Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/168/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7617213853.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. X a 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, zast. JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom
so sídlom Mnoheľova 22, Poprad, proti žalovanému: Urbariát Závadka, pozemkové spoločenstvo „v
likvidácii“, so sídlom Závadka 192, IČO: 42326206, zast. Advokátska kancelária Zátorský s.r.o. so sídlom

Spišská Nová Ves, Limbová 3498/38, pracovisko Štefánikovo nám. 5, Spišská Nová Ves, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Ladislav Zátorský, o určenie neplatnosti uznesení prijatých valnom na
zhromaždení žalovaného dňa 1.4.2017, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu 8C/48/2017-203 zo dňa
18.11.2021 v znení opravného uznesenia 8C/48/2017-254 zo dňa 12.10.2023 Okresného súdu Spišská
Nová Ves

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiadnej

zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením
v znení opravného uznesenia 8C/48/2017-254 zo dňa 12.10.2023 konanie zastavil (I.) a žalobcom v 1.

a 2. rade priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia (II.).

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), keďže žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 19.10.2021 vzali podanú
žalobu v celom rozsahu späť, žiadali konanie zastaviť a priznať im náhradu trov konania z dôvodu,

že žalovaný na svojom zhromaždení konanom dňa 14.4.2018 zrušil všetky sporné uznesenia prijaté
na valnom zhromaždení dňa 1.4.2017, o čom sa žalobcovia dozvedeli na pojednávaní konanom
dňa 9.4.2021 a následne z predloženej notárskej zápisnice sp. zn. 2N 146/2018 zo dňa 16.5.2018.
Dôvodili tým, že žalovaný prostredníctvom svojich orgánov a predsedajúceho F. G. aj v danom prípade
opakovane v rozpore so stanovami konali protiprávne, v rozpore so schváleným programom napriek
tomu, že jeho predmetom nebol žiadny bod týkajúci sa zmeny právnej formy pozemkového spoločenstva

na družstvo, uznesením č. 9 písm. a), valné zhromaždenie vzalo na vedomie informáciu výboru o
zamietnutí registrácie družstva do obchodného registra, avšak bez uvedenia akýchkoľvek relevantných
skutočností o nedodržaní zákonných podmienok, čo potvrdzuje aj druhá časť tohto uznesenia, kde
sa schvaľuje rozhodnutie výboru nepokračovať v jeho registrácii, a to využitím ďalších právnych
krokov, avšak v čase zasadnutia zhromaždenia výbor nedisponoval žiadnymi opravnými prostriedkami
vzhľadom na uplynutie zákonných lehôt na podanie námietok. Z uznesenia č. 9 písm. b) vyplýva, že

zhromaždenie zrušilo platnosť všetkých uznesení prijatých dňa 1.4.2017. Žalobcovia mali za to, že
toto rozhodnutie jednoznačne potvrdilo oprávnenosť a zákonnosť podanej žaloby a preukazuje, žeorgány žalovaného pozemkového spoločenstva konali v rozpore so zákonom a vlastnými stanovami.
Konštatovali v tejto súvislosti, že bolo povinnosťou žalovaného ihneď po vyhotovení tejto notárskej
zápisniceužvmáji2018oznámiťsúdutakzásadnéprávneskutočnosti,nazákladektorýchbyžalobcovia

vzali žalobu späť, ktoré ale súdu neoznámili a žalobcovia považovali konanie žalovaného za účelové,
pretože dňa 24.11.2017 podal žalobca F. G. žalobu proti pozemkovému spoločenstvu Urbariát Závadka,
ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení konanom dňa 18.1.2014.
Existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 2C/109/2017-173 zo
dňa 24.10.2019 žalovaný oznámil až v roku 2020, čiže v čase, keď sa procesné strany vyjadrili k

svojim jednotlivým podaniam a bol predpoklad vytýčenia termínu pojednávania vo veci samej. Z dôvodu
neúspešnej zmeny právnej formy orgány pozemkového spoločenstva žalovaného tolerovali žalobcovi F.
G. rozšírenie podanej žaloby aj o zrušenie pozemkového spoločenstva, aby právoplatnosťou rozsudku
2C/109/2017-173 zo dňa 24.10.2019 ku dňu 11.11.2019 mohli následne pristúpiť k likvidácii tohto
právneho subjektu. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP na podklade zistenia, že žalovaný svojim správaním procesne zavinil zastavenie

konania, keďže na zhromaždení konanom dňa 14.4.2018 zrušil všetky sporné uznesenia prijaté dňa
1.4.2017, čím odpadol predmet konania vo veci, pričom túto skutočnosť vedome zamlčal, žalovaný
teda už od 14.4.2018 minimálne do 24.10.2019 mal vedomosť, že predmet konania zanikol a o tejto
skutočnosti súd ani žalobcov neinformoval, preto vzhľadom na uvedené správanie žalovaného súd
priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému,

pričom súd nevzal do úvahy, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 2C/109/2017 zo dňa
24.10.2019 došlo k zrušeniu žalovaného.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil a priznal
žalovanému náhradu trov v plnom rozsahu, alternatívne ho v tomto výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní sa nestotožnil s bodom 10. odôvodnenia rozsudku dôvodiac,
že na zhromaždení konanom dňa 14.4.2018 sa uznesením č. 9 nezrušili všetky sporné uznesenia,

ale len uznesenia č. 8 až 10, 11, 15 a 16, ktorých spornosť nenamietal ani on sám, čoho dôkazom
je pojednávanie zo dňa 13.11.2017, na ktorom jeho právny zástupca uznal vady týchto uznesení. Vo
vzťahu k uvedeným uzneseniam žalovaný uviedol, že predložením dôkazu z obchodného registra na
pojednávaní dňa 3.11.2017, ktorým došlo k odmietnutiu vykonania zápisu družstva (všetky sporné
uznesenia sa týkali vzniku družstva), pominul naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení

týkajúcich sa vzniku družstva. Ostatné uznesenia ostali aj naďalej sporné, a preto neplatí paušálny záver
súdu, že podanie žaloby bolo oprávnené. Akcentoval v tejto súvislosti, že nemal potrebu informovať súd
o zrušení týchto uznesení, ktorých vadu sám uznal dňa 13.11.2017, naopak žalobcovia museli vedieť
o valnom zhromaždení aj skôr, keďže dokumenty týkajúce sa Urbariátu sa odjakživa zverejňovali na
webovom sídle Obce Závadka v priečinku Urbariát, naviac zápisnica z tohto valného zhromaždenia bola

zaslaná na zverejnenie dňa 20.5.2018, preto je žalovaný toho názoru, že už v roku 2018 žalobcovia
museli, resp. mali vedieť konanom valnom zhromaždení a jeho záveroch. Žalovaný zastával názor,
že žalobcovia zavinili trovy konania okrem iného aj tým, že v čase podania žaloby vedeli, resp. mohli
vedieť, že v budúcnosti sa bude riešiť samotná existencia spoločenstva, a teda môže dôjsť k situácii,
ktorá nastala. Poukázal na upovedomenie Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 19.9.2014

a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 5C/103/2014 (bod 30 odôvodnenia). Žalobcovia
preto nemôžu viniť žalovaného za to, že v inom konaní došlo k zrušeniu pozemkového spoločenstva,
čo má za následok, že na tomto konaní stratili právny záujem a aj napriek tomu trvali na podanej
žalobe. Za ďalšie okamihy, ktoré mohli viesť žalobcov k späťvzatiu žaloby, označil aj konanie vedené na
Okresnom súde Spišská Nová Ves č.k. 1C/43/2017, ktorého stranou bol aj žalobca v 2. rade, v ktorom

žalovaný poukázal na bod 30 odôvodnenia rozsudku 5C/103/2014 a podanie žalovaného v tomto
konaní z novembra 2019, kde upozornil na skutočnosti z konania 2C/109/2017, a teda na zrušenie
pozemkovéhospoločenstva,ajnapriektomusažalobcoviarozhodlinaďalejpokračovaťvkonaní,zotrvali
na podanej žalobe aj počas pojednávania 5.5.2021 a umožnili, aby sa konalo aj ďalšie pojednávanie
dňa 14.7.2021. Žalobcovia zobrali žalobu späť až pred pojednávaním, ktoré sa malo konať 26.10.2021,

ktoré by sa podľa názoru žalovaného uskutočnilo, keby v konaní Okresného súdu Spišská Nová
Ves 1C/43/2017 nedošlo k opätovnému priznaniu plnej náhrady trov konania žalovanému, čo mohlo
motivovať žalobcov k späťvzatiu žaloby.4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrvali na svojich tvrdeniach týkajúcich sa
dôvodnosti podanej žaloby a na tvrdení, že o dôvode na späťvzatie žaloby sa dozvedeli z prednesu
právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 5.5.2021, ktorý notársku zápisnicu zo zasadnutia

pozemkového spoločenstva, ktorým sa zrušili sporné uznesenia, doručil súdu až 17.5.2021. Tvrdenia
žalovaného o tom, že oni zavinili trovy zastaveného konania, lebo v čase podania žaloby vedeli,
resp. mohli vedieť, že v budúcnosti sa bude riešiť otázka samotnej existencie spoločenstva, a teda
môže dôjsť k situácii, ktorá nastala, žalobcovia odmietli ako absurdné. V tejto súvislosti akcentovali,
že F. G. podal žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení konanom v dňoch

18.1.2014 až 24.11.2017 a poukázali na konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves 2C/109/2017,
vktorombolvyhlásenýrozsudokaždňa24.10.2019po27mesiacochdokazovania.Vneposlednomrade
poukázali na porušovanie povinností predsedu žalovaného pozemkového spoločenstva, ktorý konal
v rozpore s vlastnými stanovami. Argumentovali aj tým, že podľa ust. § 149, § 167 ods. 2 CSP vznikla
žalovanému povinnosť dňom 24.10.2019, kedy bol vyhlásený rozsudok o.i. o zrušení pozemkového
spoločenstva, túto skutočnosť oznámiť súdu. Mali za to, že nedoručením tohto oznámenia žalovaný

porušil základné práva žalobcov, ktorí sú členmi pozemkového spoločenstva. Neobjektívnosť orgánov
pozemkového spoločenstva vzhliadli aj v neochote zverejňovať na webovej stránke každú zápisnicu
z konaného zhromaždenia pozemkového spoločenstva spolu so všetkými dokladmi. Namietali, že F.
G. podanú žalobu v konaní 2C/109/2017 rozšíril o zrušenie pozemkového spoločenstva až koncom
roka 2018, hoci o tak závažnej skutočnosti musí podľa čl. 7 ods. 2 písm. i) stanov najprv rozhodnúť

zhromaždenie pozemkového spoločenstva. Upozornili tiež na utajovanie tohto procesného úkonu
a zastreté informovanie členov pozemkového spoločenstva zúčastnených na zhromaždení konanom
dňa 14.4.2018, čo potvrdzuje obsah notárskej zápisnice, v ktorej nie je zmienka o podanej žalobe.
O prebiehajúcom spore podal predseda strohú a zastretú informáciu až na zhromaždení konanom
18.5.2019. V závere skonštatovali, že nehospodárnosť tohto konania bola zavinená štatutárnymi

orgánmi žalovaného, ktorí o zrušení sporných uznesení zhromaždenia informovali súd a žalobcov až na
pojednávaní 5.5.2021. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako zákonné
a vecne správne a priznal im náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalovaný v odvolacej replike opakovane poukázal na to, že nedošlo k zrušeniu všetkých uznesení

prijatých na zhromaždení pozemkového spoločenstva dňa 1.4.2017, ale len uznesení č. 8 až 10, 11,
15 a 16 a ostatné uznesenia ostali naďalej sporné, ako aj na skutočnosť, že na pojednávaní dňa
13.11.2017 uznal vadu uznesení, ktoré boli následne zrušené, a preto tieto už nemohli byť naďalej
sporné. Rovnako zotrval na tvrdení, že zápisnica z valného zhromaždenia bola riadne zverejnená na
webovom sídle Obce Závadku v priečinku Urbariát prakticky do cca 1 mesiaca od konania samotného

zhromaždenia (20.5.2018), o čom boli žalobcovia oboznámení v sprievodných listoch, a preto ich obrana
o tom, že o zrušení uznesení sa dozvedeli až 5.5.2021 z prednesu právneho zástupcu žalovaného,
nemôže obstáť. Žalovaného tiež nemožno viniť zo zastavenia tohto konania z dôvodu straty naliehavého
právneho záujmu, ak došlo k zrušeniu pozemkového spoločenstva v inom konaní. Podľa názoru
žalovaného bolo možné predvídať, že v budúcnosti dôjde k namietaniu prvotného ustanovujúceho

valnéhozhromaždenia,prípadneajkzrušeniupozemkovéhospoločenstva.Poukázalvtejtosúvislostina
list Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves 5C/103/2014,
ale aj na priebeh valného zhromaždenia konaného dňa 18.1.2014. To, že v konaní č.k. 2C/109/2017
žalobca F. G. podal žalobu 24.11.2017, podľa jeho názoru nemení nič na tom, že v pochybnostiach
s ustanovujúcim valným zhromaždením bol uzrozumený nielen právny zástupca žalobcov, ale aj

samotní žalobcovia ešte pred začatím tohto konania. Opakovane tiež poukázal na to, že na zrušenie
pozemkového spoločenstva upozornil súd v návrhu na zastavenie konania zo dňa 29.11.2019.

6. Uznesenie vo výroku o zastavení konania (I.) nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

7.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
(§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 a 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§§355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok v zmysle § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a nie sú podmienky na potvrdenie
uznesenia (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie v napadnutej časti (§ 389), a preto odvolací súd uzneseniev znení opravného uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak,
že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku pri náhrade trov zastaveného konania sa
vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Právna teória

a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie za zastavenie konania v zmysle cit. ustanovenia je
potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej
prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie

Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01 alebo I.ÚS 469/04), a zároveň tiež komplexne a extenzívne
v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý
svoj dlh splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby.
Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok
konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým zistené, či

bola žaloba podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre
späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto
dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu
sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná
strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a

tým zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej
strane trovy konania [Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016,
str. 933 - 935].

10. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nevychádzal dôsledne

z uvedených zásad a nevyhodnotil správnym spôsobom relevantné skutkové okolnosti a procesnú
zodpovednosť strán za zastavenie konania, pričom nesprávne interpretoval ust. § 256 ods. 1 CSP, pokiaľ
dospelkzáveru,žezastaveniekonaniaprocesnezavinilvýlučnežalovaný,sktorýmzáveromsaodvolací
súd nemohol stotožniť. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní zistené skutočnosti neodôvodňujú
záver, že zastavenie konania zavinil svojim správaním iba žalovaný a z tohto dôvodu právo na náhradu

trov konania by malo vzniknúť žalobcom. Súd prvej inštancie tento záver vyvodil na podklade zistenia,
že žalovaný na zhromaždení konanom dňa 14.4.2018 zrušil všetky sporné uznesenia, čím odpadol
predmet tohto konania, pričom žalovaný mal vedomosť minimálne do 24.10.2019 o tom, že predmet
konania zanikol a o tejto skutočnosti súd ani žalobcov neinformoval. Žalovaný v podanom odvolaní
celkom dôvodne namieta, že na valnom zhromaždení konanom dňa 14.4.2018 nedošlo k zrušeniu

všetkých sporných uznesení, ktoré sú predmetom tohto konania, ale len uznesení týkajúcich sa zmeny
právnej formy, a to uznesenia č. 8 (zmena právnej formy), č. 9 (stanovy), č. XX (prenájom spoločnej
nehnuteľnosti), č. 10 (voľba orgánov družstva), č. 11 (registrácia družstva), č. 15 (nedeliteľný fond
družstva a členský vklad), tak ako to vyplýva aj z uznesenia č. 9 v Notárskej zápisnici sp. zn. N 146/2018,
Nz 15550/2018, NCRls 15919/2018 spísanej na Notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi notárom JUDr.

Ľubomírom Ondovom dňa 16.5.2018. Žalobcovia v žalobe žiadali určiť neplatnosť uznesení valného
zhromaždenia Urbariátu Závadka pod č. 8, 9, 10, 11, 13, 14 a 15, po upresnení podaním doručeným
súdu dňa 11.10.2017 (č.l. 81 spisu) žiadali určiť neplatnosť uznesení pod č. 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14,
15, 16 a 17. Žalobcovia žiadali určiť neplatnosť uznesení, ktoré je možné začleniť do troch skupín, a to:
uznesenia procedurálneho charakteru, ktoré nezakladajú práva ani povinnosti členom pozemkového

spoločenstva (4, 5, 6, 7 a 14). Ďalšou skupinou sú uznesenia týkajúce sa transformácie pozemkového
spoločenstva na družstvo (8, 9, 10, 11, 15 a 16), ktoré boli následne žalovaným na valnom zhromaždení
konanomdňa14.4.2018zrušenéaposlednouskupinousúuzneseniatýkajúcesaprevodunehnuteľností
(13 a 17), ktoré ostali aj naďalej spornými. Podanú žalobu vzali späť aj v časti napadnutých uznesení
týkajúcich sa prevodu nehnuteľností, a to bez uvedenia dôvodu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu

ohľadne tejto časti je procesné zavinenie na zastavení konania na strane žalobcov a nemožno ho pričítať
na ťarchu žalovanému, ktorý svojim správaním nevyvolal (nezavinil) nevyhnutnosť späťvzatia žaloby
v tejto časti.11. Odvolacie námietky žalovaného, že žalobcovia mali v čase podania žaloby predpokladať, že v
budúcnosti sa bude riešiť otázka samotnej existencie spoločenstva, a teda môže dôjsť k situácii,
že odpadne naliehavý právny záujem na podaní žaloby právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu

Spišská Nová Ves 2C/109/2017-173 zo dňa 24.10.2019, ktorým bolo zrušené pozemkové spoločenstvo
spätne ku dňu 10.2.2014, nie sú opodstatnené. Žalobcovia správne postupovali v zmysle zásady
„vigilantibus scripta sunt“, ak podali žalobu o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia chrániac
si svoje práva, pričom podanie žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP nie je podmienené existenciou
naliehavého právneho záujmu tak ako je to potrebné podľa § 137 ods. c) CSP v prípade žaloby o určenie

práva. Prípustnosť podanej žaloby o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia pozemkového
spoločenstva totiž vyplýva z osobitného predpisu - ust. § 15 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Odvolací súd akcentuje v tejto súvislosti,
že pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania sa zavinenie na zastavení konania posudzuje
v procesnom zmysle a nemožno ho posudzovať so zreteľom na predpokladaný meritórny výsledok
sporu, resp. zaoberať sa hmotnoprávnou stránkou veci, čo je neprípustné. Žalovaný preto nedôvodne

argumentuje procesnou neprípustnosťou podanej určovacej žaloby, neuznával porušenie práv žalobcov
a nemal snahu situáciu riešiť zmiernou cestou bez zbytočného navyšovania vzniknutých súdnych trov,
čím sa taktiež žalovaný pričinil na vzniku a trvaní sporu. V kontexte odvolacej argumentácie žalovaného
odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 577/2018-40 zo dňa 15.4.2020,
v zmysle ktorého „účastník konania, ktorý svojim protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí

brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy
konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti“.

12. Vzhľadom na uvedené v okolnostiach danej veci, dôvodov späťvzatia žaloby a predchádzajúceho
správania strán sporu a so zreteľom na pričinenie sa oboch strán na vzniku a trvaní sporu podľa názoru

odvolacieho súdu je zjavné zavinenie, resp. procesná zodpovednosť za zastavenie konania nielen na
strane žalovaného, ale i na strane žalobcov, ktorí podanú žalobu v časti napadnutých uznesení vzali
späť bez akéhokoľvek dôvodu, čím procesne zavinili zastavenie konania v tejto časti, preto odvolací
súd v danej situácii považuje za správne a spravodlivé nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žiadnej zo sporových strán. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 388 CSP uznesenie v znení

opravného uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania zmenil tak, že podľa ust. § 256 ods. 1
CSP s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie nepriznal.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP.

V odvolacom konaní mali strany sporu čiastočný úspech, preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.