podanej žaloby, resp. z akého dôvodu žalobca sa domáha tak významného zásadu do právnej istoty a
zmluvnej voľnosti, že je tu nevyhnutné určiť zo strany súdu, že predmetné právne úkony sú neplatné.
Predmetná žaloba nespĺňa hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky, je nezrozumiteľná, žalovaný

žiadal žalobu zamietnuť.

5. Vo vyjadrení zo dňa 14.05.2024 žalobca uviedol, že na vznik naliehavého právneho záujmu žalobcu
na určení neplatnosti právneho úkonu stačí také správanie žalovaného, ktoré svedčí o jeho úmysle
porušiť právo žalobcu resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Naliehavý právny záujem
na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je spravidla daný v prípade, ak by bez takéhoto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu
neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu.
Vzhľadom na existujúci aktuálny stav objektívnej právnej neistoty žalobcu je určenie neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 12.04.2023 v celkovej výške 215 000,00 Eur, zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.04.2023 v celkovej výške 220 000,00 Eur, zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 10.05.2023 v celkovej výške 220 000,00 Eur, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023
v celkovej výške 20 000,00 Eur a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.05.2023 v celkovej výške
249 564,16 Eur nevyhnutne potrebné pre nesporné a pevné hmotnoprávne postavenie žalobcu ako
správcu dane. Jedným z poslaní daňového úradu ako orgánu štátnej správy v oblasti daní je napĺňať
príjmovúčasťštátnehorozpočtu.Ideoefektívnynástrojplneniaštátnehorozpočtuvkompetenciisprávcu

dane, reflektujúci základné priority ekonomického fungovania štátu. Správca dane plní túto úlohu
napríklad vymáhaním daňových nedoplatkov v rámci daňového exekučného konania. I keď je daňová
exekúcia núteným výkonom bez riadnej súčinnosti a kooperácie daňového dlžníka, môže byť eventuálne
zmarená. V predmetnom prípade daňový dlžník odmieta plniť svoje daňové povinnosti a uhradiť
daňový nedoplatok, pričom spochybňuje svoje postavenie ako povinnej osoby (v dôsledku postúpenia

pohľadávok tretej osobe). Daňový dlžník sa snaží upriamiť pozornosť na poddlžníka Domäsko s. r. o.,
avšaksprávcadaneprocesnýmirozhodnutiamiukladápovinnosťvrámcidaňovéhoexekučnéhokonania
primárne daňovému dlžníkovi, od ktorého očakáva plnenie svojich daňových povinností. Určením
neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok žalobca získa možnosť uskutočniť zamýšľaný spôsob výkonu
daňovej exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok voči žalovanému.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi,
a to Rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. l. 17-26, rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. l. 27-36,
rozhodnutieDaňovéhoúraduPrešovč.l.37-46,rozhodnutieDaňovéhoúraduPrešovč.l.47-48,Daňová
exekučnávýzvač.l.50-51,odvolanieprotidaňovejexekučnej výzveč.l.53-55,rozhodnutieFinančného

riaditeľstva SR č. l. 64-57,daňový exekučný príkaz č. l. 69-70, vyjadrenie Domäsko k daňovému
exekučnému konaniu č. l. 72, Rozhodnutie Daňového úradu č. l. 73-74, daňová exekučná výzva č. l.
76-77, odvolanie proti daňovej exekučnej výzve č. l. 79-86, Zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 87-88,
Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky č. l. 89, Zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 90-91,
Oznámenie o postúpení pohľadávky č. l. 92, Zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 93-94, Oznámenie

postupcu o postúpení pohľadávky č. l. 96-98, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky č. l. 99,
Zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 99, Zmluva o postúpení pohľadávky č. l. 100-101, vyjadrenie
žalovaného č. l. 112-116, vyjadrenie žalobcu č. l. 139-141, Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.
l. 143-156.

7. Na pojednávaní sa žalobca vyjadril v zmysle doterajších písomných vyjadrení.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žaloba je v zmysle § 137 písm. d) CSP neprípustná
aniejetudôvodnapodanietakejtožaloby.Akovyplývaz§137písm.d)CSPžaloboumožnopožadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca sa

prostredníctvom podanej žaloby domáha vyslovenia, alebo resp. určenia právnej skutočnosti a to jednak
vlastnícke právo a takisto sa domáha toho, aby súd vyslovil, že určité právne úkony, ktoré nie sú však ale
bližšieakonkrétnešpecifikovanévrámcipodanéhopetitusúneplatné,takžesadomáhavtomtoprípade,
teda určenie právnej skutočnosti. Žalobca však neuviedol na základe akého konkrétneho osobitnéhopredpisu sa domáha vyslovenia tejto právnej skutočnosti, aký osobitný predpis umožňuje žalobcovi,
aby podal takúto žalobu, takže z toho dôvodu máme za to, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná
a žalobca z uvedeného dôvodu nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie takejto

žaloby. Za predpokladu, ak by žalobu bolo možné podať v zmysle § 137 písm. c), teda že žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, tento naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného
predpisu. Nepodarilo sa žalovanému identifikovať naliehavý právny záujem, tento naliehavý právny
záujem ani nevyplýva z osobitných právnych predpisov a žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.

Tu v tomto prípade žalobu o plnenie nahrádza vykonávané daňové exekučné konanie, kedy správca
dane, Daňový úrad Prešov, aj napriek tomu, že má za to a má názor, že predmetné právne úkony sú
v tomto prípade neplatné, napriek tomu, že má takýto názor, týmto názorom sa nespravuje a pokračuje
a vykonáva daňové exekučné konanie priamo vo vzťahu k poddlžníkovi daňového dlžníka, teda vo
vzťahu k spoločnosti Domäsko, zablokoval, správca dane zablokoval spoločnosti Domäsko sumu vo
výške zodpovedajúcemu peňažnému plneniu, ktoré bolo postúpené na základe zmlúv o postúpení

pohľadávok, tieto, takže v tomto prípade vlastne vykonáva daňovú exekúciu tak ako keby že sa v tomto
prípade nič nestalo a teda nespravuje sa svojim vlastným názorom. Súčasne žalovaný poukázal aj na
to, že pokiaľ ide o predmet jednotlivých právnych úkonov, teda pohľadávky, tieto pohľadávky zanikli a to
zanikli splnením, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou
Podtatranská hydina, a. s. a spoločnosti ProBiz management, v súčasnosti spoločnosťou Podtatranská,

s. r. o. došlo k postúpeniu týchto pohľadávok, následne tieto pohľadávky boli uspokojené a teda v plnom
rozsahu a teda došlo k zániku týchto pohľadávok. Z uvedeného dôvodu, teda aj v prípade ak by
súd vyslovil právny názor, resp. vyslovil záver, že tieto záver sú v tomto prípade neplatné, tak je
potrebné poukázať na to, že zanikol predmet tohto právneho úkonu a teda nejde, resp. nemôže dôjsť
k prinavráteniu veci do pôvodného stavu, resp. otázka, ako by sa táto situácia riešila. Správca dane má

iné možnosti ako uspokojiť svoju pohľadávku, ako dosiahnuť účel tohto daňového exekučného konania,
teda sám správca dane zablokoval spoločnosti Domäsko finančné prostriedky a okrem toho poukázal
aj na to, že medzi spoločnosťou Domäsko a Podtatranská hydina, a. s. aj potom, ako sa realizovali
predmetnéprávneúkony,pokračovalaobchodnáspoluprácanaďalej,takžeanituniejenaliehavýprávny
záujem na vyslovení neplatnosti týchto právnych úkonov, práve aj z toho dôvodu, že správca dane

má aj iné možnosti ako uspokojiť danú pohľadávku. Zo žaloby nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vyhovieť žalobe, pokiaľ ide o hmotnoprávnu rovinu.

9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Dňa 19.10.2023 bola daňovému subjektu, spoločnosti Domäsko s.r.o. doručená daňová
exekučná výzva zo dňa 03.10.2023 číslo XXXXXXXXX/XXXX, číslo daňového exekučného konania
XXXXXXXXXXXX, v zmysle ktorej daňovému subjektu, spoločnosti Domäsko s.r.o. tunajší správca
dane oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.01.2021 ktorým bolo uložené daňovému

dlžníkovi peňažné plnenie vo výške 168.720,89 Eur, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového
úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.01.2021 ktorým bolo uložené daňovému dlžníkovi
peňažné plnenie vo výške 226.297,87 Eur, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu
Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.01.2021 ktorým bolo uložené daňovému dlžníkovi peňažné
plnenie vo výške 168.594,04 Eur, začal v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné

konanie vydaním rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.09.2023 na vymoženie daňového
nedoplatku vo výške 563.612,80 Eur. Správca dane vyzval daňový subjekt, spoločnosť Domäsko s.r.o.
na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 563.612,80 Eur. Rovnako tunajší správca dane v Daňovej
exekučnej výzve daňový subjekt, spoločnosť Domäsko s.r.o., informoval o skutočnosti, že v prípade
nezaplatenia nedoplatku v lehote 8 dní od doručenia daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný

príkaz na vykonanie daňovej exekúcie daňového subjektu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u
poskytovateľa platobných služieb v zmysle ust. §108 daňového poriadku, a to na peňažné prostriedky
uložené na účte A. B. C., D.. Voči uvedenej daňovej exekučnej výzve spoločnosť Domäsko s.r.o podala
odvolanie.

11. O odvolaní rozhodol nadriadený orgán žalobcu, a to Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán voči odvolaniu spoločnosti Domäsko s.r.o. rozhodnutím zo dňa
21.02.2024, číslo rozhodnutia XXXXXXXXX/XXXX rozhodlo tak, že rozhodnutie žalobcu, a síce daňovú
exekučnú výzvu Daňového úradu Prešov číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.10.2023, ktorou daňovýúradpodľa§91ods.2písm.f)daňovýporiadok,vyzvalnazaplateniedaňovéhonedoplatkuvovýške563
612,80 Eur, dlžníka správcu dane Domäsko s.r.o. potvrdil. Ako vyplýva z odôvodnenia, odvolací orgán
po preskúmaní odvolaním napadnutej daňovej exekučnej výzvy a predloženého spisového materiálu

konštatuje nasledovné. Daňový dlžník Podtatranská hydina a.s. v začatom daňovom exekučnom konaní
a po doručení daňovej exekučnej výzvy, v ktorej mu bol uložený zákaz nakladať s majetkom, ktorý
podlieha daňovej exekúcii, uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok na spoločnosť Podtatranská s.r.o.,
čím došlo k zmene v osobe veriteľa postúpených pohľadávok. O týchto skutočnostiach neinformoval
správcu dane. Daňový dlžník svojim postupom založil predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 110

ods. 12 daňového poriadku. Spoločnosť Domäsko s.r.o. ako poddlžník, ktorému bol uložený generálny
zákaz akokoľvek nakladať s majetkom, na ktorý chcel správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie
a daňovým exekučným príkazom mu bolo prikázané uhradiť splatný záväzok na účet správcu dane,
tento neuhradil. Dlžník správcu dane zaslal správcovi dane svoje vyjadrenie k daňovej exekúcii
spoločnosti Podtatranská s.r.o., ale skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení sa ukázali ako nepravdivé.
Spoločnosť Domäsko s.r.o., po tom, čo jej bolo doručené rozhodnutie o začatí daňového exekučného

konania (21.03.2023) uzatvorila zmluvu o zriadení záložného práva, podľa ktorej predmetom zálohu sú
pohľadávky na všetkých účtoch dlžníka správcu dane.

12. Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 1 odsek 1, 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) ak
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,

podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodný zákonník táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 261 ods. 2 Obchodný zákonník touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 261 ods. 3 Obchodný zákonník na účely odseku 2 subjektom verejného práva
a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

17. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností

strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

18. Podľa § 228 CSP ods. 1 výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán.

19. V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či strana uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich
skutkových tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní

neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kde určitá
právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by takáto skutočnosťbola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdených skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t. j., že ide o ten subjekt (stranu), ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdení.

20. Súd pri vecnom posúdení merita sporu vychádzal prioritne z ustanovenia § 150 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Toto zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to
povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia, povinnosť predložiť skutkové tvrdenia
pravdivo a úplne. Povinnosť tvrdiť „úplné“ je logickým doplnením povinnosti tvrdiť „pravdivo“. Znamená

to, že strana nesmie zamlčať skutkové tvrdenia, o ktorých vie. V tejto súvislosti nie je rozhodné, či
strana sporu úmyselne klamala alebo či bola presvedčená o pravdivosti toho, čo tvrdila (tvrdenia boli
nepravdivé objektívne). Nesplnenie tejto povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti relevantne
tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu
sporu procesnoprávnu sankciu v podobe prehry sporu, čo sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci (pozri
Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C. H. Beck. v Prahe, 2016, s. 569).

21. S bremeno tvrdenia súvisí posúdenie dôkazného bremena, ktoré je súčasťou zisťovania skutkového
stavu a hodnotenia dôkazov (por. Rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS, 400/09), avšak zahŕňa
aj aplikáciu a interpretáciu hypotézy hmotnoprávnej normy, od ktorej sa odvíja rozloženie dôkazného
bremena. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť bremeno ohľadom svojho

tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže
súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Správne rozloženie dôkazného bremena
vedie k vymedzeniu zisťovaných skutočností a je nevyhnutným predpokladom pre správne uplatnenie
zodpovednosti účastníka za neunesenie dôkazného bremena, a tým vedie priamo aj k obsahu výroku
rozhodnutia vo veci samej. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným

bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,
ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (porov.
Števček, M. a kol.: Civilný spor poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 570, 696).

22. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať
ochrany žalobou na plnenie. Medzi účastníkmi musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny

záujem nie je daný ani v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti
má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19.
novembra 2008, sp. zn. X E. XX/XXXX). Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce,

ako táto neistota vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X F. XX/XXXX, časopis Zo súdnej praxe
č. 75/2003). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu

žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná
aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

23. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie) -rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. XXXX XX/XXXX.24. Naliehavý právny záujem zákon priamo nedefinuje, ale ak nevyplýva priamo zo žaloby, súd ho zisťuje
z vyjadrení žalobcu a z jeho celkového postavenia k právnemu vzťahu, ktorého určenia sa domáha.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností,

pričom dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo
práva, v čase rozhodovania súdu, existuje naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku určovacej žalobe
meritórne vyhovieť.

25. Táto určovacia žaloba si vo vzťahu k označenému konaniu žalovaného neplní ani preventívnu
funkciu; nepredstavuje tiež vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu
(ochranu pred konaním žalovaného) a nie je ňou možné ani zabrániť ďalším súdnym konaniam medzi
stranami sporu.

26. Zámerom zákonodarcu bolo podľa § 137 písm. c) CSP o určení, či tu právo je alebo nie je pripustiť
len žaloby o určenie „práva“, teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda
napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa
osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti právneho pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, alebo
výpoveď nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka a ďalšie.

27. Žalobou podľa § 137 d) CSP možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade žalobca nepreukázal, že to vyplýva z osobitného
predpisu (navrhovaný výrok I.).

28. Súd poukazuje na nedostatok naliehavého právneho záujmu, taktiež na to, že tento rozsudok
by nebol záväzný voči ďalšiemu subjektu, ktorý nie je účastníkom konania a to Podtatranská s.r.o..
Určovacia žaloba má kompletne riešiť problém a keďže ďalší subjekt (Podtatranská s.r.o.) nie je
účastníkom konania s poukazom na § 228 ods. 1 CSP (navrhovaný výrok II.), súd žalobu zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP. V spore bol úspešný žalovaný
v rozsahu 100 %, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, nezistiac dôvody
pre aplikáciu § 257 CSP.

30. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Prešov na Krajský súd v Košiciach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1

CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).