Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 11, 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-2T/54/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622010151
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Vigaš

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3622010151.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej

veciobžalovanéhoA.B.,preskutokvobžalobeprávnekvalifikovanýakoprečinneoprávnenénakladanie
s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2023 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Partizánskom,trvalebytomB.,C.XXX/XX,spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryPartizánske
č.k. Pv 77/21/3305-57 zo dňa 05.08.2022, doručenej dňa 05.08.2022 pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., na skutkovom
základe, že obžalovaný v dobe asi od mesiaca september 2020 do presne nezistenej doby roku 2020

v katastrálnom území obce D. na parcelách č. XXXX a XXXX, zapísaných ako parcely registra C na
liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie D., ktorých je vlastníkom v spoluvlastníckom podiele
1/1, a čiastočne aj na parcelu č. XXXX, zapísanú ako parcela registra C na liste vlastníctva č. XXXX,
pre katastrálne územie D., ktorú spravuje Slovenský pozemkový fond, bez súhlasu Okresného úradu,
odboru starostlivosti o životné prostredie v Trenčíne ako príslušného orgánu štátnej správy odpadového
hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) a § 107 písm. u) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase

spáchania skutku, naviezol na vyhotovenie prístupovej cesty do lesného porastu stavebné odpady spolu
v objemovom množstve 991 m?, konkrétne stavebné odpady, ktoré sú podľa Vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2019 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov,
zaradené pod č. 17 03 02 Bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01 v množstve 290 m? a pod č.
17 01 07 Zmesi betónu, tehál škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 v
množstve 701 m?, čím tento odpad uložil na inom mieste ako na mieste, na to určenom a týmto konaním
porušil ustanovenia § 12 ods. 1 a § 13 písm. a) zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku, a teda

neoprávnene nakladal s odpadmi v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v rozsahu
86.955,12-€, pričom táto suma predstavuje rozsah nákladov potrebných na zabezpečenie zhodnotenia
alebo zneškodnenia neoprávnene uložených odpadov a uvedenie životného prostredia do predošlého
stavu, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 05.08.2022 pod Pv
77/21/3305-57, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa
§ 302 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., po jej preskúmaní, samosudca vydal uznesenie č.k. 2T/54/2022-293 z

15.02.2023, ktorým podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s použitím
§ 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavil trestné stíhanie obvineného, pretože skutok nie je trestným činom
a nie je ani dôvod na postúpenie veci.Po podaní sťažnosti prokurátorom súd konajúci o sťažnosti uznesením č.k. 2To/30/2023-304 z
30.05.2023 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení trestného stíhania a uložil, aby súd konal
a rozhodol. Sťažnostný súd dospel k právnemu záveru, že bez vykonania dokazovania na hlavnom

pojednávaní, výsluchu znalkyne, s ktorej závermi sa súd prvého stupňa nestotožnil, nemožno riadne
objasniť skutkový stav a ten právne odôvodniť. Súdu prvého stupňa nariadil vypočuť obvineného,
poškodeného, znalkyňu, zástupcu Obce Skačany k vypracovanému rozhodnutiu o dodatočnom povolení
stavby a E. F. A., ktorá vypracovala projektovú dokumentáciu ako autorizovaný stavebný inžinier a
následne vec posúdiť podľa príslušných právnych predpisov.

Súd nariadil hlavné pojednávanie. Po prednesení obžaloby po poučení podľa § 257 ods. 1, 5 a 8 Tr. por.,
sa obžalovaný k obžalobe na výzvu podľa § 257 ods. 1 vyjadril tak, že je nevinný.

Súdnahlavnompojednávanívýsluchomobžalovaného,poškodeného-zástupcuOÚodborstarostlivosti
o životné prostredie E. G. H., znalkyne Ing. Jaroslavy Gažovej, svedkov E. F. A., E. F. I., prečítaním

znaleckého posudku Ing. Mateja Sýkoru a listinných dôkazov zistil tento skutkový stav rozhodný pre
vec samu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypovedať bude až po výsluchu svedkov a znalkyne.
Na to na návrh prokurátora bola podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná výpoveď obžalovaného z

prípravného konania zo dňa 15.06.2022. V prípravnom konaní uviedol, že k vybudovaniu cesty pristúpil
najmä z toho dôvodu, že v prípade prudkých dažďov dochádzalo k splavovaniu tejto prístupovej cesty,
chcel uľahčiť prístup dol lesa aj protipožiarnej technike. Nemal vedomosť o tom, e by konal v rozpore s
právomživotnéhoprostredia.Cestabolabudovanániekedyvroku2020.Onnatopoužilrecyklát.Použitý
objem materiálu je určite nižší ako vypočítal znalec, nakupoval ho v hradišti v kameňolome. Bitumenovú

zmesmalzvyfrézovanejcestydruhejtriedymedziobcamiNávojovceaHradište,firma,ktorátorobilamu
dovolila si materiál vziať. Tehly a betón na základ cesty tiež podobne získal. Navezených bolo maximálne
za 50-60 nákladných aut nie 170, akoby to vychádzalo zo znaleckého posudku.

Na hlavnom pojednávaní, po výsluchoch znalkyne, svedkov a poškodeného uviedol, že k vybudovaniu

lesnej cesty pristúpil preto, že bola často zaplavovaná, zosúvala sa, jej vybudovanie sprístupňovalo jeho
pozemok aj požiarnej technike. Na danom mieste bola predtým vychodená, hlinito štrková cesta, kade
chodili aj traktory, v lese bol častý pohyb osôb, znižoval tak riziko škôd v prípade požiaru. On si nebol
vedomý, že zhutnením cesty porušuje zákon, alebo by ohrozoval životné prostredie. Podľa neho objem
navezeného materiálu bol nižší ako uviedol znalec. On pri výstavbe využil aj recyklát. Potom novembri

2022 zabezpečil certifikovanú osobu na zhodnotenie odpadu s mobilným zariadením, opäť sa bagrom
dala časť materiálu z cesty na kopy, strojom zrecyklovala a ostala na kopách. Obžalovaný je podnikateľ,
obchoduje s drevom. Je slobodný, má jedno dieťa.

Zástupca poškodeného E. G. H. na hlavnom pojednávaní neuplatnila nárok na náhradu škody. Uviedla,

že o navážke sa dozvedela až keď bola zavolaná na výsluch. Navážky možno robiť len so súhlasom
okresného úradu, pričom dôležité je aj to, či ju realizuje fyzická alebo právnická osoba. Obžalovaný
nemal súhlas ani na spätné zasypávanie, taký súhlas nemožno dať ani dodatočne. Ak sa má na
stavbu použiť odpad, tak vždy so súhlasom orgánu štátnej správy v oblasti životného prostredia.
Okresný úrad si nárok na náhradu škody neuplatňoval, lebo mu zatiaľ nevznikli žiadne výdavky. Na

otázku obhajoby, či bolo poškodené životné prostredie nevedela odpovedať. Oni sa v stavebnom konaní
vyjadrujú k odpadom vzniknutým stavebnou činnosťou pri výstavbe. Podľa svedkyne otázku, či ide o
spätné zasypávanie by mal zodpovedať stavebný úrad. Ak sa spätne zasypáva nie na mieste vzniku
stavebného odpadu, tak je potrebný súhlas, pričom ako fyzická osoba ho mohol získať len na výkopovú
zeminu.

Súd vo veci vypočul znalkyňu Ing. Jaroslavu Gažovú, znalkyňu z odboru Ochrana životného prostredia,
odvetvie: Priemyselný a komunálny odpad, Odhad škôd na životnom prostredí. Znalkyňa trvá na
záveroch znaleckého posudku, ktoré predniesla. Uviedla, že sa nezúčastnila ohliadky, vychádzala
z predložených podkladov od vyšetrovateľa, geodeta a sprievodnej fotodokumentácie. Uviedla, že

materiál na mieste na daných plochách obsahoval aj nepodrvený materiál, bola tam stavebná sutina,
betón, škridle, no videla tam aj armatúry a plasty, podľa nej materiál neprešiel triedením, no odpad
zatriedila ako v posudku a iný materiál nebol dôvodom iného zatriedenia, označila ho ako zmes podľa
zloženia. Podľa nej je bitúmenová drť odpadom. Nikde v sondách nebolo zistené, že by išlo o recyklát,sondami sa zistil aj objem. Mobilné zariadenie na recykláciu by aj v prípade, že by bolo na mieste použité
nič nezmenilo, lebo nešlo o miesto vzniku odpadu. Obžalovaný totiž nemal súhlas na zber odpadu ani
jeho použitie. Podľa znalkyne bol odpad použitý na spätné zasypávanie, čo je podľa § 3 ods. 20 zákona

o odpadoch činnosť zhodnocovania odpadu, pri ktorej sa vhodný odpad, ktorý nie je nebezpečný,
používa na účely rekultivácie vo vyťažených oblastiach alebo na technické účely pri terénnych úpravách.
Podľa znalkyne ide o terénne úpravy. Na mieste nebol zistený nejaký zápach, nebol použitý nebezpečný
odpad podľa podkladov, ktoré mala k dispozícii, musel by byť urobený geologický prieskum. Podľa
znalkyne na hypotetickú otázku, aký je rozdiel z hľadiska odpadov medzi stavbou domu a cesty bez

stavebného povolenia, uviedla, že vplyv na životné prostredie. No tiež uviedla, že zrejme nedošlo k
porušeniubiotopov.Onasamôževyjadriťlenkuškodezpohľaduodpadovéhohospodárstva,pokiaľideo
ekologickú ujmu, tú by musel vyčísliť znalec v oblasti ochrany prírody. Uviedla, že stavebný odpad môže
byť pri výstavbe použitý, no musí byť zhodnotený, mať certifikát. Bitúmenová drť nie je podľa znalkyne
inertný odpad aj keď sa používa na výstavbu ciest. Rovnako uviedla, že výkopová zemina na mieste
výkopu nie je odpadom, no ak je umiestnená inde, tak odpadom je. Príprava na opätovné použitie ako

ju definuje zákon o odpadoch sa podľa znalkyne táka elektro odpadu - opravu elektrického zariadenia.

Zo znaleckého posudku č. 44/2021 zo dňa 28.01.2022 na č..l. 155-213 vyplýva, že pri obhliadke miesta
činu boli dňa 12.04.2021 na mieste nájdené odpady v zmysle Katalógu odpadov v kategórii ostatný
odpad a to zaradené pod č. 17 03 02 Bitúmenové zmesi iné ako uvedené v 17 03 01 v množstve 290 m?

a pod č. 17 01 07 Zmesi betónu, tehál škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené v 17
01 06 v množstve 701 m?, a to tak, že išlo 1/ samostatnú navážku drveného asfaltu v množstve 77 m?
(kód 17 03 02), 2/navážka -plocha č. 1 - bitúmenová drť 213 m? (kód 17 03 02), 3/navážka - plocha č. 2 -
Drvené tehly, panely, betón, asfalt, mramor, kachličky 474 m? (kód 17 01 07), 4/ navážka - plocha č. 3 -
tehly, betón, porobetón 30 m? (kód 17 01 07), 5/ navážka -plocha č. 4 - bitúmenová drť, tehly, betónová

drť, plasty, železobetónová armatúra 22 m? (kód 17 01 07), 6/ navážka -plocha č. 5 - stavebná drť, tehly,
betónová drť 6 m? (kód 17 01 07), položka 7/ navážka -plocha č. 6 - drvený betón, tehly, škridle, plasty,
keramika, mramor 158 m? (kód 17 01 07), položka 8/ navážka - plocha č. 6 - drvený betón, tehly, škridle,
plasty, keramika, mramor 11 m? (kód 17 01 07). Časť stavebných odpadov bola voľne zhromaždená na
pozemku a časť bola už použitá a uložená pri výstavbe cesty. Znalkyňa vyčíslila výšku nákladov, ktorá je

potrebná na uvedenie životného prostredia do predošlého stavu, tzn odstránenie stavebných odpadov
z miesta ich uloženia s prepravou k oprávnenej organizácii na zhodnotenie a táto bola vyčíslená na
86955,12-€ s DPH.

Súd zo súhlasom obžalovaného, obhajoby a prokurátora podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery

znaleckého posudku znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie Geodézia, Ing. Mateja Sýkoru č.
6/2021 na č.l. 137-148. Ten sa dňa 12.04.2021 osobne zúčastnil obhliadky na mieste samom. Merané
skládkyrozdelilna8samostatnýchskládok.Skládkudrvenéhoasfaltuaplochy1až7,ktorésúzachytené
aj v grafickej prílohe. Skládka drveného asfaltu sa nachádza celá na KN-C pozemku č. XXXX v k.ú.
D., plocha č. 1 navážky odpadu sa nachádza na KN-C pozemku č. XXXX, XXXX a čiastočne aj na p.č.

XXXX v k.ú. D.. Plocha č. 2 navážky odpadu sa nachádza na KN-C pozemku č. XXXX, XXXX a násyp
tejto navážky zasahuje aj do KN-C p.č. XXXX v k.ú. D.. Plochy č. 3 až č. 7 navážok odpadu sa celé
nachádzajú na KN-C pozemku č. XXXX. Na Skládke drveného asfaltu sa nachádza 77m3 odpadov na
ploche 124m2, na ploche č. 1 je 213 m3 odpadov na ploche 558 m2, na ploche č. 2 je 474 m3 odpadov
na ploche 420m2, na ploche č. 3 je 30 m3 odpadov na ploche 91 m2, na ploche č. 4 je 22m3 odpadov,

ktoré sú na ploche 92 m2, na ploche č. 5 je 6m3 odpadov, ktoré sú na ploche 31 m2, na ploche č. 6 je
158 m3 odpadov, ktoré sú na ploche 750 m2, na ploche č. 7 je 11 m3 odpadov, ktoré sú na ploche 57
m2. Podľa grafickej prílohy zamerania plocha č. 1 zasahuje parcelu KN-C p.č. XXXX nepatrne v časti
zalomenia zákruty.

Svedkyňa E. F. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je povolaním inžinierka v oblasti konštrukcií
dopravných stavieb. Vypracovala projekt na danú lesnú cestu, pričom zadávateľ, ktorý za ňou bol, bola
iná osoba ako obžalovaný. Išlo o lesnú prístupovú komunikáciu na účely súkromné, nie pre verejnosť.
Mala slúžiť účelom na občasné používanie a aj pre vozidlá. Ona dostala ako podklad zameranie od
geodeta, na mieste samom nebola. Pokiaľ ide o vhodnosť použitých materiálov na výstavbu, tie musia

byť zdravotne nezávadné, musia zabezpečiť únosnosť, používané sú pre vrstvy rôzne štrkodrvy, môže
byť použitý aj recyklát, čo je pevný materiál, napríklad aj asfaltová drť, musí byť bezpečný. Ona nemá
vedomosť o tom, že by bol použitý nevhodný materiál, no ona vypracovala len projektovú dokumentáciu.
Rozdrvený asfalt sa používa aj ako podkladová aj obrusná vrstva. Lesná cesta je povahou dopravnástavba. Výstavbu cesty nemožno považovať za spätné zasypávanie, spätnými zásypmi sú napríklad
úpravy okolia cesty, bočné úpravy. Materiály musia byť certifikované.

Z prečítaného projektu stavby lesná cesta v k.ú. D. na parc. č. XXXX a XXXX, vypracovaného
spol. značenie.sk, s.r.o., konkrétne E. F. A. pre objednávateľa - obžalovaného, na č.l. 42-54 ide o
cestu výškovo napojenú na cestu II/579. Navrhovaná prístupová komunikácia má slúžiť len pre účely
vlastníka a pre prípadný vjazd zložiek záchrannej pomoci, širokej verejnosti nebude umožnený vstup.
Komunikácia bude uzatvorená rampou. V časti popisujúce materiálové vyhotovenie má byť pre asfaltový

vjazd použitý Asfaltový betón AC 11 a AC 16, mechanicky spevnené kamenivo, štrkodrva a zemná pláň.
Návrh cesty je robený pre triedu dopravného zaťaženia TDZ VI - cesta III. triedy, účelová komunikácia.
Materiálové vyhotovenie lestnej cesty je z vibrovaného štrku vo vrstve 150 mm, štrkodrvy 150 mm,
recyklát 210 mm, mechanicky spevnenej zeminy 100 mm. Navrhnuté konštrukčné materiály je potrebné
okamžite po ich uložení intenzívne hutniť aby dosiahli požadované parametre. V časti 7. - odpadové
hospodárstvo rieši odpady vznikajúce v rozsahu navrhovanej objektovej skladby a nakladanie s nimi.

Svedok E. F. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako referent konal vo veci konania o dodatočnom
povolení stavby lesnej cesty - stavebníka, ktorým bol obžalovaný. Má v kompetencii stavebné konanie,
kolaudácie stavieb resp. iné konania v rámci stavebného zákona. Obec Skačany požiadala spoločný
stavebný úrad o štátny stavebný dohľad. Ten bol na mieste samom vykonaný dňa 24.08.2021, bolo

potvrdené podozrenie, že stavebník buduje prístupovú cestu. Boli na mieste badateľné výkopové práce,
materiál, ktorý bol neskôr kvalifikovaný ako stavebný odpad. On sa ešte pri svojej práci nestretol s
tým, že by stavebný úrad pokračoval hneď výzvami k odstráneniu stavby, pretože stavbu, ak nie je v
rozpore s verejným záujmom, tak dodatočne povoliť možno. Takto sa aj postupovalo a rozhodnutie bolo
vydané. Uviedol, že za to, aký materiál je použitý na stavbu zodpovedá projektant až v kolaudačnom

konaní sa preukazuje certifikát o použitom materiáli. Nepreukázanie dokladov o použitom materiáli je
dôvod neskolaudovania stavby, no použité, množstvá oni neskúmajú. Certifikovaný stavebný dozor
zodpovedá, ak by nebol použitý vhodný materiál, tiež projektant. Kolaudačné konanie sa v tomto prípade
ešte ani nezačalo. Stavebné povolenie nemá časové obmedzenie, je ukončené len kolaudáciou, alebo
späťvzatím návrhu. Ak by stavebník nezachoval lehotu na uskutočnenie stavby, bude vyzvaný na jej

dokončenie a určená na to lehota, ak ju nesplní dopustí sa priestupku. Obžalovaný porušil stavebný
zákon,pretožezačalzhotovovaťstavbubezstavebnéhopovolenia,nevieakototokonanieskončilo,lebo
ho vedie obec. Rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby možno vydať, ak neboli ohrozené záujmy
a je v súlade s územným plánom.

Podľa fotodokumentácie na č.l. 3-22 je badateľná navážka v lesnom poraste v podobe cesty, pričom
na mieste je aj uložená označená guľatina. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. územie D. ide o parcely č.
XXXX a XXXX vo vlastníctve obžalovaného.

Podľa zápisnice o obhliadke miesta činu vyhotovenej dňa 12.04.2021, fotodokumentácie, plánu

č.l. 110-128, bola zdokumentovaná cesta v lesnom poraste OPAK, je badateľné cestné teleso, viac
stavebných vrstiev, ide od pohľadu o nedokončenú stavbu, badateľné je použitie stavebnej sute, zmesi
tehál, betónu, postup zamerania - sondy, tiež že miestami sú stopové množstvá aj iných materiálov
- na fotografii jpg 33 kus elektrického kábla, na jpg 28 zrejme pokrčená PET fľaša, JPG 23 kúsok
pravdepodobne handry alebo plastu v pomere k ostatnému materiálu však nie je viditeľné, že by išlo

množstvo, ktoré by svedčilo o tom, že by šlo o absolútne netriedený odpad zo stavby, zahŕňajúci
armatúry, plastové prvky, papier, elektrické rozvody, sklo a pod.

Podľa správy Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie z 26.04.2021 na č.l.
215 OÚ ako vecne príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva neudelil osobám ani

podnikateľským subjektom A. B. a B. B. súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s/ zákona o odpadoch na
využívanie odpadov na spätné zasypávanie v období od roku 2020 do súčasnosti, alebo že by dané
osoby požiadali o udelenie súhlasu.

Podľa správy Obce Skačany na č.l. 219 zo dňa 28.06.2021 nebolo požiadané o stavebné povolenie

na vytvorenie prístupovej cesty v kaz území Skačany na parc C-KN XXXX a C-KN XXXX a obec
nemá vedomosť o takej stavebnej činnosti, obec požiadala o výkon štátneho stavebného dohľadu dňa
28.06.2021 (č.l. 220).Podľa správy mesta Partizánske - spoločný obecný úrad zo dňa 23.12.2021 na č.l. 223-224, a záznamu
o dohľade č.l. 225-226, bol požiadaný obcou o štátny stavebný dohľad. Miestne zisťovanie bolo dňa
24.08.2021 o 9.30h. Bolo zistené, že stavebník začal práce na prístupovej ceste uložením podkladovej

vrstvy za účelom zvážnice a protipožiarnej cesty na svojich pozemkoch v dĺžke cca 350 m. Bol
vyzvaný, aby požiadal o dodatočné povolenie stavby a doložil relevantné podklady do 3 mesiacov
od doručenia zápisu. Zápis bol odoslaný 29.11.2021 - zatiaľ nie je doklad o doručení. Následne je
uvedený popis deliktov stavebníka podľa Stavebného zákona. Podľa správy spoločného obecného
úradu, pracovisko Partizánske na č.l. 228-230 zo 17.01.2022 bola dňa 22.12.2021 doručená na Obecný

úrad v Skačanoch žiadosť o Dodatočné povolenie stavby z 20.12.2021 s výkresovou dokumentáciou,
žiadosť nebola kompletná. Z odpovede na opakovanú žiadosť o podanie správy zo 17.02.2022 na č.l.
231-232 vyplýva, že majú za to, že majiteľ sa zdržal takej činnosti, ktorá nad mieru prípustnú osobitnými
právnymi predpismi poškodzuje životné prostredie, nečinnosťou referenta nebola dotknutá pôsobnosť
iných orgánov podľa osobitných predpisov.

Podľa výpisu z l.v. č. XXXX, kat. územie D. z 11.04.2022 je vlastníkom parcely C-KN XXXX obžalovaný,
podľa l.v. č. XXXX je rovnako vlastníkom parcely C-KN XXXX. Vlastníkom parcely C-KN XXXX je podľa
LV č. XXXX J. J., parcela je v správe SPF.

Podľa fotodokumentácie na č.l. 243 a EKV vozidla na č.l. 243-244 je zdokumentované vozidlo Avia

zrejme na mieste skutku dňa 17.03.2021, ktoré patrí K. H.. Podľa výpisu z obchodného registra na
č.l. 249 -250 bol k 16.03.2021 obžalovaný jediným konateľom a spoločníkom spol. POVER 45, s.r.o.,
ktorá sa okrem iného zaoberá poskytovaním služieb v lesníctve a poľovníctve, opracovaním drevnej
hmoty a výrobe komponentov z dreva, poľnohospodárstvo a lesníctvo včítane predaja nespracovaných
poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania a ďalšieho predaja.

Na základe žiadosti vyšetrovateľa z 21.06.2022 na č.l. 251 spoločnosti Slovenské kameňolomy o.z. vedú
evidenciu o predaji recyklovaného kameniva, dolomitu obžalovanému, alebo B. B., alebo spol. POWER
45, s.r.o. Odpoveďou boli vážne listy na dolomit a stavebný dolomit pre Malobchod B. B. (totožné vozidlo)
z januára a marca 2021, 119 560 kg a 54 140kg.

Podľa rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby č. SOcÚ-000039/2022-U9/2 zo dňa 13.04.2022
na č.l. 283-287 a správy č.l. 292, Obec Skačany, ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1
Stavebného zákona, vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a Stavebného
zákona na stavbu Lesnej cesty, ktorú povoľuje zriadiť na pozemkoch parc. č. XXXX L. M. XXXX v

kat. území D. na podklade projektovej dokumentácie č. 162/2021 Lesnej cesty, ktorú pre obvineného
ako stavebníka vypracovala spoločnosť Značenie sk, s.r.o., konkrétne E. F. A., autorizovaný stavebný
inžinier inžinierskych stavieb. Súčasťou sú podmienky povolenia zahŕňajúce vyjadrenia orgánov ako
Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný odbor, Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja
- súhlas s napojení cesty na cestu II. Triedy, ORPZ odd. poriadkovej a dopravnej polície, Trenč

samosprávny kraj, Okresný úrad Partizánske, odbor starostlivosti o životné prostredie - body 12-15 a
to aj z hľadiska ochrany vodných pomerov a ochrany prírody a krajiny! Pokiaľ ide o využite výkopovej
zeminy na spätné zasypávanie mimo miesta vzniku je upozornený na potrebu súhlasu príslušného
orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, rovnako ak by bolo potrebné výkopovú zeminu
uskladniť mimo jej vzniku. V bode 1. podmienok sa uvádza, že doteraz vykonané práce pozostávajúce

z navezenia podkladovej vrstvy recyklátu zo stavieb v šírke cca3 m a dĺžke cca 350m sa dodatočne
povoľujú. V bode 6. sa uvádza, že stavba bude uskutočnená najneskôr do 36 mesiacov odo dňa začatia
výstavby, stavebník ju bude vykonávať svojpomocne, stavebný dozor je B. B.. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 07.05.2022.

Z rozhodnutia na č.l. 352-357 z 12.07.2021 vyplýva, že spol. MIRAL Slovakia s.r.o. bol daný súhlas
na zhodnocovanie odpadov mobilným zariadením okrem iného odpadov z kategórií 17 01 07, 17 03
02. Podľa faktúry na č.l. 358 obžalovanému fakturovala spol. MIRAL s.r.o. dňa 02.11.2022 za drvenie
zmesového betónového odpadu podľa kat. čísla 17 03 02 a 17 01 07 v množstve 945 ton v sume 2
268,00 Eur. Daná spol. má vydaný certifikát na stavebný výrobok recyklované kamenivo používané v

inžinierskom staviteľstve a pri výstavbe ciest.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu nie jetrestným činom, preto súd obžalovaného podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby
oslobodil. Najskôr je potrebné uviesť, že skutkový stav zostal nesporný aj po vykonanom dokazovaní v
tom zmysle, že nebolo zistené oproti prípravnému konaniu nič viac o čase, mieste, množstve a spôsobe

ako sa materiál, ktorý znalkyňa skúmala, na miesto skutku dostal.

Pokiaľ by sa súd stotožnil s obžalobou bolo by úplne irelevantné, za akým účelom obžalovaný navozil
na vyššie uvedené parcely daný materiál, ani aký má tento vlastnosti, bolo by aj irelevantné či a v akej
výške vznikla či mohla vzniknúť ujma na životnom prostredí, či vôbec Okresný úrad, odbor starostlivosti

o životné prostredie namietal vybudovanie cesty, tiež či bolo alebo nebolo vydané dodatočné stavebné
povolenie na účelovú komunikáciu, bolo by aj irelevantné, že stavebný úrad doteraz vykonané práce
povolil.

K takémuto názoru a tým výroku o vine obžalovaného za žalovaný prečin však dospieť nemožno,
pretože všetky vyššie uvedené okolnosti majú zásadný význam pre posúdenie toho, či ide o trestný čin

alebo nie.

Súd oslobodzujúci výrok zakladá na tej podstatnej skutočnosti, že prokurátor nepreukázal, že by
obžalovanýnakladalsodpadom,nakladalsnímvrozsahuznačnom, vrozporesovšeobecnezáväznými
právnymi predpismi. Obžaloba má za to, že v nej špecifikovaný pevný materiál je odpadom - pretože

tento materiál za odpad označila znalkyňa, pričom obžalovaný porušil povinnosť uvedenú v § 97 ods.
1 písm. s/ z.č. 79/2015 Z.z. o odpadoch. - teda si nevyžiadal od Okresného úradu, odboru starostlivosti
o životné prostredie súhlas s použitím odpadu na spätné zasypávanie a zároveň uložil odpad na inom
mieste ako mieste na do určenom čím porušil § 21 ods. 1 a § 13 písm. a/ Z. č. 79/2015 Z.z.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný používal materiál, ktorý nemožno považovať vzhľadom k účelu jeho
použitia za odpad, a nepoužil ho na spätné zasypávanie - svedčí o tom výpoveď projektantky, ako osoby
odborne spôsobilej, tiež de facto rozhodnutie stavebného úradu. Obžaloba v podstate neprihliadla na
výsledky dokazovania a od počiatku považuje obžalovaným navezený materiál na uvedené parcely iba
za odpad, ktorým spätne zasýpal obžalovaný plochu na v obžalobe uvedených parcelách, zjednodušene

vytvoril smetisko v tvare cesty či v širšom zmysle v tvare staveniska - berúc do úvahy aj priestor, kde
bola uskladnená ešte nepoužitá bitúmenová drť. Súd dospel k záveru, že ide o nedokončenú inžiniersku
stavbu a stavenisko (v tej časti, kde boli ešte uložené hmoty nezabudované do cestného telesa).

Podstata spočíva v tom, že ten istý materiál môže byť zároveň aj katalogizovateľným odpadom aj

stavebným výrobkom. Záleží na spôsobe použitia a samozrejme na tom, či je na účel stavebného
výrobku vôbec použiteľný, a či predstavuje nejaké riziko pre životné prostredie. Z vykonaného
dokazovania najmä výsluchu znalkyne vyplynulo, že odpadom môže byť aj vykopaná zemina, ktorou sa
spätne nezasýpa na mieste výkopu. Vskutku aj môže.

Nik nebude rozporovať, že sklobetónová tvárnica je stavebný výrobok, fúra štrku, vrecko cementu
rovnako. No ak sa niekto týchto stavebných výrobkov zbaví tak, že ich vyhodí do lesa či do rybníka, sú
razom odpadom, napriek tomu, že môžu byť certifikované ako stavebný výrobok použiteľný na stavbu.
Presne toto je rozdiel medzi pohľadom a obžaloby a súdu v tejto veci. To že nejaký materiál môže byť
za určitých okolností aj odpadom ešte neznamená, že nemá v skutočnosti iný účel.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný zhotovoval inžiniersku stavbu,
aj za pomoci stavebného výrobku - ktorý možno zaradiť aj ako stavebný odpad, ktorý má vlastnosti
recyklátu, ktorý je priamo určený projektantom ako stavebný výrobok pre danú inžiniersku stavbu a na
daný účel teda vhodný. Rovnako bitúmenová drť je vhodná na daný účel, bitúmen aj podľa projektantky

je vhodný ako obrusná vrstva aj do podkladu cestného telesa. Táto stavba nebola dosiaľ dokončená, je
teda staveniskom (§ 43i ods. 1 Stavebného zákona), ktoré je priestorom počas uskutočňovania stavby
určeným na vykonávanie stavebných prác na stavbe, aj na uskladňovanie stavebných výrobkov, teda
- uloženie bitumenovej drte.

Z projektovej dokumentácie č. 162/2021 Lesnej cesty, ktorú pre obžalovaného ako stavebníka
vypracovala spoločnosť Značenie sk, s.r.o., konkrétne E. F. A., autorizovaný stavebný inžinier
inžinierskych stavieb, na č.l. 47-54 vyplýva, že na materiálové vyhotovenie asfaltového vjazdu bude
použitý asfaltový betón, mechanicky spevnené kamenivo, štrkodrva, zemná pláň (spolu v hrúbke470mm), na materiálové vyhotovenie lesnej cesty vibrovaný štrk, štrkodrva, recyklát, mechanicky
spevnenázeminaazemnápláň(spoluvhrúbke610mm-ztohorecyklát210mm).Užztohojezrejmé,že
použitie recyklátu je stavebným inžinierom na účely zhotovenia inžinierskej stavby určeným stavebným

výrobkom, recyklát tvorí jednu z konštrukčných vrstiev, a tiež to, že uloženie recyklátu nie je žiadne
spätné zasypávanie výkopu, ale ide konštrukčný prvok stavby. Toto potvrdila pri výsluchu aj stavebná
inžinierka, ktorá na otázku, či výstavba cesty je spätné zasypávanie odpovedala jednoznačne, že nie.
Dovedúc logiku obžaloby ad absurdum by bolo konštatovanie, že vybudovanie betónových základov
stavby budovy je vlastne spätným zasypávaním výkopu pre základy betónom s armatúrou!

Z dokazovania vyplynulo, že hoci obžalovaný nepoužil certifikovaný recyklát, frakcia tiež zrejme
nezodpovedá predpísanej, a nevie spoľahlivo preukázať pôvod stavebného výrobku, tak zo žiadneho
dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný použil stavebný výrobok nevhodný pre danú stavbu, či priamo
škodlivý pre životné prostredie. Jednak mu bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a
to po miestnom zisťovaní, jednak sa k nemu vyjadrovali Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný

odbor, Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja - súhlas s napojení cesty na cestu II. Triedy,
ORPZ odd. poriadkovej a dopravnej polície, Trenč samosprávny kraj, Okresný úrad Partizánske, odbor
starostlivosti o životné prostredie a to aj z hľadiska ochrany vodných pomerov a ochrany prírody a
krajiny!. Znalkyňa sa vyjadrila, že nezistila, že by bol použitý nebezpečný odpad a že zrejme ani nedošlo
k poškodeniu biotopov.

Ak je na daný dovezený materiál potrebné nahliadať ako stavbu, čomu svedčí dokazovanie, tak je
tiež zrejmé, že nik nenariadil jej odstránenie. Práve naopak kompetentný orgán vydal rozhodnutie o
dodatočnom povolení stavby a schválil doteraz vykonané práce. Tu súd opakuje, že v stavebnom konaní
orgán ochrany životného prostredia nenamietol dodatočné povolenie stavby, len zadal podmienky

vzťahujúce sa pre odpad vytvorený do budúcna. Dovedúc dané opäť ad absurdum, ide o situáciu,
akoby dodatočne orgán ochrany životného prostredia obžalovanému schválil uloženie predmetného
odpadu, čím by potvrdil, že jednak daný materiál je vhodný na daný účel, tiež aby bol uskladnený na
danom mieste. A hoci by sa obžalovaný pokračujúc v tejto úvahe dopustil správneho deliktu, pretože
povolenie nevyžiadal dopredu, no stále má bez potreby odstránenia odpadu možnosť uložiť všetok

pôvodne plánovaný odpad - tento krát už za splnenia uložených podmienok na tom istom mieste.

Hocizohliadkymiestačinuvyplýva,žesamedzidovezenýmmateriálommalinachádzaťajnejaképlasty,
či kovové armatúry, nie je preukázané, či išlo o množstvo, ktoré by bolo popri znalcom Ing. Sýkorom
vypočítanej tonáži iné ako stopové. Nebolo ani dôvodom iného zaradenia odpadu ako určila znalkyňa

Ing. Gažová. Bituménové zmesi nemožno podľa stanoviska znalkyne založenom na znení právneho
predpisu použiť na spätné zasypávanie, no je celkom zrejmé, že ide o pohľad z hľadiska náhľadu na
materiál "len" ako na odpad. Pokiaľ sa na daný materiál hľadí ako na stavebný výrobok, tak použiteľný
na danom mieste je, svedčí o tom projekt danej lesnej cesty, kde sa na vjazd používa aj asfaltový betón
("bituménová drť" nie je nič iné ako zbrúsená vrchná "asfaltová časť" vozovky z asfaltového betónu) no

stačí pozrieť na živičný povrch ciest naokolo (vedúcich aj národnými parkmi). Budovanie cestného telesa
nemožno považovať za spätné zasypávanie ani terénnu úpravu, inak by za terénnu úpravu bolo možné
považovať aj stavbu domu s asfaltovou strešnou krytinou, ktorý tiež mení tvar terénu, a za zasypávanie
budovanie diaľnice s asfaltovým povrchom.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a/ Zákona o odpadoch na účely tohto zákona stavebné odpady a odpady z
demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác,98) zabezpečovacích
prác,99) ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb,100) pri úprave stavieb101) alebo odstraňovaní
stavieb102) (ďalej len "stavebné a demolačné práce"),

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o odpadoch pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných
a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v
inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa, je právnická osoba alebo
fyzickáosoba-podnikateľ,ktorejbolovydanépovoleniepodľaosobitnéhopredpisu;102a)privykonávaní
obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadu ten, kto uvedené práce vykonáva.

Podľa § 77 ods. 3 Zákona o odpadoch pôvodca odpadu podľa odseku 2 zodpovedá za nakladanie s
odpadmi podľa tohto zákona a okrem povinností podľa § 14 ods. 1 je povinný a) zabezpečiť zhodnotenie
a recykláciu stavebného odpadu a odpadu z demolácie vrátane spätného zasypávania ako náhrady zainé materiály najmenej vo výške záväzných cieľov a limitov zhodnocovania a recyklácie ustanovených v
prílohe č. 3 časti VI druhom bode pri stavbách nad 300 m2 zastavanej plochy,22a), c) stavebné odpady a
odpady z demolácií prednostne materiálovo zhodnotiť a výstup z recyklácie realizovaný v mieste vzniku

prednostne využiť pri svojej činnosti, ak to technické, ekonomické a organizačné podmienky dovoľujú.

Podľa 77 ods. 4 Zákona o odpadoch osoba uvedená v odseku 2 je povinná stavebné odpady vznikajúce
pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií prednostne materiálovo zhodnotiť pri
výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií.

Výkladom § 77 ods. 1 až 4 Zákona o odpadoch možno tiež dospieť k záveru, že pôvodca stavebných
odpadov vznikajúcich pri výstavbe, údržbe, rekonštrukcii alebo demolácii komunikácií je povinných
ich prednostne materiálovo zhodnotiť pri výstavbe, rekonštrukcii alebo údržbe komunikácií. Pojem
recyklácia a materiálové zhodnotenie teda nie je to isté. Niektoré materiály je potrebné recyklovať, teda
nejakým spôsobom spracovať, buďto aby neboli závadné pre životné prostredie, alebo aby boli znovu

použiteľné (plastové rámy okien, rozvody vody, káble pôvodných elektrických rozvodov), niektoré však
nie - možno ich materiálovo zhodnotiť (napr. opäť použiť tehly, či stavebný kameň, stavebné rezivo. Tu
súd poukazuje na vyjadrenie znalkyne, ktorá materiálové zhodnotenie spája s elektro odpadom a nie
stavebným odpadom, pričom zákon pojem materiálové zhodnotenie evidentne spája aj so stavebným
odpadom.

Nedá sa neuviesť aj celkom praktický dôkaz toho, že samotné zhodnotenie odpadu nemusí znamenať
nijaký významný zásah do zloženia odpadu. Z rozhodnutia na č.l. 352 o udelení súhlasu na
zhodnocovanie odpadu vyplýva, že k recyklácii stavebného odpadu dochádza v podstate tak, že odpad
s v podstate vizuálne skontroluje či je vhodný na zhodnotenie a jeho súlad s povolenými druhmi odpadu,

potom je podrvený, pričom prípadné kovové zložky (napr. časti armatúry) sa odseparujú magnetickým
separátorom. Takto prešlo spracovaním v roku 2022 ako vyplynulo z dokazovania 945 ton materiálu z
telesa cesty. Hoci teda ex post, ale je zrejmé, že minimálne takéto množstvo odpadu bolo zhodnotené na
mieste, čo samo o sebe je v rozpore s tvrdením, že by materiál, ktorý sa od pôvodného líši v podstate len
podrvením na menšiu frakciu a prípadným oddelením armovacieho železa bol potenciálne nebezpečný

pre životné prostredie, resp. nevhodným pre budovanie danej cesty.

Hoci znakom skutkovej podstaty daného prečinu nie je spôsobenie škody, skutková podstata používa
pojem rozsah trestného činu, ktorý je so škodou nedielne spätý. To preto, že ich spája náklad na nápravu
do pôvodného stavu a prípadná úhrada nemajetkovej ujmy. Ak však nie je preukázané, že takáto je

spôsobilá vzniknúť, nemožno hovoriť ani o rozsahu trestného činu, tobôž o rozsahu značnom.

Podľa § 124 ods. 3 Tr. Zák. pri trestnom čine neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302
rozsahom činu sa rozumie cena, za ktorú sa odpad v čase a v mieste zistenia činu obvykle zbiera,
prepravuje, vyváža, dováža, zhodnocuje, zneškodňuje alebo ukladá, a cena za odstránenie odpadu z

miesta, ktoré na jeho uloženie nie je určené.

Výkladom skutkovej vety daného prečinu súd dospel k právnemu záveru, že by muselo byť obžalobou
preukázané, že obžalovaný nakladal s v obžalobe uvádzaným materiálom v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi takým spôsobom, že je na naň potrebné nahliadať ako na odpad, ktorým

je potrebné naložiť spôsobom uvedeným v
§ 124 ods. 3 Tr. Zák., čoho výsledkom je cena prevyšujúca sumu 266,-€. či značnú 26600,-€.
Z dokazovania však nevyplynulo, že by bolo potrebné s daným materiálom takto naložiť, práve naopak,
že stavebný úrad povolil dodatočne už vykonané práce a tým aj rozostavenú stavbu. Nik ani len orgán
ochrany životného prostredia sa nedomáha odstránenia stavby, naopak ten nenamietal dodatočné

stavebné povolenie.

Záverom je sa potrebné vyjadriť k hrozbe obsolentnosti ustanovení osobitného právneho predpisu
o vyžadovaní súhlasu príslušného orgánu so spätným zasypávaním, ktoré naznačil súd konajúci o
sťažnosti proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zastavení konania. Jednak z dokazovania vyplynulo, že

obžalovanýnevykonávalspätnézasypávanie,alebudovalstavbu,no pribudovanístavbysaobžalovaný
môže dopustiť stále nie len správnych deliktov vzťahujúcich sa k predpisom o ochrane životného
prostredia, či stavebnému konaniu, svojím konaním sa môže stále dopustiť aj žalovaného prečinu.Avšak na preukázanie trestnej činnosti je nedostatočné prosté odváženie navezeného materiálu,
zaradenie do katalógu odpadov, vyčíslenie ceny jeho zneškodnenia a konštatovanie, že pokiaľ sa
na nejakom mieste nachádza takýto materiál, bez súhlasu orgánu ochrany životného prostredia (je

otázne či nesúhlasí, keď ani nenamietal dodatočné stavebné povolenie), tak je nasypaným odpadom.
Pokiaľ je možné voľne zamieňať v istom čase nelegalizovanú stavbu za "smetisko" tak praktickým
dôsledkom takejto úvahy by bola každá nelegálna stavba v dokončenom či nedokončenom stave
skládkou odpadu, každého takéhoto stavebníka by bolo možné po zistení ceny odstránenia odpadu
trestnoprávne postihnúť podľa § 302 Tr. zák. Postačilo by stavbu odvážiť a katalogizovať použitý

stavebný materiál podľa katalógu odpadov. Na preukázanie viny obžalovaného bol prokurátor povinný
preukázaťbuďto,žedanýdovezenýmateriálnemožnopovažovaťvžiadnomprípadezastavbuapriestor
za stavenisko, alebo prípadne, pokiaľ by aj išlo o stavbu, že bola budovaná z nevhodných stavebných
výrobkov (zjednodušene "smetí"), ktoré sú čo i potenciálne hrozbou pre životné prostredie.

Súd preto oslobodil spod obžaloby obžalovaného a rozhodol podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku,

keďže skutok nie je trestným činom a nezistil ani dôvod na postúpenie veci. Záverom súd uvádza,
že skúmal aj to, či daným konaním nie je spáchaný iný trestný čin, napr. prečin neoprávneného
uskutočňovania stavby podľa § 299a Tr. zák., čo je však vylúčené, pretože obžalovaný stavbu
uskutočňoval na vlastnom pozemku, nepatrne zasahujúc parcelu, na ktorej je cesta v správe Správy
ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja, v mieste napojenia na ňu, ktorý zas dal na vybudovanie

napojenia Lesnej cesty podmienený súhlas špecifikovaný v stavebnom povolení. Súd nedospel ani
k právnemu záveru, že je dôvodné postúpenie veci orgánu na prejednanie ako priestupku, pretože
ukladanie sankcií, napríklad pre nedodržanie povinností v stavebnom konaní by bolo v súčasnosti
predčasné, a je záležitosťou stavebného dohľadu stavebného úradu, ktorý vykonáva svoju právomoc,
ktorá nekončí vydaním stavebného povolenia.

Napokon, hoci súd primárne nedôvodí materiálnym korektívom, nedá sa neuviesť aj motív konania
obžalovaného, ktorý nebol prokurátorom vyvrátený, ktorý je opačný ako motív čo i z nedbanlivosti páchať
trestnú činnosť. Obžalovaný na vlastnom pozemku spevňoval pôvodnú lesnú, či poľnú cestu, čo je
štandardne spojené s bránením vzniku erózie, ktorá nezriedka vedie k rozširovaniu pôvodne nespevnej

cesty, vytváraniu rôznych obchádzok vozidlami, sťažuje presun techniky slúžiacej obhospodarovaniu
lesa (ktoré sa vykonáva aj za zlých poveternostných podmienok), či protipožiarnej ochrane. Išlo o stavbu
nedokončenú, nedá sa teda vylúčiť, že by boli odstránené na niektorých miestach viditeľné stopové
množstvá kovových či plastových materiálov, že by zmizla kopa bitúmenovej drte, ktorá zrejme mala
slúžiť ako obrusná vrstva cesty. Spoločenská nebezpečnosť - závažnosť konania obžalovaného, ak by

aj súd posúdil daný materiál, ktorý sa na miest nachádzal "len" ako odpad, pretože je zaraditeľný do
katalógu odpadov, je tak podľa názoru súdu nepatrná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.