Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Cob/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322201160
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:2322201160.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: VEKTOR EU group
s.r.o., so sídlom Hlavná 945/5, 924 01 Galanta, IČO: 43 837 565, o zaplatenie sumy 12.275,08 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8Cb/5/2022-66 zo dňa

15.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 8Cb/5/2022-66 zo dňa 15.12.2022
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8Cb/5/2022-66 zo dňa
15.12.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z § 39, § 788 ods. 1, § 792 ods. 1, 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“)
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 23.09.2020 bola medzi
stranami sporu uzavretá flotilová poistná zmluva pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Za žalovaného, ako poistníka, poistnú zmluvu na

základe splnomocnenia konateľa, uzavrela N. G.. Predmetom uzavretej zmluvy bolo poistenie súboru
motorovýchaprípojnýchvozidiel,ktorýjeneoddeliteľnousúčasťouzmluvy.Poistnázmluvabolauzavretá
s účinnosťou od 24.09.2020 na dobu neurčitú. Žalovaný sa zaviazal platiť poistné riadne a včas v rámci
ročného poistného obdobia a poukazovať ho na účet žalobcu štvrťročne najneskôr do 24.09., 24.12.,
24.03., 24.06., príslušného kalendárneho roka. V zozname bolo uvedených päť motorových vozidiel, na
ktoré sa vzťahovalo poistenie.

1.4. Z výpisu z obchodného registra žalovaného podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že jediným
spoločníkom a jediným konateľom žalovaného je I.. Z. C., ktorý udelil generálne plnomocenstvo
dňa 21.05.2020 N. G.. Plnomocenstvom ju splnomocnil konať v mene splnomocniteľa vo vzťahu
ku všetkým fyzickým a právnickým osobám, štátnym orgánom, orgánom miestnej samosprávy, iným
orgánom verejnej správy a svojimi úkonmi zaväzovať splnomocniteľa k povinnostiam a nadobúdať
pre splnomocniteľa práva. Splnomocnenec je oprávnený v mene splnomocniteľa najmä podpisovať

listiny, vrátane všetkých typov zmlúv, zastupovať splnomocniteľa vo všetkých súdnych, správnych
alebo iných obdobných konaniach, disponovať s peňažnými prostriedkami splnomocniteľa, vrátane
peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch splnomocniteľa, preberať všetky
typy poštových zásielok adresovaných splnomocniteľovi, a v tejto súvislosti vykonávať v mene
splnomocniteľa akékoľvek právne úkony. Na generálnom plnomocenstve sa nachádza podpis Z. C. a
N.W. G., ktorá plnomocenstvo prijala.1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že listom zo dňa 29.09.2021 žalobca oznámil žalovanému zánik
flotilovej zmluvy č. 8070006992 pre nezaplatenie poistného. Dlžné poistné ku dňu zániku poistenia činilo
12.275,08 € a žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžného poistného.

1.6. Konštatoval, že žalobca svoj nárok odvodzoval z uzavretej poistnej zmluvy č. 8070006992, ktorú v
mene žalovaného uzatvárala N.W. G., na základe generálnej plnej moci zo dňa 21.05.2020. Súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že plnomocenstvo udelila fyzická osoba I.. Z. C. fyzickej osobe N.
G.. Avšak ani konateľ podľa neho nie je oprávnený udeliť generálne plnomocenstvo za spoločnosť, v
ktorej koná. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.III. ÚS 353/2012, kde

Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že plnomocenstvo udelené spoločnosťou činiť právne úkony
vo všetkých veciach, sa považuje za absolútne neplatný právny úkon, pretože zo zákona - § 20 ods. 1
Občianskeho zákonníka - patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom.
1.7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca opieral žalobu aj o § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého platí, že ak zmluvné strany jednajú osobne a je uskutočnený ústny návrh, ktorý nie
je prijatý ihneď, tak zaniká. Ak však ide o návrh poistnej zmluvy, tomuto musí predchádzať splnenie

informačných povinností v zmysle § 792a Občianskeho zákonníka. Za prejav prijatia návrhu poistiteľa,
zodpovedajúci písomnej forme, sa považuje aj zaplatenie poistného vo výške uvedenej v návrhu.
Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 568/2005, podľa
ktorého ku vzniku poistnej zmluvy konkludentným prejavom vôle podľa § 792 ods. 2 Občianskeho
zákonníka môže dôjsť pri súčasnom splnení dvoch podmienok - musí sa tak stať v stanovenej lehote a

poistné musí byť zaplatené v takej výške, aká bola uvedená v návrhu zmluvy. Takáto forma akceptácie
pretopredpokladá,ženiejemožnéplniťvsplátkach,kýmniejesplnenápodmienkazaplateniapoistného
vo výške uvedenej v návrhu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS
152/2001, v zmysle § 792 ods. Občianskeho zákonníka možno návrh poisťovateľa prijať tiež zaplatením
poistného vo výške uvedenej v návrhu. Poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné

zaplatené.
1.8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nevznikla poistná zmluva v zmysle § 792
ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom k tomu, že žalobca nedal žalovanému návrh na uzavretie
zmluvy, a teda nemohol byť návrh žalovaným ani prijatý. Uviedol, že ak žalovaný žalobcovi plnil finančné
sumy, dialo sa tak na základe absolútne neplatnej poistnej zmluvy č. 8070006992, ale nie na základe

návrhu poistnej zmluvy. Nakoľko zmluva č. 8070006992 je absolútne neplatným právnym úkonom a
nevznikla medzi sporovými stranami poistná zmluva v zmysle § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd
prvej inštancie žalobu zamietol.
1.9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že úspešnému žalobcovi priznal v súlade s §
255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) plnú náhradu trov

konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, nestotožňujúc
sa so záverom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe
vyhovel. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (365 ods. 1 písm. h) CSP).
2.1. Namietal, že zo žiadneho ustanovenia aktuálnej legislatívy nevyplýva obmedzenie, že by
plnomocenstvo udelené spoločnosťou vykonávať právne úkony vo všetkých veciach, malo byť absolútne
neplatným právnym úkonom. V otázke zastúpenia na základe plnomocenstva je podľa neho právna
úprava vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám úplne rovnaká a obe sa môžu dať zastúpiť

zástupcom, a to buď na konkrétny úkon alebo vo všetkých veciach. Najzásadnejšiu výhradu mal
žalobca voči zamietnutiu žaloby na základe právneho názoru uvedeného v uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 353/2012 v tom, že pre neho prejednávaný prípad je dané uznesenie
nepoužiteľné, čím odvodene vyplýva, že plnomocenstvo udelené v tejto veci je platným právnym
úkonom. Poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky v cit. rozhodnutí uviedol, že iba v prípade,

ak by generálnu plnú moc udelila spoločnosť, takýto právny úkon by považoval za absolútne neplatný. V
tomto konaní nastala podľa žalobcu opačná situácia. Uviedol, že z generálneho plnomocenstva zo dňa
21.05.2020bezakýchkoľvekpochýbvyplýva,žeplnúmocudelilafyzickáosobaakokonateľžalovaného.
Splnomocnenec teda nezastupoval priamo spoločnosť, ale zastupovala fyzickú osobu, t. j. konateľa
pri právnych úkonoch spadajúcich do právomoci konateľa v rámci výkonu jeho funkcie. Z uvedených

skutočností bolo podľa žalobcu zjavné, že pani N. G. mala oprávnenie uzatvoriť poistnú zmluvu a
zastupovala fyzickú osobu (konateľa) pri právnych úkonoch spadajúcich do právomoci konateľa v rámci
výkonu jeho funkcie.2.2. Mal za to, že pokiaľ by sa z akéhokoľvek dôvodu malo podpísanie poistnej zmluvy pani G.
posudzovať ako neplatný právny úkon, aj tak by poistenie bolo platne uzavreté v zmysle § 792 ods.
2 Občianskeho zákonníka, a to okamžitým zaplatením poistného. Žalovaný na návrh poistnej zmluvy

zo dňa 23.09.2020 reagoval okrem podpisu splnomocneného zástupcu aj tým, že dňa 25.09.2020 už
mal žalobca na účte uhradené poistné, ktoré bolo v tom čase splatné. Z napadnutého rozsudku podľa
žalobcu nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný poistné nezaplatil na
základe návrhu poistnej zmluvy, ale na základe absolútne neplatnej poistnej zmluvy. Poukázal na to,
že pokiaľ dispozíciu s účtom žalovaného mal jedine konateľ (podľa výslovného vyjadrenia konateľa na

pojednávaní dňa 22.11.2022), je tak zrejmé, že keď už dňa 25.09.2020 (2 dni po predložení návrhu)
mal žalobca na účte uhradené prvé poistné, je zrejmé, že konateľ s obsahom poistnej zmluvy zo dňa
23.09.2020 zjavne súhlasil a mal o ňom vedomosť.
2.3. Žalobca dal dopozornosti aj na nepravdivé vyjadrenia žalovaného o jeho nevedomosti o uzavretí
poistnej zmluvy č. 8070006992. Platnosť poistenia dokumentuje podľa žalobcu aj to, že žalovaný
spôsobil poistnú udalosť dňa 23.06.2021 v Maďarsku, za ktorú bol žalobca povinný uhradiť škodu za

poškodenie stĺpa.

3. Žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné.

5. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

6. Podľa § 792 ods. 1 Občianskeho zákonníka na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh
prijatý v lehote, ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník
návrh dostal. Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho

návrhu. Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa
tak stane v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné
zaplatené. (ods. 2).

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.
381/2001 Z. z. „) poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca

od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota
pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti
zanikne uplynutím tejto lehoty.

10. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je náležite

odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, ktorý okrem iného vyžaduje uvedenie súdu, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Celé odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je len v bode 13: „V danej veci
nevznikla zmluva v zmysle § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že žalobca nedal návrh
žalovanému na uzavretie zmluvy, a teda nemohol byť návrh žalovaným ani prijatý. Keď žalovaný plnilfinančné sumy, dialo sa tak na základe absolútne neplatnejpoistnej zmluvy č. 8070006992. Nedialo sa
tak na základe návrhu poistnej zmluvy. Keďže zmluva č. 8070006992 je absolútne neplatným právnym
úkonom a nevznikla medzi sporovými stranami poistná zmluva v zmysle § 792 ods. Občianskeho

zákonníka súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol“. V bode 10. súdlen uviedol názor vyslovený
Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 353/2012.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie posúdil
ostatné podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za

preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal, a to aj v prípade jeho záveru, že „žalobca nedal
žalovanému návrh na uzavretie zmluvy“, ako uviedol v bode 13. napadnutého rozsudku bez bližšieho
odôvodnenia.

13. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 12.275,08 € a jednorázovej
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € na tom skutkovom

základe,žesožalovanýmdňa23.09.2020uzatvorilpoistnúzmluvuč.8070006992,akopovinnézmluvné
poistenie na flotilu motorových vozidiel, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal platiť na účet žalobcu
poistné štvrťročne, najneskôr do 24.09., 24.12., 24.03. a 24.06. príslušného kalendárneho roka, pričom
z dôvodu zaplatenia poistného žalovaným len do 23.12.2020, v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001
Z. z. došlo k zániku poistenia zodpovednosti dňom 26.7.2021 a v zmysle § 803 Občianskeho zákonníka

k vzniku práva žalobcu na poistné do zániku poistenia, za obdobie od 23.12.2020 do 26.07.2021 vo
výške 12.275,08 €, a na zaplatenie ktorého žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval. Flotilovú poistnú
zmluvu pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla č. 8070006992 zo dňa 23.09.2020 podpísala za konateľa žalovaného N. G. ako splnomocnenec
konateľa na základe generálneho plnomocenstva udeleného jej konateľom žalovaného Z. C. na jeho

zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch vo vzťahu ku všetkým fyzickým a právnickým osobám,
štátnym orgánom, orgánom miestnej samosprávy, iným orgánom verejnej správy a svojimi úkonmi
zaväzovaťsplnomocniteľakpovinnostiamanadobúdaťpresplnomocniteľapráva,atonajmäpodpisovať
listiny, vrátane všetkých typov zmlúv, zastupovať splnomocniteľa vo všetkých súdnych, správnych alebo
iných obdobných konaniach, disponovať s peňažnými prostriedkami splnomocniteľa, vrátane peňažných

prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch splnomocniteľa, preberať všetky typy poštových
zásielok adresovaných splnomocniteľovi a v tejto súvislosti vykonávať v mene splnomocniteľa akékoľvek
právne úkony.

14. Žalovaný na svoju obranu v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pracovníčka N. G.Á.

mohla mať plnú moc iba na preberanie poštovej zásielky a na vystupovanie voči orgánom miestnej a
štátnej správy (na konkrétne úkony), a nie voči iným právnickým osobám a ak predložila plnú moc, ako
žalobca deklaruje, tak plná moc, s ktorou mohla disponovať, bola iba na preberanie poštovej zásielky
a na vystupovanie voči orgánom miestnej a štátnej správy. Avšak žiadnu takúto plnú moc žalovaný
pritom ako dôkaz nedoložil a v konaní ničím nevyvrátil existenciu vyššie uvedeného a ním podpísaného

generálneho plnomocenstva doloženého žalobcom. Uviedol len, že pojem generálna plná moc pri
právnickej osobe neexistuje a takéto udelenie generálnej plnej moci zo strany právnickej osoby na úkony
vo všetkých veciach je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné s poukazom na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 353/2012-17 zo dňa 01.08.2012. Okrem toho na
pojednávaní dňa 22.11.2022 uviedol, že nemá vedomosť o tom, či niekto niečo zaplatil z firemného účtu

úhrady na poistnom, keďže len on disponoval s firemným účtom a nikto iný k nemu nemal prístup.

15. Napriek uvedeným rozporom súd prvej inštancie, bez ich odstránenia, vyhlásil dokazovanie za
skončené a pojednávanie odročil na verejné vyhlásenie rozsudku. Dokazovanie je pritom jeden zo
základných inštitútov civilného procesu. Aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať

zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má
v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 CSP je
žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň
je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Podľa ustanovenia § 186 ods. 2 CSP súd
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Ak teda

existuje skutočnosť, na ktorej sa obe strany sporu zhodnú, súd nemusí, a ani nemôže takúto skutočnosť
dokazovať. V zmysle § 151 ods. 1 CSP, ak skutočnosť tvrdená jednou stranou sporu nie je spochybnená
druhou stranou sporu, považuje sa táto skutočnosť za nespornú (fikcia nespornosti). Na vyvrátenie tejto
fikcie postačuje generálne popretie týchto skutočností vlastným tvrdením o skutkových okolnostiach.Následne je potrebné podporiť skutkové tvrdenia návrhmi na vykonanie dôkazov. Hodnotenie dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej súd vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku
dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá
by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Súd pri hodnotení dôkazov nie je obmedzený zákonom v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti hodnotiť konkrétny dôkaz. Hodnotenie by však

malo mať vždy oporu vo vykonanom dokazovaní a v súlade so zásadami formálnej logiky a musí byť
preskúmateľné v inštančnom postupe. Hodnotenie dôkazov následne súd uvedie v rozhodnutí vo veci
samej - ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

16. Súd prvej inštancie sa však týmto vyššie uvedeným postupom neriadil, nevysporiadal sa dostatočne

s argumentáciou žalobcu, od ktorej odôvodňoval svoj nárok, s ním doloženými dôkazmi, náležitými
pre danú vec vyhodnotením generálneho plnomocenstva, nielen prevzatím názoru Ústavného súdu
Slovenskej republiky, uvedeného v uznesení sp. zn. III. ÚS 353/2012, v ktorom vyslovil, že plná moc,
hoci bola udelená splnomocnencovi ako generálna plná moc na „všetky úkony“ a „v rozsahu práv
konateľa spoločnosti“, zahŕňa aj oprávnenie podať ústavnú sťažnosť, respektíve splnomocniť advokáta

na podanie ústavnej sťažnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že zo znenia splnomocnenia
zo dňa 04.05.2006 nie je možné jednoznačne určiť, či je udelená v mene spoločnosti, alebo ju udelil
konateľ spoločnosti ako fyzická osoba, z čoho vyplývajú pochybnosti, či mal splnomocnenec zastupovať
sťažovateľku alebo konateľa sťažovateľky ako fyzickú osobu pri právnych úkonoch spadajúcich do
právomoci konateľa v rámci výkonu jeho funkcie. V prvom prípade, ak by sa predmetné splnomocnenie

malo interpretovať tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony
spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považoval za potrebné ako obiter dictum vysloviť
názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo
zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom.
Tento názor Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prvej inštancie prevzal, pričom s generálnym

plnomocenstvom, ktoré malo byť udelené konateľom žalovaného, a to aj s jeho obsahom, sa
nevysporiadal.

17. Súd prvej inštancie neskúmal rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa v
zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nebol vymedzený tak, že splnomocnenec môže

za spoločnosť robiť všetky právne úkony, ktoré môže robiť spoločnosť, resp. jej konateľ, pričom z
gramatickej formulácie udeleného plnomocenstva je zjavné, že ide o druhové, presne špecifikované
plnomocenstvo. Funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno vykonávať na základe
plnomocenstva, pretože konateľ je štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným priamo
zo zákona (Obchodný zákonník), ktorého vymenúva valné zhromaždenie, teda funkciu konateľa nie je

možné preniesť na základe plnomocenstva na inú osobu. Avšak konateľ, ako fyzická osoba konajúca v
menespoločnostisručenímobmedzeným,samôžedaťnazákladeplnomocenstvazastúpiťinouosobou
a na niektoré právne úkony splnomocniť zamestnanca spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ ide
o zastúpenie na základe plnomocenstva, právna úprava je rovnaká vo vzťahu k fyzickým osobám a
právnickým osobám. To znamená, že tak ako fyzická osoba aj právnická osoba (napr. spoločnosť s

ručením obmedzeným), môže konať osobne (prostredníctvom konateľa), alebo sa môže dať zastúpiť
inou osobou (zástupcom), a to buď v konkrétnej veci (osobitná plná moc) alebo vo všetkých veciach
(generálna plná moc). Ústavný súd Slovenskej republiky sa v uznesení sp. zn. III. ÚS 353/2012-17
zo dňa 01.08.2012 vyjadril, že generálna plná moc udelená právnickou osobou je absolútne neplatný
právny úkon, pretože je v rozpore s § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého právne

úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení
právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom - t. j. štatutárne orgány). Poukazuje na to, že
uskutočňovanie všetkých úkonov v mene spoločnosti patrí výlučne štatutárnemu orgánu (konateľovi)
a prostredníctvom generálneho plnomocenstva nie je možné oprávniť na ich výkon inú osobu. Avšak
odvolací súd poukazuje na to, že uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje iba zákonné

osobné konanie právnickej osoby a nehovorí nič o tom, v akom rozsahu sa môže dať právnická
osoba zastúpiť. Občiansky zákonník tiež ustanovuje, že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah,
no nijakým spôsobom neurčuje hranicu tohto rozsahu, ani ho nijakým spôsobom nelimituje. Takže jepotrebné z hľadiska posúdenia platnosti uzatvorenia poistnej zmluvy v danom prípade posúdiť všetky
tieto skutočnosti.

18. Nedostatočné je aj odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom § 792 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď z neho nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie vychádzal pri jeho
závere, že žalobcom nebol daný návrh žalovanému na uzavretie predmetnej poistnej zmluvy, ani z čoho
vyvodil, že žalovaný žalobcovi plnil finančné sumy, a to aj pokiaľ ide o dôkaz, z ktorého vyplýva, že tieto
boli zaslané žalobcovi z účtu žalovaného, keď tento túto skutočnosť tiež rozporoval.

19. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických
a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s

jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra
síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303
- B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30).

21. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo
je poukázané vo viacerých Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS
296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z

čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd
SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť
týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05,
III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje,
aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS
14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).

22. Odvolací súd poukazuje na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na

spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,
na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07).

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu asvoje rozhodnutie aj náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428
CSP).